Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. november 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 2T/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010989
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Dziak

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2320010989.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaného G. X., pre

(v zmysle podanej obžaloby) obzvlášť závažný zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d),
ods. 2 písm. a) Trestného zákona (v znení účinnom do 30.04.2022), na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 08.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. Q. Y. A. X. S. B. M. B. D. , H. F. X., A.. XX.XX.XXXX Q. Š., M. S. F. T. X., E.. L., X. H.,

sa uznáva za vinného, že

od presne nezistenej doby si neoprávnene zadovážil a do 17:00 hod. dňa 29.12.2019 v meste X. A.
J.. F. v budove Obvodného oddelenia Policajného zboru SR, pri sebe neoprávnene prechovával 1ks
zatavenú striekačku s obsahom kryštalického materiálu s hmotnosťou celkovo 1.143 mg, pričom na
základe znaleckého skúmania znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ v Bratislave

Č.. F.-O.-W.-B.-XXXX/XXX bolo zistené, že sa jedná o metamfetamín s hmotnosťou 1.143 mg s
prímesou dimetylsulfónu (MSM) s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 38,9%
hmotnostných, kedy toto celkové množstvo látky obsahovalo 445 mg absolútneho metamfetamínu,
pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch (z. č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov) do II. skupiny psychotropných látok,

teda

neoprávnene prechovával inú psychotropnú látku ako psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek
tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemický variant (THC), a čin spáchal vo väčšom
množstve,

čím spáchal

zločin neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm.

b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje:Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, účinného od 06.08.2024, súd zrušuje výrok o treste v trestnom
rozkaze Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/328/2019-41 zo dňa 30.12.2019, doručený obžalovanému
dňa 30.12.2019, právoplatný dňa 08.01.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo týmto zrušením, stratili podklad.

Podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, a tiež za použitia
§ 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, všetko Trestného zákona
účinného od 06.08.2024, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, účinného od 06.08.2024, sa na výkon uloženého trestu
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 42 ods. 2 Trestného zákona
účinného od 06.08.2024, aj na trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 48

(štyridsaťosem) mesiacov.

Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona, účinného od 06.08.2024, mu súd ukladá ochranný
dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 10.08.2020 na tunajší súd obžalobu Č.. X F. XX/XX/.
- XX zo dňa 05.08.2020 (ďalej len ,,obžaloba“) na obžalovaného pre obzvlášť závažný zločin nedovolená
výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s
nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona (v znení účinnom v
čase spáchania skutku), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v prípravnom konaní a aplikujúc

príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku. Dňa 06.08.2024 bol v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky pod č. 215/2024 Z. z. zverejnený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. PL. ÚS 3/2024-761 zo dňa 03.07.2024 (ďalej len ,,nález“), v spojení so zverejnením ktorého
nadobudol (v rozsahu s ohľadom na právne účinky predmetného nálezu) účinnosť zákon č. 40/2024 Z.
z.,ktorýmsameníadopĺňazákonč.300/2005Z.z.Trestnýzákonvzneníneskoršíchpredpisovaktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ,,novela TZ“). S ohľadom na novelu TZ skutok, pre ktorý
je obžalovaný v tejto trestnej veci trestne stíhaný, je nutné od 06.08.2024 právne kvalifikovať (s ohľadom
na množstvo zaistenej drogy) ako zločin neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej
látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na §
2 ods. 1 Trestného zákona - na termíne hlavného pojednávania dňa 08.11.2024 prokurátorka upravila

v tomto ohľade obžalobu tak, že ,,znela“ už ,,len“ na zločin neoprávnené prechovávanie omamnej látky
a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024
s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona; podľa vyjadrenia prokurátorky na termíne hlavného
pojednávania dňa 08.11.2024, prokuratúra upravuje žalovaný skutok tak, že sa vypúšťajú slová „ktoré
zodpovedá minimálne 11 bežným jednorazovým dávkam drogy“ a tiež sa vypúšťa záver od slova

„pričom“ týkajúci sa recidívy, pričom sa mení aj právna kvalifikácia podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b)
Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na zločin a k tomu aj primerane právna veta; prokuratúra
tak s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona reflektovala novelu TZ a znenie Trestného zákona
účinné od 06.08.2024, nakoľko je to pre obžalovaného priaznivejšie s ohľadom na právnu kvalifikáciu a
s ňou spojenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody zakotvenú v zákone. Súd preto rozhodoval o vine/

treste dňa 08.11.2024 cez ustanovenia aktuálne účinného Trestného zákona s poukazom na § 2 ods.
1 Trestného zákona (s ohľadom na trestnú sadzbu a zákonom uvádzanú mieru závažnosti žalovaného
zločinu je to pre páchateľa jednoznačne priaznivejšie).

