Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cpr/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425201254
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Husová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425201254.1

Uznesenie

10Cpr/2/2025

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXXX/X,
XXX XX E., v zastúpení: JUDr. Peter Škultéty, advokát, IČO: 51 817 748, so sídlom: Na vŕšku 8, 814

99 Bratislava proti žalovanému: Edenred Slovakia, s. r. o., IČO: 31 328 695, so sídlom: Karadžičova 8,
Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

10Cpr/2/2025

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

10Cpr/2/2025

1. Návrhom doručeným súdu dňa 07.02.2025 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol, že protistrana
je povinná riadne mu prideľovať prácu podľa Pracovnej zmluvy a uplatnil si nárok na náhradu trov

konania. Dňa 19.10.2009 uzavrel žalobca s právnym predchodcom žalovaného Pracovnú zmluvu v
znení Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 18.12.2017 s nástupom do práce odo dňa
19.10.2009 na pozíciu Manažér pre rozvoj vzťahov so zákazníkmi (druh práce) v mieste výkonu práce
C. X, E.. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 05.09.2024 č. k. B3-17Cpr/8/2020 – 700,
právoplatným dňa 17.12.2024 (ďalej aj „Rozsudok“) určil, že výpoveď zamestnávateľa je neplatná.
Žalovaný nerešpektoval právoplatný rozsudok, ani Zákonník práce a v rozpore s nimi odmieta žalobcovi

prideľovať prácu. Žalovaný žalobcovi písomne dňa 23.10.2024 (doručené žalobcovi dňa 11.11.2024)
oznámil skončenie prekážok v práci a nariadil mu čerpanie dovolenky (ďalej len „Oznámenie“) s tým, že
ho ku dňu 26.11.2024 odvoláva z prekážok v práci trvajúcich odo dňa 07.07.2020 do dňa 25.11.2024
a súčasne nariadil čerpanie dovolenky odo dňa 26.11.2024 do dňa 30.04.2025. Sťažnosťou zo dňa
18.11.2024 doručenou žalovanému dňa 27.11.2024 (ďalej len „Sťažnosť“) žalobca žalovaného vyzval,
aby mu umožnil pracovať v zmysle Rozsudku. V Sťažnosti okrem iného poukázal aj na diskriminačné

a nezákonné nariadenie čerpania dovolenky v zmysle Oznámenia, ktoré hrubo porušuje zákon a jeho
konanie je v priamom rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania s účelom iba „získať“ čas na
realizáciu účelovej fiktívnej organizačnej zmeny, ktorá má „slúžiť“ iba ako dôvod na plánované ukončenie
pracovného pomeru žalobcu výpoveďou z organizačných dôvodov podľa ustanovenia § 63 ods. 1, písm.
b)Zákonníkapráce.Žalovanýlistomzodňa04.12.2024–odpoveďounaSťažnosť(ďalejlen„Odpoveď“),
písomne zmenil čerpanie nariadenej dovolenky tak, že jej čerpanie určil odo dňa 26.11.2024 do dňa

21.01.2025. Súčasne žalobcu vyzval, aby sa dňa 22.01.2025 o 10.30 hod. dostavil na pracovisko. Zo
strany žalovaného došlo k aj k flagrantnému porušeniu ustanovenia § 116 ods. 2 Zákonníka práce, čokonštatoval aj Inšpektorát práce Bratislava, v informácii zo dňa 03.02.2025, č. IPBA/IPBA_ODD PPV;
KON/2025/230 (ďalej len „Informácia Inšpektorátu“).

2. Dňa 12.12.2024 žalobca podľa ustanovení § 5 a nasl. zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane
oznamovateľov protispoločenskej činnosti ústne do zápisnice a písomne podaním zo dňa 10.12.2024
podal na Protimonopolnom úrade Slovenskej republiky (ďalej len „Protimonopolný úrad“) oznámenie
o skutočnostiach poukazujúcich na možné spáchanie protispoločenskej činnosti žalovaného, ktoré je
správnym deliktom (ďalej len „Oznámenie o skutočnostiach“) a zároveň požiadal Protimonopolný úrad

o poskytnutie ochrany ako oznamovateľa protispoločenskej činnosti. Protimonopolný úrad žalobcovi
dňa 20.01.2025 poskytol ochranu a udelil štatút chráneného oznamovateľa podľa ustanovení § 7
Zákona, čo v rovnaký deň písomne oznámil (doručil) aj žalovanému. Dňa 22.01.2025 o 10.30 hod. sa
žalobca už ako chránený oznamovateľ na základe písomného pokynu žalovaného osobne dostavil na
pracovisko a žalovaný mu oznámil, že z dôvodu podania Oznámenia nie je možné, resp. je vylúčené,
aby preňho ďalej pracoval. Žalovaný opäť v rozpore so Zákonníkom práce odmietol prideľovať prácu.

