Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-41C/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518205708
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Moskvičová PhD.LL.M.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1518205708.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Moskvičovou, PhD., LL.M., v spore

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D. E. D. B., proti žalovanej: Slovenská
republika – Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 21.09.2018 zaniknutému Okresnému súdu Bratislava V domáhal
priznania náhrady škody vo výške 1.030,- Eur s príslušenstvom, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
6.000,- Eur s príslušenstvom a trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že náhrada škody mu vznikla
v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a vydaním nesprávnych rozhodnutí v konaní dozorovanej

z Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 1Pv1087/05 (neskôr prečíslované na č.k. 1Pv/37/15/1105)
a súvisiacom konaní na OR PZ Bratislava V, sp. zn. C.: F./F. A. (neskôr prečíslené pod sp. zn.
ORP283/2-OVK-B1-2013) za 10 rokov neoprávnene vedeného trestného stíhania, poškodením mena,
občianskej cti, stratou vážnosti v podnikateľských kruhoch a znížením možnosti zisku z podnikania.
Bližšie uviedol, že uznesením OR PZ Bratislava V, C.: F./F. A. zo dňa 19.12.2005 bolo nezákonne začaté
trestné stíhanie a zároveň vznesené obvinenie žalobcovi pre podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty
trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 TZ k § 252

ods. 1 písm. a) a b), ods. 3 TZ účinného od 31.12.2005, nakoľko na podklade zistených skutočností
mal byť dostatočne odôvodnený záver, že žalobca ,,zaobstaral doklady potvrdzujúce formálne colné
prejednanie a prepustenie motorového vozidla, ktoré bolo pôvodne odcudzené, už s pozmenenými
výrobnými číslami karosérie a motora do režimu voľného obehu.“ Mal za to, že orgány činné v trestnom
konaní v konaní vedenom pre OR PZ Bratislava V a v konaní pred dozorujúcou Okresnou prokuratúrou
Bratislava V postupovali v rozpore so zákonom, lebo už v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia
bolo zrejmé, že obv. žalobca s ohľadom na všetky okolnosti prípadu nemal a ani nemohol mať

vedomosť, že motorové vozidlo pochádza z trestnej činnosti a rovnako nebolo zistené, že by mal
poznať ďalšiu obvinenú osobu a iné osoby uvedené v predmetnom uznesení. Žalobca sa v postavení
obvineného zákonom predpísaným spôsobom domáhal zastavenia trestného stíhania voči jeho osobe
a to podaním sťažnosti zo dňa 04.01.2006 voči uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorú dozorujúca OPBA V uznesením sp. zn. 1Pv1087/05 zo dňa 24.01.2006 ako nedôvodnú zamietla. S odstupom viac
ako 3 rokov, dňa 05.10.2010 bolo vo veci vykonané záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu,
kde obvinený cestou obhajcu opätovne poukázal na nedôvodnosť celého trestného stíhania a žiadal

ho ako nezákonne vedené zastaviť. Poverený vyšetrovateľ podal ešte dňa 07.10.2010 na Okresnú
prokuratúru Bratislava V návrh na zastavenie trestného stíhania voči obvinenému (žalobcovi), jeho
návrhu však zo strany OP BA V nebolo vyhovené. Vo veci boli vykonávané ďalšie procesné úkony a to
až dňa 18.12.2014, kedy sa uskutočnilo druhé preštudovania vyšetrovacieho spisu, na ktorom obvinený
opätovne poukázal na nedôvodnosť a nezákonnosť celého trestného stíhania a žiadal ho zastaviť.

Poverený vyšetrovateľ opäť podal návrh na zastavenie predmetného trestného stíhania. Uznesením OP
BA V sp. zn. 1Pv/37/14/1105-13 zo dňa 08.09.2015 na podklade v podstate nezmeneného skutkového
stavu po cca 10 rokoch vyšetrovania (od 19.12.2005) bolo trestné stíhanie žalobcu dňa 22.092.015
právoplatne zastavené. V predmetnom uznesení sa konštatuje, že vykonané dôkazy neposkytovali
dostatočne presvedčivý podklad pre podanie obžaloby a prokurátor konštatoval, že napriek rozsiahlemu
dokazovaniu sa nepodarilo vyvrátiť tvrdenia obvineného prezentované počas celého prípravného

konania. Mal za to, že skutkový stav pri vydaní uznesenia o zastavení trestného stíhania bol totožný
so skutkovým stavom pri začatí trestného stíhania, ani vykonaním rozsiahleho dokazovania nebolo
preukázané, že by došlo k spáchaniu skutku, z ktorého bol žalobca nezákonne obvinený. Trestný
čin žalobca nespáchal, trestné stíhanie voči jeho osobe bolo nedôvodné, teda nezákonné. V tejto
súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR podľa ktorého je jedným z predpokladov

