Rozsudok – Volebné veci ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 14Svp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9625200177
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Trenčana a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M., prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha,
PhD., JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobkyne: Q. Z., K.. X. E.
XXXX, I. O. Š. XX, XXX XX Š., R. B. K. I., právne zastúpená: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so
sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: B. S., K.. X. U. XXXX, I. O. Š. XX, XXX XX Š., R.
B. K. I., právne zastúpený: JUDr. Jana Šepeľová, advokátka, so sídlom Námestie slobody 13/25, 066
01 Humenné, v konaní vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy obce
Štefanovce v okrese Vranov nad Topľou - volieb starostu obce konaných dňa 15. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Volebná žaloba

1. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd“) podľa čl. 142 ods. 2 písm.
a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) rozhoduje s účinnosťou od 01.01.2021 aj o ústavnosti
a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. Konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb

do orgánov územnej samosprávy je upravené v § 312a až § 312k Správneho súdneho poriadku (ďalej
aj „SSP“).
2. Žalobkyňa podala Najvyššiemu správnemu súdu dňa 25.03.2025 tzv. volebnú žalobu, ktorou
namietala nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Štefanovce v okrese Vranov nad Topľou,
ktoré sa konali dňa 15.03.2025.
3. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyňa odôvodnila tým, že vo voľbách kandidovala na funkciu
starostu obce, pričom získala 24 z celkového počtu 49 platných hlasov, čo predstavuje 48,49 % platných

hlasov odovzdaných vo voľbách starostu obce, a teda spĺňala podmienku aktívnej vecnej legitimácie
podľa § 312c SSP. Za pasívne legitimovaného označila žalovaného, ktorý získal 25 platných hlasov a
bol zvolený za starostu obce.
4. Žalobkyňa volebnú žalobu v podstatnom odôvodnila porušením čl. 30 ods. 3 a čl. 31 ústavy a ust. §
2 ods. 2 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z.
o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o volebnej
kampani“).Kuvedenémuporušeniumalopodľajejnázorudôjsťvedenímvolebnejkampanežalovanýmv

čase, kedy bola táto volebná kampaň zakázaná, čím došlo zo strany žalovaného k porušeniu rovnakého
prístupu žalobkyne a žalovaného k funkcii starostu a k porušeniu slobodnej súťaže politických síl v
demokratickej spoločnosti.5. V tejto súvislosti uviedla, že volebná kampaň sa v súlade s § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani
skončila 48 hodín pred dňom konania volieb starostu obce Štefanovce vyhlásenými na deň 15.03.2015,
teda skončila sa o polnoci dňa 12.03.2025. Napriek uvedenému mal žalovaný dňa 13.03.2025 okolo

20. hod. kontaktovať prostredníctvom sms správ alebo prostredníctvom komunikácie na sociálnych
sieťach voličov - obyvateľov obce Štefanovce správami s nasledujúcim textom: „Milý občania neidem
vám slubovať letisko na Petrovciach ani železničnú trať do našej obce, ale chcem urobiť maximum v
našej obci s vašou podporou, s vašimi nápadmi a spoločným úsilím dokážeme veľa a preto vás chcem
poprosiť o podporu vo voľbách dňa 15.3.S pozdravom váš kandidát B. S.......PS: aj svojich voličov aj

nevoličov pozývam na malé občerstvenie“.
6. Žalobkyňa uviedla, že skutočnosť prijatia správ s takýmto obsahom dňa 13.03.2025 jej potvrdili siedmi
voliči, ktorých identifikovala menom, priezviskom a miestom bydliska, pričom uvedené osoby poskytli
žalobkyni aj dôkazy - fotografie o doručení správ. Z týchto dôkazov je podľa žalobkyne zrejmé, že niektorí
príjemcovia správ majú odosielateľa - žalovaného uloženého v kontaktoch mobilných telefónov, zatiaľ
čo z fotografií správ ďalších z týchto osôb vyplýva, že boli odosielané z telefónneho čísla 0948 173 494,

ktoré patrí žalovanému. Okrem toho podľa vyjadrenia uvedených osôb dostali správy s vyššie uvedeným
textom vo večerných hodinách dňa 13.03.2025 aj ďalší obyvatelia obce Štefanovce.
7. Žalobkyňa poznamenala, že podľa jej dostupných informácií žalovaný skutočne ponúkal v čase
hlasovania obyvateľom obce Štefanovce pohostenie. Zároveň však uviedla, že uvedenú skutočnosť
nevie z pochopiteľných dôvodov preukázať svedectvom osôb, ktoré sa na takomto pohostení u

žalovaného zúčastnili, a vzhľadom na to žalobkyňa zakladá túto volebnú žalobu na porušení zákazu
viesť volebnú kampaň zo strany žalovaného v čase 48 hodín pred konaním volieb zasielaním správ s
vyššie uvedeným obsahom voličom.
8. Žalobkyňa uviedla, že si je vedomá vývoja judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj
„Ústavný súd“) a Najvyššieho správneho súdu, ktorá sa v otázke vplyvu porušenia volebného moratória

na ústavnosť a zákonnosť volieb ustálila na názore, že do výsledkov volieb môže súd zasahovať len
zo závažných dôvodov. Uvedené však podľa jej názoru nevylučuje, že hrubé porušenie volebného
moratóriasozreteľomnakonkrétneokolnostiprípadumôževiesťkzáveruoneústavnostianezákonnosti
volieb. Poukázala na nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2011 zverejnený v Zbierke nálezov
a uznesení Ústavného súdu pod č. 13/2011, podľa ktorého umiestňovanie bilbordu propagujúceho

kandidáta na primátora uskutočnené v čase volebného moratória sa považuje za vedenie kampane
mimo ustanoveného času (§ 30 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí)
a za zverejňovanie informácie o ňom a v jeho prospech spôsobom, ktorý je počas volieb zakázaný (§
30 ods. 2 a 11 uvedeného zákona), teda za porušenie volebného zákona. Taktiež citovala z nálezu
Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 33/2018, ktoré bolo zverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného

súdu pod č. 32/2019, a rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 13Svp/16/2022 z 13.01.2023
k významu volieb ako takých i k volebným vadám a podmienkam pre vyhovenie volebnej žalobe vo
všeobecnosti.
9. Žalobkyňa ďalej poukázala na definíciu volebnej kampane uvedenú v § 2 ods. 1 zákona o volebnej
kampani, podľa ktorej ide o činnosť, ktorá propagáciou kandidáta a jeho cieľov má slúžiť k získaniu

