Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoPr/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123425139
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123425139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v spore žalobkyne A. B. C., narodenej
XX. XXXXXXXX XXXX, D., E. XXX/X, zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou Leškovou, PhD., Revúca,
Muránska1331/4,protižalovaným1/mestoRevúca,Revúca,Námestieslobody13/17,IČO:00328693,
2/ Technické služby mesta Revúca, Revúca, Terézie Vansovej 1231/23, IČO: 55 974 481, o určenie
neplatnosti výpovede, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo 6.
septembra 2024 č. k. 5Cpr/7/2023-249, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo 6. septembra 2024 č. k. 5Cpr/7/2023-249 p o t v r

d z u j e.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním

napadnutým rozsudkom zo 6. septembra 2024 č. k. 5Cpr/7/2023-249 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej
inštancie“) žalobu zamietol (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak,
že žalovanému 1/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu (II. výrok)
a žalovanému 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu (III. výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, nakoľko považovala výpoveď účelovo podanú
voči nej, a teda neplatnú. Podaním z 19. júna 2023 písomne oznámila žalovanému 1/, že trvá na ďalšom

zamestnávaní, ktoré jej neumožnil.
1.2. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 5. mája 2023 vydal rozhodnutie zamestnávateľa
o zrušení pracovného miesta v útulku, ktoré prijal z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov s
cieľom úspory mzdových nákladov. Výpoveď bola žalobkyni doručená osobne dňa 16. mája 2023 a
bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Racionalizačné opatrenie bolo prijaté z dôvody úspory
financií.
1.3. Uznesením z 26. júna 2024 č. k. 5Cpr/7/2023-206 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania na

strane žalovaného vstúpil žalovaný 2/ Technické služby mesta Revúca.
1.4. Podľa žalovaného 2/ žalovaný 1/ neporušil zákon zriadením organizácie Technické služby mesta
Revúca, ktoré spravujú majetok mesta, pričom nespravujú iba útulok, ale aj iné zariadenia. Žalovaný 1/
si splnil všetky povinnosti súvisiace s ukončením pracovného pomeru žalobkyne.1.5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 13 ods. 3 veta prvá, § 61 ods. 1, 2, 3, ,,§ 62“ ods. 1
písm. b/ (správne má byť § 63 ods. 1 pím. b/ - poznámka odvolacieho súdu), § 74 zákona č. 311/2001
Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZP“ alebo ,,Zákonník práce“).

1.6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 22. augusta 2016 bola
medzi žalovaným 1/ ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnankyňou uzavretá pracovná
zmluva s dňom nástupu do práce 5. septembra 2016, s druhom práce: ošetrovanie psov v mestskom
útulku pre psov, miestom výkonu práce: mestský útulok pre psov D. – F. na dobu určitú do 4. septembra
2017 na 0,5 úväzok. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy č. X z 3. augusta 2018 došlo k zmene z

pracovného pomeru dojednaného na dobu určitú na dobu neurčitú.
1.7. Rozhodnutím zamestnávateľa o zrušení pracovného miesta zamestnancov mesta D. v mestskom
útulku v D. sp. č. XXXX/XXXX-X, G. H. XXXXX/XXXX z 5. mája 2023 žalovaný 1/ z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov s cieľom úspory mzdových nákladov prijal racionalizačné opatrenie o zrušení
jedného pracovného miesta v 1 pracovnom úväzku v pracovnej pozícii ošetrovateľ v mestskom útulku
F. D. dňom 31. augusta 2023 s tým, že bude v pracovnoprávnych vzťahoch postupovať podľa § 63 ods.

1 písm. b) Zákonníka práce a ostatných príslušných ustanovení.
1.7.1. Podaním z 5. mája 2023 Základná organizácia I. J. K. F. I. C. L. M. F. D. oznámila žalovanému
1/, že prerokovala výpoveď zo strany zamestnávateľa, ktorú dal žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce.
1.7.2.Listomz15.mája 2023,ktorýžalobkyňaosobneprevzala16.mája2023,dalžalovaný1/žalobkyni

výpoveď pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výpoveď odôvodnil tým, že na
základe pracovnej zmluvy z 22. augusta 2016 jej dňom 5. septembra 2016 vznikol pracovný pomer v
pozícii ošetrovateľ psov. Na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa č. XXXXX/XXXX z 5. mája
2023 o organizačnej zmene, ktorou sa zníži počet ošetrovateľov psov v mestskom útulku v 1 úväzku,
bude jej pracovná pozícia zrušená ku dňu 31. augusta 2023. Z toho dôvodu sa stala nadbytočnou a nie

je možnosť ju ďalej zamestnávať, keď nemá inú vhodnú prácu zodpovedajúcu jej kvalifikácii a vzdelaniu.
Výpoveď bola prerokovaná so zástupcami odborovej organizácie SLOVES pri MsÚ v D. dňa 5. mája
2023. Výpovedná doba bola trojmesačná so začiatkom plynutia 1. júna 2023 a uplynutím 31. augusta
2023. Zároveň jej bolo oznámené, že má nárok na odstupné vo výške 3 mesačných platov, ktoré jej
bude vyplatené v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru.

1.7.3. Podľa zápisu z prerokovania výpovede konaného dňa 16. mája 2023 I. H. XXXX/XXXX-X, G. H.
XXXXX/XXXX žalovaný 1/ vydal písomné rozhodnutie o zrušení pracovného miesta v mestskom útulku v
1 pracovnom úväzku dňom 31. augusta 2023, pričom sa jednalo o žalobkyňu. Uviedol, že nemá možnosť
žalobkyňu naďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný úväzok v mieste, ktoré bolo dohodnuté
ako miesto výkonu práce. Mal obsadzovať 2 pracovné pozície na oddelení životného prostredia a 1 na

oddelení vnútornej prevádzky, kde sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, čo žalobkyňa
nespĺňa. Žalobkyni bola ponúknutá možnosť skončenia pracovného pomeru dohodou z organizačných
dôvodov s nárokom na odstupné.
1.7.4. Oznámením z 19. júna 2023 oznámila žalobkyňa žalovanému 1/, že rozviazanie pracovného
pomeru považuje za neplatné a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa

pracovnej zmluvy aj po skončení výpovednej lehoty.
1.8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca (ďalej aj „ÚPSVaR“ alebo ,,úrad“) ako úrad a žalovaný
1/ ako zamestnávateľ uzavreli dňa 24. apríla 2023 a dňa 23. júna 2023 Dohody o zabezpečení
podmienok na vykonávanie aktivácie a zaškolenia za účelom získania a obnovy pracovných návykov a o
poskytnutí príspevku na vykonávanie aktivácie u zamestnávateľa v rámci národného projektu „Aktivácia

znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie“ – opatrenie č. X Aktivácia a zaškolenie ZUoZ, Účelom
dohôd bola úprava práv a povinností úradu a zamestnávateľa pri zabezpečení vykonávania aktivácie a
o poskytnutí príspevku pre zamestnávateľa na úhradu nevyhnutných nákladov spojených s aktiváciou
znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie po dobu minimálne 3 a najviac 5 mesiacov. Žalovaný 1/ sa
zaviazal, že zabezpečí vykonávanie aktivácie pre 6 znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (ďalej

aj ,,ZUoZ“) v období od 1. mája 2023 do 30. septembra 2023 a pre 1 ZUoZ v období od 1. júla 2023
do 31. októbra 2023 v odporúčanom týždennom pracovnom čase 20 hodín, max. 80 hodín mesačne.
Zároveň sa žalovaný 1/ zaviazal, že nezníži počet pracovných miest z dôvodu prijatia ZUoZ a umožní
povereným zamestnancom úradu a ďalším kontrolným orgánom vykonať kontroly zamerané na plnenie
podmienok dohody.

