Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424205084
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4424205084.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcov v 1. rade: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, C., a v 2. rade: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, C., obaja
právne zastúpení: Mgr. Peter Arendacký, advokát so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, IČO: 50 876
686, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151

653, právne zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom: P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin,
IČO: 36 865 036, a v časti neodkladného opatrenia aj voči spoločnosti: HeyPay s.r.o., so sídlom Mostová
2, Bratislava, IČO: 44 842 414, právne zastúpená: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, v konaní o určenie neexistencie
záložného práva a v konaní o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného a spoločnosti HeyPay s.r.o, proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 04. marca

2025, č. k. 5C/117/2024-155, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 04.03.2025 č. k. 5C/117/2024-155 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 12.03.2025 č. k. 5C/117/2024-167 v napadnutých výrokoch I. a II. z r
u š u j e a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavuje.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 04.03.2025 č. k. 5C/117/2024-155 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 12.03.2025 č. k. 5C/117/2024-167 v napadnutých výrokoch III. a IV. m e
n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III.Odvolacísúd odvolaniežalovaného voči výrokuV.uzneseniasúduprvejinštanciezodňa04.03.2025
č. k. 5C/117/2024-155 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.03.2025 č. k. 5C/117/2024-167 o d

m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením, v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie I. výrokom nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48,
83237Bratislava,IČO:00151653povinnosťzdržaťsavýkonuzáložnéhoprávapredajomnehnuteľností
formoudobrovoľnejdražby,ktorésanachádzajúvkatastrálnomúzemíE.C.,obecC.,okresNovéZámky,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Nové Zámky - katastrálny odbor, ako

parcela registra ,,C“, parcelné číslo 1409/5 - vinice o výmere 300 m2, parcelné číslo 1412/1 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 464 m2, parcelné číslo 1412/2 - záhrada o výmere 403 m2, parcelné číslo
1412/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 90 m2, a rodinný dom C. F. XXX E. D. F. XXXX/X, a
to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod
sp. zn. 5C/117/2024.“,
II. výrokom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., so

sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva predajom nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby a to nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú vkatastrálnom území E. C., obec C., okres E. G., zapísané Okresným úradom Nové Zámky, odbor
katastrálny na liste vlastníctva č. XXXX, ako rodinný dom C. F. XXX E. D. F. XXXX/X a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.

zn. 5C/117/2024, III. výrokom súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil spoločnosti: HeyPay
s.r.o., IČO: 44 842 414, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, povinnosť zdržať sa všetkých úkonov
smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území E.
C., obec C., okres E. G., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Nové Zámky
- katastrálny odbor, ako parcela registra ,,C“, parcelné číslo 1409/5 - vinice o výmere 300 m2, parcelné

číslo 1412/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 464 m2, parcelné číslo 1412/2 - záhrada o výmere
403 m2, parcelné číslo 1412/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 90 m2, a rodinný dom C. F. XXX
E. D. F. XXXX/X, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde
Nové Zámky pod sp. zn. 5C/117/2024.“, IV. výrokom súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
spoločnosti: HeyPay s.r.o., IČO: 44 842 414, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, povinnosť zdržať
sa všetkých úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v

katastrálnom území E. C., obec Svodín, okres Nové Zámky, zapísané Okresným úradom Nové Zámky,
odbor katastrálny na liste vlastníctva č. XXXX, ako rodinný dom C. F. XXX E. D. F. XXXX/X, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.
5C/117/2024 a napokon V. výrokom súd pripustil zmenu žaloby vo veci samej v nasledovnom znení:
„Súd u r č u j e, že záložné právo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy č. 0242790113-1, uzatvorenej medzi žalobkyňou 1/ a právnym
predchodcom žalobcu 2/ a žalovanou dňa 24.10.2008, Dodatku č. 1 uzatvoreného medzi žalobkyňou
1/ a právnym predchodcom žalobcu 2/ a žalovanou dňa 29.12.2008 k Zmluve o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluve č. 0242790113- 1 zo dňa 24.10.2008 a Dodatku č. 2
uzatvoreného medzi žalobkyňou 1/ a právnym predchodcom žalobcu 2/ a žalovanou dňa 29.01.2009

k Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluve č. 0242790113-1 zo dňa
24.10.2008 k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území E. C., obec C., okres E. G.,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra Nové Zámky, ako: parcela registra ,,C“
- parcelné číslo: 1409/5 - vinice o výmere 300 m2, parcelné číslo: 1412/1 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 464 m2, parcelné číslo: 1412/2 - záhrady o výmere 403 m2, parcelné číslo: 1412/8 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 90 m2, a rodinný dom C. F. XXX E. D. F.: 1412/1, n e e x i s t u j e.
Súd u r č u j e, že záložné právo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy č. 0242790113-1, uzatvorenej medzi žalobkyňou 1/ a právnym
predchodcom žalobcu 2/ a žalovanou dňa 24.10.2008, Dodatku č. 1 uzatvoreného medzi žalobkyňou
1/ a právnym predchodcom žalobcu 2/ a žalovanou dňa 29.12.2008 k Zmluve o zriadení záložného

práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluve č. 0242790113- 1 zo dňa 24.10.2008 a Dodatku č. 2
uzatvoreného medzi žalobkyňou 1/ a právnym predchodcom žalobcu 2/ a žalovanou dňa 29.01.2009
k Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluve č. 0242790113-1 zo dňa
24.10.2008 k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území E. C., obec C., okres E. G.,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ako: rodinný dom súpisného číslo XXX na pozemku parcelného

čísla: 1412/8 - právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba s. č. XXX, je evidovaný na liste vlastníctva
číslo XXXX, n e e x i s t u j e.
Súd priznáva žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 139, § 140 ods. 1 až 3, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,

ods. 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 331 ods. 1, ods. 3,
§ 332 ods. 1, § 333, § 334 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ako aj
skutočnosťami osvedčenými z obsahu súdneho spisu vedeného v tejto veci na základe čoho dospel
k záveru, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodne podaný.

