Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5C/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123412958
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123412958.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci
žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D., E. XXX/XX t.č. ÚVV a ÚVTOS Leopoldov zast.
JUDr.MilanomKuzmom,advokátom,Košice,Floriánska16protižalovanejSlovenskejrepublike,vmene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Račianska 71, IČO 00 166 073 o náhradu škody
3 734,18 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou domáha náhrady škody vo
výške 3 734,18 Eur s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 2T/31/01 zo dňa 28. 06. 2007 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej aj ako "NS SR") sp.zn. 2To/1/2008 zo dňa 11. 11. 2008 bol uznaný za vinného z trestného činu

vraždy a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením pre výkon trestu do III.
nápravnovýchovnej skupiny. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11. 11. 2008. Po vyčerpaní
dostupných opravných prostriedkov podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej
aj ako "ESĽP"), ktorý rozsudkom zo dňa 12. 11. 2019 rozhodol o porušení jeho práv v danom trestnom
konaní podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Následne podal návrh na
povolenie obnovy konania a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 16. 06. 2021 rozhodol o

povolení obnovy konania s tým, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2T/31/2001 zo
dňa 28. 06. 2007 bol zrušený v celom rozsahu a zrušené boli aj všetky rozhodnutia na toto zrušené
rozhodnutieobsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlostratilipodklad.Najvyššísúd
Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 4Tost/37/2021 zo dňa 23. 11. 2021 sťažnosť žalobcu aj sťažnosť
prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici proti tomuto uzneseniu krajského súdu zamietol. V
konaní o povolení obnovy konania si žalobca zvolil právneho zástupcu a ten mu za poskytnutie právnych
služieb vystavil faktúru 3 734,18 Eur. Svoj nárok žalobca predbežne prerokoval so žalovanou, ktorá

mu oznámila, že jeho žiadosti nebude vyhovené, pretože trestné konanie po povolení obnovy konania
sa vedie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 6Tk/1/2022 a nie je právoplatne skončené.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok a pozostáva z dvoch samostatných konaní, pričom
on si uplatnil svoj nárok za konanie vedené Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 3Ntok/1/2021,
ktoré je právoplatne skončené. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená

škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Z tohto dôvodu žiada, aby bola žalovaná
zaviazaná zaplatiť mu 3 734,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3
734,18 Eur od 31. 03. 2023 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.2. Ako dôkazy označil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2T/31/01, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2To 1/2008, rozsudok ESĽP vo veci B. proti Slovenskej

republike (sťažnosť č. XXXXX/XX), uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3Ntok/1/2021,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Tost 37/2021, faktúru č. F., úhrady faktúry
č. XXXX, faktúru č. XXXX/XXXX, úhradu faktúry č. XXXX, odpoveď na žiadosť o zaslanie potvrdenia
o návšteve, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, predloženie dôkazov k žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku

na náhradu škody.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca si svoj nárok uplatnil žiadosťou o
predbežné prerokovanie, ktorá bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako "MS
SR") doručená dňa 04. 10. 2022. Túto žiadosť MS SR posúdilo ako nedôvodnú a oznámilo to žalobcovi
písomným podaním, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 31. 03. 2023. Po povolení

obnovy konania bola vec dňa 16. 12. 2021 pridelená do senátu 5To pod sp.zn. 5T/1/2021, teda trestná
vecsavrátila doštádiapopodaníobžaloby.Uznesenímsp.zn.5T/1/2021zodňa01.03.2022Krajský
súd v Banskej Bystrici rozhodol o postúpení veci Okresnému súdu Banská Bystrica, kde je vec vedená
pod sp.zn. 6Tk/1/2022 a ešte nebola právoplatne skončená. Rozhodujúcim z pohľadu vzniku nároku
žalobcu na uplatňovanú škodu bude nepochybne výsledok prebiehajúceho trestného konania sp.zn.

6Tk/1/2022 z dôvodu, že ak nedôjde na základe obnovy konania ku skončeniu trestného konania "v
prospech" žalobcu, teda bude opätovne právoplatne odsúdený, žalobca musí sám niesť zodpovednosť
za iniciovanie obnovy konania, ktorá sa v takom prípade v konečnom dôsledku ukáže ako neúčelná.
Ak by došlo v obnovenom konaní k oslobodeniu žalobcu, tak bude mať možnosť uplatniť si právo na
náhradu trov celého trestného konania vrátane konania o povolenie obnovy. Podľa žalovanej je preto

nárok uplatnený predčasne, žalobca nedisponuje právnym titulom v podobe nezákonného rozhodnutia
resp. nezákonných rozhodnutí, v príčinnej súvislosti s ktorými mu mohla vzniknúť ním deklarovaná
škoda. V prípade preukázania existencie právneho titulu uplatneného nároku je potrebné preukázať,
ako jednotlivé rozhodnutia súdu podmienili úkony obhajoby a určiť rozsah úkonov, pretože nie je možné
si osvojiť názor, že štát by mal niesť zodpovednosť za akékoľvek vynaložené trovy obhajoby napr.

za neúčelné úkony, úkony, ktoré neboli nevyhnutné alebo nie sú v príčinnej súvislosti s namietaným
rozhodnutím a pod. Zo žaloby ani pripojených dôkazov nevyplýva, z čoho pozostávali trovy obhajoby
v konaní o povolení obnovy konania, teda za aké úkony právnej služby príp. iné náklady mal žalobca
uhradiť jeho právnemu zástupcovi vo výške 3 734,18 Eur ani nie je preukázané, že úkony vykonal,
čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom vzniku škody a jej výšky v konaní o náhradu škody

podľa osobitného predpisu, súd nie je povinný zisťovať resp. zadovažovať si dôkazy sám z iného spisu,
je záležitosťou strán sporu aké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení predložia, žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, preto nie je možné priznať mu náhradu majetkovej škody. Z týchto dôvodov žiadala
žalobu zamietnuť.

4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej
(replika) zotrval na podanej žalobe a uviedol, že obnova konania pozostáva z dvoch samostatných
konaní, a to povolenia obnovy konania a samotného konania po povolení obnovy. Žalobca si
uplatňuje trovy konania vyplývajúce z právoplatne skončeného konania sp.zn. 3Ntok/1/2021. V prípade
pozitívneho výsledku obnoveného konania bude mať žalobca iný, s týmto konaním nesúvisiaci nárok.