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím zistená nezákonnosť rozhodnutia,
ktorá viedla k vzniku škody, pričom rozhodujúcim kritériom opodstatnenosti začatia trestného stíhania
je neskorší výsledok trestného konania. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť
štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. V prejednávanom prípade nezákonne
rozhodnutie vydal OR PZ BA V v konaní a Okresná prokuratúra BA V v konaní, keď zamietla sťažnosť

obvineného (žalobcu) voči uzneseniu o vznesení obvinenia a odmietla zastaviť trestné stíhanie voči
žalobcovi napriek návrhu zo strany povereného vyšetrovateľa. Nezákonným rozhodnutiam predchádzali
nesprávne postupy zvolené vyšetrovateľom a najmä nesprávne vedené dozorovanie zo strany OP BA
V nezákonné trestné stíhanie žalobcu začaté uznesením OR PZ BA V sp. zn. ČVS: ORP-1252/OEK-
B5-2005 Bš zo dňa 19.12.2005 skončilo vydaním uznesenie OP BA V sp. zn. 1Pv/14/1105 zo dňa

08.09.2015, právoplatné dňa 22.09.2015. Žalobcovi vznikla nezákonným konaním a rozhodnutím OČTK
priamaškodavpodobevýdavkovnaprávnezastupovanievovýške1.030,-Eur.Dňa27.12.2017žalobca
požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie náhrady škody, ktorá však jeho návrhu nevyhovela. Okrem
priamej škody vznikla žalobcovi škoda v podobe nemajetkovej ujmy spojenej s nezákonným trestným
stíhaním, pričom žalobca bol vystavený takmer 10 ročnému stavu právnej neistoty, bol dlhodobo

vedený v záznamoch polície ako osoba voči ktorej sa vedie trestné stíhanie, čo sa odrazilo nielen na
poškodení mena sťažovateľa v mieste jeho bydliska, medzi známymi a obchodnými partnermi, ale došlo
aj k poškodeniu občianskej cti a vzniku psychickej traumy a v neposlednom rade aj k zníženiu zárobku
z jeho podnikateľskej činnosti.

2. K podanej žalobe sa listom zo dňa 04.12.2018 vyjadrila žalovaná, ktorá v ňom uviedla nasledovné
skutočnosti. S podanou žalobou nesúhlasila a žalobcom uplatnený nárok považovala za premlčaný.
Zdôraznila, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., musia
byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: a) existencia nezákonného rozhodnutia/nesprávneho
úradného postupu, b) vznik škody/nemajetkovej ujmy a c) príčinná súvislosť medzi nezákonným

rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom a vznikom škody/nemajetkovej ujmy. Ak čo i len jedna z
týchto podmienok nie je splnená, náhradu škody nie je možné priznať. Žalovaná namietala, že v tejto
veci nie je preukázané splnenie už prvej z vyššie uvedených podmienok – existencia nezákonného
rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu a preto považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú.
Súčasne vzniesla námietku premlčania práva žalobcu na náhradu škody a náhradu nemajetkovej

ujmy z titulu uznesenia o vznesení obvinenia C.:F.- XXXX/XXX-XX-XXXX A. zo dňa 19.12.2005 podľa
§ 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a ako aj práva na náhradu škody a náhradu nemajetkovej
ujmy z titulu žalobcom namietaného nesprávneho úradného postupu. V prípade žalobcom označených
nezákonných rozhodnutí a to uznesenie o vznesení obvinenia C.:F./F. A. zo dňa 19.12.2005 a uznesenie
Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 1Pv 1087/05 zo dňa 24.1.2006 o zamietnutí sťažnosti žalobcu

proti uzneseniu o vznesení obvinenia, žalovaná dodala, že „nezákonným rozhodnutím“ nemôže byť
samostatne (súčasne) aj uznesenie o vznesení obvinenia a samostatne aj uznesenie o zamietnutí
sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Uznesenie o vznesení obvinenia je účinné od jeho
vydania, pretože zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť (§ 185 ods. 2 Tr. por.), ale sťažnosť nemáodkladný účinok (§ 184 ods. 2, § 185 ods. 6 Tr. por.). Uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:ORP-1252/
OEK-B5-2005 Bš z 19.12.2005 nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry
Bratislava V sp. zn. 1Pv 1087/05 z 24.1.2006 (§ 193 ods. 1 Tr. por.), preto nemôže ísť o samostatné

