Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/132/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122373953
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122373953.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu AT Car SK, s. r. o., ul.
29. augusta 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 973 064, práv. zast. ORLIK advokátska kancelária, s. r.
o., Jablonové 722, 900 54 Jablonové, IČO: 52 190 439, proti žalovanému Helske, s.r.o., Antolská
3715/2, 851 05 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 211 253, práv. zast. Advokátska kancelária
Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, o zaplatenie
21.811,39 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III
č.k. 23Cb/144/2022-253 zo dňa 5.6.2024 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 23Cb/144/2022 - 253 zo dňa
5.6.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
21.811,39EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.203,20EUR od 24.4.2019
až do zaplatenia, zo sumy 3.187,85EUR od 31.7.2019 až do zaplatenia, zo sumy 2.943,48EUR od
31.8.2019 až do zaplatenia, zo sumy 1.003,20EUR od 11.9.2019 až do zaplatenia, zo sumy 3.313,51

EUR od 30.9.2019 až do zaplatenia, zo sumy 501,60EUR od 2.10.2019 až do zaplatenia, zo sumy
2.298,26 EUR od 30.10.2019 až do zaplatenia, zo sumy 466,49 EUR od 6.11.2019 až do zaplatenia,
zo sumy 1.178,76EUR od 30.11.2019 až do zaplatenia, zo sumy 1.349,30 EUR od 30.12.2019 až do
zaplatenia, zo sumy 501,60 EUR od 30.1.2020 až do zaplatenia, zo sumy 501,60EUR od 1.3.2020 až do
zaplatenia, zo sumy 501,60 EUR od 29.3.2020 až do zaplatenia, zo sumy 1.860,94 EUR od 18.4.2020 až
do zaplatenia, jednorazovú paušálnu náhradu o výške 40,- EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 4.7.2022 domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny, úrokov z omeškania a jednorazovej
paušálnej náhrady nákladov. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako dodávateľ poskytoval žalovanému ako
odberateľovi prenájom osobných motorových vozidiel za cenu podľa predložených faktúr, ktoré žalobca
riadne eviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca poukázal na to, že žalovanému poskytoval tieto služby
v období od mája 2016 do apríla 2020, za poskytnutie ktorých žalobca vystavil žalovanému celkovo

56 faktúr, z ktorých žalovaný 42 faktúr uhradil a neuhradené faktúry sú predmetom konania. Osobné
motorové vozidlá odovzdával žalovanému na základe dokumentu Výpůjční smlouva a účet, v ktorom
bolo uvedené aj číslo ŠPZ motorového vozidla a dátum, príp. aj čas odovzdania a prevzatia motorového
vozidla žalovaným, vlastnoručný podpis osoby, ktorá motorové vozidlo žalovanému odovzdala avlastnoručný podpis osoby, ktorá motorové vozidlo od žalobcu prevzala. Cena za prenájom bola
žalovanému fakturovaná vždy v rovnakej výške. Žalobca doručoval žalovanému faktúry elektronicky
na emailovú adresu C..N., pričom žalovaný takýto spôsob doručovania faktúr nikdy nenamietal a takto

doručené faktúry žalobcovi uhrádzal. Poukázal aj na emailovú komunikáciu so žalovaným v mesiacoch
marec, apríl a máj 2020, z ktorej je zrejmé, že žalovaný prejavil záujem dlžnú sumu žalobcovi uhradiť
a dohodli sa na úhrade dlžnej sumy v splátkach; dňa 7.5.2020 žalovaný uhradil žalobcovi prvú splátku
vo výške 2.000,- EUR.

3. Žalovaný na svoju procesnú obranu v odpore proti platobnému rozkazu sp. zn. 6Up/1018/2022 zo
dňa 22.7.2022 uviedol, že na predložených faktúrach žalobcu absentuje potvrdenie prevzatia zo strany
žalovaného. Žalobca nepreukázal uzatvorenie písomnej zmluvy so žalovaným o nájme dopravného
prostriedku, ktorá by ho oprávňovala na úhradu ním žalovanej sumy, a ani odovzdanie vozidiel
žalovanému v zmysle ust. 631 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda neuniesol jednak bremeno tvrdenia
a jednak svoje dôkazné bremeno.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z predložených listinných
dôkazov mal za nesporné, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu viacerých výpožičných a
nájomných zmlúv na rôzne motorové vozidlá. Vzhľadom na predmet ich činnosti a s prihliadnutím na
všetky okolnosti záväzku súd ustálil, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. § 261 ods. 1
Obchodného zákonníka. Keďže obsah predmetných výpožičných a nájomných zmlúv zahŕňal podstatné