Žalovanej bolo spolu so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody predložené aj
vyúčtovanie zo dňa 27. 07. 2022 za úkony vykonané v konaní sp.zn. 3Ntok/1/2021 v spojení s konaním
sp.zn. 4Tost/37/2021, požadovala doplniť dôkazy a nenamietala samotné úkony. Poukázal na uznesenie
Ústavného súdu ČR sp.zn. Pl. ÚS 110/20 zo dňa 16. 02. 2021 vo veci Tempel proti ČR, z ktorého vyplýva,
ženákladynazastúpenievkonaníopovoleníobnovyivobnovenomkonaníúplneplatíštátarozhodnutie

ESĽP vo veci Kľačanová proti SR, kde bolo v odôvodnení uvedené, že riziko akéhokoľvek pochybenia
štátneho orgánu musí znášať štát a chyby sa nesmú napravovať na náklady dotknutej osoby. Nárok
preto považuje za plne dôvodný. Navrhol pripojenie spisov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
3Ntok/1/2021 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Tost/37/2021 za účelom objektivizovania
úkonov.

5.Akodôkazyoznačilvýzvunapredloženiedôkazov,žiadosťopodanieinformácie-odpoveď,potvrdenie
o pohybe na konte, čestné vyhlásenie, prípad B. proti Slovensku č. XXXXX/XX, predloženie dôkazov,
vyúčtovanie trov právneho zastúpenia.6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že z rozhodnutí krajského a najvyššieho súdu
vyplýva, že návrh na obnovu konania bol dôvodný a konanie o povolení obnovy konania je právoplatne

skončené, preto jeho návrh nebol podaný predčasne. Išlo o povinnú obhajobu, ak by si nezvolil obhajcu
sám, bol by mu ustanovený súdom. Poukázal na rozsudok ESĽP vo veci Kľačanová proti SR, kde ide
podľa neho o druhovo podobnú vec a zároveň na rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 41C/4/2019,
kde mu boli priznané trovy konania týkajúce sa obnovy konania iniciovaného žalovanou (pozn. súdu
návrh podávala prokurátorka Generálnej prokuratúry SR) v jeho neprospech, ktorá nebola úspešná a z

rozsudku vyplýva záver, že ak bol v konaní o obnove konania úspešný, má právo na náhradu
trov konania. Trovy obhajoby a ich rozsah sú uvedené v žalobe.

7. Ako dôkazy označil rozsudok ESĽP vo veci Kľačanová proti SR, rozsudok Okresného súdu Košice I
sp.zn. 41C/4/2019 a žiadal vykonať jeho výsluch a pripojiť spis Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
3Ntok/1/2021.

8. Žalovaná v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike) zotrvala na svojich tvrdeniach. Tvrdenie,
že obnova konania v trestnom konaní v trestnom práve pozostáva z dvoch samostatných konaní je
účelové a irelevantné. Pre komplexné vyhodnotenie nároku na náhradu škody je potrebné prihliadať
na odlišný kľúčový aspekt, a to celkový výsledok konania, v ktorom malo dôjsť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia/rozhodnutí,tedapredprávoplatnýmskončenímtrestnéhokonaniavovecisp.zn.6Tk/1/2022
je nárok uplatnený predčasne. Podľa názoru žalovanej žalobca nesprávne poukazuje na rozhodnutie
Okresného súdu Košice 1 sp.zn. 41C/4/2019 a rozsudok ESĽP vo veci Kľačanová proti SR, keď sa týkajú
skutkovo iných konaní. Rozsudok ESĽP sa týkal žaloby pre nečinnosť proti Obvodnému pozemkovému
úradu v Martine v súvislosti s reštitučným konaním, keď Krajský súd v Žiline opomenul rozhodnúť o

všetkých sťažovateľkou vyčíslených úkonoch právnej služby. Na tento rozsudok odkazuje aj rozsudok
Okresného súdu Košice I, kde sa v konaní žalobca domáhal náhrady trov obhajoby v konaní o návrhu na
povolenie obnovy konania v situácii, keď bol právoplatne oslobodený spod obžaloby a prokurátorka GP
SR podala návrh na obnovu konania, ktorý bol v konečnom dôsledku zamietnutý, v trestnom konaní sa
nijakoďalejnepokračovaloažalobcavtejtosúvislostivynaložiltrovyobhajoby.Podľanázoružalovanejto

skôr verifikuje správnosť jej argumentácie o predčasnosti podanej žaloby. Tiež nie je možné aplikovať ani
výňatok z uznesenia ÚS ČR sp.zn. Pl. ÚS 110/20, pretože predmetným uznesením ústavný súd rozhodol
o trovách právneho zastúpenia v obnovenom konaní o ústavných sťažnostiach s ohľadom na osobné
a majetkové pomery dotknutého sťažovateľa. Žalobca preto nedisponuje právnym titulom v podobe
nezákonných rozhodnutí, v príčinnej súvislosti s ktorými mohla žalobcovi vzniknúť ním deklarovaná

škoda. Čo sa týka uplatnenej majetkovej škody, tak pri skúmaní existencie škody v podobe trov obhajoby
jepotrebnéposúdiťžalobcomvynaloženéfinančnéprostriedkyzhľadiskanutnostiajúčelnosti.Žalobcak
replike doložil vyúčtovanie trov právneho zastúpenia zo dňa 27. 02. 2022, ale tento dôkaz nepreukazuje
realizáciu, rozsah či účelnosť trov obhajoby, ale len výpočet náhrady za tam špecifikované (avšak
nepreukázané) úkony právnej služby, náhrady cestovného a náhrady za stratu času. K tvrdeniu žalobcu,

