Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920201007
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7920201007.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Používateľ systému Windows

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej, v spore žalobcu: Miroslav Havrilčák
- OBCHODNÁ ČINNOSŤ A SLUŽBY, IČO: 35 479 612, sídlo: Dlhá 10/19, 076 02 Kysta, zastúpený
advokátkou:JUDr.EvaHencovská,advokátka,sídlo:Bajzova2,04001Košice,protižalovanému:Mesto

Trebišov, sídlo: M. R. Štefánika 862/204, 075 25 Trebišov, IČO: 00 331 996, zastúpený advokátskou
kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., sídlo: Piaristická 46/276, 911 01
Trenčín, IČO: 36 837 857, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 80.464,27 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 17Cb/5/2020 – 324
zo dňa 28. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Používateľ systému Windows

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 17Cb/5/2020 - 324 zo dňa 28. septembra 2021.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Používateľ systému Windows

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo svojom výroku I zamietol žalobu a vo výroku II priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenia sumy vo výške
80.464,27 Eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy
80.464,27 Eur od 16.12.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. Túto svoju žalobu žalobca odôvodnil

spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 2.1 až 2.3.

2.1. Dňa 14.10.2014 ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č.
19/2014, predmetom ktorej bola realizácia stavebných prác v rámci projektu „Rekonštrukcia objektupietneho významu“ a to v zmysle podmienok verejnej súťaže v rozsahu výkazu výmer, na základe
projektovej dokumentácie a jej zmien. Dňa 12.12.2014 bol podpísaný Dodatok č. 1 k zmluve o dielo
a následne dňa 04.09.2015 so žalovaným žalobca uzatvoril Zmluvu o dielo na doplňujúce stavebné

práce, ktorej predmetom boli doplňujúce práce vymedzené v čl. 3 a to 01 práce neriešené v PD, 02
Výmena drevených trámov strechy na oceľové nosníky, 03 Búranie nestabilného múru a zriadenie novej
konštrukcie vrátane základov, 04 Oceľový preklad, O5 Práce neriešené v PD - 2 časť - podlahy a izolácie,
06 Interiér - obradná sála - stavebná časť, 07 Sociálne zariadenie pre návštevníkov.

2.2. Počas realizácie dohodnutých prác došlo k vopred nepredpokladaným zmenám, ktoré si vyžiadali
realizáciu prác naviac spočívajúcich v týchto stavebných činnostiach: posilnenie okapotovaného
prístrešku - statika 8.256,87 Eur, oceľový okapotovaný prístrešok - zadný, vstup + chýbajúca plocha
pri hlavnom vstupe - po zápočte - 10.604,35 Eur, podkladové konštrukcie pod obklad SDK v interiéri -
zmenaprojektu-8.370,99Eur,podkladovékonštrukciepometalickýobkladfasádyAWG-21.773,74Eur,
betónové konštrukcie pod vonkajšiu dlažbu a interiérové soklíky - 25.245,04 Eur, dopojenie dažďovej

kanalizácie na verejnú - 6.213,28 Eur, izolácia VZT potrubia - zápočet - 0 Eur, zámena mriežky VZT -
zápočet - 0 Eur a zmena žulového obkladu v interiéri za SDK obklad - zápočet - 0 Eur. Celková hodnota
týchto prác SPOLU: 80.464,27 Eur.

2.3. Potreba vykonania prác naviac, ktoré nebolo možné vopred predpokladať vznikla najmä z dôvodu,

že počas výstavby diela boli zistené nové skutočnosti vyžadujúce si vykonanie ďalších prác, ako
napríklad vybudovanie prístrešku, posilnenie prístrešku, taktiež nastali zmeny projektu, kedy bolo
nevyhnutné urobiť napr. podkladové konštrukcie a ďalšie stavebné činnosti uvedené vyššie. O
nevyhnutnej potrebe realizovať tieto práce naviac bol žalovaný vopred upovedomený. Tieto práce boli
odsúhlasené stavebným dozorom, ktorý za mesto vykonával A. B. C., D. E. ako aj pán F. a všetky práce

boli riadne evidované v stavebnom denníku. Prevzatie prác bolo v celom rozsahu potvrdené v
preberacom protokole. Pred vystavením záverečnej faktúry žalovaný obdržal aj kompletný položkovitý
zoznam prác, čo je zrejmé aj z toho, že vo faktúre č. 20170648, v ktorej boli vyčíslené všetky práce
sa nachádzajú položky pod č. 7, 8 a 9 s vyčíslením 0, čo znamená, že tieto práce boli žalovaným
uhradené. Žalovaný nikdy nepoprel, aby práce naviac tak, ako boli špecifikované neboli vykonané. Táto

skutočnosť vyplýva aj zo zápisov z kontrolných dní stavby, v ktorých bol uvedený záznam, že bude
úlohou generálneho projektanta určiť, odkiaľ budú financované chýbajúce položky. Vo vzťahu k ostatným
položkám pod č. 1 až 6 žalovaný prisľúbil žalobcovi, že bude vypracovaný dodatok, k čomu nikdy
nedošlo. Kvôli neochote žalovaného komunikovať so žalobcom, dňa 16.11.2017 doručil žalovanému
faktúru č. 2017648 na úhradu sumy 80.464,27 Eur. Dňa 31.05.2019 doručil žalovanému

poslednú výzvu na úhradu záväzku s lehotou na plnenie do 7 dní. Žalovaný nepristúpil doposiaľ k úhrade
predmetnej faktúry.

3. Žalovaný označil nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní za neopodstatnený a z uvedeného dôvodu
navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil spôsobom uvedeným v odsekoch

3.1 až 3.3.

