Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. august 2023

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7Csr/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019200143
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2023:0019200143.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudca JUDr. Milan Mitterpák v spore žalobcu: A. B. B., nar. X. X. XXXX,

bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Filičkom PhD., advokátom, so
sídlom Palárikova č. 1, 040 01 Košice, IČO: 50 718 142 proti žalovanému: Združenie na ochranu práv
investorov - občanov, so sídlom Strakova č. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 45 741 867, právne zastúpenému
Advokátskou kanceláriou ELBA s. r. o., so sídlom Čachtická č. 13, 831 06 Bratislava, IČO: 35 969 458
o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v
plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov prvoinštančného konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou došlou na tunajší súd dňa 8. 1. 2019 žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok

zo dňa 17. 10. 2018 sp. zn. 463/17 vydaný rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom. Žalobca svoju
žalobu odôvodnil tým, že dňa 19. 7. 2016 uzavrel so spoločnosťou iService a. s. zmluvu o pôžičke
na základe ktorej mu bola poskytnutá suma 3 000,- EUR. Spoločnosť iService mala pri uzatváraní
pôžičiek konať v mene bližšie nešpecifikovaných osôb označnených ako investori. Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 25. 9. 2017 mali následne investori prostredníctvom spoločnosti iService postúpiť
svoje pohľadávky voči žalobcovi a to na Združenie ochrany práv investorov. Žalovaný sa následne
žalobou zo dňa 10. 10. 2017 podanou F. G. H. domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 2 720,13 EUR

s príslušenstvom. Rozhodca dňa 17. 10. 2018 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. 463/17 v ktorom
zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanú sumu. Žalobca poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy o
pôžičke. Zároveň poukázal na neplatnosť zmluvy a rozhodcovskej doložky s poukazom, že návrh i
akceptácia návrhu sú jednostrannými úkonmi, pri ktorých sa pre ich platnosť vyžaduje určenie a samotná
vedomosť konajúceho o osobe, ktorej je návrh určený. V danom prípade nie sú dostatočne určito
zachytené osoby, ktoré zmluvnú pôžičku uzavreli a teda ani osoby, ktoré uzavreli rozhodcovskú doložku.
Rozhodcovská doložka tak nespĺňa základná náležitosť pre jej platnosť - písomnú formu vyžadovanú §

3 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, čo spôsobuje jej neplatnosť a neexistenciu
právomoci rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci.2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 4. 3. 2019 na č. l. 49 - 52 spisu okrem iného uviedol,
že žalobca dňa 19. 7. 2016 uzavrel zmluvu o pôžičke s investormi, ktorí boli v zmluve o pôžičke
identifikovaní menom používateľa pod ktorým sú registrovaní na portáli I. . Systém poskytovania

peer to peer pôžičky je jednoduchý. Ide o systém transparentný, nič neskrýva a všetky podmienky sú
všetkým účastníkom vopred jasné a zrozumiteľné. Dlžník zmluvu dostane na mail a je požiadaný, aby
ju podpísal a následne zaslal späť. Ak tak nespraví, tak všetka práca, ktorá bola vykonaná predtým
zostane bez odmeny. Dlžník má celé dni, aby si preštudoval všetky ustanovenia zmluvy, všeobecné
obchodné podmienky, ujasnil si čo podpisuje. Zmluva o pôžičke uzavretá dňa 19. 7. 2016 nie je zmluvou

spotrebiteľskou. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na § 2 Obchodného zákonníka. Zároveň poukázal
na rozhodnutie Krajských súdov a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a na ustálenú súdnu prax pri
ktorej neplatnosť právneho úkonu z dôvodu jeho neurčitosti § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je
založená, ani v prípadoch, kedy z celého obsahu právneho úkonu je možné jeho výkladom / § 35 ods.
2 OZ /, poprípade objasnením skutkových okolností za ktorých bol právny úkon uskutočnený zistiť a
určiť kto bol účastníkom zmluvy. Za skutkových okolností za ktorých je zmluva o pôžičke uzatváraná,

je zmluvným stranám už na samom začiatku kontraktačného procesu zrejmé, že nielen možná, ale
za určitých okolností bola priamo predpokladaná jednoznačná identifikácia osôb, ktoré prejavili vôľu
túto zmluvu uzatvoriť. Bez možnosti reálnej identifikácie osôb, ktoré prejavili vôľu zmluvu o pôžičke
uzavrieť by nikdy nemohlo dôjsť k reálnemu poskytnutiu pôžičky. Faktická vzájomná znalosť totožnosti
osôb uzatvárajúcich zmluvu o pôžičke, nie je podľa názoru žalovaného podmienkou platnosti právnych

