Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200525
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225200525.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.
C., narodený XX.XX.XXXX a D. E. C., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, deti matky: B. C. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom
F. G. X, H., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Tijana Ćećezová, LL.M., advokátka so sídlom

Račianska 13152/69B, Bratislava a otca: H. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, J., zastúpený
splnomocnencom: K. G. L., bytom D. X, H., o neodkladné opatrenie, o odvolaní matky proti uzneseniu
Mestského súdu Bratislava II č.k. 41P/23/2025-71 zo dňa 04.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
ich náhradu (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení podľa § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366

zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1
a 2 písm. d) a h), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, 2, § 331 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky.

3. V odôvodnení uviedol, že matka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd

uložil otcovi, aby dočasne písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami
úplne nekontaktoval matku (časť návrh I.), aby sa dočasne nepribližoval k matke na vzdialenosť menšiu
ako 150 metrov s výnimkou súdnych a vyšetrovacích úkonov vo veci, a to vždy za prítomnosti tretej
osoby (časť návrhu II.), aby sa dočasne nepribližoval k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 150
metrov do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (časť návrhu III). Zároveň, aby súd dočasne zveril
maloleté deti do osobnej starostlivosti matky (časť návrhu IV.), zaviazal otca povinnosťou prispievať

na výživu maloletého sumou 350,- eur mesačne a na maloletú výživným vo výške 300,- eur mesačne
(časť návrhu V.), taktiež aby otcovi uložil dočasný zákaz styku s maloletými deťmi (časť návrhu VI.).
Uznesením č.k. 41P/23/2025 - 67 zo dňa 18.02.2025 súd prvej inštancie vylúčil časť I. a II. návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie. Z návrhu matky vyplynulo, že
matka pred podaním návrhu 10.01.2025 opustila spoločnú domácnosť s otcom z dôvodu jeho správania
a zo strachu z jeho návratu zo psychiatrickej liečebne. Uviedla, že dňa 10.01.2025 bol otec dočasne

umiestnený v Psychiatrickom ústave Philippa Pinela v Pezinku (ďalej aj ,,nemocnica“), podľa dostupných
informácií z nemocnice bol na reverz prepustený z ústavnej liečby 05.02.2025. Matka vnímala varovnéznaky, ktoré tu boli od počiatku ich vzťahu, neskôr začala vnímať zmeny v súžití s otcom po narodení
maloletého, kedy správanie otca začala pociťovať ako psychické utrpenie. Po narodení maloletého,
otec neprejavoval žiadny záujem o maloletého, nezapájal sa do starostlivosti, netrávil s maloletým ani

voľný čas. Maloletého začal vnímať až vo veku troch rokov, kedy naopak začal mať k nemu striktný,
autoritatívny výchovný prístup. Maloletého nikdy fyzicky neudrel, avšak opakovane sa mu vyhrážal
fyzickými trestami, čo matka nepovažuje za vhodný výchovný prístup. V predškolskom veku maloletého
sa prístup otca k nemu opätovne zmenil, otec sa začal k nemu prihovárať formou zdrobnenín. Maloletý
sa bojí, že otec bude kričať, ak mu nevyhovie. K matke sa otec správal povýšenecky, arogantne,

ponižovalju,obviňovaljuzneschopnostipostaraťsaorodinu.Aninarodenímmaloletejsaničnezmenilo,
konflikty sa zintenzívnili o spor týkajúci sa udelenia mena maloletej, na ktorom sa rodičia nedokázali
dohodnúť. Otec začal mať v roku 2019 problémy v práci, čo viedlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru.
Matka pokladá otca za narcistu až patologického charakteru, čo je príznačné jeho diagnóze bipolárnej
afektívnej poruchy, ktorá je matke známa od februára 2019 a potvrdená aj dňa 10.01.2025. Za posledný
rok 2024 zaznamenala matka u otca zvýšenú náklonnosť k požívaniu alkoholických nápojov, keď ho

na jar 2024 našla dvakrát na terase sporo odetého. V decembri 2024 zaspal pod vplyvom s drinkom
v ruke vo vani a vytopil celú kúpeľňu. Dňa 10.01.2025 bol otec prevezený do Nemocnice v Ružinove,
následne eskortovaný do nemocnice v Pezinku. Otec po vyšetrení svojvoľne opustil nemocnicu, do
ktorej sa približne o hodinu dobrovoľne vrátil. Vyšetreniami bola potvrdená už dlhodobejšia diagnóza
bipolárnej afektívnej poruchy, vo zmiešanej fáze. Počas hospitalizácie niekoľkokrát kontaktoval matku,