„nezákonné rozhodnutia“. Podľa ustálenej judikatúry, ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania (resp.
ak trestné konanie je skončené inak, než uznaním viny a odsúdením obžalovaného), za nezákonné
rozhodnutie sa považuje uznesenie o vznesení obvinenia. Uznesenie o vznesení obvinenia C.:F./F. A. z
19.12.2005 bolo žalobcovi doručené dňa 29.12.2005; vyplýva to z k žalobe priloženého vyčíslenia trov
obhajoby v trestnom konaní. Uviedla, že právo na náhradu škody/nemajetkovej ujmy z titulu uznesenia

o vznesení obvinenia C.:F./F. A. z 19.12.2005 sa podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. premlčalo
29.12.2015, t.j. ešte pred tým, ako bola dňa 27.12.2017 žalobcom podaná žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Už v čase podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
boloprávonanáhraduškodyztituluvyššieuvedenéhouzneseniaovzneseníobvineniapremlčanépodľa
§19ods.2zákonač.514/2003Z.z.,pretonatentoprípadniejeaplikovateľnéaniust.§19ods.3zákona
č. 514/2003 Z. z. Bola toho názoru, že 10-ročná objektívna premlčacia lehota by sa v tomto prípade

predĺžila o dobu najdlhšie 6-tich mesiacov (§ 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.), len ak by žiadosť
o predbežné prerokovanie bola podaná do 29.12.2015, pričom v tom čase bolo už vydané uznesenie
Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 1Pv 37/14/11005-13 zo dňa 8.9.2015 o zastavení trestného
stíhania žalobcu, čo sa však nestalo (uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť
22.9.2015). Z hľadiska plynutia objektívnej 10-ročnej premlčacej doby podľa § 19 ods. 2 zákona č.

514/2003Z.z.jeirelevantné,žeuznesenieOkresnejprokuratúryBratislavaVsp.zn.1Pv37/14/11005-13
zo dňa 8.9.2015 o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9.2015. Objektívna
10-ročná premlčacia lehota podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. plynie odo dňa doručenia/
oznámenia uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi a subjektívna 3-ročná lehota od doručenia/
oznámenia uznesenia o zastavení trestného stíhania je pre tento prípad s poukazom na uvedené

irelevantná. Podľa názoru žalovanej je premlčané aj právo žalobcu na náhradu škody/nemajetkovej ujmy
ztitulunesprávnehoúradnéhopostupunamietanéhovžalobe.Priuplatňovanínárokunanáhraduškody/
nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu nie je podmienkou uplatnenia práva zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia. 3-ročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku
na náhradu škody/nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu podľa § 19 ods. 1 prvej

vety zákona č. 514/2003 Z. z. plynie odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. Žalobca v žalobe
za nesprávny úradný postup označuje spôsob, akým prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V
vykonával dozor v jeho trestnej veci a to, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V napriek návrhu
vyšetrovateľa zo 7.10.2010 v tom čase nezastavil jeho trestné stíhanie, ale zastavil ho až 8.9.2015.
Navyše mala za to, že tento nesprávny úradný postup (prieťahy v prípravnom konaní, či neakceptovanie

návrhuvyšetrovateľazostranyprokurátora)žalobcažiadnymspôsobomnepreukázal.Zároveňžalovaná
namietala aj premlčania právo na náhradu škody/nemajetkovej ujmy z dôvodu, že prokurátor Okresnej
prokuratúry Bratislava V na návrh vyšetrovateľa zo 7.10.2010 nezastavil trestné stíhanie žalobcu, podľa
§ 19 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. Odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že prokurátor
Okresnej prokuratúry Bratislava V návrh vyšetrovateľa zo 7.10.2010 na zastavenie trestného stíhania

neakceptoval a ďalej bude trestne stíhaný ako obvinený, uplynuli bezosporu už viac ako tri roky a
tieto tri roky uplynuli ešte pred podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 27.12.2017. Štát
v zastúpení príslušným orgánom verejnej moci nezodpovedá za výsledok konania, ale za podmienok
ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z. zodpovedá „len“ za škodu, ktorá bola spôsobená konkrétnym
nezákonným rozhodnutím alebo/a konkrétnym nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1 zákona č.