3.1. Medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzatvorená Zmluva o
dielo č. 19/2014 o dodávke stavebných prác projektu „Rekonštrukcia objektu pietneho významu“ zo dňa
14.10.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.12.2014, Dodatku č. 2 zo dňa 11.09.2015 a Zmluva o dielo na

doplňujúce stavebné práce na objekte Domu smútku v Trebišove zo dňa 04.09.2015. Všetky peňažné
záväzky žalovaného voči žalobcovi vyplývajúce z týchto zmlúv boli splnené. Žalovaný neeviduje voči
žalobcovi žiadne iné peňažné záväzky, ktoré by mu vyplývali z vyššie uvedených zmlúv a dodatkov.

3.2. Poukázal na vyjadrenie žalobcu, ktorý sám potvrdil, že k vypracovaniu dodatku k naviac prácam,

ktorých cenu si v tomto spore uplatňuje nikdy nedošlo. V tejto súvislosti citoval čl. 5 ods. 5 zmluvy o
dielo č. 19/2014, podľa ktorého cena diela môže byť upravená v prípade naviac prác požadovaných
objednávateľom výlučne vo forme dodatku k tejto ZoD v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom
obstarávaní a podkladom má byť odsúhlasený doplnok rozpočtu, ktorý vypracuje zhotoviteľ, najneskôr 1
týždeň pred realizáciou prác. Dodal, že naviac práce a zmeny je možné fakturovať po podpísaní dodatku

k ZoD v súlade s platným Zákonom o verejnom obstarávaní. Ďalej namietal, že podľa čl. 13 ods. 2 ZoD -
meniť alebo dopĺňať obsah tejto zmluvy je možné len formou písomných dodatkov v súlade so zákonom
č. 25/2006 o verejnom obstarávaní v platnom znení, ktoré budú platné, ak budú riadne potvrdené a
podpísané oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán.3.3. Žalovaný citoval ust. § 549 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a k tomuto dodal, že rovnako ako
uviedol žalobca v žalobe k uzatvoreniu dodatku k zmluve o dielo, ktorého predmetom by bolo vykonanie

naviacprác,ktorýchzaplateniesižalobcauplatňuje,nikdynedošlo,nikdynedošloanikpísomnejdohode
o vykonaní naviac prác, či k inému dvojstrannému právnemu úkonu, na základe ktorého by si žalovaný
u žalobcu predmetné práce naviac objednal. V ZoD si strany výslovne dohodli, že cena diela môže
byť upravená v prípade naviac prác výlučne vo forme dodatku k zmluve o dielo, pričom podkladom
bude vzájomne odsúhlasený doplnok k rozpočtu, ktorý vypracuje zhotoviteľ, najneskôr 1 týždeň pred

realizáciou prác a vykonané naviac práce a zmeny je možné fakturovať až po podpísaní dodatku k
zmluve o dielo. Tieto zmluvne dohodnuté podmienky neboli dodržané a splnené, preto žalobcovi nárok
na úhradu za naviac práce nemohol vzniknúť. Žalovaný s poukazom na judikatúru NS ČR uviedol, že v
prípade, že žalobca vykonal naviac práce napriek tomu, že si žalovaný naviac práce neobjednal ani ich
neschválil, žalovaný sa v takomto prípade na úkor žalovaného neobohatil. Tiež poukázal na skutočnosť,
že keď počas trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vyvstala potreba vykonania

naviac prác, ktoré neboli kryté ZoD č. 19/2014, žalovaný a žalobca v súlade s dohodnutými zmluvnými
podmienkami pristúpili k uzatvoreniu zmluvy o dielo na doplňujúce stavebné práce na objekte Domu
smútku v Trebišove zo dňa 04.09.2015. V tomto smere uviedol, že ak by sa strany dohodli
na naviac prácach, aj v tomto prípade by na takéto naviac práce uzatvorili dodatok k zmluve, či zmluvu
novú. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatňuje.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k rozhodnutiu, ktorým žalobu
zamietol. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil na základe nižšie uvedených skutkových a právnych zistení
(odseky 4.1 až 4.7).

4.1. V prejednávanej veci sa strany v zmluve o dielo dohodli a to v čl. 13 ods. 2, že meniť alebo dopĺňať
obsah tejto zmluvy môžu zmluvné strany len formou písomných dodatkov v súlade so zákonom č.
25/2006 o verejnom obstarávaní, ktoré budú platné, ak budú riadne potvrdené a podpísané oprávnenými
zástupcami oboch strán. Súd mal z predloženej Zmluvy o dielo č. 19/2014, zmluvy o dielo na dopĺňujúce
stavebné práce preukázané, že cena za dielo bola dohodnutá ako maximálna cena a zhotoviteľ v

Zmluvách o dielo vyhlásil, že v cene za zhotovenie diela sú obsiahnuté aj náklady na vybudovanie,
prevádzku, údržbu, vypratanie zariadenia staveniska zhotoviteľa, výkaz výmer obsahuje všetky položky
pre zhotovenie, zriadenie, skúšanie a zadanie prác, ktoré má vykonať zhotoviteľ. Vzhľadom k tomu je
cena za dielo dohodnutá ako pevná cena a podkladom na určenie zmluvnej dohodnutej ceny za dielo
je záväzný a úplný rozpočet. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, ktoré napokon potvrdil aj žalobca,

že vykonal také stavebné práce (ktorých zaplatenie si nárokuje v tomto konaní), ktoré žalobca prevzal v
rámci preberacieho konania, tzn. práce, ktoré boli súčasťou vykonania diela na základe zmlúv o dielo a
ich dodatkov uzatvorených so žalovaným. Z Protokolu o odovzdaní a prevzatí stavebného diela pritom
výslovne plynie, že premetom preberacieho konania boli výlučne realizované práce a dodávky podľa
Zmluvy o dielo zo dňa 14.10.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.12.2014 a Dodatku č. 2 zo dňa