Pokiaľ by žalobca nenadobudol právny status chráneného oznamovateľa, resp. by mu nebola zo strany
Protimonopolného úradu poskytnutá dočasná právna ochrana podľa ustanovenia § 7 zákona č. 54/2019
Z. z., bola by mu znovu účelovo doručená výpoveď, tentokrát z fiktívnych (pseudo) organizačných
dôvodov.Žalovanýmusúčasnevrozporesozákonomosobnedoručilpísomnéoznámenieonemožnosti
prideľovania práce, teda o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa a to odo dňa 22.01.2025

do dňa 18.02.2025 (ďalej len „Prekážky v práci“), keď sa ani nemá zdržiavať na pracovisku s tým,
že dňa 19.02.2025 o 10.00 hod. sa má opätovne dostaviť na toto pracovisko s účelom doručenia
výpovede z organizačných dôvodov, v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce,
čo bolo na osobnom stretnutí dňa 22.01.2025 ústne prezentované. Nasledujúci pracovný deň, t.j.
dňa 23.01.2025 žalobca proti nezákonným a neplatným Prekážkam v práci písomne podal sťažnosť,

ktorá bola doručená dňa 30.01.2025 (ďalej len „Sťažnosť 2“). Vzhľadom na znenie ustanovenia §
7 Zákona č. 54/2019 Z. z., žalovaný bol ex lege povinný (písomne) požiadať Úrad na ochranu
oznamovateľov o súhlas s Prekážkami v práci ako jednostranným právnym úkonom (prejavom vôle)
zamestnávateľa, na ktorý nedal žalobca súhlas a ktorým súčasne nepriznáva žiadny pracovnoprávny
alebo iný nárok. Účelom diskriminačných a nezákonných Prekážok v práci je výhradne získať čas

na realizáciu účelovej, no fiktívnej organizačnej zmeny, ktorá má slúžiť ako vymyslený dôvod na
plánované ukončenie pracovného pomeru žalobcu. Tento postup vníma žalobca ako jednoznačnú
odvetu za jeho odmietnutie nezákonných praktík ako aj za podanie Oznámenia na Protimonopolný
úrad, ktorým poukázal na protispoločenskú činnosť žalovaného. Zo strany zamestnávateľa ide najmä
o dlhodobé a svojvoľné zneužívanie dočasného a nie dlhodobého, resp. takmer trvalého pracovného

inštitútu „iné prekážky v práci na strane zamestnávateľa“ podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka
práce, ktoré slúži zamestnávateľovi na iné pracovnoprávne účely. Tento prístup hraničí s pracovnou
šikanou zamestnávateľom. Je potrebné bezodkladne upraviť pomery, pretože žalovaný žalobcovi
bezdôvodne odmieta prideľovať prácu a bez akéhokoľvek skutkového a právneho dôvodu a v rozpore
so zákonom, na základe tohto neplatného jednostranného pracovnoprávneho úkonu ako prejavu vôle

žalovaného proti žalobcovi, čo pre žalobcu bude mať rozsiahle najmä sociálne a osobné (psychické)
následky. Nariadením neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie mu bude dočasná súdna ochrana
riadne poskytnutá, túto nevie dosiahnuť inými účinnými právnymi prostriedkami na ochranu svojich
pracovnoprávnychnárokovazáujmov.Podanímnávrhuvovecisamej,t.j.ourčenieneplatnostiPrekážok
v práci si v súdom prvej inštancie stanovenej lehote odo dňa doručenia neodkladného opatrenia, riadne