514/2003 Z. z.). Iba preto, že trestné stíhanie žalobcu bolo zastavené, uznesenie o vznesení obvinenia
ČVS:ORP-1252/OEK-B5-2005 Bš z 19.12.2005 nie je nezákonným rozhodnutím a žalobcom v žalobe
namietaný nesprávny úradný postup nie je preukázaný. Nakoľko právo žalobcu na náhradu škody/
nemajetkovej ujmy z titulu uznesenia o vznesení obvinenia C.:F./F. A. z 19.12.2005 a aj z titulu žalobcom
namietaného nesprávneho úradného postupu je už aj premlčané, žalovaná trvá na tom, že žaloba je

v celom rozsahu nedôvodná. V závere uviedla, že ak by súd napriek vznesenej námietke premlčania
chcel vykonávať dokazovanie k náhrade škody a nemajetkovej ujmy, ohľadom škody vo výške 1.030
Eur, v takom prípade namietala jej vyčíslenie, nakoľko vo vyčíslení trov obhajoby z 26.1.2015 (príloha
k žalobe) je účtovaná aj suma 72,12 Eur ako náhrada za stratu času cestou z A. do D. E. D. B. a
späť dňa 19.5.2014 (za 6 začatých polhodín) a náhrada za cestovné 72,73 Eur (216 km Bratislava –

Nové Mesto nad Váhom a späť). Podľa predloženého vyčíslenia trov obhajoby v trestnom konaní, dňa
19.5.2014 sa obhajkyňa žalobcu zúčastnila na 2 výsluchoch svedkov. Vo vyčíslení nie je uvedené, o
ktorých svedkov išlo, koľko (ako dlho) tieto procesné úkony trvali a kde boli vykonané. Vyšetrovanie,
ako je už vyššie uvedené, v tom čase vykonával na základe osobitne určenej príslušnosti vyšetrovateľOkresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, t. j. aj tieto procesné úkony zrejme boli vykonané v Bratislave
(kde sídlil aj obhajca žalobcu, t. č. jeho právny zástupca). Z vyčíslenia trov obhajoby nie je zrejmý dôvod
cesty obhajcu žalobcu z Bratislavy do Nového Mesta nad Váhom a späť. Ak výsluchy svedkov dňa

19.5.2014 boli vykonané v Bratislave – čo je možné zistiť z vyšetrovacieho spisu, namietla účelnosť
vynaloženia týchto trov konania (144,85 Eur). K uplatňovaniu náhrady nemajetkovej ujmy žalobcom v
sume6.000Euruvidla,žeokremtoho,žeprávonanáhradunemajetkovejujmyjeužpremlčané,vžalobe
okrem subjektívnych pocitov žalobcu, nie je vznik nemajetkovej ujmy a ani jej výška ničím preukázaný.
Zo žaloby nie je zistiteľné, ako a na základe čoho žalobca dospel k záveru, že mu vznikla nemajetková

ujma práve v uvedenej sume. Vznik, aj výška nemajetkovej ujmy musia byť preukázané a nestačí ich iba
tvrdiť. Žaloba neobsahuje žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že k nemajetkovej
ujme vôbec došlo – že bolo poškodené dobré meno žalobcu v mieste jeho bydliska, medzi známymi a
obchodnými partnermi, že došlo k poškodeniu občianskej cti žalobcu, k vzniku psychickej traumy a k
zníženiu zárobku žalobcu z jeho podnikateľskej činnosti – ako je to uvedené v žalobe. Podľa žalovanej
pre žalobcu bolo dostatočným zadosťučinením, že jeho trestné stíhanie bolo zastavené a nemajetková

ujma (ani jej vznik, a ani jej výška) nie je preukázaná. Žalovaná z dôvodov, ktoré sú uvedené v bodoch
II. až V. tohto vyjadrenia, navrhuje žalobu zamietnuť.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovanej na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26.05.2021, uviedol nasledovné
skutočnosti. Tvrdil a poukázal pritom na na nález US SR z 25.11.2008 sp. zn. Us/339/2008, že v zmysle

ustanovenia § 19 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové
okolnosti, z ktorých môže vyvodiť vznik škody a orientačne jej rozsah, aby bolo možné približne
vyčísliť výšku škody v peniazoch. Nie je teda potrebné, aby poškodený poznal rozsah výšky škody
presne podľa odborného posudku. Poškodený sa o vzniku škody z pravidla dozvie vtedy, keď dôjde
k zrušeniu nezákonného rozhodnutia napr. premlčacia doba práva na náhradu škody, ktoré vzniklo

z titulu nezákonného rozhodnutia orgánom činným v trestnom konaní, ktoré začína plynúť odo dňa
oznámenia, teda doručenia zrušujúceho rozhodnutia. Čo sa týka objektívnej premlčacej doby § 19
ods. ods. 2 cit. zákona tam je uvedená lehota, v ktorej sa právo na náhradu škody najneskôr premlčí,
ide o objektívnu premlčaciu dobu v trvaní 10 rokov. Táto lehota začína plynúť od momentu kedy bolo
poškodenému doručené rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda. V prípade nároku na náhradu

nemajetkovejujmyuviedol,ževčasevedenéhotrestnéhostíhaniabolžalobcazamestnancomlogistickej
firmy BETAPE a pokiaľ bolo vedené trestné stíhanie pracoval na rovnakej pracovnej pozícii s tým,
že nemal možnosť kariérneho rastu, nakoľko ak by došlo k jeho povýšeniu, musel by podpisovať
prehlásenie o tom, že nebol právoplatné odsúdený ani voči nemu nie je vedené trestné stíhanie. A keďže
voči žalobcovi bolo vedené nezákonné trestné stíhanie, nemal možnosť sa 10 rokov posunúť vo svojom

kariérnom raste, čo malo dopad jednak na jeho spoločenský status, ale aj na jeho finančné prevedenie,
z uvedených dôvodov nemohol byť preradený na lepšiu pozíciu.