11.09.2015 a Zmluvy o dielo na doplňujúce stavebné práce na objekte Domu smútku v Trebišove zo dňa
04.09.2015, kedy cena odovzdávaných prác podľa protokolu predstavuje sumu 692.400,- Eur s DPH
(čl. 5 bod 2 zmluvy o dielo) a 53.504,11 Eur s DPH (čl. 5 bod 2 zmluvy o dielo na doplňujúce stavebné
práce). Žalobca práce naviac, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania, zahŕňa medzi práce na
diele, ktoré vykonal na základe zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

4.2. V danom prípade ide o situáciu upravenú v Obchodnom zákonníku (§ 549 ods. 1 a ods.
2), na ktorú poukázal aj žalovaný, ktorá upravuje situáciu, kedy došlo ku kvantitatívnemu alebo
kvalitatívnemu rozšíreniu diela (tzv. naviac práce) bez dohody zmluvných strán o jeho vplyve na
cenu diela. Predpokladom tohto postupu je však dohoda zmluvných strán o zmene diela. Pokiaľ táto

neexistuje, alebo zhotoviteľ, prípadne žalobca ju nevie preukázať, nie je možné aplikovať právnu úpravu
podľa § 549 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka a objednávateľ nie je povinný zaplatiť inú, ako v
zmluve dohodnutú cenu diela. Ak zhotoviteľ vykonal práce nad dojednaný rozsah diela a neboli dané
podmienky v zmysle § 549 Obchodného zákonníka, nemôže zhotoviteľ hodnotu týchto prác požadovať
nazákladepôvodnejzmluvyodielo.Žalobcavkonanínepreukázal,žebysožalovanýmuzavrelidohodu,

resp. dodatok o vykonaní naviac prác. Naviac práce, ktoré si žalobca uplatnil v tomto konaní neboli
zazmluvnené dodatkami a ani z iných predložených listín (napr. zo zisťovacích protokolov o vykonaných
stavebných prácach, súpisov vykonaných prác, či krycích listov čerpania) nevyplývalo, že by sa zmluvné
strany dohodli na ich vykonaní.4.3. Žalobca svoj nárok podporil tvrdením, že o požiadavkách žalovaného, z ktorých vyplynula potreba
naviac prác, sú vedené záznamy v stavebnom denníku zhotoviteľa. K tomu súd prvej inštancie uviedol,

že ide o jednostranné záznamy zhotoviteľa v jeho stavebnom denníku, ktoré nemôžu byť chápané ako
dohoda zmluvných strán, pričom v týchto záznamoch, konkrétne v denníku č. 6, na ktorý poukázal aj
žalobca, absentuje žiadosť/návrh žalovaného o vykonanie týchto prác a rovnako chýba aj zápis, ktorý by
potvrdil, že zhotoviteľ túto žiadosť - návrh akceptoval, teda že by zmluvné strany súhlasili s realizáciou
diela v rozšírenom rozsahu a dohodli sa na rozsahu rozšírenia a rozsahu zmeny diela. V

predmetnom stavebnom denníku č. 6 je posledný písomný záznam datovaný dňom 17.03.2016 a popis
vykonaných prác, z ktorých vyplýva, že v tomto období sa nevykonávali žiadne práce, ktoré žalobca
špecifikoval ako práce naviac spočívajúce v stavebných činnostiach, išlo iba o upratovanie stavby, dovoz
lavíc a podobne.

4.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že pôvodne uzavreté zmluvy o dielo sa netýkali naviac prác

(čo napokon zhodne tvrdili sporové strany) a žalobca v konaní nepreukázal, že by bola uzatvorená
iná zmluva o dielo ohľadom vyfakturovaných prác. Nakoľko neboli splnené podmienky vymedzené
v § 549 Obchodného zákonníka, zhotoviteľovi nemohol vzniknúť nárok na zvýšenú cenu diela
zodpovedajúcu ním tvrdeným prácam naviac a žalovaný nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú ako
v zmluve dohodnutú cenu diela. V tejto súvislosti súd prvej inštancie rozhodol na základe ustálenej

judikatúry, kde súdy rozhodovali v obdobných veciach (napr. vo veci Okresného súdu Žilina pod sp.zn.
11Cb/262/2008,rozhodovalKrajskýsúd Žilineakosúdodvolacírozsudkompodsp.zn.14Cob/183/2010,
pričom dovolanie žalovaného bolo zamietnuté), a v zmysle ktorej objednávateľ nie je povinný zaplatiť
zhotoviteľovi inú ako v zmluve dohodnutú cenu diela, ak nejde o zvýšenie alebo zníženie ceny diela za
podmienok vymedzených v § 549 Obchodného zákonníka. Ak zhotoviteľ vykoná práce nad dojednaný

rozsah diela a nie sú dané podmienky podľa § 549 Obchodného zákonníka, pre vznik povinnosti
objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto prác
požadovať na základe pôvodnej Zmluvy o dielo.