3. Poukázal na to, že zo spisového materiálu, ako aj návrhu žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie
neodkladného opatrenia a jeho príloh vyplýva, že žalobcovia spochybňujú právo žalovaného na
výkon záložného práva, resp. existenciu záložného práva k nehnuteľnostiam uvedených vo výroku
napadnutého uznesenia, z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania záložného práva, ktorým
mala byť zabezpečená pohľadávka žalobcu z úverového vzťahu. Preto v konaní vo veci samej

sa domáhajú určenia, že predmetné záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov
(nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území E. C., na LV č. XXXX H. F. XXXX) neexistuje.
Z predložených listín mal súd prvej inštancie osvedčené, že žalovaný - Slovenská sporiteľňa, a.s. už
začal výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2.rade a to nehnuteľností, ktorých sa týka konanie vo veci samej, pričom uvedená skutočnosť vyplýva aj
z LV č. XXXX H. XXXX, ktoré obsahujú poznámku „Oznámenie žalovaného o začatí výkonu záložného
práva“. Prvé kolo dražby sa pritom uskutočnilo dňa 16.01.2025, t. j. po začatí konania vo veci samej.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že je tu daná potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov.
3.1. Ďalej dôvodil tým, že súd vzhliadol potrebu vydania tohto neodkladného opatrenia na čas, kým
nebude právoplatne rozhodnuté vo veci samej. Žalovaný a dražobná spoločnosť, napriek tomu že
prebieha konanie vo veci samej , ktorého výsledok ešte známy nie je, už aj oznámili žalobcom výkon

záložného práva a dražobná spoločnosť HeyPay s.r.o. ju ako dražobník organizuje a teda bezprostredne
hrozí, že k výkonu záložného práva dôjde ešte pred tým, ako bude rozhodnuté o žalobe žalobcov v 1.
a 2. rade. Účelom tohto neodkladného opatrenia je len dočasne upraviť vzťahy medzi stranami sporu
(žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným), aby nedošlo v dôsledku výkonu záložného práva k zmene
vlastníckych pomerov k predmetným nehnuteľnostiam a to ešte pred rozhodnutím v konaní vo veci
samej, v ktorom ako už bolo uvedené, bude skúmané, či žalobcovia skutočne úspešne a včas nimi

tvrdenú námietku premlčania vzniesli, t.j. či má žalovaný právo realizovať výkon záložného práva.
3.2. V závere súd prvej inštancie uviedol, že nariadením tohto neodkladného opatrenia, ktoré má
dočasný charakter, bolo zabrániť možnému vzniku ťažšie napraviteľného stavu, v prípade zmeny
vlastníckych vzťahov k predmetu zálohu - nehnuteľnostiam aktuálne vo vlastníctve žalobcov, ku ktorej
zmene by bez tohto opatrenia mohlo dôjsť ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie

tak má aj preventívny účel, aby sa z hľadiska hospodárnosti konania prípadne zabránilo následne ďalším
súdnym sporom, ktoré by inak nemuseli vzniknúť. Zdôraznil, že v danom prípade nevzhliadol dôvod, pre
ktorý by bolo týmto neodkladným opatrením neúmerne zasahované do práv žalovaného a spoločnosti
HeyPay s.r.o. Oba subjekty môžu naďalej podnikať a vykonávať predmet svojej činnosti, pričom toto
dočasné obmedzenie sa týka len jedného konkrétneho výkonu záložného práva a to záložného práva

zriadeného na zabezpečenie konkrétnej pohľadávky vzniknutej z vyššie uvedeného úverového vzťahu.
Súd zároveň v zmysle § 139 CSP pripustil zmenu žaloby, ktorú navrhli žalobcovia a pre doplnenie
uviedol, že teória a aj súdna prax pripúšťa, aby bola neodkladným opatrením uložená povinnosť aj tretej
osobe, odlišnej od účastníkov konania a v tomto prípade tak súd urobil voči dražobníkovi, spoločnosti
HeyPay s.r.o., ktorá vykonáva kroky smerujúce k realizácii výkonu záložného práva.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie dražobná spoločnosť HeyPay s.r.o, v
súlade s § 355 a § 359 CSP proti výrokom III. a IV. a to z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne
zhodnotil splnenie podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 odsek 1 CSP a teda
nesprávne právne a skutkovo vec posúdil. Odvolateľ uviedol, že napadnuté neodkladné opatrenie je

v plnom rozsahu nedôvodné a bolo vydané v rozpore s § 326 odsek 1 a § 325 odsek 1 CSP, preto
navrhol, aby odvolací súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. V úvode poukázal na
nedostatočnú pasívnu legitimáciu a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.
septembra 2016 sp. zn. 5 Cdo 548/2015, podľa ktorého: „Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.
c/ OSP (§ 137 písm. c/ CSP) nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie

neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva.“ Preto uviedol, že nie je
nositeľom žiadneho záložného ani iného tvrdeného práva voči žalobcom, ani naopak, a medzi žalobcami
a odvolateľom nie je žiadny právny vzťah v dobe vydania napadnutého neodkladného opatrenia. Medzi
žalobcami a odvolateľom neexistuje žiadne sporné právo. Ďalej poukázal na to, že na nariadenie
neodkladného opatrenia voči nemu neboli splnené podmienky, lebo nárok žalobcov voči odvolateľovi

vo veci samej nie je vôbec osvedčený. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6 Co
141/2020-90 zo dňa 05.11.2020 a uznesenie Krajského súdu v Trnave spis. zn. 21 Co 49/2024-361
zo dňa 30.05.2024 a dodal, že nakoľko bolo žalovanému zakázané vykonať predmetné záložné právo,
nemá žiadaný zákaz voči nemu opodstatnenie, nakoľko zákon zakazuje dražobníkovi vykonať dražbu,
ak bolo jej vykonanie zakázané navrhovateľovi dražby – žalovanému. Neexistuje žiadna skutočnosť

odôvodňujúca záver, že odvolateľ by mal úmysel vykonať dražbu za situácie, v ktorej by vykonanie
dražby bolo zakázané žalovanému.
4.1. Ďalej dôvodil tým, že pred nariadením neodkladného opatrenia musí navrhovateľ preukázať,
že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí a že z jeho strany nejde o šikanózne, resp. zrejme
bezúspešné uplatňovanie práva. Už v podanom návrhu musí navrhovateľ predložiť také dôkazy a

osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Žalobcovia
netvrdili, že pohľadávka žalovaného nevznikla a netvrdili žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla spôsobiť
že záložné právo zabezpečujúce predmetnú pohľadávku nevzniklo alebo že zaniklo. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/143/2022-518 zo dňa 20.03.2024 v právnejveci totožných žalobcov o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené tým záložným právom, ktorého
neexistencia je predmetom konania na OS Nové Zámky pod spis. zn. 5C/117/2024 a v ktorom Krajský
súd v Nitre v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetné záložné právo žalovaného (SLSP, a.s.)

trvá a nie je premlčané, nakoľko splatnosť zabezpečenej pohľadávky nastala dňa 20.09.2021 a výkon
záložného práva (záložné právo) sa mohlo premlčať najskôr 20.09.2024. Uviedol, že žalovaný v tomto
konaní začal výkon záložného práva už dňa 17.07.2024 a následne dražobník vykonával úkony prípravy
dobrovoľnej dražby a k premlčaniu záložného práva tak nikdy nedošlo. Zároveň žalobcovia neuplatnili
premlčanie predmetného záložného práva u odvolateľa – dražobníka ako to predpokladá rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 5 Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022.
4.2. V závere uviedol, že nie je splnená ani základná podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia,
t. j. bezprostredne hroziace nebezpečenstvo. Súd nemal vôbec osvedčené, či je vôbec spochybnenie
existencie záložného práva dôvodné a či z tohto dôvodu je potrebné upravovať vzájomné vzťahy
strán sporu. Súd prvej inštancie nepreukázal, prečo by aj prípadné uskutočnenie dražby predstavoval
ťažko napraviteľný stav, keď bez ďalšieho súdneho konania nemôže dôjsť k vyprataniu nehnuteľnosti

a navrátenie vlastníckeho práva na základe určenia neplatnosti dražby sa udeje automaticky ex lege,
podľa § 32 odsek 3 a odsek 4 Zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobcom nehrozí ani pri výkone
záložného práva bezprostredná ujma, nakoľko v súlade s § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku
sa prípadný výrok rozhodnutia súdu o neplatnosti dražby bude vzťahovať aj na vydražiteľa predmetu
dražby. Odôvodnenie napadnutého neodkladného opatrenia neobsahuje žiadny konkrétny dôvod, prečo

bymalbyťprávetentokonkrétnyvýkonzáložnéhoprávažalovanýmsúdomzakázaný.Nazákladevyššie
uvedeného žiadal odvolací súd, aby napadnuté neodkladné opatrenie zmenil tak, že návrh na vydanie
neodkladného opatrenia v plnom rozsahu zamietne.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal písomne v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný,

a to v celom meritórnom rozsahu výrokov I. - V. a tiež výroku VI. ,podľa ktorého „Súd priznáva
žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.“ Uviedol, že postup
a rozhodovanie konkrétnej sudkyne Okresného súdu Nové Zámky, ktorý nie je, vzhľadom na reálny (v
žalobe vymedzený) predmet konania vo veci samej, súdom príslušným na konanie, bolo a je fakticky
bez akéhokoľvek reálneho odôvodnenia, absolútne nelogické a nerešpektujúce ako množstvo právnych

predpisov, tak aj ich ustálený výklad. Takéto úplne zjavne absolútne svojvoľné rozhodovanie, za takejto
procesnej situácie, je popretím základného princípu legality a postupom zjavne nadržujúcim jednej
strane, navyše tej, ktorá si neplní svoje procesné povinnosti a poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu
SR č. k. III. ÚS 47/05. Uviedol, že v takomto prípade uznesenie o nariadení / nenariadení neodkladného
opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí a preto nie je podľa neho možné v ňom