úkonov.Dohodazmluvnýchstránotom,žeimnebudeznámaichtotožnosťprivznikuzmluvyjeprejavom
ich zmluvnej voľnosti ako jedného zo základných právnych princípov úpravujúcich slobodne vzájomné
práva a povinnosti. Zmluvné strany akceptovali a dohodli sa ako to vyplýva z článku I., ods. 2 zmluvy o
pôžičke ako aj bodu 6.4 VZP, že nebudú poznať svoju totožnosť. Takáto dohoda zmluvných strán nie
je v rozpore s kogentnou úpravou § 43a ods. 1 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19. 7. 2019 na č. l. 284 - 287 k vyjadreniu žalovaného
okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku VI. bod 7 zmluvy o pôžičke je
neplatná ani pri prieskume jej zákonnosti v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Odhliadnuc od spotrebiteľského, či nespotrebiteľského charakteru zmluvy o pôžičke žalobca nemohol
poznať totožnosť jeho zmluvných partnerov - investorov a preto takáto rozhodcovská doložka nespĺňa
náležitosti v zákonnom rozhodcovskom konaní pre platnosť rozhodcovskej doložky. Vedomosť o tom,
kto je zmluvným partnerom je nevyhnutnou súčasťou rozhodcovskej zmluvy eventuálne rozhodcovské
doložky. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 245/2010, 3Cdo 225/2011

v zmysle ktorých rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente popísaná zmluvnými stranami alebo
vzájomnevýmennýchlistoch,ktoréumožňujúzachytenieobsahurozhodcovskejzmluvymusíobsahovať
aj označenie osôb, ktoré ju dohodli. Dlžník pri predmetnej zmluve o pôžičke absolútne netuší, kto je
jeho veriteľom a k tejto informácii sa v zmysle bodu 6.4. Všeobecných zmluvných podmienok navyše
nemôženikdydostať.Ďalejpoukázalžalovanýnaspotrebiteľskýcharakterzmluvyopôžičkespoukazom

na § 52 ods. 1, 3, 4 OZ. Ak by sa aj pripustil záver, že zmluva o pôžičke nemala spotrebiteľský
charakter postúpením práv vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke z investorov na žalovaného došlo zároveň
k transformácii tohto právneho vzťahu z nespotrebiteľského na vzťah spotrebiteľský.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11. 9. 2019 na č. l. 331 - 334 spisu k vyjadreniu žalobcu okrem
iného uviedol, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi stranami mala písomnú formu. Nebola uzavretá
elektronickými prostriedkami. Veriteľ - investori v zmluve o pôžičke identifikovaní boli. Sú to osoby určité
a určiteľné v každom momente trvania zmluvného vzťahu. Je pravdou, že dlžníkovi v určitom čase ich
osobné údaje neboli známe, avšak žalobca túto skutočnosť nastavenia zmluvného vzťahu akceptoval.

Vo vzťahu k uzneseniu NS SR č. k. 2Cdo 245/2010 a 3Cdo 25/2011 žalovaný poukázal na tú skutočnosť,
že v predmetných veciach všeobecné obchodné podmienky neboli zmluvnými stranami podpísané,
preto súd dospel k záveru, že písomná forma rozhodcovskej doložky nebola zachovaná, čo je zrejmé,
že išlo o odlišný prípad a v druhom prípade rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v spotrebiteľskej
zmluve uzavretej medzi bankou a fyzickou osobou - nepodnikateľom. Merito veci žiadnym spôsobom

nesúviselo s identifikáciou zmluvných strán. Zmluva o pôžičke medzi stranami bola riadne podpísaná
oboma zmluvnými stranami. Žalobca jemne znásilňuje ochranu spotrebiteľa. Je pravdou, že veriteľ -
investori využívajú služby profesionála, ktorým je spoločnosť I Service a. s..5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 9. 8. 2019 poukázal na tú skutočnosť, že v uznesení NS SR, sp.
zn. 2Ndc 11/2018 sa riešila len kauzálna príslušnosť, nie konečné rozhodnutie v nastolenej otázke.

6. Okresný súd Michalovce dňa 16. 1. 2020 v zmysle § 43 ods. 1 CSP s poukazom na § 40 CSP a § 28
ods. 1 písm. a/ CSP postúpil predmetnú vec na Okresný súd Bratislava V.