4. K vyjadreniu žalobcu sa listom zo dňa 16.07.2021 vyjadrila žalovaná, ktorá v ňom uviedla nasledovné.
Trvala na skutočnosti, že uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 19.12.2005 a tiež ďalšie na neho

nadväzujúce úkony v trestnom konaní boli zákonné, pričom v čase ich vydania boli na daný postup
splnené všetky zákonné predpoklady v zmysle Trestného poriadku. K dôvodnosti vznesenia obvinenia
v danej veci uviedla, že skutočnosti zistené pred vznesením obvinenia a dôkazy zadovážené po začatí
trestného stíhania boli dostatočným podkladom na vyslovenie záveru, že skutok, ktorý je predmetom
trestného konania sa stal, že je vyššie uvedeným trestným činom a spáchal ho žalobca, a preto

vyšetrovateľ PZ postupoval v súlade so zákonom, keď mu preň vzniesol obvinenie. Čo sa týka
argumentácie žalobcu ohľadom Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2008,
sp. zn. III. ÚS 339/2008, uviedla, že predmetný nález nie je možné použiť argumentačne ako dôvod,
ktorý by prelomil jej argumentáciu ohľadom objektívnej 10-ročnej premlčacej doby. Predmetný nález sa
obsahovo týka síce premlčacej doby v rámci už neúčinného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len
zák. č. 58/1969 Zb.). Avšak Ústavný súd SR v predmetnom náleze konštatuje, že súd prvého stupňa
nesprávne aplikoval ustanovenie o premlčacej dobe podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb., keďže zákon č.
58/1969 Zb. upravoval premlčanie dvoma spôsobmi a to v ust. § 22 a špeciálne v ust. § 23. Zvláštna
premlčacia doba podľa § 23 bola stanovená pre nároky na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o

väzbe (§ 5) alebo rozhodnutím o treste (§ 6). Premlčacia doba je tu objektívna a jednoznačná. Táto
premlčacia doba sa nemôže vzťahovať na nároky sťažovateľa, pretože jeho právo na náhradu škody
sa neposudzuje podľa § 5 a § 6 zák. č. 58/1969 Zb. Na základe uvedeného je zrejmé, že argumentácia
žalovanej nie je žiadnym spôsobom dotknutá predmetným nálezom Ústavného súdu SR. Uvedený nálezsa týka len začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby. V závere svojho vyjadrenia sa žalovaná v plnej
miere pridŕžala vyjadrenia zo dňa 04.12.2018.

5. Žalobca v konaní predložil nasledovné listiny: Uznesenie OP Bratislava, sp. zn. 1Pv/37/141105
zo dňa 08.09.2015, právoplatné dňa 22.09.2015, Uznesenie OR PZ Bratislava V, C.: F./F. A. zo dňa
19.12.2005, Uznesenie OP BA V 1Pv1087/05 zo dňa 24.01.2006, Návrh na zastavenie trestného
stíhania zo dňa 07.10.2010, Vyúčtovanie trov obhajoby, Potvrdenie o úhrade trov obhajoby, Žiadosť
o predbežné prerokovania náhrady škody, Odpoveď Generálnej prokuratúry SR zo dňa 05.02.2018,

Čestné vyhlásenie zo dňa 23.09.2024.
6. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že uznesením OR PZ Bratislava V,
ČVS: ORP-1252/OEK-B5-2005 Bš zo dňa 19.12.2005 bolo začaté trestné stíhanie a zároveň bolo
žalobcovi vznesené obvinenie pre podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu legalizácie
príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 TZ k § 252 ods. 1 písm. a) a b),
ods. 3 TZ účinného od 31.12.2005, na tom skutkovom základe, že práp. G. H. v letných mesiacov

roku 1999 za nezistených okolností prevzal od doposiaľ neustálenej osoby osobné motorové vozidlo
zn. E. I., evidované v rakúskej republika pod č. J. v približnej hodnote 851.000,- Sk, ktoré bolo dňa
28.11.1998 odcudzené v Pezinku, a toto následne užíval pre osobnú potrebu, pričom v nezistenom
období koncom roka 2000 s cieľom vytvoriť právny titul nadobudnutia vozidla a zastrieť jeho pôvod
v trestnej činnosti, požiadal K. L. o podpis plnej moci, ktorá umožní deklarovať dovoz vozidla na jeho