volenej funkcie, a uviedla, že jej význam nemožno podceňovať. Žalobkyňa následne tvrdila, že žalovaný
nesporne porušil zákaz vedenia volebnej kampane, keď v čase kratšom ako 48 hodín pred začiatkom
volieb rozposielal voličom správy propagujúce jeho ciele ako kandidáta na starostu a sľuboval, že urobí
maximum a s podporou voličov a spoločným úsilím „dokážu veľa“. Túto skutočnosť podľa žalobkyne
preukazujú pripojené listinné dôkazy a k jej preukázaniu navrhla aj vypočutie svedkov - príjemcov správ

uvedených v žalobe.
10. V ďalšom žalobkyňa akcentovala, že (i) volebné moratórium je nástrojom, ktorým sa realizuje právo
občanov na prístup k voleným funkciám za rovnakých podmienok a je nástrojom ochrany slobodnej
súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti; (ii) volebné moratórium zabezpečuje, aby kandidát
uchádzajúci sa o volenú funkciu nemohol pri svojej propagácii uvádzať skutočnosti, na ktoré nie je

možné zo strany iných kandidátov v dôsledku volebného moratória reagovať; (iii) slobodná súťaž o
verejné funkcie znamená súťaž v schopnosti presvedčiť potenciálnych voličov, že práve tomu - ktorému
kandidátovi majú dať svoj hlas vo voľbách a (iv) nemalá časť voličov je nerozhodnutá ešte v čase krátko
pred voľbami.
11. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa tvrdila, že rozposielanie sms správ v čase volebného moratória

žalovaným bolo spôsobilé ovplyvniť výsledok volieb starostu obce Štefanovce, pričom závažnosť
vplyvu porušenia volebného moratória žalovaným zvýrazňuje fakt, že žalovaný bol zvolený za starostu
rozdielom jedného hlasu medzi ním a žalobkyňou.12. Záverom žalobkyňa uviedla, že ak porušenie volebného moratória žalovaným ovplyvnilo čo i len
jedného z voličov, ktorí odovzdali platné hlasovacie lístky, malo takéto ovplyvnenie vzhľadom na rozdiel
jedného hlasu medzi žalovaným a žalobkyňou rozhodujúci vplyv na výsledok volieb. V nadväznosti na

uvedenéžalobkyňanavrhlavyhlásiťvoľbystarostuobceŠtefanovcevokreseVranovnadTopľoukonané
dňa 15.03.2025 za neplatné. Uplatnila si tiež právo na náhradu trov konania voči žalovanému.
II. Vyjadrenie žalovaného
13. Na výzvu Najvyššieho správneho súdu sa k žalobe vyjadril žalovaný prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne. Žalobu považoval za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť, pričom si uplatnil nárok na náhradu

trov konania.
14. V úvode vyjadrenia poukázal žalovaný na obsah zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu
a výsledku hlasovania, ktorá bola podpísaná všetkými jej členmi, čo podľa jeho názoru dokazuje, že
nedošlo k nezákonnosti či neústavnosti priebehu volieb. Ako dôkaz navrhol vykonať výsluch predsedu,
členky a zapisovateľky okrskovej volebnej komisie.
15. Ďalej žalovaný uviedol, že v deň konania volieb odovzdal hlasovací lístok a vo volebnej miestnosti

ani v jej blízkosti sa nezdržiaval. Taktiež nebol prítomný pri sčítavaní hlasovacích lístkov. Má však
vedomosť o tom, že žalobkyňa vopred avizovala svoj záujem byť prítomná pri otváraní krabice s
hlasovacími lístkami, čo je potvrdené aj v predloženej zápisnici. Dňa 17.03.2025 žalobkyňa žiadala od
dočasne poverenej starostky obce, pani Q. D., aby otvorila krabicu s hlasovacími lístkami, ktorá už
bola zapečatená, čo odmietla, pretože by sa dopustila protiprávneho konania. Žalovaný na preukázanie

uvedenej skutočnosti navrhol, aby bola ako svedkyňa vypočutá Q. D..
16. K žalobkyňou namietanému porušeniu volebného moratória žalovaný uviedol, že súkromné správy
alebo správy zaslané prostredníctvom komunikačnej aplikácie Messenger od spoločnosti Meta (predtým
Facebook) nie je možné považovať za volebnú kampaň. Odkazujúc na znenie § 14 ods. 1 zákona o
volebnejkampaniargumentovaltým,žekzverejneniuinformácievtomtoprípadenedošlovrozhlasovom

či televíznom vysielaní, nešlo o audiovizuálnu mediálnu službu a uvedené informácie sa nevyskytli ani v
periodickýchaneperiodickýchpublikáciáchaanivagentúrnomspravodajstve,aztohtodôvodunemohlo
dôjsť k porušeniu volebného moratória.
17. Vyššie vyjadrený názor žalovaný podporoval poukazom na uznesenie Ústavného súdu PL. ÚS
53/2018-204 z 31.01.2019, podľa ktorého sociálnu sieť Facebook nemožno považovať za hromadný

informačný prostriedok, na ktorý by sa vzťahoval zákaz ustanovený v § 30 ods. 11 zákona o voľbách
(§ 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani). Podľa judikatúry Ústavného súdu je prístup verejnosti na
sociálnu sieť Facebook viazaný na registráciu prostredníctvom mailu s uvedením mena a hesla, t. j.
je určitým spôsobom obmedzený, a preto nemožno informácie uverejnené na sociálnej sieti Facebook
považovať za také, ktoré by práve vzhľadom na podmienky prístupu na túto sieť dosahovali rozsahom

svojho rozšírenia medzi verejnosťou intenzitu porušenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách (§ 14 ods. 1
zákona o volebnej kampani).
18. Žalovaný v tomto kontexte poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn.
12Svp/18/2022 z 30.01.2023, ktorý v obdobnej právnej veci uviedol, že posielanie správ cez Facebook
aleboMessangerkonkrétnymosobámnedosahujebezďalšiehotakúintenzitu,abytakétokonaniemohlo

ovplyvniť výsledok volieb, pričom v zmysle § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani je volebnou kampaňou
taká činnosť, za ktorú sa obvykle platí úhrada.
19. Napokon dal žalovaný do pozornosti aj Uznesenie č. 5.4.17 Štátnej komisie pre voľby a kontrolu
financovania politických strán zo dňa 06.04.2024, ktoré priložil ako dôkaz, a podľa ktorého zverejnenie
bezplatného príspevku na sociálnej sieti nie je porušením volebného moratória.

