Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivana Fekete
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-24Csp/49/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319205418
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1319205418.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154 zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, C.
zastúpeného JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Slovenská 46, Prešov, IČO 50490044,
o zaplatenie 2.669,60 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.669,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne od 04.03.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručenou súdu dňa 02.10.2019 sa žalobca,
ktoréhosúdpripustildokonaniauznesenímpodľa§80 Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„C.s.p.“),
sp. zn. 24Csp/49/2019-93 zo dňa 28.04.2020, právoplatným dňa 24.06.2020, namiesto pôvodného
žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. IČO 31320155, ako právneho nástupcu spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 (ďalej len „veriteľ“) na základe postúpenia pohľadávky, domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 2.669,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne sumy
2.669,60 eur od 04.03.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Skutkovým základom žaloby (§ 150
Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) bolo, že veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa 07.06.2016
zmluvu o pôžičke ev. č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému
pôžičku 2.500 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume
69,69 eur, a to až do celkovej sumy vo výške 4.181,40 eur (ďalej len „Zmluva“), pričom žalovaný
doposiaľ uhradil na základe Zmluvy sumu 209,07 eur. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť splácať
poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas v súlade s podmienkami Zmluvy, veriteľ ho
Predžalobnou upomienkou zo dňa 29.12.2016 vyzval na úhradu dlžných splátok v dodatočnej lehote
na plnenie do 05.02.2017 (viac ako 30 dní, zároveň s upozornením na možnosť zosplatnenia celého
úveru, pokiaľ v tejto dodatočnej lehote nebude uhradená aspoň najstaršia omeškaná splátka. Napriek
upozorneniu žalovaný dlžné splátky neuhradil ani v dodatočnej lehote a preto veriteľ dňa 19.02.2017
úver zosplatnil, o čom informoval žalovaného Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo
dňa 26.02.2017. Žalobca poukázal na to, že splátka 10/2016, uvedená v Predžalobnej upomienke je len
najstaršouomeškanousplátkou,ktorávšakneurčujezačiatokplynutiapremlčacejdoby,pričomžalovaný
sa dostal so omeškania viac ako 3 mesiace a žalobcovi preto vzniklo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) právo vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz, nakoľko právo žalobcu
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru upravuje čl. 10.2 zmluvných podmienok. Ku dňu podania žaloby
celkový dlh predstavuje sumu 2.669,60 eur po odpočítaní uhradených splátok spolu v sume 209,07 eur.Žalobca uviedol výpočet dlžnej sumy: nesplatené zmluvné splátky do zosplatnenia úveru 7 x 69,69 € =
487,83 € (suma do zosplatnenia úveru) + 2.390,84 € (suma po zosplatnení úveru) = 2.878,67 € (suma,
ktorú mal žalovaný uhradiť ku dňu podania žaloby) – 209,07 € (uhradené žalovaným) = 2.669,60 eur.
Žalovaný sa s úhradou zosplaneného dlhu dostal do omeškania, preto si žalobca zároveň uplatnil úroky
z omeškania vo výške stanovenej právnymi predpismi 5,00 % z nesplatenej sumy, a to od šiesteho dňa
nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, nakoľko bolo zaslané obyčajnou
listovou zásielkou. Žalobca si nárok na zmluvnú pokutu vyčíslenú v sume 311,85 € podľa Prehľadu
splátok a úhrad voči žalovanému neuplatnil (2981,45 € - 311,85 € = 2.669,60 €), a rovnako si žalobca
neuplatnil ani náklady vzniknuté v súvislosti s vymáhaním pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.
2.Napreukázanieskutkovýchtvrdeníprávnypredchodcažalobcu(VÚB,a.s.)predložilsúdu nasledovné
listinné dôkazy: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.06.2016 (aut. kód XXXXXXXXXX), Notársku
zápisnicu zo dňa 11.12.2017, N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 + Príloha 1, Prehľad
splátok a úhrad zo dňa úverovej zmluvy žalovaného č. zmluvy XXXXXXX, Predžalobnú upomienku
zo dňa 29.12.2016 s doručenkou (11.01.2017), Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo
dňa 26.02.2017, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 26.03.2020 s podacím poštovým hárkom
a Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok z 30.11.2017 s Prílohou č. 1 a č. 3, Žiadosť o postúpenie
a prevod z 06.03.2020, prevzatú postupníkom dňa 20.03.2020.
3. Súd vo veci dňa 25.11.2019 vydal platobný rozkaz sp. zn. 24Csp/49/2019-39 voči ktorému podal
žalovaný riadne a včas vecne odôvodnený odpor, z ktorého dôvodu súd platobný rozkaz podľa 267 ods.
3 C.s.p. zrušil uznesením zo dňa 27.01.2020, sp. zn. 24Csp/49/2019-52, právoplatným dňa 20.02.2020.
Žalovaný v odpore namietal výšku ročnej úrokovej sadzby 24,92 % uvedenú v Zmluve s odkazom
na priemerné úrokové miery z nových spotrebiteľských úverov podľa NBS v júni 2016 so splatnosťou
do 5 rokov vo výške 6,98 % p. a., z čoho vyplýva, že úroková sadzba v Zmluve dosahuje 3 a pol
násobok priemeru na trhu, čo je rozpore s požiadavkou prístupu dodávateľa k spotrebiteľovi s odbornou
starostlivosťou a konania v súlade s dobrými mravmi. Preto je Zmluva minimálne v časti požadovaného
úroku neplatná a s odkazom na § 39a Občianskeho zákonníka ďalej namietal, že istina úveru bola pre
úžeru poskytnutá bez právneho dôvodu, preto mal veriteľ od nasledujúceho dňa možnosť uplatniť nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak subjektívna dvojročná premlčacia doba mu uplynula dňa
08.06.2018, tzn. ešte pred podaním žaloby. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.
4. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odporu namietal, že uplatňované úroky zo Zmluvy
nie sú v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný bol riadne oboznámený so všetkými parametrami
úveru, tieto pri uzatvorení Zmluvy nerozporoval a úhrady vykonával v predpísanej výške podľa Zmluvy,
tzn. s príslušnou časťou úroku. Na základe uvedeného zotrval na žalobe v celom rozsahu.
5. Súd prvej inštancie vo veci samej po vykonanom dokazovaní vyhovel v celom rozsahu žalobe
a rozsudkom zo dňa 08.12.2022, sp. zn. 24Csp/49/2019-140 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi žalovanú sumu 2.669,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.03.2017
do zaplatenia a zároveň mu priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania.
6. Súd prvej inštancie posúdil zistený skutkový stav s odkazom na § 261 ods. 6, § 497 Obchodného
zákonníka, § 39a, 52, § 53 ods. 1, 6, 9, 100 ods. 1, § 101, § 103, § 488, § 489, § 565 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), d), g), h) a i), § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods.
1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z.z.“), § 1 ods. 1, 4, § 1a ods. 1
zák. č. 87/1995 Z.z., pričom dospel k záveru, že žalovaný nárok bol uplatnený v trojročnej premlčacej
dobe na základe spotrebiteľskej zmluvy obsahujúcej všetky zákonom stanovené povinné náležitosti,
za súčasného splnenia povinnosti žalobcu s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť žalovaného
splácať poskytnutý úver.
7. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník/spotrebiteľ uzatvorili dňa
07.06.2016 písomnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca
zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový úver vo výške 2.500 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť formou 60 mesačných splátok po 69,69 eur a zaplatiť náklady spojené
s úverom za podmienok podľa Zmluvy. Súčasťou Zmluvy boli údaje: (a) o osobných a majetkovýchpomeroch žalovaného (údaje o osobnom stave, bydlisku, nákladoch na bývanie, záväzkoch a finančnej
situácii žalovaného, údaj o zamestaní - trvanie pracovného pomeru, meno zamestnávateľa, mesačný
príjem, atď); (b) údaj, že ide o bezúčelový spotrebiteľský úver; (c) výška úveru v sume 2.500 eur; (d)
počet mesačných splátok 60; (e) výška splátky: 69,69 eura mesačne; (f) deň splatnosti prvej splátky dňa
20.07.2016; (g) celková čiastka, ktorú bol dlžník povinný uhradiť: 4.181,40 eura; (h) celkové náklady
žalovaného spojené s úverom: 1.681,40 eura; (i) splatnosť splátok: 20. dňa v mesiaci; (j) termín konečnej
splatnosti úveru: 20.06.2021 (k) údaj o hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN): 24,91 %;
(l) údaj o priemernej RPMN: 16,36 %; (m) druh a výška ročnej úrokovej sadzby: fixná vo výške 24,92
% p. a.; (n) splátkový kalendár s uvedením dátumu splatnosti každej splátky, zostatku isitny po úhrade
splátky a členenia splátky na istinu a úrok. Súd prvej inštancie ďalej z Prehľadu splátok a úhrad, pri
absencii popretia správnosti údajov, mal za nesporné, že žalovaný od počiatku neúhrádzal splátky v
dohodnutých termínoch splatnosti (20.-ty deň v mesiaci), keď uhradil iba prvé tri 3 splátky po 69,69
eura v dňoch: 22.07.2016, 31.08.2016 a 07.10.2016 a žiadne ďalšie splatné splátky (dňa 20.10. 2016,
20.11.2016, 20.12.2016 a 20.01.2017) neuhradil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s
úhradoutrochsplátoksplatnýchk20.10.2016,20.11.2016,20.12.2016,veriteľhovyzvaldňa29.12.2016
naúhradunedoplatkudlžnýchsplátokvcelkovejsume209,07eur,bezodkladnenauvedenýúčetveriteľa
za súčasného upozornenia na možnosť zosplatnenia poskytnutého úveru, pričom výzvu s upozornením
na zosplatnenie úveru prevzal žalovaný dňa 11.01.2017. Dlžné splátky veriteľovi však neuhradil a ani
ďalšiu splátku splatnú k 20.01.2017. Veriteľ preto ku dňu 19.02.2017 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru,
čo oznámil žalovanému listom zo dňa 26.02.2017 a zároveň žalovaného vyzval na zaplatenie celkovej
sumy zosplatneného úveru vo výške 2.671 eur na uvedený účet veriteľa. Podľa predloženého Prehľadu
splátok a úhrad k 19.02.2017, t. j. ku dňu zosplatneniu úveru, predstavovala zosplatnená suma úveru
vrátane zmluvného úroku spolu s neuhradenými splátkami do zosplatnenia a po zohľadnení uhradených
3 splátok spolu v sume 209,07 eura (istina úveru + úrok), celkový dlh žalovaného vo výške 2.981,45
eura, pričom bez zmluvnej pokuty (311,85 eura), ktorú si žalobca neuplatnil, predstavuje žalovaná sumu
2.669,60 eura (2.981,45 eura - 311,85 eura). Následne veriteľ (Všeobecná úverová banka, a.s. IČO 31
320155,akoprávnynástupcazaniknutejspoločnostiConsumerFinanceHolding,a.s.,IČO:35923130),
pohľadávku v celkovej výške 2.669,60 eur postúpil dňa 20.03.2020 na žalobcu, na základe Rámcovej
zmluvy o postúpení zo dňa 30.11.2017 a Prílohy č. 1 a č. 3, čo žalovanému oznámil listom zo dňa
26.03.2020.