že žalovaná (správne má byť MS SR) nenamietala v rámci predbežného prejednania nároku samotné
úkony uviedla, že MS SR vyhodnotilo nárok ako nedôvodný v celom rozsahu zdôrazňujúc absenciu
právneho titulu, preto sa nevyjadrovalo k jednotlivým položkám. Štát by nemal niesť zodpovednosť za
akékoľvek vynaložené trovy, ale iba tie, ktoré boli účelne vynaložené. Časť žalobcom vymenovaných
nákladov nevznikla v súvislosti s označenými nezákonnými rozhodnutiami napr. úkony právnej služby,

a to "sťažnosť väzba" zo dňa 07. 07. 2021 a porada v ÚVTOS Leopoldov zo dňa 11. 08. 2021 (tarify +
režijný paušál + DPH) a cestovné a náhradu za stratu času dňa 11. 08. 2021 na trase Košice a Leopoldov
a späť, keď tieto nemožno dať do súvisu so žalobcom označenými nezákonnými rozhodnutiami. K
úkonu porada v ÚVTOS Leopoldov osobitne namieta jej účelnosť, pretože z predloženého potvrdenia
o jej realizácii nie je zrejmé, čoho sa porada týkala. Zároveň namietla aj nesprávne stanovenie počtu

kilometrov na trase Košice - Bratislava a späť dňa 23. 11. 2021, keď si uplatnil 876 km, ale z verejne
dostupných údajov (googlemaps) vyplýva vzdialenosť cca 800 km. Výška vyčíslených cestovných
nákladovjenepreskúmateľnáanepreukázaná,keďvovyčíslenízodňa27.07.2022jeuvedenáspotreba
7,9 l na 100 km, ale žalobca nepredložil technický preukaz ani doklady o nákupe PHM. Pokiaľ žalobca
navrhol ako dôkaz vykonať jeho výsluch, tak tento by bol nadbytočný a nehospodárny, keď sa domáha

výlučne náhrady majetkovej škody a nešpecifikoval, aké sporné skutkové okolnosti by mali byť jeho
výsluchom preukázané. Namietla aj dôkazný návrh na pripojenie trestných spisov, keď toto je v zmysle
judikatúry nedostačujúce z dôvodu, že žalobca je povinný v takom prípade označiť konkrétne listiny z
konkrétneho trestného spisu a zároveň uviesť, aké skutočnosti má tá-ktorá listina preukazovať (napr.1Obdo/91/2019) a napr. skutočnosť uskutočnenia porady v ÚVTOS Leopoldov z neho ani nemôže
vyplývať. Žalobca tak uskutočnenie úkonov nepreukázal, dôkaz vykonať nemožno a ďalšie by už nemali
byť z dôvodu koncentrácie konania pripustené.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10. 12. 2024, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu
a žalovanú a vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, žalovanej a listinnými
dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, najmä rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn.2T/31/01,rozsudkomNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.2To1/2008,rozsudkomESĽP

vo veci B. proti Slovenskej republike (sťažnosť č. XXXXX/XX), uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 3Ntok/1/2021, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Tost 37/2021,
faktúrou č. F., úhradou faktúry č. XXXX, faktúrou č. XXXX/XXXX, úhradou faktúry č. XXXX, odpoveďou
na žiadosť o zaslanie potvrdenia o návšteve, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, výzvou na
predloženie dôkazov, predložením dôkazov k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, vyúčtovaním

trov právneho zastúpenia, žiadosťou o podanie informácie, potvrdením o pohybe na konte, čestným
vyhlásením.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Žalobca preukázal existenciu
nezákonných rozhodnutí, keď bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2T/31/01 zo

dňa 28. 06. 2007 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 2To 1/2008 uznaný za vinného a právoplatne
odsúdený. Po vyčerpaní všetkých dostupných opravných prostriedkov sa obrátil so svojou sťažnosťou
na ESĽP, kde bolo rozhodnuté o porušení jeho práv. Následne podal na Krajský súd v Banskej Bystrici
návrh na povolenie obnovy konania, pričom uznesením zo dňa 16. 06. 2021 bolo rozhodnuté tak, že
bola povolená obnova konania. Využil svoju zákonnú možnosť zvoliť si obhajcu, pričom išlo o povinnú

obhajobu. Žalobca splnil všetky podmienky v zmysle § 6 ods. 1 zákona, preukázal škodu, ktorú si ju
uplatňuje za prvú fázu - povolenie obnovy konania. Výkon práva zo strany žalovanej je šikanózny, keď
spochybňuje vykonanie jednotlivých úkonov, bola si vedomá, že úkony boli vykonané, pretože podaním
zo dňa 10. 02. 2023 jej boli predložené všetky dôkazy. Predložil dostatočné množstvo dôkazov, z ktorých
je možné vychádzať, tieto neboli riadne spochybnené.

11. Žalovaná zotrvala na svojich vyjadreniach a žiadala žalobu zamietnuť, keď žaloba je predčasne
uplatnená,konanievedenéOkresnýmsúdomBanskáBystricapodsp.zn.6Tk/1/2022,niejeprávoplatne
skončené, nie je možné hovoriť o existencii titulu, ak nebol doteraz právoplatne oslobodený, zatiaľ
zodpovedá za všetky trovy sám. Čo sa týka samotnej majetkovej škody, tak žalobca predložil len

vyúčtovanie, nepostačuje len odkaz na trestný spis, úkony je potrebné nejakým spôsobom preukázať,
ona namietla niektoré úkony, nedoloženie dokladov aj výpočet kilometrov. Dôkazné bremeno v celom
rozsahu zaťažuje žalobcu. Pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody dospela k záveru,
že neexistuje žiadny titul, a preto sa podrobnejšie nevyjadrovala k jednotlivým uplatneným nárokom.
Žiadala, aby na listiny, ktoré doložil právny zástupca žalobcu na pojednávaní súd neprihliadol vzhľadom

na koncentráciu konania, pretože mal možnosť tieto listinné dôkazy doložiť priamo so žalobou resp.
minimálne v replike, čo však neurobil. Z jej strany nejde o šikanózny výkon práva, využíva prostriedky
procesnej obrany.
12. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorýmbolaškodaspôsobená,bolozrušenéalebozmenené prenezákonnosťpríslušnýmorgánom.

Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

14. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste
má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak
a) v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo

b) v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto, že
v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe alebo bola vec
postúpená inému orgánu; to neplatí, ak sa preukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti
nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný.15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

16. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a
z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

18. Podľa § 18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení

osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo
bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov
konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu
za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

19. Podľa § 10 ods. 14 zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok), trestné konanie je konanie podľa
tohto zákona, trestné stíhanie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti
rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a
prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na

schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len "dohoda o vine a treste") alebo právoplatnosti
rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej.

20. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by

bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

21. Podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku, ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy konania, zruší
napadnuté rozhodnutie celkom alebo v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo i len sčasti výrok
o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj

podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

22.Podľa§404ods.2Trestnéhoporiadku,vostatnýchprípadochpokračujesúd poprávoplatnom
povolení obnovy konania v konaní na podklade pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že vec sa vracia

prokurátorovi do prípravného konania.

23. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že rozsudkom Krajského súdu sp.zn.
2T 31/01 zo dňa 28. 06. 2007 bol žalobca uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219ods. 1, 2 písm. h) Tr. zák. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. a bol odsúdený na výnimočný trest
odňatia slobody vo výmere 24 rokov so zaradením pre jeho výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2To 1/2008 zo dňa 11. 11. 2008 bol rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2T 31/01 zrušený vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu
a žalobca bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením pre jeho výkon do
III. nápravnovýchovnej skupiny.

24. Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku zo dňa 12. 11. 2019 vo veci B. pri Slovenskej

republike (sťažnosť č. XXXXX/XX) uviedol, že žalobca ako sťažovateľ namietal, že vo vyššie uvedenom
trestnom konaní (i) mu bolo odopreté právo na prejednanie veci súdom zriadeným na základe zákona
v dôsledku zmien v zložení senátu rozhodujúcom v jeho veci na prvom stupni a na odvolacom stupni;
(ii) že vyjadrenie prokuratúry z 15. 08. 2008 k jeho odvolaniu a vyjadrenie z 11. 03. 2010
k jeho dovolaniu mu neboli doručené, v dôsledku čoho mu bola odopretá možnosť reagovať na ne vo
svojej obhajobe a (iii) že jeho odsúdenie sa v rozhodujúcej miere zakladalo na dôkaze od M., ktorý

mal očividný motív svedčiť podľa dohody s prokurátorom namiesto toho, aby vypovedal pravdivo. ESĽP
námietku, že sťažovateľova vec nebola prejednaná súdom zriadeným na základe zákona odmietol
z dôvodu nevyčerpania vnútroštátnych opravných prostriedkov a ohľadom zvyšných námietok uviedol
dospel k záveru, že súdne konanie vedené proti sťažovateľovi nebolo v súlade so zárukou spravodlivosti
podľa článku 6 Dohovoru, teda vyhlásil sťažnosť týkajúcu sa namietaného nespravodlivého súdneho

konania za prijateľnú a zvyšok sťažnosti za neprijateľný a rozhodol, že došlo k porušeniu článku 6
Dohovoru.

25. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 3Ntok/1/2021 zo dňa 16. 06. 2021 podľa § 394
ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. por. povolil obnovu konania vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.

2T/31/2021 v prospech odsúdeného (žalobcu) a podľa § 400 ods. 1 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2T/31/01 zo dňa 28. 06. 2007, právoplatný dňa 11. 11. 2008 v
spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2To/1/2008 zo dňa 11. 11. 2008 v
celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad (výrok I.), podľa § 403 Tr. por. zobral

žalobcu doväzbyzdôvodovv§71ods.1písm.a),c)Tr.por.anenahradilväzbudohľadomprobačného
a mediačného úradníka. V odôvodnení krajský súd uviedol, že žalobca si podal návrh na povolenie
obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 2T/31/2001, čo
odôvodnil tým, že rozsudkom Krajského súdu sp.zn. 2T 31/01 zo dňa 28. 06. 2007 bol uznaný za
vinného z trestného činu vraždy a odsúdený na výnimočný trest odňatia slobody vo výmere 24 rokov.

Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2To 1/2008 zo dňa 11. 11. 2008 bol rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2T 31/01 zrušený vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a
žalobca bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov. Vyššie uvedené rozsudku napadol
žalobca dovolaním a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 1Tdo V 9/2010 dovolanie
odmietol. Žalobca napadol predmetné rozhodnutia aj na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej

aj ako "ÚS SR") a ten jeho sťažnosť uznesením sp.zn. IV. ÚS 10/2014-64 zo dňa 23. 01. 2014 po
predbežnom prerokovaní odmietol. ESĽP na základe sťažnosti žalobcu rozsudkom zo dňa 12. 11.
2019(sťažnosťč.45084/14)rozhodoloporušeníjehoprávpodľačl.6Dohovoruoochraneľudskýchpráv
a základných slobôd. Podľa žalobcu ESĽP vo svojom rozsudku dospel k záveru, že odsúdenie žalobcu
bolovrozhodujúcejmierezaloženénavýpovedisvedkatzv.kajúcnikaaostatnédôkazyboliibanepriame

a preukazovali spáchanie trestného činu iba vo väzbe na priamy dôkaz výpovede svedka, ktorá nebola
dostatočne preskúmaná a aj nedoručenie vyjadrenia k odsúdeným (žalobcom) podanému odvolaniu a
dovolaniu predstavovali porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Žalobca uviedol,
že si podal návrh na obnovu konania na ÚS SR, keď ESĽP uviedol, že najvhodnejšou formou nápravy
by predstavovala obnova súdneho konania, pričom ÚS SR uznesením č.k. I. ÚS. 380/2020-24 zo dňa

20. 08. 2020 jeho návrh na obnovu konania odmietol ako zjavne neopodstatnenú a ako najvhodnejšiu
formu nápravy označil obnovu konania podľa § 393 a nasl. Tr. por. Krajský súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži
na odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatného rozsudku resp. trestného rozkazu
v tých prípadoch, ak príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo po právoplatnosti

pôvodného rozhodnutia. V konaní o obnove sa nezisťuje správnosť pôvodného rozhodnutia, teda ani
zákonnosť, ale otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli v konaní uplatnené, boli orgánom
činným v trestnom konaní alebo súdu v čase rozhodnutia neznáme a zároveň, či samé o sebe alebo
v spojení s inými dôkazmi by boli spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste. Skúmanie, činové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samé o sebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie,
sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia uvedeného

vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou a významom novotvrdených skutočností a
dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto
skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia. Na základe
vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že skutočnosťou skôr neznámou podľa § 394 ods. 1
Tr. por. odôvodňujúcou povolenie obnovy konania je rozhodnutie ESĽP zo dňa 12. 11. 2019 , podľa

ktorého súdne konanie proti žalobcovi nebolo v súlade so zárukou spravodlivosti podľa čl. 6 Dohovoru
a najvhodnejšou formou nápravy by bola obnova konania, keď Slovenskej republike vyplýva z č.l. 46
Dohovoru povinnosť napraviť porušenie a podľa rozsudku aj vnútroštátnej právnej úpravy je takýmto
prostriedkom nápravy obnova konania podľa Trestného poriadku, čo zdôraznil aj ÚS SR vo svojom
uznesení č.k. I. ÚS 380/2020-24. Preto povolil obnovu konania a zrušil rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 2T/31/01 zo dňa 28. 06. 2007 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 2To/1/2008 zo dňa 11. 11. 2008 v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia
nazrušenérozhodnutieobsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejzrušenímdošlo,stratili
podklad.