20. K žalobkyňou naznačovanému ponúkaniu pohostenia žalovaný ozrejmil, že v rodinnom dome, kde
býva spolu so svojou manželkou a maloletými deťmi, mali rodinné stretnutie, ktorého sa zúčastnili aj
jeho rodičia a sestra a brat s rodinami. Skutočnosť, že žalovaný strávil volebný deň so svojou rodinou
a priateľmi vo svojej domácnosti, nemožno podľa jeho názoru považovať za nezákonné. Žalovaný
zdôraznil, že nikoho neovplyvňoval ani neponúkal žiadne výhody oprávneným voličom a žalobkyňa ani

nepreukázala,akosaúdajné“pohostenie”maloprejaviťnavýsledkusamotnýchvolieb-jejargumentácia
je preto irelevantná. K uvedenému žalovaný odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp.
zn. 12Svp/18/2022 z 30.01.2023, bod 22.
21. Záverom žalovaný zhrnul, že žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi údajnou
nezákonnosťou a výsledkom volieb, a nenastali také dôvody a takej intenzity, pre ktoré by bolo možné

považovať voľby starostu obce Štefanovce za neústavné a nezákonné. Žalovaný vyjadril presvedčenie,
že nedošlo k porušeniu rovnakého prístupu žalobkyne a žalovaného k funkcii starostu a k porušeniu
slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti.
III. Skutkové zistenia, aplikovateľné právne predpisy a právne posúdenieNajvyššieho správneho súdu
22. Najvyšší správny súd sa oboznámil so zápisnicou okrskovej volebnej komisie o priebehu a
výsledku hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávy obce Štefanovce, okres Vranov nad Topľou,

konaných dňa 15.03.2025, ktorá bola priložená k žalobe, ktorú žalovaný nerozporoval, a ktorej obsah
korešpondoval aj s údajmi zverejnenými na webovom sídle Štatistického úradu Slovenskej republiky.
Najvyšší správny súd zistil, že žaloba bola podaná žalobne aktívne legitimovaným subjektom v zmysle §
312cpísm.a)SSP(žalobkyňazískalavovoľbách24zcelkovéhopočtu49odovzdanýchplatnýchhlasov,
čo predstavuje 48,97 % všetkých platných hlasov odovzdaných vo voľbách starostu obce Štefanovce), v

zákonnej desaťdňovej lehote v zmysle § 312e SSP a obsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle
§ 312f SSP.
23. Najvyšší správny súd sa ďalej oboznámil s písomnými dôkazmi predloženými k žalobe (fotografie
správ údajne zasielaných žalovaným) a k vyjadreniu k žalobe (uznesenie Štátnej komisie pre voľby a
kontrolu financovania politických strán č. 5.4.17 zo dňa 06.04.2024), s ktorými sa vysporadúva nižšie. S
ohľadom na žalobné námietky týkajúce sa výlučne porušenia volebného moratória, teda nesmerujúce

k priebehu hlasovania či sčítavaniu hlasov, Najvyšší správny súd nepovažoval za účelné a hospodárne
vyžiadať si a otvárať volebnú dokumentáciu. Rovnako nepovažoval za potrebné vykonať účastníkmi
navrhované dokazovanie výsluchom svedkov, a to z dôvodov taktiež špecifikovaných nižšie.
24. Následne Najvyšší správny súd pristúpil k preskúmavaniu dôvodov, pre ktoré žalobkyňa napadla
ústavnosť a zákonnosť volieb. Správny súd v danej veci nepovažoval za potrebné nariadenie

pojednávania (§ 312h ods. 3 SSP).
25. Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy: „Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným
hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.“
26. Podľa čl. 31 ústavy: „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie
musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.“

27. Podľa § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani: „Volebná kampaň na účely tohto zákona je akákoľvek
činnosť politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí a kandidátov,
za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom
získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu. Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech
subjektov podľa prvej vety.“

28.Podľa§2ods.2zákonaovolebnejkampani:„Volebnákampaňzačínadňomuverejneniarozhodnutia
o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „vyhlásenie volieb“) a končí 48
hodín predo dňom konania volieb.“
29. Podľa § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani: „Zverejňovať informácie o kandidujúcich politických
stranách, kandidujúcich koalíciách politických strán, kandidátoch na prezidenta a kandidátoch na

funkcie do orgánov územnej samosprávy v ich prospech alebo neprospech v rozhlasovom vysielaní,
v televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických
publikáciách, neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve je 48 hodín predo dňom
konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania zakázané.“
30. Podľa § 14 ods. 2 zákona o volebnej kampani: „Ustanovenia odseku 1 sa nevzťahujú na vysielanie

prostredníctvom internetu.“
31. Úvodom právneho posúdenia poukazuje Najvyšší správny súd na skutočnosť, že v súlade s
predchádzajúcou judikatúrou Ústavného súdu musia byť pre vyhovenie volebnej žalobe splnené tri
základné predpoklady, a to (i) porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, prípadne
zákonov bezprostredne s nimi súvisiacich, (ii) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb

a namietanou neplatnosťou voľby kandidáta a (iii) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá spochybňuje
výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli)
prejavom skutočnej vôle voličov (porovnaj bod 19 uznesenia Ústavného súdu č. k. PL. ÚS 31/2018-62
zo 16.01.2019).
32. Voľby môžu byť spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe

(napr. nesprávne sčítanie hlasov), k volebnému deliktu (napr. úmyselne nesprávne sčítanie alebo iné
falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (napr.
oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých prostriedkov volebnej kampane). V prejednávanej veci bol
namietanýtretíuvedenýtypvolebnejvady-porušenievolebnéhomoratóriavovzťahukvedeniuvolebnej
kampane.

K porušeniu zákona
33. V súlade s vyššie uvedeným testom pristúpil Najvyšší správny súd najprv k preskúmaniu, či v
prejednávanej veci došlo k porušeniu zákona - vychádzajúc zo žalobných námietok týmto malo byť
porušenie ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani.34. Uvedené porušenie zákona malo podľa žalobkyne spočívať v tom, že žalovaný dňa 13.03.2025
v čase volebného moratória, teda 48 hodín pred dňom konania volieb (15.03.2025), mal zasielať
propagačné sms správy a správy cez aplikáciu Messanger sociálnej siete Facebook minimálne siedmim

voličom - obyvateľom obce Štefanovce, ktorých fotokópie tvorili prílohy k žalobe. Žalovaný vo vyjadrení
k žalobe tieto skutočnosti nepoprel a svoju obranu založil na tvrdení, že posielanie uvedených správ
nezakladalo porušenie volebného moratória.
35. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné vykonať výsluchy žalobkyňou
navrhovaných svedkov, ktorými sa malo potvrdiť prijatie uvedených správ, pretože táto skutočnosť

