Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoCsp/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3222201370
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3222201370.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu
JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Aleny Radičovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov,
IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava
– mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 356,23,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č. k. 1Csp/66/2022-86 zo dňa 16. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 356,23
eur s príslušenstvom zamietol a výrokom II. žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
nepriznal.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zákona č.
160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), keď v posudzovanom

prípade išlo o spotrebiteľský spor, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,00 eur, pričom
podľa súdu prvej inštancie išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia
strán neboli sporné.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so žalobou a k nej pripojenými listinnými dôkazmi zistil, že dňa
13.10.2017 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou D. D., E., D. D. F. XX, XXX XX G.,

A.: XX XXX XXX) a žalovanou uzatvorená zmluva označená ako „Zmluva o Kreditnej karte
(spotrebiteľský úver),“ na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej
spotrebiteľskýrevolvingovýúversvýškoucelkovéhoúverovéhorámcavsume600,00eurpripremenlivej
úrokovej sadzbe, ktorá podľa zmluvy závisela od výšky čerpania celkového úverového rámca ku koncu
účtovného obdobia zníženého o sumy splátok klienta uhradených do najbližšieho dňa splatnosti (úrok
je v tejto zmluve označený aj ako „Poplatok za komfort“). Výška minimálnej splátky pri schválenom

úverovom rámci 600,00 eur bola podľa predmetnej zmluvy vo výške 30,00 eur. V predmetnej zmluve
bola uvedená RPMN vo výške 37,89 % a priemerná RPMN vo výške 22,42 %. Celková čiastka, ktorú
žalovaná ako klient mala zaplatiť bola stanovená vo výške 710,00 eur. Z nerozporovaných skutkových
tvrdení žalobcu ako aj zo špecifikácie platobnej histórie predloženej žalobcom vyplýva, že žalovaná
čerpala na základe poskytnutého úverového rámca finančné prostriedky v celkovej výške
5.853,35 eur a vykonala úhrady (titulom predmetnej zmluvy) spolu vo výške

5.925,73 eur. Listom označeným ako „Zníženie celkového úverového rámca na nulu a výpoveď Zmluvy
o kreditnej karte“ zo dňa 13.04.2021 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že keďže jedlhodobo v omeškaní so splácaním pohľadávky banky z predmetnej zmluvy, banka znižuje celkový
úverový rámec na nulu s účinnosťou ku dňu 23.04.2021. Zároveň právny predchodca žalobcu touto
listinou oznámil žalovanej, že predmetnú zmluvu vypovedá, pričom uviedol, že zníženie celkového

úverového rámca nadobúda účinnosť a výpoveď zmluvy považuje za doručenú dňa 23.04.2021, ak
najneskôr v deň predchádzajúci dňu 23.04.2021 neuhradí žalovaná splátku vo výške najmenej 255,04
eur. Pre prípad, že žalovaná požadovanú splátku do 23.04.2021 neuhradí, vyzval ju k povinnosti uhradiť
celú pohľadávku banky z predmetnej zmluvy, ktorú ku dňu 23.04.2021 vyčíslili vo výške 1.434,53 eur.
Výzvou zo dňa 25.03.2022 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k úhrade splatnej a nezaplatenej

pohľadávky ku dňu 25.03.2022 vo výške 1.190,74 eur, nakoľko je pohľadávka banky z predmetnej
zmluvy splatná v celom rozsahu a je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace. Uviedol, že
ak dlžnú sumu žalovaná neuhradí, je banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zmluvou
o postúpení pohľadávok č. 0411/2022/CE zo dňa 23.06.2022 postúpil právny predchodca žalobcu na
žalobcu okrem iného aj pohľadávku uplatnenú voči žalovanej v tomto konaní, čo bolo preukázané
z predloženej písomnej zmluvy o postúpení a jej príloh. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa

30.06.2022 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 13.10.2017 uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zároveň
spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a ktorá taktiež spĺňa definičné znaky zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Súd prvej inštancie mal v spore taktiež preukázanú
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Z predložených listín vyplývalo, že došlo k platnému postúpeniu

splatnej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej na žalobcu písomne uzatvorenou
zmluvou o postúpení pohľadávok. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny
predchodca žalobcu dodržal postup vyžadovaný § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri postúpení pohľadávky
z právneho predchodcu žalobcu ako banky na žalobcu.