Súd prvej inštancie ďalej v rozhodnutí v súvislosti s námietkou žalovaného o premlčaní nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia dňom 08.06.2018, t. j. po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej
doby, ktorú za absencie vlastných skutkových tvrdení žalovaný odôvodnil tým, že istina úveru bola
pre úžeru podľa § 39a OZ poskytnutá bez právneho dôvodu, nezistil žiadne dôvody pre záver o
absolútnej neplatnosti Zmluvy a na to nadväzujúci záver o vzniku nároku žalovaného na bezdôvodné
obohatenie. Súd posúdil vzťah ako o záväzkový spotrebiteľský vzťah na základe platne uzatvorenej
úverovej spotrebiteľskej Zmluvy, za dodržania všetkých zákonom predpísaných náležitostí, pričom súd
konštatoval, že zo Zmluvy vyplýva aj to, že veriteľ pred jej uzatvorením konal s odbornou starostlivosťou,
keď veriteľ podľa čl. I a II. Zmluvy skúmal osobné a finančné pomery spotrebiteľa a v čl. V. sú uvedené
všetky podstatné parametre úveru vrátane RPMN uvedenej vo výške 24,91 % p. a., ktorej skutočná
výška po prepočítaní má byť síce 22,45 % p. a., avšak tento údaj nie je v neprospech spotrebiteľa
a preto je bez právneho významu. Súd prvej inštancie posudzoval otázku premlčania s ohľadom na
spotrebiteľský charakter Zmluvy s odkazom na § 54 ods. 1 OZ podľa pre spotrebiteľa priaznivejšej
právnej úpravy uvedenej v OZ (§ 100 OZ, § 101 a § 103 OZ). V teoretickej rovine súd poukázal na
to, že § 103 veta druhá OZ odlišne upravuje začatie plynutia premlčacej lehoty v prípadoch, kedy sa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh podľa § 565 Občianskeho zákonníka, kedy
začne plynúť premlčacia lehota zo splatného dlhu odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorej
nesplnenie bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru a k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu podľa
§ 565 OZ spravidla dôjde s určitým časovým odstupom odo dňa splatnosti prvej nesplnenej splátky,
nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 OZ obmedzuje veriteľa, ktorý musí s vyhlásením predčasnej splatnosti
úveru čakať do uplynutia lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne mu
ukladá povinnosť spotrebiteľa upozorniť v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, pričom
zároveň podľa § 565 OZ má veriteľ právo zosplatniť celý dlh len do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky (§ 565 veta druhá OZ). Súd uzavrel, že špeciálne ustanovenie § 103 veta druhá OZ ustanovuje
moment začatia plynutia premlčacej lehoty v deň splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bola vyhlásená
okamžitá splatnosť celého úveru po tom, čo veriteľ už dlžníka vyzval na úhradu splátok po ich splatnosti
a veriteľ ich napriek tomu neuhradil ani v nasledujúcich troch mesiacoch, pričom neuhradil ani ďalšiu
zročnú splátku, pre ktorú veriteľ mohol zosplatniť celý dlh. Potom v posudzovanej veci boli jednotlivésplátky úveru splatné vždy k 20.dni v mesiaci a podľa čl. IX, bod 10.2. Zmluvy mal veriteľ právo na
vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru za podmienok podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Pri plnení v
splátkach premlčacia lehota začína plynúť podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka odo dňa
zročnosti (splatnosti) každej nesplnenej splátky, no pokiaľ sa pre niektorú nesplnenú splátku stane
zročným celý dlh (zosplatnenie celého dlhu podľa § 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba podľa §
103 vety druhej OZ odo dňa zročnosti nesplnenej splátky a potom je pre posúdenie začiatku plynutia
premlčacej doby rozhodujúce ustáliť, nesplnenie ktorej splátky vyvolalo vyhlásenie okamžitej splatnosti
celého dlhu. V danej veci bolo nesporné a vyplývalo to aj z Prehľadu splátok a úhrad, že žalovaný
uhradil len prvé tri splátky a všetky po lehote ich splatnosti, pričom poslednou uhradenou splátkou
bola splátka za september 2016, splatná k 20.09.2016, ktorú žalovaný uhradil dňa 07.10.2016. Ďalšie
splátky za mesiace 10/2016 splatná do 20.10.2016, za 11/2016 splatná do 20.11.2016 a za 12/2016
splatná do 20.12.2016 žalovaný neuhradil ani čiastočne, preto ho za daného stavu veriteľ vyzval listom
zo dňa 29.12.2016, doručeným žalovanému do vlastných rúk dňa 11.01.2017, na úhradu nedoplatku vo
výške 209,07 eur v dodatočnej lehote do 05.02.2017, zároveň s upozornením, že ak nedôjde k úhrade
aspoň splátky splatnej v mesiaci 10/2016 (najstaršej neuhradenej splátky), bude veriteľ oprávnený
zosplatniť celý úver. Pokiaľ by preto do 05.02.2017 žalovaný uhradil aspoň splátku za mesiac október
2016, žalobcovi by nevzniklo právo na zosplatnenie celého úveru, a to ani v prípade, že by žalovaný
ďalšie splátky neuhradil. Žalobca by podľa právnej úpravy musel žalovaného podľa § 53 ods. 9 OZ
opätovne vyzvať na úhradu nesplnenej splátky s upozornením na zosplatnenie celého dlhu. Nakoľko
v súdenej veci žalovaný neuhradil najstaršiu splátku za mesiac 10/2016 splatnú k 20.10.2016, a to ani v
dodatočnej lehote do 05.02.2017 a neuhradil ani žiadnu ďalšiu splátku, žalobca pristúpil k zosplatneniu
celého úveru a k 19.02.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Do dňa zosplatnenia nadobudli
splatnosť4splátkyúveruaposlednánesplatenásplátkapredzosplatnenímbolasplatnádňa20.01.2017.
Súd uzavrel, že vzhľadom k uvedenému veriteľ splnil všetky podmienky stanovené § 53 ods. 9 OZ
potrebné na to, aby mohol realizovať právo na zosplatnenie celého poskytnutého úveru, pričom toto
právo si uplatnil k 19.02.2017 pre nesplatenie splátky za 10/2016, splatnej k 20.10.2016, tzn., že
veriteľ naviazal zosplatnenie úveru na splátku splatnú dňa 20.10.2016 a dlh zosplatnil k 19.02.2017,
za splnenia podmienky uplynutia troch mesiacov od omeškania žalovaného so zaplatením splátky za
mesiac 10/2016 splatnej k 20.10.2016, splnenia povinnosti upozornenia žalovaného listom veriteľa z
29.12.2016, doručeného dňa 11.01.2017, tzn. v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na
zosplatnenie celého dlhu (§ 53 ods. 9 OZ) a zároveň najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky dňa 20.02.2017 (§ 565 veta druhá OZ). K otázke premlčania zosplatneného dlhu (resp. zročnosť
dlhu podľa § 565 OZ), prvoinštančný súd odkázal nielen na výslovné znenie zákona podľa § 103 veta
druhá OZ, ale vzhľadom aj na rôznu rozhodovaciu činnosť súdov podporne poukázal aj na právnu teóriu,
podľa ktorej „V dôsledku doručenia odôvodnenej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky nastala
strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu... Premlčacia
doba vo vzťahu ku celej neuspokojenej pohľadávke začína plynúť od splatnosti nezaplatenej splátky, pre
ktorú nastala strata výhody splátok.“ (Judr. F. Sedlačko, PhD.). Trojročná premlčacia doba (§ 101 OZ) tak
v danej veci začala plynúť od 20.10.2016, tzn. od splatnosti splátky pre ktorú došlo k zosplatneniu celého
dlhu podľa § 103 veta druhá OZ, a uplynula by dňa 20.10.2019. Preto, keď žaloba (návrh na vydanie
platobného rozkazu) bola doručená súdu dňa 02.10.2019, bola podaná včas a nedošlo k premlčaniu
žalovaného nároku podľa § 101 a § 103 veta druhá OZ. Keďže v konaní nebolo sporné, že žalovaný
čerpal prostriedky vo výške 2.500 eur, bol podľa Zmluvy povinný žalobcovi tieto poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť spolu s úrokmi. Súd preto žalobcovi priznal žalovanú istinu vo výške 2.669,60 eur
(nesplatené zmluvné splátky do zosplatnenia úveru 7x 69,69 eura = 487,83 eura + suma po zosplatnení
úveru 2.390,84 eura - úhrada v sume 209,07 eura) spolu úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 1 veta
prvá, § 559 OZ v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. žalobcovi priznal aj uplatnené právo na úroky z
omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyšších ako bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (ECB), platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu, t. j.
vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 04.03.2017, uplatneného žalobcom po zosplatnení úveru k
19.02.2017, až do jej reálneho zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady
úspechu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
8. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zopakoval námietku, ktorú uviedol v odpore proti platobnému
rozkazu, že úroková sadzba uvedená v Zmluve dosahuje tri a pol násobok priemeru na trhu, čonezodpovedá zákonom vyžadovanému prístupu dodávateľa k spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou
a konaniu v súlade s dobrými mravmi, keď priemerné úrokové miery spotrebiteľských úverov NBS boli
v júni 2016 so splatnosťou do 5 rokov vo výške 6,98 % p. a. a aj z toho dôvodu je podľa žalovaného
Zmluva minimálne v časti požadovaného úroku neplatná. Vychádzal pritom z údajov na https://nbs.sk/
_img/Documents/STATIST/URSADZ/PUM/0710-01-2016.XLS (web NBS). Žalovaný tiež namietal, že
podľa jeho názoru nemožno v danom zamieňať kategóriu odplaty, ktorá je regulovaná v spotrebiteľských
záväzkoch a kategóriu úroky, ktorá platí v právnych vzťahoch všeobecne, na ktoré sa vzťahuje podľa
ustálenej súdnej praxe kontrola výšky z pohľadu súladu s dobrým mravmi, pričom naopak regulovaná
odplata, buď stanovenej výške odporuje alebo nie a preto na ňu niet dôvod vzťahovať dobré mravy.