aby ho navštívili maloleté deti. Dňa 05.02.2025 bol otec prepustený na reverz z nemocnice, pričom lekári
mu odporúčali pokračovať v hospitalizácii. Matka má strach z otca, má dôvodné obavy, že by ju mohol
vyhľadať potom ako zistí, že sa nenachádza s maloletými deťmi v ich spoločnej domácnosti. Nemôže v
súčasnosti ani vylúčiť, že otec by ju mohol fyzicky napadnúť a rovnako aj maloleté deti, ak by ich napr.
zasa násilne ťahal k sebe, tak ako sa stalo 01.12.2024 s maloletou. Obáva sa, že jej otec odoberie

deti tak, ako sa jej vyhrážal. Odchodom zo spoločnej domácnosti matka vníma ako sú maloleté deti
uvoľnenejšie. Matka vyčíslila celkové náklady za základné potreby oboch maloletých detí vo výške 1
794,- eur. Je zamestnaná ako klientsky dealer vo G., B. G. H., s mesačným čistým príjmom 2 600,-
eur, má vysokoškolské vzdelanie, je vlastníčkou garáže v M. N. G. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1. Otec je zamestnaný na pozícii E. O. B. E. G. F. H., B.. O presnej výške jeho príjmu nemá matka

vedomosť, ale vychádzajúc z jeho predchádzajúcej pozície sa pohybuje do 6 000,- eur mesačne. Otec
má vysokoškolské vzdelanie, je vlastníkom 2 bytov na L., domu v J. a niekoľkých stavebných pozemkov
v okolí J.. Je držiteľom dvoch osobných motorových vozidiel zn. Mazda 6 a BMX 540Dx Drive, pravidelne
absolvuje dovolenky, trikrát do týždňa navštevuje bary a reštaurácie so svojimi priateľmi. Otec si žije nad
bežné pomery, absolvuje 2-3x do týždňa tenisové tréningy. Z vlastných príjmov dokázal investovať aj

do interiérového nábytku – približne 89 000,- eur a do luxusných šperkov a podobne. Matka v dôsledku
nevyhnutnej zmeny v rodine nedokáže sama utiahnuť všetky náklady, resp. ich znášať na úkor životného
štandardu maloletých.

4. Dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie. Poučil o

účele neodkladného opatrenia. Zdôraznil potrebu rešpektovať právo detí na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a ich právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi. Maloleté deti sa v čase rozhodovania súdu nachádzali v osobnej
starostlivosti matky, ktorá osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala, preto nebol daný zákonný
dôvod zasiahnuť do pomerov maloletých detí, konkrétne do otázky ich zverenia formou nariadenia

neodkladného opatrenia bez vykonania riadneho dokazovania. Vyhovením návrhu matky by došlo
k neprimeranému zásahu do práv otca a prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia v súlade s § 325 ods. 2 písm. h) CSP tiež absentoval jeho základný predpoklad,
a to preukázanie, resp. osvedčenie takého konania (napr. stupňa intenzity fyzického či psychického
násilia) zo strany otca, ktorého by sa mal dopúšťať voči maloletým deťom, ktoré by odôvodňovalo

nariadenie neodkladného opatrenia. Matka neosvedčila ani základné skutočnosti týkajúce sa dôvodnosti
a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP), ako ani existenciu akejkoľvek
hrozby maloletých detí zo strany osoby, ktorej sa má zákaz priblíženia týkať. Matka iba poukázala na to,
že podnetom afektívneho konania otca môže byť fakt, že sa s deťmi nenachádzajú doma a spojiť si to s
rozvodom manželstva, s čím otec nesúhlasí, v dôsledku čoho má matka obavu z jeho nevyspytateľného

správania. V konaní nebolo nijakým spôsobom osvedčené psychické a fyzické násilie požadovanej
intenzity pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by mal súd zakázať otcovi stretávať sa a/alebo
priblížiť sa k maloletým deťom. Rovnako súd nemal za preukázané, že vplyv otca by mal na vývin
maloletých detí a ich výchovu zlý vplyv. Vyslovenie zákazu styku rodiča s jeho maloletým dieťaťom/deťmi je opatrenie krajného charakteru, ktoré závažným spôsobom zasahuje do rodičovských práv ako
aj práv dieťaťa na pravidelný kontakt s rodičom, pričom k nariadeniu neodkladného opatrenia by mal
súd pristúpiť iba v jednoznačne odôvodnených prípadoch. Matka v návrhu neuviedla žiadne konkrétne

