Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723201400
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5723201400.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. XX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou BURIK s.r.o., so sídlom
Námestie S.H. Vajanského 2, Martin, IČO: 52 804 364 proti žalovaným: 1) F. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXX, právne zastúpený JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom Andreja Kmeťa
17, Martin, IČO: 42 216 541, 2) F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, v konaní o určenie existencie
vecného bremena doživotného bezplatného užívania nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného
bezodplatného užívania nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX, vedenom pre okres Martin,

obec E., katastrálne územie E. ako parcela D. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 559 m2,
D. XXX – záhrada o výmere 641 m2, rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele D. XXX.

II. Žalobkyňa m á právo na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 %.

III. Žalobkyňa si náhradu trov konania voči žalovanému 2/ n e u p l a t ň u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ žalobou doručenou súdu dňa 09.05.2023
domáhala určenia existencie vecného bremena doživotného bezplatného užívania nehnuteľností.

Žalobu odôvodnila tým, že žalovaní 1/ a 2/ nadobudli nehnuteľnosti uvedené v žalobe každý v 1 po
nebohom otcovi osvedčením o dedičstve JUDr. Ireny Kolcunovej, notárky pod sp. zn. G. XXX/XX, G.
XX/XX zo dňa 18.02.2003, právoplatným dňa 18.02.2003. Darovacou zmluvou zo dňa 05.11.2003,
ktorej vklad bol povolený pod A. XXXX/XXXX darovala žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zostávajúci
podiel v polovici, a to obom v 1-ine a preto tak žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ obaja sú spoluvlastníkmi
nehnuteľností v 1. Z konania, ktoré sa vedie pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 10C/42/2022,
kde bola predvolaná ako svedkyňa zistila, že žalovaný 1/ podal proti žalovanému 2/ žalobu o zrušenie

avyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiam,pričomdoúvahyakojedenzospôsobov
vyporiadania prichádza aj možnosť nariadenia predaja nehnuteľností súdom. Z listu vlastníctva zároveň
žalobkyňa mala zistiť, že jej právo bezplatného doživotného užívania nehnuteľností nie je na liste
vlastníctva zapísané. Vo vyššie uvedenej darovacej zmluve v čl. V. odsek 2 zmluvy „darujúca účastníčka
si vymieňuje právo doživotného bezodplatného užívania prevádzaných nehnuteľností a to v plnom
rozsahu tak ako ich užívala doteraz, čo obdarovaní účastníci bez pripomienok uznávajú“ a v zmysle
odseku 4 návrhu na vklad „darujúca účastníčka si vymieňuje právo doživotného bezodplatného užívania

prevádzaných nehnuteľností, a to v plnom rozsahu tak, ako ich užívala doteraz, čo obdarovaní účastníci
bez pripomienok uznávajú“ je uvedené. Skutočnosť, že sa v čl. V ods. 2 Darovacej zmluvy jedná po
právnej stránke o formuláciu vecného bremena vyplýva podľa žalobkyne aj zo slovného vyjadrenia, že
sa jedná o právo doživotného užívania nehnuteľností, nie napríklad o záväzok strán umožniť bývanie.Rozdielne je napr. formulovaný záväzok zaopatrenia v čl. V ods. 3 Darovacej zmluvy vyslovene slovami,
že sa obdarovaní „zaväzujú“, a teda sa tieto formulácie rozlišovali. Inak povedané, jedná sa bezpochyby
o formuláciu upravujúcu vecné právo k cudzej veci, ako panstvo nad vecou, nie ako záväzok inej

osoby niečo umožniť. Pri uzatváraní Darovacej zmluvy žalobkyňa uviedla, že úmyslom bolo, aby mohla
doživotne nehnuteľnosti užívať bez ohľadu na to, čo sa stane s vlastníkmi nehnuteľnosti, a teda účelom
bolo zriadiť vecné bremeno. Darovaciu zmluvu ako aj návrh na vklad spisoval notár JUDr. Miroslav
Debnár, ktorý ju ubezpečil, že vo vyššie popísaných nehnuteľnostiach bude môcť do smrti bývať nech
sa stane čokoľvek. Notára žalobkyňa oslovila práve z dôvodu, aby sa predišlo akýmkoľvek vadám

pri zriadení jej práva doživotného bývania spojeného s nehnuteľnosťami. Fakticky stav bývania sa
ďalej nemenil, pričom v uvedených nehnuteľnostiach býva od roku 1972, keď s nebohým manželom
postavili rodinný dom. Je dôchodkyňa, onkologická pacientka a v dome býva so synom F. – žalovaným
2/ a jeho manželkou, ktorí obývajú dolné podlažie a žalobkyňa obýva druhé podlažie. Približne do
roku 2014 v dome býval aj žalovaný 1/ spolu s rodinou, ktorý sa však odsťahoval a vzťahy medzi
nimi sú napäté. Žalobkyňa ďalej zdôraznila a poukázala na to, že jej právo nebolo zo strany synov –