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 4Tost 37/2021 zamietol sťažnosť prokurátora

aj žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3Ntok/1/2021. V odôvodení svojho
rozhodnutia uviedol, že obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú
najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré
by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa

alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. V rámci konania o návrhu na
povolenie obnovy konania nie je teda možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho
zákonnosť a odôvodnenosť, nie je možné posudzovať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v
tom smere, či sa súd pri rozhodovaní, a to vrátane rozhodovania o treste, vysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásady

bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu, či vykonal a prihliadol
na všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a podobne (primerane R 35/88, R 6/1997), ale skúma sa
len, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a či by tieto dôkazy alebo
skutočnosti samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe už predtým,
mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine. alebo o treste. Dôvodom obnovy konania nemôže byť každá

nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť
rozhodnutie o vine a treste, pričom takéto posúdenie patrí súdu. NS SR si neosvojil názor žalobcu,
že v prípade rozhodnutia ESĽP konštatujúceho porušenie základných ľudských práv a slobôd je súd
povinný vždy bez ďalšieho skúmania obnovu konania povoliť, pretože takýto záver z § 394 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku nevyplýva, takéto rozhodnutie je iba novou skutočnosťou súdu skôr neznámou

a z ničoho nevyplýva, že by súd nemal v tomto prípade povinnosť skúmať, či táto nepochybne nová
skutočnosť je aj zároveň spôsobilá odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste. Podľa názoru NS SR
dotknuté rozhodnutie ESĽP s ohľadom na v ňom obsiahnuté argumenty by mohlo odôvodniť (bez toho
aby NS SR akýmkoľvek spôsobom prejudikoval, že skutočne aj odôvodňuje) iné rozhodnutie o vine a
treste, keď ESĽP vytkol skutočnosť že výhoda poskytnutá dotknutému svedkovi prokuratúrou neprešla

dostatočnou súdnou kontrolou.

27.TrestnávecžalobcusavsúčasnostivedienaOkresnomsúdeBanskáBystricapodsp.zn.6Tk/1/2022
a nie je právoplatne skončená.

28. Podľa vyúčtovania trov právneho zastúpenia zo dňa 27. 07. 2022 právny zástupca žalobcu vyúčtoval
žalobcovi trovy konania celkom vo výške 3 734,18 Eur v právnej veci povolenia obnovy konania po
rozhodnutí ESĽP vedenej pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 3Ntok/1/2021 v spojení
s konaním vedeným pred NS SR pod sp.zn. 4Tost/37/2021 za úkony: prevzatie a príprava obhajoby
dňa 11. 01. 2021 (153,50 Eur), návrh na povolenie obnovy konania dňa 11. 01. 2021 (153,50 Eur),

účasť na VZ KS v BB dňa 16. 06. 2021 (153,50 Eur), sťažnosť väzba (1/2) dňa 07. 07. 2021 (76,75
Eur), vyradenie k sťažnosti prokurátora (1/2) dňa 11. 08. 2021 (76,75 Eur), porada v ÚVTOS Leopoldov
(1/3) dňa 11. 08. 2021 (51,17 Eur), účasť na NZ NS SR (10:00 - 12:25 + 100 % za trvanie) dňa 23.
11. 2021(307,-Eur), 7x režijný paušál po 10,87 Eur, poplatok za preklad rozsudku ESĽP 524,40 Eur,náhrada cestovného dňa 16. 06. 2021 Košice - BB a späť (452 km x 0,193 Eur x 7,9 l/100 km x 1,21
Eur/l = 130,443 Eur), dňa 11. 08. 2021 Košice - Leopoldov a späť (775 km x 0,193 Eur x 7,9 l/100 km x
1,42 Eur = 236,759 Eur), dňa 23. 11. 2021 Košice - BA a späť (876 km x 0,193 Eur x 7,9 l/100 km x 1,40

Eur = 265,954 Eur), náhrada za stratu času Košice - BB a späť dňa 16. 06. 2021 (12 polhodín x 18,12
Eur = 217,44 Eur), Košice - Leopoldov a späť dňa 11. 08. 2021 (18 polhodín x 18,12 Eur = 326,16 Eur),
Košice - BA a späť dňa 23. 11. 2021 (20 polhodín x 18,12 Eur = 362,40 Eur).

29. Faktúrou č. F. zo dňa 02. 09. 2022, splatnou dňa 16. 09. 2022 vyúčtoval právny zástupca žalobcovi

"v zmysle vyúčtovania trov právneho zastúpenia" sumu 3 734,18 Eur. Podľa potvrdenia - úhrada faktúry
č. XXXX bola dňa 19. 09. 2022 do pokladne právneho zástupcu žalobcu zaplatená suma 3 734,20 Eur.

30. Faktúrou č. XXXX/XXXX spol. Meridian Bros, s.r.o. vyúčtovala právnemu zástupcovi žalobcu sumu
524,40 Eur za úradný preklad do SK a táto faktúra bola do pokladnice spol. Meridian Bros, s.r.o.
zaplatená dňa 22. 11. 2019.

31. Podľa potvrdenia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 27. 06. 2022 bol žalobca predvedený dňa 11.
08. 2021 v čase od 12:35 hod. do 13:32 hod. a žiadateľom o predvedenie bol právny zástupca žalobcu.

32. Oznámením zo dňa 20. 07. 2022 MS SR oznámilo žalobcovi, že suma spravodlivého zadosťučinenia

vo výške 9 550,-Eur, priznaná rozsudkom ESĽP zo dňa 02. 06. 2022 bola na účet ústavu poukázaná
dňa 19. 07. 2022. Podľa potvrdenia o pohybe na konte žalobcu boli dňa 21. 07. 2022 odoslané finančné
prostriedky vo výške 4 000,-Eur s poznámkou C. B.. Čestným vyhlásením zo dňa 03. 02. 2023 C.
B. vyhlásil, že úhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3 734,20 Eur právnemu zástupcovi žalobcu
realizoval z finančných prostriedkov, ktoré mu vopred na tento účel poslal žalobca.