skutkové tvrdenie spôsobilé privodiť záver o ohrození maloletých detí v dôsledku správania otca. Všetky
dôvody uvádzané v návrhu odvíja matka od obáv z ohrozenia otcom v prvom rade seba v súvislosti
s udalosťami, ktoré sa medzi rodičmi stali. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze
styku rodiča s deťmi pritom mali byť konkrétne a závažné skutočnosti spoľahlivo svedčiace o tom, že styk
rodičia s deťmi je proti záujmu detí a pre deti predstavuje vážnu hrozbu. Matka sama v návrhu uviedla, že

otec maloletého nikdy fyzicky neudrel, iba má obavy, že by vyvolal konflikt, kedy by zasa kričal, čoho by
boli prítomné aj maloleté deti. Matka varovné znaky otca, vnímala od počiatku ich vzťahu. K uvedenému
súd uviedol, že nejde o také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy
pomerov či už matkou navrhovaným dočasným zákazom otcovi priblížiť sa k maloletým deťom na
vzdialenosť menšiu ako 150 m alebo dočasným zákazom styku otca s maloletými deťmi. Matka tiež
nepredložila žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že výživa a potreby maloletých detí sú

ohrozené alebo by vyplývali zvýšené náklady maloletých detí. Nemal za osvedčené, že otec má v úmysle
sa vyhýbať plneniu vyživovacej povinnosti, resp. matka ani netvrdila, že otec neprispieva na ich výživu
alebo sa ani inak nepodieľa na ich nevyhnutných potrebách, preto nepovažoval návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia aj v časti určenia výživného za dôvodný. Matka sama zo svojho príjmu dokáže
zabezpečiť potreby detí v nevyhnutnej miere tak, aby ich výživa ohrozená nebola. O trovách konania

rozhodol s poukazom na § 52 CMP.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka z odvolacích dôvodov, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h) CSP). Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej nariadi neodkladné opatrenie, ktorým uloží otcovi, aby sa
dočasnenepribližovalkmaloletýmdeťomnavzdialenosťmenšiuako150metrovamaloletédetidočasne

zveril do osobnej starostlivosti matky. Zároveň navrhla zaviazať otca prispievať na výživu maloletého
sumou o výške 350,- eur mesačne a na maloletú výživným vo výše 300,- eur mesačne, a to vždy do 15-
teho dňa každého kalendárneho mesiaca v roku vopred k rukám matky, až do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Otcovi žiadala uložiť dočasný zákaz styku s maloletými deťmi, a to až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedla, že súd prvej

inštancie zľahčuje situáciu, keď sa nezaoberá otázkou potreby ochrany maloletých detí pred otcom,
ktorý trpí duševnou poruchou a ktorý ani aktuálne nie je preliečený a stabilizovaný. Nepredvídateľnosť
jeho konania vyplýva z jeho psychiatrickej diagnózy a z lekárskej správy zo dňa 10.01.2025, na ktorú
poukazuje aj jeho ošetrujúca psychiatrička P. H.. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôkazmi,
ktoré do konania predložila. Z toho dôvodu rozhodnutie súdu považuje za nezákonné a nedostatočne

odôvodnené. Mala za to, že predloženými listinnými dôkazmi, prepisom komunikácie medzi ňou a
otcom, lekárskymi správami zo dňa 10.01.2025 dostatočne preukázala skutkový stav vo veci. Predložila
aj čestné vyhlásenie svojej matky, ktorá bola častokrát svedkom situácií, ktoré opisuje vo svojom
vyhlásení. V prípade absencie dôkazov zo zásahu polície dňa 01.12.2024 a 10.01.2025 poukázala
na právny princíp uplatnenia zásady rýchlosti nad dokazovaním, kedy vzhľadom na akútnu potrebu

úpravy pomerov, nebolo v jej možnostiach zabezpečiť záznamy z týchto dní od polície, resp. polícia
častooznamovateľovianipredmetnézáznamyvydaťnechce.Napriekskutočnosti,žesúdprvejinštancie
v uznesení konštatoval, že náklady na deti predstavujú vyššiu sumu, ako je jej príjem, neupravil
povinnosť otca prispievať na výživu maloletých detí. Otec na výživu maloletých detí od januára 2025
neprispieva vôbec, napriek skutočnosti, že je to zákonná povinnosť rodiča. Maloleté deti nemôžu byť