1.8.1. Dňa 28. apríla 2023 uzavrel ÚPSVaR s B. B. dohodu o vykonávaní aktivácie a zaškolenia
u zamestnávateľa za účelom získania obnovy pracovných návykov a o poskytnutí príspevku
na vykonávanie aktivácie a zaškolenia u zamestnávateľa v rámci národného projektu „Aktivácia
znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie“ – opatrenie č. X Aktivácia a zaškolenie ZUoZ, kde saúrad zaviazal zabezpečiť pre ZUoZ vykonávanie aktivácie u žalovaného 1/ s druhom pracovného miesta
– iný pomocný pracovník inde neuvedený s druhom a spôsobom získavania praktických skúseností
– pomocné práce pri opatrovaní psov v útulku v D. na obdobie 5 mesiacov (od 1. mája 2023 do 30.

septembra 2023) v počte 5 pracovných dní týždenne v rozsahu 20 hodín, max. 80 hodín mesačne s
tým, že finančný príspevok za výkon aktivácie poskytoval úrad. Po dobu vykonávania aktivácie zostala
daná osoba v evidencii uchádzačov o zamestnanie a dohoda nezakladala pracovnoprávny vzťah medzi
ZUoZ a zamestnávateľom. Dohodu s tým istým znením uzavrel ÚPSVaR aj s N. C. dňa 29. júna 2023
na obdobie 4 mesiacov (od 1. júla 2023 do 31. októbra 2023).

1.8.2. Podľa pracovnej zmluvy z 23. novembra 2023 medzi žalovaným 1/ ako zamestnávateľom a B.
B. ako zamestnancom došlo k vzniku pracovného pomeru dňa 1. decembra 2023, s druhom práce
ošetrovaniepsovvmestskomútulku,nadobuurčitúdo30.novembra2024spracovnýmčasomurčeným
pracovným poriadkom zamestnancov mesta D..
1.9. Súd prvej inštancie konštatoval, že výpoveď predstavuje jeden zo spôsobov skončenia pracovného
pomeru, pričom ide o jednostranný adresovaný prejav vôle skončiť pracovný pomer bez ohľadu na vôľu

druhého účastníka pracovného pomeru. Týmto spôsobom môže pracovný pomer ukončiť zamestnanec
aj zamestnávateľ. V prípade zamestnávateľa Zákonník práce presne uvádza dôvody, pre ktoré môže
dať zamestnancovi výpoveď. Výpoveď musí byť písomná, obsahovať prejav vôle jedného účastníka
pracovného pomeru ukončiť pracovný pomer s presným vymedzením výpovedného dôvodu a musí byť
doručená druhej strane. Zároveň musí byť vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov.

1.10.Zvykonanéhodokazovaniasúdprvejinštanciemalpreukázané, žežalovaný 1/rozhodolozrušení
pracovného miesta žalobkyne z dôvodu nedostatku financií s cieľom úspory mzdových prostriedkov.
Organizačná zmena aj výpoveď daná žalobkyni bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov.
Žalobkyni bola výpoveď doručená do vlastných rúk, bol v nej presne uvedený dôvod výpovede ako aj to,
žežalovaný1/nemámožnosťžalobkyňuďalejzamestnávať,keďmalkdispozíciivoľnépracovnémiesta,

kde sa vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Bolo jej ponúknuté skončenie pracovného
pomeru dohodou, ktoré neprijala. Inšpektorát práce Banská Bystrica vo svojom zázname o výsledku
inšpekcie z 25. augusta 2023 konštatoval, že žalovaný 1/ si ako zamestnávateľ pri skončení pracovného
pomeru splnil všetky povinnosti, ktoré ukladá Zákonník práce.
1.11. Dôvodom, pre ktorý sa žalovaný 1/ rozhodol pre organizačnú zmenu – zrušenie pracovného

miesta v útulku v 1 pracovnom úväzku, bol nedostatok finančných prostriedkov s cieľom úspory
mzdových nákladov. V tomto konkrétnom prípade na danej pracovnej pozícii v 1 pracovnom úväzku
bola zamestnaná iba jedna osoba (žalobkyňa), zamestnávateľ si nevyberal z viacerých osôb, kde by sa
rozhodoval, s ktorou z nich ukončí pracovný pomer.
1.12. Súd prvej inštancie poukázal na to, že je všeobecne známy nedostatok finančných prostriedkov

miest a obcí na svoje fungovanie a zabezpečovanie svojej činnosti a potrieb svojich obyvateľov, pričom
sa snažia sa ušetriť financie rôznymi spôsobmi.
1.12.1.ZdohôdmedziÚPSVaRažalovaným1/vyplynulo,žežalovaný1/ nemalžiadnefinančnénáklady
v súvislosti s týmto projektom a vykonávaním aktivácie uchádzačmi o zamestnanie. Podľa dohody z
24. apríla 2023 sa zabezpečovala aktivácia pre 6 ZUoZ a podľa dohody zo dňa 23. júna 2023 pre 1

ZUoZ. Z dohôd je zároveň zrejmé, že tieto osoby sa nestali zamestnancami žalovaného 1/ (H.. F. A.
X.). Tvrdenie žalobkyne, že ešte počas jej pôsobenia na tú istú pozíciu prijal žalovaný v rade 1/ nových
zamestnancov, tak nie je pravdivé.
1.13. Súd prvej inštancie podotkol, že zamestnávateľ má právo rozhodnúť o organizačnej zmene z
dôvodu úspory finančných prostriedkov aj tým, že zruší pracovné miesto. Ak zamestnávateľ, rozhodne,

že činnosť doposiaľ vykonávanú zamestnancom bude naďalej zabezpečovať inak ako osobami v
pracovnoprávnom vzťahu a toto pracovné miesto zruší z dôvodu úspory finančných prostriedkov, je tu
daný dôvod na výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť.
1.13.1. Žalovaný 1/ zabezpečil starostlivosť v útulku spôsobom, ktorý bol možný a realizovateľný bez
zaťaženia mestského rozpočtu, pričom žalovaný 1/ neporušil ani dohody s ÚPSVaR, pretože dôvodom

zrušenia pracovného miesta bola úspora finančných prostriedkov.
1.14. Žalovaný 1/ do dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru žalobkyne nevytvoril znovu
zrušené pracovné miesto. Pracovný pomer žalobkyne skončil ku dňu 31. augusta 2023 a podľa
pracovnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a B. B. došlo k vzniku pracovného pomeru dňa 1. decembra
2023, s druhom práce ošetrovanie psov v mestskom útulku, na dobu určitú do 30. novembra 2024,

čím bolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne o vytvorení miesta do dvoch mesiacov od skončenia pracovného
pomeru žalobkyne.
1.14.1. Žalovaný 1/ uviedol, že bol predpoklad o dlhodobom trvaní projektu realizovaného cez
ÚPSVaR, ale došlo k ich ukončeniu, pretože ani ÚPSVaR nemal dostatok finančných prostriedkovna organizovanie ďalších projektov (ako vyplýva z dohôd, tieto boli spolufinancované z príspevkov
z Európskeho sociálneho fondu). Následne, keď už nebolo možné využiť projekt, tak žalovaný 1/
zamestnal novú zamestnankyňu, ktoré nebolo v lehote dvoch mesiacov od skončenia pracovného

pomeru žalobkyne.
1.15.Ktvrdeniam žalobkyne,žežalovaný1/malzriadiťžalovaného2/účelovoapreviesťnanehosprávu
útulku,súdprvejinštanciepoukázalnato,že MestskézastupiteľstvovD.rozhodloozriadenížalovaného
2/ uznesením dňa 15. novembra 2023, teda v čase, keď žalovanému 1/ ešte nebola doručená žaloba.
Ani skutočnosť, že bol do správy žalovaného 2/ zverený útulok, súd prvej inštancie nepovažoval za