súdne a meritórne uplatní uvedený pracovnoprávny nárok proti žalovanému.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil listinné dôkazy: Pracovnú zmluvu zo dňa
19.10.2009 na č. l. 8, Dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 19.10.2009 na č. l. 12, Mzdový
výmer zo dňa 19.10.2009 na č. l. 13, Dohodu o zmene pracovných podmienok zo dňa 18.12.2017

na č. l. 14, Oznámenie o prechode práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu zo dňa 18.12.2017
na č. l. 31, Preberaciu doložku zo dňa 18.12.2017 na č. l. 33, Vyhlásenie o povinnosti mlčanlivosti
zo dňa 18.12.2017 na č. l. 34, Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. B3-17Cpr/8/2020-700
zo dňa 05.09.2024 na č. l. 35, Oznámenie o skončení prekážok v práci na strane zamestnávateľa
a nariadenie čerpania dovolenky zo dňa 23.10.2024 na č. l. 52, Kópiu obálky na č. l. 53, Sťažnosť

podľa § 13 Zákonníka práce zo dňa 18.11.2024 na č. l. 54, elektronický podací hárok na č. l. 59,
Odpoveď na sťažnosť zo dňa 04.12.2024 na č. l. 60, Kópiu obálky s doručenkou na č. l. 62, Informáciu
o vybavení podania Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 03.02.2025 na č. l. 63, Zápisnicu o ústnom
oznámení Protimonopolného úradu Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2024 na č. l. 67, Oznámenieo skutočnostiach poukazujúcich na proti spoločenskú činnosť a žiadosť o ich preskúmanie zo dňa
10.12.2024 na č. l. 70, List – poskytnutie ochrany od Protimonopolného úradu Slovenskej republiky zo
dňa 20.01.2025 na č. l. 75, Poučenie chráneného oznamovateľa na č. l. 76, Oznámenie o poskytnutí

štatútu chráneného oznamovateľa zo dňa 20.01.2025 na č. l. 83, Oznámenie o nemožnosti prideľovania
práce (prekážky v práci na strane zamestnávateľa zo dňa 22.01.2025) na č. l. 84, Sťažnosť podľa § 13
Zákonníka práce zo dňa 23.01.2025 na č. l. 85, Elektronický podací hárok na č. l. 88.
o
4. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.02.2025 žalobca svoj návrh doplnil. E-mailom

zo dňa 30.01.2025 Úrad na ochranu oznamovateľov (ďalej len „ÚNOO“ alebo „Úrad na ochranu
oznamovateľov“) elektronicky oznámil žalobcovi, že dňa 28.01.2025 vyzval zamestnávateľa, aby
vysvetlil, z akého dôvodu boli nariadené prekážky v práci na strane žalovaného ako zamestnávateľa a
z akých dôvodov mu nemá možnosť prideľovať prácu v súlade s pracovnou náplňou. Zároveň ÚNOO
dňa 28.01.2025 poslal žalovanému aj upozornenie na zákaz odvetných opatrení v zmysle ustanovenia
§ 1 ods. 4 zák. č. 54/2019 Z. z. voči chráneným oznamovateľom a informoval ho, aké zákonné sankčné

následky prípadné odvetné opatrenia majú. Dňa 17.02.2023 mu žalovaný opäť v rozpore so zákonom
doručil písomné oznámenie o trvaní nemožnosti prideľovania práce, teda o prekážkach v práci na strane
zamestnávateľa zo dňa 13.02.2025 (ďalej len „Prekážky v práci 2“), ktoré však mali podľa Prekážok v
práci skončiť dňa 18.02.2025. Žalovaný ako údajný dôvod Prekážok 2 písomne uviedol rozhodnutie o
organizačnej zmene ešte zo dňa 29.11.2024 s tým, že údajne bola pracovná pozícia žalobcu ešte ku dňu

30.11.2024 zrušená. Žalobca argumentoval právom na prácu a zákazom diskriminácie. Žalovaný svojím
nezákonným konaním proti žalobcovi ho preukázateľne znevýhodňuje v porovnaní s inými kolegami.
Žalovaný v Prekážkach v práci riadne (vôbec) neuviedol ich dôvod, keďže v zmysle obsahu Prekážok
v práci 2 jej tento dôvod musel byť už známy v čase doručenia (písomného oznámenia) Prekážok
v práci. Potvrdzuje to len účelovosť konania žalovaného a diskrimináciu. K podaniu priložil e-mailovú

komunikáciu s Úradom na ochranu oznamovateľov, Oznámenie o trvaní nemožnosti prideľovania práce
zo dňa 13.02.2025 s doručenkou.