5. Súd prvej inštancie následne v rámci limitov stanovených v spotrebiteľskom sporovom konaní
podrobil obsah predmetnej zmluvy preskúmaniu z hľadiska jej súladu s normami spotrebiteľského práva,
pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom
ospotrebiteľskýchúverochvznenívčaseuzatvoreniaspotrebiteľskejzmluvyoúverezodňa13.10.2017.

Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná zmluva neobsahuje zákonne vymedzenú úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. V posudzovanom
prípade nebola na začiatku zmluvného vzťahu určená konkrétna výška úrokovej sadzby, ale výška úroku
sa mala odvíjať od výšky čerpania celkového úverového rámca ku koncu účtovného obdobia zníženého
o sumy splátok klienta uhradených do najbližšieho dňa splatnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie

takto vymedzená úroková sadzba v predmetnej zmluve nie je pre priemerného spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany vymedzená dostatočne jasným, zrozumiteľným a určitým spôsobom. Spotrebiteľ musí
byťužnazačiatkuzmluvnéhovzťahuúplneajasneinformovanýovšetkýchpodmienkachčerpaniaúveru
tak, aby sa vedel rozhodnúť, či do predmetného úverového vzťahu vstúpi, pričom uvedená požiadavka je
ešte zvýraznená pri dojednaní úrokovej sadzby úveru, nakoľko úrok predstavuje hlavnú zložku nákladov

spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti ďalej uviedol,
že v predmetnej zmluve je navyše pre spotrebiteľa výška úroku vyjadrená v eurách (označenie ako
„Poplatok za komfort“) uvedená neúplne a klamlivo, nakoľko nie je uvedené, či sa jedná o úrok za rok,
za mesiac alebo za iné časové obdobie. Súd prvej inštancie navyše uviedol, že z vyjadrenia výšky
úrokov v ročnej percentuálnej sadzbe v predmetnej zmluve vyplýva, že pri určitom čerpaní finančných

prostriedkov a vykonaných určitých splátkach by bol spotrebiteľ zaviazaný platiť úrok až vo výške 45,00
% ročne, čo je nepochybne úrok neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi.

6.Vzhľadomnaabsenciuvyššieuvedenejnáležitostivpredmetnejzmluve,súdprvejinštanciepovažoval
úver poskytnutý žalobcom ako veriteľom žalovanej ako dlžníkovi za poskytnutý bez úroku a bez

poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch). Z uvedeného vyplýva, že žalobca
nemá nárok na zaplatenie úroku ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy istiny
po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. V tomto prípade z vykonaného dokazovania (platobnej
histórie žalovanej a žalobcom predloženej špecifikácie postúpenej pohľadávky) vyplynulo, že žalovanáz poskytnutého úveru čerpala sumu 5.853,35 eur a realizovala vklady na účet v celkovej výške 5.925,73
eur. Pokiaľ žalovaný nárok presahoval sumu istiny, ktorá by žalobcovi patrila, tak v tej časti bola žaloba
nedôvodná, pretože sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanej proti
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanej v konaní žiadne trovy konania nevznikli.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa § 365

ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nebol oprávnený rozhodnúť v merite
veci bez nariadenia pojednávania, keď na to neboli splnené viaceré procesné podmienky podľa § 297
písm. b) CSP. Pojednávanie pred súdom predstavuje obligatórnu časť civilného sporového konania
až na zákonom stanovené výnimky, ktoré ak nie sú splnené, súd nemôže rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania. V uvedenom ustanovení sú stanovené podmienky na rozhodnutie bez pojednávania
kumulatívne, čo znamená, že ak čo i len jedna nie je splnená, súd musí pojednávanie nariadiť.

Tým či boli splnené podmienky na to, aby bolo rozhodnuté bez pojednávania sa súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal, nakoľko len zhrnul, že tieto podmienky boli
splnené a rozhodol bez pojednávania. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal, či v uvedenom prípade
ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a taktiež sa nevyjadril ani k spornosti skutkových tvrdení
strán.Jediné,čopovažuježalobcazasplnenéjehodnotasporu,ktoránepochybneneprevyšuje1.000,00

eur. Na základe uvedeného má žalobca za to, že nenariadením pojednávania súd prvej inštancie
nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň bolo konanie zaťažené vadou,
ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie veci, nakoľko v prípade, že by súd prvej inštancie
pojednávanie nariadil, tak by sa spor vyvíjal inak.