33. Žiadosťou zo dňa 03. 10. 2022 požiadal žalobca MS SR o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 2T/31/01 zo dňa 28. 06. 2007 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2To/1/2008 zo dňa 11. 11. 2008 a bola mu poskytnutá náhrada škody vo výške 3 734,18 Eur,

ktorá zodpovedá trovám právneho zastúpenia vzniknutým v konaní v príčinnej súvislosti so zrušenými
rozhodnutiami. Odôvodnil ju tým, že podal návrh na povolenie obnovy konania a táto bola povolená
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3Ntok/1/2021 v spojení s uznesením Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 4Tost/37/2021. V konaní o povolení obnovy konania si zvolil právneho zástupcu, ktorý
mu za poskytnutie právnych služieb vystavil faktúru vo výške 3 734,18 Eur.

34. Výzvou zo dňa 16. 01. 2023 vyzvalo MS SR právneho zástupcu žalobcu o poskytnutie dôkazu, koho
finančné prostriedky boli použité na zaplatenie faktúry, zaslanie kópie technického preukazu k vozidlu,
ktoré bolo uvedené vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia a preukázanie uskutočnenia jednotlivých
úkonov obhajoby uvádzaných vo vyúčtovaní predložením listinných dokladov. Podaním zo dňa 06. 02.
2022 (pravdepodobne malo byť uvedené 2023) mal žalobca na základe výzvy zo dňa 16. 01. 2023

predložiť MS SR doklady, a to plnomocenstvo k obnove konania, návrh na povolenie obnovy konania
zo dňa 11. 01. 2021, zápisnicu z verejného zasadnutia na KS v BB zo dňa 16. 06. 2021,
sťažnosť - väzba zo dňa 07. 07. 2021, vyjadrenie k sťažnosti prokurátora zo dňa 11. 08. 2021, zápisnicu
z neverejného zasadnutia NS SR zo dňa 23. 11. 201, doklad o vykonaní porady zo dňa 11. 08. 2021 -
potvrdenie o predvedení klienta, zmluvu o nájme dopravného prostriedku, technický preukaz, potvrdenie

o spotrebe vozidla, žiadosť o podanie informácie zo dňa 20. 07. 2022, potvrdenie o pohybe na konte,
čestné vyhlásenie C. B., prípad B. proti Slovensku č. XXXXX/XX.

35. Oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 30. 03.
2023 MS SR oznámilo právnemu zástupcovi žalobcu, že žiadosť žalobcu bola predbežne prerokovaná a

nebolojejvyhovené,keďvrámcipredbežnéhoprerokovaniažiadateľom(žalobcom)uplatnenéhonároku
nanáhraduškodynebolapreukázanáexistenciaspôsobiléhotituluvsúvislostistrestnouvecoužiadateľa
z dôvodu, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3Ntok/1/2021 zo dňa 16. 06. 2021 bola
povolená obnova konania vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2T/31/2021 a zároveň bol
v celom rozsahu zrušený rozsudok KS v BB sp.zn. 2T/31/01 zo dňa 28. 06. 2007 a všetky rozhodnutia

naň obsahovo nadväzujúce, pričom trestné konanie sa v súčasnosti vedie pod sp.zn. 6Tk/1/2022 nebolo
právoplatneskončené.Žiadateľomuplatnenýnároktitulomoznačenýchrozhodnutíjepredprávoplatným
skončením trestného konania sp.zn. 6Tk/1/2022 uplatnený predčasne. Žiadosť bola vyhodnotená ako
neopodstatnená a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody tým bolo ukončené.36. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, ktorá je v rozpore s objektívnym právom, existencia

škody ako majetkovej ujmy, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou
a nezákonným rozhodnutím. Vznik tejto zodpovednosti predpokladá, že sa rozhodnutie zrušilo ako
nezákonné. Jedným z predpokladov tejto zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím je preukázaná nezákonnosť rozhodnutia, ktoré viedlo ku vzniku
škody. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie

je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich
podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.

37. Žalobca svoj nárok na náhradu škody odôvodnil tým, že mu bola škoda spôsobená nezákonnými
rozhodnutiami, a to rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2T/31/01 zo dňa 28. 06. 2007
a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2To/1/2008 zo dňa 11. 11. 2008, v dôsledku

ktorých mu mala vzniknúť škoda, keď si podal návrh na povolenie obnovy trestného konania a táto mu
bola povolená, pričom škodu majú predstavovať trovy právneho zastúpenia a nevyhnutné náklady, ktoré
uhradil svojmu právnemu zástupcovi za zastupovanie v konaní o povolení obnovy konania.

38. Vychádzajúc z ustanovení Trestného poriadku, trestné konanie zahŕňa celé konanie podľa Trestného

poriadku a trestným stíhaním sa chápe úsek trestného konania vymedzený od vydania uznesenia
o začatí trestného stíhania podľa § 198 ods. 1 až do právoplatnosti rozsudku alebo iného rozhodnutia
vydaného orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom vo veci samej. Obnova konania je upravená
v § 393 až § 405 Trestného poriadku - tretí diel (Obnova konania) ôsmej hlavy (Mimoriadne opravné
prostriedky) tretej časti (Súdne konanie) Trestného poriadku. Obnovu konania je možné povoliť iba

na návrh oprávnenej osoby, ak sú splnené zákonné podmienky. Obnova konania predstavuje súčasť
trestného konania.

39. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je možné uplatniť si právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Nezákonnosť rozhodnutia nie je možné
a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhrade škody, a to ani ako prejudiciálnu otázku. Nezákonnosť
rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným
orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho
nezákonnosť.

40. Táto podmienka musí byť splnená, aby si mohla dotknutá osoba nárok uplatniť. V prípade trestného
stíhania (konania) judikatúra dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k
oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho,
že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté a nárok na náhradu škody

spôsobenej začatím trestného stíhania sa preto posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je
neskorší výsledok trestného konania. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia resp. postupu orgánu
činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.