až do právoplatného skončenia konania vo veci samej odkázané na uspokojovanie ich odôvodnených
potrieb iba z jej strany. Súd prvej inštancie lustráciou v Sociálnej poisťovni nezisťoval ani príjem otca,
ktorý je nadštandardný. Poukázala na všeobecné ustanovenia o neodkladnom opatrení a na záujem
maloletých detí.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že podal na súd prvej inštancie návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd prvej inštancie upravil styk s maloletými deťmi. S maloletými
deťmi sa stretáva za prítomnosti matky. Práva stretávať sa s deťmi sa nehodlá vzdať, nakoľko matka
žiadnym spôsobom nepreukázala, že by jej alebo maloletým deťom hrozilo v dôsledku jeho diagnózynebezpečenstvo. Nikdy na ňu alebo maloleté deti fyzicky nezaútočil. Zodpovedne sa lieči, nikdy lieky
nevynechal. K zhoršeniu jeho zdravotného stavu prispelo enormné pracovné zaťaženie, ako aj nepokoj
anespokojnosťvrodine.LiečilsavnemocnicivPezinkuod10.01.2025do05.02.2025,prepustenýbolna

svojužiadosť,pričomdňa06.03.2025sahlásilupsychiatričky,akomuboloodporúčané.Dňa13.02.2025
nastúpil do práce a v dňoch 17.02.2025 až 21.02.2025 ho zamestnávateľ vyslal na služobnú cestu,
športuje, teda žije tak ako predtým, avšak bez detí. Matku žiadnym spôsobom neobťažuje, dokonca
rešpektuje dni a hodiny, kedy matka určí stretnutie s maloletými deťmi. Matkine správanie považuje za
účelové. Od návratu z nemocnice s ním matka riadne nekomunikuje. Svoje deti ľúbi a chce sa s nimi

naďalej stretávať. Matka ho označila za nebezpečnú osobu, medikamentózna liečba mu však zabrala
a bol z nemocnice prepustený, pričom k svojmu ochoreniu pristupuje zodpovedne. Keby bol nebezpečný
naďalej (ako uvádza matka), tak by ho z nemocnice neprepustili. Poukázal na to, že jeho príjem nie
je vo výške 6 000,- eur ako uviedla matka, ale približne 1 500,- eur v čistom. Výnimku tvoria občasné
odmeny. Matka vlastní 3 izbový byt a 1 izbový byt v H., tento zároveň prenajíma. Navrhol uznesenie
súdu prvej inštancie potvrdiť.

7. Dňa 25.04.2025 bola odvolaciemu súdu doručená správa kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov
ohľadne stretávania sa otca s maloletými deťmi. Matka uviedla, že sa deťmi ubytovala na mieste,
ktoré nechce oznámiť ich otcovi z dôvodu ňou prezentovaných obáv zo správania otca. Poukázala na
uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č.k. 53C/11/2025-73 zo dňa 13.03.2025, na základe ktorého

súd zakázal žalovanému (otcovi) priblížiť sa k žalobkyni (matke) na vzdialenosť menšiu ako 150 metrov
s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom konaní, trestnom konaní či správnom konaní,
v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Stretávanie otca s deťmi prebieha
tak, že matka podľa časovej disponibility otca vymyslí deťom program, oznámi otcovi miesto stretnutia,
kam otec príde. Deti u otca neprespávajú, pretože sa ho boja. Deti sa s otcom stretávajú tam, kde je

veľa ľudí. Deti podľa matky otca odmietajú, ale rozprávali sa s ním aj osamote. Matka sa detí stále pýta,
či budú s otcom aj bez jej prítomnosti, či by chceli bývať na L.. Podľa matky je na otcovi poznať, že
nie je doliečený, menia sa mu nálady, výrazne sa smeje a niekedy má nedobrý pohľad. Podľa matky,
otec maloletých detí by mal najskôr preukázať, že je doliečený a jeho zdravotný stav je stabilizovaný,
nakoľko z hospitalizácie v Pezinku bol prepustený na reverz. Pokiaľ otec nebude doliečený, matka sa

bude obávať nechať deti samotné s ich otcom. Otec počas šetrenia potvrdil, že sa s deťmi stretáva po
vzájomnej dohode s matkou. Otcovi bola poskytnutá informácia, že deti sú s matkou v bezpečí, majú
sa dobre a sú zdravé. Požiadal orgán SPODaSK, aby oznámil matke aj prostredníctvom súdu, že má
aj s deťmi v jeho domácnosti vždy otvorené dvere a kedykoľvek sa môžu do bytu na adresu F. G. X
G. H., vrátiť. Záverom bolo konštatované, že maloleté deti majú v domácnosti u oboch rodičov vytvorené

vhodné podmienky pre napĺňanie ich potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin.