žalovaných 1/ a 2/ spochybňované a aj do podania žaloby stále bezplatne býva v nehnuteľnosti, pričom
problematická situácia nastala podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
vedeného pod sp. zn. 10C/42/2022 Okresným súdom Martin. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že nakoľko
právodoživotnéhobezodplatnéhoužívanianehnuteľnostínenadobudlazmluvne(napodkladedarovacej
zmluvy z 05.11.2003, keďže vecné bremeno nebolo zapísané na LV č. XX) nadobudla ho vydržaním,

nakoľko splnila všetky tri jeho predpoklady, a to
- žalobkyňa je oprávneným držiteľom práva po celú vydržaciu dobu
- podmienka nepretržitosti vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania
počas zákonom stanovenej doby, v prejednávanom prípade 10 rokov
- spôsobilý predmet vydržania – právo doživotného bezodplatného užívania nehnuteľností zapísaných

na LV č. XX

Žalobkyňa ďalej uviedla, že aj napriek nezapísaniu vecného bremena do katastra nehnuteľností bolo jej
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržané. Na darovacej zmluve sa nachádza pečiatka Správy
katastra Martin o tom, že právne účinky vkladu nastali dňom 08.12.2003 pod A. XXXX/XXXX a zároveň

z návrhu na vklad, ktorý spisoval notár ( hoc s podpisom žalobkyne) a ktorý si žalobkyňa vyžiadala
prostredníctvom advokáta z archívu v Liptovskom Mikuláši sa uvádza, že „predmetom vkladu malo byť
aj to, že darujúca účastníčka si vymieňuje právo doživotného bezodplatného užívania predmetných
nehnuteľností, a to plnom rozsahu tak, ako ich užívala doteraz, čo obdarovaní účastníci bez
pripomienok uznávajú“. Žalobkyňa bola presvedčená, že notár vykonal všetky úkony potrebné pre platné

nadobudnutie jej práva bezodplatne doživotného užívania nehnuteľností, čo jej bolo s poukazom na §
31 ods. 7 a ods. 8 Katastrálneho zákona, účinného v danom čase potvrdené pečiatkou správy katastra
na darovacej zmluve o povolení vkladu (teda nepriamo tiež nevydaním rozhodnutia o zamietnutím
vkladu). Zároveň vo svojej žalobe žalobkyňa podotkla, že aj na návrhu na vklad vyžiadaného z archívu
sa pri práve bezplatného užívania nachádza znak „?“ čo rovnako podľa nej značí o akceptácii návrhu.

Vzhľadom na uvedené sa žalobkyňa objektívne po celý čas domnievala, že vecné bremeno jej platne
vzniklo aj pri obvyklej miere opatrnosti s poukazom na to, že vydržacia doba uplynula najneskôr dňom
08.12.2013. V závere žaloby žalobkyňa uviedla, že na určenie existencie práva vecného bremena má
naliehavý právny záujem, nakoľko jej reálne hrozí, že v prípade zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v spore vedenom Okresným súdom Martin pod sp. zn. 10C/42/2022 medzi žalovaným

1/ a žalovaným 2/ nebude mať ako dôchodkyňa kde bývať. Súčasne v žalobe poukázala na judikatúru
Ústavného súdu SR II.ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018 alebo III. ÚS 468/2022 zo dňa 24.11.2022 pokiaľ
ide o dobrú vieru. Podstata judikatúry na ktorú poukázala spočíva v tom, že základný rozdiel medzi
ochranou vlastníctva a ochranou držby (vo vzťahu k vydržaniu) je to, že na rozdiel od vlastníctva nie je
potrebné preukazovať platný právny dôvod a riadne nadobudnutie vlastníctva (práva) ale len okolnosti

svedčiace o poctivosti jeho nadobudnutia. K žalobe žalobkyňa pripojila LV č. XX, darovaciu zmluvu zo
dňa 05.11.2003 a návrh na vklad A. zo dňa 05.11.2003.
2. Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným dňa 21.06.2023 prostredníctvom
zvolenejprávnejzástupkyne,vktoromuviedolokreminého,žežalobkyňasaodžalovaného1/domáhala
vrátenia daru v konaní Okresného súdu Martin vedeného pod sp. zn. 5C/19/2017 a žaloba bola

zamietnutá ako nedôvodná. V rámci tohto súdneho konania podľa slov žalovaného 1/ mala žalobkyňa
vedomosť o tom, čo je zapísané na LV č. XX. V tomto konaní podľa žalovaného 1/ žalobkyňa
neprodukovala žiadne z tvrdení, ktoré uvádza v tejto žalobe a zároveň uviedol, že v darovacej zmluve nie
je podľa neho nikde uvedené, že právo doživotného bezodplatného užívania nehnuteľností je zriadenéako vecné bremeno. Uvedená formulácia podľa jeho slov svedčí len o zriadení záväzku zo zmluvy. Ďalej
poukázalnato,ženávrhnavkladdokatastranehnuteľnostídňa05.11.2003osobnepodávalažalobkyňa,
pričom z jeho obsahu vyplýva, že dala zapísať výlučne darovanie nie však vznik vecného bremena,