účelové konanie, keď zo Zmluvy o zverení a správe majetku mesta D. z 1. apríla 2024 vyplynulo, že
do tejto správy boli zverené aj detské ihriská, miestne komunikácie, dopravné ihrisko, kúpalisko, ľadová
plocha a Dom športu s tým, že sa má starať o ich údržbu aj o údržbu verejnej zelene a čistenie mesta,
teda nie iba samotný útulok.
1.16. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že jej boli dané písomné napomenutia zo strany žalovaného
1/, ktoré podľa jej názoru vyvrátila, súd prvej inštancie zdôraznil, že dôvodom výpovede ale nebolo

neuspokojivé plnenie pracovných úloh ani porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, ale
organizačná zmena spočívajúca v racionalizačnom opatrení – zrušení pracovného miesta z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov, pričom dané pracovné miesto v 1 pracovnom úväzku v útulku bolo
iba jedno.
1.17. Súd prvej inštancie podotkol, že aj podnet žalobkyne na prešetrenie dlhodobo zlej starostlivosti o

zvieratá v útulku bol prešetrený kompetentnými orgánmi a vyhodnotený ako neopodstatnený, čo RVPS
oznámila aj na K.. Ani ďalšie veterinárne kontroly neodhalili závažné pochybenia v útulku, keď boli
zistené iba určité nedostatky v evidencii psov a bolo uložené opatrenie na zamedzenie úniku malých
plemien. Podnet žalobkyne vo veci týrania zvieraťa sa netýkal žalovaného 1/, ale takto sa k zvieraťu mal
správať jeho majiteľ. Ani žalobkyňou tvrdená šikana nebola preukázaná. Inšpektorát práce šikanu na

pracovisku nekonštatoval, zistil nedostatky ohľadom vykonávania práce nadčas a príplatkov, ale tieto
nedostatky boli odstránené a v prípade výpovede danej žalobkyni zistil, že boli splnené všetky zákonné
podmienky. Po konštatovaní nedostatkov ohľadom práce nadčas inšpektorátom práce mal žalovaný 1/
prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení a ich príčin, preto súd prvej inštancie považoval za
prirodzené, ak sa snažil zabezpečiť starostlivosť v útulku aj spôsobom, ktorý nemal zaťažovať mestský

rozpočet (napr. pomocou dobrovoľníckej činnosti, výpomocou zamestnancom obslužného personálu).
1.18. Súd prvej inštancie nepovažoval výpoveď danú žalobkyni ani za v rozpore s dobrými mravmi.
Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami
právneho poriadku. Pojem dobré mravy sa všeobecne chápe ako súhrn etických pravidiel všeobecne
zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je zabezpečené i právnymi normami tak, aby

každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré
mravy predstavujú súbor pravidiel správania sa, vyjadrujú určitý štandard slušnosti v medziľudských
vzťahoch.
1.18.1. Žalovaný 1/ neporušil žiadne zákonné ustanovenia a splnil si všetky povinnosti súvisiace s
daním výpovede žalobkyni, počas výpovednej doby ani do dvoch mesiacov od skončenia pracovného

pomeru žalobkyne neprijal nových zamestnancov na dané pracovné miesto, ale využil možnosť
projektu cez ÚPSVaR, kde mu nevznikli žiadne náklady, ale bola zabezpečená činnosť útulku osobami
vykonávajúcimi aktiváciu, ošetrovateľom a obslužným personálom.
1.19. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žalovaný 1/ nepreukázal, že práce, ktoré vykonávala žalobkyňa
potreboval v menšom rozsahu alebo z dôvodu zvýšenia efektivity práce, súd prvej inštancie uviedol,

že zákon pri tomto výpovednom dôvode nehovorí o potrebe vykonávania prác v menšom rozsahu
ani o zvýšení efektivity práce, ale o tom, že sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na
písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
1.19.1. Žalovaný 1/ rozhodol o organizačnej zmene z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov s

cieľom úspory mzdových prostriedkov ako o racionalizačnom opatrení. Zároveň uviedol, že takéto
opatrenia musel prijať u viacerých zamestnancov nielen u žalobkyne, aby ušetril finančné prostriedky.
Nedostatok finančných prostriedkov vyplýval aj z jeho odpovede na žiadosť žalobkyne, kde žiadala
stanoviť pracovnú dobu tak, ako si ona predstavovala, čo by v podstate znamenalo navýšenie jej
pracovného úväzku, a tým zvýšenie jej platu, ale na to neboli finančné prostriedky.

1.20. Pokiaľ žalobkyni mal byť priznaný status oznamovateľa protispoločenskej činnosti, tento status jej
bolo potvrdený až listom zo dňa 30. januára 2024, teda po skončení pracovného pomeru a po podaní
žaloby.1.20.1. Žalovaný 1/ prijal rozhodnutie o organizačnej zmene dňa 5. mája 2023 a v danom čase
nemal možnosť vedieť, že žalobkyňa vyplnila dňa 2. mája 2023 formulár na webovom sídle úradu.
Navyšetvrdeniažalobkyneohľadomzlejstarostlivostivútulkunebolikompetentnýmiorgánmipotvrdené,

podozrenie z trestného činu týrania sa žalovaného 1/ netýkalo a v danom čase prebehla aj kontrola
inšpekcie práce, ktorá nekonštatovala šikanu, zistila pochybenia pri práci nadčas a nezaplatení
príplatkov, pričom žalovanému 1/ boli uložené opatrenia, aby tieto príplatky uhradil a odstránil príčiny
zistených nedostatkov.
1.21. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď mal za preukázané, že zo strany žalovaného 1/ boli

splnené zákonné predpoklady pre možnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP a vyhodnotil
výpoveď ako platnú.
1.21.1. Žalovaný 1/ pri výpovedi z pracovného pomeru postupoval zákonným spôsobom a nebol
daný dôvod na určenie neplatnosti výpovede, uskutočnil organizačnú zmenu, existovalo písomné
rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene, na základe ktorého sa stala žalobkyňa nadbytočnou.
Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou je preukázateľne príčinný vzťah, výpoveď bola vopred

prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľ postupoval v súlade s § 63 ods. 2 ZP a §
74 ZP.
1.21.2. V konaní tvrdenia žalobkyne, že organizačná zmena bola účelová a nadbytočnosť fingovaná,
neboli preukázané. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že rozhodnutím
zamestnávateľ len predstieral prijatie organizačných zmien.

1.22. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj ohľadom žalovaného 2/, keď pracovný pomer žalobkyňa
uzavrela so žalovaným 1/, ktorý jej dal aj výpoveď a nie so žalovaným 2/.
1.23. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“)
a žalovaným 1/, 2/ (úspešným stranám v spore) priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni

v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyňa podala včas odvolanie.
2.1. Podľa jej názoru súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov vychádzal z nesprávneho
skutkového zistenia, z ktorého súd prvej inštancie vyvodil nesprávne právne závery.

