Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. apríl 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-1T/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622010083
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Šatková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4622010083.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

TO-1T/1/2022

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Janou Šatkovou, v trestnej veci obžalovaného A. B. C. pre
prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 odsek 1 Trestného zákona, vydáva podľa § 353
odsek 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 19.04.2024

r o z h o d o l :

TO-1T/1/2022

Obžalovaný
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom D. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

ako starosta E. D., v presne nezistenom čase koncom mesiaca marec 2020 bez príslušného povolenia
na výrub drevín, v obci D. ústne požiadal F. G., aby opílil a odstránil dreviny a kríky nachádzajúce sa
na rozhraní parciel registra „E" č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda, o výmere 4917 m2, zapísanom
na liste vlastníctva č. XXXX, ktorého vlastníkom je B. G. a parcely č. XXX o výmere 2219 m2, druh
pozemku ostatná plocha, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vlastníkom ktorého je obec D., v k.
ú. E. D., časť G., v lokalite I. stupňa ochrany, pričom F. G. spolu s ďalšími osobami tejto požiadavke
vyhovel v domnení, že obžalovaný má vydané príslušné povolenie na výrub stromov a krov, a tak

následneF.G.vobdobíod30.03.2020do31.03.2020sďalšímiosobamivykonalnapokynobžalovaného
opílenie a odstránenie časti kmeňov 4 ks stromov (dva stromy sú trojáky) - dreviny vŕba rakytová (lat.
Salix caprea) a súčasne vypílil krovitý porast (Slivka trnková - prumus spinosa, Ruža šípová - rosa
canina, Baza čierna - Sambucus nigra) o výmere najmenej 70 m2, pričom pri tejto činnosti boli vyrušení
pracovníčkou Štátnej ochrany prírody Nitra a tak v tejto činnosti nepokračovali, čím obžalovaný konal
v rozpore s ustanovením § 47 odsek 1, odsek 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v
znení neskorších predpisov v rozsahu 9.269,28 Eur,

t e d a :

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu
poškodil strom a vyrúbal ker,
t ý m s p á c h a l :

prečin porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 odsek 1 Trestného zákona.Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 306 odsek 1 Trestného zákona, nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného

zákona, ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného
zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona peňažný trest vo
výške 700,- (sedemsto) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona, zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona, súd obžalovanému ustanovuje, pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať)
dní.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd poškodeného SR-Okresný úrad Topoľčany, Odbor

starostlivosti o životné prostredie, H. I. J. XXXX, K., s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

TO-1T/1/2022

Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Topoľčany sp. zn. Pv
273/20/4406 zo dňa 25.02.2022 prejednal trestnú vec obžalovaného A. B. C. pre prečin porušovanie
ochrany stromov a krov podľa § 306 odsek 1 Trestného zákona.

Zdôvoduzmenyzákonnéhosudcusúdpostupovalpodľaustanovení§277aTrestnéhoporiadkuavyzval

obžalovaného, aby sa vyjadril, či súhlasí so zmenou zákonného sudcu. Obžalovaný vyslovil nesúhlas
so zmenou zákonného sudcu, preto súd pri vykonávaní dokazovania postupoval v zmysle vyššie
uvedeného zákonného ustanovenia.

Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, vinu v plnom rozsahu popieral.

Trval na tom, že proces je politický. Uvádzal, že bol zastrašovaný bývalým poslancom obecného
zastupiteľstva, ktorý je riaditeľ kriminálnej polície, L. M., ktorý sa mu mal vyhrážať, že ak podá trestné
oznámenie na bývalé vedenie obce, (napr. za to, že v tajnom konaní kúpili zdroj vody od manželky
starostu obce, o tom, že je preauditovaných 30 miliónov eur, nebola mu odovzdaná agenda obecného
úradu, žiadne verejné obstarávania, žiadne zmluvy,..) „dajú ho okamžite dolu“. Obžalovaný uviedol, že

napriek vyhrážkam trestné oznámenie podal, po nejakom čase informoval zastupiteľstvo, že pripravujú
tento svoj plán. V piatok v noci bola špeciálne zvolaná policajtka, aby napísala obvinenie, čo aj vykonala.
Obvinenie podľa neho napísali na základe škody, ktorú určila manželka hlavného kontrolóra E. D., ktorý
dovolil, aby obec fungovala protizákonne. Manželka hlavného kontrolóra, p. N., je zamestnankyňa
Štátnej ochrany prírody, išla domov z práce, údajne videla, že nejakí ľudia orezávajú konáre, ale

nezavolala policajtov, údajne si obhliadla miesto. Potom začala táto „organizovaná skupina“ pripravovať
podklady a konania, aby mohli spustiť tento proces voči obžalovanému. Podľa obžalovaného O. N.
napísala, že tam bola škoda 14.000, eur, vymyslela si stromy, kríky, nezhotovila dôkazy, neuviedla, že
stromy sa nachádzajú v ochrannom pásme vysokého napätia, kde zákon jasne hovorí, že strom nemôže
rásť viac ako na 3 metre. Poukázal na to, že elektrikári vyrezávajú stromy, ak prekážajú v ochrane

vysokého napätia bez povolenia, vyrúbali všetky vŕby orezané aj neorezané bez povolenia. On nič,
žiadne orezávanie nenariaďoval. Obžalovaný ďalej namietal, že znalec uviedol zlé stromy a zlú výmeru,
na konaní sa priznal, že klamal, lebo pri stromoch nebol, a ku škode 14.000 eur uviedol, že je to
vyčíslenie chorôb. Stromy boli choré a duté, neuviedli ani správny názov stromu, ani správnu výmeru.
Poukazoval na to, že znalec porušil všetky zásady vykonávania znaleckého posudku, neuviedol, že

stromy sa nachádzajú v ochrannom pásme vysokého napätia a riadia sa osobitným predpisom. Dodal,
že dal vypracovať iné znalecké posudky, ktoré hovoria, že konáre sa orezávať môžu, a škoda nevznikla.
Podľa súkromného znaleckého posudku, ak by vznikla škoda, tak iba hodnota drevnej hmoty – 66, eur,
druhý posudok uvádza, že ak by sa rátala spoločenská hodnota, táto by bola do 1,600 eur, čo by bol
priestupok. Obžalovaný uviedol, že žiadal o prizvanie znaleckého ústavu, ktorý posudok je správny,

čo nebolo nevykonané, preto on prizval štátny znalecký ústav, ktorý miesto obhliadal a výsledkom je,že orezaním konárov na jar 2020 vznikla nulová škoda. Namietal postup Okresného úradu Topoľčany,
odboru ochrany životného prostredia, robili podľa neho neodborné prehliadky, bez metra a výmeru iba
krokovali. V celom procese vidí absolútny chaos. Bol sa informovať na Okresnom úrade, v akom štádiu

sa nachádzajú žiadosti o výruby, našiel tam spis, v ktorom boli dokumenty, ktoré tam podľa neho nemajú
byť. On podal trestné oznámenie, lebo zistil, že skupina už pripravuje tento proces. O. N. tam pracovala,
mala kontakty, nemalo to nič spoločné so zákonným postupom - keď obec žiadala od nej obhliadku, tak
neprišla a uviedla, že je Covid, ale keď išla náhodne okolo, tak už začala konať. Štátna ochrana prírody
podľa obžalovaného veľmi detailne opisovala ako bola spôsobená škoda na životnom prostredí, že sa to

celé nachádza v 1.stupni ochrany. Na parcele č. 943b k.ú. D. podľa obžalovaného rástli iba trnky, invázne
rastliny, javorce a zo zákona je obec povinná invázne rastliny okamžite odstraňovať. Znalec a p. N. tieto
invázne rastliny mali uviesť v ich správe. Bola tam podľa obžalovaného skládka azbestu a skla. Obec
požiadala o vydanie súhlasu na výrub, aj na parcele č. XXX, aby sa vyhlo akýmkoľvek komplikáciám,
ale keďže zistili, že to nepodlieha súhlasu na výrub, a stromy mohli spôsobiť ujmu na zdraví, tak žiadosť
stiahli. Nevedel uviesť, či obec podávala žiadosť opätovne alebo nie. Ak ide o ohrozujúci stav, robí obec

úkony bez povolenia.
Obžalovaný vo svojej výpovedi tiež namietal, že svedkovia v priebehu konania menili svoje svedecké
výpovede, mali byť zastrašovaní zo strany polície, boli im odobraté telefóny, aby svedkovia – Rómovia
účelovo zmenili výpovede v jeho neprospech. Tieto osoby - F. G., P. G., L. G. a A. Q. aktuálne pozná,
lebo sa legitimovali na pojednávaní, ale nepoznal ich v roku 2020. K otázke, či dňa 30.marca a 31. marca

telefonoval s F. G. uviedol, že ak tento volal na obec, že či si môže niečo zobrať, napr. tehly a železo,
tak mohol to byť on, ale nikto sa nelegitimuje, nevedel preto uviesť, či telefonoval s F. G.. Nepamätal si,
či mu F. G. volal kvôli stromom na parcele XXX, volá mu veľa ľudí každodenne.

Súd podľa § 277a odsek 5 Trestného poriadku, podľa § 263 Trestného poriadku vykonal dokazovanie

čítaním výpovedí svedkov z hlavného pojednávania:

Splnomocmemá zástupkyňa poškodeného (Okresný úrad Topoľčany, odbor životného prostredia) - O.
A. C. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 06.07.2022 uviedla, že o skutku má vedomosť
zo spisu, vedúcou odboru sa stala od 01.01.2021, teda po skutku. V roku 2020 zastávala na úrade

funkciu na úseku štátnej vodnej správy, do jej funkcie v čase skutku nespadala ochrana stromov a krov.
Polícia vyzvala Okresný úrad, odbor životného prostredia ako poškodeného na vyčíslenie spoločenskej
hodnotyohľadnedrevín-vŕb,nakoľkopoorezanísamohlieštezregenerovať,pretopolíciapoškodeného
vyzvala na opätovné vyčíslenie spoločenskej hodnoty týchto drevín. S obžalovaným ohľadom výrubu
stromov nekomunikovala. Uviedla, že nevie kedy, ale asi na jar, v roku 2021, v tom čase bola už vedúcou,

prišiel obžalovaný sa pýtať, ako pokračuje táto záležitosť. Bol na mieste skutku navozený nejaký odpad
a bol sa ohľadne toho pýtať, boli to len nejaké informácie. Ohľadne ochrany prírody s obžalovaným
nekomunikovala. Obžalovaný doniesol kúsok z tej vŕby, jeho úmysel bol ten, že chcel spochybniť výšku
vyčíslenej spoločenskej hodnoty, pretože tie vŕby boli v takom dezolátnom stave, že tá spoločenská
hodnota nenasvedčovala vyčíslenej spoločenskej hodnote. Povedal, že je to kúsok z tej vŕby, ktorá sa

nachádza na tom pozemku. Na to mu ona odpovedala, že sa k tomu nevyjadruje, nakoľko to vyčíslovala
Štátna ochrana prírody. Vtedy tam okrem nich boli prítomné štyri osoby, video uvádzané obžalovaným
si nepamätala, len tú vzorku dreva. Určite netvrdila obžalovanému, že tie celé stromy sú rizikovým
stavom a neuviedla ani obžalovanému, že nie je potrebné žiadať výrub stromu ale okamžite sa má
pristúpiť k ich vypíleniu. Možno v zmysle, že by tam mohlo byť bezprostredné ohrozenie – nevyhnutný

výrub. Obžalovaný podľa nej spochybňoval vyčíslenie spoločenskej hodnoty, že to bolo nadhodnotené
a ona mu uviedla, že sa k tomu nemôže vyjadrovať, nakoľko to nevyčísľovala, nech si podajú žiadosť
o výrub drevín. Ďalej uviedla, že obžalovaný im ukazoval fotky skládky odpadu nebezpečného azbestu,
na odstránenie ktorého podľa obžalovaného bolo potrebné sa tam dostať s ťažkými mechanizmami,
a za tým účelom orezať konáre stromov, k čomu mu uviedla, aby tú skládku nahlásil. Nepamätala si,

že by v roku 2020 boli obcou nahlásené nelegálne skládky, ani v roku 2021. Uviedla, že stanovisko
Štátnej ochrany prírody k výrubu stromov o vyčíslenie spoločenskej hodnoty ku konkrétnym drevinám
kontrolujú, či súhlasí s obsahom žiadosti, následne sa robí miestna obhliadka. Čo sa týka hodnoty,
ktorú vyčísli Štátna ochrana prírody, tú úrad nerieši a nekontroluje. Stanovisko Štátnej ochrany prírody
posudzuje úrad v tom zmysle, že keď bude povolený výrub dreviny, podľa tej hodnoty sa stanovuje

náhradná výsadba.