5. Súd z predložených listinných dôkazov zistil nasledovné: Pracovný pomer medzi žalobcom
(zamestnanec) a právnym predchodcom žalovaného (zamestnávateľ) vznikol na základe Pracovnej

zmluvy zo dňa 19.10.2009. Tunajší súd určil rozsudkom č. k. B3-17Cpr/8/2020-700 zo dňa 05.09.2024,
právoplatným dňa 17.12.2024 (poznámka súdu: v čase vydania tohto uznesenia je v súdnom registri
vec vyznačená ako právoplatne skončená) určil, že výpoveď žalovaného zo dňa 19.12.2019 doručená
žalovanému dňa 19.12.2019 o 18.55 hod., je neplatná a žalobcovi priznal náhradu trov konania.
Oznámením zo dňa 23.10.2024 zamestnávateľ uviedol, že ku dňu 26.11.2024 odvoláva žalobcu

z prekážok v práci a nariaďuje mu čerpanie dovolenky odo dňa 26.11.2024 do 30.04.2025. Podaním
zo dňa 18.11.2024 sa žalobca sťažoval podľa § 13 Zákonníka práce v súvislosti s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania, pričom diskriminácia a nerovnaké zaobchádzanie spočívajú v nezákonnom
nariadení čerpania dovolenky, nepozvaní žalobcu na plánovaný celofiremný vianočný večierok,
pozastavení všetkých prístupov do interných systémov spoločnosti, Oznámení o prekážkach v práci na

strane zamestnávateľa, účinnom od 07.07.2020 a pretrvávajúcom bezdôvodnom odmietaní prideľovať
prácu, v nemožnosti čerpať zamestnanecké a sociálne benefity. Zamestnávateľ žalobcovi odpovedal na
sťažnosť listom zo dňa 04.12.2024, v ktorom zmenil nariadené čerpanie dovolenky tak, že je určené
od 26.11.2024 do 21.01.2025, ide o čerpanie prenesenej dovolenky. Po skončení čerpania dovolenky
žiadal zamestnávateľ žalobcu, aby sa dňa 22.01.2025 o 10.30 hod. dostavil na pracovisko. Zároveň

žalobcu oficiálne pozval na vianočný večierok. K namietanej diskriminácii z dôvodu neprideľovania
prístupov do interných systémov spoločnosti a neprideľovaniu práce konštatoval zamestnávateľ, že až
do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti výpovede považoval pracovný pomer za
platne skončený a nešlo preto o nerovnaké zaobchádzanie.

6.Dňa03.02.2025informovalInšpektorátprácežalobcuovybaveníjehopodania.Konštatovalporušenia
ustanovenia § 111 ods. 1 Zákonníka práce týkajúce sa neurčenia čerpania dovolenky aspoň štyroch
týždňov v kalendárnych rokoch 2022, 2023 tak, aby si ju žalobca vyčerpal do konca kalendárneho
roka a porušenie ustanovenia § 116 ods. 2 Zákonníka práce týkajúce sa nevyplatenia náhrady mzdy
za nevyčerpanú dovolenku presahujúcu štyri týždne základnej výmery dovolenky za roky 2020, 2021,

2022 v sume priemerného zárobku. Dňa 12.12.2024 žalobca ústne oznámil Protimonopolnému úradu
Slovenskej republiky dôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k spáchaniu protispoločenskej činnosti.
Podaním zo dňa 10.12.2024 žalobca uvedené oznámil aj písomne. Protimonopolný úrad Slovenskej
republiky priznal žalobcovi postavenie chráneného oznamovateľa dňa 20.01.2025 a toho istého dňatúto skutočnosť aj oznámil žalovanému. Dňa 22.01.2025 oznámil žalovaný žalobcovi nemožnosť
prideľovania práce (prekážky v práci na strane zamestnávateľa). Uložil žalobcovi, aby sa od tohto
dňa do 18.02.2025 nezdržiaval na pracovisku a aby sa dňa 19.02.2025 o 10.00 hod. dostavil na