7. Podaním zo dňa 5. 3. 2020 žalobca vyjadril nesúhlas s postúpením veci a Okresný súd Bratislava V.
vzhľadom na spotrebiteľské rozhodcovské konanie v predmetnej veci.

8. Po predložení nesúhlasu s postúpením zo strany Okresného súdu Bratislava V. dňa 14. 5. 2020,
následne NS SR uznesením sp. zn. 4Ndc 7/2020 zo dňa 24. 6. 2020 rozhodol, že na prejednanie veci

vedenej na Okresnom súde Bratislava V. sp. zn. 58Cr 3/2020 a na Okresnom súde Michalovce, sp. zn.
7Csr 1/2019, je vecne a miestne príslušný Okresný súd Michalovce.

9. Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 7Csr 1/2020 zo dňa 16. 12. 2020 zrušil rozhodcovský
rozsudok F. G. H. zo dňa 17. 10. 2018 pod sp. zn. 463/17 v zmysle návrhu žalobcu. Zároveň priznal

žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

10. Rozsudok napadol odvolaním žalovaný z dôvodov vymedzených § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/, h/
CSP s návrhom, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie s tým, že v odôvodnení uvedie, že Okresný súd Michalovce má vec postúpiť kauzálne

príslušnému Okresnému súdu Bratislava V. Odvolateľ tvrdil, že vo veci konal vecne nepríslušný súd, a
teda aj nezákonný sudca, keď došlo ku kompetenčnému konfliktu medzi Okresným súdom Michalovce
a Okresným súdom Bratislava V. Zdôraznil, že od počiatku sa jedná o nespotrebiteľský právny vzťah,
ktorý sa týka zrušenia rozhodcovského rozsudku, kde je daná kauzálna príslušnosť Okresného súdu
BratislavaV.RozhodnutieNajvyššiehosúduSR4Ndc/7/2020z24.6.2020opríslušnostiOkresnéhosúdu

Michalovce v danej veci s použitím zásady perpetuatio fori považoval za nelogické. Týmto postupom
došlo podľa jeho názoru aj k zásahu do jeho práva na spravodlivý súdny proces. Nesúhlasil s právnym
názorom súdu o neplatnosti zmluvy považujúc ho za prísne formalistické poňatie obsahu právneho
úkonu a jeho náležitostí, čo v rozpore s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR I.ÚS 640/2014, II.ÚS
294/2018, Najvyššieho súdu SR 7Obdo/2/2000. Zdôraznil, že vyššie zmienené rozhodnutia najvyšších

súdnych autorít stoja na zásade autonómnosti súkromného práva, preferencii výkladu právneho úkonu
zachovávajúceho jeho platnosť a takej interpretácii § 39 OZ, že neplatné je len to, čo je v rozpore
so zmyslom a účelom zákona. Zmluva o pôžičke založená na forme tzv. peer to peer požičiavania
neodporuje právnej úprave, dlžník súhlasil s identifikáciou veriteľov na základe ich číselného ID a
„nicku“ (prezývky). Žalobca v konaní preukázal ďalšie identifikačné údaje veriteľov v rozsahu meno,

priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a bydlisko, ktoré údaje sú uchovávané. Argumentoval tiež tým,
že vada v označení osoby, ktorá urobila právny úkon sama o sebe nespôsobuje neplatnosť právneho
úkonu, ak je zrejmé, kto bol účastníkom tohto právneho úkonu. Požiadavka určitosti veriteľa je daná
jeho dostatočnou identifikáciou priradeným ID číslom a užívateľským menom „nickom“ na webovej
platforme, na ktorej sa realizuje poskytovanie pôžičiek. Žalobca predložil rámcové zmluvy uzatvorené s

veriteľmi-investormi, stotožňujúce osoby investorov, teda niet pochybností o tom, kto na strane veriteľa
vo vzťahu k žalobcovi ako dlžníkovi vystupoval. Ani samotný dlžník nepotreboval pre uplatnenie svojich
práv identifikáciu veriteľa, keďže zmluvu uzatváral so spoločnosťou iService a.s. ako splnomocnencom
investorov.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť, pretože nebol naplnený žiadny žalovaným tvrdeným odvolací dôvod. Otázku vecnej a miestnej
príslušnosti súdu prvej inštancie považoval za vyriešenú rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, vo vzťahu
ku ktorému odvolací súd nemá žiadnu právomoc na zmenu rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný argumentoval
tým, že nepresnosť v označení veriteľa a nepresnosť v označení zmluvnej strany nezakladá neplatnosť