2.2. Podotkla, že súd prvej inštancie, si zamieňa dohodu o dobrovoľníckej činnosti s dohodou
o zabezpečení podmienok na vykonávanie aktivácie a zaškolenia za účelom získania a obnovy
pracovných návykov v rámci národného projektu „Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o
zamestnanie“ – opatrenie č. X Aktivácia a zaškolenie ZUoZ uzatvorenú v zmysle § 54 ods. 1 písm.
d) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č.

5/2004 Z.z.), účelom ktorej je získanie a obnova pracovných návykov u znevýhodnených uchádzačov o
zamestnanie a úprava záväzkov účastníkov tejto dohody pri poskytovaní finančného príspevku na týchto
uchádzačov, ktorý sa poskytuje v rámci tohto projektu. Tieto dohody boli uzavreté medzi ÚPSVaR s B.
B. a s N. C., ktoré nie sú dohodami o dobrovoľníckej činnosti.
2.2.1. Dobrovoľníci sú osoby, ktoré vo svojom voľnom čase chodili (chodia) zadarmo napríklad

venčiť psov a pomáhať pri ich socializácii, avšak tieto osoby, nemajú uzatvorenú žiadnu dohodu o
dobrovoľníckej činnosti so žalovanými 1/, 2/.
2.2.2. Žalovaný 1/ mal uzatvorené s ÚPSVaR len dohody (Dohoda XX/XX/XXX/XXXX, Dohoda XX/
XX/XXX/XXX) za účelom aktivácie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, v rámci ktorých sa
žalovaný 1/ zaviazal v zmysle bodu 12 týchto dohôd, že nezníži počet pracovných miest z dôvodu prijatia

ZUoZ. Napriek tomuto záväzku žalovaný 1/ znížil počet pracovných miest tým, že zrušil pracovné miesto
v 1 pracovnom úväzku k 31. augusta 2023. Zároveň v zmysle bodu 15 týchto dohôd uzatvorených
s ÚPSVaR sa žalovaný 1/ zaviazal, že ÚPSVaR preukáže dodržiavanie podmienok týchto dohôd a
poskytne pri tejto kontrole súčinnosť, a to priebežne po celú dobu platnosti týchto dohôd, ako aj po
skončení ich platnosti až do 31. decembra 2028. Žalovaný 1/ nijakým spôsobom nepreukázal, že by

takáto kontrola prebehla, ani nepredložil preukázanie splnenie podmienok týchto dohôd ako výsledok
takejto kontroly, pričom zrušenia pracovného miesta v 1 pracovnom úväzku v rozpore s bodom 12 týchto
dohôd vyhodnotil ako vierohodnú výpoveď žalovaného 1/.
2.2.3. Ona nepopierala právo zamestnávateľa rozhodnúť o organizačnej zmene z dôvodu úspory
finančných prostriedkov tým, že zruší pracovné miesto, ale namietala, že v danom prípade žalovaný

1/ zrušil pracovné miesto pre nadbytočnosť v rozpore s dohodami s ÚPSVaR, v zmysle ktorých sa
žalovaný 1/ zaviazal neznížiť počet pracovných miest z dôvodu prijatia ZUoZ na vykonávanie aktivácie.
Žalovaný 1/ ju nahradil dvomi ZUoZ a neskôr jednu z nich (B. B.) zamestnal na plný pracovný úväzok.
Tento postup žalovaného 1/ je v rozpore s Národným projektom Aktivácia znevýhodnených uchádzačovo zamestnanie, pričom žalovaní 1/, 2/ nepreukázali, že na prevádzku útulku stačí jeden zamestnanec.
Mala za to, že na prevádzku útulku sú potrební dvaja zamestnanci.
2.2.4. Podľa jej názoru žalovaný 1/ jej nadbytočnosť z dôvodu úspory finančných prostriedkov iba

predstieral, aby sa jej ,,zbavil“, keďže žalovaného 1/ upozorňovala na nedostatky v starostlivosti o psy
a na porušovanie pracovnoprávnych predpisov, ktoré potvrdil aj inšpektorát práce kontrolou zo dňa 26.
apríla 2023.
2.3. Ona v priebehu konania tvrdila, že žalovaný 1/ úmyselne uviedol neúplné informácie, keď zatajil,
že v priebehu súdneho konania žalovaný 1/ uzatvoril so žalovaným 2/ Zmluvu o zverení a správe

majetku mesta D. dňa 1. apríla 2024 (zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv Úradu vlády SR dňa 16.
apríla 2024), ktorou okrem iného previedol správu mestského útulku na žalovaného 2/, aby sa takýmto
obštrukčným konaním vyhol prípadnému jej zamestnaniu. Z výpisu zo štatistického registra organizácií
zo dňa 22. apríla 2024 žiaden útulok nevyplýva, preto v tom čase nemala vedomosť o tom, že žalovaný
2/ bude vykonávať správu mestského útulku a zamestnanci útulku budú presunutý pod žalovaného 2/.
2.4. Nikdy netvrdila, že dôvodom jej výpovede bolo neuspokojivé plnenie pracovných úloh ani porušenie

pracovnej disciplíny. V žalobe len poukázala na to, žalovaný 1/ sa jej pokúsil ,,zbaviť“ aj v čase pred
vytvorením fiktívnej nadbytočnosti, kedy jej dal upozornenia ako súčasť šikanózneho správania z jeho
strany z dôvodu, že žalovaného 1/ upozorňovala na porušovanie predpisov v starostlivosti o psy.
2.5. To, že podala podnety na prešetrenie dlhodobo zlej starostlivosti o zvieratá v útulku a niektoré
podnety na veterinárnu kontrolu, jej nemôže byť na ujmu s poukazom na § 13 ods. 3 Zákonníka práce.

2.6. Nie je pravdou, že inšpektorát práce šikanu na pracovisku nekonštatoval (viď protokol o výsledku
inšpekcie práce z 26. apríla 2023 a jeho dodatku č. 1 zo dňa 3. mája 2023), ktorý žalovaného 1/
upozornil na to, že na jej sťažnosť neodpovedal, čím porušil § 13 ods. 7 Zákonníka práce. Nedostatky
ohľadne nadčasov a príplatkov už inšpektorát práce v zázname zo dňa 25. augusta 2023 nekonštatoval,
avšak v tom čase už v útulku pracovali zamestnanci útulku na 1 a 1 úväzok, dve ZUoZ a vypomáhal

ďalší zamestnanec. Predtým sa sťažovala na nedostatky ohľadne nadčasov a príplatkov, ktoré boli
konštatované v rámci prvej kontroly inšpektorátom práce.
2.7. Zopakovala, že zrušením jej miesta žalovaný 1/ porušil dohody uzavreté s ÚPSVaR, čiže nekonal
v súlade s dobrými mravmi. Tieto dohody využil len na to, aby sa jej ,,zbavil“ ako nepohodlnej
zamestnankyne,ktoráhoupozorňovalananedostatkyvstarostlivostiozvieratáataktiež naporušovanie

pracovnoprávnych predpisov, čo následne potvrdil aj inšpektorát práce, keď konštatoval, že práca
nadčas nebola prácou nadčas, pretože bola vykonávaná pravidelne a niektoré príplatky žalovaný
nevyplácal ako mal.
2.7.1. Žalovaný 1/ pri počte zamestnancov na 1 a 1 úväzok nevedel zabezpečiť chod útulku bez
porušovania pracovnoprávnych predpisov a toto nevedel zabezpečiť ani s jedným zamestnancom na

jeden plný úväzok. Chod útulku zabezpečujú dvaja zamestnanci na plný pracovný úväzok, ktorým
pomáha minimálne ďalší jeden zamestnanec žalovaného 2/ a zároveň pomáhajú venčiť a socializovať
psov ďalší „dobrovoľníci“, ktorí nemajú uzatvorenú písomnú ani ústnu dohodu o dobrovoľníckej činnosti.
2.7.2. Žalovaný 1/ síce môže všeobecne znížiť počet pracovných miest z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov, ale môže tak urobiť tam, kde vie dané pracovisko zabezpečiť s menším počtom

pracovníkov a neporuší pritom iné svoje záväzky. Žalovaný 1/ nijakým spôsobom nepreukázal, že vie
chodútulkuzabezpečiťsjednýmzamestnancom,ibatotvrdil.2.7.3.Podľajejnázoružalovaný1/neznížil
nákladynaprevádzkuútulku,alenaopakichzvýšil(platdvochzamestnancovútulku,výplataodstupného
pre ňu, eventuálne vrátenie príspevkov ÚPSVaRu za nedodržanie dohôd). Mala za to, že žalovaný 1/ jej
nadbytočnosť s cieľom ušetriť finančné prostriedky predstieral.