pracovisko ohľadne informácií o ďalšom postupe. Dňa 23.01.2025 podal žalobca sťažnosť podľa §
13 Zákonníka práce. E-mailom zo dňa 30.01.2025 informoval ÚNOO žalobcu, že dňa 08.01.2025
vyzval zamestnávateľa, aby vysvetlil, z akého dôvodu boli žalobcovi nariadené prekážky v práci na
strane zamestnávateľa a z akých dôvodov nemá zamestnávateľ možnosť prideľovať prácu v súlade
spracovnounáplňoužalobcu.Dňa13.02.2025oznámilžalovanýžalobcovi,žesohľadomnarozhodnutie

zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 29.11.2024 (z dôvodu, že pracovná pozícia žalobcu bola
zrušená s účinnosťou od 30.11.2024) nemá zamestnávateľ možnosť prideľovať mu prácu, t. j. prekážky
v práci naďalej trvajú. Žalovaný zrušil plánované stretnutie dňa 19.02.2025.

7. Zhrnúc uvedené, súd mal za osvedčené, že žalobca je zamestnancom žalovaného, že jeho pracovný
pomer trvá a že mu bol udelený status chráneného oznamovateľa. Súčasne mal súd za osvedčené,

že zamestnávateľ oznámil žalobcovi (22.01.2025 a 13.02.2025), že pre prekážky v práci na strane
zamestnávateľa v zmysle § 142 Zákonníka práce nie je možné mu prideľovať prácu.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“ Podľa § 324 ods. 2 C.sp., na konanie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd
nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP,

neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

10. Podľa 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP,

pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. V zmysle § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné

odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

14. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

15. Podľa § 5 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 54/2019 Z. z.“), (1) Žiadosť o poskytnutie ochrany pri
oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je správnym deliktom, môže podať oznamovateľ
zároveň s oznámením alebo počas konania o správnom delikte; žiadosť o poskytnutie ochrany sa

podávapísomnealeboústnedozápisniceorgánu,ktorýjepríslušnýnakonanieosprávnomdelikte(ďalej
len „správny orgán“). Ak sa žiadosť o poskytnutie ochrany oznamovateľovi podá inému orgánu verejnej
moci, ten ju bezodkladne postúpi orgánu príslušnému podľa prvej vety. (2) Žiadosť o poskytnutie ochrany
podľa odseku 1 obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a pobyt oznamovateľa, ktorý podávažiadosť, miesto výkonu jeho práce a označenie jeho zamestnávateľa; žiadosť obsahuje aj údaje o blízkej
osobe, ak je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi ako oznamovateľ alebo je v
pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý je závislou osobou vo vzťahu k zamestnávateľovi

oznamovateľa a oznamovateľ žiada o ochranu aj pre túto blízku osobu.

16. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z., zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo
vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „pracovnoprávny úkon“) voči chránenému
oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu; voči chránenému oznamovateľovi,

ktorým je profesionálny vojak, sa súhlas úradu vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis. Súhlas
úradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny
úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá
nezávisí od posúdenia zamestnávateľa.

17. Podľa § 2 písm. e) zák. č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zák. č. 54/2019 Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie
pracovnoprávnym vzťahom pracovný pomer, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, štátnozamestnanecký pomer alebo služobný pomer.

18. V zmysle § 142 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať

prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ
mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

19. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné neodkladne upraviť
pomery alebo je tu obava, že exekúcia bude ohrozená s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie

súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia,
pričom z povahy veci – a z formulácie podaného návrhu vyplýva, že ide o návrh podaný z dôvodu
potreby bezodkladne upraviť pomery. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je
otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia
rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo

rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí
súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a
otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd,
či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti),
či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej
sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má

mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom
neodkladného opatrenia je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu a
to do času definitívnej právnej ochrany a predpokladom jeho nariadenia je osvedčenie nároku, ktorému

sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, osvedčenie naliehavosti potreby
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia
kpredmetukonaniavovecisamej.Musíbyťzrejmé,žebezokamžitej,ikeďlendočasnejúpravypomerov
strán sporu by bolo právo ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či sa
v dôsledku toho nevytvorí nezvratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu

a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv
a právom chránených záujmov. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca.
Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou
podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

