Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Burik
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/58/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124202194
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3124202194.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členiek
senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci navrhovateľa (osoby povinnej
z výživného): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXX, zastúpeného zástupcom: Advokátska
kancelária JUDr. Róbert Grell, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 2, IČO: 47 244 569, proti
odporkyni (osobe oprávnenej) z vyživovacej povinnosti D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C.
XXXX, zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Martinou Válkovou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne,
Jilemnického 21, v konaní o návrhu povinného na zníženie vyživovacej povinnosti a návrhu oprávnenej
na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie navrhovateľa – povinného z vyživovacej povinnosti,
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 26Pc/4/2024-144 zo dňa 24. januára 2025 v spojení
s opravným uznesením č.k. 26Pc/4/2024-151 zo dňa 20. marca 2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresný súd Trenčín po tom, čo zamietol
návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti, uložil mu povinnosť prispievať na výživu dcéry
ako osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti zvýšeným výživným v sume 350,- Eur mesačne, vždy do
každého15.dňavmesiacikjejrukámvopredsúčinnosťouod26.09.2024.Nazameškanomvýživnomza
obdobie od 26.09.2024 do rozhodnutia súdu vo výške 416,50 Eur povolil navrhovateľovi splátky po 50,-
Eur, splatné spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky.
Navrhovateľa zároveň zaviazal nahradiť odporkyni trovy prvoinštančného konania v sume 731,54 Eur
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne JUDr. Martiny Valkovej.
Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že
od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/42/2019-59 zo dňa
09.06.2020) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného
rozhodnutia o výživnom. K podstatnej zmene pomerov došlo najmä na strane dcéry navrhovateľa, ktorá
v čase predchádzajúcej úpravy bola študentkou strednej školy, pričom v súčasnej dobe je študentkou
2. ročníka vysokej školy – F. G., H. I. J. K. L. J. E.. V ostatnom čase býva v domácnosti svojej matky
(kde žije tiež manžel matky), ktorá sa podieľa na jej výžive, a to nielen priamymi finančnými výdavkami,
ale aj osobnou starostlivosťou. Aj napriek tomu, že študuje, snaží sa sama si zabezpečiť finančné
prostriedky na štúdium, keď popri škole brigáduje a nespolieha sa len na financie od navrhovateľa
a matky. Navrhovateľ v čase poslednej úpravy pracoval ako profesionálny vojak s príjmom 1.680,- Eur
mesačne. Služobný pomer bol ukončený Personálnym rozkazom zo dňa 30.09.2022, pretože porušil
základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že nastúpil v služobnom čase na výkon služby pod
vplyvom alkoholu. V dôsledku uvedeného nepoberá výsluhový dôchodok a nedostal ani odchodné, čosúd prvej inštancie považoval za dôvod, pre nevyhovenie jeho návrhu na zníženie výživného a naopak
mal za to, že najmä s prihliadnutím na výraznú zmenu pomerov na strane dcéry navrhovateľa, je tu
dôvod pre zvýšenie výživného a zaviazal navrhovateľa ako otca tak, ako je to vyššie uvedené, platiť
zvýšené výživné zo sumy 250,- Eur mesačne na sumu 350,- Eur mesačne.
K zvýšeniu výživného súd prvej inštancie pristúpil od podania návrhu na zvýšenie výživného, a to
v súlade s ust. § 77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine a z toho titulu potom vznikol navrhovateľovi dlh
vo výške 416,50 Eur.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd vychádzal z ust. § 55 CMP, keď
prihliadajúc na zavinené konania zo strany navrhovateľa v súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru,
a tým i vznikom súdneho konania, považoval priznanie náhrady trov odporkyni – osobe oprávnenej
z vyživovacej povinnosti, za spravodlivé.
2.Protitomutorozsudkupodalodvolanievzákonomstanovenejlehoteprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu navrhovateľ ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti. Žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvoinštančný súd pri
rozhodovaní neprihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti, a preto je jeho rozhodnutie predčasné. Ak
by okresný súd vychádzal pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného z jeho skutočného príjmu,
ako aj z jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý nesúvisí len so samotným alkoholom,
tak by bolo v jeho schopnostiach uhrádzať dcére výživné v sume 50,- Eur mesačne, ktoré výživné aj
zaslal dcére dňa 12.03.2025. Nesprávny je aj názor súdu prvej inštancie ohľadom jeho príjmu v sume
40.000,- Eur z predaja rodinného domu patriaceho do BSM, ktorý mal minúť na svoju potrebu, keďže
táto suma bola stiahnutá bankou na vyplatenie hypotéky viaznucej na predmetnom rodinnom dome,
ako aj spotrebných úverov, ktoré si musel navrhovateľ vziať predovšetkým na úhradu nákladov na
rodinný dom, a ktoré musel niekoľko rokov hradiť sám, po odchode manželky zo spoločnej domácnosti,
a to až do predaja nehnuteľnosti. Práve konaním manželky, ktorá nechala všetky náklady súvisiace
s predmetným rodinným domom na ňom, sa dostal do špirály záväzkov, ale aj rôznych poplatkov
a sankcií zo strany banky, ktoré vznikli z dôvodu omeškania. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie
nesprávne prihliadol i na deklarované výdavky dcéry, a to najmä v súvislosti s mobilným paušálom
vo výške 57,- Eur obsahujúcim aj službu nekonečná dáta a splátky zariadenia, čo si častokrát takýto
paušál neplatia ani podnikatelia, či riadne zamestnaní pracujúci. Rovnako za nedôvodné a neprimerané
považoval navrhovateľ dcérou deklarované výdavky na každoročné obstaranie okuliarov a taktiež PHM
do školy osobným motorovým vozidlom vo výške 60,- Eur mesačne. Odôvodnené potreby oprávneného
sú vždy závislé od schopností a možností rodičov, a teda ak sú reálne schopnosti a možnosti rodičov
veľmi obmedzené, tak sú odôvodnené len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú
mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. K odvolaniu priložil lekársku
správu z Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v C..