nebola medzi účastníkmi sporná a najmä nemala vplyv na konečné právne posúdenie veci z dôvodu
absencie závažnosti a vplyvu namietanej volebnej vady na ústavnosť a zákonnosť volieb (viď ďalej).
36. Predpokladajúc teda, že ku konaniu spočívajúcemu v rozposielaní sms správ a správ cez aplikáciu
Messanger zo strany žalovaného v čase volebného moratória došlo, Najvyšší správny súd sa zaoberal
otázkou, či toto konanie mohlo založiť porušenie zákona.
37. Žalobkyňa v podstatnom tvrdila, že vyššie popísané konanie žalovaného jednoznačne spadá pod

pojem volebná kampaň, tak ako je tento pojem definovaný v § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani (viď
bod 27 tohto rozsudku). S uvedeným názorom sa možno stotožniť.
38. Z legálnej definície volebnej kampane obsiahnutej v citovanom § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani
možno vyvodiť, že jej podstata spočíva v „aktivite“, t. j. v činorodej iniciatíve buď politickej strany, alebo
nezávislého kandidáta, prípadne iných subjektov zúčastňujúcich sa na volebnom procese, ktorá je

zameraná na aktívne šírenie, zverejňovanie, resp. propagovanie či už kandidujúcej politickej strany ako
takej, alebo jej kandidáta, prípadne nezávislého kandidáta, spôsobom slúžiacim na jej (jeho) podporu
a prospech prípadne aj v ich neprospech. Účelom takejto aktivity je aktívne ovplyvňovať formovanie
názoru voličov na vo voľbách sa zúčastňujúcich kandidátov, ktorá by sa mala premietnuť do odovzdania
voličského hlasu v prospech toho-ktorého kandidáta, resp. politickej strany (koalície). Volebná kampaň

teda spočíva v aktívnom sprístupňovaní informácií o kandidátovi alebo politickej strane do dispozičnej
sféry voliča s cieľom ovplyvniť jeho voľbu, pričom v súvislosti s porušovaním volebného moratória
nie je podstatné, kedy mal volič subjektívne možnosť oboznámiť sa s danou informáciou, ale kedy
sa táto informácia objektívne dostala do zorného poľa jeho záujmu (m. m. PL. ÚS 62/2014, PL. ÚS
53/2018-204).

39. Aj podľa dôvodovej správy k zákonu o volebnej kampani je definícia volebnej kampane široká
a zahŕňa „akúkoľvek činnosť politického subjektu a kandidátov smerujúcu k propagácii politických
subjektov a kandidátov“.
40. Rozposielanie všeobecných sms správ či správ cez aplikáciu Messanger relevantnej skupine
oprávnených voličov, v ktorej žalovaný deklaruje, že chce urobiť v obci maximum s podporou a nápadmi

voličov s tým, že „spoločným úsilím dokážu veľa“, možno podľa názoru Najvyššieho správneho súdu
považovať za činnosť kandidáta smerujúcu k propagácii jeho činnosti, cieľov a programu za účelom
získaniavolenejfunkcie.Povahakonaniavprejednávanejvecispočívajúcavrozposlanísprávynajmenej
siedmym zo 73 oprávnených voličov, ktorá má jednotný propagačný obsah a je všeobecne adresovaná
voličom s oslovením „Milý občania“ nemá podľa Najvyššieho správneho súdu povahu súkromnej

dôvernej správy, ale možno ju považovať za činnosť kandidáta smerujúcu k jeho propagácii vo voľbách
s cieľom ovplyvniť voľbu (obdobne ako napríklad vhadzovanie letákov do schránok voličov).
41. Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani síce uvádza, že volebná kampaň je činnosť,
za ktorú sa obvykle platí úhrada, avšak vzhľadom na použitie slova „obyvkle“ nie je platenie úhrady
obligatórnym znakom volebnej kampane. Najvyšší správny súd tiež uznáva, že obsah správ, pokiaľ ide

o vymedzenie činnosti, cieľov a programu kandidáta, ktoré sa majú propagovať, je v prejednávanej veci
značne všeobecný, táto skutočnosť však nevyníma ich rozposielanie žalovaným spod rozsahu volebnej
kampane v zmysle § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani. Zároveň však všeobecnosť obsahu správ a s
ňou súvisiaca slabá výpovedná hodnota je faktorom, ktorý Najvyšší správny súd bude hodnotiť v rámci
skúmania závažnosti porušenia zákona a jeho vplyvu na výsledok volieb (viď ďalej).

42. Z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani ďalej vyplýva, že vedenie volebnej kampane
končí 48 hodín predo dňom konania volieb. Ak teda k rozposielaniu sms správ a správ prostredníctvom
aplikácie Messanger zo strany žalovaného došlo dňa 13.03.2025 s ich bezprostredným doručením
adresátom, čo je medzi účastníkmi nesporné (a čo Najvyšší správny súd nepovažuje za účelné
dokazovať výsluchmi svedkov z dôvodu, že by to na výsledok konania nemalo vplyv), uvedené konanie

je spôsobilé založiť porušenie ust. § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani.
43. Obrana žalovaného je v tomto kontexte v podstate založená na tom, že súkromné správy alebo
správy zaslané prostredníctvom komunikačnej aplikácie Messenger od spoločnosti Meta (predtým
Facebook) nie je možné považovať za volebnú kampaň, pretože k zverejneniu informácie v tomtoprípade nedošlo hromadným informačným prostriedkom podľa § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani,
a to s poukazom na príslušnú judikatúru Ústavného súdu. Najvyšší správny súd k uvedenému podotýka,
že žalobkyňa svoju volebnú žalobu založila na porušení ustanovenia § 2 ods. 2 v spojitosti s § 2 ods. 1

zákona o volebnej kampani a nie na porušení § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani, ktoré sa vzťahuje
na zverejňovanie informácií v hromadných informačných prostriedkoch.
44. Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu porušenia volebného moratória sa možno dopustiť nielen
konaním, ktoré spadá pod rozsah ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani, ale aj konaním
spadajúcim pod všeobecný pojem volebná kampaň podľa § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani,

pričom všeobecný zákaz viesť volebnú kampaň počas obdobia 48 hodín pred dňom konania volieb
možno vyvodiť zo znenia § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani. Inými slovami, ak zákonodarca v §
2 ods. 1 zákona o volebnej kampani definuje, čo sa rozumie volebnou kampaňou a hneď v ďalšom
ods. 2 ustanovuje, že volebná kampaň sa končí 48 hodín pred dňom konania volieb, adresátom tohto
ustanovenia musí byť zrejmé, že po tomto čase je vedenie volebnej kampane protiprávne. Vedenie
volebnej kampane po čase ustanovenom v § 2 ods. 2 je pritom sankcionované aj ako správny delikt

v ďalších ustanoveniach zákona [§ 19 ods. 1 písm. a), ods. 6 písm. a) a ods. 10 zákona o volebnej
kampani].
45. V prejednávanej veci pritom nešlo o zverejnenie informácií na profile na stránke Facebook ako
vo veci PL. ÚS 53/2018-204, na ktorú odkazuje žalovaný, ale o zasielanie správ do telefonických či
elektronických schránok voličov („priamy marketing“). Žalovaný poukázal aj na Uznesenie č. 5.4.17

Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán zo dňa 06.04.2024, podľa ktorého
zverejnenie bezplatného príspevku na sociálnej sieti nie je porušením volebného moratória. K tomu je
potrebné takisto uviesť, že v prejednávanej veci nešlo o zverejnenie príspevku na sociálnej sieti, ale o
rozposielanie správ jednotlivým voličom.
46. Bez ohľadu na uvedené si však Najvyšší správny súd je vedomý istého posunu v judikatúre, pokiaľ

ide o otázku ukotvenia zákazu viesť volebnú kampaň v čase volebného moratória v ust. § 2 ods. 2
zákona o volebnej kampani, konkrétne oproti názoru Ústavného súdu, podľa ktorého zákon o volebnej
kampani počas volebného moratória v prípade volieb do orgánov obecného zastupiteľstva explicitne
nezakazuje všetky formy volebnej agitácie, ale len tie, ktoré sú subsumovateľné pod ustanovenie §
14 ods. 1 zákona o volebnej kampani (PL. ÚS 63/2014, PL. ÚS 53/2018-204). Obdobne oproti názoru

Ústavného súdu vyjadrenom v uznesení sp. zn. PL. ÚS 25/2015 z 18.02.2015, podľa ktorého počas
volebného moratória je volebná kampaň zakázaná (len) v rozhlasovom a televíznom vysielaní a v
ďalších hromadných informačných prostriedkoch s tým, že sociálnu sieť Facebook, ktorá je primárne
prostriedkom sociálnej komunikácie, nemožno považovať za hromadný informačný prostriedok.
47. Tento judikatórny posun je však podľa názoru Najvyššieho správneho súdu odôvodnený aktuálnym

spoločenským vývojom charakterizovaným tým, že podstatná časť volebnej kampane sa v poslednom
období presunula do online priestoru a dostala sa mimo rámca tradičných hromadných informačných
prostriedkov vymedzených v § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani (akým je rozhlasové a televízne
vysielanie, audiovizuálna mediálna služba na požiadanie, periodické a neperiodické publikácie a
agentúrnespravodajstvo).Takýtospoločenskýtrendjejasnepotvrdenýajvbode2preambulynariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/900 z 13. marca 2024 o transparentnosti a cielení politickej
reklamy, podľa ktorého: „Politická reklama ... sa môže šíriť alebo uverejňovať prostredníctvom tradičných
offline médií, ako sú noviny, televízia a rozhlas, ale v čoraz väčšej miere aj prostredníctvom online
platforiem, webových sídel, mobilných aplikácií, počítačových hier a iných digitálnych rozhraní...
Využívanie online politickej reklamy sa výrazne zintenzívňuje...“

48. Judikatúra musí na tento spoločenský vývoj reagovať evolutívnym výkladom práva, podľa ktorého za
nesúladné so zákonom a preto zakázané môžu byť považované aj iné spôsoby a formy vedenia volebnej
kampane kandidátom alebo politickou stranou v čase volebného moratória než spadajúce pod rozsah §
14 ods. 1 zákona o volebnej kampani (zverejňovanie informácií prostredníctvom tradičných hromadných
informačných prostriedkov), pričom takýto zákaz možno vyvodiť práve z § 2 ods. 2 v spojitosti s § 2 ods.

1 zákona o volebnej kampani.
49. Článok 31 ústavy jasne zakotvuje, že zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad
a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
ZuvedenéhoustanoveniapreNajvyššísprávnysúdvyplývajednoznačnápovinnosťvykladaťaaplikovať
zákon o volebnej kampani tak, aby sa v čo najväčšej miere umožňovala a chránila slobodná súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Ak by sa pripustil výklad, že v čase volebného moratória
je zakázaná výlučne len volebná kampaň šírená cez tradičné hromadné informačné prostriedky,
vzhľadomnastáleintenzívnejšievyužívanieonlinepropagáciemôžedochádzaťkstálevýznamnejšiemuovplyvňovaniu mienky voličov práve takýmito formami propagácie, a tým i k deformácii slobodnej súťaže
politických síl v demokratickej spoločnosti.
50. Napokon je potrebné zohľadniť aj účel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu o

volebnej kampani, podľa ktorej je volebné moratórium nástrojom na vytvorenie časového priestoru,
v rámci ktorého sa má volič slobodne rozhodnúť, komu odovzdá svoj hlas bez ovplyvňovania inými
subjektmi, ktoré sa podieľajú na vedení volebnej kampane, alebo ktoré sú nosičmi informácií o
kandidátoch. Účelom volebného moratória je teda upokojenie napätej atmosféry a ochrana voliča pred
jeho ovplyvňovaním v čase tesne pred voľbami, pričom k tomuto ovplyvňovaniu môže nepochybne

dochádzať aj aktivitami kandidáta či politickej strany v online priestore.
51. Pre zodpovedanie otázky, či tá - ktorá propagačná aktivita napĺňa pojem volebnej kampane v zmysle
§ 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani nie je teda podstatná jej samotná forma, ani skutočnosť, či sa
realizujev„offline“alebo„online“priestore,alejejúčel(ktorýmjezískanievolenejfunkcie),obsah(ktorým
je propagácia činnosti, cieľov a programu politickej strany alebo kandidáta), skutočnosť poskytnutia jej
obsahu do dispozičnej sféry voličov a jej pričitateľnosť danej politickej strane alebo kandidátovi, a to s

prihliadnutím na konkrétne okolnosti individuálneho prípadu. Ak ide o volebnú kampaň a táto sa vedie v
čase 48 hodín pred dňom konania volieb, ide o porušenie volebného moratória a ustanovenia § 2 ods.
2 zákona o volebnej kampani.
52. Pozornosti súdu neušlo, že v § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani je uvedené, že volebná
kampaň je činnosť, za ktorú sa obvykle platí úhrada, avšak ako je uvedené v bode 41, platenie úhrady