právneho úkonu s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MObdo 2/2000, toto je v
danej veci nepoužiteľné, nakoľko nepresnosťou sa v zmysle uvedeného súdneho rozhodnutia rozumela
nesprávnosť označenia v rozsahu uvedenia krstného mena zmluvnej strany a podnikateľskej formy
„obchodno-stavebná firma“ namiesto „obchodný podnik“. Podľa názoru žalobcu, už len okolnosť, žežalovaný na identifikáciu veriteľov musel predkladať rámcové zmluvy s nimi uzavreté potvrdzujú, že v
zmluve o pôžičke neboli dostatočne identifikovaní. Žalobca ich totožnosť pri uzatvorení zmluvy nepoznal
ani nemal možnosť poznať, čo potvrdzoval čl. 4 bod 2.3 zmluvy o pôžičke, ako aj znenie bodu 6.4

Všeobecných zmluvných podmienok. Podmienka dostatočnej určitej identifikácie zmluvných strán musí
byť splnená pri samotnom uzatváraní zmluvy, nie až následne v súdnom konaní. Pokiaľ sa žalovaný
odvoláva ako na postačujúce číselné údaje a „nicky“ (prezývky), ide o tvrdenia účelové, potláčajúce
zásady zmluvnej teórie, ktorej podstatou je dostatočné určenie zmluvných strán tak, aby každá z nich
vedela, voči komu má plniť svoje povinnosti, resp. od koho má vyžadovať splnenie povinností či voči

komu uplatňovať nároky vyplývajúce z ich porušenia. Zopakoval, že aj Krajský súd v Košiciach v
rozhodnutí 6Co/72/2019 zo dňa 22.6.2020 dospel k záveru, že označenie investorov ako zmluvnej
strany v rozsahu číselného kódu a mena používateľa, resp. „nicku“/ prezývky nie je postačujúce a
nespĺňa podmienku určitosti, preto je takáto zmluva neplatným právnym úkonom. Tento nedostatok
nemohol byť zhojený ani tým, že v mene a na účet investorov konala spoločnosť iService a.s., ktorá
bola v zmluve o pôžičke dostatočne identifikovaná. Dôvody neplatnosti zmluvy o pôžičke zakladali aj

neplatnosť rozhodcovskej doložky, preto nebola daná právomoc rozhodcu na vydanie rozsudku voči
žalobcovi. Žalobca v ďalšom zotrval na argumentácii, že zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou,
preto je nevyhnutné žalobcovi priznať patričnú spotrebiteľskú ochranu. Tvrdil, že spoločnosť iService
a.s. pri uzatváraní a plnení zo zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti, a investori konali pri uzatváraní a plnení zmluvy o pôžičke za účelom dosiahnutia zisku,

pričomvšetkyzmluvnédokumentybolipredformulovanéprávespoločnosťouiServicea.s.,ktorázároveň
zabezpečovala všetky úkony súvisiace s uzatvorením zmluvy o pôžičke. Konštrukciu realizovania
pôžičiek prostredníctvom portálu I. považoval len za snahu o obídenie práva za účelom vylúčenia
aplikácie právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa.

12. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích námietkach o neexistencii procesných
podmienok na konanie a porušenie jeho práva na spravodlivý proces, lebo na rozhodnutie je príslušný
Okresný súd Bratislava V. Zopakoval, že strana veriteľa je identifikovaná dostatočne určito do takej
miery, že to nespôsobuje neplatnosť zmluvy, o ktorej skutočnosti nebol v iných súdnych konaniach spor.

Podčiarkol, že zmluvu o pôžičke uzatvárali fyzické osoby ako veritelia, nepodnikatelia, nie spoločnosť
iService a.s., ktorá konala ako ich zástupca. Len fakt, že zmluva bola spoločnosťou odborne pripravená,
nemá za následok zmenu charakteru zmluvného vzťahu z nespotrebiteľského záväzkového vzťahu na
vzťah spotrebiteľský. Poukázal tiež na to, že žalobca je IT-odborník, takže mal by patriť aj k zdatnejšej
časti obyvateľstva, čo do pochopenia problematiky internetovej komunikácie, žalobca sám zmluvu o

pôžičke odniesol na overenie podpisu k notárovi, teda konal bez akéhokoľvek časového tlaku, mal aj
možnosť vyhľadať právnu pomoc, či rozmyslieť si, ak nechcel pristúpiť k uzavretiu zmluvy. Nejedná
sa preto ani z tohto dôvodu o žiadny prípad zneužitia práva voči spotrebiteľovi ako sa toho dovoláva
žalobca.