Nakoľko súd nevzhliadol priestor pre iný procesný postup, prejednal vec na hlavnom pojednávaní

(niekoľko termínov), pričom dňa 08.11.2024 vyhlásil tento odsudzujúci rozsudok. Pre úplnosť súd
uvádza, že termín hlavného pojednávania dňa 08.11.2024 vykonal súd v neprítomnosti obžalovaného,
kedy mal súd za splnené procesné podmienky na taký postup v zmysle § 252 ods. 2 (podľa názoru
súdu bolo možné vec spravodlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti
obžalovaného; obžaloba bola obžalovanému riadne doručená; termín hlavného pojednávania bral na

vedomie, v minulosti v doručovanom predvolaní bol riadne upozornený na možnosť konania hlavnéhopojednávania v jeho neprítomnosti; o tom, čo mu je kladené za vinu, sa mal možnosť vyjadriť tak v
prípravnom konaní i pred súdom; podľa názoru súdu boli dodržané ustanovenia Trestného poriadku o
vyšetrovaní; postup podľa § 208 Trestného poriadku prebehol v súlade s Trestným poriadkom), ods. 3

[podľa aktuálnej lustrácie ZVJS nebol vo väzbe/VTOS, pričom tu nešlo po úprave obžaloby prokuratúrou
v úvode termínu hlavného pojednávania dňa 08.11.2024 o trestný čin, na ktorý by zákon ustanovoval
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica by prevyšovala 10 rokov - z dôvodu aplikácie § 2 ods. 1
Trestného zákona v spojení s § 171 ods. 2, os. 4 písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024]
Trestného poriadku.

Pred súdom vykonané dokazovanie. Obžalovaný pred súdom neučinil žiadne vyhlásenie v zmysle § 257
Trestného poriadku, k veci samej odmietol vypovedať.

Z výsluchu svedka C. Q. vyplynulo, že čas a dátum si presne nepamätá, z prečítanej obžaloby usudzuje,
že to bolo v roku 2019. Priebeh skutku si taktiež nepamätá, možno mu je obžalovaný povedomý z čias,

kedy svedok pôsobil v meste X. ako policajt. Či ho predvádzali, je možné, ale nepamätá si presne,
nepamätá si už ani zloženie hliadky z daného obdobia. Nepamätá si už z daného obdobia, s kým
mal službu, ani nič konkrétnejšie čo by vedel detailne uviesť. Nepamätá si, kde a v akom čase vydal
obžalovanýkryštalickýmateriál,alemázato,ženejakývydal,inakbytu(pozn.súdu:predsúdom)neboli.
Obžalovaného určite poučovali, pokiaľ ide o dobrovoľné vydanie kryštalického materiálu, konkrétnosti

si samozrejme pre odstup času svedok nepamätá, ale zaužívanú prax mali tú, že vždy aj opakovane
poučovaliaeštesaajdopytovalipoučovaného,čipoučeniuporozumel.Nevieodcitovaťužpresnéznenie
toho poučenia, nakoľko ho už nejakú dobu nevyužíva, nakoľko zmenil pôsobisko a pracuje na Úrade pre
ochranu ústavných činiteľov. Z toho, čo si pamätá ohľadne poučenia, ale je to len všeobecne v hrubých
rysoch, boli osoby vždy poučené, či majú nejakú vec pochádzajúcu z trestnej činnosti na dobrovoľné

vydanie, pričom sa aj pýtali, či poučeniu porozumeli a následne došlo k vydaniu, ak osoba vec chcela
vydať. V rámci poučenia malo byť povedané osobe aj to, že si vydaním veci môže privodiť trestné
stíhanie. Dôvod, prečo obžalovaného zastavili a obmedzili na osobnej slobode, si už pre odstup času
svedok nepamätá.
K výpovedi tohto svedka obžalovaný uviedol, že nebol riadne poučený, striekačku nenašli u neho, ale

v aute.

Z výsluchu svedka E. Y. vyplynulo, že konkrétne si k tejto veci pre odstup času už moc nepamätá, s kým
bol v službe zistil, až keď sa stretol s kolegom na chodbe pred pojednávacou miestnosťou, vo svojej
práci prichádza do styku s veľkým množstvom ľudí a nemôže si pamätať každý jeden prípad a toto bolo

niekoľko rokov dozadu. Obžalovaného si pamätá z osobnej a miestnej znalosti ako policajt. Myslí si, že
obžalovaného zastavili počas jazdy autom, nakoľko ho riešili za marenie, ale presne si už nepamätá, ale
aby to uviedol na pravú mieru, stopercentne si nepamätá, či ho vôbec zastavovali, preto nevie uviesť,
či a aké úkony s ním boli následne robené. Nepamätá si, či obžalovaný im vydal nejaký kryštalický
materiál, pozná ho len ako záujmovú osobu, keďže svedok pracuje ako policajt. Tou záujmovou osobou

myslel, že mal vedomosť, že obžalovaný bol v minulosti riešený pre drogy. Nepamätá si pre odstup
času nielen že dôvod zastavenia obžalovaného, ale či ho zastavili, takže sa nevie vyjadriť k dôvodu
zastavenia. K tomuto konkrétnemu prípadu a poučeniu o dobrovoľnom vydaní veci si už nič nepamätá,
avšak všeobecne možno povedať, že vždy v takých prípadoch opakovane poučovali osoby. Pokiaľ ide
o to, akým spôsobom poučujú, je to podľa § 89 Trestného poriadku, svedok to má vždy poznačené na

hárku so služobnými vecami. Poučuje vždy slovne, že ak osoba má nejaké veci pochádzajúce z trestnej
činnosti, že ich môže dobrovoľne vydať, pričom ich vydať nemusí, ak by si tým privodila nebezpečenstvo
trestného stíhania. Na detaily tejto veci si už nepamätá.
K výpovedi tohto svedka obžalovaný tiež uviedol, že nebol riadne poučený, striekačku nenašli u neho,
ale v aute.