Svedkyňa O. R. N. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 15.08.2022 uviedla, že je
zamestnankyňa Štátnej ochrany prírody (ďalej len „ŠOP“) Ponitrie, jej bežnou agendou je vypracovanieodborných stanovísk pre úrady vo veci ochrany drevín a ochrany rastlín a živočíchov. Okresným úradom
Topoľčany, odborom starostlivosti o životné prostredie bola doručená žiadosť o výrub resp. žiadosť o
vyčistenie od drevín, podával ju starosta obce Urmince, ktorý je prvostupňovým orgánom pri ochrane

drevín. V tom čase tam bolo spomenuté vyčistenie, kvôli tomu, že sa tam budú realizovať nejaké
stavby. Bolo to začiatkom marca 2020, keď začala pandémia. Svedkyňa uviedla, že dňa 06.03.2020
jej volal starosta a chcel urýchľovať obhliadku, za účelom vydania stanoviska. Sľúbila starostovi, že sa
posnaží vypracovanie stanoviska urýchliť, nakoľko bežne vypracovávala tieto stanoviská bez problémov
aj pre iných starostov. Následne začala pandémia, boli pozastavené všetky obhliadky, a to príkazom

generálneho riaditeľa ŠOP Banská Bystrica, nechodilo sa do terénu, nezúčastňovali sa obhliadok,
ústnych konaní, mali homeoffice. Koncom marca sa to začalo uvoľňovať, bolo povedané, že môžu ísť
do terénu, bolo to deň predtým, ako išla do terénu. Keďže chcela vyhovieť starostovi a z domu to mala
len 5 km, požiadala emailom riaditeľa, či môže ísť na tú obhliadku, on to odsúhlasil. Písala kolegovi O.
M., M., informovala ho, že pôjde urobiť obhliadku. (Prax ŠOP je taká, že vec dostanú vždy dvaja. V
tomto prípade to bolo pridelené svedkyni a M. bol uvedený ako druhý a na obhliadky v týchto prípadoch

chodia spolu, ale vzhľadom na covid šla sama.) Dňa 31.03.2020 išla poobede okolo 14h na obhliadku.
V žiadosti boli uvedené vŕby rastúce vedľa poľnej komunikácii a kríky, kríky boli špecifikovaných len 100
m2. Až následne pri zisťovaní spoločenskej škody zistila, že ich bolo viac. Mala so sebou ortofotosnímku
s vyznačením parcely, na ktorej mali dreviny rásť, kvôli identifikácii parcely. Išla tam za účelom zmerania
stromov a vyhotovenia dendrometických meraní, auto odparkovala pri hlavnej ceste a išla tam pešo.

Už počas toho videla haldy vypílených drevín, kríkov a opílených konárov. Na mieste samom zistila, že
stromy, ktoré má obhliadať za účelom plánovaného výrubu resp. čistenia, boli v podstate poškodené
všetky, boli opílené necitlivým spôsobom, doráňané. M. bol na poslednej vetve a prestal píliť, keď tam
prišla. Boli tam štyria ľudia, ktorí nemali rúška, iba ten, čo bol na strome ho mal, a to bol problém pri
komunikácii s nimi. Spýtala sa ich, čo tam robia a najstarší z nich jej povedal, že pília stromy, lebo ich o

to požiadal starosta obce. Pýtala sa, či majú nejaký papier od neho, nejaký súhlas, pretože jej napadlo,
či v súvislosti s pandémiou okresný úrad nevydal povolenie bez stanoviska ŠOP. On povedal, že nemá
nič, ale že starosta ich poveril, aby to vypílili, a ide mu zavolať. Povedala im, že ide do auta a zavolá
starostovi. Neuspokojila sa s týmto vysvetlením, pretože aj prvostupňový orgán ochrany drevín musí
mať na výrub povolenie a oni o tomto povolení nevedeli. Urobila fotodokumentáciu, s tým, že tých ľudí

osobne vôbec nepoznala, fotodokumentáciu robila za účelom zadokumentovania stavu stromov. Už na
prvý pohľad bolo zrejmé, že sa nejedná o opilovanie konárov. Oni povedali, že starosta si objednal tento
výrub, nie opílenie. Súhlas na orezanie konárov netreba, ak sa nejedná o poškodenie. Volala starostovi,
bolo obsadené, ale videla, že aj pán, s ktorým hovorila, telefonuje. Videla opílené stromy, ale aj kvitnúce
kríky v stovkách m2. Išla domov, volala na obecný úrad, úradníčka p. C. jej povedala, že starosta tam

nie je, a že on zavolá. Jej podrobne vysvetlila, čo našla na mieste. Písala emaily na okresný úrad a ŠOP
O. L., aj O. S., čo zistila. Medzitým, ako písala emaily, jej volal starosta, povedala podrobne, čo zistila, na
čo povedal, že on si nič neobjednal, žiadne práce, a že to nemá ani zazmluvnené, že o tom nemá žiadne
doklady, nemá povolenie. Na to mu povedala, že ak si nič neobjednal, je potrebné, aby zavolal alebo
oznámil túto skutočnosť na políciu, pretože mu niekto likviduje obecný majetok. Všetka drevená hmota

bola na mieste, nebola to teda krádež, žiadne nákladné auto, ktoré by odvážalo tú drevinu, nevidela.
Pochopila z telefonátu, že ju starosta zavádzal, a nie je to pravda. Pre ňu to nemenilo nič, musela
napísať tie emaily. Následne podrobne komunikovali s riaditeľom a p. L., s tým, že oni navrhovali, či
to dať na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Nakoľko nebola vyčíslená spoločenská hodnota,
nepostúpili to ani na políciu. Mala za to, že na základe oznámenia starostu sa polícia k tomu aj tak

dostane. Následne jej z okresného úradu napísali, že je potrebné tú spoločenskú hodnotu poškodenia
drevín vyčísliť, požiadali ju o stanovisko. Toto bola žiadosť o druhé stanovisko, ale už ku škode.
Svedkyňa uviedla, že žiadne elektrické vedenie si na mieste neuvedomovala, nakoľko bolo na druhej
strane cesty. Elektrické drôty sú na opačnej strane cesty a stromy do týchto drôtov nezasahovali, táto
skutočnosť nebola uvedená ani v žiadosti.

Horšie ako opilovanie tých vŕb bolo podľa svedkyne zlikvidovanie niekoľko sto metrov štvorcových
kvitnúcich kríkov, lebo bolo v tom čase už hniezdne obdobie a mohlo byť zlikvidovaných aj niekoľko
hniezd, čo sa však už nedalo preukázať. Všetky tieto skutočnosti uviedli v stanovisku. Asi 08.04.2020
bola urobiť obhliadku, pomerala obvody vŕb, metre štvorcové kríkov a vyčíslila poškodenia. Je to
jej bežná práca, ktorú robí. Nakoniec vypracovala obe stanoviská. Akonáhle stanoviská zaslala na

okresný úrad, oboznámil sa s nimi starosta obce, z jeho strany začali kroky, ktoré zasiahli do jej rodiny,
pretože jej manžel robil kontrolóra v obci Urmince, ale tejto funkcie sa vzdal akonáhle nastúpil do
funkcie obžalovaný. Následne ju starosta obvinil, že sa mu mstí za to, že vyhodil jej manžela z práce.
Avšak starosta kontrolóra ani nemôže vyhodiť. Volal jej riaditeľovi, podal na ňu sťažnosť, musel sa týmzaoberať odbor kontroly. Písala stanoviská k tomu a sťažnosť bola odložená, nakoľko usúdili, že ide o
vykonštruovaný problém. Po odchode jej manžela z funkcie kontrolóra opakovane spolupracovala s p.
starostom - obžalovaným, vypracovávala mu aj iné stanoviská a nikdy nebol problém. Na prehliadky

nepredvolávala majiteľa pozemku alebo toho, kto má právo s miestom obhliadky nakladať, to nebolo
potrebné vzhľadom k tomu, že požiadavku mala zrejmú, miesto bolo určené, a tiež vzhľadom na kritickú
situáciu v súvislosti s covid 19 sa nevykonávali obhliadky v skupinách, miesto bolo verejne prístupné
a mala povolenie od riaditeľa. Uviedla, že podľa správneho poriadku sa obhliadky vykonávajú len v
prípade, ak ju zvolá okresný úrad alebo obecný úrad a prizve ŠOP, v tom prípade si však oni vedú toto

konanie a obhliadku. ŠOP nemusí podľa správneho poriadku vykonávať obhliadku, ŠOP má povolené aj
bežne, keď ŠOP verejne niečo spozoruje, zaprotokolovať to, zadokumentovať a spracovať ako podnet.
Nakoľko ŠOP nepostupuje pri týchto obhliadkach podľa správneho poriadku, nemala žiadnu povinnosť
vyhotovovaťztejtoobhliadkyzápisnicu.Napriektomuztejtoobhliadkyurobilazápis,ktorýformouemailu
zaslala na dožadujúci úrad a jej pracovisko a rukou si spísala záznam, ktorý sa nachádza v spise ŠOP.
Dňa 08.04.2020, keď išla na obhliadku, videla tých istých mužov, ktorí opilovali stromy, aj na obecnej

budove, kde pracovali na búracích prácach. Svedkyňa ďalej uviedla, že boli odstránené všetky stromy,
ktoré boli pôvodne poškodené, ale navyše bolo odstránených niekoľko sto metrov štvorcových ďalších
kríkov. Podľa uvedenia okresného úradu si starosta požiadal o výrub ďalších drevín aj kríkov, následne
žiadosť stiahol a výrub realizovala firma, ktorá sa stará o ochranné pásmo elektrického vedenia, s
tým, že tie kríky, ktoré boli celkom pri potoku, nezasahovali do ochranného pásma. Je tam len jeden

strom - javorovec, ktorý je inváznym a vŕba je dôležitá drevina bez ohľadu na druh vŕby. V zmysle
vyhlášky 24/2003 je potrebné odmerať vŕbu vo výške 1,30m prípade v mieste odpílenia a zároveň
vyhláška hovorí, že nech by išlo o akýkoľvek druh vŕby, výška spoločenskej škody by bola rovnaká,
pretože sú to krátkoveké dreviny. Boli tam zrejme kríky trnka obyčajná, baza čierna, ruža šípová, všetko
je v stanovisku. Bol to veľmi hustý porast, jednotlivé kríky boli ťažko identifikovateľné a boli tam len

pníky z kríkov. Boli to všetko listnaté kry. Pre posúdenie spoločenskej škody však v zmysle vyhlášky
je rozhodujúca plocha a výška vyrúbaných krov a to, či išlo o listnaté alebo ihličnaté dreviny. Pne po
krovitých porastoch boli vo výške približne 25cm od zeme. Omylom tam vtedy uviedla aj dub. Snažila
sa o meranie obvodov a zhodnotenie rozsahu poškodenia, čo sa hodnotí v percentách, s tým, že sa
buď jedná o stredné, ťažké alebo slabé poškodenie. Vysoké už neboli, lebo mali všetky opílené konáre

okrem dvoch konárov na poslednej vŕbe, ktoré mohli mať 5-6m. Kmene stromov, ktoré mali opílené
všetky konáre, boli všetky do výšky 2m a niektoré možno aj viac. Vŕby však neboli opílené „na hlavu“
ako sa zvyknú vŕby opilovať, ale boli opílené hrubé konáre zo strhanou kôrou a nebol tam hladký
rez. Išlo o devastačný rez pre stromy. Stav bol rovnaký 31.03.2020 aj 08.04.2020, ani tie dva konáre
neboli spílené. Nepamätala si, či v stanovisku uviedla stupeň poškodenia, boli tam však stredné aj

ťažké poškodenia. Aj v stanovisku však uviedla, že v prípadne následného odborného ošetrenia týchto
stromov by mohlo dôjsť k postupnej regenerácii, bez ohľadu na druh vŕby. Pri ohliadke dňa 31.03.2020
nevidela zosadzovací rez, len vysoko hrubo neodborné opílenie. Zosadzovací rez sa uplatňuje iba v
nevyhnutných prípadoch pri drevinách, ktoré ohrozujú životy a majetok. Zosadzovacím rezom sa drevina
vysoko poškodzuje, preto sa uplatňuje vo výnimočných prípadoch vo všeobecnosti. Citlivým orezaním

by bolo hladký rez na vetevný krúžok tak, aby si drevina rez vedela zahojiť kôrou. Ani jeden z týchto
rezovneboltakvedený.Tierezydňa31.03.2020nepočítala,každýkonárbolzrezanývrôznychvýškach.
Hrubý odhad nemá. Jej úlohou bolo vyčíslenie percentuálne poškodenia, koľko % asimilačnej plochy
bolo každej dreviny odstránené. Videla všetky dreviny a keď sa pozrela, videla všetky rezy a má ich
zdokumentované rovnako ako kvitnúce kríky. Dňa 31.03.2020 tam bola asi 20-30 minút, nepozrela

každý jeden rez, pretože v tom čase sa tam nechcela zdržiavať, vzhľadom na skutočnosť, že osoby tam
prítomné nemali rúška, bola pandémia covid. Povedala tým osobám, aby prestali, čo aj urobili, a z miesta
odišla. Spoločenská hodnota, ako stanovila, by sa menila v prípade, ak by sa vyhodnocoval aktuálny
stav s prihliadnutím na ekosystém nachádzajúci sa v tom čase na týchto kvitnúcich kríkoch, dodala, že
je to neetické vyrubovať kríky počas kvitnutia vzhľadom na prítomnosť veľkého množstva opeľovačov,

ktoré sú chránenými druhmi. Zakvitnutie stromu by nezvýšilo spoločenskú hodnotu, ale priťažilo by to
danej situácii. Vegetačné obdobie sa začínalo skôr bez ohľadu na znenie vyhlášky, nakoľko sa prihliada
na momentálny stav vegetácie a všetky stanoviská ŠOP smerujú k tomu, aby sa už v druhej polovici
marca nerúbalo v tomto období. To sa uplatňovalo už v roku 2020 napriek tomu, že sa to legislatívne
prijalo v roku 2021. To vyplývalo z praxe. Invázne rastliny na mieste neriešila, na ich výrub nie je

potrebný súhlas a v stanoviskách to ŠOP neuvádza. Neodrátavala rozsah invazívnych rastlín od rozsahu
krovitých porastov, v tých hustých krovitých porastoch neboli identifikovateľné invazívne rastliny. A. si na
mieste všimla, ale nakoľko ide o invazívnu rastlinu, neriešila ho. Neriešila ani poddruhy vŕby na parcele
č. XXX, nakoľko to nebolo podstatné pre stanovenie hodnoty, poddruh bol do stanoviska prevzatý zožiadosti, nebol ňou určovaný. Poddruh bol irelevantný. Dňa 08.04.2020 videla na mieste staré zhnité
vŕby s odlomenými konármi, je to aj v stanovisku, niektoré z orezaných stromov boli už poškodené,
nakoľko neboli všetky v 100% zdravotnom stave. V čase jej prítomnosti na mieste činu konštatovala