20. Súd sa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou,
či sú splnené podmienky pre jeho nariadenie, ako sú uvedené vyššie. Na základe obsahu spisu súd
dospel k záveru, že v danej veci nie sú dané zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu.21. Žalobcovi bola poskytnutá ochrana podľa § 7 zákona č. 54/2019 Z. z., teda ochrana ex
ante. Priznanie tohto právneho postavenia má na jednej strane zamedziť postihu zamestnanca,
motivovaného oznámením zamestnanca o protispoločenskej činnosti, čiže ho chrániť a na druhej strane

súčasne povzbudiť iných zamestnancov na oznamovanie skutočností o protispoločenskej činnosti. Ak
zamestnávateľ bude chcieť urobiť právny úkon, resp. vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu,
ktoré sa vzťahuje na chráneného oznamovateľa, bude musieť podať žiadosť o predchádzajúci súhlas
úradu s ustanovenými obsahovými náležitosťami.

22. V prvom rade súd prvej inštancie konštatuje, že sa nestotožňuje s posúdením žalobcu, že
prekážky v práci na strane zamestnávateľa sú právnym úkonom alebo rozhodnutím v pracovnoprávnom
vzťahu. I keď podstatou každého základného pracovnoprávneho vzťahu je pracovný zmluvný záväzok
zamestnanca vykonávať dohodnutú prácu a jemu zodpovedajúci záväzok zamestnávateľa dohodnutú
prácu prideľovať, Zákonník práce vymedzuje skutočnosti, kedy strany nemôžu svoj záväzok naplniť.
Tieto skutočnosti môžu mať objektívnu aj subjektívnu povahu a prechodný alebo trvalý charakter.

Ak ide o trvalú nemožnosť vykonávať prácu alebo prideľovať prácu, do úvahy prichádza skončenie
pracovného pomeru. Prekážky v práci na strane zamestnávateľa sú právom predvídané skutočnosti, pri
ktorých zamestnávateľ neprideľuje či nemôže prideľovať zamestnancovi prácu. Čas prekážok v práci na
strane zamestnávateľa je považovaný za výkon práce a zamestnancovi počas trvania prekážky v práci
patrí finančné zabezpečenie v podobe náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku alebo jeho časti.

Prekážky v práci možno považovať skôr za opatrenie v súvislosti s organizáciou práce, nie právny
úkon zamestnávateľa. Možno ich tiež analogicky pripodobniť k nemožnosti plnenia v zmysle § 575
Občianskeho zákonníka, ktorého podstata spočíva v právnej skutočnosti, ktorá robí pôvodné plnenie
objektívne neuskutočniteľným. Z uvedeného dôvodu sa na oznámenie o prekážkach v práci na strane
zamestnávateľa podľa súdu ani nevzťahuje povinnosť zamestnávateľa požiadať Úrad pre ochranu

oznamovateľov o udelenie súhlasu. Zároveň pokiaľ žalobca tvrdí, že podaním návrhu vo veci samej
sa bude domáhať určenia neplatnosti prekážok v práci, takáto žaloba sa nejaví ako procesne prípustná.
Pokiaľ by aj súd v konaní vo veci samej posúdil prekážky v práci ako právny úkon, v zmysle uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/51/2021 zo dňa 20.10.2022, publikovanom
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R1/2023, žaloba

o určenie neplatnosti právneho úkonu (podaná za účinnosti Civilného sporového poriadku) je žalobou
o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Jej prípustnosť je
podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom
špecifikovanú určovaciu žalobu. Zákonník práce, ale ani zákon č. 54/2019 Z. z. na podanie takejto
žaloby neoprávňuje. Pokiaľ by malo ísť o žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, absentuje podľa názoru

súdu naliehavý právny záujem a neplatnosť by súd posudzoval až v nadväznosti na prípadné skončenie
pracovného pomeru, keď za vec samu považuje súd konanie o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru.