41. V tomto konkrétnom prípade bol žalobca rozsudkom krajského súdu v spojení s rozsudkom
najvyššieho súdu právoplatne uznaný za vinného a bol mu uložený trest odňatia slobody. Následne
mu bola na základe jeho návrhu povolená obnova jeho trestného konania z dôvodu existencie novej
skutočnosti, a to rozsudku ESĽP, ktorým bolo rozhodnuté, že boli porušené jeho práva podľa čl. 6

Dohovoru, pričom ESĽP súd mu priznal aj nemajetkovú ujmu. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení
sp.zn. 3Ntok/1/2021 zo dňa 16. 06. 2021, ktorým povolil obnovu konania a zrušil rozhodnutia, ktoré
žalobca označuje ako nezákonné, ako aj najvyšší súd v uznesení sp.zn. 4Tost/37/2021, ktorým zamietol
sťažnosti prokurátora aj žalobcu proti uzneseniu krajského súdu v odôvodnení svojich rozhodnutí
okrem iného uviedli, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži na odstránenie

nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatného rozsudku alebo právoplatného trestného rozkazu
v prípadoch, ak príčiny nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Obnova
konania,ktorésaskončiloprávoplatnýmrozsudkom,sapovolí,akvyjdúnajavoskutočnostialebodôkazy
súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôrznámymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v
zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol
v zrejmom rozpore s účelom trestu. V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je

možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nie je možné
posudzovať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní, a to vrátane
rozhodovania o treste, vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a obhajobou
obvineného, či rešpektoval zásady ústnosti a bezprostrednosti pri dokazovaní, či bolo zachované
právo na obhajobu, či vykonal a prihliadol na všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a pod.,

ale skúma sa len, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a či by tieto
dôkazy alebo skutočnosti samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe
už predtým, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine. alebo o treste. Aj z odôvodnenia týchto rozhodnutí
je zrejmé, že rozhodnutia označené žalobcom ako nezákonné neboli zrušené pre nezákonnosť, keďže
v konaní o povolení obnovy sa zákonnosť rozhodnutí neskúma. Ak súd rozhodne o povolení obnovy
konania, je podľa Trestného poriadku povinný zrušiť napadnuté rozhodnutie, nedochádza však k jeho

zrušeniu pre nezákonnosť, pretože súd sa pri povolení obnovy konania nezaoberá otázkou zákonnosti
ani správnosti resp. odôvodnenosti rozhodnutia. Preto podľa názoru súdu predmetné rozhodnutia
označené žalobcom nemožno označiť ako nezákonné, tieto ani neboli zrušené pre nezákonnosť, ale
z dôvodu povolenia obnovy konania, keď podľa § 5 zákona má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného

v tomto konaní, pričom v trestnom konaní sa naďalej pokračuje. Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 8
ods. 1 upravuje právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste (za ktoré sa považujú
aj rozsudky, ktorými bol žalobca uznaný za vinného a bol mu uložený trest odňatia slobody), ale iba
v prípade, ak bolo takéto rozhodnutie v ďalšom konaní zrušené ako nezákonné alebo došlo v ďalšom
konaníkoslobodeniuspodobžalobyalebobolotrestnéstíhaniezastavenépreto,ževkonanívyšlinajavo

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe alebo bola vec postúpená inému orgánu.
Napadnuté rozhodnutia neboli zrušené pre nezákonnosť a trestné konanie vedené Okresným súdom
Banská Bystrica pod sp.zn. 6Tk/1/2022 ešte nie je právoplatne skončené, aby bolo možné posúdiť, či
existuje právo na náhradu škody z dôvodu uvedeného v § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z.

42. Žalobca v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu ČR a Okresného súdu Košice I, ktorými mali byť priznané trovy právneho zastúpenia pri obnove
konania. Čo sa týka uznesenia Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. Pl. ÚS 110/20 zo dňa 16.
02. 2021, podľa ktorého náhradu na zastúpenie v konaní o povolení obnovy a v obnovenom konaní
platí štát, tak toto uznesenie v odôvodnení odkazuje na § 83 ods. 2 veta druhá zákona o Ústavnom

súde. Sudca - spravodajca podľa § 83 rozhoduje o návrhu sťažovateľa, že náklady na jeho zastúpenie
celkom alebo sčasti platí štát, ak to odôvodňujú osobné a majetkové pomery sťažovateľa, najmä ak
nemá dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie nákladov spojených so zastúpením a ak nebola
jeho ústavná sťažnosť odmietnutá, takže toto rozhodnutie sa skutkovo ani druhovo nedá porovnávať s
nárokom uplatňovaným žalobcom. Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 41C/4/2019

týkajúci sa priamo žalobcu, ani v tomto prípade nejde o rovnakú situáciu. Ako vyplýva z odôvodnenia
rozsudku, v trestnom konaní bol žalobca spod obžaloby právoplatne oslobodený a prokurátorka
Generálnej prokuratúry SR podala návrh na obnovu konania, ale tento návrh bol zamietnutý, žalobca
označil ako nezákonné rozhodnutie návrh na obnovu konania, pričom súd dospel k záveru, že v
danom prípade išlo o nesprávny úradný postup. Konanie o povolenie obnovy konania neinicioval

žalobca, bol v trestnom konaní spod obžaloby oslobodený a po zamietnutí návrhu na povolenie obnovy
konania sa už v konaní žiadnym spôsobom nepokračovalo, čo nie je totožné s touto situáciou. Vo veci
Kľačanová proti Slovenskej republike sa taktiež riešil neprávny úradný postup, keď súd vyhovel žalobe
týkajúcej sa nečinnosti pozemkového úradu, ale pri rozhodovaní o trovách konania sa zaoberal iba
tromi úkonmi právnej pomoci a vôbec sa nezaoberal ďalšími dvomi, ktoré si sťažovateľka uplatnila, teda

rozhodnutie neobsahovalo žiadny záver k tomuto uplatnenému nároku, pričom voči rozhodnutiu súdu
nebolo prípustné odvolanie. V prípade žalobcu však ESĽP uviedol, že preskúmanie dôkazu súdom sa
javí ako nedostatočné, teda súd sa ním zaoberal, ale podľa ESĽP nie dostatočne a v tomto prípade
existuje aj prostriedok nápravy v podobe obnovy konania. Tieto rozhodnutia teda druhovo ani skutkovo
nie je možné stotožňovať s nárokom uplatneným v tomto konaní.