13. Žalobca v odvolacej duplike zastával názor, že žalobca sa svojou argumentáciou snažil len o
konvalidovanie závažných nedostatkov zmluvy. Zopakoval svoje stanovisko, že predmetný vzťah je
potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský a to minimálne od času postúpenia práv zo zmluvy o
pôžičke na žalovaného, ktorým úkonom došlo k transformácii prípadného nespotrebiteľského vzťahu
na vzťah spotrebiteľský, pretože do súkromnoprávneho vzťahu medzi dvoma nepodnikateľmi vstúpil

namiesto jedného z nich podnikateľ. Zdôraznil potrebu dostatočnej identifikácie subjektov na strane
veriteľa v akomkoľvek zmluvnom vzťahu, poukazujúc tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
3Cdo/217/2018 týkajúce sa vymedzenia zmluvných strán v zmluve o nájme nebytových priestorovo
podľazákonač.116/1990Zb.,poukázaltiežnarozhodnutieKrajskéhosúduvKošiciachvovzťahumedzi
sporovými stranami 5Co/86/2021 zo dňa 17.2.2022, v ktorom krajský súd považoval za nedostačujúcu

identifikáciu veriteľského subjektu ID číslom a užívateľským menom „nickom“, preto zmluvu o pôžičke
považoval za neplatnú.

14. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 9CoSr/2/2021 zo dňa 27. 2. 2023 zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v Košiciach

svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový súd dospel k nesprávnemu názoru o neplatnosti
rozhodcovskej doložky pre neurčitosť vymedzenia zmluvných strán a neskúmal, či spoločnosť i
Service a. s. svedčilo právo na uzavretie rozhodcovskej doložky v mene veriteľov. Podmienkou
rozhodcovského konania je existencia písomnej rozhodcovskej zmluvy, inak sa považuje takáto dohodaza neplatnú / § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní /. Táto písomná forma rozhodcovskej
zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak je zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán,
alebo bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zaistenia obsahu právneho úkonu

a osoby, ktorá právny úkon robila / § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní/. V prejednávanej
veci nárok voči žalobcovi vychádzal zo zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzavretá v mene veriteľov
zastúpených spoločnosťou iService a. s. s odvolaním sa na plnomocenstvá, ktoré boli obsahom
rámcovej zmluvy v spolupráci s veriteľmi. Tieto rámcové zmluvy v spolupráci identifikovali veriteľov
menom, priezviskom, dátumom narodenia, bydliskom a vymedzovali rozsah právnych úkonov v ktorého

mene jednotlivých veriteľov je oprávnená spoločnosť iService vykonať. Súd prvej inštancie sa však
nevysporiadal s rozsahom oprávnení spoločnosti iService a. s. ako zástupcom veriteľov v zmysle § 22
s spojení s § 31 OZ na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. V zmysle § 31
OZ platí, že ak je potrebné, aby sa právny úkon robil v písomnej forme, musí sa aj plnomocenstvo
udeliť písomne, ktoré sa udeľuje tiež vtedy ak sa netýka určitého právneho úkonu. Súd prvej inštancie
v ďalšom konaní zameria dokazovanie na zistenie, či medzi žalobcom – veriteľom bola platne dojednaná

rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc rozhodcu na rozhodnutie sporu zo zmluvy o pôžičke.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 4. 7. 2023 na č. l. 491 – 492 okrem iného uviedol, že
je pravdou, že plnomocenstvo na uzavretie zmluvy o pôžičke expresis verbis nie je spomenuté, že
v tejto zmluvy o pôžičke bude dohodnutá rozhodcovská doložka. Rovnako tam však nie sú uvedené

iné náležitosti zmluvy o pôžičke a to z dôvodu, že určenie týchto náležitostí nechal splnomocniteľ /
veriteľ / na splnomocnenca. Ide o bežnú prax pri udeľovaní plnej moci. Vo všeobecných zmluvných
podmienkach používaní internetového portálu I. sa skutočnosť, že vymáhanie sa môže realizovať
prostrednítvom rozhodcovského konania uvádza a to v bode X.X.X.X ako aj v bode 9.5. Z uvedeného
vyplýva, že veritelia si boli vedomí skutočnosti, že vymáhanie môže prebiehať aj prostredníctvom

rozhodcovského konania a takéto konanie nie je možné bez dohodnutia rozhodcovskej doložky.
Niekto môže dohodnuté rozhodcovské doložky bez výslovného uvedenia písomného splnomocnenia
považovať za prekročenie oprávnenia vyplývajúceho zo splnomocnenia podľa § 33 ods. 1 OZ. O tomto
prekročení sa však splnomocniteľ dozvedel, nakoľko mal od počiatku vedomosť, že rozhodcovská
doložka bude súčasťou zmluvy o pôžičke, momentom uzavretia zmluvy o pôžičke v jeho mene a na