4.5. Súd prvej inštancie teda konštatoval, že v konaní žalobca nepreukázal uzavretie dohody o tvrdených

prácach naviac a vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu poukázal ustálenú judikatúru, ktorá „vychádza
z ustálenej judikatúry súdov Českej republiky (rozhodnutie sp. zn. 32Cdo 2592/2008, 29Odo 214/2003,
32Odo 735/2004 a iné), podľa ktorej objednávateľ nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú, ako zmluvne
dohodnutú cenu diela (prípadne cenu určenú spôsobom stanoveným v zmluve), ak nejde o zníženie či
zvýšenie ceny diela za podmienok uvedených v § 549 Obchodného zákonníka. Ak aj zhotoviteľ vykoná

práce nad dojednaný rozsah diela a nie sú dané zákonné podmienky v zmysle § 549 Obchodného
zákonníka pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi primerane zvýšenú cenu, nemôže
zhotoviteľ hodnotu takýchto prác požadovať z titulu bezdôvodného obohatenia.“ Podľa názoru súdu,
žalobca v konaní nepreukázal, že by si žalovaný tieto práce objednal, pričom konkludentný súhlas,
či prísľub s týmito prácami a ich faktické prijatie neznamená, že si ich zhotoviteľ môže automaticky

vyfakturovať a že si ich môže žalobca uplatniť v súdnom konaní. Ak aj zhotoviteľ vykonal práce nad
dojednaný rozsah diela, ale ako bolo preukázané v tomto konaní, nie sú dané podmienky v zmysle § 549
Obchodného zákonníka pre vznik povinnosti žalovaného zaplatiť primerane zvýšenú cenu, zhotoviteľ
(v tomto prípade žalobca) nemôže požadovať hodnotu takto vykonaných prác ani z titulu bezdôvodného
obohatenia, nakoľko v takomto prípade sa nenaplní žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného

obohatenia upravených v § 451 a 454 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade nejde o plnenie
bez právneho dôvodu, ale plnenie na základe Zmlúv o dielo, u ktorého neboli splnené podmienky pre
úhradu týchto prác.

4.6. Žalovaný na svoju obranu vzniesol námietku premlčania. V tomto smere súd prvej inštancie uzavrel,

že pokiaľ by skutočne malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, tak by v prípade opodstatnenosti
takéhoto nároku bolo nutné žalobu zamietnuť a to z dôvodu, že by bol tento nárok premlčaný. Tento
záver odôvodnil zistením, že práce naviac boli vykonané najneskôr ku dňu 19.2.2016 (toto vyplýva z
listu žalobcu zo dňa 19.02.2016 adresovaného žalovanému, ktorým vyzval žalovaného na prevzatie
diela), pričom žaloba bola podaná dňa 3.3.2020, t.j. po uplynutí 4 ročnej zákonnej premlčacej lehoty.

Ako neopodstatnené vyhodnotil stanovisko žalobcu (rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi § 3
Občianskeho zákonníka), čo odôvodnil, že v tomto prípade nie je možné vznesenie námietky premlčania
považovať za zásadný rozpor s dobrými mravmi.4.7.Onáhradetrovsúdnehokonania(výrokIIrozsudku)súdprvejinštancierozhodoltak,žežalovanému
voči žalobcovi priznal nárok na nahradenie jeho trov konania v rozsahu 100%. Toto rozhodnutie
odôvodnil zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a skutočnosťou (ďalej

CSP), že žalovaný mal vo veci plný úspech.

5. V zákonnej lehote podal žalobca proti vydanému rozsudku prvej inštancie odvolanie, ktorým navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Svoje
odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e) f) g) a h) CSP. Konkrétne

dôvody odvolania žalobcu sú uvedené v nasledovných odsekoch 5.1 až 5.5.

5.1. Žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o dielo č. 19/2014
v znení jej dodatkov a tiež aj na uzavretie Zmluvy o dielo na doplňujúce stavebné práce zo dňa 4.9.2015
a na predmet plnenia podľa tejto zmluvy. K tomuto uviedol, že počas vykonávania diela podľa tejto
Zmluvy o dielo zistil, že je potrebné vykonať aj ďalšie práce, o rozsahu ktorých žalovaného upovedomil,

pričom žalovaný tieto práce odsúhlasil a napriek tomu za takto vykonané práce nezaplatil. Súd prvej
inštancie v konaní ustálil, že nebolo preukázané, žeby si žalovaný predmetné práce objednal, pričom
konkludentný súhlas, či prísľub s týmito prácami a ich faktické prijatie neznamená, že ich zhotoviteľ
môže automaticky vyfaktúrovať a že si ich môže uplatniť. Podľa žalobcu tieto závery súdu prvej inštancie
nie sú v súlade s predloženými listinnými dôkazmi, sú právne nesprávne a sú predčasné. Žalobca

ďalej uviedol, že potrebu realizácie ďalších prác na dome smútku ako aj to, že o nich žalovaného
oboznámil, že boli vykonané a žalovaný ich odsúhlasil dostatočne preukázal a to listom A. G. zo
dňa 16.3.2017, kde vyslovil, že nároky zhotoviteľa z dôvodu prác naviac vychádzajú z priebežne
odsúhlasených rozhodnutí počas výstavby a boli prevedené na základe reálnej potreby a požiadaviek
investora. K tomuto dodal, že práce naviac boli odsúhlasené a zapísané v stavebnom denníku

a potvrdené objednávkou žalovaného pre H. I. na vypracovanie rozpočtu skutočne zrealizovaných prác
ako aj zápisnicou Mestského zastupiteľstva Trebišov zo dňa 24.4.2017. K tomuto žalobca dodal, že
na preukázanie vykonania prác navyše navrhol vypočuť ako svedka pani H. I. a A. B. C., ktorý mali
potvrdiť, že žalovaný naviac práce odsúhlasil a tiež aj skutočnosť, že práve žalovaný naliehal na žalobcu,
aby žalobca tieto práce realizoval čím skôr. Nevykonaním týchto dôkazov došlo k naplneniu odvolacích

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a e) CSP.