dekapitáciu - dreviny mali odpílené hlavy, dreviny boli zbavené všetkej vegetačnej plochy. V súčasnosti
tam tie stromy nie sú. ŠOP nevydáva súhlasy, len stanoviská. A od roku 2020 k danej lokalite žiadne
stanovisko nevydala, nemá vedomosť, že by takéto stanovisko vydávali. Kríky pri potoku odfotila dňa
08.04.2020, v stave, že tam ešte boli, okrem toho nafotila azbestové odpady. V tých kríkoch vyrastali
ďalšie vŕby. To, že kríky tam už nie sú, je vidieť z cesty. Spolupracuje s O. L., ktorá ju informovala

o stiahnutí žiadosti o výrub, lebo chceli, aby znovu vypracovala stanovisko po podaní tejto žiadosti,
avšak po jej stiahnutí bola informovaná, že stanovisko nebude potrebné. Vtedy jej Okresný úrad oznámil
ústne, že tieto stromy už boli vyrúbané elektrikármi.
Svedkyňa ďalej potvrdila, že v spise sa nachádza jej list zo dňa 31.05.2020 o rozsahu 6 strán (na čl. 293),
vyjadrenie od nej žiadala ŠOP Banská Bystrica, v súvislosti s tým, že obžalovaný podal na ňu sťažnosť
a ona sa mala k tejto sťažnosti písomne vyjadriť. Toto pravdepodobne spomenula vyšetrovateľovi a

na základe jeho vyžiadania mu to bolo predložené. Má vedomosť o tom, že vyšetrovateľ požadoval
nejaké listiny od riaditeľa ŠOP aj od kolegu M. a zároveň keď ona bola vypovedať v prípravnom
konaní, vzala si so sebou celý spis ŠOP, ktorý obsahoval všetky písomnosti týkajúce sa tohto prípadu
a všetky skutočnosti ňou uvádzané pri výsluchu si takýmto spôsobom preverovala, pretože vzhľadom
na množstvo prípadov si nemôže všetko pamätať. Vyšetrovateľ kopíroval niektoré z dokumentov pri jej

výsluchu.
Svedkyňa sa vyjadrovala k fotografii predloženej obhajobou, zhotovenou podľa obhajoby dňa
31.03.2020, pričom uviedla, že takto to tam nevyzeralo 31.03.2020, mohlo to byť ráno, nevidela tie snopy
sena a prípadne sa mohli nachádzať bližšie k ceste, to neriešila. Osoby na fotografii nespoznala, nejde
o zachytenie situácie keď prišla na miesto činu.

Pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 06.05.2023 zhodne ako pri svojom predchádzajúcom
výsluchu pred súdom, uviedla, že ako pracovníčka ŠOP bola požiadaná Okresným úradom Topoľčany
o stanovisko ohľadom výrubu drevín, v tom období začala korona, nastali všetky povinné opatrenie,
nemohli chodiť do terénu, mali sme presné pokyny ako sa správať, takže sme nevykonávala obhliadky.

Neskôr, termín si nepamätala, prišiel mail, že pokiaľ uznajú za vhodné, môžu ísť do terénu. Keďže
bývala od D. 5 km, riaditeľ jej cestu odsúhlasil, že môže vykonať obhliadku. Po príchode na miesto
zistila, že stromy, ktoré mala obhliadať, už boli viac menej poškodené, pretože tam bola partia ľudí, ktorí
pílili konáre tých stromov, opilovali tie stromy a bolo evidentné, že sa pripravovali na výrub. Pýtala sa
ich, čo tam robia. Oni jej odpovedali, že rúbu tie stromy, lebo ich starosta obce o to požiadal. Pýtala

sa ich, či majú na to rozhodnutie, že možno okresný úrad vydal rozhodnutie aj bez stanoviska ŠOP
keďže bola korona, ale nič nemali. Vyzvala ich, aby prestal píliť. Nemali rúška, tak odišla a pokúšala sa
volať starostovi, mal obsadené. Zavolala na obec po príchode domov, ale starosta tam nebol. Potom
písala maily, svojmu šéfovi CHKO Ponitrie a aj na okresný úrad, o výrube. Následne telefonovala s
obžalovaným, tvrdil, že on si nič neobjednal, že mu nič nedokáže. Z okresného úradu dostala pokyn, že

je potrebné zdokumentovať rozsah poškodenia drevín. Následne bola na mieste, dátum si nepamätala,
a zdokumentovala to poškodenie. Pán C. volal potom jej šéfovi, že sa mu chce ona pomstiť, pretože
vyhodil jej manžela z roboty. Ona sama navrhla okresnému úradu, aby rok počkali a aby potom
vyhodnotili, ako sa budú dreviny správať, potom vyhodnotili poškodenie, nakoľko sú to vŕby, ktoré dobre
znášajúrez.PotomalepánC.podaltrestnéoznámenie.Robiladvestanoviská,jednoktomupoškodeniu

a druhé k spoločenskej hodnote pred výrubom. Podrobnosti si nepamätala.
Prvýkrát bola na mieste, keď tam boli títo páni a druhýkrát, keď riešila to poškodenie. Prvýkrát vnímala,
žetenpánopilovalmotorovoupíloutiestromy,konáreboliužnahádzané,vŕbyužkvitli,bolitamvyrúbané
aj kríky dosť veľkého rozsahu, keď prišla, už boli odstránené, boli to trnky, bolo jasné, že sú to tie stromy,
o ktorých výrub bolo požiadané, a vŕby, ktoré mali opílené konáre o dĺžke 3 – 4 m, tie, ktoré už boli

opílené. Jednalo sa o zosadzovací rez, vyzeralo to, že ich najskôr opília a potom vyrúbu. Jeden z pánov
bol na strome s pílou. Zásahy boli robené neodborne. M. nemal odborné znalosti, nebolo to robené tak,
aby sa tie stromy mohli zahojiť. Pahýle, ktoré trčali zo stromov, boli podľa svedkyne vysoké, od kmeňa
to bolo asi 30 cm, teda rez sa nikdy nezahojí.
Neurobila záznam, pretože sa cítila ohrozená kvôli korone, tí páni nemali rúška a videla, že v tej chvíli

bolo irelevantné tam niečo merať, pretože tvrdili, že mali na to pokyn. Nevedeli sa ale preukázať žiadnym
papierom, iba povedali, že im to kázal starosta. Nevolala vtedy políciu, pretože taká bola situácia v štáte,
ale s odstupom času si uvedomuje, že tú políciu volať mala. Nepamätala si, či sa preukázala služobnýmpreukazom, ale predstavila sa, vždy máva so sebou služobný preukaz. Povinnosť dať podpísať protokol
o obhliadke osobám tam prítomným nevyplýva zo žiadnych jej povinností.
Vtedy navrhovala O. S., aby sa to dalo odborne ošetriť, ale začalo sa trestné stíhanie aj voči jej osobe.

Vtedy nič nemerala, len si zhotovila pár snímok. Keď bola druhýkrát na mieste, musela zmerať každý
strom, jeho obvod a rozsah poškodenia. Vzhľadom na to odstup času si nepamätala presný rozsah
poškodenia. Žiadosť o výrub musela byť podaná ešte pred 06.03.2020, v ten deň jej volal starosta pán
C., ktorý chcel, aby čo najskôr urobila stanovisko k výrubu drevín. Povedala mu, že viem o tej žiadosti,
ale ešte nevedela, či jej bola vec pridelená. Nepamätala si, či bol v žiadosti uvedený účel výrubu. Keď

okresný úrad doručuje žiadosť o stanovisko, tak je vždy v prílohe aj žiadosť o výrub aj všetky ostatné
podklady, ktoré k tomu patria.
K svojej odbornosti uviedla, že, má lesnícku školu, odbor dendrológiu, skoro 30 ročnú prax v ochrane
prírody v ochrane drevín, ktorú vykonávala na okresnom úrade v Topoľčanoch na ochrane životného
prostredia. Keď odišla z okresného úradu, urobila znalecké skúšky na ochranu životného prostredia, aj
čo sa týka ochrany drevín.

Stromy boli potom úplne odstránené, dokonca boli odstránené aj kríky vzadu pri potoku, čo je jasné
z leteckej snímky, že tam už nič nerastie. Potom sa svedkyňa dozvedela od okresného úradu, že je to
tam pod elektrickým vedením a preto to bolo odstránené, čo je tiež v absolútnom rozpore, tieto vŕby
nezasahovali do elektrického vedenia, takisto ani tie kríky. V súčasnej dobe, tam tie stromy nie sú,
prebiehajú tam stavebné práce, je tam stavebný materiál. Nevedela, kedy boli odpílené.

Nepamätalasi,čiprvážiadosťbolaovyčistenie,aleokresnýúradnežiadaŠOPostanoviskokvyčisteniu,
čo môže znamenať o vyčistenie od odpadov napríklad. Okresný úrad žiada ŠOP o odborné stanovisko
k výrubu. Okresný úrad vždy žiada stanovisko k súhlasu na výrub, inak by o odborné stanovisko okresný
úrad nežiadal. Ide o správne konanie vo veci vydania súhlasu na výrub, k čomu potrebuje okresný úrad
odborné stanovisko štátnej ochrany prírody.

Svedkyňa uvádzala, že keď sa z vŕby odpília konáre, to sa nazýva poškodenie stromu, pretože strom
mal určité funkcie, a tým, že nemá žiadne konáre a listy, tak nemôže ani vegetovať. Navyše boli konáre
odpílené neodborne, takže každá tá vŕba v podstate bojovala o život. Ten strom, keď sa mu odpília
všetky konáre, je v strese, nemôže si zahojiť ani rany. Zosadzovací rez sa vykonáva v prípade, že
chceme docieli tzv. hlavové vŕby, tzn. že sa odstránia všetky konáre na vŕbe tak, aby si vŕba vedela

zahojiť všetky rany a potom keď sa jedná o hlavové vŕby, tak je dobré vykonávať rez každé 2 – 3 roky.
Vŕba sa vtedy podnecuje k tomu, aby vyháňala stále nové konáre a ide o to, že sú to väčšinou mokrade,
kde sídlia aj hniezda vtákov. Tieto vŕby boli však mladé, u ktorých sa takýto rez nevykonáva. Keď prišla
na miesto, vŕby ešte neboli vyrúbané, výrub ani nezačal, pretože výrub zastavila keď tam prišla. Došlo
k poškodeniu vŕb, pretože rez nebol odborne vedený a došlo k poškodeniu drevín, lebo dreviny nemali

možnosť vytvárať novú korunu, rezy neboli vedené správne a zostali tam už len pahýle. Pokiaľ rez nebol
ošetrený, tak to bola vstupná brána pre hubové ochorenia týchto vŕb. Na to, aby niekto vedel odborne
odrezať konár, na toto sú arboristické štandardy a norma STN, ktorá o tomto hovorí, vychádza z nej
aj zákon o ochrane prírody. Ľudia, ktorí sa živia odborným orezávaním drevín, musia mať zvládnuté
arboristické štandardy drevín a tiež STN, ktorá je platná, a v ktorej je stanovené ako treba postupovať

k ošetreniu. Táto norma je všeobecne dostupná.
Na políciu doniesla všetky podklady vrátane toho šesťstranového vyjadrenia k sťažnosti na moju osobu
a vyšetrovateľ si vtedy vybral to, čo potreboval do spisu.
Nepamätala si, koľko tam bolo m2 kríkov ani ich druh. Merala pásmom koľko tam bolo m2 kríkov. Nikto
to nedržal, zachytila si to sama na vyrúbanom malom pníku.. Číslo m2, , tvorilo súčet viacerých plôch,

ale presne si už nepamätala, ani koľko bolo tých plôch.
Svedkyňa nevedela uviesť, či kríky pozostávali z viacerých plôch. V okolí je veľa Javorovca
jaseňolistého, čo je invázny druh, ale či bol aj na tom mieste, si vzhľadom na odstup času nepamätala.
Potvrdila, že na mieste videla nejaký komunálny odpad, rozhádzaný, uviedla to aj v stanovisku, ale bol
tam aj azbest, ten aj nafotila, písala do stanoviska pre okresný úrad.

Svedok O. B. S., uviedol, že v čase, keď bola podaná žiadosť E. D. o výrub, pracoval ako vedúci odboru
o starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Topoľčany, odbornú agendu týkajúcu sa ochrany
vykonávala p. L.. V roku 2020, začiatkom marca, starosta za obec Urmince doručil žiadosť o výrub
drevín v k.ú. D., bol to extravilán, obsah žiadosti si nepamätal, účelom malo byť vyčistenie pozemku, aby

tam nedochádzalo k vzniku skládok odpadu. Osobne svedok tam videl nahádzaný komunálny odpad.
Žiadosť neodkladne pridelil M., s tým, že požiadali ŠOP, preto, že pred vydaním rozhodnutia, povolenia
na výrub, je potrebné urobiť miestnu obhliadku, a preto, že na ŠOP majú odborníkov na dreviny, ÓU
ich volá na odbornosť výrubu, na zhodnotenie opodstatnenosti žiadosti. ŠOP má posúdiť spoločenskúhodnotu drevín, ktoré sa majú vyrúbať, za účelom určenia náhradnej výsadby. Niekedy okolo 13.03.
dostali oznámenie od ŠOP, že vzhľadom na pandémiu covid majú zakázané výjazdy do terénu, nevedeli
so ŠOP stanoviť termín. Prípad sa nevyvíjal, bola to objektívna prekážka v ich činnosti. Niekedy 31.03.

cestovala popri obci Urmince p. N. – zamestnankyňa ŠOP, na mieste kde sa plánoval výrub, spozorovala
pracovníkov, ktorí ten strom opiľovali. Podľa jeho vedomostí, ich p. N. vyzvala, aby sa preukázali
povolením, potom kontaktovala starostu, s ktorým sa nevedela skontaktovať a ozval sa jej večer. Na
základe informácie od p. N. navrhli termín štátneho dozoru, aby zhodnotili stav. Bolo v mesiaci apríl.
Zavolali starostu, bola tam aj pracovníčka obecného úradu, tam zhodnotili, ktoré stromy boli vypílené.