jeho účet. Od tohoto momentu je potrebné počítať lehotu bez zbytočného odkladu „kedy mal oznámiť
osobe dlžníka, že takýmto konaním splnomocnenca nesúhlasí“. Zároveň boli oslovení pôvodní veritelia
s otázkou, či súhlasia alebo nesúhlasia s tým, aby súčasťou zmluvy o pôžičke bola aj rozhodcovská
doložka. Žalovanému sa nepodarilo zabezpečiť schválenie všetkých veriteľov, pretože niektorí z nich
na opakované žiadosti žiadnym spôsobom nereagovali. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že forma

ratihabície nie je žiadnym spôsobom regulovaná a preto zvolili užívateľsky prijateľnú formu schválenia
mailovou správou.

16. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11. 7. 2023 na č. l. 530 – 531 ku skôr uvedenému vyjadreniu
žalovaného okrem iného uviedol, že nedostatok splnomocnenia tak, ako tomu bolo v prejednávanej

veci nemožno zahojiť skutočnosťou, že splnomocnitelia / investori / neoznámili žalobcovi svoj nesúhlas
s uzavretím rozhodcovskej doložky podľa § 33 OZ, ani snaha žalovaného o dodatečné schválenie
predmetného právneho úkonu, nakoľko tu chýba písomná forma splnomocnenia. V neposlednom
rade platí taktiež to, že zo strany investorov došlo k postúpeniu pohľadávok na žalovaného, čo
samo o sebe znemožňuje pôvodným veriteľom dodatočne schváliť prekročenie splnomocnenia. Žalobca

ďalej poukázal na rozhodnutia jednotlivých súdov, ktoré obdobný právny vzťah posúdili ako vzťah
spotrebiteľský.

17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný.

19. Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,

ak je jeho význam nepochybný.20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

21.Podľa§3ods.1zákonač.244/2002Z.z.rozhodcovskázmluvajedohodamedzizmluvnýmistranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

22. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych
nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch
postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý
sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za

súčasť tejto dohody sa považujú aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

25. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

26. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj
vtedy,

a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo

b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu
a osoby, ktorá právny úkon urobila.

27. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na
akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu,
ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

28. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 244/2002 Z. z. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj

pri písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona,3a) ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú
doložku.Toplatíajvprípadenadobudnutiačlenstvavzáujmovomzdruženíalebovinejprávnickejosobe,
ktorej vnútorné predpisy obsahujú rozhodcovskú doložku.

29. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy

možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci
rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

30. Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 244/2002 Z. z. Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú
v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej

odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

31. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve
výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje
to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy

podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela. Ustanovenia § 4 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté.
Prípustnosť predmetu rozhodcovského konania sa však posudzuje vždy podľa tohto zákona.

32. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská
doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

33. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. Ak zmluvné strany odstúpia od zmluvy, toto odstúpenie
sa nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.34. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. Tento zákon upravuje
a) spotrebiteľské rozhodcovské konanie,

b) postavenie a činnosť rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory a stáleho
rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory (ďalej len "stály rozhodcovský
súd"),

c) podmienky na udelenie a zrušenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi a stálemu

rozhodcovskému súdu (ďalej len "povolenie"),

d) disciplinárnu zodpovednosť rozhodcu,

e) kontrolu vykonávanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a

f) sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona.

35. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa
tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o
urovnaní,1) vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny

záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.

36. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno
rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k
nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré

vznikli v priebehu alebo súvisia s konkurzným a reštrukturalizačným konaním.

37. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z. z. Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný
predpis,2) len ak to tento zákon výslovne ustanovuje.

38. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z. Uznanie a výkon rozhodcovských rozsudkov v
spotrebiteľských sporoch vydaných na území iného štátu ako Slovenskej republiky upravuje osobitný
predpis.3)

39. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi

dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej
zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej
rozhodcovskejzmluve.Spotrebiteľskározhodcovskázmluvazaväzujeajprávnychnástupcovzmluvných
strán.

40. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná,
obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré
nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie

jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.

41. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa
a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,

b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,

c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla,

d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho
rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu
pre elektronickú komunikáciu ae) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.

42. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z. z. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať
dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu.

43. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z. Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie
byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.

44. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo
spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve
môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu
účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu,7) ibaže vo veci už skôr začalo
spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté

okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.

45. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 335/2014 Z. z. Ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej
zmluvy. Ak zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka sa toto

odstúpenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

46. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z. z. Dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi
spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle,
ako aj v listinnej podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a

pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa
prílohy č. 1.

47. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského

rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,

b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení

rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského

rozhodcovského konania,

d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval

podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil

predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,

k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

48. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa
môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti
odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v

prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje
tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

49. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského

rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.
c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd
zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej
časti výroku rozhodcovského rozsudku.

50. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. Ministerstvo na žiadosť udelí povolenie, ak zriaďovateľ
hodnoverne preukázal splnenie podmienok. Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto ju podáva, čoho sa týka,
čo sa navrhuje a prílohy žiadosti tvoria listiny preukazujúce splnenie podmienok na udelenie povolenia.
Ministerstvo preskúma žiadosť a rozhodne do 30 dní od doručenia žiadosti. Ak žiadosť nie je úplná alebo
ak zriaďovateľ nedostatočne preukázal splnenie podmienok na získanie povolenia, ministerstvo konanie

preruší a vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti alebo odstránenie nedostatkov v lehote nie kratšej ako
30 dní. Ministerstvo žiadosť zamietne, ak nie sú splnené všetky podmienky na udelenie povolenia alebo
ak žiadateľ splnenie podmienok hodnoverne nepreukázal.

51. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. Ak ministerstvo udelí povolenie, ku dňu jeho udelenia

zapíše stály rozhodcovský súd do zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať
spotrebiteľské spory (ďalej len "zoznam stálych rozhodcovských súdov").

52.Podľa §18ods.3zákonač.335/2014Z.z. Ministerstvovedieanasvojomwebovomsídlezverejňuje
zoznam stálych rozhodcovských súdov, do ktorého zapisuje

a) názov a sídlo stáleho rozhodcovského súdu,

b) číslo povolenia,

c) názov, sídlo a identifikačné číslo zriaďovateľa,

d) deň zápisu do zoznamu stálych rozhodcovských súdov,

e) deň a zákonný dôvod vyčiarknutia stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských
súdov,

f) údaje o členoch zriaďovateľa a názve stáleho rozhodcovského súdu podľa § 73 ods. 5,

g) iné údaje.

53. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z. z. Ak stály rozhodcovský súd prestane spĺňať niektorú z
podmienok na udelenie povolenia, je zriaďovateľ povinný túto skutočnosť oznámiť ministerstvu v lehote
siedmich dní, odkedy sa o tejto skutočnosti mohol dozvedieť.54. Podľa § 18 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z. Ak stály rozhodcovský súd prestal spĺňať
podmienky udelenia povolenia, ministerstvo povolenie zruší. Pred zrušením povolenia ministerstvo
vyzve zriaďovateľa na odstránenie nedostatkov v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní.

Ministerstvo vyčiarkne stály rozhodcovský súd zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov ku dňu
právoplatnosti rozhodnutia o zrušení povolenia.

55. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

56. Podľa § 31 ods. 2 Občianskeho zákonníka Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká
právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí
plnomocenstvo.

57. Podľa § 31 ods. 3 Občianskeho zákonníka Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým
splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené
inak, musia konať všetci spoločne.

58. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej

forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa
netýka len určitého právneho úkonu.

59. Podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za
niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

60. Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v
medziachoprávneniazastupovať,vzniknútýmprávaapovinnostipriamosplnomocniteľovi.Pokynydané
splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže
by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

61. Podľa § 32 ods. 3 Občianskeho zálonníka Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo
musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorých
sa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý nie je dobromyseľný,
sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti splnomocnenca.

62. Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie
vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však
splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

63. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie
konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný
sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak
splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s

ktorousakonalo,odsplnomocnencapožadovaťbuďsplneniezáväzku,alebonáhraduškodyspôsobenej
jeho konaním.

64. Podľa § 33 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa
konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.

65. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

66. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý

na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

67. Po vrátení veci Krajským súdom prvostupňový súd vychádzal z vysloveného právneho názoru
KrajskéhosúduvKošiciachvzmyslektoréhozmluvaopôžičkemedzižalobcomaveriteľmiakofyzickýmiosobami, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti nemá povahu spotrebiteľskej
zmluvy. Nemožno ju považovať ani za neurčitú, lebo označenie veriteľov zmluvy je dané charakterom
internetového prostredia, v ktorom sa stretáva prejav vôle dlžníka, veriteľa uzavrieť zmluvu umožňujúcu

v súlade s dohodou dlžníkom zachovanie anonymity veriteľa, no je vždy identifikovateľné, ktorý subjekt
je označený menom, priezviskom, dátumom narodenia, je veriteľom dlžníka. Zároveň Krajský súd
konštatoval, že v zmysle postúpenia pohľadávky podľa § 524 OZ viacerých veriteľov – fyzických osôb
na jeden subjekt bolo len zjednodušenie vymáhania dlhu pôžičky v záujme ochrany práv veriteľov na
splnenie dlhu.

68. Prvostupňový súd následne posudzoval v zmysle rozhodnutia Krajského súdu, či spoločnosti
iService a. s. svedčilo právo na uzavretie rozhodcovskej doložky v mene veriteľov. Je zrejmé, že
podmienkou rozhodcovského konania je existencia písomnej rozhodcovskej zmluvy, inak sa považuje
takáto dohoda za neplatnú § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

69. V predmetnej veci rozhodcovská zmluva / doložka / bola obsiahnutá v článku VI., bod 7 zmluvy
o pôžičke zo dňa 19. 7. 2016 uzavretej medzi investormi, ktorých zastupovala spoločnosť iService a.
s. a žalovaným zo dňa 19. 7. 2016. V zmysle článku VI., bod 8 skôr uvedenej zmluvy je zrejmé, že
táto zmluva bola zaslaná každej zo zmluvých strán. Zároveň z článku VI. bod 3 predmetnej zmluvy
je zrejmé, že neoddeliteľnými súčasťami tejto zmluvy, ktoré tvoria záväznú časť jej obsahu a ktoré

podrobnejšie upravujú práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami sú všeobecné zmluvné podmienky
vrátane sadzobníka poplatkov a splátkový kalendár. Podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa
pred podpisom tejto zmluvy riadne oboznámil s obsahom všeobecných zmluvných podmienok, vrátane
sadzobníka poplatkov a tieto sa zaväzujú v plnom rozsahu dodržiavať. Zároveň podmiekou registrácie
na internetovom portáli I. je prečítanie a súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami tohoto

internetového portálu. V zmysle bodu X.X.X.X a bodu 9.5 je zrejmé, že vymáhanie pohľadávky sa
môže realizovať aj prostredníctvom rozhodcovského konania, Rámcové zmluvy o spolupráci - ktoré
identifikovali veriteľov a vymedzovali rozsah právnych úkonov, neobsahovali oprávnenie spoločnosti
iService a. s. na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. V danom prípade súd
mal za to, že došlo k prekročeniu oprávnenia vyplývajúceho z písomného plnomocenstva. Tým, že

investori, t. j. veritelia akceptovali registráciou na internetovom portáli I. všeobecné zmluvné podmienky,
ktorých súčasťou bola akceptácia realizovania vymáhania pohľadávky prostredníctvom rozhodcovského
konania, súd mal za to, že zo strany investorov došlo k ratihabícii takéhoto právneho úkonu, ktorý
nebol súčasťou plnomocenstva v rámci uzavretej rámcovej zmluvy o spolupráci medzi investorom
a spoločnosťou iService a. s. podľa § 33 ods. 1 alebo § 33 ods. 2 OZ v zmysle mailových správ

predložených žalovaným.

70. Vzhľadom na skutočnosť, že investori pri registrácii akceptovali všeobecné zmluvné podmienky,
ktorýchsúčasťoubolaakceptáciarealizovaniavymáhaniapohľadávokprostredníctvomrozhodcovského
konania súd mal za to, že prejav vôle investorov v zmysle § 35 OZ nemohol byť iný, ako dodatočné

schválenie prekročenia písomného plnomocenstva udeleného podľa čl. III rámcovej zmluvy o spolupráci
uzavretej medzi iService a. s. a investormi.

71.Súdpoznamenáva,žeratihabícia -formadodatočnéhoschváleniaprávnehoúkonuniejepodpísaná,
pričom prekročenie rozsahu plnomocenstva v predmetnej veci sa netýkalo žalovaného ako zmluvnej

strany ale investorov.

72. S poukazom na skôr uvedené súd mal za to, že v danom prípade došlo k platnému uzavretiu
rozhodcovskej doložky podľa z. č. 244/2002 Z. z. zakladujúcej právomoc rozhodcu na rozhodnutie sporu
zo zmluvy o pôžičke a preto súd z uvedeného dôvodu žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

73. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému v spore
žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov prvoinštančného konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.

74. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému
žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.