Ďalej žalovaný s odkazom na § 7 zák. č. 129/2010 Z. z. namietal, že je plne opodstatnené vyžadovať
v súdnom konaní, v ktorom si veriteľ uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
preukázanie náležitého skúmania bonity klienta veriteľom a je nutné vyhodnotiť aj to, či pri uzatvorení
Zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky vyžadované právnou úpravou zameranou na
ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. OZ, zák. o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Uviedol, že odborná
starostlivosť pritom predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil
minimálnepotvrdenímzamestnávateľadlžníkaaakokľúčovúoznačilpovinnosťveriteľavyužívaťverejne
dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime
podľa zák. č. 110/2006 Z. z. o priemerných výdajoch obyvateľstva a tieto porovnávať so známymi
alebo od spotrebiteľa zistenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch. Ako nesporné žalovaný
označil, že žalobca súdu nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu, že jeho právny predchodca overil
úveryschopnosť žalovaného v rozsahu nahliadnutia do verejných registrov za účelom overenia ním
deklarovaného príjmu ako aj výdavkov. V zmysle § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. musí byť bonita dlžníka
skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov a aj jeho lustráciou cez príslušné databázy, pričom
nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Nakoľko
nebolo preukázané skúmanie schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver pôvodným veriteľom,
podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., veriteľ nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť pred
konečnou splatnosťou dohodnutou v Zmluve na deň 20.06.2021, avšak to urobil a pohľadávku postúpil
podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona, v dôsledku čoho nie je vecne legitimovaným subjektom v danom
spore.
9.Žalobcavovyjadreníkodvolaniuzotrvalnaargumentácii,žeZmluvaoposkytnutípôžičkyč.XXXXXXX
spĺňa všetky zákonné náležitosti, zmluvnými stranami bola riadne podpísaná vrátane všeobecných
obchodných podmienok a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom odkázal na
aktuálny právny názor vyslovený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci
C-42/15,HomeCreditSlovakia,a.s.c/aKláraBíróová,ktorýmisúslovenskésúdyviazanéajeprimárnym
prameňom európskeho práva v kategórii právne záväzné akty ES a EÚ, ktoré podľa čl. 7 ods. 2
veta druhá Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi SR. Rovnako ročná úroková miera nákladov
je v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Poukázal na to, že žalovanému bol poskytnutý úver
vo výške 2.500 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 69,69 eur,
navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške úrokovej sadzby 24,91 %, pričom
celková čiastka ktorú sa žalovaný v Zmluve zaviazal uhradil predstavuje sumu 4.181,40 eur. Odplata
za poskytnutie úveru vyjadrená v RPMN vo výške 24,91 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou
a jedinou odplatou úveru je zmluvný úrok. Nakoľko výška priemernej RPMN pre úvery vo výške od
1.500 eur do 6.500 eur vrátane, so splatnosťou od 1 do 5 rokov, zverejnená naposledy v čase uzavretia
úverovej zmluvy MF SR v súlade s § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v súhrnných informáciách o
údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľa za 1. štvrťrok 2016 so stavom ku dňu
31.03.2016 predstavovala 16,36 %, výška dojednanej odplaty 24,91 % neprevyšuje odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 OZ
platného a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou
výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 1a ods. 1 nar. vl. č. 87/1995
Z.z. platného a účinného od 01.09.2014. Preto pokiaľ zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí
peňažnýchprostriedkovspotrebiteľovidovýšky2xpriemernejRPMNzaakceptovanú,nemôžebyťvýška
odplatydojednanávZmluveneprimeranáavrozporesdobrýmimravmi.Napodporuuvedenéhožalobca
poukázal na rozsudky odvolacích súdov v obdobných veciach – rozsudok KS v Košiciach z 25.01.2018,
sp. zn. 5Co/181/2017-74, rozsudok KS v Banskej Bystrici z 30.11.2017, sp. zn. 12Co/284/2017-142,
uznesenie KS v Banskej Bystrici z 07.11.2019, sp. zn. 12Co/376/2018, ktorých závery sa stotožňujú s
argumentáciou žalobcu. Na podporu svojej argumentácie súdu ako dôkaz predložil súhrnné informácieo údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2016 so stavom ku dňu
31.03.2016.
10. O odvolaní žalovaného viazaný rozsahom a jeho dôvodmi rozhodol Krajský súd v Bratislave ako
odvolací súd uznesením zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 3CoCsp/21/2023-173 keď dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné, na základe čoho rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Odvolací súd posúdiac odvolacie námietky podľa § 7 ods. 1, 2 a 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 písm. b)
§ 11 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z. z., podľa § 53 ods. 6 OZ, podľa § 1 ods. 4, § 1a ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa § 2 písm. u) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zák. č. 372//1990 Zb. v znení úč. v čase uzatvorenia Zmluvy, v odôvodnení svojho rozhodnutia
skonštatoval, že vo vzťahu k prvej odvolacej námietke a obrane žalovaného ohľadom neplatného
dojednania úrokovej sadzby odporujúcej dobrým mravom (§ 39 OZ) a možnosti jej podradenia pod
§ 39a OZ sa súd prvej inštancie vysporiadal správne, rešpektujúc na vec dopadajúcu úpravu, svoje
úvahy náležite, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil a odvolací súd sa v tomto s tým plne stotožnil.
Odvolací súd naviac uviedol, že žalovaný namietal, že úroková sadzba 24,92 % viac ako 3,5-násobne
prevyšuje priemerné úrokové miery z nových obchodov/spotrebiteľských úverov s odkazom na stránku
NBS https://nbs.sk/_img/Documents/STATIS/URSADZ/PUM/0710-01-2016.XLS, avšak nereflektuje na
to, že pre najvyššiu prípustnú výšku odplaty v spotrebiteľskej zmluve je podľa § 53 ods. 6 v spojení s
§ 1a ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. rozhodujúca priemerná ročná percentuálna miera nákladov bánk
a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov (viď ods.
62. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), pričom túto informáciu zverejňuje na webe MF SR raz
štvrťročne /viď poznámka pod čiarou 2a) k § 1 ods. 4 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. odkazujúca na § 21 ods.
2 zák. 129/2010 Z.z./. V rozhodnom čase pred uzatvorením Zmluvy predstavovala priemerná RPMN pri
spotrebiteľskýchúverochsosplatnosťouod1do5rokov12,46% aniežalovanýmuvádzaných6,98%p.
a.. Bolo nesporné, že podľa Zmluvy boli jediným nákladom spotrebiteľského úveru úroky vo výške 24,92
% a teda možno konštatovať, že celková odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru predstavovala
presne zákonodarcom povolený dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle
§ 1a ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Odvolací súd preto prisvedčil ako vcelku logickej úvahe žalobcu, že
pokiaľ zmluvne dojednaná odplata nepresahovala zákonodarcom stanovený maximálny limit, nemohla
sa dostať ani do kolízie s dobrými mravmi (§ 3 OZ) a nemohla ani naplniť skutkovú podstatu civilnej úžery
(§ 39a OZ). Uviedol, že priemerné úrokové miery úverov bánk vyplývajúce z obsahu elektronického
dokumentu vo formáte xls, žalovaným označeným hypertextovým odkazom nie sú relevantné pre
stanovenie najvyššej prípustnej výšky odplaty spotrebiteľského úveru podľa § 1a ods. 1 nar. vl. č.
87/1995 Z. z.. Poukázal pri tom na závery súdu prvej inštancie, že úroky sú jednou nie jedinou veličinou,
ktorá vstupuje do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, od ktorej sa odvíja maximálny strop
odplaty a preto v tejto časti vyhodnotil odvolací súd argumentáciu žalovaného ako nedôvodnú bez opory
v dotknutých ustanoveniach nar. vl. č. 87/1995 Z.z.