3. Odporkyňa – dcéra navrhovateľa ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti sa k podanému
odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CMP) rozsudok
okresného súdu v spojení s opravným uznesením podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdil.
5.Zákonnáúpravavust.§78ods.1Zákonaorodineumožňujesúduzmeniťdohodyasúdnerozhodnutia
ovýživnomvprípade,akodposlednejúpravyvýživnéhodôjdemedziúčastníkmiktakejzmenepomerov,
kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže
dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade odporkyne), a to v dôsledku jeho fyzického
vyspievania, zvyšovania nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a podobne, ale aj
na strane povinného (v tomto prípade navrhovateľa), a to v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného
zníženia jeho príjmu, poprípade rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovaných osôb a podobne. Musí
sa jednať vždy o zmenu trvalého charakteru, pričom súd rozhodujúci o novej – zmenenej vyživovacej
povinnosti, už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade
by sa jednalo o neprípustnú reparáciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ale je povinný len
porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase pôvodného rozhodnutia s pomermi, ktoré tu existujú v čase
novej úpravy.6. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe
návrhu účastníkov skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene
pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodne určeného výživného zo strany navrhovateľa. V tomto smere
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď po tom, čo zamietol návrh
navrhovateľa – otca na zníženie vyživovacej povinnosti, zvýšil výživné pre dcéru navrhovateľa D. E.,
nar. XX.XX.XXXX zo sumy 250,- Eur na sumu 350,- Eur mesačne.
7. Tak, ako to napokon správne konštatuje i súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia,
k výraznej zmene pomerov došlo najmä na strane oprávnenej – dcéry navrhovateľa, ktorá v čase
predchádzajúcej úpravy bola študentkou strednej školy, pričom v súčasnej dobe sa pripravuje na budúce
povolanie štúdiom na vysokej škole, kde je študentkou 2. ročníka F. G., H. I. J. K. L. J. E.. Už z týchto
skutočností jej zrejmé, že oproti predchádzajúcej úprave výrazne stúpli nielen náklady súvisiace so
zabezpečením jej základných životných potrieb v dôsledku fyzického vyspievania (strava, ošatenie,
hygienické potreby a podobne), ale i náklady súvisiace s prípravou na budúce povolanie (zabezpečenie
školských pomôcok, nákladov súvisiacich so štúdiom a podobne). Už len na základe týchto skutočností
je, i podľa názoru odvolacieho súdu, zvýšenie výživného zo strany otca o sumu 100,- Eur mesačne
primerané, a to i s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť zo strany matky, ktorá dcére poskytuje okrem
iného i osobnú starostlivosť. Výživné zo strany otca v sume 350,- Eur nepokryje všetky bežné výdavky
dospelej dcéry (cca 10,- Eur/deň).
8. Tak, ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku otca, týkajúcu sa
zníženia jeho príjmu, ktorou odôvodňoval návrh na zníženie výživného, keďže v danom prípade sa
nejednalo o objektívnu skutočnosť, ale o skutočnosť, ktorú si zavinil svojím nezodpovedným konaním
otec – navrhovateľ (§ 75 veta druhá Zákona o rodine), následkom čoho došlo k rozviazaniu jeho
pracovného pomeru, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Ani
z predložených lekárskych správ v priebehu odvolacieho konania nevyplynulo, že by súčasné psychické
problémy otca nesúviseli s požívaním alkoholu, keď u otca pretrváva recidivujúca depresívna porucha,
ale aj jednanie s intermitentným alkoholovým excesom so stratou kontroly pitia, aj výraznejším zúžením
vedomia a následne sebadeštrukčným pitím veľkého množstva alkoholu.
Pokiaľ otec v ďalšom poukazoval na pohľadávky, ktoré mu vznikli po odchode manželky zo spoločnej
domácnosti, súvisiace so starostlivosťou o spoločný majetok (dom patriaci do BSM), ani na tieto
skutočnosti odvolací súd neprihliadol, lebo sa jedná o pohľadávky, ktoré sú predmetom vysporiadania
majetkových vzťahov bývalých manželov.
9. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, keď
prihliadajúc na okolnosti prejednávanej veci ako i na príčiny, ktoré viedli k podaniu návrhu na začatie
konania,priznaloprávnenej–dcérenavrhovateľanároknanáhradutrovkonaniavzmysleust.§55CMP,
a preto aj v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1
CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľovi
v odvolacom konaní žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.