nie je obligatórnym znakom volebnej kampane. Práve elektronické prostriedky pritom umožňujú často
bezplatné šírenie volebnej reklamy zo strany kandidátov (resp. len s minimálnymi nákladmi napr.
za internetové služby) v komunálnych voľbách s dosahom potencionálne vyšším, ako je napríklad
distribúcia tlačených letákov alebo prenájom reklamných plôch, za ktoré sa úhrada štandardne platí.
Preto by skutočnosť platenia úhrady za danú propagačnú činnosť nemala byť rozhodujúcim ale len

pomocným kritériom pre jej kvalifikáciu ako volebnej kampane na účely § 2 ods. 1 zákona o volebnej
kampani.
53. Skutočnosť, že zákonodarca považuje vedenie volebnej kampane počas volebného moratória podľa
§ 2 ods. 1 a 2 zákona o volebnej kampani (a teda nielen podľa § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani)
za protiprávny stav potvrdzuje aj to, že v ust. § 19 ods. 1 písm. a) a ods. 6 písm. a) zákona o volebnej

kampanijevedenievolebnejkampanepočaseustanovenomv§2ods.2výslovneupravenéakosprávny
delikt, za ktorý Štátna komisia ukladá politickej strane alebo kandidátovi pokutu. Bolo by v rozpore s
účelomzákonodarcuisystematikouzákona,abyvedenievolebnejkampanekandidátomalebopolitickou
stranou po čase ustanovenom v § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani bolo sankcionované ako správny
delikt, no zároveň by nešlo o porušenie zákona na účely rozhodovania o volebnej žalobe o nezákonnosť

a neústavnosť volieb.
54. Evolutívny výklad daný potrebou reagovať na aktuálny spoločenský vývoj charakterizovaný novými,
najmä„online“formamivolebnejkampane,akoajvýkladvsúladesčl.31ústavyaúčelovýasystematický
výklad vedú Najvyšší správny súd k záveru, že porušenia volebného moratória s možným vplyvom na
ústavnosť a zákonnosť volieb sa možno dopustiť nielen konaním, ktoré spadá pod ustanovenie § 14 ods.

1 zákona o volebnej kampani (zverejňovanie informácií cez tradičné hromadné informačné prostriedky),
ale aj konaním kandidáta alebo politickej strany spadajúcim pod všeobecný pojem volebnej kampane
podľa § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani počas obdobia 48 hodín pred dňom konania volieb na
základe § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani.
K závažnosti porušenia zákona a príčinnej súvislosti medzi porušením zákona a namietanou

neplatnosťou volieb
55. Keďže Najvyšší správny súd dospel k záveru, že rozposielanie sms a Messanger správ žalovaným
v čase kratšom ako 48 hodín pred dňom konania volieb možno formálne subsumovať pod porušenie
zákazu viesť volebnú kampaň v čase volebného moratória, v ďalšom kroku sa zameral na skúmanie
závažnosti porušenia zákona a príčinnej súvislosti medzi porušením zákona a namietanou neplatnosťou

volieb.
56. V rámci tohto posúdenia bol pre Najvyšší správny súd rozhodujúci primárne obsah správ, ktoré mal
žalovaný rozposielať voličom počas volebného moratória, a to s ohľadom na ich potenciál ovplyvniť
rozhodovanie voličov v otázke, ktorému z kandidátov vo voľbách odovzdajú svoj hlas.
57. Najvyšší správny súd pri uvedenom posúdení vychádzal z príslušnej judikatúry Ústavného

súdu, na ktorú nadviazala aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho správneho súdu. Ústavný súd
pri posudzovaní závažnosti porušenia volebného moratória zdôrazňoval predovšetkým obsah
komunikovaných informácií: „Pre konanie o volebnej sťažnosti nie je právne významná forma, v akej
sa materializujú informácie (plagát alebo iná tlačovina). Až posúdenie obsahu tlačoviny môže maťvplyv na rozhodovanie o volebnej sťažnosti z hľadiska dodržania moratória na informácie v čase
po volebnej kampani.“ (rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 3/1999 zo 17.02.1999, viď aj
rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 14Svp/12/2022 zo 07.02.2023). Taktiež možno poukázať

na judikatúru Ústavného súdu, podľa ktorej účelom volebného moratória je „zabránenie šíreniu zvlášť
takých náhlych informácií o kandidátoch, na ktoré už nemožno riadne reagovať v kampani.“ (nález
Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 13/2011 z 23.02.011). Pre Najvyšší správny súd bola relevantná aj
judikatúra Ústavného súdu, podľa ktorej „ ...pri posudzovaní volebných vád je potrebné nepodceňovať
voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča, spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle, je volebnou

vadou, ktorej dôsledkom môže byť zrušenie výsledku volieb.“ (uznesenie Ústavného súdu sp. zn. PL.
ÚS 78/2011 z 23.02.2011). V rovnakom rozhodnutí Ústavný súd uviedol aj to, že v obci s nižším
počtom obyvateľov, kde sa obyvatelia navzájom poznajú, majú voliči bezprostrednejšie informácie o
kandidátoch.
58. Najvyšší správny súd poukazuje v tejto súvislosti opätovne aj na dôvodovú správu k zákonu o
volebnej kampani (osobitná časť, § 2), podľa ktorej volebné moratórium je zavedené ako nástroj na

vytvorenie časového priestoru, v rámci ktorého sa má volič slobodne rozhodnúť, komu odovzdá svoj
hlas bez ovplyvňovania inými subjektmi, ktoré sa podieľajú na vedení volebnej kampane, alebo ktoré
sú nosičmi informácií o kandidátoch.
59. Aby teda porušenie § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani spochybnilo výsledok volieb, musí
dosiahnuť potrebnú intenzitu a byť v príčinnej súvislosti s namietanou neplatnosťou voľby kandidáta.

Pri posudzovaní intenzity porušenia sa berie do úvahy predovšetkým obsah komunikovaných informácií
s ohľadom na ich potenciál formovať vôľu voličov, komu vo voľbách odovzdať svoj hlas, a osobitne
skutočnosť, či ide o nové náhle informácie, na ktoré už protikandidát nemá možnosť pred voľbami
reagovať.
60. V prejednávanej veci mal byť obsah správ zasielaných žalovaným podľa žalobkyne a predložených

dôkazov nasledovný (pričom žalovaný tento obsah nepoprel): „Milý občania neidem vám slubovať letisko
na Petrovciach ani železničnú trať do našej obce, ale chcem urobiť maximum v našej obci s vašou
podporou, s vašimi nápadmi a spoločným úsilím dokážeme veľa a preto vás chcem poprosiť o podporu
vo voľbách dňa 15.3.S pozdravom váš kandidát B. S.......PS: aj svojich voličov aj nevoličov pozývam
na malé občerstvenie“.