2.8. Uviedla, že súd prvej inštancie bol povinný zistiť, či pri jej výpovedi nepostupoval žalovaný 1/
svojvoľne výlučne s cieľom ukončiť s ňou pracovný pomer a či žalovaným 1/ vytvorené formálne
predpoklady pre nadbytočnosť nerobili len kulisu pre inak svojvoľný postup žalovaného 1/, čo súd prvej
inštancie neurobil, len sa stotožnil s vyjadreniami žalovaného 1/ [viď nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 86/2020 ].

2.9. Vzhľadom na uvedená navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“
alebo ,,odvolací súd“) zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel a priznal jej vo vzťahu k
žalovanému 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že na súdnom pojednávaní dňa 6. septembra

2024 bolo jasne zadefinované, čo sa rozumie pod pojmom dohoda o dobrovoľníckej činnosti uzatvorenej
v zmysle zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č.
406/2011 Z. z.“) v porovnaní s dohodou uzatvorenej v zmysle zákona č. 5/2024 Z. z. prostredníctvom
ÚPSVaR.3.1. On dal výpoveď žalobkyni z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov s cieľom úspory mzdových
nákladov. Týmto nebolo porušené ustanovenie č. XX dohody s ÚPSVaR, v ktorej bolo uvedené, že
dôvodom zníženia pracovných miest nemôže byť prijatie ZUoZ na vykonávanie aktivácie.

3.2. Jediným a hlavným dôvodom zrušenia pracovného miesta žalobkyne, t. j. 0,5 úväzku bola úspora
mzdových nákladov na základe racionalizačných opatrení (organizačných zmien zamestnávateľa), preto
odmieta tvrdenia žalobkyne, že primárnym dôvodom výpovede bolo jej priame nahradenie osobami z
projektu ÚPSVaR. Týmto konaním nebola porušená dohoda s ÚPSVaR, čo jasne vyplýva z postupu a
dôvodov výpovede danej žalobkyni.

3.3. Žalobkyňa ho krivo obvinila (bez overenia skutočností), že vytvoril dve pracovné miesta v mestskom
útulku.
3.4. On ako zamestnávateľ sa môže dobrovoľne rozhodnúť, ako rozvrhne vykonávanie činností na
svojich pracoviskách. Nie je povinný dokazovať, koľko ľudí mu stačí na zabezpečenie chodu jeho
pracovísk, podstatné je, že bude chod pracovísk zabezpečený. Je povinný prihliadať na efektívne
hospodárenie a nakladanie s finančnými prostriedkami (nakoľko je samosprávou). Vždy dokázal

zabezpečiťplynulýchodsvojichpracovísk.Taktiežmôžepoveriťsvojichzamestnancovnavýkončinností
podľa potreby na svojich pracoviskách. V tomto smere v pozícii zamestnávateľa nijakým spôsobom
neporušil právne predpisy. Žalobkyňa o opaku nedoložila žiaden relevantný dôkaz na preukázanie jej
subjektívnych názorov.
3.5. Podotkol, že odmieta krivé obvinenia žalobkyne ohľadne antidatovania dohôd uzatvorených

s ÚPSVaR.
3.6. On v konaní pred súdom prvej inštancie predložil pracovnú zmluvu uzatvorenú s B. B., z ktorej
vyplýva, že vytvorením jej pracovného miesta neporušil zákonom stanovenú lehotu.
3.7. Pokiaľ zriadil príspevkovú organizáciu (žalovaného 2/), bolo to za účelom efektívnejšieho
vykonávania určitých činností v celom meste, pričom týmto postupom neporušil zákon. Žalovaný 2/ sa

stal správcom väčšinového jeho majetku mesta (nielen útulku pre psy).
3.7.1. Mal za to, že žalobkyňa sa ho snaží obviniť z porušovania právnych predpisov zo
širokospektrálneho hľadiska a jej tvrdenia sú konšpiráciami. Zdôraznil, že hlavným predmetom činností
žalovaného 2/ je letná a zimná údržba mesta.
3.8. Z vyjadrení žalobkyne v konaní vyplýva, že je voči nemu ako aj voči inšpektorátu práce

zaujatá, keďže z jeho strany (ani zo strany Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici) nedošlo k právnym
pochybeniam.
3.8.1. Zdôraznil, že si splnil všetky zákonné povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov, čo aj preukázal
listinnými dôkazmi potvrdenými aj kontrolnými orgánmi.
3.9. Podľa jeho názoru sa žalobkyňa odklonila od podstaty predmetu súdneho konania, preto navrhol,

aby odvolací súd rozhodol s prihliadnutím na predmet sporu, na základe podložených dôkazov
spravodlivo.

4. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedla, že nespochybňuje, že žalovaný 1/ a
v súčasnosti aj žalovaný 2/ môže uzatvárať dohody o dobrovoľníckej činnosti v zmysle zákona č.
406/2011 Z.z..
5.1. V predmetnom spore takáto dohoda uzatvorená nebola, ale bola uzatvorená dohoda resp. dohody
s ÚPSVaR o zabezpečení podmienok na vykonávanie aktivácie a zaškolenia za účelom získania a

obnovy pracovných návykov v rámci národného projektu „Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o
zamestnanie“vzmysle§54ods.1písm.d)zákonač.5/2004Z.z.,ktorýjespolufinancovanýzfinančných
prostriedkov EÚ. Cieľom tohto projektu je vytvoriť predpoklady pre zamestnávanie znevýhodnených
uchádzačov o zamestnanie a ich uplatnenie na trhu práce a vytvorenie pracovného miesta pre takéhoto
znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Aj tieto dohody uzatvorené medzi žalovaným 1/ a ÚPSVaR

zaväzovali žalovaného 1/ neznížiť počet pracovných miest (bod 12 týchto dohôd).
5.2. V posudzovanej veci došlo k zníženiu počtu pracovných miest pre nadbytočnosť v zmysle § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keďže žalovaný 1/ zrušil jej pracovné miesto, avšak pri zrušení
tohto pracovného miesta nevedel zabezpečiť chod pracoviska (mestského útulku), čo žalovaný 1/ vo
svojich vyjadreniach aj potvrdil. Mala za to, že nebola nadbytočná, ale jej nadbytočnosť žalovaný 1/ len

predstieral.
5.3. Podľa jej názoru žalovaný 1/ môže znížiť počet pracovných miest z dôvodu šetrenia finančných
prostriedkov, ale iba tam, kde vie zabezpečiť chod takéhoto pracoviska pri nižšom počte zamestnancov
a kde neporuší svoje záväzky, že nezníži počet pracovných miest, čo žalovaný 1/ zabezpečiť nevedel.Zároveň žalovaný 1/ vytvoril pracovné miesto pre B. B. na plný pracovný úväzok. To znamená, že pri
dodržaní podmienok tohto projektu – nezníženia počtu pracovných miest v zmysle § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce, by mali byť v súčasnosti tri pracovné úväzky – dve na plný pracovný úväzok a jeden

na 0,5 úväzok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ tieto dohody nedodržal a znížil počet pracovných miest,
je počet pracovných miest o 0,5 úväzku menej ako by malo byť.
5.4. Ďalej poukázala na spôsob činnosti pri vstupe dobrovoľníkov do útulku od septembra 2023
a k činnosti dobrovoľníkov, pričom mala za to, že bez venčenia dobrovoľníkov by zamestnanci
riadne túto prácu nestíhali.