Z výsluchu svedkyne Y. O. vyplynulo, že pre odstup času si už nepamätá konkrétnosti k tejto veci.
Obžalovaného si presne nepamätá podľa tváre, ale podľa mena áno, spomína si, že bol u nich na
OO PZ riešený pre marenie aj drogy. Bola v tom čase na stálej službe. Nepamätá si, aké úkony boli s
obžalovaným robené, ani prečo bol predvedený na OO PZ. Nepamätá si, či obžalovaný vydal nejakú

kryštalickú látku. Nevie sa už pre odstup času vyjadriť, teda nepamätá si, či a ako bol obžalovaný
poučovaný o dobrovoľnom vydaní veci, ona na stálej službe zvykne poučovať ohľadne zvolenia si
obhajcu, lekárskeho ošetrenia a vyrozumenia rodinného príslušníka. Na stálej službe nezvykla robiť
poučenie ohľadne vydania veci, ale už si presne nespomína, záleží od okolností.Z výsluchu znalkyne P.. G.. X. C. vyplynulo, že sa pridržiava znaleckého posudku. Na znalecké
skúmanie bola predložená injekčná striekačka, stery z rúk s označením ,,Ivan X.“ a tiež porovnávací

materiál. V injekčnej striekačke sa nachádzalo 1.143 mg metamfetamínu s prímesou MSM, s priemernou
koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 38,9% s obsahom 445 mg absolútneho metamfetamínu,
čo znalecký ústav považuje za 11 až 45 bežný dávok drogy. Na steroch z oboch rúk boli zistené
stopy metamfetamínu a heroínu. Za jednu bežnú dávku drogy považujú 10 až 40 mg účinnej látky,
ako množstvo schopné ovplyvniť psychiku človeka. Je to na základe štatistík, odbornej literatúry. Pre

užívateľa, ktorý užíva častejšie, je potrebných na ovplyvnenie viacej ako 10 mg, možno tých 40 mg,
pre bežného užívateľa sa to pohybuje v dávke tých 10 až 40 mg. K znaleckému posudku nemá čo
viacej doplniť, plne sa pridržiava jeho záverov. Analýza a stanovenie obsahu prebieha tak, že materiál
sa odváži, z neho sa naváži potrebné množstvo 10 až 15 mg na kvantitatívnu analýzu, k tomu sa
priváži látka známeho zloženia a po porovnaní odoziev známeho a neznámeho zloženia vedia stanoviť
koncentráciu. Prístroj vydá výsledky a oni ich prepočítajú. Zjednodušene povedané, materiál pomelú

a v trecej miske dokonale premiešajú na zabezpečenie homogénnosti obsahu, t. j. že v celom svojom
objeme má rovnaké vlastnosti. Ešte dodala, že robí minimálne dve analýzy, aby sa výsledok mohol
spriemerovať, prípadne, ak by bol jeden výsledok odľahlý, urobia ďalšie analýzy a z nich potom priemer.
Pri ideálnych podmienkach, kedy majú prístup k prístrojom bez čakania, celá analýza môže trvať cca 2
hodiny. Pokiaľ ide o účinnú látku, ide o čistý metamfetamín, tu 445 mg, z čoho im vyšiel počet bežných

dávok drogy 11 až 45 (ak užívateľovi stačí 10 mg drogy na ovplyvnenie, tak je to 45 dávok). Znalkyňa
sa nevedela vyjadriť k individuálnej dávke u obžalovaného. Poukázala na odsek 3 na strane 4 posudku,
k tomu by sa vedel podľa jej názoru vyjadriť psychiater.
Následne bol pred súdom postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaný znalecký posudok
z č. l. 45 až 48 v rozsahu jeho záverov, nakoľko vyslúchnutá znalkyňa sa naň odvolala a súd nevidel

procesné prekážky takéhoto postupu (z prečítaných záverov posudku vyplynuli informácie pretavené do
skutkovejvetytakobžaloby,akoitohtorozsudku,pokiaľideocelkovémnožstvo,druhdrogy,účinnúlátku
a jej hmotnostný podiel; okrem iného, zaistená injekčná striekačka, tiež aj stery z rúk, boli zlikvidované).

Svedkyňa P.. P.. Ľ. A. pred súdom podrobne zreprodukovala obsah odborného vyjadrenia na č. l. 49

(odborné vyjadrenie MV SR, P PZ, NAKA, protidrogová centrála, z 05/2020) k cene v tejto trestnej
veci zaistených drog (cena v tejto trestnej veci zaistených drog o hmotnosti 1,143 g bola v trnavskom
kraji koncom roka 2019 od cca 28,50 eur do cca 34,30 eur). Podľa jej vyjadrenia pred súdom, ceny
sú zisťované príslušníkmi OR PZ, KR PZ a NAKA v rámci celej SR podľa územnosprávneho členenia
na kraje a to za jednotlivé štvrťroky. Policajti zisťujú ceny tak, že sú analyzované procesné úkony

z informačno-technických prostriedkov, z výkonu operatívno-pátracej činnosti, výsluchov svedkov a
obvinených. Protidrogová centrála nezisťuje ceny resp. neurčuje ceny, len ich monitoruje a sumarizuje
pričom nerobí priemer, ale určuje rozpätie od najnižšej zistenej ceny po najvyššiu zistenú cenu.
Na protidrogovej centrále svedkyňa robí od 2010, nevie, kto v tejto trestnej veci konkrétne poskytol
informácie o cene. Či sa osobne zúčastnila výsluchu, kde sa uvádzali ceny v čase relevantnom pre túto

trestnú vec, tak určite áno, avšak nevie sa vyjadriť, či to bolo za trnavský kraj. Svedkyňa uviedla tiež,
že sa nevyjadruje k určovaniu dávok drogy, to určuje KEÚ PZ. Cena sa nevypočítava podľa dávok, ale
podľa hmotnostných kritérií.