posudzovať výsledok konania. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu je založené na nesprávnom
právnom posúdení, keďže výsledok konania posudzoval podľa uznesenia o neodkladnom opatrení a
nie podľa reálneho rozhodnutia vo veci, ktoré ešte zatiaľ vydané nie je. Napádané rozhodnutie, je
nielenže bez akéhokoľvek reálneho odôvodnenia – keďže z obsahu odôvodnenia je zrejmé, že sa súd
vôbec nezaoberal všetkými skutočnosťami, s ktorými sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia

zaoberať musí a vo vzťahu ku ktorým musí uznesenie odôvodniť - ale je tiež zrejmé a to vzhľadom
na postup, ktorý nemá akúkoľvek oporu pri racionálnej aplikácii právnych predpisov vo vzájomnej
súvislosti, má na mysli postup, keď sa v jednom uznesení rozhoduje zároveň o nariadení neodkladného
opatrenia a zároveň sa rozhoduje o pripustení návrhu na zmenu žaloby, že takéto rozhodovanie nie
je reálne odôvodniteľné a odôvodnenie rozhodnutia je tak nielen neexistujúce, ale tiež inherentne

kontradiktórne. Ďalej uviedol, že ak navrhovateľ v postavení žalobcu podal žalobu a od tejto upustil,
opustil od požiadavky na prejednanie takéhoto konkrétneho nároku, ktorý uplatnil žalobou, keďže v
priebehu konania podal návrh na pripustenie zmeny žaloby v podobe zmeny navrhovaného petitu a
teda tak došlo k návrhu na to, aby bol pripustený nový nárok, je vylúčené, aby súd mohol akokoľvek
logicky a dôvodne vydať neodkladné opatrenie vo vzťahu k nároku, respektíve ku konaniu, v ktorom sa

navrhovateľ pustil od uplatneného nároku v žalobe. Vzhľadom na uvedené je absolútne vylúčené, keďže
na to, aby takéto uznesenie nadobudlo reálne právne účinky, je toto potrebné minimálne neprítomným
účastníkom doručiť, aby súd v záhlaví rozhodnutia uvádzal, že ide o konanie o určenie neexistencie
záložného práva, hoci v žalobe je uplatnený úplne iný nárok a uznesenie o pripustení zmeny žaloby
ešte nenadobudlo právne účinky, pretože nebolo stranám doručené a až po nadobudnutí právnych

účinkov bude môcť byť konštatovaný predmet konania s takýmto označením. Je vylúčené, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie vo vzťahu k tomu, čo bolo obsahom návrhu na zmenu žaloby, keďže
takýto predmet konania tu ešte neexistuje a to práve v dôsledku postupu súdu, keď si tento do jednéhouznesenia zároveň skumuloval rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia a zároveň o návrhu
na pripustenie zmeny žaloby.
5.1. Ďalej žalovaný zdôraznil, že kľúčovými požiadavkami práva na spravodlivý proces sú požiadavky

rovnosti zbraní v konaní, riadneho vykonania dokazovania, a riadneho odôvodnenia rozhodnutia a
to všetko vrátane požiadavky kontradiktórnosti. Z listiny, ktorá bola žalovanému doručená je zrejmé,
že všetky vyššie zmieňované požadované náležitosti podaní určite uvedené nie sú, nie sú uvedené
náležitosti žaloby - napr. uvedenie všetkých podstatných skutočností a uvedenie riadneho žalobného
návrhu a pôvodca podania tak zlyháva už pri plnení (alebo skôr neplnení) svojich základných

procesnýchpovinností.Stanovovaťobsahprocesnýchúkonovodkazomokreminéhoexplicitnezakazuje
i ustanovenie § 132 ods. 2 CSP. Uvedené je však dôvodom na odmietnutie podania (návrhu na
nariadenia neodkladného opatrenia) - prečo tak súd nekonal sa z rozhodnutia nedozvedel. Zdôraznil,
že základným predpokladom je osvedčenie dôvodnosti nároku. Podstatou konania o nariadenie
neodkladného opatrenia je povinnosť navrhovateľa s vysokou mierou pravdepodobnosti tvrdiť a osvedčiť
existenciu všetkých podstatných právnych skutočností, ktorých kumulatívna existencia je nevyhnutná

pre to, aby mohlo byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené. Súd však žiadne takéto riadne
posúdenie nevykonal, nárok nijako neskúmal a tak postupoval v rozpore so zákonom a všetkým
uvedeným, ale za situácie, ak je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neúplný - neobsahujúci
všetky povinné náležitosti - ani tak logicky konať (skúmať) nemohol, ak všetky podstatné náležitosti
nie sú uvedené, je samozrejmé, že bez ich uvedenia nemôže vykonať takúto činnosť (posudzovanie

nároku), čo môže znamenať len to, že navrhovateľ nemôže byť so svojim návrhom úspešný (pričom
súd musí takéto neúplné podanie alebo odmietnuť alebo zamietnuť - § 327 CSP). Odôvodnenie súdu
je fakticky venované len akejsi úvahe o tom, že údajne nie je možné skúmať podstatné skutočnosti
týkajúce sa nároku, lebo si to údajne vyžaduje ďalšie dokazovanie atď. a teda je zrejmé, že súd uvádza,
že neodkladné opatrenie nariadil preto, že ho jednoducho nariadil, lebo niekto takýto návrh podal – a

dôvodnosťou nároku sa vôbec nezaoberal.
5.2. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ bol aj pri úkone – návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zastúpený profesionálom poskytujúcim právne služby – advokátom a súd nemôže nahrádzať
nedostatok jeho zákonom predpísanej procesnej aktivity nahrádzať vlastnou činnosťou - takýto postup
nepochybne narúša rovnosť strán v konaní a zasahuje do javenia sa nestrannosti konajúceho sudcu.