5.2. Vykonanie naviac prác bolo podľa žalobcu preukázané najmä záznamami v stavebnom denníku:
zo dňa 28.7.2015 bod 7/36 – posilnenie okapotovaného prístrešku (suma 8.256,87 eur); zo dňa
31.7.2015, 5.-6.8.2015 – oceľový okapotovaný prístrešok, zadný vstup + chýbajúca plocha pri hlavnom

vstupe (po zápočte suma 10.604,35 eur); zo dňa 30.11.2015 bod 11/47 a 11/78 zmena uchytenia
podhľadov SDK (v sume 8.370,99 eur); zo dňa 28.7.2015 – podkladové konštrukcie pod metalický
obklad fasády (hodnota 21.773,74 eur); zo dňa 24.7.2015 – 27.7.2015, 17.8.2015 a 11.9.2019 –
betónové konštrukcie pod vonkajšiu dlažbu (25.245,04 eur) a pod bodom 6/28 – realizácia dopojenia
dažďovej vody (hodnota 6.213,28 eur). Žalobca namietal, že súd prvej inštancie k týmto zápisom

v stavebnom denníku uviedol, že nemôžu byť chápané ako dohoda zmluvných strán, ale ide iba
o jednostranné záznamy zhotoviteľa. V tejto súvislosti žalobca poukázal na znenie § 64d Stavebného
zákona a konštatoval, že neakceptovaním tohto dôkazu ako aj nevykonaním výsluchov navrhnutých
svedkov A. C., D. E., A. C. a pána F. za účelom potvrdenia vykonania naviac prác, ich potreby a tiež
o vedomosti žalovaného, súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

5.3. Žalobca tiež uviedol, že v konaní predložil faktúru č. 20170648, obsahujúcu položky, ktoré boli
uvedené v predloženom rozpočte prác a tieto žalovaný uhradil bez toho, aby si vyžadoval uzavretie
písomného dodatku. Na základe uvedeného došlo k uznaniu záväzku podľa § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka, nakoľko je zrejmé, že žalovaný čiastočne plnil svoj záväzok. K tomuto žalobca dodal, že súd

sa touto jeho argumentáciou nevysporiadal.

5.4. Podľa žalobcu má byť rozhodnutie súdu spravodlivé a v súlade s legitímnym očakávaním strany,
pričom spravodlivosť sa nemá iba javiť ako spravodlivosť, ale spravodlivosťou aj má skutočne byť.
V tejto súvislosti žalobca poukázal nato, že aj práce, ku ktorým bol neskôr uzavretý dodatok boli najprv

vykonané a až potom bol uzavretý dodatok a na základe takejto predchádzajúcej spolupráce legitímne
očakával, že to bude obdobne aj ohľadom naviac prác, ktorých preplatenia sa domáha v tomto konaní.5.5. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že uplatnený nárok je premlčaný.
V tejto súvislosti podľa žalobcu nie je možné na začiatok plynutia premlčacej lehoty aplikovať čas, kedy
boli práce zrealizované. S poukazom na znenie § 391 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka v spojení

s príslušnými ustanoveniami § 451 až § 459 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení
a použitím interpretačného ustanovenia v § 1 Obchodného zákonníka žalobca uviedol, že začiatok
plynutia premlčania jeho nároku mohol nastať až dňom, keď sa dozvedel o vzniku bezdôvodného
obohatenia. Podľa žalobcu tento deň nastal dňom odovzdania a prevzatia diela žalovaným, pretože až
vtedy sa žalobca dozvedel, že žalovaný s ním žiadny dodatok ku zmluve neuzatvorí, pričom dovtedy

ho žalovaný stále ubezpečoval o opaku. Podľa žalobcu žalovaným vznesená námietka premlčania
smerovala výhradne k tomu, aby bol žalobca poškodený, preto jej vznesenie je v rozpore s dobrými
mravmi, respektíve s poctivým obchodným stykom.

6. Žalovaný sa z nižšie uvedených dôvodov (odseky 6.1. až 6.7) k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že toto
odvolanie v plnom rozsahu považuje za nedôvodné a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému voči žalobcovi priznal právo na nahradenie trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6.1. Žalovaný poukázal na obsah uzavretej Zmluvy o dielo č. 19/2014 zo dňa 14.10.2014 v znení jej
dodatkov a to konkrétne na jej čl. 13 bod 2, podľa ktorého je možné túto zmluvu meniť iba formou

písomných dodatkov. K tomuto žalovaný opätovne uviedol, že žiadne naviac práce nad rozsah prác
dohodnutých v uvedenej zmluve (ako aj v Zmluve o dielo na doplňujúce stavebné práce) si u žalobcu
neobjednal, neodsúhlasil, neuzatvoril ani ďalšiu zmluvu na vykonanie ďalších prác, pričom vykonanie
naviac prác ani nebolo preukázané. Tiež dodal, že všetky svoje finančné záväzky podľa uzavretých
zmlúv voči žalobcovi splnil.

6.2. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal ani základnú skutočnosť, že ním tvrdené naviac práce boli
vykonané, nakoľko tieto skutočnosti nevyplývajú zo záznamov v stavebnom denníku, na ktoré poukazuje
žalobca. Existencia komunikácie so zamestnancami žalovaného, či osobami poverenými žalovaným na
určitú činnosť, v žiadnom prípade nie je preukázaním objednania, či schválenia naviac prác zo strany

žalovaného.Takátoskutočnosťzobsahustavebnéhodenníkanevyplýva,alenavyšetietoosobynemohli
za žalobcu niečo také uskutočniť, pretože nato nemali žiadne zákonné oprávnenie. Štatutárny orgán
žalovaného a ani mestské zastupiteľstvo žalovaného neučinili žiadny prejav, ktorým by vopred alebo
dodatočne odsúhlasili, či schválili práce naviac, ktorých uhradenia sa žalobca v tomto konaní domáha.