Z výsluchu znalca P.. P. X. pred súdom vyplynulo, že v celom rozsahu sa pridržiava znaleckého

posudku na obžalovaného (č. l. 53 a nasl.), avšak dal súdu na vedomie, že tento znalecký posudok bol
vypracovaný pred 4 rokmi a 5 mesiacmi, takže z hľadiska psychiatrického jeho závery nemusia byť k
dnešnému dátumu objektívne. V čase vyšetrenia menovaný takmer 30 rokov trpel zmiešanou látkovou
závislosťounaviacerýchpsychoaktívnychlátkach.Vminulostibolopakovaneprotitoxikomanickyliečený
bez akéhokoľvek efektu. V čase vyšetrenia bol bezdomovcom, neplatil si žiadne sociálne, zdravotné,

či iné odvody. Prítomná látková závislosť z hľadiska psychiatrického žiadny podstatným spôsobom
neznižovala jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase skutku, či kedykoľvek inokedy. Neboli
zistené žiadne dôvody, kvôli ktorým by bolo potrebné skúmať znalecky psychiatricky jeho duševný stav.
Z hľadiska medicínskeho nebol žiadny dôvod nariaďovať mu akýkoľvek druh a spôsob ochrannej liečby.
V minulosti bol liečený opakovane, závislosť je u neho trvajúca desaťročia. Z hľadiska psychiatrického

v čase liečenia nebol obžalovaný na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Pokiaľ ide o odpoveď na
otázku 3 na strane 10 posudku, to stále platí (pozn. súdu: k času výsluchu znalca pred súdom),
závislosť je liečbou neovplyvniteľná, nariadenie ochranného liečenia by nemalo zmysel. Pokiaľ ide
o otázku, či sa časom užívania zvyšuje množstvo potrebnej dávky, aby u závislého vyvolala účinkytaké ako v začiatkoch užívania, tak množstvo jednotlivej dávky určuje KEÚ PZ, hlavný odborník pre
liečbu drogových závislostí im dal opakovane ako znalcom metodické usmernenie, aby v znaleckých
dokazovaniach dodržiavali stanovené množstvá dávky podľa KEÚ PZ. Teoreticky je možné uvažovať,

že s dĺžkou látkovej závislosti sa zvyšuje tolerancia, a teda že je potrebné v niektorých prípadoch
možno aj väčšie množstvo účinnej látky na dosiahnutie efektu, avšak toto nemožno všeobecne z
hľadiska psychiatrického definovať a stanoviť. Bolo by potrebné možno až skúmanie v experimentálnych
podmienkach, čo pri znaleckom skúmaní nie je možné.

Súd v rámci dokazovania oboznámil aj nasledovné listiny:
- na č. l. 39 až 40 uznesenie o pribratí KEÚ PZ na podanie znaleckého úkonu; z uznesenia okrem iného
plynie, že znalecký ústav bol pred podaním znaleckého úkonu riadne poučený v zmysle zákona;
- na č. l. 50 uznesenie o pribratí znalca P.. P. X. (odbor psychiatria) na podanie znaleckého úkonu; z
uznesenia okrem iného plynie, že znalec bol pred podaním znaleckého úkonu riadne poučený v zmysle
zákona;

- na č. l. 65 až 66 zápisnica o vydaní veci (s opisom) zo dňa 29.12.2019 o 17h (resp. až do 17:05h); podľa
zápisnice, obžalovaný (na zápisnici podpísaný) na OO PZ X. A. J. F. Č.. X dobrovoľne (po príslušnom
zákonnom poučení aj o zákaze tzv. sebainkriminácie) vydal na účely trestného konania 1 ks zatavenú
injekčnú striekačku s obsahom ružovej kryštalickej látky;
- na č. l. 67 zápisnica o prehliadke tela obžalovaného zo dňa 29.12.2019; na zápisnici podpísaný

obžalovaný sa úkonu (odobratie sterov z oboch rúk) podrobil dobrovoľne;
- na č. l. 70 až 73 fotodokumentácia dobrovoľne vydanej veci (zatavená injekčná striekačka s obsahom
ružovej kryštalickej látky);
- na č. l. 75 až 130 rovnopis rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 09.07.2014 sp. zn.
3T/11/2010-474 (právoplatný dňa 09.07.2014; obžalovaný bol odsúdený aj za drogový zločin; na č. l. 103

až 114 kópia a na č. l. 118 až 129 rovnopis skoršieho rozsudku v danej trestnej veci spolu s uzneseniami
odvolacieho súdu ohľadne späťvzatia odvolaní na č. l. 115 až 116 a č. l. 130), rovnopis trestného rozkazu
Okresného súdu Galanta zo dňa 30.12.2019 sp. zn. 0T/328/2019-41 (právoplatný dňa 08.01.2020;
obžalovaný bol právoplatne uznaný vinným z prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia, ktorého
sa dopustil dňa 29.12.2019 okolo 16:26h, pričom mu bol uložený, pri nezistení poľahčujúcej okolnosti a

zistení jednej priťažujúcej okolnosti v podobe trestnej minulosti trest povinnej práce v rozsahu 180 hodín
a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého
druhu na dobu 48 mesiacov), rovnopis rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 24.03.2010 sp. zn.
1T/122/2009-768 spolu s uznesením odvolacieho súdu o zamietnutí odvolania obžalovaného (č. l. 91
až 95), rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 12.05.2010 sp. zn. 3T/102/2010-50 (právoplatný

dňa 12.05.2010; obžalovaný bol uznaný vinným z drogového prečinu), rovnopis rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 30.07.2008 sp. zn. 1T/135/2008-202 (právoplatný dňa 30.07.2008; obžalovaný bol
právoplatne uznaný vinným z prečinu krádeže);
- na č. l. 140 až 144 starší odpis z evidencie priestupkov obžalovaného (za obdobie od 12/2015 do
07/2020); priestupkové záznamy rôzneho druhu (proti verejnému poriadku, v cestnej premávke);