23. Ďalším - a najpodstatnejším dôvodom na zamietnutie návrhu je skutočnosť, že potrebu bezodkladne

upraviť pomery žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie neosvedčil (súd dopĺňa, že uvedené platí
podľa jeho názoru aj vtedy, pokiaľ by sa Krajský súd v Bratislave v prípadnom odvolacom konaní
nestotožnil s právnym posúdením prekážok v práci, t.j. či ide alebo nejde o právny úkon). Žalobca totiž
tak v sťažnosti podľa § 13 Zákonníka práce na č. l. 85, ako aj v e-mailovej správe zo dňa 22.01.2025
adresovanej ÚNOO a v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že nebyť

doručenej ochrany, odchádzal by zo stretnutia dňa 22.01.2025 s výpoveďou. Je preto zrejmé, že
udelenýstatuschránenéhooznamovateľasplnilúčelvsúladesozákonom.Žalobcavdôsledkuprekážok
v práci nevykonáva prácu, nakoľko mu ju zamestnávateľ neprideľuje, ale za to mu prináleží náhrada
mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Samozrejme, pokiaľ by zamestnávateľ náhradu
mzdy riadne a včas nevyplácal, žalobca sa jej môže domáhať tak mimosúdne, ako aj samostatnou

žalobou. Za tohto skutkového stavu ale súdu nie je zrejmé, v čom spočíva potreba bezodkladnej úpravy
pomerov žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že prekážkami v práci chce zamestnávateľ len získať čas na
vykonanie organizačnej zmeny, nie je zrejmé, čo by zamestnávateľovi bránilo uskutočniť organizačnú
zmenu aj v prípade, že by sa žalobca zdržiaval na pracovisku. Súčasne z listinného dôkazu – oznámenie
o trvaní nemožnosti prideľovania práce zo dňa 13.02.2025 vyplýva, že pracovná pozícia žalobcu bola

zrušená od 30.11.2024. Žalobcovo tvrdenie o plánovanej organizačnej zmene uvedené v žalobe je tak
nedôvodné. Ďalej žalobca odôvodňuje návrh vágnymi tvrdeniami o budúcich sociálnych a osobných
(psychických) následkoch, ktoré bližšie nešpecifikoval a podľa názoru súdu na takto formulovanú
obavu nie je možné prihliadnuť. Záverom súd konštatuje, že pokiaľ sa žalobca obáva, že jedinýmcieľom zamestnávateľa je ukončiť jeho pracovný pomer, práve vykonávaním práce žalobcom, či už
na pracovisku alebo v domácom prostredí, by mohlo dôjsť k situáciám, ktoré by zamestnávateľ využil
(či už legitímne alebo nie) napríklad na skončenie pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu, ktorý nemôže

ovplyvniť zamestnávateľ. Tým, že žalobcovi nie je prideľovaná práca a patrí mu náhrada mzdy, je tak
viac chránený, ako keby sa musel zdržiavať na pracovisku.

24. V prípade iných prekážok v práci na strane zamestnávateľa ide o neprideľovanie práce
zamestnávateľom z iných dôvodov, než prestoje alebo nepriaznivé poveternostné vplyvy. Dôvod takejto

prekážky spočíva na strane zamestnávateľa, pričom je irelevantné, či zamestnávateľ môže vznik
a trvanie prekážky ovplyvniť. V aplikačnej praxi môže ísť napríklad o situáciu, keď zamestnanec
nevykonáva prácu z dôvodu protiprávneho úkonu zamestnávateľa (zamestnávateľ mu uložil pracovnú
úlohu, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi alebo pracovnou zmluvou), pre nevhodne zvolený
okamih účinkov organizačných zmien (zamestnávateľ zrušil pracovné miesto, avšak ešte nedošlo ku
skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom) alebo ak v dôsledku organizačných zmien došlo

k zrušeniu určitej funkcie u zamestnávateľa a zamestnanec bol z tejto funkcie neplatne preradený do
nej funkcie, pričom vyhlásil, že s preradením nesúhlasí). Uvedený názor vyplýva z odbornej literatúry,
konkrétne DOLOBÁČ, M. a kol. Zákonník práce. Veľký komentár. 1. vydanie. Žilina: Eurokodex, 2023,
str. 622. Neobstojí preto názor žalobcu, že na prekážky v práci neexistuje legitímny dôvod, nakoľko ich
aplikácia v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce sa predpokladá aj v prípade napr. protiprávneho úkonu

zamestnávateľa.

25. Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol výrokom I. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, ktorému však žiadne trovy

nevznikli a ani vzniknúť z povahy veci k dnešnému dňu nemohli, súd mu náhradu trov konania nepriznal
z dôvodov procesnej ekonómie.

Poučenie:

10Cpr/2/2025

Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.