časti zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka, na tento
zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného súd použil právnu úpravu zmluvy o nájme dopravného prostriedku
podľa ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že spornými otázkami v konaní bolo uzatvorenie písomnej zmluvy

medzi stranami sporu, dodanie služby - odovzdanie vozidiel žalovanému a jednostranne stanovená
cena za služby. Z predložených listinných dôkazov dospel k jednoznačnému záveru, že medzi stranami
sporu bolo uzavretých viacero písomných zmlúv o nájme konkrétnych motorových vozidiel v zmysle
ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka. V období od mája 2016 do júna 2019 žalobca poskytoval
určité motorové vozidlá žalovanému na prenájom, ktorý mu za tieto služby platil nájomné na základe

predložených listinných dôkazov, čím žalobca dostatočne hodnoverne preukázal uzatvorenie písomnej
zmluvy so žalovaným. V otázke odovzdania vozidiel žalovanému súd prvej inštancie ustálil, že žalobca
tieto motorové vozidlá žalovanému do nájmu odovzdal na základe dokumentu Výpůjční smlouva a
účet, v ktorom bola, okrem iného, uvedená ŠPZ motorového vozidla a dátum odovzdania a prevzatia
motorového vozidla žalovaným, vlastnoručný podpis osoby, ktorá motorové vozidlo žalovanému

odovzdala a vlastnoručný podpis osoby, ktorá motorové vozidlo od žalobcu prevzala. Pri riešení otázky,
či žalobca jednostranne stanovil cenu za poskytnuté služby, súd vychádzal z obchodnej praxe, ktorú
si strany sporu zaviedli medzi sebou od mája 2016 do apríla 2020 a ustálil, že za celé obdobie
trvania zmluvného vzťahu sa výška ceny za prenájom motorových vozidiel nezmenila. Žalovaný v
konaní nepreukázal, že by v čase, kedy uhrádzal žalobcom vystavené faktúry (teda až do žalovaného

obdobia) žalobcom stanovenú cenu za poskytnuté služby niekedy namietal. Skutočnosť, že žalobcom
vystavenéfaktúryuhrádzal,podľasúdumalazanásledok,žefakturovanúcenuzaprenájomkonkrétnych
motorových vozidiel de facto akceptoval. Žalobca zasielal žalovanému faktúry elektronicky na emailovú
adresu C..N., pričom žalovaný takýto spôsob doručovania faktúr nikdy počas existencie zmluvného
vzťahu nenamietal a takto doručené faktúry žalobcovi uhrádzal. Naopak žalovaný sám prejavil záujem

dlžnúsumužalobcoviuhradiťazatýmtoúčelommunavrholplnenievsplátkach,dňa20.4.2020žalovaný
žalobcovi zaslal návrh splátkového kalendára, s ktorým žalobca dňa 12.5.2020 vyjadril svoj súhlas.

6. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto jeho žalobe v plnom rozsahu
vyhovel. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd v

súlade s § 365, § 369 Obchodného zákonníka žalobcovi zákonný úrok z omeškania a paušálnu náhradu
nákladov podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods.

1, písm. f), h) C.s.p. a uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu poprel
nárok uplatnený žalobcom, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal uzatvorenie zmluvy o nájme
dopravného prostriedku, odovzdanie vozidiel žalovanému a ani dojednanie o cene za užívanie.
Zastáva názor, že tieto skutočnosti nie je možné vyvodiť z predošlých obchodov uzatvorených medzižalobcom a žalovaným. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1, písm. h) C.s.p. žalovaný
uviedol, že nesprávnym právnym posúdením sa rozumie pochybenie súdu pri aplikácii právnych
predpisov na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov sa jedná, ak súd na zistený

skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo
aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu
síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Skutočnosť absencie
aplikácie výnimky vychádzajúcej zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby
preukazoval neexistenciu určitej skutočnosti má za následok, že rozsudok v dôsledku toho spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci.
8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil. Žalobca v reakcii na obsah odvolania uviedol, že podaním: „Doplnenie dôkazov
zo dňa 29.11.2023“, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 5.12.2023, žalobca
predložil listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že odovzdal žalovanému celkovo 18 motorových vozidiel,
cena za užívanie ktorých bola riadne fakturovaná a žalovaný prevzal od žalobcu motorové vozidlá.