8. Z úradnej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že na MS BA II sa okrem predmetného konania vedie
konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia na dočasnú úpravu styku, v ktorom MS
BA II rozhodol uznesením č.k. 41P/33/2025 – 47 zo dňa 22.04.2025 tak, že návrh otca zamietol; pričom

nie sú vedené iné konania, vrátane konania vo veci samej.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k

záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

10. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania matky voči uzneseniu súdu
prvej inštancie o zamietnutí jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by rozhodol

o dočasnom usporiadaní pomerov rodičov a maloletých detí, konkrétne do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej (1) o uložení zákazu otcovi približovať sa k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako
150 metrov, (2) o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, (3) o uložení povinnosti otcoviprispievať na výživu maloletého sumou 350,- eur mesačne a na maloletú výživným vo výše 300,- eur
mesačne a (4) o uložení zákazu styku otca s maloletými deťmi.

11. Podstatu odvolacích námietok matky tvorí jej nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie
o neosvedčení dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď ohrozenie zdravia a rozvoja
maloletých detí vyplýva z nevyspytateľného a nepredvídateľného konania otca v dôsledku jeho
neliečenej duševnej poruchy, čím bola maloletým deťom odopretá ochrana, a to bez toho, aby sa
súd prvej inštancie vysporiadal k predloženým dôkazom. Výživa maloletých detí je podľa matky tiež

ohrozená, keďže otec na ich výživu žiadnym spôsobom neprispieva, pričom výdavky maloletých detí
prevyšujú matkin príjem.

12. Na základe odvolacích dôvodov matky odvolací súd predovšetkým konštatuje, že nemal dôvod
nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu
rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť
splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení presvedčivo a zrozumiteľne
vyložil, z akých dôvodov návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Z uvedeného
dôvodu bolo možné sa obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2

CSP). Pre nutnosť vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť odvolací súd uvádza
nasledovné:

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 1 písm. h) CSP sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene
približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

15. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“ alebo Zákon o rodine“) záujem

maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti
o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c)
ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia
so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu
viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa

zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov

a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

19. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa máteda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu
nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu
podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby

s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.
Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa).

18. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného

opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu
bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie,
keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania.
Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo
rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky

na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6
M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré
posudzujevsúvislostisdostupnýmidôkazmizhľadiskaichpravdepodobnosti.Nariadenieneodkladného

opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.
Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba ochrany práv
maloletého dieťaťa v situáciách, keď sú jeho práva zjavne ohrozené alebo ak maloletému dieťaťu
hrozí závažná ujma. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je určujúci
aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov. Významným atribútom, ktorý

sa uplatňuje v súvislosti s neodkladnými opatreniami je zásada proporcionality. Pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, tak musí súd posudzovať rovnováhu individuálnych záujmov a
zároveň porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť nariadením, resp. nenariadením neodkladného opatrenia
dotknuté. Ide najmä o neodkladné opatrenia, ktoré sa dotýkajú aj výkonu rodičovských práv a povinností,
kedy vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

20. Napriek tomu, že matka v odvolaní osobitne nenamietala zamietnutie jej návrhu vo vzťahu k zvereniu
maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia súdu
prvej inštancie (odsek 27), ktorý dospel k správnemu záveru, že nebolo osvedčené ohrozenie maloletých
detí, keďže tieto sa v starostlivosti matky už nachádzajú, táto osobnú starostlivosť o maloleté deti aj

zabezpečuje. Navyše, otec túto starostlivosť matky ani nenamietal. Z uvedených dôvodov je odvolanie
matky v tejto časti nedôvodné.

21. Odvolacie námietky matky sú zamerané na zamietnutie jej návrhu na uloženie zákazu priblíženia
otca k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 150 metrov a na uloženie zákazu styku, a to do

právoplatného skončenia konania vo veci samej.