6.3. Ak vôbec boli žalobcom vykonané nejaké naviac práce, tak ten ich vykonal na svoje vlastné
nebezpečenstvo bez akéhokoľvek legitímneho nároku na zvýšenie dohodnutej ceny za dielo. Žalovaný
vtejtosúvislostiargumentoval,ževZmluveodieloč.19/2014včl.5ods.5bolojasnestanovené,žecena
môže byť upravená v prípade naviac prác požadovaných objednávateľom výlučne vo forme dodatku
k tejto Zmluve o dielo v súlade so zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, pričom však

poukázal na čl. 13 ods. 2 zmluvy, podľa ktorého je možné zmluvu meniť iba písomne a na skutočnosť,
že k uvedenému postupu upravujúcemu navýšenie ceny diela podľa zmluvy nikdy nedošlo.

6.4. K námietke žalobcu ohľadom nevykonania navrhovaného dokazovania výsluchom svedkov
žalovaný uviedol, že táto je neopodstatnená a to s poukazom na vyššie uvedené, t.j. na možnosť zmeniť

zmluvu iba formou uzavretia dodatku v písomnej forme a na skutočnosť, že k uzavretiu dodatku k zmluve
na nárokované naviac práce nikdy nedošlo.

6.5. Žalovaný nepovažuje za opodstatnené ani námietky žalobcu k záveru súdu prvej inštancie ohľadom
na záväznosť a obsah zápisov v stavebnom denníku. Tu žalovaný uviedol, že z obsahu stavebného

denníka vôbec nevyplýva žiadosť žalovaného na vykonanie naviac prác a rovnako z neho nevyplýva ani
súhlas žalovaného s ich vykonaním. Podľa žalovaného preberací protokol zo dňa 30.3.2016 v žiadnom
prípadenepreukazujeprevzatieuvádzanýchnaviacprác,pretožetenpotvrdzujeibaprevzatieprácpodľa
Zmluvy o dielo č. 19/2014 v znení dodatkov a Zmluvy o dielo na doplňujúce stavebné práce na objekte
Domu smútku v Trebišove.

6.6. Zo strany žalovaného nikdy nedošlo k čiastočnému plneniu titulom naviac prác. Skutočnosť, že
žalobca vo faktúre, ktorú vystavil na uhradenie naviac prác, uviedol aj iné práce, pri ktorých fakturovalsumu nula, nezakladá žiadne čiastočné plnenie na uznanie žalobcových domnelých nárokov podľa §
407 Obchodného zákonníka.

6.7. Žalovaný nesúhlasil ani so stanoviskom žalobcu ohľadom začiatku plynutia premlčania. K tomuto
poukázal na skutočnosť, že žalobca ho už svojim listom zo dňa 19.2.2016 informoval o pripravenosti
odovzdaniadiela,nazákladečohojezrejmé,žekpremlčaniunárokužalobcumuselodôjsťpredpodaním
žaloby. Zároveň žalovaný uviedol, že jeho námietka premlčania v žiadnom prípade nie je vznesená
v rozpore s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 379 a § 380 ods. 1 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani verejný záujem. Rozsudok vyhlásil dňa
13.2.2025 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne a mieste verejného
vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.“

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP: „Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.“

10. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie ako aj z obsahu ďalších podaní vykonaných

sporovými stranami v rámci odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým i právnym posúdením veci

ajehorozhodnutiespĺňavšetkypožiadavkypodľa §220ods.2CSP.Pretoodvolacísúdkonštatuje,že
dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu boli správne. Žalobcom deklarované odvolacie
dôvody teda neboli v plnom rozsahu naplnené.

12. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s

ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalobcu a k podstatným
tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

13. Žalobca svoje odvolanie postavil na existencii odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d),

f), g) a h) CSP. Po dôkladnom prerokovaní oprávnenosti žalobcom namietaných odvolacích dôvodov
dospel odvolací súd k záveru, že ani jeden z nich nie je naplnený a preto rozhodol tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, t.j. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
a žalobcu zaviazal na nahradenie odvolacích trov žalovaného v plnom rozsahu. Bližšie odôvodnenie
tohto rozhodnutia je uvedené v nasledovných odsekoch 14 až 17.

14. Spoločne k odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) a e) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností): Tieto odvolacie dôvody mali byť podľa žalobcu naplnené tým,

že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých vypočutie navrhol žalobca.
Konkrétne žalobca namietal nevypočutie svedkov: H. I., A. B. C., D. E., A. C. a tiež pána F.. Týchto
svedkov navrhol za účelom preukázania a okolností vykonania prác navyše.

14.1. Súd prvej inštancie nevykonanie výsluchu navrhovaných svedkov (ako aj žalobcu) nevykonal

z dôvodu, že takéto dokazovanie nepovažoval za hospodárne, nakoľko vykonanie týchto dôkazov by
nemohlo preukázať uzavretie dodatku ohľadom sporných prác navyše, pretože s ohľadom na dohodu
v zmluve o dielo takýto dodatok nemohol byť uzavretý v ústnej forme. Nevykonanie týchto dôkazov súdprvej inštancie vysvetlil v odseku 38 odôvodnenia rozsudku a aj podľa názoru odvolacieho súdu bol tento
postup súdu prvej inštancie správny a opodstatnený.

14.2. V konaní nebolo sporné, že písomný dodatok zmluvy o dielo ohľadom predmetných prác navyše
nebol stranami sporu uzavretý, ďalej z obsahu zmluvy o dielo jednoznačne vyplýva možnosť strán sporu
uzavrieť dodatok k zmluve iba v písomnej forme. Súd prvej inštancie navyše po právnej stránke správne
uzavrel, že prípadné vykonanie prác nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie a tiež správne
uzavrel, že pokiaľ by išlo o bezdôvodné obohatenie, tak by bol tento nárok premlčaný (viď ods.17).