- na č. l. 147 až 149 správy zo Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR Galanta z 06/2020 ohľadne obžalovaného
(prehľad registrácií obžalovaného u zamestnávateľov za uplynulé obdobie, tiež prehľad vedenia v
evidencii uchádzačov o zamestnanie a že k 06/2020 nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi/štátnych
sociálnych dávok);
- na č. l. 139 správa o povesti obžalovaného z obce Dolná Streda z 03/2020; obžalovaný nebol riešený

komisiou verejného poriadku (inak len strohé, všeobecné informácie);
- pripojený súdny spis Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/328/2019; ako je už uvedené vyššie z
oboznámeného trestného rozkazu z danej trestnej veci, na základe trestného rozkazu Okresného súdu
Galanta zo dňa 30.12.2019 sp. zn. 0T/328/2019-41, právoplatný dňa 08.01.2020, bol obžalovaný (do
danej chvíle doručenia trestného rozkazu obmedzený na osobnej slobode v podstate od času spáchania

tam žalovaného skutku) právoplatne uznaný vinným z prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia,
ktorého sa dopustil dňa 29.12.2019 okolo 16:26h, pričom mu bol uložený, pri nezistení poľahčujúcej
okolnosti a zistení jednej priťažujúcej okolnosti v podobe trestnej minulosti trest povinnej práce v rozsahu
180 hodín (následne uznesením na č. l. 74 daného spisu premenený na nepodmienečný trest odňatia
slobodyvtrvaní90dní)apodľa§61ods.1,ods.2Trestnéhozákonatrestzákazučinnostiriadiťmotorové

vozidlá všetkého druhu na dobu 48 mesiacov; ide o zbiehajúcu sa trestnú činnosť k tu žalovanému
drogovému skutku, pričom s ohľadom na oba skutky a ich dátumovanie a časovanie je zrejmé, že drogy
podľa č. l. 65 až 66 v tejto trestnej veci obžalovaný dobrovoľne vydal počas toho, ako bol obmedzenýna osobnej slobode a riešený na OO PZ Sereď pre skutok marenia výkonu úradného rozhodnutia,
prejednaný pred tunajším súdom pod sp. zn. 0T/328/2019;
- pripojený súdny spis Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/11/2010; plynie z neho najmä, ako aj z vyššie

uvedeného i odpisu registra trestov obžalovaného, že obžalovaný bol odsúdený aj za drogový zločin
(išlo o súbeh trestnej činnosti, viď záznamy č. 2 až 5 odpisu registra trestov obžalovaného), ide o záznam
č. 5 odpisu registra trestov obžalovaného, kedy bol aj vo VTOS (podmienečne prepustený v 10/2014);
- pripojený súdny spis Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/135/2008; plynie z neho najmä, ako aj z
vyššie uvedeného i odpisu registra trestov obžalovaného, že obžalovaný bol právoplatne uznaný vinným

z prečinu krádeže, ide o záznam č. 2 odpisu registra trestov obžalovaného;
- na č. l. 264 až 265 z registra tunajšieho súdu vytlačený trestný rozkaz sp. zn. 1T/16/2021 (ide o záznam
č. 7 v odpise registra trestov obžalovaného, viď nižšie); odsúdený bol za skutok datovaný letom 2020 a
právne kvalifikovaný ako pokračovací prečin krádeže (s ohľadom na záznam č. 6 odpisu registra trestov
obžalovaného a textáciu § 42 ods. 1 Trestného zákona dané nie je zbiehajúca sa trestná činnosť s tu
žalovaným drogovým skutkom);

- aktuálna lustrácia ZVJS ohľadne obžalovaného ku dňu 04.11.2024; nie je v evidencii;
- aktuálna lustrácia z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného ku dňu
04.11.2024; ako je uvedené vyššie (priestupkové záznamy rôzneho druhu, tiež proti majetku);
- na č. l. 266 odpis registra trestov obžalovaného ku dňu 25.09.2023 a aj aktuálny odpis registra
trestov ohľadne obžalovaného ku dňu 04.11.2024; aktuálne má obžalovaný evidovaných 7 záznamov

za rôznu, najmä úmyselnú trestnú činnosť vrátane drogovej, pričom záznam č. 1 je spred cca 30 rokov
pred tu žalovaným skutkom (peňažný trest zaplatil, v skúšobnej dobe podmienečného trestu odňatia
slobody sa osvedčil), záznamy č. 2 až 5 predstavujú vzájomne sa zbiehajúcu trestnú činnosť (vrátane
drogovej, kedy išlo o zločin, ako v podstate plynie aj z vyššie oboznámených súdnych rozhodnutí),
záznam č. 6 s ohľadom na dátumovanie predstavuje súbeh trestnej činnosti s tu žalovanou drogovou

trestnou činnosťou (súbeh prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia a tu žalovaného drogového
zločinu) a záznam č. 7 predstavuje odsúdenie za úmyselný prečin krádež; pred tu žalovaným skutkom
v posledných 10tich rokoch bol obžalovaný vo VTOS a to aj za úmyselnú trestnú činnosť (viď napr.
záznamy č. 2 a ž 5 odpisu registra trestov);
- aktuálna lustrácia zo Sociálnej poisťovne ohľadne obžalovaného ku dňu 04.11.2024; bez záznamu;

- aktuálna lustrácia v databáze súdov ohľadne obžalovaného ku dňu 04.11.2024; plynie z nej pre súd,
že niet takého trestného konania, ktoré by bránilo rozhodnutiu súdu v tejto trestnej veci.