Na základe odporúčania ŠOP navrhli tzv. regeneračné opatrenia. Bol potrebný ešte jeden odborný orez,
ktorý nebol vykonaný, s tým, že vŕby sú dreviny, ktoré je možné regenerovať. Znehodnotenie týchto
drevín nemuselo byť také vysoké, a preto úrad stanovil ročnú lehotu, aby sa zhodnotil opätovne stav
drevín, za účelom posúdenia spoločenskej hodnoty drevín. V marci 2021 už svedok nebol pracovníkom
úradu, to bol rok, kedy už mala končiť tá lehota. K úkonom, ktoré urobil okresný úrad v roku 2021-2022
sa vyjadriť neviem.

Svedok uviedol, že vyčistenie pozemku je zákonný dôvod na výrub, ak je to v rámci územného
a stavebného konania, nemal však vedomosť o tom, že bolo začaté územné a stavebné konanie.
Uvádzal, že starosta obce sa v marci alebo apríli nahlásil na prerokovanie postupu úradu, bol riešený
postup úradu, a to s poukazom na potrebu súčinnosti ŠOP.
Doplnil, že nemal vedomosť o tom, že by došlo k zmene žiadosti, bližšie sa obžalovaný k účelu

žiadosti nevyjadroval, nešpecifikoval, neboli podľa svedka uvádzané v žiadosti poruchové stavy ani
nebezpečenstvo,nepamätalsižiadnezmenyžiadosti.Čosatýkarozhovoruprednostkyaobžalovaného,
obžalovaný mal výhrady, nakoľko na pracovnej ceste s p. L. sa cestou naspäť zastavili na mieste skutku,
išlooneformálnezastavenie.Obžalovanýsatodozvedelazaujímalsa,prečoztejneformálnejobhliadky
nie je zápisnica v spise. Svedok ďalej uviedol, že prednostka úradu im to vytkla, že tú zápisnicu mali

spraviť, aj ju spravili s omeškaním cca 2 týždne. Na základe toho, že p. N. zo ŠOP informovala, že
došlo k výrubu, stanovili dozor, na ktorom zrátali počty, stromy boli rôzne a kry boli v určitých úsekoch
vypílené, a navrhli regeneračné opatrenia. Stromy boli zrezané do rôznej výšky, kvalifikovali to ako výrub
a potvrdila to aj ŠOP. V tomto prípade išlo o výrub napriek tomu, že stromy zregenerovali. Vychádzali
sme aj zo žiadosti obce, kde obec žiadala výrub, nie orez. Ak sa orežú všetky vetvy bez zásahu do

pňa, ide o dekapitáciu, je to stále orez, v prípade iných druhov ako vŕby, ide o nezvratné poškodenie
stromu,avšakvŕbavieregenerovať.Naorezniejepotrebnýsúhlas.Orezysavykonávajúvovegetačnom
období od 01.04. Meranie kríkov bolo vykonané orientačne. Súhlas nemohol byť vydaný, lebo už bolo po
sezóne, nakoľko ak by aj bol súhlas vydaný, výrub by bolo možné uskutočniť až v úradom ustanovenej
lehote mimo vegetačného obdobia od 01.10. do 31.03. a po vykonaní štátneho dozoru v mesiaci apríl

nám bola doručená žiadosť o vydanie spisového materiálu zo strany OP, a preto originál nášho spisu
bol odovzdaný.

Svedkyňa O. B. L., uviedla, že obžalovaný doručil Okresnému úradu Topoľčany žiadosť o výrub
z dôvodu čistenia pozemku. Žiadateľ uviedol, o koľko stromov sa jedná, boli uvedené aj krovy a bola

odfotená katastrálna mapa s vyznačením drevín. Úrad začal konanie, bolo to v marci, skôr začiatok,
výrubové obdobie bolo do konca marca a lehota na vydanie rozhodnutia bola kratšia. Keď došla žiadosť,
skontrolovala sa, či je úplná. Povinnosťou svedkyne bolo žiadosť zverejniť, čo sa spravilo, 5 pracovných
dní musela byť táto žiadosť zverejnená na internetovej stránke. Termín sa súril, lebo sa blížil koniec
marca. Požiadali ŠOP o stanovisko. V piatok poobede došiel email od p. N., že sa nemôže zúčastniť

obhliadky z dôvodu, že je covid. Preto úrad zrušil obhliadku, ale ohlásená nebola. Čakali, či sa do tohto
konania niekto prihlási, neprihlásil sa nikto. Bola pripravená v pondelok, ak by nebol vyhlásený núdzový
stav, na obhliadku, všetko sa zrušilo. Následne prišiel email od p. N., že išla na obhliadku, a že tam už
niekto niečo rúbal. Potom prišli dve stanoviská zo ŠOP, jedno bolo k žiadosti obce a druhé k výrubu,
ktoré už bolo realizované. S p. S. išli na obhliadku. Na takýchto obhliadkach však nie je potrebná

prítomnosť účastníkov, nakoľko účelom takýchto obhliadok je len preverenie informácii a základných
skutočnostíuvedenýchvžiadosti.Vyhotovujúsaztýchtoobhliadokzáznamyprespis.Svedkyňazároveň
konkretizovala, že na základe žiadosti o výrub sa konanie po splnení zákonných podmienok oznámi
žiadateľovi písomne. V týchto prípadoch sa neoficiálna obhliadka nevykonáva, vykoná sa len oficiálna
obhliadka za prítomnosti žiadateľa a prípadne ŠOP-ky, ktorá bola pred oznámením zrušená z dôvodu

covid opatrení. Až na základe podnetu na nelegálny výrub sa konajú neoficiálne obhliadky, z ktorých sa
spisuje záznam. Na nich nemusia byť prítomní účastníci.
Namiesteskutkuzisťovali,čisatamrúbalo,čitojetak,akotoboloprezentovanézoŠOP,videlinamieste
opílené vŕby, druh sa nešpecifikoval, a krovy vypílené. Na začiatku bola kopa orezaných krovín, čo satýka drevín, boli poopílované tak, že jedna mala ešte jeden hrubší konár a ostatné boli opílené tak, že
mali peň, z ktorých bolo vidieť, koľko ramien – konárov vychádzalo z pňa a tie boli v rôznej dĺžke opílené.
Ani jeden strom nebol spílený v časti pňa. Pri štátnom dozore narátali 5 stromov, ktoré boli opílené,

v prípade krovín to p. S. krokoval za účelom určenia presnej plochy, stromy nemerali. Obžalovaný bol na
úrade, s tým, že žiadal záznam z obhliadky, ktorý vyhotovený nebol, až dodatočne. Boli u p. prednostky
ohľadne toho spisu, bolo tam nejaké rokovanie. Oznamovali ešte štátny dozor, ktorý vykonali, termín si
presne nepamätala. Napísali zápis, štátny dozor sa neukončil, na ďalší deň si prokuratúra vyžiadala spis,
potom si ho žiadala aj polícia. Nebol zmenený účel žiadosti a nebolo doručené ani oznámenie, nebolo

vydané dodatočné povolenie. Nakoľko bol vyžiadaný spis od prokuratúry a následne od polície, úrad
považoval za zbytočné vo veci konať a nebol vydaný žiadny záver, nebol ani ukončený štátny dozor.
Po výsluchoch na polícii požiadala polícia o vyhotovenie tohto záveru, s tým, že vyžiadali stanovisko
ŠOP, ktoré im nebolo doručené.
V súčasnosti tam už stromy nie sú, asi sú vyrúbané, obec Urmince si požiadala o výrub stromov, túto
žiadosť však vzali späť, pretože výrub stromov to uskutočnili elektrikári, nevie, kedy to bolo.

Svedkyňa A. B. T. uvádzala, že miesto skutku je v susedstve jej pozemkov, zo svojich pozemkov vidí na
tieto parcely, ale nie priamo z domu. Miesto skutku bolo začiatkom roka 2020 zarastené, rástlo tam len
krovie, stromy boli pozarastané, nedalo sa tadiaľ prechádzať. Bolo to celé zarastené, 3 miestnej cesty
boli zarastené. Od miesta býva cca 50 m, keďže to bolo zarastené, chodili okolo a chodci si vyšľapali

cestu cez to krovie k mostu. Cez krovie sa nedalo prejsť osobným automobilom, nebolo vidieť ani koľaje,
ktoré vytvorili družstevníci. O túto oblasť zadnej časti miestnej komunikácie č. 23 sa nikto nestaral, celá
bola zarastená, vytvorila sa tam už dávno skládka stavebného odpadu. Bývalý starosta Cifra tam len
osadil tabuľu so zákazom vyhadzovania odpadu. Súčasného starostu – obžalovaného na tú skládku ani
neupozorňovali, lebo ju už ani nebolo vidieť. Aj roľník obhospodarujúci pole si tam vytvoril priestor na

skladovanie balíkov trávy a slamy. V roku 2020 sa to začalo čistiť, aby sa tadiaľ dalo prechádzať, lebo
na druhej strane majú poľovníci posed. Starosta sa začal starať, aby to bolo krajšie, vykášal kríky, čo tam
boli, ale stromy tam zostali. Vtedy tam boli staré jablone, vŕby rôzne a ešte nejaký ďalší strom, ktorého
druh uviesť nevedela, ale o tento strom sa staral roľník starajúci sa o to blízke pole.
Svedkyňa popísala, že v prednej časti tohto úseku cesty miestnej komunikácie č. 23, na začiatku, je

vydláždené parkovisko (otočisko), z ktorého vedú dva vjazdy na polia, z hlavnej cesty po ľavej strane
je vjazd na pole, ktoré obhospodarujú družstevníci, a z pravej strany je vjazd na pole obhospodarované
súkromným obhospodarovateľom. Na strane vedúcej k poľu obhospodarovanom družstevníkmi sa
nachádzajú stĺpy vysokého napätia, on mal zo svojej strany vyčistený priestor, dalo sa tam prejsť ťažkou
technikou po oboch stranách. Ďalej sa tam podľa svedkyne nachádzal vykosený priestor okolo stĺpov

a zarastená oblasť sa nachádzala trošku ďalej. Tam sa nachádzali kríky, už spomínané jablone, stromy
a aj ten strom, ktorý bol upravovaný súkromným poľnohospodárom. Pri tomto strome mal poukladané
balíky sena. Ďalej to už bolo všetko zarastené. Vzdialenosť určiť nevedela. Zo začiatku boli v prednej
časti vŕby, ale koľko, to uviesť nevedela. Boli to podľa svedkyne bútľavé vŕby ale stále pekné, neboli
rovnomerne zasadené, nachádzali sa z pravej strany komunikácie. Medzi nimi boli skládky. Ďalej boli už

iba kríky a náletoviny, hlavne šípky, bolo to zarastená trávou. Konáre zasahovali do cesty, ale elektrické
vedenie je z ľavej strany a nezasahovali do nich. Ako to zarástlo, posledné 4 roky sa tam už skládky
bioodpadu, azbestu a pod. netvorili. Na začiatku toho priestoru sa nachádzali veľké konáre, ktoré tam
občania hádzali. Svedkyňa uviedla, že si nevšimla koncom marca 2020 opílenie alebo výrub vŕb. Kroviny
v úseku celej cesty plus krajov cesty, skládky, celý priestor čistil starosta, ale či to bolo na začiatku

marca či na konci, to nevedela uviesť. Nevšimla si, že by zmizli nejaké vŕby koncom marca 2020,
len to bolo podľa nej čistejšie. V súčasnosti je tam ten jeden pekný strom, ktorý zasadil súkromný
poľnohospodár. Ostatné stromy tam už nie sú, nakoľko tam v súčasnosti prebieha výstavba rodinných
domov,alenevedelauviesťktoichvyrúbal,bolotovroku2021.Akoposlankyňaobecnéhozastupiteľstva
vedela, že ako obec robili pasport na tú cestu, tzn. že nakoľko pôvodná poľná cesta nebola oficiálnou

cestou v súvislosti so stavebným konaním a prebiehajúcou výstavbou bolo potrebné vydať uznesenie,
aby pôvodná poľná cesta bola zlegalizovaná a stavebné stroje mohli cez ňu prechádzať ku stavbe.

Svedok L. S. uviedol, že v tom mieste je v blízkosti autobusová zastávka, poľná cesta sa nachádza na
ľavejstranesmeromodUrminiec.Vmarci2020tobolovstave,žesaotoniktonestaral.Šielnaobhliadku

pozemku, ktorý sa nachádza za potokom, cez pozemok vedie elektrické vedenie. Poľná cesta bola
zarastená, nachádzali sa tam staré stromy, bola to vŕba. Presne 10.03.2020 kontaktoval obžalovaného,
pretože keď išiel na pozemok, bol na začiatku pozemku, bola tam blatová cesta, pešo prešiel cez mostík
cez potok. Bol tam cca 10 minút, keď sa vracal späť, vietor fúkal ešte silnejšie a dva konáre odfúkol tak,že jeden konár padol na kapotu jeho auta a urobil mu cca 5cm jamu. Tieto konáre boli z vŕby, jeden bol
dlhý cca 30 cm dlhý a hrubý asi 13 cm. Išiel na obecný úrad a kontaktoval starostu obce, aby mu oznámil
tieto skutočnosti, nakoľko si myslel, že sa jedná o obecnú cestu a mala by škodu riešiť obec.