Z uvedených dôvodov by vykonanie dokazovania výsluchom svedkov bolo skutočne neúčelné a teda
v rozpore so zásadou hospodárnosti Civilného sporového poriadku podľa čl. 17 CSP. K tomuto odvolací
súd tiež poznamenáva, že navrhnutí svedkovia neboli štatutárnym orgánom žalovaného, ktorý je jediný
zozákonaoprávnenýzažalovanéhokonať,pričomnavyšežalovanýdohoduovykonaníspornýchnaviac
prác popiera.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že ani tento
odvolací dôvod nie je naplnený. Vychádzajúc z obsahu odvolania mal byť tento odvolací dôvod daný
tým, že nebolo naplnené „legitímne“ očakávanie žalobcu, t.j. jeho žalobe nebolo vyhovené. K tomuto
je potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní každá zo strán subjektívne očakáva svoj úspech

v konaní (samozrejme s výnimkou uznania záväzku alebo vzdania sa nároku) a takýto výsledok zo
svojho pohľadu aj „legitímne“ očakáva. Z uvedeného vyplýva, že v princípe takmer v každom sporovom
konaní dôjde k nenaplneniu subjektívneho očakávania jednej strany sporu, konkrétne tej, ktorá bola
neúspešná. Z tohto dôvodu je teda zrejmé, že samotné nenaplnenie očakávania ktorejkoľvek strany,
resp. jej neúspech v konaní (v tomto prípade žalobca), nie je možné považovať za naplnenie odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené): Z obsahu pomerne rozsiahleho odvolania nie je vôbec zrejmé aké konkrétne ďalšie

prostriedky procesného útoku (t.j. iné ako navrhol v konaní pred súdom prvej inštancie – povolené novoty
podľa § 366 CSP) navrhuje žalobca v konaní na podporu svojho nároku vykonať. Z uvedeného dôvodu
je potrebné uzavrieť, že ani tento odvolací dôvod nie je naplnený.

17. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne zistený skutkový stav a

nesprávne právne posúdenie) odvolací súd obdobne ako aj pri ostatných odvolacích dôvodoch žalobcu
zistil, že ani tieto odvolacie dôvody vo veci nie sú dané. Súd prvej inštancie v rámci svojho konania
arozhodovaniatotižsprávnezistilskutkovýstavvecianatentoskutkovýstavsprávneaplikovalpríslušné
právne normy. Bližšie odôvodnenie tohto záveru je uvedené v nasledovných odsekoch 17.1 až 17.5.

17.1. Podstatnými a správne posúdenými skutkovými závermi súdu prvej inštancie pre rozhodnutie
vo veci samej boli tieto skutkové zistenia v tom zmysle, že strany sporu uzavreli Zmluvu o dielo č.
19/2014 v znení jej dodatkov, kde si strany sporu dohodli pevnú cenu za vykonanie diela (uhradená
v plnom rozsahu) a tiež si dohodli, že vykonanie prípadných naviac prác musí byť minimálne týždeň
pred ich realizáciou dohodnuté uzavretím príslušného dodatku k zmluve, pričom tento dodatok musí byť

uzavretý v písomnej forme. Ďalej súd prvej inštancie správne zistil, že nedošlo k uzavretiu žiadneho
písomného dodatku na vykonanie naviac prác, ohľadom ktorých je vedený tento súdny spor. Uvedené
bolo dostatočne preukázané predloženými listinnými dôkazmi (zmluva a jej dodatky) a tiež vyjadreniami
strán sporu (neuzavretie dodatku). V súvislosti so zmenou diela je potrebné dať za pravdu žalovanému,
keď namietal, že osoby, ktoré navrhol žalobca vypočuť ako svedkov, nemali zákonné oprávnenie za

žalovaného konať (nešlo o štatutárnych zástupcov žalovaného podľa § 24 v spojení s § 13 Z.č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení) a teda prostredníctvom nich nemohlo dôjsť ani k uzavretiu relatívne neplatnej
(§ 40a Občianskeho zákonníka) ústnej dohody o zmene diela (§ 40a Občianskeho zákonníka).

17.2. Vychádzajúc zo skutočnosti, že ohľadom sporných naviac prác nedošlo k uzavretiu žiadneho

dodatku, t.j. nedošlo k dohode o rozšírení diela, tak súd prvej inštancie po právnej stránke opodstatnene
a plne v súlade s obsahom zákona uzavrel, že nemohlo dôjsť ani k zmene ceny diela podľa §
549 Obchodného zákonníka. Navyše z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nijako
nevyplynulo, žeby iným zákonným postupom došlo k zmene ceny diela (§ 547 Obchodného zákonníka),pričom žiadna zo strán to ani netvrdila. Ďalej súd prvej inštancie po právnej stránke správne uzavrel,
že pohľadávku uplatnenú žalobcom v tomto konaní nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie
(išlo o vykonanie predmetu diela podľa platnej zmluvy), pričom v tejto súvislosti v odsekoch 36 a 37

odôvodnenia svojho rozsudku poukázal na relevantnú judikatúru, s obsahom ktorej sa stotožňuje aj
odvolací súd.

17.3. Žalobca vo svojom odvolaní argumentoval zápismi v stavebnom denníku, pričom tiež poukázal
na zákonnú definíciu stavebného denníka v § 46d Stavebného zákona. K tomuto je potrebné dodať,

že stavebný denník je dokladom s významom pre stavebné konanie a v určitých prípadoch môže mať
byť aj relevantným dôkazným prostriedkom. Definícia stavebného denníka síce bola žalobcom citovaná
správne, ale táto skutočnosť (ani iné zákonné ustanovenie) nič nemení na správnom závere súdu prvej
inštancie, ktorý konštatoval, že ide iba o jednostranné záznamy zhotoviteľa (žalobcu), v ktorých navyše
absentuje žiadosť žalovaného na zmenu diela (požiadavka prác navyše) a tiež aj akákoľvek prípadná
akceptácia navrhovanej zmeny.