22. Predovšetkým je potrebné uviesť, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva,
ktoré konanie vo veci samej má matka na mysli, keď aj z obsahu uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva,
že v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie konanie vo veci samej neprebiehalo (odsek 39;

rovnako tak aj z lustrácie, ktorá je obsahom spisu na č.l. 63). Z úradnej činnosti je odvolaciemu súdu
známe, že na súde prvej inštancie sa nevedie konanie vo veci samej. Pokiaľ matka uvádzala, že mieni
podať návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na
čas po rozvode manželstva, tak takéto konanie nemožno považovať za konanie vo veci samej, keď
neodkladné opatrenie upravuje pomery do rozvodu manželstva. Uvedené môže mať podstatný význam

najmä vo vzťahu k zamietnutiu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne určenia
výživného v nevyhnutnej miere. Aj napriek zamietnutiu jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
má matka možnosť podať návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom (na čas do
rozvodu manželstva), keďže je nepochybné, že otec má zákonnú vyživovacia povinnosť vyplývajúcu mu
priamo zo zákona. Pokiaľ matka takýto návrh ešte nepodala, tak návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia v podstate žiada vydanie rozhodnutia konzumujúce vec samu (t.j konečného rozhodnutia),
čo je z pohľadu závažnosti navrhovaných opatrení vo vzťahu k zákazom nežiaduce. Keďže súd prvej
inštancie nevyhovel návrhu matky v tejto časti, nemal dôvod iniciovať konanie vo veci samej z úradnej
moci.23. Odvolací súd dáva do pozornosti matky, že žiada opatrenia, ktoré spolu navzájom súvisia a z obsahu
spisu nie je zrejmý zámer takto koncipovaného návrhu. „Zákaz priblíženia sa je upravený v rámci

Trestného poriadku a môže byť uložený v rámci neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP, ak
existuje naliehavá potreba dočasnej ochrany, najmä v situáciách ohrozenia bezpečnosti alebo zdravia
osoby, napr. chrániť maloleté dieťa pred bezprostredným ohrozením zo strany otca (napr. násilie,
agresívne správanie ....). Zákaz môže zakazovať nielen priblíženie sa otca k dieťaťu, ale aj iné formy
kontaktu (napr. telefonické, elektronické). Tento zákaz je časovo obmedzený, zvyčajne do rozhodnutia

súdu vo veci samej. Ak je podaný návrh na neodkladné opatrenie, súd rozhoduje vo veľmi krátkej
zákonnej lehote, často bez vypočutia druhej strany. Zákaz styku podľa CMP (Zákon o rodine): tento
zákaz vyplýva z § 24 a nasl. zákona o rodine a je súčasťou rozhodovania vo veciach rodičovských
práv a povinností podľa CMP. Účelom je ustanovenie úpravy styku (alebo jeho zákazu) medzi rodičmi
a dieťaťom na účely ochrany jeho najlepšieho záujmu. Nejde o trestnú alebo ochrannú funkciu, ale
skôr o dlhodobú úpravu rodinnoprávnych vzťahov. Rozsah zákazu styku je konkrétnejší a viaže sa len

na osobný kontakt rodiča s dieťaťom. Nemusí však zakazovať nepriamy kontakt (telefonicky, písomne)
ani fyzické priblíženie, ak to nie je výslovne uvedené. Tento zákaz styku je súčasťou meritórneho
konania o rodičovských právach a povinnostiach, pričom súd vykonáva dokazovanie a berie do úvahy
najlepší záujem dieťaťa. Zákaz priblíženia sa podľa CSP má ochranný charakter a je dočasným riešením
(nariadeným neodkladným opatrením). Zákaz styku podľa CMP rieši dlhodobú úpravu práv a povinností

rodiča voči dieťaťu a obmedzuje konkrétne rodičovské právo stretávať sa s dieťaťom. Cieľom zákazu
styku je ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa v oblasti výchovy a osobných vzťahov a cieľom zákazu
priblíženia sa je ochrana pred fyzickým alebo psychickým ohrozením. Zákaz styku rieši primárne otázky
vzťahov a rodičovských práv, zatiaľ čo zákaz priblíženia sa je preventívne opatrenie na ochranu pred
násilím. Tieto dva inštitúty majú rôzne ciele a podliehajú odlišným právnym úpravám.“ (pozri uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndc/31/2024 zo dňa 28.11.2024)

24. Ústavný súd SR konštantne poukazuje na závažnosť vyslovenia zákazu styku. „Zákaz styku rodiča
s maloletým dieťaťom predstavuje podľa názoru ústavného súdu vážny zásah do práv a právom
chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. Každý takýto zásah musí byť preto

náležite dôvodný, pretože v dôsledku zákazu styku môže dôjsť k ďalšiemu ochladeniu citových väzieb
medzi rodičom a dieťaťom a prehĺbeniu narušenia vzájomných vzťahov, pretože sa ním rodičovi
celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom. Vo výnimočných prípadoch,
pokiaľ to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a všeobecný súd styk rodiča s maloletým dieťaťom
zakáže, musí byť jednoznačne v súdnom konaní preukázané, že takýto postup je v záujme maloletého