Svedok F. G. na hlavnom pojednávaní zo dňa 06.07.2022 namietal značný časový odstup od skutku,
okolnosti si nepamätal, nevedel uviesť, či obžalovaný je tou osobou, pre ktorú mal pracovať. Zároveň
uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede z prípravného konania.

Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora čítal výpoveď svedka
z prípravného konania zo dňa 30.03.2021 o 08:00 hod., (po vznesení obvinenia, z čl.450-454):
Svedok vypovedal, že keď v obci Urmince rozoberal starú tehlu na obecnej bude, prišiel za ním starosta,
čimupomôžuopíliťstromy.Svedoksahomalopýtaťnavlastníctvopozemku ačimápovolenie.Starosta
im ukázal, miesto a stromy, ktoré majú opíliť, že je to jeho pozemok a má povolenie. Na mieste samom
potom jeho syn L. G. odpratával konáre, A. Q. opiľoval konáre, svedok behal medzi nimi, on nepílil,

P. G. tam niečo opiľoval a niečo odhadzoval. Boli to tri alebo štyri stromy, časovo nevedel uviesť, ako
dlho tam robili, opílili stromy, konáre, ktoré pretŕčali na cestu, odtiahli konáre na jednu kopu. Prišla tam
nejaká pani, pýtala sa, kto im dovolil opiľovať, on jej odpovedal, že to povolil starosta, na čo ona odišla.
On následne volal starostovi. Svedok povedal starostovi, že ak nemá povolenie, robiť to ďalej nebude,
a z miesta odišli. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by boli stromy celé vypílené.

Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora čítal výpoveď svedka
z prípravného konania zo dňa zo dňa 08.06.2021 o 08:00 hod. (v spise na čl. 472-475 – po vznesení
obvinenia):
Svedok vypovedal k fotodokumentácii z ohliadky miesta činu, že oni len opiľovali konáre tých stromov

– odrezali konáre a uložili ich na kopu, pričom funkčnosť stromov nebola nijak obmedzená, na každom
strome sa snažili vytvoriť korunu. Opiľovali len konáre, skrátiť, tak ako mali pokyn od starosti, ten im
stromy ukázal, že mu zavadzajú na prístupovej ceste na jeho roľu, nie vyrúbať celé stromy, tak aj urobili.
Ku krom uviedol, že to boli náletové kry, okolo tých stromov čistili priestor, rástlo to tam nadivoko, stromy
boli od cesty asi 2,5-3 m.

Svedok na pojednávaní dňa 06.07.2022 uviedol, že nemá vzdelanie na orezávanie stromov, ale pracoval
vo Fructope a mal skúsenosti s ovocnými stromami. Vie zvážiť postup, má aj ja ovocné stromy doma.
Vyslovene s listnatými alebo ihličnatými stromami skúsenosť nemá, no vie, že konáre nad 5 cm by sa
nemali opiľovať, rovnako pod 130 cm by sa nemalo píliť. V tomto prípade išlo vyslovene len o opílenie
konárovpresahujúcichnadpoľnúcestu,ktorézavadzalikombajnom. Vtomtoprípadenevieoakéstromy

a kry išlo.
K identifikácii obžalovaného ako osoby, ktorá si objednala opílenie stromov uviedol, že podľa postavy
by to mohol byť on. Potvrdil, že keď bola O. N. na mieste skutku, telefonoval so starostom o vzniknutej
situácii, ale nepamätal si, čo mu osoba vystupujúca ako starosta povedala.
Svedok, uviedol, že v prípravnom konaní mu policajt povedal, že keď nebude vypovedať, môže sa

dopustiť trestného činu zatajenia trestného činu. Svedok vtedy uviedol, že nemôžem vypovedať, lebo
tam bol aj jeho syn a bál sa, aby neprivodil trestné stíhanie svojmu synovi. Policajt pri druhom výsluchu
mu mal vziať telefón, ktorý bol vrátený po 6 mesiacoch bez SIM karty. Telefón odovzdal, lebo mu policajt
povedal, že ak ho neodovzdám, tak mu bude odobratý
alebo mi ho odoberú. Po nahliadnutí do zápisnice o vydaní veci opakovane uviedol, že zápisnicu

podpísal, bolo tam uvedené, že telefón vydáva dobrovoľne a následne to podpísal. Tento telefón však
vydal po tom, čo mu bolo povedané, že ho buď vydá dobrovoľne alebo mu ho odoberú, vydanie
telefónu od neho žiadali policajti pri viacerých výsluchoch. Podľa neho bol mobil vzatý nedobrovoľne.
So starostom telefonoval viackrát, aj kvôli tehlám.

Na hlavnom pojednávaní bola oboznámená výpoveď svedka F. G. zo dňa 06.05.2023 (č.l. 1109-1100),
kde vypovedal, že obžalovaného spoznal keď zháňal starú tehlu, rozoberali jednu starú budovu, ktorá
patrila obci. Uviedol, že tou osobou mal byť prítomný obžalovaný. V ďalšom vzhľadom na odstup času
si nepamätal.

Svedok L. G. na hlavnom pojednávaní dňa 06.07.2022 ( č.l. 912-913) odmietol vypovedať, z dôvodu, že
si skutočnosti týkajúce sa skutku už nepamätal.Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora čítal výpoveď svedka
z prípravného konania zo dňa 30.03.2021 (č.l.455-458):
Svedok vypovedal, že ho jeho otec zavolal do Urminiec na búracie práce na obecnej budove, prišiel

starosta, vedel len že sa volá B., a ponúkol im brigádu – opiľovanie stromov. Povedal, že pozemok je
jeho, ukázal, čo potrebuje, dohodli sa na odmene, následne odišiel, potom na mieste začali robiť – on
s otcom zbierali drevo a konáre, ktoré napílili P. G. a A. Q.. Potom prišla nejaká pani, že je zo životného
prostredia, pýtala sa či majú povolenie na vypiľovanie a kto im dal povolenie, riešila ich absenciu rúšok.
Otec sa jej pýtal, či má nejaký preukaz, ona odišla.

Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora čítal výpoveď svedka
z prípravného konania zo dňa 08.06.2021 (č.l. 476-479):
Svedok uviedol, že vtedy pri stromoch len odnášal konáre, preto sa nevie vyjadriť, či opiľovali alebo
vypiľovalistromy.Uviedol,žestromyboliodcestynavzdialenosťcca2m.Nebolpritom,keďmalstarosta
označiť stromy, ktoré bolo treba opíliť.

Svedok P. G. na hlavnom pojednávaní 06.07.2022 (č.l. 913) uviedol, že nebude vypovedať, nakoľko
okolnosti skutku už nepamätá, bol tam s bratom a synovcom a nechcel im privodiť niečo, obával sa, že
by sa mohol dopustiť trestného činu krivej výpovede, krivej prísahy.

Súd oboznamoval podľa § 263 odsek 3 písmeno c) Trestného poriadku výpovede svedka z prípravného
konania zo dňa 30.03.2021 (č.l. 459-463):
Svedok uviedol, že keď robili búracie práce na zdravotnom stredisku, prišiel muž, o ktorom sa až
následne dozvedel, že je starosta, ponúkol im prácu vypiľovaním stromov. Bol s nimi na mieste samom,
ukázal im, ktoré stromy treba opíliť – išlo o konáre, ktoré zasahovali do cesty, povedal im, že to majú

opíliť minimálne na tri metre. Bolo to asi päť stromov, taký krátky úsek, robili tam dva alebo tri dni. Potom
tam prišla nejaká pani a rozkrikovala sa, že prečo to tam pília, tak ju poslali za starostom. F. G. mal
potom volať starostovi, rozhovor nepočul. Dostali od starostu 25 alebo 30 eur na osobu.

Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora čítal výpoveď svedka

z prípravného konania zo dňa 08.06.2021 (č.l. 480-483):
Svedok k fotodokumentácii z obhliadky miesta činu vypovedal, že opiľovali konáre do tvaru koruny,
stromom nijako neublížili. Stromy označil starosta, ukázal na ne prstom. Bolo to z dôvodu, že väčšina
konárov zasahovala do cesty. Opiľovaním bolo podľa neho odrezanie konárov a ich uloženie na jednu
kopu. Priestor okolo týchto konárov vyčistili od náletových drevín, išlo o tenké konáriky. Cez poľnú cestu

nevidel jazdiť žiadne vozidlá, ani nemal vedomosť, že by to niekto využíval na prejazd vozidlami.

Svedok A. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 06.07.2022 (č.l. 913) rovnako uviedol, že nebude vypovedať,
nakoľko okolnosti skutku už nepamätá, obával sa, že by sa mohol dopustiť trestného činu krivej
výpovede, krivej prísahy.

Súd oboznamoval podľa § 263 odsek 3 písmeno c) Trestného poriadku výpovede svedka z prípravného
konania zo dňa 26.03.2021 (č.l.439-443):
Svedok vypovedal, že niekedy koncom marca oslovil starosta F. G., že či si nechce zarobiť peniaze,
vtedyrobilibúracieprácenastaromzdravotnomstredisku.Ponúkolmuprácu–vypiľovanie,vysekávanie

náletových drevín. F. oslovil jeho syna, svedka Q., L. G. a P. G.. Na tom mieste boli asi dva alebo tri
dni, po asi druhom dni tam prišla nejaká pani. Pýtala sa ich, kto to má na starosti, či majú povolenie na
výrob. Urobila si nejaké fotky. F. jej povedal, že musí osloviť starostu. Keď odišla, F. G. volal starostovi,
povedal im, aby odišli z miesta a prišli si pre peniaze. So starostom sa stretli, keď im ukazoval miesto,
čo majú vypiľovať. Vtedy ho videl jeden krát. Svedok uviedol, že on, F. G. a P. G. narábali s pílou, Reno

odťahoval spílené časti drevín, nepamätal si to presne.

Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora čítal výpoveď svedka
z prípravného konania zo dňa 08.06.2021 (č.l. 484-487):
Svedok k fotodokumentácii z obhliadky miesta činu vypovedal, že od zeme určite nič neopiľovali.

Opiľovali konáre do tvaru koruny asi meter od kmeňa, nevypiľovali žiadny peň stromu. K ploche vypílenia
kríkov uviedol, že to bolo asi 8 m x 30 m najviac, boli to prerušované úseky. Na tej ceste nevidel jazdiť
vozidla, len vedel, že tam jazdievajú traktory do družstva. Stromy boli od tej cesty 2-3 m, na tú cestu
presahovali niektoré konáre tých stromov, ale príkaz mali opíliť stromy celé dookola na tvar koruny.Dokazovanie súd vykonal aj čítaním výsluchu znalca Q. Q. O. U. Q. na hlavnom pojednávaní zo dňa
26.09.2022 (č.l. 985-987), kde znalec predniesol znalecký posudok č. 1/2020. Uviedol, že posudzoval

4 stromy vŕby rakytovej a prvé dva z toho boli trojáky. Troják vychádza z jedného trsu zo zeme, nevetví
sa vo výške až 130 cm. Na určenie, či majú stromy jednu koreňovú sústavu, by bolo potrebné vykopať
celý ten systém. Každý strom sa hodnotí samostatne. Koreň nie je rozhodujúci, rozhodujúci je peň.
V prípade kríkov šlo o krovitý porast, zmes drevín slivka trnková, ruža šípková, baza čierna a vŕba
rakytová. Konkretizoval stromy na č.l. 6 posudku - 4 stromy, pričom 1,2,3 je prvý strom - troják a z toho

bol jednotka spílený vo výške 130cm, 2,3 sú označené hviezdičkou, nakoľko boli vypílené na peň a
ich hrúbka bola vypočítaná vzorcom určeným na čl. 4 ZP, 4,5,6 bol druhý strom - troják, pričom jeden
bol vypílený na peň a dva boli zrezané, ale dal sa ich obvod odmerať vo výške 130cm. 7,8 boli opílené
takým spôsobom, že sa ich obvod vo výške 130cm dal odmerať.
Kspôsobuopíleniasanevedelvyjadriť,zfotografiípodľanehovyplýva,žetobolorealizovanémotorovou
pílou. K odbornosti rezu sa nevedel vyjadriť. Krovitý porast bola kopa na jednom mieste, preto nebolo

možné určiť presný rozsah. Závery dával v rozhraní z údajov, ktoré mal v spisovom materiály, nakoľko
na určenie presného rozsahu by bolo potrebné každý jeden ker vytiahnuť z tej kopy a pomerať, a v tom
čase bol čas hniezdenia, nechceli do toho zasahovať. Dodal, že v tej kope boli pravdepodobne aj
konáre stromov. Znalec uviedol, že neodborným konaním došlo k poškodeniu, k poklesu fyziologickej
funkcie stromov napr. k poklesu funkcie fotosyntézy alebo hniezdeniu vtákov. Pri určovaní spoločenskej

hodnoty treba prihliadať na to, či došlo k poklesu fyziologických funkcií bez ohľadu na to, či v budúcnosti
nedôjde k regenerácii stromu, nakoľko k jeho samotnému zničeniu ku dňu opílenia nedošlo. Pri určovaní
spoločenskej hodnoty v čase opílenia však je potrební prihliadať na to, že došlo k poklesu fyziologických
funkcií tohto stromu. Nakoľko ide o druh stromu, ktorý regeneruje, je predpoklad, že o rok by tento strom
opätovne vyhnal nové konáre, a preto, ak by bol posudok robený neskôr, znalec by zohľadňoval aktuálny

stav a mohol by teoreticky konštatovať, že k zníženiu spoločenskej hodnoty nedošlo. Nepredpokladám,
že by došlo k takémuto zničeniu stromov, avšak je to bezpredmetné, čo bude o rok, nakoľko ako znalec
posudzoval spoločenskú hodnotu v čase a mieste. Nakoľko ide o vŕbu, ktorá dokáže regenerovať, je
jedno, či došlo k opíleniu alebo vypíleniu na peň. Čo sa týka krov, je to podobné ako u stromov, nakoľko
išlo hlavne o stratu fyziologických funkcií a možností hniezdenia vtákov. V čase ohliadky znalcom pre

účely posudku boli stromy živé. V prípade porastu, možno podľa znalca hypoteticky predpokladať, že
boli živé, v danom čase boli bez lístia nahádzané na kope a mohli tam byť nahádzané aj ďalšie kroviny,
ktoré neboli z tej oblasti. Pri určení rozsahu krov vychádzal zo spisových materiálov, tie aj uviedol
v posudku. Bolo tam veľké rozpätie od 70 do 225m2. Znaleckou činnosťou rozsah krovín nezisťoval,
vychádzal zo spisového materiálu, nakoľko nebolo možné a bolo by to neekonomické. Vychádzal zo

záznamov a potvrdil si to na mieste samom. K druhu posudzovanej vŕby uviedol, že je to jedno, nakoľko
spoločenská hodnota sa nemení, či ide o vŕbu rakytovú alebo vŕbu krehkú. Ani stromy ani kríky neboli
invazívne rastliny.