17.4. Žalobca ďalej vo svojom odvolaní namietal, že v konaní predložil faktúru č. 20170648,
obsahujúcu položky, ktoré boli uvedené v predloženom rozpočte prác a tieto žalovaný uhradil, čím podľa
§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi. Žalovaný akékoľvek
takéto čiastočné plnenie poprel. Odvolací súd túto námietku uzavrel tak, že žalobca nijako nepreukázal

ním tvrdené čiastočné plnenie žalovaného (zápočet), preto teda nebolo preukázané žiadne uznanie
záväzku žalovaným.

17.5. Vychádzajúc zo záveru, že nárok je neopodstatnený, nakoľko vo veci nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu, pretože išlo o plnenie na zmluvnom základe, je otázka premlčania v zásade bezpredmetná.

Žalobca si svoj nárok uplatnil titulom práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalovaný ohľadom
takto uplatneného nároku na svoju obranu vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie sa preto
zaoberal aj touto otázkou.

17.5.1. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku začatia plynutia 4

ročnej zákonnej premlčacej lehoty, keď za začiatok plynutia tejto lehoty určil deň, kedy malo dôjsť
k bezdôvodnému obohateniu – k realizácii naviac prác. Podľa žalobcu mal byť za takýto deň určený deň,
keď sa žalobca o vzniku bezdôvodného plnenia dozvedel, pričom za tento deň považoval deň, keď došlo
k odovzdaniu diela, t.j. konkrétne deň 30.3.2016, pretože až týmto dňom sa mal dozvedieť o tom, že
žalovaný s ním neuzavrie dodatok k zmluve ohľadom naviac vykonaných prác. Toto stanovisko žalobcu

nie je možné akceptovať, pretože o vzniku tohto podľa neho bezdôvodného obohatenia (plnenia bez
príslušnej zmeny zmluvy) sa žalobca bezpochyby dozvedel bezprostredne v okamihu vykonania týchto
prác a nie až v čase protokolárneho odovzdania diela. Žaloba bola podaná dňa 3.3.2020 a podľa zistenia
súdu prvej inštancie malo byť dielo k odovzdaniu pripravené (t.j. vykonané) už dňom 19.2.2016, preto
súd prvej inštancie správne uzavrel, že pokiaľ by mala pohľadávka žalobcu predstavovať bezdôvodné

obohatenie, tak ku dňu podania žaloby bola premlčaná. Z obsahu odvolania žalobcu, kde uvádza dni
vykonania sporných naviac prác (viď ods. 5.2) však vyplýva, že k premlčaniu uplatneného nároku by
došlo ešte skôr ako ku dňu 20.2.2020 (4 roky od 19.2.2016).

17.5.2. Inštitút premlčania je zákonným prostriedkom, ktorého význam spočíva predovšetkým v tom, že

motivuje subjekty, aby včas realizovali svoje práva. Veriteľa motivuje k tomu, aby si včas uplatnil svoj
nárok, t.j. prejavil aktivitu pri realizácii svojho práva, a tým vyjasnil aj svoju pozíciu v právnych vzťahoch.
Dlžník je motivovaný k tomu, aby sledoval svoje práva (staral sa o ne), a v prípade uplynutia premlčacej
doby sa mohol zbaviť plnenia svojej povinnosti lege artis v súlade s objektívnym právom, a to vznesením
námietky premlčania. Tak veriteľ, ako aj dlžník sú motivovaní akceptovať a napĺňať všeobecnú zásadu

súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt (t.j. právo patrí bdelým, resp. každý sa musí o svoje
práva starať), ktorá sa presadzuje aj prostredníctvom inštitútu premlčania. V oboch prípadoch, tak na
strane veriteľa, ako aj na strane dlžníka, právo netrpí ľahostajný prístup subjektov k svojim právam.
Včasné uplatňovanie subjektívnych práv potom zabezpečuje právnu istotu v právnych vzťahoch, a to
predovšetkým tým, že zabraňuje tomu, aby subjektívne práva a povinnosti pretrvávali neobmedzene

dlhý čas. Takýto stav nie je výhodný ani pre veriteľa, ani pre dlžníka, pretože obom sťažuje situáciu
pri dokazovaní, resp. obrane svojich práv. Premlčanie v určitom ohľade pôsobí preventívne, a tým, že
zohráva úlohu aj pri predchádzaní vzniku ujmy, prípadne jej zväčšovaniu.17.5.3. Využitie námietky premlčania žalovaným nie je možné považovať za výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi, resp. so zásadami poctivého obchodného styku, pretože ide o využitie jeho

zákonného práva, ktoré mu zákonodarca priznal na základe vyššie uvedených dôvodov (ods. 17.5.2).
V tejto súvislosti je potrebné dodať, že žalobca mal dostatočný časový priestor na uplatnenie svojich
práv podaním žaloby voči žalovanému, pretože ako v odvolaní sám tvrdí, tak o tom, že žalovaný s ním
neuzavrie ním požadovaný dodatok k zmluve (teda došlo k bezdôvodnému obohateniu) získal vedomosť
už dňa 30.3.2016.

18. Žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu úspešný, preto vychádzajúc
z obsahu § 255 ods. 1 CSP, bolo správne a zákonné aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti
žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a to tak,

že plne úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
podľa pomeru jeho úspechu v odvolacom konaní, t.j. v plnom rozsahu.

20. O výške nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne samostatným
uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.

2 CSP ).

21. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Používateľ systému Windows

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).