dieťaťa. Spravidla ide o prípady, keď oprávnený rodič styk s maloletým dieťaťom zneužíva takým
spôsobom, že to má priamy negatívny vplyv na zdravý vývin maloletého dieťaťa. Z pozitívneho záväzku
štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny vyplýva, že všeobecné súdy majú za
povinnosť procesnými prostriedkami, ktoré im zveruje slovenský právny poriadok vytvárať predpoklady
pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi vrátane prostriedkov donútenia, ak môže

takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov
medzi jedným z rodičov a maloletým dieťaťom spôsobil a kto na ňom má väčšiu či menšiu vinu, je
však iluzórne si predstavovať, že právo, resp. súd môže svojou autoritou rozkazovať ľudským citom.
Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto
opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku rodiča s maloletým

dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, by
malo byť podľa názoru ústavného súdu krajným opatrením.“ (pozri Uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 665/2014 zo dňa 25.11.2014)

25. Matka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie zľahčuje situáciu, keď sa nezaoberá otázkou

potreby ochrany maloletých detí pred otcom, ktorý trpí duševnou poruchou a ktorý ani aktuálne nie je
preliečený a stabilizovaný. Z odôvodnenia návrhu má odvolací súd za to, že matka žiadala ochranu
maloletých detí pred fyzickým alebo psychickým ohrozením zo strany ich otca. Na tomto mieste je však
potrebné zdôrazniť osobitosť takto koncipovaného návrhu vo vzťahu k stretávaniu sa otca s maloletými
deťmi, ktorého právo na styk s deťmi vyplýva priamo zo zákona (článok 5, § 24 ods. 5 ZoR). Právnu

úpravu obsiahnutú v § § 325 ods. 1 písm. h) CSP je preto potrebné aplikovať s použitím § 2 ods. 1 CMP
vsúladesprincípmicivilnéhomimosporovéhokonaniaspoukazomnahmotnoprávnuúpravuobsiahnutú
v Zákone o rodine. Inak povedané, sporové konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nezasahuje do práva na styk osoby, ktorej sa zakazuje priblížiť sa k navrhovateľovi. Osobitosťoupredmetnej veci teda je, že v prípade vyhovenia návrhu matky by bol de facto odopretý styk otca
s maloletými deťmi.

26. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia na skutočnosti, že matka neosvedčila ohrozenie života a zdravia maloletých detí, ktoré by
odôvodňovali dočasný zákaz priblíženia, resp. zákaz styku. Aj podľa konštantnej judikatúry súd nemusí
daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Matka neuviedla žiadne skutkové

tvrdenie, ktorý by privodilo záver o ohrození maloletých detí, pričom sama poukázala na to, že otec
nikdy maloleté deti fyzicky neudrel. Úplný zákaz styku otca s dieťaťom, či zákaz priblíženia je pritom
najzávažnejším a najprísnejším zásahom do výkonu rodičovských práv. K takejto úprave možno pristúpiť
len v naliehavých a dostatočne odôvodnených prípadoch, keď je nepochybné, že takéto rozhodnutie je
v záujme maloletého dieťaťa.

27. Pokiaľ matka argumentovala potrebou nariadenia neodkladného opatrenia obavou, že matka
má strach, že by ju otec mohol vyhľadať, tak odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosti svedčiace
ohrozeniu života, zdravia či zdravého vývinu maloletého dieťaťa musia byť osvedčené v čase nariadenia
neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu nevyplýva žiadna takáto skutočnosť. Obaja rodičia zhodne
uvádzajú, že otec sa s maloletými deťmi na základe predchádzajúcej dohody s matkou stretáva. Otec

aktuálny stav rešpektuje. Z uvedeného vyplýva, že aktuálna situácia umožňuje otcovi realizovať právo
na styk s deťmi a ani matka toto právo otcovi a najmä deťom neodopiera. Preto s poukazom na charakter
neodkladnéhoopatreniadospelodvolacísúdkzáveru,žedôvodyuvádzanématkoumusiabyťzisťované
v rámci riadneho dokazovania vo veci samej, keďže z doteraz osvedčených skutočností nevyplynula
neodkladná potreba tak zákazu styku, ani zákazu priblíženia sa otca k deťom, ktorých sa domáha matka.

O návrhu otca na konkrétnu dočasnú úpravu styku neodkladným opatrením bolo rozhodnuté v inom
samostatnom konaní.