5.5. Ona netvrdila, že žalovaný 1/ porušil zákon tým, že zriadil príspevkovú organizáciu (žalovaného
2/), ale tvrdila že žalovaný 1/ úmyselne zatajil, že v priebehu pojednávania previedol správu útulku na
príspevkovú organizáciu a presunul tam aj zamestnancov útulku, aby sa takýmto obštrukčným konaním
vyhol prípadnej povinnosti zamestnať ju v prípade jej úspechu v spore.
5.6. Žalovaného 1/ upozorňovala na porušovanie § 13 ods. 1, 3 Zákonníka práce na pracovisku (v
útulku), kde zažívala mobbing a bossing z dôvodu upozorňovania žalovaného 1/ na porušovanie

pracovnoprávnych predpisov a niektorých nedostatkov v oblasti ochrany zvierat.
5.7. Podľa jej názoru žalovaný 1/ nemôže použiť výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce v prípade, keď žalovaný 1/ predstieral jej nadbytočnosť prijatím dvoch ľudí na základe projektu cez
ÚPSVaR v čase, keď bola zamestnankyňou žalovaného 1/, aby tým zakryl skutočný dôvod výpovede
a to, že upozorňovala žalovaného 1/ na porušovanie Zákonníka práce a na nedostatky vo fungovaní

útulku.
5.8. Ak sa výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti zastiera skutočný dôvod skončenia pracovného pomeru
so zamestnancom, je takáto výpoveď urobená v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu je neplatná.
5.8.1. V danom prípade žalovaný 1/ fingoval jej nadbytočnosť s cieľom zbaviť sa jej, preto výpoveď
žalovaného 1/ odporuje dobrým mravom a je neplatná.

6. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zopakoval argumenty z jeho vyjadrenia k odvolaniu
žalobkyne.

7. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že žalovaný 1/

zriadil príspevkovú organizáciu (žalovaného 2/) s cieľom efektívnejšieho vykonávania určitých činností
v celom meste. Je správcom väčšinového majetku žalovaného 1/ na základe zmluvy o zverení a správe
majetku, kde sa nenachádza len útulok pre psy v D., pričom vykonávame rôzne činnosti v L. D..
7.1. Podľa jeho názoru žalobkyňa neustále krivo obviňuje žalovaného 1/, keďže žalovaný 1/
nezriadil príspevkovú organizáciu (žalovaného 2/) účelovo kvôli útulku pre psy, pretože hlavným jeho

predmetom činnosti je letná a zimná údržba mesta.
7.1.1. Žalobkyňa svoje tvrdenia nepodložila relevantným dôkazom, ktoré považuje za konšpiračné,
pričom sa jedná o subjektívny názor žalobkyne, nezakladajúci na pravde.
7.2.Poukázalnato,žezačalsvojupôsobnosťačinnostivykonávaťod1.apríla2024,pretosakostatným
tvrdeniam žalobkyne nevie vyjadriť.

8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podlˇa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podlˇa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).11. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy

zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce
a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje
na argumenty žalobkyne v odvolaní.

12. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z neho
získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií § 191 ods. 1 CSP a na základe toho ustálil skutkový
stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany prvoinštančného
súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, a preto
nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť.

13. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo
o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane

nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

14. Zákonník práce v ustanovení § 59 upravuje spôsoby skončenia pracovného pomeru. Platne skončiť
pracovný pomer je možné jedine zákonným spôsobom, ktorý je vymedzený v uvedenom kogentnom

ustanovení ZP a to: a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej
dobe, e) uplynutím dohodnutej doby, ak bol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú.

15. Výpoveď je jednostranný adresovaný právny úkon, na základe ktoré zamestnávateľ, resp.
zamestnanec prejavil výslovným spôsobom skončiť pracovný pomer bez ohľadu na vôľu druhého

účastníka. Výpoveď daná zamestnávateľom je možná len z taxatívnych dôvodov zakotvených
v ustanovení § 63 ZP.

16. Jedným z dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď je, ak sa
zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného

orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť
efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách (§ 63 ods. 1 písm. b) ZP).

17. Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP je existencia
organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi

organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca.

18. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich
kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet svojich zamestnancov a v takom kvalifikačnom
zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto

výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa
k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na
ktorú znie pracovná zmluva.

19. I keď súd v konaní o žalobe na určenie neplatnosti výpovede danej z dôvodu podľa § 63 ods.

1 písm. b) ZP neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene keďže takéto
rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle § 34 OZ, ale iba skutočnosťou (faktickým úkonom), ktorá
je hmotnoprávnym predpokladom pre samotný právny úkon (skončenie pracovného pomeru), zaoberá
sa však s ním ako jedným z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje pre platnosť výpovede, a to vzhľadom
na okolnosti, ktoré tu boli v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

20. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy pracovala
u žalovaného 1/ v pozícii ošetrovateľky psov v Mestskom útulku pre psov D., F., a to na kratší pracovný
čas, t. j. 0,5 úväzok (č.l. 7- 8 spisu).20.1. V posudzovanej veci žalovaný 1/ (zamestnávateľ) listom z 15. mája 2023, ktorý žalobkyňa
(zamestnankyňa) osobne prevzala dňa 16. mája 2023, dal žalobkyni výpoveď pre nadbytočnosť podľa
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (č. l. 10 spisu).

20.2. Výpovedi žalovaného 1/ predchádzalo rozhodnutie žalovaného 1/ o zrušení pracovného miesta
zamestnancovmestaD.vMestskomútulkuvD.I.H.XXXX/XXXX-X,G.H.XXXXX/XXXXz5.mája2023,
ato zdôvodunedostatkufinančnýchprostriedkovscieľomúsporymzdovýchnákladov,pretožalovaný1/
prijal racionalizačné opatrenie o zrušení jedného pracovného miesta v 1 pracovnom úväzku v pracovnej
pozícii ošetrovateľ v Mestskom útulku F. D. dňom 31. augusta 2023 s tým, že bude v pracovnoprávnych

vzťahoch postupovať podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a ostatných príslušných ustanovení
(č.l. 51 spisu).
20.3. Organizačná zmena žalovaného 1/ bola dňa 5. mája 2023 prerokovaná so zástupcami
zamestnancov (Základnou organizáciou Slovenského odborového zväzu verejnej správy pri Mestskom
úrade v Revúcej) v zmysle § 74 Zákonníka práce (č. l. 54 spisu).
20.4. Žalobkyňa bola oboznámená s tým, že žalovaný 1/ nemá možnosť žalobkyňu naďalej

zamestnávať, a to ani na kratší pracovný úväzok v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu
práce (viď Zápis z prerokovania výpovede konaného dňa 16. mája 2023 sp. č. XXXX/XXXX-X, G. H.
XXXXX/XXXX; č.l. 53 spisu).
20.5. Žalobkyňa listom označeným ako ,,Oznámenie zamestnanca na trvaní o ďalšom zamestnaní“ z 19.
júna 2023 trvala na ďalšom zamestnaní, keďže výpoveď žalovaného 1/ považovala za neplatnú (č.l. 11

spisu).