Na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2022 sa znalec vyjadroval k otázkam týkajúcim sa odbornosti

a zákonnosti podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku, ktoré namietala obhajoba. Uviedol,
že vychádzal zo spisu, ktorý dostal. Kvôli objektivite postupoval tak, že miesto nemeral, vychádzal
z podkladov v spise, nakoľko nevedel, či vzhľadom na časový odstup od vypracovania podkladov
a jeho obhliadkou nedošlo k prírastku alebo úbytku krovinatého porastu. V posudku sú uvádzané m2
porastu, z hľadiska spoločenskej hodnoty je pri krovitom poraste pravidlo o výmere v m2, nie v počte

koreňových sústav. Nie je vylúčené, že tam boli aj konáre pochádzajúce z legálneho výrubu z viacerých
koreňových sústav do 20 m2. Uvádzal rozsah krovitého porastu podľa dokumentov štátnych orgánov, on
krovitý porast nemeral, postupoval tak kvôli objektivite. Ku dňu 30.3.2020 vznikla škoda na spoločenskej
hodnote ako je uvedená v znaleckom posudku, pri posudzovaní výšky škody rok po skutku, v roku 2021,
by táto bola pravdepodobne nižšia. Vek stromov znalec nezisťoval, nespozoroval závažnejšie poruchy

stromov, neuvádzal zdravotný stav a ten ani nie je premietnutý do spoločenskej hodnoty. Drevokazné
huby na stromoch nevidel, neevidoval dutiny na vŕbe, prachnivosť. Pri stanovení spoločenskej hodnoty
táto v sebe subsumuje všetky funkcie daného stromu. Poškodenie stromov chorobou bolo zohľadnené
v indexe zníženia spoločenskej hodnoty, nemožno použiť oba indexy naraz. Index 0,6 použitý znalcom
znamená poškodenie opílením ako aj poškodenie chorobou, ak tam bola. Dominantnejšie pri určení

indexu bolo poškodenie spôsobené opílením a nie chorobou, zníženie fyziologických funkcií stromu. Pri
vyrúbaných stromoch sa koeficient nepoužíva, pri ostatných použil 0,6, čo zodpovedá cca 20 – 60%
poškodenia. Nevyhodnocoval, či sa stromy nachádzajú v ochrannom pásme vysokého napätia, nemalo
to vplyv na stanovenie spoločenskej hodnoty stromov a krov.Súd vykonal osobný výsluch znalca dňa 24.01.2024, kde znalec M. Q. O. U. Q., doplnil, že na mieste
samom bol 04.06.2020 v rámci obhliadky, na rozhraní parciel č. XXX/XX R. XXX. Ohodnocoval krovitý

porast, vychádzal zo spisového materiálu, a v tom sa plocha pohybovala od 70 m2 do 225 m2, jednalo
sa o krovitý porast: slivka trnková, ruža šípová, baza čierna a vŕba rakytová. S pohľadu drevín boli
hodnotené 4 ks drevín, s tým, že dva stromy boli trojáky, jednalo sa spolu o 8 stromov. Z pohľadu
stavu spoločenskej hodnoty, na základe dostupných materiálov zdravotný stav nehodnotil, vypočítal
spoločenskú hodnotu zo zistených materiálov. Na mieste samom sa zistil nameraný obvod pňa pri prvom

strome - str. 6 posudku v tabuľke. Ten prvý strom na fotografii čo bol troják, tam boli namerané tri obvody
pňa, pričom jeden bol meraný vo výške 130 cm, a druhý a tretí predstavuje vyrúbanú drevinu a tam bol
nameraný len obvod pňa. Potom štvrtý, piaty a šiesty - troják - fotografia č. 2, štvrtý a šiesty merané vo
výške 130 cm, piaty bola vyrúbaná drevina, meral sa peň, siedmy a ôsmy je veľký strom na fotografii č.3
a č.4. Spôsob opílenia neriešil, riešil len spoločenskú hodnotu. Znalec uviedol, že keď ide o vypílenie,
tak strom tam nie je, a keď ide o opílenie, tak strom je tam. Neuvádzal, či došlo k zničeniu alebo

poškodeniu stromov, riešil len spoločenskú hodnotu. Stav, ktorý zistil, uviedol v tabuľke v znaleckom
posudku. Spoločenská hodnota je hodnota stromu, postupoval podľa metodických postupov. Rozsah
poškodenia sa týka koeficientov ohľadom možného poškodenia v danom čase. Hodnotil len dané miesto
a v daný čas, keby to bolo urobené znova, tá situácia by bola iná. V iný okamih by bola situácia iná, závisí
od toho, o aký strom ide, vŕba má regeneračnú schopnosť, postupne by tá škoda bola nižšia, obnovili

by si fyziologické funkcie, zlepšili by sa a zníženie – pokles by bol menší a škoda by bola nižšia. Keď
nie je drevná hmota na danom mieste, tak sa prirážky koeficientov nepoužívajú. Použil koeficient 0,6 pri
stromoch, ktoré boli v tabuľke 1,4,6,7,8. Koeficient bol použitý preto, lebo pokiaľ je tam drevná hmota,
môže sa zadefinovať pokles hodnoty. Nehodnotil zdravotný stav, nebol tam nutný aparát. Posudzované
stromyakryneboliinváznymirastlinami.Krovitéporastybolinajednejhromade,nebolinadanommieste,

boli na jednej kope. Rozsah plochy krov zistil zo spisového materiálu v zmysle záznamu, osobne výmery
nemeral. Plocha, na ktorej boli, bola zarastená trávou, nedalo sa to určiť. Nevedel uviesť, či boli všetky
kroviny živé, nejavili však známky totálnej suchosti, predpokladal, že boli z toho rezu, ale či pod tým
boli staršie kroviny, neoveroval, nerozoberal tú kopu ani nezasahoval, boli tam možné hniezda vtákov,
nemeral to. V spise bola plocha v prvom zázname 70 m2 a v druhom zázname 225 m2, vychádzal zo

spisového materiálu, záznam Č:OUTO OSZP 2020/003 564. Na mieste samom bola tráva a kopy kríkov,
o ktorých nevedel naisto, či pochádzajú z orezu. Bol tam po 3 mesiacoch od výrubu, v čase hniezdenia
vtákov, nepovažoval za ekologické a ekonomické spárovať všetky kríky. Nemal zadanie posudzovať,
či sa stromy nachádzajú v štádiu senescencie (biologicky staré). Nespomínal si, či videl na stromoch
staré rezy, choroby, či boli duté. Určoval spoločenskú hodnotu, keby to na stromoch bol videl, tak by to

uviedol. Hodnotil hlavne pokles fyziologických funkcií. Znalec dodal, že spoločenská hodnota pri vŕbe
krehkej alebo bielej sa nemení, ide o rovnaký druh s minimálnym rozdielom, spoločenská hodnota sa
nemení je rovnaká.

Znalec O. A. S. M. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uvádzal, že pre vypracovanie

znaleckého posudku nemal podklady, všetky údaje reálne meral. Pri vyšších stromoch bola vitalita oveľa
lepšia ako pri nižších stromoch, boli to živé stromy. Aj keď z pňov, asi dvoch, bola výmladnosť, strom
neprežije. Spoločenskú hodnotu stanovoval ku dňu 30.03.2020, keďže tam bol dňa 23.04.2021, nebol
na mieste samom v roku 2020, mal inú pozíciu ako keby tam bol v ten deň. Aj trhová hodnota bola
stanovená ku dňu 30.03.2020. Dňa 23.04.2021 na tom mieste boli miestami stavebný odpad, nakopené

časti biologického materiálu od iných obyvateľov, zároveň tam bola pŕhlava do metra aj tráva. Dostal
sa až ku krovinám. Zoznam posudzovaných stromov uvádza na strane 6 posudku. Pre meranie použil
priemerstromudvochnasebakolmýchsmeroch,aritmetickýmpriemeromtýchtodvochhodnôtsapotom
zistila výsledná hrúbka stromu a prepočtom sa vypočítal obvod stromu vo výške rezu, resp. vo výške
1,3metra. Pokiaľ je výška rezu do 1,3 metra, považuje to za peň, a boli tam dva takéto pne -výška 61

cm a 70 cm. Pri výpočte zohľadňoval hodnoty drevnej hmoty aj ekologickej škody, pre výpočet trhovej
hodnoty a objemu použil vlastný model na základe nameraných charakteristík na mieste, ale konzultant
znalec B. V. použil pre výpočet model, ktorý je vo vyhláške zákona o ochrane prírody a krajiny, príloha č.
37, aj keď znalec dodal, že podľa jeho skúseností nie je aplikovateľný pre každé podmienky. Ekologická
škoda je vlastne trhová hodnota a všeobecná hodnota, a tá podľa znalca predstavuje sumu 59,35 Eur.

Ceny drevnej hmoty sú rovnaké aj pri stromoch rastúcich v lese aj pri tých, ktoré rastú pri domoch,
vychádza sa z nejakého cenníka, ceny sa preberajú z neštátneho sektoru, cenu môže ovplyvniť kvalita
drevín.V znaleckom posudku pri kroch nevedel určiť ekologickú hodnotu, trhová cena sa nezisťovala. A pri
krovinách sa všeobecná hodnota zisťovať mohla ale nezisťovala sa preto, lebo plocha krovín zistená
na mieste bola zo zákona menšia, čiže žiadna samostatná plocha vyrúbaných krovín nebola väčšia ako

20 m2, čo je zo zákona dané, v takom prípade sa spoločenská hodnota nezisťuje.

Znalkyňa O. B. G. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že hodnotila spoločenskú
hodnotu pred orezom v roku 2020, následne po oreze, z rozdielu vychádza škoda. Prvé číslo v závere
posudku je pred orezom drevín, ktorý bol vykonaný v r. 2020, druhé po oreze v apríli 2021. Rozdiel

je znížená spoločenská hodnota. Zdravotný stav posúdila v apríli 2021 - vykonaný rez, stanovila
poškodenie vykonaným rezom, na základe poškodenia stanovila stupeň poškodenie a určila koeficient,
posúdila poškodenie drevín, ktoré tam bolo do konania rezu, stanovila stupeň poškodenia, koeficient
a na základe rozdielu stanovila zníženie spoločenskej hodnoty. Vychádzala z terénneho poškodenia,
videla poškodenia spôsobené rezom a na základe toho stanovila spoločenskú hodnotu pred tým rezom.
Zadávateľom jej bola zaslaná snímka mapy parcely XXX R. XXX/XX, znalkyňa použila fotomapu

k dátumu 21.4.2021. Iné podklady mi neboli poskytnuté. Podľa znalca došlo k výrubu len krov ale
k výrubu stromov nedošlo, došlo len k orezu časti stromov. V čase jej obhliadky tam boli len 4 živé
jedince, peň ako zostatok po mŕtvom strome tam nebol. Hodnotila jedince, síce poškodené ale živé.
Došlo k zníženiu spoločenskej hodnoty. Dreviny boli stredne poškodené, napadnuté hnilobou.

Znalci M. L. O. K. M., a O. B. L., M.. za znalecký ústav SPÚ Nitra pri svojom výsluchu na hlavnom
pojednávaní uviedli, že nebolo možné určiť, či sa stromy nachádzajú v ochrannom pásme, meranie
bolo veľmi hraničné, ale presné metrologické nevedel ústav vykonať. Pri obhliadke zamerali štandardné
dendrometrické ukazovatele ako je obvod kmeňa vo výške 1,3 m, a v prípade, že nebolo možné merať
obvod kmeňa, tak sa meral v nižších výškach, Merala sa aj výška stromov. Čo sa týka výšky stromov, tak

v čase obhliadky presahovali stromy 3 metre, jeden 6m, druhý 6m, tretí a štvrtý 7m. Podľa znaleckého
ústavu nedošlo k výrubu, ale došlo k uplatneniu zosadzovacieho rezu. V danom prípade to nebol výrub
stromov, pretože mali stromy vysokú regeneračnú schopnosť. Ak by sa jednalo o iné druhý stromov,
tak by sa jednalo o výrub a došlo by k zničeniu. V prípade že sa jedná o biologicky staré jedince, tak
zosadzovací rez predlžuje ich životnosť, v danom prípade podľa znalca šlo o biologicky staré stromy,

senescentné. Čo sa týka stanovenia spoločenskej hodnoty, tak rôznosť aplikácie koeficientov u znalcom
je ovplyvnená subjektívnym názorom na stupeň poškodenia, ako aj na základe množstva informácií,
ktoré si zistí. Znalec konštatoval, že v konkrétnom tomto prípade pri týchto jedincoch nedošlo k zníženiu
spoločenskej hodnoty stromov.