9. Žalobca je toho názoru, že ustanovenie § 297 písm. b) CSP je potrebné vykladať tak, že ak
žalovaná nespochybnila tvrdenia žalobcu a rovnako podľa súdu prvej inštancie sú tieto tvrdenia
preukázané, tzn. skutkové tvrdenia neboli sporné, potom súd mal v zmysle § 297 písm. b) CSP
žalobe vyhovieť bez nariadenia pojednávania. Avšak v prípade, ak sú skutkové tvrdenia sporné,

resp. súd nemá určité skutočnosti za preukázané, potom nie sú naplnené podmienky pre rozhodnutie
bez pojednávania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda podľa názoru žalobcu nesprávne, resp.
vychádzaznesprávnehoprocesnéhopostupu.Žalobcamázato,žesúdprvejinštancievdanomprípade
nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako
spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Na základe toho súd prvej inštancie odňal

žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca zastáva názor, že ak by súd prvej inštancie vyslovil
svoj predbežný právny názor, nariadil súdne pojednávanie alebo aspoň žalobcu vyzval na vyjadrenie
k sporným otázkam, tak žalobca by obratom zaslal na súd vyjadrenie s ďalšími skutkovými tvrdeniami
podložené relevantnými dôkazmi. Súd prvej inštancie však takto nepostupoval a pri nespornosti
skutkového stavu prosto uviedol, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti – úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, s čím sa však
žalobca nestotožňuje. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenia Krajského súdu v Trenčíne so
sp. zn. 19CoCsp/44/2021 zo dňa 27.10.2021 a sp. zn. 27CoCsp/22/2021 zo dňa 28.10.2021.

10. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za prekvapivé a to z toho dôvodu, že mu ani len nemohla

vzniknúťpovinnosťdodatočnéhotvrdeniazanespornostiskutkovéhostavu.Skúmanienáležitostizmluvy
(úroková sadzba) neboli medzi stranami sporu sporné, pričom to, že súd prvej inštancie vnímal túto
skutočnosť ako spornú sa žalobca dozvedel až z napadnutého rozhodnutia. Otázka skúmania náležitosti
zmluvy vo vzťahu k úrokovej sadzbe vôbec nebola predostretá protistranou v rámci prebiehajúceho
konania. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti zmluvy o úvere a tieto sú

uvedené transparentným spôsobom a preto nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalobca sa však k uvedenej otázke na pojednávaní ani len nemohol vyjadriť, keďže žiadne
nariadené nebolo, pričom dokazovanie sa vykonáva zásadne na pojednávaní. Na druhej strane sa súd
prvej inštancie otázke premenlivej úrokovej sadzby v napadnutom rozsudku vyčerpávajúco venoval bez
toho, aby sa k tomuto mohol vyjadriť aj žalobca. Skutkové tvrdenia (čo do dôvodu a výšky uplatneného

nároku ako i náležitostí zmluvy) neboli protistranou vôbec popreté
a v zmysle § 151 ods. 1 CSP ich bolo v konaní potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia,
na základe čoho bolo potrebné uzavrieť, že je nesporným skutkovým tvrdením, že žalovaná neplnila
svoje povinnosti z riadne uzatvorenej zmluvy za tam uvedených podmienok, čím vznikla dlžná sumašpecifikovaná v žalobe. Na základe uvedeného žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na
základevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,nakoľkovkonaníbolopreukázané,že
žalovaná svoje povinnosti zo zmluvy riadne neplnila a zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo

k porušeniu žiadnych povinnosti v podobe uvedenia „neúplnej a klamlivej“ úrokovej sadzby.

11. Žalobca dodal, že ničím nepopiera, že v zmysle § 235 CSP môže súd vykonať v spotrebiteľských
sporoch aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhoval, avšak v žiadnom prípade sa nestotožňuje
s postupom súdu prvej inštancie, ktorý v podstate popieral skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré bolo

potrebné v zmysle § 151 ods. 1 CSP považovať za nesporné a navyše tak urobil bez nariadenia
pojednávania, ktoré obligatórne nariadené malo byť. Ak mal súd prvej inštancie pochybnosti
o skutkových tvrdeniach žalobcu, napr. ohľadom náležitostí úverovej zmluvy vo vzťahu k úrokovej
sadzbe, napriek nespornosti týchto skutkových okolností, tak potom mohol v zmysle § 295 CSP
vykonať aj bez návrhu žalovaného ďalšie dôkazy, napr. mohol dopytovať žalovaného prípadne právneho
predchodcu žalobcu na vyjadrenie k takto uvedeným skutkovým tvrdeniam žalobcu, prípadne mohol