21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom preskúmal výpovedný dôvod
daný žalobkyni zo strany žalovaného 1/, pričom sa sústredil na 3 základné otázky, t. j. či: 1/ sa jednalo
o organizačné zmeny, 2/ zamestnankyňa (žalobkyňa) sa stal nadbytočná, 3/ je daná príčinná súvislosť

medzi nadbytočnosťou zamestnankyne a organizačnými zmenami.
21.1. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil, že postup žalovaného 1/ pri
daní výpovede žalobkyni bol v súlade s § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keďže medzi existenciou
organizačnej zmeny a nadbytočnosť zamestnankyne (žalobkyne) bola daná príčinná (objektívne
jestvujúca), nakoľko k organizačnej zmene na strane žalovaného 1/ došlo jedine z dôvodov prijatia

racionalizačného opatrenia z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov s cieľom úspory mzdových
nákladov.
21.2. Z vyjadrení žalovaného 1/ v priebehu konania taktiež vyplynulo, že k racionalizačným opatreniam
došlo v danom období vo vzťahu k viacerým jeho zamestnancom (nielen konkrétne u žalobkyne), a to
z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

22. Odvolací súd uvádza, že žalovaný 1/ bol oprávnený uzatvoriť s Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Revúca Dohody o zabezpečení podmienok na vykonávanie aktivácie a zaškolenia za
účelom získania obnovy pracovných návykov a o poskytnutí príspevku na vykonávanie aktivácie
u zamestnávateľa v rámci národného projektu ,,Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie“-

opatrenie H. X Aktivácia a zaškolenie ZUoZ“ z 24. apríla 2023 (č. l. 72 a nasl. spisu) a z 23.
júna 2023 (č. l. 58 a nasl. spisu) podľa § 54 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z.z., pričom
predmetom dohôd bolo zabezpečenie vykonávania aktivácie u zamestnávateľa a podmienok realizácie
zaškolenia znevýhodnených uchádzačov o zamestnávanie, za účelom získania a obnovy pracovných
návykov a úprava záväzkov pri poskytnutí finančného príspevku v rámci národného projektu ,,Aktivácia

znevýhodnenýchuchádzačovozamestnanie“-Opatrenieč.X AktiváciaazaškolenieZUoZ“zfinančných
prostriedkov Európskej únie a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
22.1. Dohoda XX/XX/XXX/XXX o vykonávaní aktivácie a zaškolenia u zamestnávateľa za
účelom získania obnovy pracovných návykov a o poskytnutí príspevku na vykonávanie aktivácie
u zamestnávateľa v rámci národného projektu ,,Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie“-

Opatrenie č. X Aktivácia a zaškolenie ZUoZ“ z 26. apríla 2023 (č.l. 79 a nasl. spisu) bola uzavretá medzi
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca a znevýhodnenou uchádzačkou o zamestnanie (B. B.),
ktorá podľa dohody v období od 1. mája 2023 do 30. septembra 2023 u zamestnávateľa (žalovaného
1/) mala vykonávať druh práce - iný pomocný pracovník inde neuvedený s miestom vykonávania práce
B. XXXX/XXX, D., a to za účelom získania praktických skúseností ,,Starostlivosť o psov.“

22.1.1. Dohoda XX/XX/XXX/XXXX o vykonávaní aktivácie a zaškolenia u zamestnávateľa za
účelom získania obnovy pracovných návykov a o poskytnutí príspevku na vykonávanie aktivácie
u zamestnávateľa v rámci národného projektu ,,Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie“-
Opatrenie č. X Aktivácia a zaškolenie ZUoZ“ z 29. júna 2023 (č.l. 65 a nasl. spisu) bola uzavretá medziÚradom práce, sociálnych vecí a rodiny D. a znevýhodnenou uchádzačkou o zamestnanie (N. C.), ktorá
podľa dohody v období od 1. júla 2023 do 31. októbra 2023 u zamestnávateľa (žalovaného 1/) mala
vykonávaťdruhpráce-iný pomocnýpracovníkindeneuvedený,smiestomvykonávaniapráceB.XXXX/

XXX, D., a to za účelom získania praktických skúseností – pomocné práce pri opatrovaní psov v útulku.
22.1.2. Z dohôd o vykonávaní aktivácie a zaškolenia u zamestnávateľa za účelom získania obnovy
pracovných návykov a o poskytnutí príspevku na vykonávanie aktivácie u zamestnávateľa v rámci
národného projektu ,,Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie“- opatrenie č. X Aktivácia
a zaškolenie ZUoZ“ vyplýva, že tieto dohody nezakladali pracovnoprávny vzťah medzi znevýhodnenými

uchádzačmi o zamestnávanie a žalovaným 1/, pričom znevýhodnení uchádzači o zamestnanie
vykonávali jedine pomocné práce (nie konkrétny druh práce, ktorý vykonávala žalobkyňa podľa
pracovnej zmluvy, t. j. ošetrovateľky zvierat), a to i v období pred daním výpovede žalobkyni i počas
plynutia výpovednej doby u žalobkyne s tým, že žalovaný 1/ neposkytoval žiadnu mzdu znevýhodneným
uchádzačom o zamestnávanie.
22.1.3. Z obsahu súdneho spisu taktiež nevyplýva, že by Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Revúca konštatoval porušenie zmluvných povinností dojednaných medzi Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Revúca so žalovaným 1/ (vrátane žalobkyňou namietaného čl. 12) vyplývajúcich z
Dohôd o zabezpečení podmienok na vykonávanie aktivácie a zaškolenia za účelom získania obnovy
pracovných návykov a o poskytnutí príspevku na vykonávanie aktivácie u zamestnávateľa v rámci
národného projektu ,,Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie“- opatrenie č. X Aktivácia

a zaškolenie ZUoZ“ z 24. apríla 2023 (č. l. 72 a nasl. spisu) a z 23. júna 2023 (č. l. 58 a nasl. spisu).

23. Ďalej súd prvej inštancie správne poukázal i na to, že Inšpektorát práce Banská Bystrica v súvislosti
s výpoveďou žalobkyne zistil, že zamestnávateľ si splnil všetky povinnosti pri skončení pracovného
pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so zamestnancom A. B. C.. (viď Záznam

Inšpektorátu práce Banská Bystrica z 25. augusta 2023; č.l. 56-57 spisu).

24. Vo vzťahu k výpovedi danej zamestnávateľom z výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce, ktorým je nadbytočnosť zamestnanca, Zákonník práce určuje následnú povinnosť
zamestnávateľa viažucu sa na skutkový stav konkrétnej pracovnej pozície u zamestnávateľa v zmysle

§ 61 ods. 3 Zákonníka práce. Táto následná povinnosť vzniká zamestnávateľovi po podaní výpovede z
dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a spočíva v povinnosti zamestnávateľa neutvoriť
zrušené pracovné miesto a neprijať na toto pracovné miesto iného zamestnanca, pričom táto povinnosť
trvá počas dvoch mesiacov po skončení pracovného pomeru.
24.1. Keďže žalovaný 1/, ktorý dal žalobkyni (zamestnancovi) výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b)

Zákonníka práce, počas dvoch mesiacov po skončení pracovného pomeru, t. j. do 31. októbra 2023
(pracovný pomer so žalobkyňou žalovaný 1/ skončil dňom 31. augusta 2023) neutvoril zrušené
pracovné miesto ošetrovateľa psov a neprijal na toto pracovné miesto iného zamestnanca, preto súd
prvej inštancie správne zistil, že boli splnené zákonné podmienky i podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce,
a teda výpoveď daná žalobkyni zo strany žalovaného 1/ je platná.