Súd postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku v závere dokazovania na termíne hlavného
pojednávania dňa 08.11.2024 odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou na č. l. 203, a to vyslúchnuť

znalca resp. odborníka na drogovú závislosť P.. E., nakoľko podľa názoru súdu okolnosti dôležité pre
rozhodnutie súdu bolo možné v danom procesnom čase zistiť už skôr navrhnutými a medzičasom aj
vykonanými dôkazmi. Pred súdom už vypovedal v danom čase znalec/psychiater P.. X. aj ohľadne
závislosti obžalovaného od drog, pričom pri aplikácii Trestného zákona účinného od 06.08.2024 bola
právna kvalifikácia závislá od množstva zaistených resp. obžalovaným dobrovoľne vydaných drog (nie

od toho, koľko resp. aké množstvo drogy je pre obžalovaného ako dlhoročného užívateľa dostatočné
na navodenie jej účinku). Podľa názoru súdu tak skutkový stav ako i otázku ne/viny obžalovaného
bolo možné ustáliť z iných už pred súdom v danom čase vykonaných dôkazov. V zmysle uznesenia
Ústavného súdu SR zo dňa 08.10.1997 sp. zn. I. ÚS 64/97 do obsahu základného práva na vyjadrenie
sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred všeobecným súdom navrhol, nepatrí

povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní
pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi a súdu vykonať
len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Pre úplnosť súd poukazuje aj
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2020 sp. zn. 6Tdo/23/2019, podľa ktorého proces
dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu

dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte
všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zásada voľného
hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov činných v trestnom konaní a súdu,
znamená myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej
úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov

procesnými stranami v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných
strán. Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné podľa názoru súdu návrhy obhajoby na vykonanie
dôkazov odmietnuť.K výroku o vine. Z vykonaného dokazovania pre súd vyplynulo, že žalovaný skutok sa stal, má znaky
žalovaného trestného činu (zjednodušene povedané, boli zaistené resp. obžalovaným dobrovoľne pre
účely trestného konania vydané drogy o charakteristike a množstve, ako je uvedené v skutkovej

vete obžaloby i výroku tohto rozsudku, zistené znaleckým skúmaním), kedy bolo podľa názoru súdu
vykonaným dokazovaním bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že skutok spáchal
práve obžalovaný (t. j., že išlo o drogy/psychotropné látky v jeho držbe, ktoré teda prechovával, a to
neoprávnene). Súd k tomuto záveru viedli nasledovné zistenia plynúce z vykonaného dokazovania.

Obžalovaný bol dňa 29.12.2019 v popoludňajších hodinách riešený pre trestný čin marenie výkonu
úradného rozhodnutia (ako plynie z oboznámenej veci tunajšieho súdu sp. zn. 0T/328/2019), bol v danej
súvislosti obmedzený na osobnej slobode, pričom v budove OO PZ, X. A. J.. F. počas obmedzenia
osobnej slobody a po zákonnom poučení (vrátane zákazu tzv. sebainkriminácie) dobrovoľne vydal v
tomto trestnom konaní následne znalecky skúmané drogy (č. l. 65 až 66, č. l. 45 a nasl.). Dané v podstate
potvrdili všetci traja svedkovia/zasahujúci resp. konajúci policajti (Q., Y., O.), i keď je nutné priznať, že

pre odstup času a množstvo práce si už na detaily nespomínali a išlo skôr len o kontúry pôvodného
deja - zo súhrnu ich výpovedí avšak možno uzavrieť, že osoby vždy pred vydaním veci poučujú aj v
rozsahu zákazu tzv. sebainkriminácie (sv. Q., sv. Y.; čomu svedčí aj znenie zápisnice na č. l. 65 až 66),
pričom v danom prípade riešili u obžalovaného tzv. marenie, t. j. podozrenie z trestného činu podľa § 348
Trestného zákona (sv. Y., sv. O.; ako plynie aj z oboznámenej veci tunajšieho súdu sp. zn. 0T/328/2019).

Súdsataksohľadomnavykonanédokazovanienestotožnilsnázoromobhajoby,žeby(i)nebolzákonný
dôvod zastavenia vozidla (dané bolo právoplatne vyriešené v oboznámenej veci tunajšieho súdu sp.
zn. 0T/328/2019, išlo o skutok právne kvalifikovaný ako marenie výkonu úradného rozhodnutia, kedy
bol obžalovaný aj obmedzený na osobnej slobode a právoplatne doriešený dňa 30.12.2019 trestným
rozkazom tunajšieho súdu) a že by (ii) obžalovaný nebol zákonne poučený pred dobrovoľným vydaním