12. Odvolací súd sa však stotožnil so žalovaným ohľadom námietky nesprávnosti skutkových záverov o
skúmaní schopnosti žalovaného splácať dojednaný spotrebiteľský úver s kvalitou odbornej starostlivosti
v zmysle § 7 zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko súd prvej inštancie v ods. 66. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia záver o skúmaní schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver vyvodil výlučne z čl. I.
a II. Zmluvy t. j. z tej časti formulárovej zmluvy, ktorá obsahuje osobné údaje o klientovi (bydlisko,
rodinný stav, telefón, vzdelanie, spôsob bývania), údaje o zamestnaní a finančnej situácii (údaje o
zamestnávateľovi, dobe zamestnania, priemernom čistom mesačnom príjme, dĺžke predchádzajúceho
zamestnania, zrážkach zo mzdy, mesačných finančných nákladoch, iných mesačných výdavkoch,
príjme z podnikania, základe dane) a na žiadne iné dôkazy a závery z nich vyplývajúce prvoinštančný
súd neodkázal. Odvolací súd pritom poukázal na čl. 8. Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.04.2008, transpozíciou ktorej je zák. č. 129/2010 Z.z., v ktorom sa členským štátom
ukladá zabezpečiť, aby veriteľ pred uzatvorením zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa
na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby
na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Odvolací súd objasnil, že povinnosť veriteľa v
predzmluvnej fáze s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, expressis verbis v slovenskom právnom poriadku vyplývajúca z § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z., má slúžiť nielen na ochranu spotrebiteľa pred negatívnymi dôsledkami neschopnosti splácať
dojednaný úver, ale rovnako aj finančných záujmov veriteľa a v neposlednom rade spoločnosť pred jej jej
zadlžením a insolventnosťou v koreláciami s nemenej podstatnými negatívnymi sociálno- ekonomickýmidopadmi. Dôvodová správa k zák. č. 129/2010 Z.z. zavedenie tejto povinnosti odôvodňuje tak, že
„by mala zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schodnosť spotrebiteľa splácať a správať sa
tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného
požičiavania si na strane spotrebiteľov“. Samotný zákon č. 129/2010 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu
pojmu odborná starostlivosť pri skúmaní úverovej bonity spotrebiteľa veriteľom. Tento pojem je pre účely
spotrebiteľských vzťahov vyložený v § 2 písm. u) zák. č. 250/2007 Z. z. a vyžaduje od dodávateľa
úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne od neho očakávať pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej
viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Súdna prax reflektujúc aj na gramatický a logický výklad
predmetného ustanovenia sa zhodla na tom, že posúdeniu schopnosti spotrebiteľa splácať úver s
odbornou starostlivosťou nezodpovedá formálne osvojenie si spotrebiteľom poskytnutých údajov o
osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, ktoré sú už bežnou súčasťou spotrebiteľských
formulárových zmlúv. Tento záver a contrario vyplýva aj z § 11 ods. 2 veta druhá zák. č. 129/2010 Z.z.
nepriamo dotvárajúceho obsah pojmu odborná starostlivosť pri skúmaní úverovej bonity spotrebiteľa,
ktoré za porušenie odborne starostlivého posudzovania schopnosti splácať spotrebiteľský úver považuje
posudzovanie bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Vynaloženie odbornej starostlivosti v kontexte povinnosti
uvedenej v § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. tak predpokladá zhromaždenie relevantných informácií,
vyhodnotenie ich dostatočnosti pre účely posudzovania úverovej bonity spotrebiteľa a ich verifikovanie
(pozn. odvolacieho súdu k zhodným záverom dospela aj česká právna obec- viď napr. Wachtlová,
L. a Slaniana, J.: Zákon o spotrebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb.
Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2011, str. 98-109, na ktoré odkazuje aj NS ČR napr. v
rozsudku zo dňa 25.07.2018, sp. zn. 33Cdo/2178/2018, ďalej rozsudok NS ČR zo dňa 20.03.2019,
sp. zn. 33Cdo/201/2018). Za týmto účelom má veriteľ k dispozícii viaceré verejne dostupné informácie
a osobitné databázy (napr. Spoločný register bankových informácií, Nebankový register klientskych
informácií a iné). Pokiaľ má veriteľ skutočný záujem na splnení zákonnej povinnosti vyplývajúcej mu
z § 7 zák. č. 129/2010 Z.z., a to aj vzhľadom na sankcie dopadajúce na dojednaný úver v prípade jej
zanedbania (§ 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.), nemôže sa uspokojiť len s nedoloženými údajmi, ktoré
mu za účelom schválenia úveru poskytol samotný spotrebiteľ. Sankcia za poručenie povinnosti skúmať
bonitu spotrebiteľa je zákonodarcom odstupňovaná podľa závažnosti porušenia, a to ak veriteľ nekoná
s odbornou starostlivosťou, sankciou je strata oprávnenia požadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru a v prípade intenzity hrubého porušenia tejto povinnosti sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov.
13. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd konštatoval, že pre splnenie predzmluvnej povinnosti
veriteľa podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. nie je dostatočné len samotné osvojenie si spotrebiteľom
poskytnutých údajov a ak z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne dôkazy svedčiace pre skutkový
záver súdu o splnení alebo nesplnení si tejto povinnosti, ktorá je jednou z rozhodujúcich skutočností
aj pre posúdenie možnosti žalobcu vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, na základe ktorej si uplatnil
žalovaný nárok (pozn. žalobca k zmluve podľa čl. III. predkladal len kópiu občianskeho preukazu
bez potvrdení o príjme), označil ako predčasný záver súdu prvej inštancie, že žalobca s odbornou
starostlivosťou skúmal úverovú bonitu žalovaného a nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní. Pritom
od tohto záveru závisí nielen už uvedená možnosť predčasného zosplatnenia úveru, na základe ktorej
si žalobca uplatnil žalovanú pohľadávku, ale aj žalovaným v odvolaní spochybnené právo postúpenia
žalovanej pohľadávky a od toho závislá otázka aktívnej vecnej legitimácie, a v neposlednom rade aj
nárok žalobcu na súdom prvej inštancie priznané úroky z úveru.
14. Odvolací súd preto uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdiť splnenie povinnosti
právneho predchodcu žalobcu s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného splácať
poskytnutý úver ako jednu z rozhodujúcich skutočností pre priznanie žalovaného nároku a za tým
účelom doplniť dokazovanie vyžiadaním dôkazov o skúmaní schopnosti žalovaného splácať poskytnutý
úver od žalobcu, ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno, a následne posúdiť či veriteľ pri
preverovaní tejto schopnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a v závislosti od toho opätovne
vyhodnotiť opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku. Dôležitosť dodržiavania tejto povinnosti s
prísnym dopadom na právo veriteľa na odplatu zdôraznil aj Súdny dvor EÚ v rozsudku z 27.03.2014, LCL
LeCréditLynnais,C-565/12,body52.a53,čivpretraktovanomrozsudkuC-42/15HomeCreditSlovakia,
a.s.protiD.E..Záveromodvolacísúdpodpornepoukázalajnazhodnéprávnenázoryvotázkeskúmaniaúverovej bonity spotrebiteľa vyslovené vo viacerých rozsudkoch odvolacích súdov (KS Trenčín z
30.11.2021, sp. zn. 6CoCsp/43/2021, KS Banská Bystrica z 25.02.2021, sp. zn. 1CoCsp/2/2021, z
01.03.2022, sp. zn. 14CoCsp/23/2021).
15.Súdprvejinštancie,ktorýjepodľa§391ods.2a3C.s.p.viazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdu
a jeho pokynmi ako má ďalej postupovať (odseky 11. až 14. tohto rozsudku), potom v zmysle odvolacím
súdom nariadeného postupu, vyzval žalobcu prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu na
predloženie dôkazov o skúmaní bonity žalovaného v zmysle podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a
vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu.
16. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 01.07.2024 reagoval na výzvu súdu a za účelom
preukázania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver odkázal na údaje o zamestnávateľovi
a výške mesačného príjmu uvedené v úverovej zmluve, ktorých pravdivosť žalovaný potvrdil svojim
vlastnoručným podpisom. Z uvedeného vyplýva, že v čase uzavretia zmluvného vzťahu bol žalovaný v
riadnom pracovnoprávnom vzťahu s tým, že výška dosahujúceho čistého mesačného príjmu žalovaného
v čase podpisu úverovej zmluvy bola postačujúca na plnenie si povinností žalovaným vyplývajúcich
z úverovej zmluvy. K skúmaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver žalobca uviedol,
že veriteľ pred uzatvorením Zmluvy skúmal schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver s
odbornou starostlivosťou, pričom zistil, že občiansky preukaz žalovaného nebol odcudzený, žalovaný
spĺňal štandardné rizikové podmienky a podpisom Zmluvy žalovaný zároveň prehlásil, že všetky ním
uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaný tiež prehlásil, že ku dňu podpisu Zmluvy mu neboli známe
žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku, pričom tieto vyhlásenia
sú súčasťou uzatvorenej Zmluvy. Žalovaný mal možnosť sa oboznámiť s podmienkami plnenia a tieto
nerozporoval a zmluvné podmienky riadne podpísal. Žalovaný zároveň z titulu zamestnanca preukázal
výšku jeho mesačného príjmu v sume 765,00 eur, pričom zmluvne stanovená výška mesačnej splátky
sa preto s ohľadom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalobca poukázal tiež na to,
že žalovaný spočiatku riadne hradil predpísané splátky a veriteľ ako právny predchodca žalobcu nemal
dosah na okolnosti, ktoré po podpise Zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať poskytnutý úver.
Žalovaný pritom veriteľa o zmene svojich finančných pomerov žiadnym spôsobom neinformoval a zo
strany žalovaného ani nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by náš
právny predchodca posúdil a so žalovaným dohodol nové podmienky splácania. Ďalej žalobca uviedol,
že veriteľ si vyžiadal od žalovaného za účelom overenia jeho bonity súhlas s použitím jeho osobných
údajov za účelom preverenia jeho úverovej histórie v Nebankovom registri klientskych informácií a
v Spoločnom registri bankových informácií ako aj s cieľom preverenia existencie jeho pracovného
pomeru v Sociálnej poisťovni. Z toho vyplýva, že veriteľ postupoval plne v súlade s § 7 ods. 1 zák.
č. 129/2010 Z. z. platným a účinným k 07.06.2016 a nedopustil sa konania, ktoré predstavuje hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 z následkom sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru podľa v § 11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca
zároveň upozornil na to, že nielen veriteľ má povinnosť v zmysle cit. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. ale z § 7 ods. 2 vyplýva, že aj žalovaný je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Právny
predchodca žalobcu prostredníctvom svojho interného schvaľovacieho systému overoval pravdivosť
údajov uvedených klientom v jeho žiadosti resp. v úverovej zmluve a pred poskytnutím úveru skúmal
prostredníctvom sociálnej poisťovne príjmy, výdavky (zrážky), trvanie zamestnania a tiež overoval počet
úverov klienta v bankových a nebankových registroch.
17. Na podporu svojich tvrdení žalobca preložil súdu nasledovné listinné dôkazy: Výstup z interného
schvaľovacieho systému, kópiu občianskeho preukazu žalovaného, výpis z registra klientských
informácií a kópie výplatných pások žalovaného.