24.2. Odvolací súd podotýka, že pokiaľ žalovaný 1/ (resp. žalovaný 2/) po uplynutí dvoch mesiacov
po skončení pracovného pomeru žalobkyne vytvoril pracovné miesto ošetrovateľa zvierat v útulku,
uvedeným postupom nedošlo k porušeniu žiadneho z ustanovení Zákonníka práce a táto skutočnosť
nemá vplyv na platnosť výpovede danej žalobkyni zo strany žalovaného 1/.
24.3. V posudzovanej veci bolo podstatným to, že žalovaný 1/ v zákonnej lehote (počas dvoch mesiacov

po skončení pracovného pomeru žalobkyne) nevytvoril pracovné miesto ošetrovateľa zvierat, pričom
činnosti ošetrovateľa zvierat boli vykonávané jediným (zostávajúcim) ošetrovateľom zvierat.
24.4. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný 1/ bol oprávnený zabezpečovať chod útulku pre zvieratá
i ďalšími pomocnými prácami prostredníctvom znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, resp. i
činnosťou dobrovoľníkov s tým, že rozvrhnutie vykonávaných činností na pracovisku bolo vo výlučnej

kompetencii žalovaného 1/.

25. Pokiaľ žalobkyňa sa v odvolaní vyjadrovala k počtu zamestnancov u žalovaného 2/ v aktuálnom
období, k nákladom na mzdu dvoch zamestnancov v útulku, tieto skutočnosti sú právne irelevantné
s poukazom na § 61 ods. 3 Zákonníka práce.

25.1. Vyplatením odstupného žalovaným 1/ žalobkyni si plnil žalovaný 1/ svoje zákonné povinnosti
vyplývajúce z § 76 Zákonníka práce, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 1/ bol
postihnutý ÚPSVaRom za eventuálne nedodržanie dohôd uzavretých medzi nimi.25.2. Tvrdenie žalobkyne o predstieraní nedostatku finančných prostriedkov u žalovaného 1/ nebolo
preukázané, keďže ako už bolo uvedené, k racionalizačným opatreniam musel žalovaný 1/ pristúpiť
i voči iným zamestnancom (nielen voči žalobkyni).

26. Z obsahu súdneho spisu ďalej nevyplýva, že by žalovaný 1/ bránil žalobkyni v podávaní sťažností,
podnetov, resp. ju za podávanie sťažností a podnetov postihoval. Pokiaľ žalobkyňa podávala sťažnosti,
podnety, tieto boli príslušnými orgánmi riadne prešetrené (napr. Inšpektorátom práce Banská Bystrica,
Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Rimavská Sobota).

26.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (viď odseky 38., 39., 40., 44., 45.,46., 47., 58.,
60.) poukázal na konkrétne sťažnosti, podnety žalobkyne a spôsoby ich vybavenia príslušnými
orgánmi, pričom súd prvej inštancie správne zistil, že aj podnet žalobkyne na prešetrenie dlhodobo
zlej starostlivosti o zvieratá v útulku bol prešetrený kompetentnými orgánmi a vyhodnotený ako
neopodstatnený. Ani ďalšie veterinárne kontroly nezistil závažné pochybenia v útulku, keď boli zistené
iba určité nedostatky v evidencii psov a bolo uložené opatrenie na zamedzenie úniku malých plemien.

Podnet žalobkyne vo veci týrania zvieraťa sa netýkal žalovaného 1/, ale takto sa k zvieraťu mal správať
jeho majiteľ.
26.1.1. Ak Inšpektorát práce Banská Bystrica zistil u žalovaného 1/ nedostatky voči žalobkyni, tieto sa
týkali jedine vykonávania práce nadčas a príplatkov, ktoré boli žalovaným 1/ následne odstránené.
26.2. Pokiaľ žalovaný 1/ neodpovedal na sťažnosť žalobkyne z 15. februára 2023 v zmysle § 13 ods. 7

Zákonníka práce, táto skutočnosť neznamená, že k daniu výpovede žalobkyni došlo práve v súvislosti
so sťažnosťou žalobkyne.
26.3. Súd prvej inštancie správne zistil, že nie je daná príčinná súvislosť ani medzi prijatím rozhodnutia
žalovaného 1/ o zrušení pracovného miesta zamestnancov L. D. v Mestskom útulku F. D. I. H. XXXX/
XXXX-X, G. H. XXXXX/XXXX z 5. mája 2023 so žalobkyňou vyplnením formulára na O. z 2. mája

2023, keďže o tomto konaní žalobkyne v čase rozhodnutia o organizačnej zmene žalovaný 1/ nemal
žiadnu vedomosť.

27. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním, keď prihliadol na
prostriedky procesného útoku žalobkyne i na prostriedky procesnej obrany žalovaných 1/, 2/ (a teda

nevychádzal selektívne jedine z tvrdení žalovaných 1/, 2/), správne zistil, že k skončeniu pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa (žalovaného 1/) nedošlo z dôvodu, že si žalobkyňa v pozícii
zamestnanca uplatňovala svoje práva a právom chránené záujmy vyplývajúce z pracovnoprávneho
vzťahu, ale k skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodov reálne uvedených vo výpovedi danej
žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.j. že na základe Rozhodnutia zamestnávateľa

I. H. XXXX/XXXX-X, G. H. XXXXX/XXXX z 5. mája 2023 o zrušení pracovného miesta zamestnancov
L. D. v Mestskom útulku F. D. došlo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov s cieľom úspory
mzdových nákladov k racionalizačnému opatreniu, t.j. k zrušeniu pracovného miesta v 1 pracovnom
úväzku v pracovnej pozícii ošetrovateľ psov F. L. M. F. D. dňom 31. augusta 2023.

28. Odvolací súd (zhodne s názorom súdu prvej inštancie) uvádza, že výpoveď daná žalobkyni bola
v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom vykonaným dokazovaním nebolo
zistené, že by daním výpovede konal žalovaný 1/ v rozpore s dobrými mravmi, resp. rozhodnutím
o zrušení miesta ošetrovateľa psov v 1 pracovnom úväzku boli od počiatku žalovaným 1/ sledované
iné ciele, resp. žalovaný 1/ predstieral prijatie organizačnej zmeny so zámerom zastrieť iné skutočné

zámery.

29. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že žalovaný 1/ jej v priebehu konania neoznámil
zriadenie príspevkovej organizácie (žalovaného 2/) z dôvodu, aby sa takýmto obštrukčným konaním
vyhol prípadnému jej zamestnaniu, odvolací súd konštatuje, že vytvorením príspevkovej organizácie

(žalovaného 2/) a uzatvorením Zmluvy o zverení a správe majetku L. D. z 1. apríla 2024 nedošlo
k porušeniu žiadneho právneho predpisu a ani ,,k obštrukčnému konaniu“ voči žalobkyni zo strany
žalovaného 1/, ako sa mylne domnieva žalobkyňa.

30. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie

vrátane závislých výrokov o trovách konania (II., III. výrok) potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP), pretože súd
prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 CSP.31. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

31.1. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP.
31.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31.3. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/, 2/, preto im odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,

d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej

pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.