61. Posúdiac obsah správ a ich potenciál formovať vôľu voličov v rozhodovaní, či odovzdať hlas
vo voľbách starostu obce žalobkyni alebo žalovanému, Najvyšší správny súd konštatuje, že tieto
správy nesprostredkovali žiadne nové náhle informácie, a to ani o žalovanom a ani o žalobkyni. Ako
bolo naznačené vyššie, tieto správy mali značne všeobecný charakter, neobsahovali nijaké konkrétne
skutočnosti a nemali zásadnú výpovednú hodnotu o osobe, cieľoch a programe žalovaného, a vôbec

nijakú výpovednú hodnotu vo vzťahu k žalobkyni. Vyhlásenia kandidátov typu, že chcú „urobiť maximum“
alebo„že„spoločnýmúsilímdokážemeveľa“,súbežnýmivšeobecnýmiproklamáciami,príznačnýmiviac
menej pre všetkých kandidátov uchádzajúcich sa o podporu voličov a prístup k volenej funkcii. Nemajú
konkrétnejšiu výpovednú hodnotu vo vzťahu k osobe, programu a cieľom, a to ani žalovaného ako
kandidáta ani žalobkyni ako protikandidátky na funkciu starostu, a teda ani potenciál ovplyvniť slobodnú

kreáciu vôle voličov. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno preto konštatovať, že by išlo o šírenie
náhlych informácií, na ktoré pokiaľ žalobkyňa nedostala možnosť reagovať v kampani, bola porušená
slobodná súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Absencia možnosti žalobkyne reagovať na
takéto všeobecne formulované vyhlásenia podľa Najvyššieho správneho súdu nemala nijaký relevantný
dopad na výsledok volieb a nenarušila princíp rovnakého prístupu žalobkyne a žalovaného k funkcii

starostu.
62. Pokiaľ ide o pozvanie „na malé občerstvenie“ obsiahnuté v zasielaných správach, ani toto nemá
podľa Najvyššieho správneho súdu potenciál ovplyvniť hlasovanie voličov vo voľbách. Toto pozvanie
výslovne smerovalo tak k voličom ako aj nevoličom žalovaného, to znamená, že nebolo nijakým
spôsobom podmienené odovzdaním hlasu vo voľbách v prospech žalovaného. Nebolo zrejmé ani to,

kedy sa malo občerstvenie konať, a teda aj z tohto dôvodu absentuje príčinná súvislosť medzi pozvaním
na občerstvenie a samotným volebným aktom.
63. Pokiaľ ide o uskutočnenie malého občerstvenia či pohostenia žalovaným ako takého (na rozdiel
od vyššie posudzovaného pozvania naň v texte zasielaných správ), Najvyšší správny súd podotýka,
že samotná žalobkyňa v žalobe uviedla, že túto skutočnosť nevie preukázať, a teda že žalobu zakladá

na rozposielaní správ žalovaným v čase volebného moratória. Najvyšší správny súd sa preto ďalej
nezaoberal tým, či sa takéto pohostenie konalo (žalovaný jeho konanie poprel s tým, že išlo len o
čakanie na volebný výsledok v kruhu jeho rodiny) ani či mohlo vykazovať znaky volebnej korupcie,
čo koniec koncov prináleží orgánom činným v trestnom konaní. V tejto súvislosti možno poukázaťna uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 11 Svp 12/2022 z 28.11.2022, zverejneného pod
č. 56/2023 ZNSS, podľa ktorého: „Dôvody neústavnosti a nezákonnosti uvedené v § 312f písm. e)
SSP musia byť dostatočne konkrétne skutkovo vymedzené tak, aby bolo zrejmé, pravdivosť akej

konkrétnej skutočnosti sa má v následnom konaní dokazovaním preverovať, inak tieto dôvody nie sú
prístupné konkrétnemu dokazovaniu. V takom prípade by totiž najvyšší správny súd v rozpore s funkciou
volebného súdnictva musel neprípustne nahrádzať činnosť na to povolaných volebných a iných orgánov
a podrobne rekonštruovať celý volebný proces.“
64. Najvyšší správny súd teda konštatuje, že v správach zasielaných žalovaným v čase kratšom ako 48

hodín pred dňom konania volieb nevzhliadol nič, čo by mohlo ovplyvniť slobodné rozhodovanie voličov
v otázke, komu vo voľbách na starostu obce Štefanovce odovzdajú svoj hlas. Uvedené platí o to viac, že
v obci s malým počtom obyvateľov (počet zapísaných voličov bol 73) sa obyvatelia navzájom poznajú,
a majú podstatne bezprostrednejšie a konkrétnejšie informácie o kandidátoch, než boli všeobecné
informácie zasielané voličom zo strany žalovaného v prejednávanej veci. Ak teda aj k porušeniu zákona
o volebnej kampani došlo, toto porušenie nemohlo mať takú závažnosť a intenzitu, aby spochybnilo

výsledkyvoliebaodôvodnenevyvolalopochybnosťotom,čivoľbyaichvýsledkyboliprejavomskutočnej
vôle voličov.
65. Na vyššie uvedenom právnom posúdení nemení nič ani tesný výsledok volieb (rozdiel medzi počtom
hlasov získaných žalovaným a žalobkyňou bol jeden hlas), pretože Najvyšší správny súd dospel k
záveru, že obsah zasielaných správ nebol v okolnostiach súdenej veci takej závažnosti a intenzity, aby

bol spôsobilý ovplyvniť mienku ani len jedného z voličov.
66. Žalobkyňa na podporu svojej argumentácie poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.
ÚS 1/2011 z 09.03.2011, podľa ktorého umiestňovanie bilbordu propagujúceho kandidáta na primátora
uskutočnené v čase volebného moratória sa považuje za vedenie kampane mimo ustanoveného času (§
30 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov)

a za zverejňovanie informácie o ňom a v jeho prospech spôsobom, ktorý je počas volieb zakázaný (§ 30
ods. 2 a 11 uvedeného zákona), teda za porušenie volebného zákona. Najvyšší správny súd k tomuto
poukazu uvádza, že (i) nález sa týkal už neplatného zákona č. 346/1990 Zb. a bol vydaný v roku 2011,
pričom sám Ústavný súd vo svojej neskoršej judikatúre z roku 2017 uviedol, že v otázke porušenia
zákazu vedenia volebnej kampane v čase volebného moratória uplatňuje evolutívny výklad ústavy,