18. Podľa § 297 písm. b) C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
19. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
20. Podľa § 204 C.s.p., dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi
jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak
listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.21. Súd prvej inštancie nariadil na opätovné prejednanie veci v uvedenom rozsahu pojednávanie na dňa
18.03.2025, na ktoré mali strany sporu doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Právny zástupca
žalobcu podaním zo dňa 10.03.2025 ospravedlnil neprítomnosť na súdnom pojednávaní z dôvodu
pracovnej zaneprázdnenosti a v súlade so zásadou hospodárnosti konania a nenavyšovania súdnych
trov súhlasil, aby súd konal a rozhodol vo veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Zotrval na
doterajších skutkových tvrdeniach, na ktoré v celom rozsahu odkázal (písomné vyjadrenie z 01.07.2024)
a v spojení s predloženými dôkazmi, žiadal žalobe vyhovieť.
22. Súd preto za splnenia procesných podmienok podľa § 180 C.s.p. vec opätovne prejednal na
pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu (§ 178, § 180 C.s.p.), vypočul právneho
zástupcu žalovaného a vykonal dokazovanie doposiaľ predloženými listinnými dôkazmi žalobcom
a ďalšími ohľadom skúmania schopnosti žalovaného splácať dojednaný spotrebiteľský úver s kvalitou
odbornej starostlivosti v zmysle § 7 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. (odsek 17.
rozsudku), ako aj skutočnosťami vyplývajúcimi z verejných registrov (napr. obchodného registra a pod.).
23. Právny zástupca žalovaného uviedol, že predložené listiny nepovažuje za dostatočne preukazujúce,
že veriteľ pri uzatvorení Zmluvy konal s odbornou starostlivosťou, nakoľko z listín vyplývajúci príjem
žalovaného v sume 765 eur mesačne, deklarovaný v Zmluve ako priemerný zárobok nezodpovedá
príjmupodľapredloženýchvýplatnýchlistín,nakoľkovpredchádzajúcichmesiacochmalžalovanýpríjem
490 eur. Ďalej namietal aj náklady vo výške 30 eur uvedené v Zmluve ako nereálne, pričom zo Zmluvy
nie je zrejmé o aké mesačné výdavky má ísť. Nakoľko je spotrebiteľská zmluva adhéznou zmluvou
za jej obsah zodpovedá veriteľ a tento musí preukázať pravdivosť údajov v nej uvedených, pričom
argumentoval odkazom na § 7 ods. 2 zák. č. 129/10 Z. z. z ktorého vyplýva, že veriteľ musí údaje v
zmluve verifikovať a nepostačujú len údaje od dlžníka. Namietal, že údaje dlžníka o jeho príjme a údaje
o jeho mesačných nákladoch uvedené v Zmluve, nie sú pravdivé a veriteľ si pred uzatvorením Zmluvy
nesplnil povinnosť vopred skúmať bonitu dlžníka. Preto veriteľ predmetný úver nemohol zosplatniť. Ďalej
právny zástupca žalovaného zopakoval námietky ohľadom výšky dojednanej odplaty a úroku úveru s
tým, že odplata je nižšia ako dojednaný úrok, čo je v rozpore s tým, že odplata je súborom všetkých
plnení za poskytnutie úveru. Preto niektorý z týchto údajov je nesprávny čo spôsobuje, že Zmluva sa
považuje za bezúročnú a bez poplatkov, pričom odkázal na rozhodnutie NS SR, sp.zn. 4Cbo/85/2021.
24. Strany sporu ďalšie návrhy na dokazovanie nemali, pričom súd všetky dôkazy predložené
a navrhnuté stranami sporu vykonal. Strany sporu právo záverečnej reči nevyužili, právny žalovaného
v rámci záverečného návrhu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
25. Súd preto podľa § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci vyhlásil rozsudok (§ 219
ods. 2 prvej vety C.s.p.), na základe nasledovného skutkového stavu.
26. Súd pri opätovnom posúdení predmetu sporu vychádzal zo zistení na základe vykonaného
dokazovania predloženými listinami (odseky 2. a 17. tohto rozsudku), ktorých odpis bol v priebehu
konania doručený protistrane, neboli stranami sporu spochybnené a ich obsah im bol známy (§ 204
C.s.p.), z ktorých vyplývalo, že veriteľ, podnikajúci v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a
žalovaný, nepodnikateľ, uzatvorili dňa 07.06.2016 písomnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej
len „Zmluva“ alebo „úverová zmluva“), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému
spotrebiteľský bezúčelový úver sume 2.500 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť formou 60 mesačných splátok po 69,69 eur, splatných vždy 20. dňa v mesiaci, počnúc od splatnosti
prvej splátky dňa 20.07.2016 s termínom konečnej splatnosti úveru dňa 20.06.2021 a dohonutou
fixnou ročnoou úrokovou sadzbou úvweru vo výške 24,92 % p.a.. Žalovaný sa v Zmluve zároveň
zaviazal zaplatiť veriteľovi náklady spojené s týmto úverom za podmienok uvedených v Zmluve. Podľa
dojednaných úverových podmienok Zmluvy bola celková čiastka, ktorú sa žalovaný veriteľovi zaviazal
uhradiť z titulu Zmluvy 4.181,40 eur a teda celkové náklady žalovaného spojené s úverom boli vyčíslené
sumou 1.681,40 eur. Zmluva ďalej obshovala údaj o hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN) 24,91 % a údaj o priemernej RPMN 16,36 %. Súčaťou Zmluvy bol splátkový kalendár s
uvedením dátumu splatnosti každej splátky, zostatku isitny po úhrade splátky a členenia splátky na istinu
a úrok. Žalobca v Zmuve odmietol možnosť poistenia schopnosti spácať splátky pôžičky, pričom zo
Zmluvy bolo zrejmé, že poistenie sa pre poskytnutie požadovaného úveru nevyžaduje.
27. Zo Zmluvy (bod I. a II.) vyplývali aj údaje o finančnej situácii žalovaného, jeho osobných a
majetkových pomeroch, a to o mesačných výdavkoch žalovaného napr. na SIPO, na bývanie, telefón,na ďalšie splátky, jeho priemerný mesačný príjem, údaj o zamestaní, trvaní pracovného pomeru, meno
zamestnávateľa, spôsobe bývania, atď.) Konkrétne Zmluva obsahovala nasledovné údaje o osobnom
stave, zamestnaní a finančnej situácii žalovaného v čase uzatvorenia Zmluvy:
- spôsob bývania žalovaného: u rodičov, F. B. XXXX/X, C. a to od 05/1988 (tzn. od narodenia),
- rodinný stav žalovaného: slobodný,
- zamestnávateľ, doba trvania prac. pomeru žalovaného: Valper, s.r.o., žalovaný zamestnaný od 03/2016
na dobu neurčitú,
- priemerný čistý mesačný príjem žalovaného: 765 eur netto mesačne,
- spôsob vyplácania mzdy a existencia zrážok zo mzdy žalovaného: na účet, bez zrážok zo mzdy,
- mesačné finančné náklady (napr. splátky úverov, hypotéka, lízing a pod.) : 240 eur mesačne,
- iné mesačné výdavky žalovaného (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón a pod.): 30 eur mesačne,
- počet vyživovaných osôb: 0.
28. Z ďalších predložených dokladov – Výstup z interného schvaľovacieho systému, kópiu občianskeho
preukazu žalovaného, výpis z registra klientských informácií a kópie výplatných pások žalovaného
vyplývalo, že pred uzatvorením Zmluvy veriteľ posudzoval bonitu žalovaného aj z údajov o iných
úverových prípadoch žalovaného, tzn. o počte uzatvorených splátkových zmlúv, zamietnutých žiadostí
o úver, výške poskytnutých finančných prostriedkov, výške mesačných splátok, platobnej disciplíne
žalovaného, posudzoval žiadosť o úver pred uzatvorením predmetnej Zmluvy, výške úveru a výške
mesačnej splátky aj s ohľadom životné minimum a podľa predložených výplatných listín žalovaného za
mesiace 04 a 05 2016.
29. Z Výpisu z registra klientských informácií vyplývali nasledovné údaje a to:
- pred uzatvorením Zmluvy mal žalovaný uzatvorené dve splátkové zmluvy na úvery z 17.07.2013
a z 13.01.2015, spolu vo výške 7.500 eur so zostatkovou hodnotou nesplatenej sumy vo výške 5.832
eur (1550,- a 4.282,-) a mesačnými splátkami spolu vo výške 241 eur,
- podľa profilu splácania k 30.04.2016 žalovaný nebol v omeškaní ani s jednou splátkou z titulu
uvedených splátkových úverov,
- žalovaný v čase uzatvorenia Zmluvy nebol spoludlžníkom ani ručiteľom,
- v období od 07/2013 do 12/2014 bolo žalovanému odmietnutých 5 žiadostí o osobný úver požadovaný
vo výške od 3.000 eur do 5.300 eur.
30. Z výplatných pások žalovaného vyplývalo, že za mesiac 04/2016 bol príjem žalovaného 491 eur
netto a za mesiac 05/2016 bol príjem žalovaného 765 eur netto.
31. Žalovaný predložil pri uzatvorení Zmluvy občiansky preukaz č. G., ktorým mal veriteľ overené osobné
údaje žalovaného.
32. Podľa vyjadrenia žalobcu (ods. 16 rozsudku), v čase uzavretia Zmluvy bol žalovaný v riadnom
pracovnoprávnom vzťahu a výška jeho čistého mesačného príjmu pri podpise Zmluvy postačovala na
plnenie jeho zmluvných povinností. Veriteľ pred uzatvorením Zmluvy skúmal schopnosť žalovaného
splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, pričom zistil, že občiansky preukaz žalovaného
nebol odcudzený, žalovaný spĺňal štandardné rizikové podmienky. Žalovaný preukázal výplatnými
páskami výšku jeho mesačného príjmu v sume 765,00 eur. Veriteľ si za účelom overenia bonity
žalovaného od žalovaného vyžiadal súhlas s použitím jeho osobných údajov za účelom preverenia
jeho úverovej histórie v Nebankovom registri klientskych informácií a v Spoločnom registri bankových
informácií a s cieľom preverenia existencie jeho pracovného pomeru v Sociálnej poisťovni. Z toho
vyplýva, že veriteľ postupoval podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. platným a účinným k 07.06.2016
a nedopustil sa konania, ktoré predstavuje hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 z následkom
sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa v § 11 ods. 2 veta
druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ tiež prostredníctvom svojho interného schvaľovacieho
systému overoval pravdivosť údajov uvedených klientom v jeho žiadosti pred poskytnutím úveru, pričom
žalovanému vyplýva z § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. povinnosť poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplne, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, resp. uzatvorením Zmluvy, pričom prostredníctvom sociálnej poisťovne skúmal príjmy, výdavky
(zrážky), trvanie zamestnania a počet úverov klienta v bankových a nebankových registroch. Poukázal
na to, že žalovaný podpisom Zmluvy zároveň prehlásil, že všetky ním uvádzané údaje sú pravdivé.