Dôvodil, že žalobca sa domáha určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom a nie
určenia, že tu záložné právo nie je (to je až možný "nový" predmet konania). Ide tak o žalobu podľa
ustanovenia § 137 pís. d) CSP a nie o žalobu podľa ustanovenia § 137 pís. c) CSP.
5.3. Namietal, že miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je všeobecný súd
žalovaného, ktorým je Mestský súd Bratislava IV. Ak koná a rozhoduje sudca miestne nepríslušného

súdu ide sa o situáciu, kedy je súd nesprávne obsadený. Uvedeným spôsobom Okresný súd Nové
Zámky nepostupoval a konal, hoci na konanie už nebol príslušný a zaťažil tak konanie absolútne
zásadnou vadou zmätočnosti. S ohľadom na uvedené, je miestne príslušným súdom na prejednanie
a rozhodnutie veci všeobecný súd žalovaného, ktorým je Mestský súd Bratislava IV. Na základe
uvedeného vzniesol žalovaný, opakovane, pri prvom úkone ktorý mu patrí i v konaní o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, námietku miestnej nepríslušnosti (a to vo vzťahu ku konaniu o
nariadenie neodkladného opatrenia) Okresného súdu Nové Zámky a žiadal, aby bola vec (po zrušení /
zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení / zastavení konania) postúpená na
konanie miestne príslušnému okresnému súdu, všeobecnému súdu žalovaného, t.j. Mestskému súdu
Bratislava IV.

5.4. Žalovaný uviedol, že stranou úverovej zmluvy bol totižto p. I. B., nar. XX.XX.XXXX a v predmetnom
konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.18Csp/102/2017, resp. na Krajskom súde
v Nitre pod sp. zn. 9Co/143/2022 žalobcovia (totožní so žalobcami a navrhovateľmi v tomto konaní)
uviedli, že podľa osvedčenia o dedičstve č. k. 8D 235/2011-17; Dnot 114/2011 zo dňa 16.08.2011, I. B.,
nar. XX.XX.XXXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom C., A. J. XXX/X ako poručiteľ

zomrel bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Dediť po ňom v 1. zák. skupine nastupujú deti:
1. D. B.(žalobca 2/), nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J. XXX/X, XXX XX C. v pomere1/3, 2. A. D., K. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L., M. XXX//XX v pomere 1/3 a pozostalá manželka: 3. A. B., K. C., nar.
XX.XX.XXXX bytom A. J. XXX/X, XXX XX C. v pomere 1/3. Dedičia poručiteľa ako jeho univerzálni
právni nástupcovia, tak vstúpili do jeho postavenia, a to aj do jeho postavenia pôvodného účastníka

zmluvy o úvere a záložnej zmluvy. Dňa 24. 10. 2008 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o splátkovom úvere
a to medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a dlžníkmi, ktorými boli A. B. a nebohý I. B.. Na
základe predmetnej úverovej zmluvy poskytla banka dlžníkom úver vo výške18 256,66 eur. Z obsahu
daného právneho vzťahu je zrejmé, že dlžníci majú postavenie dlžníkov solidárnych, t.j. sú zaviazaník plneniu spoločne a nerozdielne. Dňa XX. XX. XXXX zomrel jeden zo solidárnych dlžníkov, p. I. B. (ďalej
tiež ako „poručiteľ").V dôsledku úmrtia p. I. B. došlo k univerzálnej právnej sukcesii do jeho právneho
postavenia, do jeho práv a povinností (s výnimkou tých osobnej povahy) – pričom práva a povinnosti,

ktoré pretrvávajú jeho nositeľa, tvoria nerozlučný celok - a to okamihom jeho smrti. Sukcesormi do
právneho postavenia boli dedičia poručiteľa, t.j. 1. D. B., 2.A. D., 3. Valéria Muzslaiová. Je viac ako
pozoruhodné, že súd vôbec neuvádzal, ako môžu byť splnené podmienky pre zákonné nariadenie
neodkladného opatrenia, keď dlžník A. D. vôbec nie je účastníkom konania a tak tieto predpoklady
pochopiteľne nemôže nijako ani len tvrdiť. Žalobca v žalobe za použitia všeobecných floskúl a absolútne

neurčitých a generických viet uvádza, že "Žalobcovia 1/ a 2/ spochybňujú výšku pohľadávky žalovaného,
ktorá má byť uspokojená výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a ktorá je naviac
premlčaná, a majú za to, že uvedená zmluva o úvere ako aj záložná zmluva obsahujú neprijateľné
zmluvné podmienky. Celkovú výšku pohľadávky žalovanej vo vzťahu k žalobcom je potrebné podrobiť
súdnej kontrole vo veci samej, kedy sa v súdnom spore budú posudzovať námietky žalobcov vo vzťahu
k premlčaniu, ako aj neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere a v záložnej zmluve.