Súd postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil fotodokumentáciu a obhliadku miesta činu
(č.l. 177 – 180), ktorú realizovali vyšetrovatelia PZ B. V. a B. N. v prítomnosti kriminalistického technika
H. M. a za prítomnosti znalca Q. Q. O. Q. dňa 04.06.2020. Miesto činu sa podľa zápisnice nachádza
v obci Urmince, časť obce Kľačany, ide o prvú odbočku poľnej cesty vpravo v smere od obce Chrabrany.
Po odbočení na poľnú cestu asi po 10 m sa nachádzala kopa opílených konárov z krovitého porastu –

zmes, o rozmere 10 x 10 m (1ár), v čase obhliadky do výšky 1 m zarastené trávou a zelinou. Konáre
boli naskladnené do výšky 2 m, išlo o zmes krovitého porastu (baza, šípky, trnky,..) Hneď za tou kopou
sa nachádzala opílená vŕba, po obvode pňa 1,7 m vo výške 1,30 m. Vŕba bola opílená v 6 častiach
rozvetvených konárov do tvaru „V“: 1 – obvod 85 cm, 2 – 50 cm, 3 – 50 cm, 4 – 70 cm, 5 – 40 cm, 6 – 57
cm; druhá časť spílená v 2 častiach – 1 – 55 cm od zeme, 2 – o 102 cm obvodu odpílená v úrovni 120 cm

od zeme, 3 – spílená vo výške 200 cm od zeme o obvode 100 cm. Strom smeruje do role vpravo. Cca
3 m od toho stromu sa nachádzala kopa opílených konárov z toho stromu, cca 4 metre od tej kopy sa
nachádzal opílený strom vŕba v tvare troch výbežkov – 1 zrezaný vo výške 200 cm, obvod vo výške 130
cm je 84 cm, výbežok 2 – obvod 55 cm spílený od zeme vo výške 50 cm, vpredu je spílený vo výške 20
cm od zeme a o obvode 84 cm, 3 výbežok zľava má tvar „V“ obvod vo výške 130 cm bol 180 cm, spílený

od zeme vo výške – 210 cm o obvode 75 cm a druhá časť vo výške 290 cm a obvode 92 cm, pričom ľavý
konár má 3 výbežky – prvý výbežok obvod 42 cm, druhý 54 cm a tretí 61 cm, spílené vo výške 200 cm.
Od toho stromu vo vzdialenosti cca 5 metrov bol strom č. 3 – vŕba o obvode 200 cm meraný vo výške
130 cm, rozvetvený na 6 konárov vo výške 175 cm – výbežok č. 1 obvod 55 cm, 2. výbežok 71 cm, 3.
výbežok 76 cm, 4. výbežok 36 cm, 5. výbežok 34 cm, 6. výbežok 42 cm, pričom vedľa sa nachádzali

spílené konáre z toho stromu. Všetko bolo obrastené trávou a zelinou. Vo vzdialenosti cca 100 m od toho
bola za balíkmi slamy uložená kopa spílenej zmesy rôznych krov a konárov zo stromov vŕby o rozmere 6
x 9,5 m, o výške 180 cm. Od tej kopy vo vzdialenosti 4 m bol strom č. 4 – vŕba silne obrastená výhonkami
novými, obvod 190 cm meraný vo výške 130 cm, strom silne obrastený mnohopočetnými spílenýmikonármi, ktoré nebolo možné merať pre vegetáciu, opílené vo výške cca 3 m, 1 nespílený konár o výške
10 m. Ďalej sa nachádzal krovitý porast a dreviny nepoškodený.

Postupom podľa § 269 Trestného poriadku ďalej súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi,
oboznámil príkaz na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telefonickej prevádzke, zistenie
a oznámenie údajov o uskutočnenej telefonickej prevádzke, z ktorých bol preukázaný telefonický kontakt
obžalovaného s F. G. a to pred skutkom a aj v čase, kedy svedkyňa O. N. na mieste skutku zistila
konanie svedkov G. a Q. realizovaný na pokyn obžalovaného a realizovala pokus o telefonický hovor

na telefónne číslo obžalovaného.
Zo zápisnice o vydaní veci (č.l. 196) vyplýva, že svedok F. G. vydal mobilný telefón zn. Sony Xperia
čiernejfarbysprasknutýmdisplejom,neznámejIMEI,včiernougumenomobalesoSIMXXXXXXXXXX,
karta bez PIN, bez uzamykania obrazovky. Súčasťou zápisnice je poučenie o možnosti vec odňať podľa
§ 89 odsek 1 Trestného poriadku, ako aj poučenie o zákaze sebaobviňovania. Zo záznamu o vrátení
veci vyplýva, že tento bol vrátený dňa 19.02.2021.

Súd oboznámil zoznam zamestnancov obecného úradu Urmince, pričom podľa obhajoby v staršom
zozname bol zamestnaný, asi do roku 2019 aj pán N., vo funkcii hlavného kontrolóra obce.
Z dokladov predložené svedkyňou Zacharovou+ fotografie, na ktoré sa pri svojom výsluchu svedkyňa
odvolávala, boli preukázané jej tvrdenia o napísaných mailoch k zisteniam na mieste dňa 31.03.2023,

komunikácia ohľadom ďalšieho postupu pri riešení veci Okresným úradom obor životného prostredia aj
ŠOP, pokyny od nadriadeného svedkyne, s ohľadom na covid situáciu v danom období a s tým spojené
opatrenia. Súčasťou dokladov sú aj fotografie vyhotovené svedkyňou.

Z vyjadrenie OÚ Topoľčany č. OU-TO-OSZP-2024/000435-050 zo dňa 30.01.2024 vyplýva, že dňa

04.03.2020 bola na OÚ Topoľčany doručenia žiadosť Obce Urmince o vydanie súhlasu na výrub
dreviny, dňa 06.03.2020 OÚ Topoľčany zverejnil informáciu na internetovej stránke úradu – úradná
tabuľa o začatí správneho konania, lehota 3 pracovných dní bola dodržaná. Listom č. OU-TO-
OSZP-2020/003564-003 zo dňa 09.03.2020 požiadal OÚ Topoľčany o odborné stanovisko ŠOP,
súčasne táto bola pozvaná na ústne pojednávanie s tvaromiestnou obhliadkou drevín, ktoré sa malo

uskutočniť dňa 187.03.2020 o 9hod. so stretnutím na obecnom úrade Urmince. Dňa 13.03.2020 bol na
OÚ Topoľčany doručený e-mail ŠOP SR, v zmysle ktorého ŠOP - Správy CHKO Ponitrie a Dunajské luhy
Nitra od 13.03.2020 na pokyn ŠOP SR Banská Bystrica až do odvolania sa nebude zúčastňovať ústnych
pojednávaní a miestnych šetrení. Dňa 16.03.2020 bol informovaný e-mailom aj telefonicky starosta
obce Urmince o situácii – zrušení miestneho šetrenia dňa 18.03.2020, pričom vychádzali najmä z

opatrení zo strany Slovenskej republiky, a tiež z operatívnych pokynov pre Okresné úrady z 13.03.2020 –
UsmerneniagenerálnehoriaditeľasekcieverejnejsprávyMVSRpreokresnéúradyvoveciposkytovania
služiebokresnýchúradovvnadväznostinavyhláseniemimoriadnejsituácievSRvsúvislostisCovid-19.
Následne bol dňa 31.03.2020 od ŠOP doručený e-mail o zistení výrubu na mieste v čase samostatne
vykonanej obhliadky dňa 31.03.2020. Súčasťou vyjadrenia je Usmernenie generálneho riaditeľa zo dňa

13.03.2020.

Z vyjadrenia ŠOP SR k interným predpisom počas Covidu v období marec (č.l. 1230 a nasl.) vyplývajú
pokyny pre postup zamestnancov od 13.03.2020, ktorým bol týmto pokynom nariadený prednostne
práca formou homeoffice pričom opatrenie zamestnávateľa obsahuje upozornenie na možné zmeny

postupov v súvislosti s opatreniami a vývojom situácie v Slovenskej republike.
Z listín predložených obhajobou vyplýva, že obec D. podala dňa 04.03.2020 žiadosť o vydanie súhlasu
na výrub dreviny na parcele č. XXX k.ú. D., pričom vlastníkom pozemku je podľa žiadosti žiadateľ o výrub
– E. D.. V žiadosti o výrub boli uvedené dreviny – vŕba rakyta 3 kmeň 100,80,70 cm obvod kmeňa vo
výške130cm,vŕbarakyta1kssobvodomkmeňa80cmvovýške130cm,vŕbarakyta2kmeňsobvodom

kmeňa vo výške 130 cm 100 cm a 80 cm, 1 ks vŕba rakyta s obvodom kmeňa vo výške 130 cm 130 cm
v stave poškodená, vŕba rakyta 1 ks s obvodom kmeňa 120 cm vo výške 130 cm v stave poškodený,
vŕba rakyta 1 ks s obvodom kmeňa 100 cm vo výške 130 cm, vŕba rakyta 1 ks s obvodom kmeňa 120 cm
vo výške 130 cm a vŕba rakyta 1 ks s obvodom kmeňa 150 cm vo výške 130 cm. Ako dôvod výrubu bol
uvedený čistenie pozemku. Súčasťou žiadosti je výpis z katastrálnej mapy a LV č. XXXX. Zároveň bol

predložená e-mail od R. N. s oznámením o nemožnosti vykonania miestnej ohliadky, zo dňa 13.3.2020,
zdôvoduopatreníprotiCovid-19, e-mailO.L.ozrušenímiestnehošetreniaurčenéhonadeň18.03.2020
z dôvodu Covid-19, záznam o telefonickom oznámení zrušenia miestnej obhliadky zo dňa 16.03.2020.Súčasťou listín je žiadosť OÚ Topoľčany o stanovisko ŠOP k výrubu drevín v k.ú. D., žiadosť o nazretie
do spisu obžalovaným. Obžalovaný tiež v prípravnom konaní predložil faktúru k búracím prácam.

Ďalej súd oboznámil LV č. XXXX a LV č. XXXX pre katastrálne územie D., z ktorého boli preukázané
vlastnícke pomery k parcelám, ktoré sú miestom činu v období tesne pred časom skutku. Tiež žiadosť
o zápis s geometrickým plánom zo dňa 27.02.2020, spis Obce D. (č.l.1249), z neho podstatný obsah
spisu.

Z územnej informácie Obce D. s prílohami a fotodokumentáciou (č.l. 1207-1212), bolo preukázané, že
obecné zastupiteľstvo dňa 09.09.2020 uznesením č. 195/2020 schválilo výstavbu na parcele č. XXX/XX
a na parcele XXX výstavbu miestnej komunikácie a parkovacích miest na základe vlastníčky pozemku
par. č. XXX/XX S. B. G., pričom parcela č. XXX registra „E“ je podľa informácie viac ako 50 rokov
vyasfaltovaná, nie je vedená v žiadnom rozhodnutí. Dňa 19.01.2021 boli na parcele registra „C“ č. XXX
vyrúbané všetky stromy a kríky distribútorom elektrickej energie Západoslovenská distribučná a.s., obec

bola pri vypílení prítomná. V roku 2022 bolo vydané územné rozhodnutie, ktoré bolo na základe protestu
prokurátora zrušené, územné konanie stále prebieha. V čase vydania rozhodnutia parcela registra „E“
č. XXX/XX neexistovala.

Súčasne súd oboznámil rozhodnutie E. D., stavebné povolenie č. VY46/4/2023 zo dňa 20.04.2023

právoplatné 09.05.2023.

ZosprávyOkresnéhoúraduTopoľčanyzodňa05.03.2024súdzistil,žekúpnouzmluvouV360/2020bola
parcela registra „E“ č. XXX/XX o výmere 4917 m2 orná pôda v podiele 1/1 predaná I. C. kupujúcemu A.
B. C., ktorý ju takto kúpnou zmluvou V 843/2020 predal S. B. G.. Zápisom geometrického plánu listinou

R 118/2021 bola z parcely registra „E“ č. XXX/XX vytvorená parcela registra „C“ č. XXX/X orná pôda
o výmere 5017m2 a XXX/X ostatná plocha o výmere 12 m2.

Zo správy obce W. k osobe A. L. V. bolo zistené, že táto osoba je poslanom obecného zastupiteľstva
obce W. od roku 2018 po súčasnosť.

K osobným pomerom súd oboznámil odpis z registra trestov obžalovaného, kde nemá žiadny záznam.

Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný má 25
záznamov, a to na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, za ktoré bol postihovaný

napomenutím, blokovou pokutou.

Súd podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku nepripustil výsluch svedkov B. L. V. a N. ako dôkazu
nadbytočného a neodôvodneného. Odmietol námietky obžaloby o politizácii procesu aj k osobe
vyšetrovateľa ako nedôvodné, v rámci účelovej obrany obžalovaného. Súd tiež zamietol čítanie zápisníc

z č.l. 357-382 spisu svedkov F. G., P. G., L. G. a A. Q. z prípravného konania, ako dôkazy, ktorých
vykonaním by bola porušená zásada kontradiktórnosti, právo obžalovaného na obhajobu a spravodlivý
proces, nakoľko sa jedná o výsluchy pred vznesením obvinenia. Súd nevyhovel ani návrhu obhajoby na
doplnenie dokazovania vykonaním dôkazu výsluchom znalca O. M., nakoľko znalec nemá oprávnenie
na znaleckú činnosť v odvetví Ochrana životného prostredia.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom základné
zásady Trestného poriadku.

Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že uznal obžalovaného A. B. C. za vinného
zo spáchania prečinu porušovania ochrany stromov a krov, podľa obžaloby Okresnej prokuratúry
Topoľčany, s úpravou skutkovej vety, pri zachovaní totožnosti skutku a spôsobeného následku, nakoľko
bolo dostatočným spôsobom a bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa stal, má znaky

žalovaného trestného činu, a že tento spáchal obžalovaný, ktorý svojím protiprávnym konaním naplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306
odsek 1 Trestného zákona po stránke subjektívnej aj objektívnej.K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny
čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je
bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené

Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný nedisponoval žiadnym písomným
súhlasom orgánu ochrany prírody na úseku ochrany stromov týkajúcim sa odstránenia stromov a krov,

pre výrub ktorých je obžalovaný stíhaný. Obžalovaný dal pokyn na vyrúbanie stromov a krov bez
príslušného povolenia, spôsobil tak škodu väčšieho rozsahu, čím svojím konaním naplnil skutkovú
podstatu prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 306 odsek 1 Trestného zákona.
Z protiprávneho konania je obžalovaný usvedčovaný priamo výpoveďou F. G., P. G., L. G. a A. Q.,
ktorí zhodne potvrdili, že výrub bol realizovaný 30. a 31.03.2020 výlučne na pokyn obžalovaného,
s prísľubom finančnej odmeny, a vyrúbané bolo to, čo bolo obžalovaným k výrubu určené a na

mieste, kde to obžalovaný určil. Tieto ich tvrdenia o konaní na pokyn obžalovaného boli podporené
aj dôkazmi o vykonaných telefonátoch medzi obžalovaným a F. G., a to aj v čase, kedy boli pri
opiľovaní stromov títo svedkovia pristihnutí pracovníčkou ŠOP O. N., a fotografiami, ktoré táto svedkyňa
urobila na mieste samom dňa 31.03.2020 pri tom, ako boli títo svedkovia G. a Q. ňou vyrušení
pri popísanej činnosti. Obžalovaného ďalej usvedčuje aj výpoveď O. N. ako pracovníčky ŠOP, ktorá

zabránila ďalšiemu konaniu svedkov G. a Q. na mieste samom, a iniciovala ďalší postup po zistení
protiprávneho konania. Svedkyňa usvedčuje obžalovaného vyhotovenou fotodokumentáciou na mieste
skutku, následne vykonala merania na mieste činu zadokumentovaním rozsahu poškodenia stromov,
ich stavu, vykonaním meraní na mieste, kde sa daný výrub realizoval, pričom popísala okolnosti, za
ktorých bol zistený rozsah vykonaného výrubu a spôsob identifikácie jednotlivých krov a drevín, ktoré

boli pri výrube zasiahnuté protiprávnym konaní. Výpoveď svedkyne T. potvrdila, že elektrické vedenie
vysokého napätia sa nachádzalo na ľavej strane, v inom mieste ako je miesto skutku. Svedkyňa uviedla,
že v roku 2020 to miesto začal starosta čistiť, ale výrub stromov a krov nevidela. Svedkovia O. L. a O. S.
výpoveďami potvrdili postup orgánov ochrany prírody po podaní žiadosti obce o výrub ako aj po zistení
vykonaného výrubu stromov a krov, potvrdili vykonanie štátneho dozoru na mieste. Svedkyňa O. C., ako

pracovníčka Okresného úradu Topoľčany odbor starostlivosti o životné prostredie, rovnako potvrdila, že
Okresný úrad Topoľčany dňa 04.03.2020 prijal žiadosť o výrub stromov na predmetnej parcele, pričom
k vydaniu povolenia z dôvodu covid situácie do času skutku nedošlo, keďže obhliadka na mieste za
účasti ŠOP ako orgánu, ktorý k výrubu na žiadosť Okresného úradu zaujíma stanovisko k výrubu, nebola
vykonaná.

V kontexte s výpoveďami svedkov je obžalovaný z trestnej činnosti usvedčovaný aj listinnými dôkazmi,
a to najmä zápisnicou o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, z ktorej je zrejmé, kde, v akom
rozsahuanaakýchparceláchdošlokvykonaniuvýrubudrevínakrov,oakédrevinysajednalo,spisovým
materiálom Okresného úradu Topoľčany. Zároveň obžalovaného usvedčujú aj správy Štátnej ochrany
prírody Slovenskej republiky, správa CHKO Ponitrie a Dunajské luhy Nitra, kde na mieste samom

bol lokalizovaný výrub krov a drevín a rovnako namieste samom reálnym meraním bol zistený rozsah
vykonaného výrubu v m2 týkajúci sa vyrúbaných krovín, identifikovali sa aj vyrúbané dreviny na základe
obhliadky pňov a výpočtu obvodu kmeňa takto vyrúbaného stromu vo výške 130 cm, pričom následne
bola určená spoločenská hodnota takto vyrúbaných drevín a krov znaleckým dokazovaním znalca M.
Q. O. Q..

Spoločenskú hodnotu stromov znalec vyčíslil podľa údajov vyplývajúcich zo spisového materiálu ako
aj zistených vlastným meraním v rámci obhliadky na mieste činu. Určená spoločenská hodnota bola
v prípade kríkov posudzovaná pri hodnote stanoveného rozsahu vypíleného krovinatého porastu
meraného príslušnými štátnymi orgánmi na spodnej hranici. Znalec odôvodnil určenie koeficientu 0,6
pri stanovení spoločenskej hodnoty stromov, špecifikoval, prečo v niektorých prípadoch tento koeficient

nebolo možné použiť. Tiež poukázal na to, že vychádzal aj zo samotných meraní na mieste samom
v rámci obhliadky miesta činu, ktorú realizoval 04.06.2020. Potvrdil, že spoločenskú hodnotu stromov
posudzoval v danom čase a mieste, teda k okamihu spáchania skutku, hoci bolo potvrdené, že vŕba
(bez ohľadu na jej druh) má vysokú regeneračnú schopnosť.
Súd sa rovnako zaoberal aj znaleckým dokazovaním predloženým obhajobou. O. S. vykonal merania

na mieste dňa 23.04.2021, s tým, že určoval stav k 30.03.2020, stanovil priemer vyrúbaných stromov
spätným prepočtom, stanovil hodnotu drevnej hmoty a ekologickej škody, pri kroch nevedel určiť
ekologickú hodnotu. V znaleckom posudku pri krovinách sa všeobecná hodnota podľa neho zisťovať
mohla ale nezisťovala sa preto, lebo plocha krovín zistená na mieste pri jeho prítomnosti na miestesamom väčšia ako 20 m2, čo je zo zákona dané, v takom prípade sa spoločenská hodnota nezisťuje.
Spoločenskú hodnotu stromov a krov ku dňu skutku tak objektívne nevyčíslil.
O. G. stanovila v znaleckom posudku rozdiel v spoločenskej hodnote stromov pred orezom a po oreze

– po skutku, pričom merania realizovala rok po skutku v mesiaci apríl 2021, spoločenská hodnota
krovinatého porastu ňou nebola určená.
Znalecký ústav SPU Nitra a jeho znalec O. L. posudzoval stav opílených a vyrúbaných stromov
predovšetkým z dendrologického hľadiska, vykonal dendrometrické merania a hodnotil spôsob opílenia
stromov.

Súd závery týchto znaleckých posudkov považoval za značne skresľujúce, tieto znalecké posudky
za nepresvedčivé a nespôsobilé stanoviť jednoznačne spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín a krov,
nakoľko znalci vychádzali z údajov a podkladov vykonaných rok po skutku, kedy všetci zhodne
potvrdili vysokú regeneračnú schopnosť stromov vŕby, stanovenie hodnôt realizovali spätne, na základe
osobných ohliadok vykonaných na jar 2021. Niektorí znalci sa nevyjadrovali ku kríkom alebo vychádzali
zo stavu na mieste v čase nimi vykonanej obhliadky. Znalci tak nezohľadnili skutočný rozsah protiprávnej

činnosti, ktorý bol ustálený miestnym šetrením pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR, keď nezohľadnili
zistený rozsah vyrúbaných kríkov, ktoré do svojich výpočtov nezahrnuli. Preto nimi stanovené škody
resp. spoločenské hodnoty týkajúce sa stromov a krov, ktoré sú predmetom konania, nebolo možné
považovať za objektívne.
Obžaloba v rámci dokazovania poukazovala na motív obžalovaného, a to snahu o vyčistenie pozemkov

pre účely realizovania stavebnej činnosti, pričom túto skutočnosť preukazovali spisové materiály obce
Urmince k stavebným konaniam ako aj výpisy z listov vlastníctva predmetných parciel z miesta
spáchaného skutku, a zmeny vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam.

V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zaoberal aj obranou obžalovaného, ktorý poprel spáchanie

žalovanej trestnej činnosti, namietajúc predovšetkým nesprávny procesný postup orgánov ochrany
prírody a tiež vyčíslenie spoločenskej hodnoty stromov a krov dotknutých touto protiprávnom činnosťou.
Obžalovaný namietal skutočnosť, že dotknuté stromy boli poškodené, čo nebolo zohľadnené pri určení
spoločenskej hodnoty stromov, a tiež, že sa tieto nachádzali v ochrannom pásme vysokého napätia.
Ďalej namietal zistenie rozsahu vypílených krov a neakceptovanie vysokej regeneračnej schopnosti

opílených drevín. Uvedenú obranu súd považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej
zodpovednosti za uvedené konanie, resp. snahu vyhnúť sa hroziacemu trestu, kde uvedená obrana
obžalovaného bola vyššie uvedenými dôkazmi plne vyvrátená.

Vykonaným dokazovaním súd ustálil záver o tom, že obžalovaný v priamom úmysle v rozpore s

ustanovením § 47 odsek 1, odsek 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov poškodil stromy a vyrúbal kry, a to v stanovenom v rozsahu 9.269,28 Eur.

Právonaochranuživotnéhoprostredia pritompatrímedzizákladnéľudsképrávaaslobody.Ustanovenie
§ 306 Trestného zákona chráni pred neoprávneným výrubom stromov a krov. Pre trestnú zodpovednosť

stačí aj ohrozenie chráneného záujmu.
Životné prostredie je v zmysle § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí všetko, čo vytvára
prirodzené podmienky existencie organizmov včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja.
Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho
nápravy.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti predpáchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení
podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť

nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské
odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Kosobnýmpomeromobžalovanéhosúdzistil,žeobžalovanýjestarostomobceD.,doposiaľnebolsúdne
trestaný. Podľa Centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov má evidovaných 25 priestupkov,
na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Obhajoba k spáchaným priestupkom uviedla,
že obžalovaný nespáchal žiadne priestupky proti občianskemu spolunažívaniu ani na úseku ochrany
životného prostredia. Súd spáchanie priestupkov v tomto rozsahu považoval za skutočnosť, ktorá
neumožnila zohľadniť poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona. Súd má za to, že

obžalovaný si musí byť vedomý potreby vedenia riadneho života v rámci právnych a morálnych pravidiel,
musí dokázať morálne prekonať potrebu páchanie priestupkovej a trestnej činnosti a tým negatívneho
správania sa voči základným normám spoločnosti. Zľahčovanie spáchaných priestupkov v počte 25
nie je na mieste a nemožno konštatovať, že sa jedná o ojedinelé, neúmyselné či náhodné vybočenie.
Jedným zo základných znakov vedenia riadneho života je totiž prísne dodržiavanie akýchkoľvek

právnych noriem, či nižšej alebo vyššej právnej sily.
Súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť odôvodňujúcu úpravu
zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Trestná sadzba pre uloženie trestu bola stanovená ustanovením § 306 odsek Trestného zákona,

a to až na 3 roky. Súd tak mohol okrem trestu odňatia slobody uložiť aj iný druh trestu
(alternatívny trest). Berúc do úvahy druh trestnej činnosti a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že
vhodným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu bude vzhľadom na stupeň spoločenskej závažnosti
spáchaného prečinu uloženie samostatného peňažného trestu vo výške 700,- eur, ktorý postihne
majetkovú sféru obžalovaného, a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu uložil

náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Takto uložený trest napĺňa účel trestu v súlade
sustanovením§34Trestnéhozákona,takvoblastigenerálnejakoajindividuálnejprevencie,zohľadňuje
proporcionalitu trestu vo vzťahu k narušeniu zákonom chráneného záujmu a spôsobeného následku,
kedy súd pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen doposiaľ bezúhonnú osobu obžalovaného, jeho
osobné pomery a možnosť jeho nápravy, dbal na to, aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie

v páchaní ďalšej trestnej činnosti obžalovaného a zároveň tak, aby usmernil obžalovaného viesť riadny
život, pričom plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu a bude signálom smerom k občianskej
spoločnosti, že konanie presahujúce rámec zákona, nie je prípustné ani tolerovateľné.

Pre prípad, že by peňažný trest bol úmyselne zmarený, stanovil súd náhradný trest odňatia slobody vo

výmere 20 dní.

Pre rozhodovanie o nároku na majetkovú reparáciu ujmy vzniknutej nepovoleným výrubom dreviny (až
do výšky spoločenskej hodnoty dreviny) je potrebné ďalšie dokazovanie, preto súd rozhodol tak, že
poškodeného odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

TO-1T/1/2022
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.