osobu plnú moc následne odovzdal obv. A. B., ktorý po predchádzajúcej vzájomnej dohode obstaral
doklady potvrdzujúce formálne colné prejednanie a prepustenie predmetného motorového vozidla už
s pozmenenými výrobnými číslami karosérie a motora, do režimu voľný obeh na pohraničnom colnom
úrade Bratislava – Jarovce a vnútrozemskom colnom úrade Nitra – pobočka Trnava a následne po
prevzatí dokladov o prepustení vozidla do režimu voľný obeh G. H. vyhotovil a predložil K. L. k podpisu

formálnu kúpnu zmluvu, ktorou si zabezpečil prevod vozidla na svoju osobu, a následne s využitím
dokladov o pôvode vozidla požiadal na OÚ Bratislava IV o schválenie technickej spôsobilosti vozidla
a po kladnom rozhodnutí požiadal aj o zápis do evidencie motorových vozidiel na KDI, KR PZ Bratislava.
Proti uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť, ktorá bola
uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V č. 1Pv 1087/05 zo dňa 24.01.2005 zamietnutá ako

nedôvodná. Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V č. 1 Pv 37/14/1105-13 zo dňa 08.09.2015
došlo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu zistenia, že skutok, pre ktorý bol žalobca obvinený, nie
je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.09.2015.

7. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 27.12.2017 súd zistil, že
žalobca požiadal Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
v ktorej žiadal o náhradu skutočnej škody vzniknutej uhradením trov právneho zastúpenia v trestnom
konaní o trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom vo výške 1.030,- Eur a
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- Eur za nezákonné rozhodnutie v trestnom konaní o čine

legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom a nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní).

8. Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 05.02.2018 rozhodla o neuspokojení uplatneného nároku
na náhradu škody vo výške 1.030,- Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- Eur. Nárok
žalobcu neuznala, nakoľko mala za to, že uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 19.12.2005 a tiež

ďalšie na neho nadväzujúce úkony v trestnom konaní boli zákonné, pričom v čase ich vydania boli na
daný postup splnené všetky zákonné predpoklady v zmysle Trestného poriadku, pričom v odpovedi
bližšie rozvádza, aké úkony a dôkazy boli v priebehu trestného konania vykonané a hodnotené, ako
aj dôvodnosť týchto vykonaných úkonov, resp. postupov. V prípade nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy namietla skutočnosť, že tento nárok nebol žiadnym relevantným spôsobom zo strany žalobcu

preukázaný.

9. S účinnosťou od 1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva v ostatných veciach (najmä
občianskoprávne spory) zo zaniknutého Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV
s poukazom na ustanovenie § 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 o sídlach a obvodoch súdov

Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov.10. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 514/2003 Z.z.“),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní,

13. Podľa § 5 ods. 1, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom
konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

14.Podľa§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.,aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a

d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

16. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

17. Podľa § 17 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

18. Podľa § 19 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa
právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škoduspôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

19. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je nedôvodná.
20. Žalobca sa podanou žalobou domáha nároku na náhrady škody vo výške 1.030,- Eur a náhrady
nemajetkovej ujmy v sume 6.000,- Eur titulom nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného
postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Náhradu škody a nemajetkovej ujmy si žalobca uplatnil u

žalovanej listom zo dňa 27.12.2017.

21. Žalovaná v konaní uplatnila námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu.

22. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť
námietkou premlčania. Oprávnene vznesená námietka premlčania má za následok zánik nároku, t.j.

zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno veriteľovi súdne priznať.
Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje
nárok.Právonaďalejexistuje,avšakibavoformenaturálnejobligácie,t.j.dobrovoľnéhoplneniazostrany
dlžníka. Ak na základe vznesenej námietky premlčania súd zistí, že nárok je premlčaný, z hľadiska
procesnej ekonomiky už súd neskúma samotné meritum veci.