Taktiež poukazuje na pasivitu žalovaného v konaní, keď predložené listinné dôkazy nespochybnil a ani
nepredložil žiadny protinávrh na vykonanie dôkazov, ktorými by vyvrátil skutočnosti tvrdené žalobcom a
nezúčastnil sa žiadneho súdom nariadeného pojednávania.
10. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu na odvolanie, ktoré mu bolo doručené, nevyjadril.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods.
3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 6.5.2025. Po oboznámení sa s
obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú

správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na
ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že strany sporu
pri výkone podnikateľskej činnosti uzavreli medzi sebou viacero zmlúv o nájme osobných motorových
vozidiel, kde žalobca bol prenajímateľom a žalovaný bol nájomcom. Keďže tieto výpožičné a nájomné
zmluvy zahŕňali podstatné časti zmluvy o nájme dopravného prostriedku, súd prvej inštancie správne

aplikoval právnu úpravu zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa ust. § 630 a nasl. Obchodného
zákonníka. Žalobca preukázal existenciu zmluvného vzťahu predložením 18 výpožičných a nájomných
zmlúv na konkrétne motorové vozidlá. Odovzdanie vozidiel žalovanému potvrdzuje dokument Výpůjční
smlouva a účet, v ktorom bolo uvedené okrem iného aj číslo ŠPZ motorového vozidla a dátum, príp. aj
čas odovzdania a prevzatia motorového vozidla žalovaným, vlastnoručný podpis osoby, ktorá motorové

vozidlo žalovanému odovzdala a vlastnoručný podpis osoby, ktorá motorové vozidlo od žalobcu
prevzala. Počas trvania obchodnej spolupráce strán sporu bola cena za nájom vozidiel fakturovaná
žalovanému vždy v rovnakej výške a rovnakým spôsobom, pričom žalobca vystavil žalovanému za
poskytnuté služby celkovo 56 faktúr, z ktorých 42 faktúr riadne uhradil, z čoho zároveň vyplýva, že
strany sporu sa dohodli o cene za prenájom motorových vozidiel. Vzhľadom na tú skutočnosť, že cena

za prenájom mot. vozidiel sa nemenila je zrejmé, že dohoda o cene bola medzi stranami dohodnutá
na základe ich obchodnej zvyklosti. Žalovaný neuhradil zvyšných 14 faktúr, následne dňa 20.4.2020
navrhol žalobcovi splátkový kalendár, ktorý žalobca akceptoval dňa 12.5.2020. Dňa 7.5.2020 žalovaný
v zmysle dojednaného splátkového kalendára realizoval úhradu prvej splátky v sume 2.000,- EUR a
ďalšie splátky neuhradil.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie náležitým spôsobom zistil a mal za riadne
preukázané, že žalobcovi nárok na zaplatenie ceny za prenájom motorových vozidiel vznikol a že zo
stranyžalovanéhodošlokčiastkovejúhradepodľadohodyosplátkovomkalendári,ktorúžalovanýpočaskonania žiadnym spôsobom nerozporoval. V konaní zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by
akýmkoľvek spôsobom u žalobcu namietal poskytnuté plnenie alebo výšku odplaty. Pasivita žalovaného
jednoznačne nasvedčuje tomu, že žalobcom predložené faktúry bez odôvodnenia nezaplatil. Súd prvej

inštancie správne vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania, že v konaní nebol spochybnený
rozsah poskytovaných služieb a nedošlo ani k zmene ceny za prenájom motorových vozidiel v priebehu
obchodnej spolupráce medzi stranami sporu. Dohodu o splátkovom kalendári ktorú žalovaný akceptoval
a zaplatil prvú splátku v sume 2.000,- EUR, je preto potrebné považovať za uznanie uplatneného nároku
zo strany žalovaného. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé

zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1, 2, C.s.p. potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom

na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny
úradník.
18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).