Žalovaný mal možnosť sa oboznámiť s podmienkami plnenia a tieto nerozporoval a zmluvné podmienky
riadne podpísal, pričom zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa s ohľadom na žalovaným
uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalovaný pritom spočiatku riadne hradil predpísané splátkya veriteľa neinformoval o prípadných zmenách svojich finančných pomerov a ani nežiadal o prípadné
zníženie mesačnej splátky.
33. Z Prehľadu splátok a úhrad, ktorého správnosť nebola sporná vyplývalo, že žalovabý od počiatku
zmluvného vzťahu neuhrádzal splátky v dohodnutých termínoch splatnosti, tzn. k 20. dňu v mesiaci.
Žalobca uhradil iba prvé tri 3 splátky po 69,69 eur v dňoch : 22.07.2016, 31.08.2016 a 07.10.2016 a
žiadne ďalšie splatné splátky (dňa 20.10. 2016, 20.11.2016, 20.12.2016 a 20.01.2017 neuhradil vôbec.
Preto veriteľ žalovaného vyzval dňa 29.12.2016, kedy bol žalovaný v omeškaní s úhradou troch splátok
splatných k 20.10. 2016, 20.11.2016, 20.12.2016, na úhradu nedoplatku dlžných splátok v celkovej sume
209,07 eur, bezodkladne na uvedený účet veriteľa, zároveň s upozornením, na možnosť zosplatnenia
poskytnutého úveru. Žalovaný prevzal výzvu s upozornením na zosplatnenie úveru dňa 11.01.2017,
avšak dlžné splátky veriteľovi neuhradil a ani ďalšiu splátku splatnú k 20.01.2017. Veriteľ preto ku
dňu 19.02.2017 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, čo oznámil žalovanému listom zo dňa 26.02.2017
a zároveň žalovaného vyzval na zaplatenie celkovej sumy zosplatneného úveru vo výške 2.671,00 eur
na uvedený účet veriteľa.
34. Ku dňu zosplatneniu úveru (19.02.2017) predstavovala zosplatnená suma úveru vrátane zmluvného
úroku spolu s neuhradenými splátkami do zosplatnenia a po zohľadnení uhradených 3 splátok spolu
v sume 209,07 eur (istina úveru + úrok), celkový dlh žalovaného vo výške 2.981,45 eur, pričom bez
zmluvnej pokuty (311,85 €), ktorú si žalobca neuplatnil, predstavoval dlh žalovanú sumu 2.669,60 eur
(2.981,45 € – 311,85 €).
35. Veriteľ (VÚB, a.s. IČO 31320155 ako právny nástupca zaniknutej spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s., IČO: 35923130), dňa 20.03.2020 postúpil predmetnú pohľadávku voči žalovanému v
celkovej výške 2.669,60 eur na žalobcu v zmylse Rámcovej zmluvy o postúpení zo dňa 30.11.2017
a Príloh č.1 a č.3, čo žalovanému oznámil listom zo dňa 26.03.2020.
36.Podľa§488Občianskehozákonníka(ďalejaj„OZ“), záväzkovýmvzťahomjeprávnyvzťah,zktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
37. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
38. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy zmluvy o úvere.
39. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
40. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
41. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
42. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
43. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
44. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
45. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériá stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
46. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
47. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
48. Podľa § 565 ods. 1 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky..
49. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do
30.06.2016 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
50. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
51. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru
52. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)
53. Podľa § 7 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovaťspotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
54. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z. z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä
to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s
ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,
ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.
a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
55. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
56. Podľa § 1 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.09.2014 (ďalej len „nariadenie
č. 87/1995 Z. z.“), odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a
akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy
a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná
dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách
dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
57. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia č. 87/1995 Z. z., na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky
odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
58. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
59.Podľa§2ods.1písm.u)zákonač.250/2007Z.z.ochranespotrebiteľavzneníneskoršíchpredpisov,
platnomaúčinnomvčaseuzatvoreniaZmluvy(vzneníod01.02.2016),naúčelytohtozákonasarozumie
odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
60. V danom štádiu konania, vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu (odseky 11. až 14.
rozsudku), ktorými je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C.s.p.), zostala predmetom opätovného
posúdenia otázka, či veriteľ pred uzatvorením Zmluvy posúdil úverovú bonitu žalovaného (spotrebiteľa)
s kvalitou odbornej starostlivosti v zmysle § 7 zák. č. 129/2010 Z. z., s odkazom na čl. 8. Smernice
EP a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, transpozíciou ktorej je zák. č. 129/2010 Z. z., v ktorom sa
členským štátom ukladá zabezpečiť, aby veriteľ pred uzatvorením zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade
potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, resp. s odkazom na výklad pojmu „odborná
starostlivosť“ v § 2 písm. u) zák. č. 250/2007 Z. z..61. Ako bolo už uvedené, súd pri opätovnom posúdení tejto otázky vychádzal z právnych záverov
odvolaciehosúduavtomtosmeredoplnenéhodokazovanianazákladelistinnýchdôkazovpredložených
žalobcom (odsek 17., 26. až 35. rozsudku) pričom dospel k záveru, že veriteľ si povinnosť podľa § 7
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. splnil, a to aj s prihliadnutím na povinnosť žalovaného v zmysle § 7 ods.
2 cit. zák..
62. Súd mal za preukázané, že veriteľ vychádzal nielen z prehlásenia žalovaného o svojom osobnom
stave a majetkových pomeroch pri žiadosti o úver a pred uzatvorením Zmluvy, ale vo vzťahu k reálnej
schopnosti žalovaného splácať splátky poskytnutého úveru si tieto informácie overil aj predložením
výplatného lístka žalovaného, jeho občianskeho preukazu, údajov Sociálnej poisťovne a zabezpečil
si informácie o ne/existencii ďalších záväzkoch žalovaného aj z databázy registra bankových aj
nebankových klientských informácií, vrátanie zisťovania úverového zaťaženia žalovaného a jeho
platobnej disciplíny. Veriteľ týmto spôsobom zistil a primerane svojim zákonným možnostiam tak preveril,
že žalovaný bol v čase uzatvorenia Zmluvy slobodný, trvale a nepretržite bytom u rodičov, s pravidelnými
mesačnými nákladmi na telefón, SIPO a pod. v sume 30 eur a bez ďalších deklarovaných reálnych
nákladov na bývanie, bez povinnosti k ďalším vyživovaným osobám (bezdetný), zamestnaný v trvalom
pracovnom pomere uzatvorenom na dobu neurčitú, s posledným príjmom za mesiac 05/2016 vo výške
765 eur netto, ktorý mu bol poukazovaný na účet a nebol zaťažený žiadnymi ďalšími zrážkami zo mzdy,
pričom z titulu ďalších dvoch úverových zmlúv (07/2013 a 01/2005) mal žalovaný mesačné náklady na
splátky v sume 240 eur mesačne, mal dobrú platobnú disciplínu, nakoľko k 30.04.2016 žalovaný nebol
v omeškaní ani s jednou splátkou. Súd mal z výpisu z registra klientských informácií tiež preukázané,
že v období od 07/2013 do 12/2014 bolo žalovanému odmietnutých 5 žiadostí o úver vo výške od 3.000
eur do 5.300 eur (tzn. vo vyššej sume ako úver poskytnutý podľa predmetnej Zmluvy). Z predloženého
výstupu z interného schvaľovacieho systému veriteľa vyplývalo, že veriteľ pred uzatvorením Zmluvy
práve z uvedených údajov, ktoré mal možnosť podľa zákona overiť z osobitného registra klientských
informácií a predložených dokladov od žalovaného, overoval a posudzoval bonitu žalovaného, tzn.
verifikoval si svoje zistenia aj nahliadnutím do príslušných databáz, ku ktorým mal ako súkromná
právnická osoba – banka, prístup. V súvislosti s námietkou právneho zástupcu Žalovaného, že žalobca
dosahoval nižší priemerný zárobok ako bol deklarovaný v Zmluve súd uvádza, že v tomto prípade zákon
nevyžaduje, aby sa vychádzalo z priemerného zárobku spotrebiteľa vypočítaného zákonom upraveným
postupom, napr. ako je to pri mzdových nárokoch v pracovnoprávnych vzťahoch, z určitého rozhodného
obdobia. Žalovaný pri žiadosti o poskytnutie úveru predložil svoje výplatné lístky za posledné 2 mesiace,
pričom pre účely posúdenia jeho bonity veriteľ použil čistú mzdu, ktorú dosiahol žalovaný naposledy
pred poskytnutím úveru za máj 2016 v sume 765,19 €, ktorú v tejto výške žalovaný deklaroval v
Zmluve a veriteľ ju mal verifikovanú predložením výplatného lístku. Podľa názoru súdu pri absencii
bližšej právnej úpravy, akým spôsobom má byť zisťovaný čistý príjem spotrebiteľa pri skúmaní jeho
bonity, je takéto jednoduché zisťovanie a overenie zárobkových pomerov spotrebiteľa postačujúce
a v danom prípade aj s ohľadom na výšku úveru a výšku mesačnej splátky a v nadväznosti na ďalšie
údaje. Rovnako v prípade ďalšej námietky právneho zástupcu žalovaného, že nie je zrejmé o aké
mesačné výdavky ide pri v Zmluve deklarovaných „Iných mesačných výdavkoch“ vo výške 30 eur a že
uvedená suma je nereálna súd uvádza, že priamo zo Zmluvy vyplýva, že ide o pravidelné mesačné
náklady, napríklad na bývanie, telefón, SIPO a pod.. Vychádzajúc zo zistení, že žalovaný bol slobodný
a bezdetný, bývajúci od narodenia u svojich rodičov, tzn. trvale, pričom sám uviedol výšku týchto
„iných“ mesačných výdavkov, je naopak súd názoru, že jeho mesačné výdavky mohli odrážať pravidelné
platby v takejto výške napr. za telefón, električenku, príp. iné podobné pravidelné mesačné výdavky.