23. Základnú úpravu premlčania obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 100 až 114. V zmysle
pravidla lex specialis derogat legi generali sa predmetná úprava premlčania použije pri absenciilex
specialis, t. j. úpravy premlčania v osobitnom právnom predpise. V prípade zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci zákonodarca v osobitnom

právnom predpise, ktorým je zákon č. 514/2003 Z. z. otázku premlčania nárokov z tejto zodpovednosti
upravil, čím vylúčil aplikáciu všeobecnej úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Začiatok
premlčacej doby je v ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona, objektívne určený okamihom doručenia
(oznámenia) nezákonného rozhodnutia, ktorým mala byť škoda spôsobená. Pre plynutie objektívnej
desaťročnej premlčacej doby pre uplatnenie nároku na náhradu škody nie je významné, kedy sa

poškodený o nezákonnosti rozhodnutia dozvedel, prípadne, či bol v situácii, ktorá mu uplatnenie
práva znemožňovala. Rozhodujúcou z hľadiska plynutia objektívnej premlčacej doby je v zmysle
ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona iba skutočnosť, kedy nezávisle na úrovni vedomia (znalosti)
oprávneného účastníka zodpovednostného vzťahu, došlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré bolo príčinou
vzniku škody (por. napr. rozsudok NS ČR z 11.03.2010, sp. zn. 30Cdo/3266/2008). Vedľa tzv. objektívnej

premlčacej doby stanovuje pre uplatnenie nárokov zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonnými rozhodnutiami orgánov verejnej moci aj subjektívnu premlčaciu dobu, začiatok ktorej je
určený subjektívne určenými atribútmi. Subjektívna premlčacia doba je trojročná a podľa § 19 ods.
1 citovaného zákona začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a v prípade, ak je
podmienkou pre uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo

dňa doručenia zrušujúceho rozhodnutia. Objektívna a subjektívna premlčacia doba tak začínajú plynúť
a končia nezávisle od seba a všeobecne platí, že nárok na náhradu škody treba uplatniť v čase, kedy
plynú ešte obe lehoty, t.j. lehota objektívna a v jej rámci lehota subjektívna. Márne uplynutie jednej z
týchto lehôt má za následok premlčanie nároku na náhradu škody, a to aj v prípade, ak poškodenému
plynie ešte druhá premlčacia doba.

24. Súd sa zaoberal so žalovanou vznesenou námietkou premlčania, ktorá bola najzásadnejším
argumentom žalovanej pre nepriznanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy žalobcovi, pričom
ju považuje za dôvodnú.

25. V tomto prípade si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z., ktorý podrobnejšie upravuje ústavné právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným
rozhodnutím súdu, štátneho orgánu či orgánu verejnej správy podľa článku 46 ods. 3Ústavy SR. Jedná
sa o objektívnu zodpovednosť štátu, štát sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť. Právo na náhradu
škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím možno uplatniť za splnenia podmienok § 6 ods. 1 z.č.

514/2003 Z.z., t.j. ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd pri posudzovaní nároku na náhradu škody je
viazaný takýmto rozhodnutím tohto orgánu. Judikatúra súdov dospela k záveru, že rovnaký význam
ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, má tiež zastavenietrestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby, pričom podstata nároku na náhradu škody sa
v tomto prípade neviaže na nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí
trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Takéto závery boli prijaté za platnosti

predchádzajúcej právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom a to zákonom č. 58/1969 Zb., avšak tieto závery vzhľadom na
aktuálnu právnu úpravu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. možno uplatniť aj na tu prejednávanú trestnú
vec. To znamená, že ak ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo kto bol oslobodený spod
obžaloby, má v zmysle zákonnej úpravy zásadne právo na náhradu škody spôsobenú uznesením o

vznesení obvinenia (R 35/1991, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/53/1993). Z doterajšej
rozhodovacej praxe súdov nižšieho stupňa, ale aj z rozhodnutí najvyššej súdnej autority Najvyššieho
súdu SR celkom jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania, tak ako
v tu prejednávanej veci, má táto situácia rovnaký následok ako zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť
príslušným orgánom. Tieto závery vychádzajú z toho, že zastavením trestného stíhania, je prijatý
záver, že fyzická osoba čin nespáchala, a že trestné stíhanie voči nej nemalo byť ani začaté, nemalo

byť voči nej vznesené obvinenie. Rozhodnutie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia voči
konkrétnej osobe sa tak považuje za nezákonné rozhodnutie, na základe ktorého si poškodený môže
uplatňovať nárok na náhradu škody voči štátu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Za nezákonné
rozhodnutie v danom prípade sa potom jednoznačne považuje uznesenie o vznesení obvinenia, od
ktorého sa potom odvíjajú aj ďalšie úkony, na ktoré poukázal žalobca a to rozhodnutie prokurátora,

ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ako aj postup prokuratúry,
keď prokurátor neakceptoval návrh povereného vyšetrovateľa na zastavenie trestného stíhania zo dňa
07.10.2010. Všetky nasledujúce úkony sa však odvíjajú od prvotného rozhodnutia, ktoré tvorilo právny
základ pre ďalší postup orgánov činných v trestnom konaní proti žalobcovi, bez ktorého by k ďalším
úkonom OČTK nedošlo, preto za nezákonné rozhodnutie, od ktorého sa odvíja nárok na náhradu škody

je potrebné považovať uznesenie o vznesení obvinenia. Pokiaľ žalobca žiadal, aby súd posudzoval
nezákonnosť trestného stíhania na základe rozhodnutia prokurátora o zamietnutí jeho sťažnosti proti
uzneseniu o vznesení obvinenia, príp. od úkonu prokurátora – nevyhovenie návrhu vyšetrovateľa na
zastavenie trestného stíhania, žalobca neuviedol žiaden relevantný dôvod, prečo sa má jej nárok
odvodzovať práve od týchto úkonov/rozhodnutia prokurátora, čo je zásadne odlišné stanovisko oproti

doterajšej súdnej praxi. Súd v tomto smere poukazuje na zásadu právnej istoty podľa Čl. 2 C.s.p., ktorá
zásada v sebe zahŕňa aj právo každej strany legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Obsahom princípu právneho štátu je
vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva
rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/1993). Za súčasť ustálenej judikatúry pre účely jej záväznosti (a potreby

odôvodnenia odchýlenia sa od takéhoto záväzného názoru najvyššieho súdu) je potrebné považovať
určitý právny názor opakovane potvrdený najvyšším súdom. Významnú hodnotu má aj to, či bolo takéto
rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
teda bolo pripomienkované predpokladaným spôsobom a odsúhlasené príslušným kolégiom, a je tak
považované za súčasť ustálenej judikatúry v obdobných veciach. Súd v tu prejednávanej veci nezistil

také výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali odklon od doterajšej súdnej praxe.

26. Súd rovnako ako obe procesné strany konštatuje, že platná právna úprava v § 19 zákona č.
514/2003 Z.z. rozlišuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu, pričom subjektívna trojročná lehota
plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Pokiaľ je však podmienkou uplatnenia práva

na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci, plynie táto
3-ročná premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým bola spôsobená škoda.

27. Objektívna premlčacia doba plynie 10 rokov a to odo dňa, keď poškodenému bolo doručené/

oznámené rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda. Tak ako bolo ustálené vyššie, škoda v tomto
prípade sa odvíja od uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré bolo preukázateľne žalobcovi doručené
dňa 29.12.2005, žalobca si tak mohol uplatniť nárok na náhradu škody najneskôr do 29.12.2015. Na
plynutie objektívnej a subjektívnej lehoty sú ustanovené rôzne dĺžky doby ich plynutia a rôzny začiatok,
od ktorého sa počíta ich plynutie. Platí, že subjektívna lehota môže plynúť len v rámci objektívnej lehoty,

to znamená, že môže uplynúť aj skôr ako uplynie objektívna lehota, nemôže však plynúť po tom, čo
už uplynula objektívna lehota. V prípade, že pri nároku na náhradu škody uplynie objektívna premlčacia
lehota na uplatnenie nároku, subjektívna premlčacia lehota už ďalej neplynie a pri vznesení námietky
premlčania oprávnenou osobou súd musí prihliadnuť na uplynutie objektívnej premlčacej lehoty. Žalobcauviedol,žesvojnárokvočioprávnenémusubjektusiuplatnilžiadosťouopredbežnéprerokovanienároku
zo dňa 27.12.2017, čo je zjavne po uplynutí objektívnej premlčacej doby, to znamená, že už v čase
svojho uplatnenia nároku voči žalovanej na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol nárok

žalobcu premlčaný, pričom námietku premlčania uplatnila žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe zo
dňa 04.12.2018.

28. Súd preto uzatvára, že námietka premlčania vznesená žalovanou bola uplatnená oprávnene, súd
zistil, že žalobca si nárok u žalovanej uplatnil po uplynutí premlčacej lehoty a preto mu súd nárok

uplatnený následne v tomto konaní nemohol priznať. Keďže súd konštatoval premlčanie nároku žalobcu,
bolo by nehospodárne vykonávať dokazovanie ohľadne výšky a odôvodnenosti uplatneného nároku,
preto súd ďalšie dokazovanie v tomto smere nevykonával a dôkazné návrhy žalobcu zamietol. Z
uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko

žalovaná mala vo veci plný úspech, vznikol by jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko
však žalovanej, vychádzajúc zo spisu, nevznikli v predmetnom konaní žiadne preukázateľné trovy,
navyše v konaní ani nebola zastúpená právnym zástupcom, súd jej ich náhradu nepriznal. S poukazom
načlánok4ods.2vspojenísčlánkom17CSPnebudepotomanipotrebné,abysúdovýškenáhradytrov
konania rozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. (§ 362 ods. 1 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá zákona
č. 233/1995 Z. z.)