5.5. Po uvedení mnohopočetnej judikatúry žalovaný zdôraznil, že možnosť vykonať záložné právo (a to
vždy i formou speňaženia na dobrovoľnej dražbe) je odrazom zákonnej úpravy (§ 151j ods. 1 OZ - „Ak
pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať
výkon záložného práva.“) Predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je tiež
skutočnosť, že tu je potrebná dočasná úprava pomerov, čo o.i. znamená povinnosť s vysokou mierou

pravdepodobnosti osvedčiť nárok (čo splnené nebolo), ale tiež preukázať skutočnosť, že tu neexistuje
osobitný prostriedok právnej ochrany. Uvedené splnené nebolo, námietky proti procesu výkonu dražby
môže navrhovateľ uplatniť v konaní o určenie neplatnosti dražby a ak bude navrhovateľ úspešný,
obnoví sa stav ex tunc - § 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. Taktiež v konaní nebol preukázaný
ťažko napraviteľný právny stav a skutočnosť, že tu bezprostredne hrozí ujma a návrh i rozhodnutie je

neúplné i v časti, ktorou sa má odôvodniť vznik ujmy. Zdôraznil, že konaním dražby k žiadnemu reálnemu
zásahu do faktického stavu nedochádza-samotné vykonanie krokov smerujúcich k vykonaniu dražby a
jej vykonanie nijako do faktického stavu nezasahuje - ak v prípade úspešnej dražby záložca vydražený
predmet neodovzdá vydražiteľovi, môže podať žalobu o neplatnosť dražby, ak bude úspešný, obnoví sa
stav ex tunc, ak úspešný nebude a napriek tomu vydražený predmet neodovzdá, musí vydražiteľ podať

žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a až následne, po právoplatnom skončení, môže dôjsť k reálnemu
(nie hypotetickému) vyprataniu nehnuteľnosti. Všetko uvedené vylučuje bezprostrednosť potreby úpravy
v tomto čase, súd mal skúmať aktuálnu bezprostrednosť potreby, nie možné, budúce, hypotetické stavy.
5.6. V závere uviedol, že zo všetkých uvedených skutočností je úplne zrejmé, že odôvodnenie
napádaného rozhodnutia je v celom rozsahu arbitrárne a nespĺňa základné ústavnoprávne požiadavky

naň kladené. Už samotný nedostatok odôvodnenia predstavuje takú vadu rozhodnutia, ktorá je sama
osebe dostatočná na to, aby odvolací súd rozhodnutie pre nezákonnosť zrušil (resp. v tomto prípade
s ohľadom na ďalšie skutočnosti zmenil), takéto rozhodnutie predstavuje zásah do práva chráneného
čl. 46 Ústavy resp. čl. 6 Dohovoru resp. čl. 36 Listiny. Celý proces výkonu záložného práva smeruje k
tomu, aby sa odstránil protiprávny stav spôsobený porušením povinnosti obligačného dlžníka uhradiť

zabezpečovanú pohľadávku. S ohľadom na všetko vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd:
rozhodnutie zmenil a podanie navrhovateľa odmietol, prípadne návrh zamietol, vec postúpil na konanie
miestne príslušnému súdu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutých výrokoch I. a II. podľa § 389 ods. 1 písm. a), § 391 CSP zrušiť a konanie zastaviť, v
napadnutých výrokoch III. a IV. podľa § 328 ods. 1 CSP je treba uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť
a návrh zamietnuť. Voči výroku V. napadnutého uznesenia je treba odvolanie žalovaného podľa § 386

písm. c) CSP odmietnuť, pretože voči tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

8. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.9. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 230 Civilného sporového poriadku znamená, že
o veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať a rozhodnúť znova. O tú istú vec

ide vtedy, ak je totožný nárok (žalobný petit) uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými
subjektami. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania a len
čo ju súd zistí, musí konanie zastaviť.

10. V prípade neodkladných opatrení, ktoré nie sú rozhodnutím vo veci samej, môže ísť o res iudicatu

iba vtedy, ak je zrejmé, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je totožný s návrhom, o ktorom
bolo už rozhodnuté, teda oba návrhy vychádzajú z tých istých skutkových okolností. To znamená,
že dospieť k záveru, že predchádzajúce rozhodnutie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnutý tvorí prekážku veci rozhodnutej pre rozhodnutie o ďalšom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, je možné iba vtedy, ak na základe porovnania pôvodného a nového návrhu
je zrejmé, že sa opiera o rovnaké (totožné) tvrdenia a skutkové okolnosti, ktoré už boli predmetom

skúmania a vyhodnotenia v predchádzajúcom rozhodnutí.

11.Z obsahuspisuodvolacísúdzistil,žežalobcoviav1.av2.radesa návrhom,doručenýmOkresnému
súdu Nové Zámky dňa 03.09.2024, v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/80/2024 domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým:

súd uloží žalovanému C. C. H., povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľností
formou dobrovoľnej dražby, ktoré sa nachádzajú v kat. území E. C., obec C., okres E. G., zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra Nové Zámky, ako: parcela registra „C“ – parc. č.
1409/5 – vinice o výmere 300 m2, parc. č. 1412/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 464 m2,
parc. č. 1412/2 záhrady o výmere 403 m2, - parc. č. 1412/8 – zastavané plochy a nádvoria o výmere

90 m2 a rodinný dom súpisné č. XXX na parc. č. 1412/1, a to až do právoplatného skončenia konania
o veci samej,
súd uložil žalovanému C. C. H., povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľností
formou dobrovoľnej dražby, ktoré sa nachádzajú v kat. území E. C., obec C., okres E. G., zapísané na LV
č. XXXX, ako: rodinný dom súpisné číslo XXX na parc. č.: 1412/8 – právny vzťah k parcele, na ktorej leží

stavba s. č. 850, je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania
o veci samej, súd uložil žalobcom v 1. a 2. rade podať vo vzťahu k žalovanému žalobu o určenie
neexistencie záložného práva a určenie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej a záložnej
zmluve, a to v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia.
súd priznal žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu.

O podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo
dňa 24.09.2024 č. k. 10C/80/2024-37 tak, že návrh zamietol z dôvodu, že žalobcovia neosvedčili potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
15.10.2024.
Následne dňa 12.02.2025 v priebehu konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.

5C/117/2024 začatom na základe žaloby o určenie neexistencie záložného práva dňa 09.12.2024,
žalobcovia opätovne podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali vydať
neodkladné opatrenie s totožným obsahom a to povinnosti žalovaného C. C. H., zdržať sa výkonu
záložného práva predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území E. C., obec C., okres E. G.. Podaný návrh smeroval nielen voči žalovanému

– Slovenskej sporiteľni a.s., ale aj voči obchodnej spoločnosti HeyPay s.r.o., ktorá je vykonávateľom
dobrovoľnej dražby. O podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej
inštancie napadnutým uznesením tak, že návrhu žalobcov vyhovel.

12. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že právna zásada ne bis in idem je jedným zo základných

princípov všeobecne uplatňovaným v procesnom práve, ktorý bráni tomu, aby súd rozhodoval dvakrát
o tej istej veci. Z uvedeného dôvodu je do procesných predpisov zaradená prekážka už rozhodnutej
veci, tzv. res iudicata, ktorá predstavuje taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť.
Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci,
o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný.

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, preto
posúdenie existencie uvedenej prekážky má zásadný význam pre ďalší priebeh konania. Ak súd zistí, že
prekážka právoplatne rozhodnutej veci existuje, v konaní pôjde o prekážku, ktorú nie je možné odstrániť,
a preto konanie zastaví. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jejexistencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva
vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide
o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu

konania a tých istých osôb (viď. R 15/2010).

13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že nárok uplatnený v podaní žalobcov zo
dňa 12.02.2025 v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 5C/117/2024 na
nariadenie neodkladného opatrenia je ten istý nárok, týka sa rovnakého predmetu konania a tých

istých osôb a skutkových okolností ako v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením zo dňa 24.09.2024 č. k. 10C/80/2024-37, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2024. V konaní nebolo žalobcami tvrdené ani osvedčené, že došlo
od posledného rozhodnutia súdu k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie veci
a preto bolo potrebné, vzhľadom k tomu, že ide o neodstrániteľnú prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) konanie zastaviť. Odvolací súd považoval vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanou Slovenská

sporiteľňa a.s., za rozhodujúce, že v oboch konaniach o nariadenie neodkladného opatrenia na strane
žalobcov aj žalovaného vystupujú rovnaké subjekty. Žalobcovia sa nimi domáhali rovnakých nárokov
k totožným nehnuteľnostiam aj skutkové okolnosti sú rovnaké, pretože v oboch prípadoch bol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia podaný po začatí výkonu záložného práva (dňa 17.07.2024).
Od zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 24.09.2024 č. k.

10C/80/2024-37, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2024 nedošlo k zmene skutkových okolností,
preto toto právoplatné uznesenie vo vzťahu k žalovanému C. C. H., zakladá prekážku rozhodnutej
veci (§ 329 ods. 3CSP). Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že v tomto konaní (vedenom
pod sp. zn. OS Nové zámky 5C/117/2024) sa žalobcovia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia
aj voči spoločnosti HeyPay s.r.o., ktorá je vykonávateľom dobrovoľnej dražby, vo vzťahu ku ktorej sa

domáhajú jeho nariadenia osobitnými výrokmi.

14. Ako je už vyššie uvedené, napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výrokoch III. a IV.
uložil povinnosť zdržať sa úkonov týkajúcich sa výkonu dobrovoľnej dražby vykonávateľovi dražby
spoločnosti HeyPay s.r.o., ktorá podala voči týmto výrokom odvolanie, dôvodiac, že nie je pasívne vecne

legitimovaná.Odvolacísúddospelkzáveru,žeodvolanie spoločnostiHeyPays.r.o.,jepodanédôvodne,
pretože v zmysle § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších
predpisov dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak je dražobníkovi preukázané
vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide

o neodkladné opatrenie súdu postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že od dražby musí dražobník upustiť vždy, ak mu to zákon ukladá.
Dražobník musí pri uzatváraní zmluvy o vykonaní dražby aj sám overovať, či uzatvára zmluvu so
subjektom, ktorý je oprávneným navrhovateľom dražby, či predmet dražby je spôsobilým na vykonanie
dražby a má sa presvedčiť aj o tom, že neexistujú obmedzenia spôsobujúce nemožnosť dražiť predmet

dražby.
Keďže zo zákonného ustanovenia vyplýva, že dražobník má povinnosť upustiť od dražby už na
základe predloženého uznesenia súdu u nariadení neodkladného opatrenia vydaného vo vzťahu
k navrhovateľovi dražby je nedôvodné, aby súd prvej inštancie samostatným výrokom rozhodoval
a nariadil dražobnej spoločnosti HeyPay s.r.o. povinnosť zdržať sa úkonov súvisiacich s výkonom