V takom prípade nie je nič výnimočné, že žalovaný sám nemusel mať žiadne ďalšie vlastné výdavky
na bývanie (napr. nájomné, pravidelné platby za služby – plyn, elektrina, voda a pod.) príp. aj stravu
a domácnosť, keďže býval s rodičmi, ktorí zrejme tieto náklady znášali. Pritom sám žalovaný deklaroval
výšku týchto iných výdavkov v Zmluve a veriteľ nemal reálnu možnosť za daného stavu zistiť, akým
spôsobom sa podieľal na nákladoch domácnosti a bývania žalovaný a či vôbec. Zákonná povinnosť
veriteľa verifikovať pravdivosť údajov zistených od dlžníka a jeho zodpovednosť za ich obsah je zároveň
limitovaná zákonnými možnosťami veriteľa a zároveň musí byť v rovnováhe s povinnosťou dlžníka
uvádzať len pravdivé údaje o svojich osobných a finančných pomeroch v zmysle § 7 ods. 2 zák. č. 129/10
Z. z.. Potom na základe týchto informácií získaných od spotrebiteľa, ktorý bol ako bolo uvedené podľa
§ 7 ods. 2 zák. č.129/2010 Z. z. povinný poskytnúť veriteľovi úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver a ďalších dostupných informácií z príslušných
databáz, mal veriteľ v predzmluvnej fáze dostatočné množstvo verifikovaných údajov, aby s odbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať požadovaný spotrebiteľský úversohľadomnapožadovanú/poskytnutúsumuúveru2.500euradohodnutúvýškumesačnejsplátky69,69
eur, a aj s ohľadom na zachovanie životného minima, v čase uzatvorenia Zmluvy vo výške 198,09 eur,
nezmenenej od roku 2013 (podľa údajov MPSVaR a Štatistického úradu v zmysle z. č. 601/2003 Z. z.).
Je zrejmé, že veriteľ, resp. ani iná banka alebo nebankový subjekt nepristúpil na žiadosť žalovaného o
poskytnutievyššejsumyformouúveruaopakovanemu vpredchádzajúcichrokochposkytnutievyššieho
úveru zamietli. V danom prípade však požiadavke žalovaného veriteľ vyhovel a po posúdení jeho bonity
mu poskytol úver vo výške 2.500 eur a s podmienkami, ktoré spĺňali požiadavky zákona č.129/2010 Z.
z., vrátane podmienky podľa § 7 cit. zákona, obsiahnutými v zrozumiteľnej a prehľadnej forme v Zmluve
a ďalšej dokumentácii, s ktorou sa mal žalovaný nesporne možnosť oboznámiť a svojim podpisom
s nimi vyjadril súhlas. Veriteľ evidentne obozretne skúmal, či osobné a finančné pomery žalovanému
umožňujú splácať mesačné splátky v sume 69.69 eur a až po ich posúdení na základe viacerých, vyššie
konkretizovaných údajov pristúpil k podpisu Zmluvy a poskytnutiu spotrebiteľského bezúčelového úveru
žalovanému vo výške, ktorú žalovaný žiadal a zároveň ktorú si vzhľadom na svoje pomery mohol dovoliť
splácať. Preto súd v tejto otázke uzatvára, že veriteľ okrem iných podmienok splnil aj povinnosť podľa
§ 7 zákona č.129/2010 Z. z..
63. Vo vzťahu k ďalšej obrannej argumentácii žalovaného ohľadom výšky dojednanej odplaty a úroku
úveru s tým, že odplata je nižšia ako dojednaný úrok, čo je vylučuje záver, že odplata je súborom
všetkých plnení za poskytnutie úveru, preto musí byť niektorý z týchto údajov nesprávny v dôsledku čoho
sa Zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov a veriteľ predmetný úver nemohol zosplatniť, súd
odkazuje na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu, ktorý sa stotožnil s predchádzajúcim posúdením
výšky odplaty súdom prvej inštancie, uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pritom súd
opätovne dáva do pozornosti, že v tomto prípade výška stranami dohodnutej odplaty za úver 24,91
% a úrok z úveru, dohodnutý fixnou sadzbou 24,92 % ročne, predstavuje rovnakú sumu (rozdiel 0,01
% ročne súd považuje za zrejmú nesprávnosť, pisársku chybu, resp. za snahu veriteľa o dodržanie
požiadavky, že odplata „neprevyšuje“ 2x priemernej RPMN a teda ani sa jej ani nerovná). Vzhľadom
na to, že žalovaný nemal žiadne ďalšie náklady s úverom (poplatky, poistné a pod.) je dohodnutý
zmluvný úrok jedinou odplatou za poskytnutý úver. Jeho výška predstavuje prípustnú hodnotu (24,92
%), nakoľko neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy a je v
súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi podľa § 1a ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. platného a účinného od 01.09.2014 do výšky
2x priemernej RPMN za akceptovanú, nemôže byť výška odplaty dojednaná v Zmluve neprimeraná a v
rozpore s dobrými mravmi.. Dohodnutá úroková sadzba predstavuje odmenu pre veriteľa za požičanie
finančných prostriedkov spotrebiteľovi pri poskytnutí úveru, a iba v prípade, že si strany dohodli aj
ďalšie doplnkové služby, resp. poplatky (spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru, mimoriadnu
splátku, za predčasnú splatnosť, poistenie a pod.), úrok nepredstavuje výšku celkových nákladov za
úver.Úrokovásadzbazvyčajneodrážaaktuálnusituáciunafinančnýchtrhoch,obchodnúpolitikuveriteľa
a bonitu spotrebiteľa posúdenú interným ratingovým systémom a často platí, že čím je rizikovejší
spotrebiteľ z pohľadu banky, tým vyššia môže byť výsledná úroková sadzba. Výška úrokovej sadzby
závisí aj od ďalších faktorov, ako je napr. doba splatnosti úveru, jeho výška, zabezpečenie úveru
a pod. a jej primeranosť predstavujúcej odplatu sa posudzuje širšie s prihliadnutím na finančnú situáciu
spotrebiteľa, objem poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti a pod.. V čase uzatvorenia predmetnej
Zmluvy bol maximálny strop výšky odplaty legislatívne upravený v § 1a ods. 1 vládneho nariadenia
č. 87/1995 Z. z. úč. od 01.09.2014 v nadväznosti na § 53 ods. 6 OZ tak, že maximálna výška odplaty
pri spotrebiteľských úveroch nesmela prevyšovať dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery
nákladov (RPMN), podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Súhrnné informácie
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami a pobočkami zahraničných bánk
zverejňuje MF SR štvrťročne. V prípade posudzovanej veci bola priemerná hodnota RPMN, naposledy
zverejnená podľa osobitného predpisu za 1. štvrťrok 2016 (k 31.03.2016) na stránke Ministerstva financií
SR pre obdobný typ spotrebiteľských úverov so zmluvnou splatnosťou nad 1 do 5 rokov, vo výške 12,46
% a teda dvojnásobok predstavoval práve 24,92 % ročne, čo bola v danom čase maximálne prípustná
výška odplaty pri spotrebiteľských úveroch.
64. To znamená, že ročná úroková sadzba podľa predmetnej Zmluvy, neprevýšila zákonom prípustnú
odplatu 24,92 %, predstavujúcu dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN naposledy zverejnenú podľa
osobitného predpisu podľa § 1a ods. 1 vykonávacieho nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., za 1.
štvrťrok 2016 vo výške 12,46 % a zároveň odplata predstavovala zmluvný úrok ako jediný náklad úveru,pričompercentuálnevyčísleniezmluvnéhoúrokuaodplatyjetotožné(24,91%a24,92%ročne).Rozdiel
hodnoty 0,01 % ročne je zanedbateľný a nepredstavuje žiadnu reálnu hodnotu, pre ktorú by mal byť
považovaný úver za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež výška dohodnutej úrokovej sadzby úveru, nie je
ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ani v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ) a ani nepredstavuje
úžeru podľa § 39a OZ.
65. V danej veci mal súd preukázané, že veriteľ a žalovaný uzavreli dňa 07.06.2016 písomnú Zmluvu,
predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru na účet žalovaného v sume
2.500 eur. Zmluva obsahuje podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. ObchZ., je absolútny
obchodno-záväzkovým vzťahom (§ 261 ods.6 písm. d) ObchZ. pričom ide o spotrebiteľskú Zmluvu
s ohľadom na charakter zmluvných strán pri jej uzatvorení (§ 52 ods. 3 a 4 OZ), z ktorého dôvodu sa
na tento vzťah prednostne vzťahujú ustanovenia osobitného zákona č. 129/2010 Z. z., upravujúceho
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej Zmluvy
a Občianskeho zákonníka (napr. vznik a zánik záväzkov, omeškanie dlžníka a pod.). Opätovným
preskúmaním predmetnej spotrebiteľskej Zmluvy súd dospel k rovnakému záveru, že obsahuje všetky
náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. - bola uzatvorená v písomnej forme (§ 9 ods. 1),
okrem všeobecných náležitosti (zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. ObchZ) obsahovala aj osobitné
náležitosti podľa v § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) tohto zákona, vrátane správne určenej ročnej
percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) a údajov vyplývajúcich z toho, že veriteľ pred jej
uzatvorením s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§
7 ods. 1 a 2), pri absencii ktorých (resp. nesprávnym uvedením RPMN v neprospech spotrebiteľa alebo
hrubého porušenia povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1), by následkom podľa § 11 ods. 1 a 2 cit. zákona
bolo, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a veriteľ by sa v súdnom konaní
mohol úspešne domáhať len vrátenia istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmluva obsahovala
konkrétny údaj o celkových nákladoch žalovaného spojených s úverom v sume 1681,40 eur, údaj
o RPMN 24,91 % (p.a), údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť v sume 4.181,40 eur (istina
úveru + úrok), ktoré neboli uvedené nesprávne alebo v neprospech spotrebiteľa. Zmluva obsahovala
informáciu o splatnosti prvej splátky a termíne konečnej splatnosti úveru, ako aj výške tej, ktorej splátky
a súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár vo forme amortizačnej tabuľky.