čo nepochybne súvisí aj s predchádzajúcimi menšími skúsenosťami voličov so slobodnou súťažou
politických síl a s tým súvisiacimi menšími skúsenosťami voličov s volebnou kampaňou (PL. ÚS 22/2017)
a (ii) v prípade, v ktorom bol vydaný žalobkyňou citovaný nález PL. ÚS 1/2011 išlo jednak o iné konanie
(spočívajúce v nainštalovaní bilbordu v blízkosti volebnej miestnosti v čase volebného moratória) a
jednak bolo preukázané aj neprípustné ovplyvňovanie voličov jedným z členov okrskovej volebnej

komisie priamo vo volebnej miestnosti, a teda Ústavný súd vyhlásil voľby za neplatné vychádzajúc z
existencie oboch týchto volebných vád. V prejednávanej veci ide o iný typ konania (zasielanie sms a
Messanger správ žalovaným) a porušenie volebného moratória je jedinou namietanou volebnou vadou.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody považuje Najvyšší správny súd poukaz žalobkyne na uvedené
rozhodnutie Ústavného súdu za nepoužiteľný na danú vec.

67. K tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých z obsahu zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu
a výsledku hlasovania, ktorá bola podpísaná všetkými jej členmi, vyplýva, že nedošlo k nezákonnosti
či neústavnosti priebehu volieb, Najvyšší správny súd uvádza, že žalobkyňa nespochybnila ani priebeh
hlasovania ani sčítanie hlasov, ale nezákonné vedenie volebnej kampane. Z tohto dôvodu nevyhovel ani
návrhužalovanéhonavykonanievýsluchupredsedu,členkyazapisovateľkyokrskovejvolebnejkomisie,

pretože ich výsluch by nijako nesmeroval k preukázaniu skutočností rozhodných pre prejedávanú vec.
68. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobkyňa avizovala svoj
záujem byť prítomná pri otváraní krabice s hlasovacími lístkami, čo je potvrdené aj v predloženej
zápisnici, ako aj že dňa 17.03.2025 žalobkyňa žiadala od dočasne poverenej starostky obce, pani Q. D.,
abyotvorilakrabicushlasovacímilístkami,ktoráužbolazapečatená.Žalovanýnapreukázanieuvedenej

skutočnosti navrhol, aby bola ako svedkyňa vypočutá Q. D.Á.. K uvedeným tvrdeniam žalovaného a
návrhom na vykonanie dokazovania Najvyšší správny súd uvádza, že žalovaný nemá aktívnu vecnú
legitimáciu na podanie žaloby, ktorou sa namieta nezákonnosť a neústavnosť volieb podľa § 312c SSP,
pretože bol vo voľbách na starostu obce úspešný. Naopak v konaní vystupuje ako pasívne legitimovaný
účastník v súlade s § 312d písm. b) SSP, a z tohto dôvodu Najvyšší správny súd na tieto jeho tvrdenia

a návrhy na vykonanie dokazovania neprihliadal.
IV. Záver
69. Najvyšší správny súd s ohľadom na vyššie konštatované skutočnosti nezistil dôvodnosť žaloby,
a preto rozhodol podľa § 312j ods. 1 SSP spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.Namietané rozposielanie propagačných sms a Messanger správ voličom zo strany žalovaného v čase
kratšom ako 48 hodín pred dňom konania volieb je síce možné formálne subsumovať pod porušenie
zákazu viesť volebnú kampaň v čase volebného moratória (§ 2 ods. 1 a 2 zákona o volebnej kampani),

no obsah týchto správ bol natoľko všeobecný, že táto volebná vada nemohla dosiahnuť intenzitu
odôvodňujúcu záver o neplatnosti volieb.
70. Najvyšší správny súd priznal žalovanému podľa § 168 SSP náhradu účelne vynaložených trov
konania, nakoľko túto náhradu možno od žalobkyne spravodlivo požadovať. Žalovaný bol v konaní
voči žalobkyni plne úspešný, pričom ako účastník konania má postavenie fyzickej osoby. Správny súd

preto považoval za nespravodlivé, aby žalovaný hradil účelne vynaložené náklady v spore, ktorý sám
neinicioval a v ktorom bol voči žalobkyni úspešný.
71. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 5 : 0.
I. Pre zodpovedanie otázky, či tá - ktorá propagačná aktivita napĺňa pojem volebnej kampane v zmysle
§ 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani nie je podstatná jej samotná forma, ani skutočnosť, či sa realizuje
v „offline“ alebo „online“ priestore, ale jej účel (ktorým je získanie volenej funkcie), obsah (ktorým je

propagácia činnosti, cieľov a programu politickej strany alebo kandidáta), skutočnosť poskytnutia jej
obsahu do dispozičnej sféry voličov a jej pričitateľnosť danej politickej strane alebo kandidátovi, a to s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti individuálneho prípadu. Ak ide o volebnú kampaň a táto sa vedie v
čase 48 hodín pred dňom konania volieb, ide o porušenie volebného moratória a ustanovenia § 2 ods.
2 zákona o volebnej kampani.

II. Evolutívny výklad daný potrebou reagovať na aktuálny spoločenský vývoj charakterizovaný novými,
najmä„online“formamivolebnejkampane,akoajvýkladvsúladesčl.31ústavyaúčelovýasystematický
výklad vedú Najvyšší správny súd k záveru, že porušenia volebného moratória s možným vplyvom na
ústavnosť a zákonnosť volieb sa možno dopustiť nielen konaním, ktoré spadá pod ustanovenie § 14 ods.
1 zákona o volebnej kampani (zverejňovanie informácií cez tradičné hromadné informačné prostriedky),

ale aj konaním kandidáta alebo politickej strany spadajúcim pod všeobecný pojem volebnej kampane
podľa § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani počas obdobia 48 hodín pred dňom konania volieb na
základe § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani.
III. Aby však porušenie § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani spochybnilo výsledok volieb, musí
dosiahnuť potrebnú intenzitu a byť v príčinnej súvislosti s namietanou neplatnosťou voľby kandidáta.

Pri posudzovaní intenzity porušenia sa berie do úvahy predovšetkým obsah komunikovaných informácií
s ohľadom na ich potenciál formovať vôľu voličov, komu vo voľbách odovzdať svoj hlas, a osobitne
skutočnosť, či ide o nové náhle informácie, na ktoré už protikandidát nemá možnosť pred voľbami
reagovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.