veci (č. l. 65 až 66 v súhrne s výpoveďami svedkov, i keď menej informačne výťažných s ohľadom na
odstup času; svedkami poskytnuté informácie však korešpondujú s ostatnými pred súdom vykonanými
dôkazmi,najmäpripojenýspistunajšiehosúdusp.zn.0T/328/2019,tiežzápisnicaodobrovoľnomvydaní
veci na č. l. 65 až 66 atď., t. j. že obžalovaný bol riadne pred dobrovoľným vydaním drog poučený,
aj o zákaze tzv. sebainkriminácie, napriek tomu drogy dobrovoľne vydal polícii). Ostatne, obžalovaný

ani nehovoril pravdu, ak sa na adresu výpovedí svedkov Q. Y. Y. na hlavnom pojendávaní vyjadril,
že on nebol riadne poučený a striekačku nenašli u neho, ale v aute - nič z vykonaného dokazovania
pravdivosti takých vyjadrení obžalovaného (a teda obhajobnej argumentácii obhajoby) nenasvedčuje.
Naopak, vykonané dôkazy, po ich jednotlivom i súhrnnom posúdení, nasvedčujú dôvodnosti podanej
obžaloby, čomu následne zodpovedá aj výroková časť tohto rozsudku (na danom nič nemení ani tá

skutočnosť, že izolovane výpovede svedkov pôsobia stroho a len v kontúrach pôvodného deja, kedy pre
odstup času od skutku im z pamäte zub času prirodzene čo-to odvial; súd však posudzoval ich výpovede
aj v súhrne, s celým vykonaným dokazovaním).

Pre súd tak plynie z vykonaného dokazovania jednoznačný/neochvejný záver, že obžalovaný žalovaným

skutkom neoprávnene prechovával psychotropnú látku metamfetamín vo väčšom množstve [§ 135b
ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 135c Trestného zákona a § 135d písm. b) Trestného zákona
účinného od 06.08.2024], a to v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona (obžalovaný
chcel drogy prechovávať v danom množstve a bez povolenia, aj ich prechovával). Na príslušnú výzvu
policajtov (vrátane poučenia o zákaze tzv. sebainkriminácie) u seba v danom čase prechovávané drogy

dobrovoľne vydal na účely tohto trestného konania.

K výroku o treste. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd (berúc do úvahy vykonané dokazovanie) nevidel
priestor pre ukladanie alternatívnych trestov či podmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko v
minulosti k náprave obžalovaného evidentne neviedol ani už ukladaný nepodmienečný trest odňatia

slobody (a tu žalovanej drogovej trestnej činnosti sa dopustil aj napriek predchádzajúcemu odsúdeniu
aj za drogovú trestnú činnosť - viď záznam č. 5 odpisu registra trestov obžalovaného). Súd preto
siahol po nepodmienečnom treste odňatia slobody. Pritom neaplikoval žiadne poľahčujúce okolnosti
(žiadne nezistil) a ani priťažujúce okolností [pokiaľ ide o trestnú minulosť obžalovaného, z času pred tu
žalovaným skutkom, tak záznam č. 1 je spred skoro 30 rokov pred tu žalovaným skutkom, kedy sa z

podmienečného trestu odňatia slobody osvedčil a peňažný trest zaplatil, pričom záznamy č. 2 až č. 5
predstavujú sa vzájomne zbiehajúcu sa trestnú činnosť, ktorú však súd použil cez § 38 ods. 3 Trestného
zákona, t. j. opätovné spáchanie zločinu; § 37 písm. h) Trestného zákona súd tiež neaplikoval, viď
zdôvodnenie nižšie] - dôvodom na úpravu základnej výmery trestnej sadzby v tomto ohľade (1 rok až6 rokov podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona ako u trestného činu zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti
najprísnejšie trestného; § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona;
zločin podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona) bolo opätovné spáchanie zločinu (záznam č. 2 až č. 5

v odpise registra trestov obžalovaného) podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, kedy upravená
trestnásadzbasapohybovalavrozsahu2rokya8mesiacovaž6rokov.Avšaktaktiežzdôvoduaplikácie
§ 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (zbiehajúca sa úmyselná
trestná činnosť - viacčinný súbeh prečinu v podobe záznamu č. 6 odpisu registra trestov a tu žalovaného
zločinu), bolo však potrebné upraviť (zvýšiť) hornú hranicu uvedenej trestnej sadzby na úroveň 8 rokov

(súd nevidel takýto postup s ohľadom na § 38 ods. 5 Trestného zákona ako neprimerane prísny). Súd
tak mohol ukladať trest odňatia slobody od 2 rokov a 8 mesiacov do 8 rokov. Súd neaplikoval (i keď je
zrejmé, že je u obžalovaného pre súbeh trestnej činnosti prítomná mnohosť trestnej činnosti) priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (mnohosť trestnej činnosti), a to s poukazom na aktuálnu
rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave k otázke ne/možnosti súbežnej aplikácie § 37 písm. h)
Trestného zákona a asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ktorej aktuálnej praxe sa

súd v tejto trestnej veci pridržal - viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.11.2022 sp.
zn. 5To/81/2022, v zmysle ktorého (okrem iného): ,,Krajský súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou
prokurátora k použitiu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona pri ukladaní úhrnného
trestu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Za súčasného použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného
zákona (asperačná zásada použitá pri spáchaní dvoch alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých

aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami), sa priťažujúca okolnosť podľa §
37písm.h)Trestnéhozákona(spáchanieviacerýchtrestnýchčinov)uobžalovanéhoneaplikuje,nakoľko
uvedená okolnosť už podmienila použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Krajský súd totiž v tomto smere postupuje v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 1/2011, podľa ktorého spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca

okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného
súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle §
41 ods. 2 Trestného zákona. Spáchanie druhého trestného činu je totiž okolnosťou podmieňujúcou
použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca
použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení

osobitnej časti Trestného zákona (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti
Trestného zákona (§ 41 ods. 2). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods.
1 Trestného zákona. Treba totiž uviesť, že aj keď už neprichádza v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2
Trestného zákona k zvyšovaniu dolnej hranice trestnej sadzby, úprava hornej hranice trestnej sadzby

zostalabezozmeny.Možnokonštatovať,žepovinnézvýšeniehornejhranicetrestnejsadzbyjeradikálne
v tom rozsahu, ktorý odôvodňuje aplikáciu spomínaného stanoviska Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj
104/2009 zo dňa 14.6.2010, a teda vylučuje súčasné použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona a ustanovenia § 41 ods.2 Trestného zákona.“

Súd napokon zvolil výmeru trestnej sadzby súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody vo
výmere 3 roky (t. j. niečo málo nad spodnou hranicou do úvahy prichádzajúcej upravenej výmery trestnej
sadzby trestu odňatia slobody), ako (i) výmeru postačujúcu na naplnenie účelu trestu u obžalovaného
(zohľadňujúc aj zásady ukladania trestov/sankcií) a ako (ii) výmeru vonkoncom nie zanedbateľnú. Súd
pritom prihliadol najmä na trestnú minulosť obžalovaného a tiež medzičasom uložený a aj vykonaný

nepodmienečný trest odňatia slobody (viď záznam č. 7 odpisu registra trestov obžalovaného), ktorý
taktiež prispieva resp. už prispel k náprave obžalovaného (za daného stavu nebolo podľa názoru súdu
potrebné voliť prísnejšiu výmeru tu ukladaného súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
berúc do úvahy aj kombináciu tu ukladaných trestov a ochranného dohľadu - viď nižšie; miernejšiu však
tiež nie, nakoľko tá by nemusela u obžalovaného naplniť účel trestu, najmä čo do individuálnej prevencie,

nakoľko napriek dôkazom až do vyhlásenia tohto rozsudku obžalovaný vinu popieral).

V rámci ukladania súhrnného trestu súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému trestným
rozkazomOkresnéhosúduGalantasp.zn.0T/328/2019-41zodňa30.12.2019(doručenýobžalovanému
v daný deň) a právoplatný dňa 08.01.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad (§ 42 ods. 2 Trestného
zákona). Okrem tu ukladaného nepodmienečného trestu odňatia slobody súd pristúpil v rámci ukladania
súhrnného trestu, naplňujúc tak zákonný imperatív zakotvený v § 42 ods. 2 Trestného zákona, aj k
uloženiu trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 48 mesiacov, nakoľkotento trest bol uložený už skorším tu vo výroku o treste zrušovaným trestným rozkazom a nakoľko tomu
nebránilo žiadne ustanovenie Trestného zákona.

Skrze tento rozsudok uložený súhrnný trest resp. kombináciu trestov považuje súd za zákonný,
primeraný (nie príliš prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu
v zmysle § 34 Trestného zákona (zohľadňujúc zásady ukladania trestov/sankcií), a to tak z pohľadu
generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej
prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať

nebude (správnosť týchto záverov súdu, v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci
čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

Nakoľko obžalovaný bol v uplynulých 10 rokoch pred tu žalovaným skutkom vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (viď záznam č. 5 odpisu registra trestov
obžalovaného), zaradil ho súd na výkon tu ukladaného súhrnného nepodmienečného trestu odňatia

slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

K uloženému ochrannému opatreniu. Súd sa stotožnil s návrhom prokuratúry uložiť obžalovanému
okrem trestu aj ochranný dohľad, nakoľko ako plynie z odpisu registra trestov obžalovaného, obžalovaný
bol už opakovane v minulosti odsúdený za úmyselný trestný čin, navyše opakovane tu za zločin (a

opätovne drogový trestný čin), kedy súd videl, s ohľadom na doterajší život obžalovaného a povahu
trestnej činnosti, naplnenie hmotnoprávnych podmienok na fakultatívne uloženie ochranného dohľadu
(§ 76 ods. 1 Trestného zákona), a to za účelom doplnenia tu uložených trestov tak, aby po vykonaní
trestu bola náprava obžalovaného (a teda účel trestu) plne naplnená. Totiž, doterajší spôsob života
obžalovaného (berúc do úvahy najmä jeho odpis registra trestov), dáva vzniknúť obave na strane súdu,

či napriek vykonaniu trestu povedie riadny život. Pritom dohľad probačného a mediačného úradníka
môže obžalovanému dopomôcť postupne sa po VTOS zaradiť späť do spoločnosti ako jej plnohodnotný
člen, ktorý jej nebude na ťarchu, ale naopak, na osoh. Dĺžku ochranného dohľadu 1 rok považuje súd za
adekvátnu, dlhšia doba podľa názoru súdu potrebná nie je. Ochranné liečenie súd neukladal, vykonané
dokazovanie (najmä výsluchom znalca) takému ukladaniu nijak nenasvedčovalo (podľa názoru znalca,

závislosť obžalovaného je liečbou neovplyvniteľná, nariaďovať ochranné liečenie by nemalo zmysel, čo
podľa vyjadrenia znalca platí aj v súčasnosti, t. j. v čase niekoľko rokov po vypracovaní znaleckého
posudku).

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného
poriadku),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo
týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307

ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).