66. Nakoľko súd už v predchádzajúcom konaní posudzoval predmetnú spotrebiteľskú Zmluvu a jej
podmienky podľa zákonných požiadaviek a princípov a z hľadiska ich prijateľnosti, týchto záverov sa
súd pridržiava, na ne odkazuje, pričom s týmito závermi sa stotožnil aj odvolací súd, na podporu ich
správnosti doplniac ďalšiu právnu argumentáciu (ods. tohto 11. rozsudku). Súd ani v predchádzajúcom
konaní a ani po vrátení veci odvolacím súdom a opätovnom posúdení Zmluvy nezistil žiadne dôvody
pre záver o jej absolútnej neplatnosti, resp. pre záver o vzniku nároku na bezdôvodné obohatenie
žalovaného.
67. Nebolo pritom sporné, že žalovaný čerpal prostriedky vo výške 2.500 eur, ktoré bol podľa Zmluvy
povinný žalobcovi vrátiť spolu s úrokmi formou anuitných splátok vo výške 69,69 eur mesačne
(pozostávajúcich z istiny úveru a úroku). Rovnako súd odkazuje aj na svoje predchádzajúce závery
ohľadom zosplatnenia predmetného spotrebiteľského úveru pre nesplnenie niektorej zo splátok podľa
§ 565 OZ v spojení s 53 ods. 9 OZ a plynutia premlčacej lehoty podľa § 100 OZ a premlčacej dobe
podľa § 101 a § 103 veta druhá OZ, ktoré ustanovuje moment začatia plynutia premlčacej lehoty v
deň splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bola vyhlásená okamžitá splatnosť celého úveru po tom,
čo veriteľ už dlžníka vyzval na úhradu splátok po ich splatnosti a veriteľ ich napriek tomu neuhradil ani
v nasledujúcich troch mesiacoch, pričom neuhradil ani ďalšiu zročnú splátku, pre ktorú veriteľ mohol
zosplatniť celý dlh. V tomto prípade začne plynúť premlčacia lehota zo splatného dlhu odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru s dodržaním lehoty
podľa § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého veriteľ musí s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru počkať do
uplynutia lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a súčasne spotrebiteľa upozorniť
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva a to len do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky (§ 565 veta druhá OZ). Podľa zmluvných podmienok boli jednotlivé splátky úveru splatné vždy
20. deň v mesiaci a podľa Čl. IX, bod 10.2 Zmluvy (Zmluvné podmienky), mal veriteľ právo na vyhlásenie
okamžitej splatnosti úveru za podmienok podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Ako bolo uvedené, pri plnení
v splátkach premlčacia lehota začína plynúť podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka odo dňa
zročnosti (splatnosti) každej nesplnenej splátky. Avšak, pokiaľ sa pre niektorú nesplnenú splátku stane
zročným celý dlh (zosplatnenie celého dlhu podľa § 565 OZ), podľa § 103 vety druhej OZ, začneplynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky a potom je pre posúdenie začiatku plynutia
premlčacej doby rozhodujúce ustáliť, nesplnenie ktorej splátky vyvolalo vyhlásenie okamžitej splatnosti
celého dlhu.
68. Žalovaný nesporne a podľa Prehľadu splátok a úhrad uhradil len prvé tri splátky a všetky po lehote
ich splatnosti, naposledy uhradil dňa 07.10.2016 splátku za september 2016, splatnú k 20.09.2016,
tzn. v omeškaní. Ďalšie splátky za mesiac 10/2016, splatná do 20.10.2016, za mesiac 11/2016, splatná
do 20.11.2016 a mesiac 12/2016, splatná do 20.12.2016, žalovaný neuhradil ani čiastočne a preto
veriteľvyzvalžalovanéholistomzodňa29.12.2016(Predžalobnáupomienka),doručenémudovlastných
rúk žalovaného dňa 11.01.2017, na úhradu nedoplatku vo výške 209,07 eur v dodatočnej lehote do
05.02.2017, zároveň s upozornením, že ak nedôjde k úhrade aspoň splátky splatnej v mesiaci 10/2016
(najstaršej neuhradenej splátky), bude veriteľ oprávnený zosplatniť celý úver. To znamená, že pokiaľ by
do 05.02.2017 žalovaný uhradil aspoň splátku za mesiac október 2016, žalobcovi by nevzniklo právo
na zosplatnenie celého úveru, a to ani v prípade, že by žalovaný ďalšie splátky neuhradil a žalobca by
podľa právnej úpravy musel opätovne žalovaného podľa § 53 ods. 9 OZ vyzvať na úhradu nesplnenej
splátky s upozornením na zosplatnenie celého dlhu. Žalovaný najstaršiu splátku za mesiac 10/2016,
splatnú k 20.10.2016 neuhradil ani v dodatočnej lehote do 05.02.2017 a neuhradil ani žiadnu ďalšiu
splátku. Preto veriteľ využil svoje právo a za splnenia zákonných podmienok zosplatnil celý úver
k 19.02.2017. Ku dňu zosplatnenia úveru nadobudli splatnosť 4 splátky úveru a posledná nesplatená
splátka pred zosplatnením bola splatná dňa 20.01.2017. Veriteľ teda splnil všetky podmienky stanovené
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka potrebné na to, aby mohol realizovať právo na zosplatnenie celého
poskytnutého úveru a toto právo si uplatnil k 19.02.2017 pre nesplatenie splátky za 10/2016, splatnej
k 20.10.2016. Tzn. že veriteľ naviazal zosplatnenie úveru na splátku splatnú dňa 20.10.2016 a dlh
zosplatnil k 19.02.2017, za splnenia podmienky uplynutia troch mesiacov od omeškania žalovaného
so zaplatením splátky za mesiac 10/2016 splatnej k 20.10.2016, splnenia povinnosti upozornenia
žalovaného listom veriteľa z 29.12.2016, doručeného dňa 11.01.2017, tzn. v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie práva na zosplatnenie celého dlhu (§ 53 ods. 9 OZ) a zároveň najneskôr do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky dňa 20.02.2017 (§ 565 veta druhá OZ). Trojročná premlčacia doba (§ 101
OZ) preto začala plynúť od 20.10.2016 (od splatnosti splátky pre ktorú došlo k zosplatneniu celého dlhu
podľa § 103 veta druhá OZ) a uplynula by dňa 20.10.2019. Nakoľko žaloba/návrh na vydanie platobného
rozkazu bola doručená súdu dňa 02.10.2019, bola podaná včas a nedošlo k premlčaniu žalovaného
nároku podľa § 101 a § 103 veta druhá OZ. Veriteľ následne podľa § § 524 ods. 1 OZ aj bez súhlasu
dlžníka postúpil dňa 20.03.2020 predmetnú pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 2.669,60
eur na žalobcu, na základe Rámcovej zmluvy o postúpení zo dňa 30.11.2017 a Prílohy č. 1 a č. 3, čo
žalovanému oznámil listom zo dňa 26.03.2020. Preto je žalobca v spore aktívne legitimovaný uplatnenie
žalovaného nároku.
69. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
70. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
71. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
72. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
73. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe NS SR „Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského
úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako
cenu peňazí.“ (R 5/2021, rozhodnutie NS SR z 16.06.2020, sp. zn. 5Cdo/42/2020).
74. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný peňažný dlh podľa § 559 Občianskeho zákonníka nesplnil
riadne a včas, dostal sa tým podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka do omeškania, na
základe čoho vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného popri priznanom peňažnom plnení ajúroky z omeškania, určené podľa vykonávacieho predpisu, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.
z., a to, vo výške o 5 percentuálnych bodov vyšších, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky (ECB), platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu.
75. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.03.2015 vo výške 0,00
%, tzn. že výška úrokov z omeškania k 1. dňu omeškania dňa 04.03.2017, uplatneného žalobcom po
zosplatnení úveru k 19.02.2017, od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej
splatnostiúveru,predstavovalahodnotu5,00%ročne,zosúdompriznanejdlžnejistinyaždojejreálneho
zaplatenia.
76. Súd preto na základe preukázaného skutkového stavu, po posúdení Zmluvy podľa citovanej právnej
úpravy a v zmysle vyššie uvedených záverov súdu prvej inštancie súc viazaný závermi odvolacieho
súdu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Veriteľ si splnil svoj záväzok zo Zmluvy,
keď žalovanému poskytol úver vo výške 2.500 eur, avšak žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil,
najmä základnú povinnosť vrátiť úver, keď odo dňa poskytnutia úveru včas nesplácal splátky úveru
a od 07.10.2016 nevykonal žiadne ďalšie platby, pričom uhradil iba sumu 209,07 eur. Na základe toho
veriteľ podľa § 53 ods. 9 OZ žalovaného najskôr upozornil na možnosť zosplatnenia poskytnutého úveru,
poskytol mu ďalšiu lehotu na úhradu najstaršej neuhradenej splátky za 10/2016 a nakoľko žalovaný ani
v tejto lehote splátku úveru neuhradil, veriteľ podľa § 565 OZ zosplatnil celý úver k 19.02.2017. Súd
a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na uhradenie istiny úveru spolu s úrokmi
vo výške 2.669,60 eur (nesplatené zmluvné splátky do zosplatnenia úveru 7 x 69,69 € = 487,83 € +
suma po zosplatnení úveru 2.390,84 € - úhrada v sume 209,07 €) a popri peňažnom plnení priznal
žalobcovi aj úroky z omeškania 5,00 % ročne zo súdom priznanej sumy od šiesteho dňa nasledujúceho
po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. (I. výrok rozsudku).
77. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
78.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
79. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
80. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom zodpovednosti za výsledok
sporového konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal voči
žalovanému v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania. (II. výrok rozsudku).
81. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím,
vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.