28. Z lekárskych správ, ktoré súd súčasťou spisu vyplýva potreba liečenia otca, ktorú odvolací súd
a ani sám otec nespochybňuje. Len z dôvodu otcovej diagnózy (bipolárna porucha) však nemožno

dospieť k záveru o potrebe zákazu styku, či zákazu priblíženia sa otca k maloletým deťom. Samotná
diagnózaniejedôvodomnatakýzásahdorodičovskýchpráv,pokiaľniejepriamopreukázanéohrozenie
života a zdravia maloletých detí. Vo všeobecnosti, v prípade nesúhlasu osoby s liečbou za súčasného
ohrozenia okolia (či seba) odôvodňuje postup podľa § 252 a nasl. CMP (konanie o prípustnosti prevzatia
a držania v zdravotníckom zariadení). Otec ale uviedol, že k diagnóze pristupuje zodpovedne, snaží sa

žiť naďalej normálnym životom, k čomu patrí aj starostlivosť o maloleté deti. Len skutočnosť, že matka
sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť po negatívnej skúsenosti s diagnózou otca, neznamená aj
vylúčenie otca zo života maloletých detí.

29. Z čestného prehlásenia matky navrhovateľky vyplývajú pozorovania diania v rodine v období od

2019do2024,ktoréneodôvodňujúzrýchlenýpostupsúdusozámeromneodkladnéhozákazupriblíženia
sa otca k maloletým deťom, či zákazu styku otca s deťmi. Nie je zrejmé, ktorá z popisovaných
udalostí má svedčiť bezprostrednému ohrozeniu telesnej či duševnej integrity maloletých detí v rozsahu
vyžadujúcom v podstate odopretie akéhokoľvek kontaktu detí s ich otcom. K prepisu komunikácie
rodičov, či sms správam, ktoré matka žiadala zohľadniť je potrebné pristupovať obzvlášť obozretne, keď

až v konaní vo veci samej má súd priestor hodnotiť jednak význam takéto dôkazu z pohľadu merita
veci, ale aj pravosť, či kontext celej komunikácie. Zásah súdu do výkonu rodičovských práv a povinností
formou neodkladného opatrenia by mal nastať len v mimoriadnych prípadoch, čo ale v prejednávanej
veci predloženými dôkazmi splnené nebolo.

30. V časti výživného odvolací súd uvádza, že v konaní o neodkladnom opatrení o určenie výživného na
maloletédieťamôžesúduložiťrodičovi,abyplatilvýživnévnevyhnutnejmiere.Podpojmom„nevyhnutná
miera“ treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Medzi
základné potreby patrí predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. V súlade s § 366 CMP,

podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti,
že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého
dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. ZoR. Podstatným je preukázanie,že potreby maloletého dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované
ani v nevyhnutnej miere. (pozri aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo
dňa 16.01.2023).

31. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení v tomto konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia nebolo osvedčené, že potreby maloletých detí (výdavky) nie sú uspokojované ani
v nevyhnutnej miere. Matka vyčíslila náklady na maloleté deti vo výške 1 794,- eur, pričom jej príjem
je vo výške 2 600,- eur. V odseku 4 rozhodnutia, na ktorý poukázala matka, súd prvej inštancie

obsiahol vyjadrenia matky z návrhu a nie svoje závery z predložených dôkazov. Matka namietala,
že v dôsledku nevyhnutnej zmeny v rodine nedokáže sama platiť všetky náklady, resp. ich znáša
na úkor životného štandardu maloletých. Avšak životný štandard maloletých detí nemožno zamieňať
s ohrozením zabezpečovania ich výživy. Taktiež samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch
rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné
ustanovenie § 366 CMP. Odvolací súd mal za osvedčené, že potreby maloletých detí sú v nevyhnutnej

miere uspokojované matkou. Ako bolo uvedené vyššie, v prípade, že otec si neplní vyživovaciu
povinnosť dobrovoľne, matka môže iniciovať konanie o určenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté
deti (vo veci samej).

32. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam ani odvolací súd nezistil splnenie podmienok pre nariadenie

neodkladného opatrenia. Preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1, ods.
2 CSP ako vecne správne potvrdil.

33. Matka navrhla, aby jej súd priznal náhradu trov konania, ktorý však osobitne nezdôvodnila. O nároku
na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo preto rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 1 CSP s použitím

generálnej klauzuly zakotvenej v § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, keď žiadne okolnosti odôvodňujúce uplatnenie moderačného práva súdu v zmysle § 55 CMP
v konaní nevyšli najavo. Z rovnakých dôvodov bolo namieste potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie
aj vo výroku II.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).