dobrovoľnej dražby, keď táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona
č. 527/2002 Z. z..
Skutočnosť, že v druhom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa nezmenili žiadne
skutkové okolnosti veci, iba žalobcovia označili ďalší subjekt na strane žalovaného a to obchodná
spoločnosť HeyPay, s.r.o., ktorá je dražobníkom a voči ktorej sa žalobcovia domáhajú nariadiť

neodkladné opatreniami samostatnými výrokmi, nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu novú
skutočnosť, ktorá by nezakladala prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k žalovanej C. C.
H.. S Sumarizujúc uvedené skutočnosti, odvolací súd uvádza, že je nadbytočné zaväzovať dražobníka
určitou povinnosťou, v tomto prípade zdržaním sa úkonov týkajúcich sa výkonu dobrovoľnej dražby, keď
táto povinnosť jej vyplýva priamo zo zákona, nie je preto treťou osobou pri nariadení neodkladného

opatrenia a nepredstavuje novú skutkovú okolnosť v konaní. Navyše je treba prihliadnuť aj na výsledok
konania o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol
uznesením zo dňa 24.09.2024 č. k. 10C/80/2024-37, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2024,
a ktorým bol návrh žalobcov vo vzťahu k C. C. H., zamietnutý. A keďže neexistuje iné vykonateľnérozhodnutie súdu, ktorým súd uložil žalovanému C. C. H., povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
predajom nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby, nie je ani dôvod ukladať dražobníkovi v tomto
smere neodkladným opatrením navrhovanú povinnosť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nariadené

neodkladnéopatrenievovzťahukdražobníkovispoločnostiHeyPay,s.r.o.,(výrokyIII.,IV.)zmenilanávrh
žalobcov zamietol.

15. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý namietal aj miestnu nepríslušnosť súdu odvolací súd
uvádza, že skúmanie miestnej príslušnosti súdu upravujú ust. § 40 až 42 CSP a jej uplatnenie posudzuje

súd prvej inštancie. Pokiaľ na ňu neprihliadne je povinný neprihliadnutie odôvodniť v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. V danej veci prebieha konanie vo veci samej a súd prvej inštancie sa s námietkou
miestnej nepríslušnosti, ktorú vzniesol žalobca , v tomto konaní vyporiada v zmysle ust. § 41 až 43 CSP.

16. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca odvolaním napadol aj výrok V., ktorým súd prvej
inštancie pripustil zmenu žaloby vo veci samej. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolanie žalovaného

proti výroku V. napadnutého uznesenia je treba § 386 písm. c) CSP odmietnuť, pretože smeruje proti
uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

17.Odvolacísúdskôr,akosazačalzaoberaťsprávnosťounapadnutéhorozhodnutia,posudzoval okrem
iného aj to, či je odvolanie voči tomuto rozhodnutiu prípustné.

18. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

19. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods.1

f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,

k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho

rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia,
p) postúpení právomocí do cudziny

20. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

21. Opravné prostriedky v civilnom konaní sú zaradené do štvrtej časti Civilného sporového poriadku.
Odvolanie podľa novej právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku ostáva ako jediný riadny opravný
prostriedok proti rozhodnutiam súdov. Právna úprava odvolania v sporovom konaní vychádza z princípu
neúplnej apelácie. Základná koncepčná zmena sa týka prípustnosti riadneho opravného prostriedku

(odvolania) voči uzneseniam súdu prvej inštancie. Zavedenie sťažnosti ako systémového opatrenia
na odbremenenie odvolacích (druhoinštančných) súdov zákonodarcovi umožnilo taxatívnym výpočtom
vymedziť prípustnosť odvolania voči uzneseniam.

22. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že žalovaný podal odvolanie voči výroku

V. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby. Proti tomuto uzneseniu zákon
odvolanie nepripúšťa. Súd prvej inštancie správne žalobcu poučil, že voči tomuto uzneseniu odvolanie
nie je prípustné. Ustanovenie § 357 CSP vymedzuje proti ktorým uzneseniam súdu prvej inštancie je
odvolanie prípustné. Z taxatívneho výpočtu uznesení súdu prvej inštancie v ust. § 357 CSP vyplýva,že zákon nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o pripustení zmeny
žaloby.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedenej koncepcie prípustnosti odvolania voči taxatívne uvedeným
uzneseniam súdu prvej inštancie, odvolací súd vyššie uvedené odvolanie žalovaného vo vzťahu
k výroku V. uznesenia podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako neprípustné bez toho, aby sa zaoberal
jeho vecnou správnosťou. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že odvolací súd v prípade podaného
dovolania voči rozhodnutiu vo veci samej, v prípade námietok odvolateľa týkajúcich sa prípustnosti

zmeny žaloby sa bude touto otázkou zaberať v odvolacom konaní.

24. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia s
poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP nerozhodoval. V tejto veci žalobcovia podali žalobu vo veci samej,
preto o tomto nároku rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z obsahu odvolania vyplýva,
že žalovaný namietal aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré sa ma týkať trov konania o nariadenie

neodkladného opatrenia. Z obsahu výroku napadnutého uznesenia nepochybne vyplýva, že súd prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodoval.
Posledný výrok napadnutého uznesenia týkajúci sa trov konania sa vzťahuje k pripustenej zmene
žaloby vo veci samej o čom nepochybne svedčia úvodzovky na začiatku a konci zmeneného petitu.

25. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

26. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).