právneho predchodcu v zmysle edičnej povinnosti dopytovať za účelom predloženia dôkazov na
preukázanie týchto žalobcových tvrdení. Súd prvej inštancie však podľa žalobcu nepostupoval v zmysle
§ 295 CSP, nakoľko žiadne takéto dôkazy nevykonal, ale naopak z pozície pomyselného advokáta
a zástupcu žalovanej ako spotrebiteľa (t. j. slabšej strany) aktívne rozporoval skutkové tvrdenia skutkové
tvrdenia žalobcu a napriek ich nepopretiu zo strany žalovanej zamietol žalobu pre absenciu náležitostí

v úverovej zmluve a to viac, keď žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobca v tejto
súvislosti poukázal na odlišné stanovisko sudcu H. I. k nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS
547/2012, ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove so sp. zn. 10CoCsp/20/2021 zo
dňa 13.09.2022, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici so sp. zn. 41CoCsp/48/2021 zo dňa
23.02.2022 a opätovne na uznesenia Krajského súdu v Trenčíne so sp. zn. 19CoCsp/44/2021 zo dňa

27.10.2021 a sp. zn. 27CoCsp/22/2021 zo dňa 28.10.2021. Na základe vyššie uvedených skutočností
žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia
§ 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa

§ 359 a že popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP spĺňa aj náležitosti podľa §
363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, ods. 2 CSP

a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP),
pretože namietané vady rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v
danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej

inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

15. Súd prvej inštancie zamietol žalobu na tom právnom závere, že vzhľadom na to, že úver posúdil
ako bezpoplatkový a bezúročný pre absenciu obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa 13.10.2017), mal žalobca nárok na vrátenie iba istiny poskytnutého

úver, pričom táto istina bola žalovanou splatená už pred podaním žaloby.

16.Žalobcavosvojomodvolaníuplatnilodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.b),d),f)ah)CSP,keď
namietal najmä nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď súd nevyslovil svoje predbežné
právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú a tým nevytvoril

zákonnýpriestornadoplneniedôkazov.Súdtaknesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nemohol žalobu zamietnuť bez toho, aby nariadil vo
veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie.17.Podľa§365ods.1písm.b)CSPodvolaniemožnoodôvodniťlentým,žesúdnesprávnymprocesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak

zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup

súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu
priznával procesný kódex za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada
je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie
prípady odňatia možnosti konať pred súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia

pojednávania a neboli na to splnené podmienky (uznesenie NS SR,
sp. zn. 4Cdo/96/2010 zo dňa 20.05.2010).

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je teda posúdenie otázky, či súd prvej inštancie postupoval
správne, keď zamietol žalobu v celom rozsahu, pričom rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania,

s odkazom na ustanovenie § 297 písm. b) CSP.

20. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

21. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

22. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri

predbežnom prejednaní sporu.

23. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

24. Podľa § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

25. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetný vzťah založený

Zmluvou o Kreditnej karte zo dňa 13.10.2017 medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou D. D.,
E. a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským s ohľadom na postavenie zmluvných strán, a preto správne
aplikoval na daný vzťah ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy.

26. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď mal za to, že sú

splnené podmienky podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP. Odvolací súd preskúmaním predmetnej veci
dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie, keď rozhodol v danej veci bez nariadenia pojednávania,
nebol správny. Prejednanie sporu bez nariadenia pojednávania, ako výnimka zo zásady ústnosti, je
možné v spotrebiteľských sporoch len vtedy, ak ide o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 eur.

27. Zákon neustanovuje čo treba rozumieť pod jednoduchým právnym posúdením, pričom ide o čisto
subjektívny pojem. Posudzujúcim subjektom toho, čo je jednoduché právne posúdenie, je konajúci
súd. Strany svojimi akokoľvek rozdielnymi a zložito sa javiacimi písomnými vyjadreniami právnehoposúdenia nemôžu do konania priviesť prvok, ktorý by súd v prípade jeho presvedčenia o jednoduchosti
právnej otázky presvedčil o tom, že o takúto otázku nejde. Na druhej strane splnenie druhého kritéria
spočívajúceho v tom, že tvrdenia strán nie sú sporné, celkom závisí od procesných úkonov žalovaného.

Nespornosť tvrdení je skôr pojmom dôležitým pre hodnotenie vykonaného dokazovania a zistenia
skutkového stavu. Zavedenie tohto pojmu ako kritéria pre nenariadenie pojednávania je na hrane
prípustného odchýlenia sa od zásady bezprostrednosti a ústnosti, keďže jediným možným výkladom
tohto pojmu možno dospieť k záveru, že skutkové tvrdenia možno považovať za nie sporné v tom
prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa § 167 ods. 2 CSP k žalobe nevyjadril, resp.

vyjadril takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil.

28. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods.
1 CSP). Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť
procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť
k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu

sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve
strany sporu sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu
vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151
ods. 2 CSP). Uvedeným spôsobom je potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých

sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii v zmysle § 296 CSP, t. j. § 153
a § 154 CSP. V zásade teda platí, že dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo
strany tvrdili, pričom súd má možnosť materiálnej korekcie, a teda môže strany vyzvať na doplnenie
skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú
aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je len v rozumnej miere zmierniť prísne formálne

dôsledky nesplnenia povinnosti tvrdiť (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016).

29. Z obsahu spisu je zrejmé, že tvrdenia žalobcu, čo do základu nároku a výšky žalovaná žiadnym
spôsobom nepoprela (ostala pasívna). Ak potom tvrdený skutkový stav nebol žalovanou popretý a súd

prvej inštancie ho neprevzal za základ rozhodnutia, tak mal nariadiť pojednávanie na prejednanie veci
samej (§ 297 veta prvá CSP), na ktorom by určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné
a ktoré sa považujú za nesporné, ktoré dôkazy súd vykoná a ktoré nevykoná, s uvedením predbežného
právneho posúdenia veci (§ 181 ods. 2 CSP).

30. Z koncepcie ustanovenia § 297 písm. b) CSP (podľa ktorého nie je potrebné v spotrebiteľských
veciach nariaďovať pojednávanie, za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok) vyplýva,
že zákonodarca chcel zjednodušiť procesný postup súdu vo veciach, kedy skutkové tvrdenia strán
sú nesporné, nie však v prípadoch, ak tvrdený skutkový stav (tvrdenia v žalobe) súd prvej inštancie
považuje za nedostatočný. Obdobne ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že listinné dôkazy pripojené

k žalobe nepreukazujú tvrdenia žalobcu v žalobe (ktoré protistranou neboli popreté), bolo dôvodné
nariadiť pojednávanie vo veci samej. Pritom zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo
musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovanej strany (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/181/2016 zo dňa 23.02.2018).

31. Podmienky pre vydanie rozsudku postupom podľa § 297 písm. b/ CSP môžu nastať iba vtedy, ak súd
žalobežalobcuvyhovie.Totižaksažalovanývsúdomstanovenejlehotepodľa§167ods.2CSPkžalobe
žiadnym spôsobom nevyjadrí, znamená, že skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe, na základe ktorých
sa žalobca domáha splnenia povinností podanou žalobou, nespochybňuje. V danom prípade, ak súd
prvej inštancie žalobu zamietol, došlo neprípustne k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní, keďže

namiesto žalovanej, ktorá žiadnu procesnú aktivitu v konaní nevynaložila, spochybnil opodstatnenosť
a dôvodnosť podanej žaloby, čím vytvoril stav, že tvrdenia žalobcu v žalobe vo vzťahu k postaveniu
žalovanej ako procesnej strany v konaní, sa stali sporné. K záveru o možnej neopodstatnenosti žaloby
by súd mohol dospieť iba na základe postupu podľa § 177 ods. 1 CSP, t. j. že by vo veci nariadil
pojednávanie, vykonal dokazovanie spôsobom, ako to ustanovuje Civilný sporový poriadok a až na

základe takéhoto postupu v konaní by mohol vyniesť vo veci rozsudok.

32. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie svojim postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivýproces. Pochybenie súdu spočíva v tom, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol bez pojednávania,
hoci žalobca nemal žiadnu vedomosť, že by niektoré skutkové tvrdenia medzi stranami boli sporné,
pretože v danom prípade sa žalovaný k veci vôbec nevyjadril a súd prvej inštancie svoj názor v konaní

pred vydaním rozhodnutia neprezentoval ani v rámci prípadného predbežného prejednania sporu
(§ 171 ods. 1 CSP), ani vo veci nevytýčil pojednávanie, na ktorom by umožnil žalobcovi právne
argumentovať a rozhodnutie súdu ovplyvniť. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nemal žiadnu
vedomosť poznať názor súdu a prípadné jeho pochybnosti ohľadom presvedčivosti žaloby, v dôsledku
čoho nemohol účinne realizovať procesné práva, ktoré mu podľa zákona prislúchajú. Nemal možnosť ani

žiadny dôvod prípadné súvislosti súdu vysvetliť a nemal možnosť ani žiadny dôvod produkovať dôkazy
na podporu svojich tvrdení, ktoré nepovažoval za sporné a preto rozhodnutie súdu
o zamietnutí jeho žaloby môže byť pre neho prekvapivé. Až z rozhodnutia vo veci samej mohol žalobca
zistiť, že súd prvej inštancie považoval jeho skutkové tvrdenia za sporné.

33. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie ním uplatneného nároku z

dôvodu, že považoval úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanej za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch) vzhľadom na absenciu všetkých
náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže predmetná zmluva neobsahovala
zákonne vymedzenú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
i) zákona o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení, mohol z tohto dôvodu žalobu zamietnuť

bez nariadenia pojednávania len za súčasného dodržania podmienky kontradiktórnosti konania, ktorá
by bola za tejto situácie zachovaná buď doručením výzvy stranám, aby sa k ex offo skúmaniu
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyjadrili, alebo bolo potrebné nariadiť pojednávanie a túto
skutočnosť oznámiť stranám v rámci predbežného právneho posúdenia veci. Požiadavka na zachovaní
kontradiktórnosti konania má zabrániť vydaniu prekvapivého rozhodnutia, ktoré súd založí na záveroch

vyvodených z jeho povinnosti ex offo skúmať náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Bez vytvorenia
procesnej príležitosti strane v konaní pred súdom prvej inštancie kontradiktórne sa vyjadriť a právne
argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia, či predložiť nové dôkazy, ktoré sa z jej hľadiska
nejavili ako významné, dochádza k porušeniu právnej istoty a predvídateľnosti práva. Odvolací súd
uvádza, že v prípade, ak súd prvej inštancie považoval skutkové tvrdenia strán v konaní za nesporné,

ale vzhľadom na to, že ide
o spotrebiteľský spor, v ktorom pristúpi k preskúmavaniu či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
všetky zákonnom vymedzené náležitosti, môže rozhodnúť až potom, ako umožní stranám vyjadriť sa
k tejto skutočnosti, prípadne nariadi vo veci pojednávanie, na ktorom poskytne svoje predbežné právne
posúdenie. Princíp kontradiktórnosti je nevyhnutné v prvoinštančnom konaní dodržať i so zreteľom na

to, že v odvolacom konaní má strana v dôsledku účinkov sudcovskej a zákonnej koncentrácie už len
obmedzené možnosti na uplatňovanie nových skutkových tvrdení a na predkladanie nových dôkazov
(§ 366 CSP).

34. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie

uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho nepredvídateľný
a prekvapivý postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý proces.
Odvolacianámietkažalobcu,žesúdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, bola preto dôvodná.

35. Rovnako odvolací súd považuje za dôvodnú i námietku žalobcu o absencii splnenia povinnosti
súdom prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie bol povinný
určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné,
ktoré dôkazy vykoná, ktoré dôkazy nevykoná a uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci. Je

potrebné uviesť, že toto zákonné ustanovenie stanovuje záväzne obligatórny postup súdu, ktorého
účelom je jednak zrýchlenie civilného sporového konania, a jednak slúži na predídenie tzv. prekvapivých
súdnych rozhodnutí. Cieľom inštitútu predbežného právneho posúdenia veci je vyhnúť sa situáciám,
kedy sa strany sporu snažia preukazovať skutočnosti z pohľadu sudcu právne bezvýznamné, pričom
na strane druhej sa vôbec nevyjadria, resp. nepredložia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení vo

vzťahu k skutočnostiam podstatným podľa sudcu pre posúdenie veci. Je tak namieste konštatovať to,
že súd prvej inštancie porušil zákonom dané procesné práva strán (žalobcu) pre jeho ďalší procesný
postup v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä vytvorením mu priestoru na uplatnenie primeraných
prostriedkov procesného útoku.36. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností preto rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať v zmysle zákona, teda v prípade, že
skutkové tvrdenia bude považovať za nesporné vo veci, môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania
podľa § 297 písm. b) CSP, pokiaľ však dospeje k opačnému záveru, nemôže žalobu zamietnuť bez

nariadenia pojednávania, ale musí oboznámiť strany so spornými a nespornými skutočnosťami, dať
priestor stranám na to, aby podľa toho predniesli prostriedky procesného útoku a obrany. Následne
súd takto uplatnené prostriedky posúdi, vykoná prípadne ďalšie navrhnuté dôkazy, tieto vyhodnotí
v zmysle § 191 CSP a vo veci opätovne rozhodne. Svoje závery v novom rozhodnutí odôvodní v súlade
s § 220 ods. 2 CSP a zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 420 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1 a ods. 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).