43. Žalobca žiadal vykonať dokazovanie pripojením trestných spisov za účelom objektivizovania a
výsluchom žalobcu. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, keď žalobca ani jeho právny
zástupca neuviedli, aké sporné skutkové okolnosti by mali byť jeho výsluchom preukázané (uplatňovanábola majetková škoda spočívajúca v trovách právneho zastúpenia a nevyhnutných nákladoch) ani
pripojením trestných spisov. Na pojednávaní po tom, ako súd postupoval v súlade s § 181 ods.
2 Civilného sporového poriadku, uviedol stranám sporu, ktoré dôkazy vykoná a nevykoná a vykonal

dokazovanie listinami doloženými v spise do začatia pojednávania právny zástupca žalobcu predložil
listiny, ktoré mal zaslať MS SR v reakcii na výzvu na predloženie dôkazov v rámci predbežného
prerokovanianárokunanáhraduškody.Dôkaznápovinnosťapovinnosťpreukázaniazákladnýchtvrdení
uvedených v žalobe vyplýva stranám sporu priamo zo zákona (§ 132 ods. 1 CSP). V sporovom
konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strany sporu majú jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú

povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá
strana sporu, ktorá túto povinnosť nesplnila. Účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom
konaní (§ 153 a § 154 CSP) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti
konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony
vykonávalivčas.Procesnýúkonniejevykonanývčas,akhostranasporumohlavykonaťskôr(objektívne
hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne v právomoci súdu, či omeškaný

procesný úkon strany ospravedlní alebo nie. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na
jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu,
ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky (viď napr. I.
ÚS 33/2021). Žiadne z dodatočne doložených dôkazov (listín) na pojednávaní neboli takej povahy,

žeby ich žalobca nemohol doložiť priamo so žalobou príp. s vyjadrením k vyjadreniu žalovanej, keďže
tvrdil, že tieto listiny zaslal MS SR v rámci predbežného prekovania nároku na náhradu škody. K žalobe
bola zo strany žalobcu doložená iba faktúra FV220016, z ktorej však nebolo možné zistiť ani len to, za
akékonaniebolitrovyúčtované(jevnejuvedenéiba"vzmyslevyúčtovaniatrovprávnehozastúpenia")a
nebol doložený žiadny iný doklad, ktorý by preukazoval a odôvodňoval výšku uplatnenej škody. Samotné

vyúčtovanie (ale bez ďalších dokladov vzťahujúcich sa k jednotlivým v ňom uvedeným úkonom, ktoré
mali byť vykonané resp. dokladov preukazujúcich napr. správnosť vyúčtovania cestovných náhrad) bolo
súdu doložené až spolu s vyjadrením (replikou) k vyjadreniu žalovanej, keď táto vo svojom
vyjadrení k žalobe výslovne uviedla, že zo žaloby ani jej príloh nevyplýva, z čoho pozostávali trovy
obhajoby, o aké úkony právnej služby príp. iné náklady išlo a ani to, či tieto úkony boli skutočne právnym

zástupcom žalobcu vykonané, aby bolo možné posúdiť ich účelnosť. Žalobca vo svojom vyjadrení
(replike) navrhol pripojenie trestných spisov za "účelom objektivizovania úkonov", ale bez toho,
aby uviedol, ktoré úkony majú byť takto objektivizované. V tomto prípade sa súd stotožňuje s tvrdením
žalovanej, že žalobca bol povinný označiť, ktoré konkrétne úkony príp. akými listinami z trestných spisov
majú byť preukázané, pričom niektoré úkony resp. položky vyúčtovania z trestných spisov ani nemôžu

vyplývať.Argumentprávnehozástupcužalobcunapojednávaní,žepripojenietrestnýchspisovjebežnou
praxou a nemohol očakávať, že súd spisy nepripojí, nie je odôvodnením toho, aby si žalobca neplnil
svoju dôkaznú povinnosť preukázania dôvodnosti ním uplatneného nároku, najmä v prípade, keď ho
druhá strana vo svojich podaniach namieta. Je na rozhodnutí súdu, ktoré dôkazy vykoná a žalobca je
povinný pripojiť dôkazy, ktoré má k dispozícii. Iba v prípade, že tieto dôkazy nemôže bez svojej viny

pripojiť, môže takéto dôkazy označiť, ale žalobca v žalobe ani v replike neuviedol, že dôkazy, ktoré
súdu na pojednávaní predložil a mali preukazovať dôvodnosť jeho nároku, nemá k dispozícii,
a preto je potrebné pripojiť trestný spis, aby ich bolo možné preukázať. Navyše, pokiaľ mal žalobca
tieto listiny k dispozícii už v čase začatia konania (čo je nanajvýš pravdepodobné, keď uviedol, že ich
zasielal MS SR v rámci predbežného prerokovania nároku), mal ich pripojiť už k podanej žalobe príp.

replikeajvzhľadomnanámietkyžalovanejuvedenévjejvyjadreniach.Súdpretonevykonaldokazovanie
pripojením trestných spisov aj vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutia nepovažoval za nezákonné,
a teda nebola plnená už práv podmienka na uplatnenie nároku a nevykonal dokazovanie ani listinami,
ktoré boli súdu predložené právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní s prihliadnutím na koncentráciu
konania, keď tieto listiny mohli a mali byť doložené súdu spolu so žalobou resp. s vyjadrením k vyjadreniu

žalovanej(replikou),žalobcaichmalkdispozíciiažalovanáuž vovyjadreníkžaloberesp.vovyjadreniu
k vyjadreniu žalobcu namietla nepreukázanie z čoho pozostávali trovy obhajoby a či boli úkony vykonané
resp. že niektoré úkony a náklady nemôžu z trestných spisov ani vyplývať. To, že žalovaná namietala
nepreukázanie realizácie a účelnosť jednotlivých úkonov aj cestovné, výšku PHM príp. vzdialenosť pri
vykonávaní jednotlivých úkonov resp. ich rozporovala, nie je možné považovať za šikanózny výkon

práva, ale za zákonnú možnosť realizácie jej procesných práv v rámci procesnej obrany. Povinnosťou
súdu je v prípade uplatneného nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. rozsah tejto
škody a ak sú súčasťou škody aj trovy právneho zastúpenia, musí mať preukázané, že jednotlivé úkony
boli vykonané a boli účelné a to isté platí aj pre prípad uplatnenia hotových výdavkov. Strana sporuje preto povinná preukázať nielen to, že tieto trovy právneho zastúpenia uhradila, ale aj ich realizáciu,
dôvodnosť a účelnosť v súvislosti s ňou uplatneným nárokom, teda uniesť dôkazné bremeno, čo sa v
tomto prípade nestalo.

44. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, a to existenciu nezákonného rozhodnutia,
v súvislosti s ktorým mu mala vzniknúť škoda a ani výšku a dôvodnosť ním uplatnenej škody, preto súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako strane v spore úspešnej
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady účelne
vynaložených trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z.

(Exekučný poriadok).