čo uvedenému má zodpovedať aj výška zaplateného správneho poplatku, ktorý žalobkyňa zaplatila len
jedenkrát, nakoľko podľa jeho tvrdení podpisy žalovaných ako povinných z vecného bremena by museli
byť na darovacej zmluve osvedčené, čo však uvedené absentuje. Podanie žaloby žalobkyňou o určenie
existencie práva vecného bremena považuje žalovaný 1/ za účelovú snahu žalobkyne o spomalenie
konania, ktoré sa vedie pod sp. zn. 10C/42/2022. Pokiaľ žalobkyňa vo svojej žalobe tvrdí a poukazuje

na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, žalovaný 1/ toto namietal pre nesplnenie
základnej podmienky vydržania, ktorou je dobromyseľnosť.

3. Žalovaný 2/ sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 07.06.2023, v ktorom
uviedol, že podstata dohody s bratom – žalovaným 1/ s žalobkyňou ako matkou bola taká, že bude
môcť zostať v dome bývať bez ohľadu na to, čo sa s ním a bratom t.j. žalovaným 1/ stane. Notár

bol práve oslovený z toho dôvodu, aby urobil všetko tak ako má byť podľa zákona, aby jeho matka
nemohla byť „vyhodená“ z domu ani keby sa dom predal alebo keby bol zdedený deťmi žalovaného 1/
či žalovaného 2/. Uviedol ďalej, že osobitne sa zaviazali o matku – žalobkyňu postarať, avšak namiesto
pomoci zo strany brata – žalovaného 1/ nastali súdne spory. Žalovaný 1/ opustil rodinný dom, vrátiť
sa nechce, pričom náklady spojené s užívaním rodinného domu znáša žalovaný 2/ a aj jeho teraz

žaluje o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom na matku ako žalobkyňu v tomto
prípade vôbec neberie ohľad. Tiež zdôraznil a poukázal, že ak sa v konaní sp. zn. 10C/42/2022, kde
sa vedie zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nedohodnú a ani jeden z nich nebude
mať finančné prostriedky na vzájomné vyporiadanie nehnuteľnosti, túto budú nútení predať a potom je
možné, že matka nebude mať kde bývať. Ďalej uviedol, že je presvedčený o tom, že je tu právo matky

bezodplatne bývať v dome a ak nie je zapísané, tak podľa jeho názoru pochybil notár alebo katastrálny
úrad. V závere svojho písomného vyjadrenia uviedol, že matka ako žalobkyňa dodnes býva v dome
a nikto jej bezodplatné bývanie nikdy nenamietal. Až teraz takmer po dvadsiatich rokoch žalovaný 1/
v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva namieta bezodplatné bývanie matky.
Uviedol, že so žalobou žalobkyne v celom rozsahu súhlasí a navrhol žalobe vyhovieť.

4. V rámci repliky sa žalobkyňa vyjadrila podaním zo dňa 28.07.2023 s tým, že na podanej žalobe
trvala v celom rozsahu. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného 2/, s vyjadrením súhlasila, avšak nesúhlasila
s vyjadrením žalovaného 1/. Zopakovala, že bola presvedčená, že notár vykonal všetky úkony potrebné
pre platné nadobudnutie jej práva bezodplatne doživotne užívať rodinný dom s pozemkami, čo jej bolo

potvrdené podľa jej tvrdení pečiatkou správy katastra na zmluve. Uviedla, že rodinný dom postavila
s nebohým manželom, v ktorom býva od roku 1972. Vychovali v ňom oboch synov – žalovaného 1/
a žalovaného 2/, a preto nedokáže pochopiť postoj žalovaného 1/, keď právo vlastnej matky bývať
v dome, v ktorom celý život nerušene býva neuznáva a snaží sa ju tohto práva zbaviť. Pokiaľ žalovaný
1/ namieta, že neplatila poplatok v prípade, že by bolo vecné bremeno zapísané, k tomu uviedla, že

nemala o tom vedomosť kde aké poplatky sa platia, či má alebo nemá byť podpis osvedčený, vždy
sa spoliehala na odborne spôsobilé osoby a pokiaľ ide o notára, bola ubezpečená, že v dome môže
ostať bývať bez ohľadu na to, čo sa v budúcnosti stane a práve kvôli tomuto ubezpečeniu nemala dôvod
tomu neveriť. Zopakovala, že darovaciu zmluvu ako i návrh na vklad spisoval notár, ktorý bol práve
oslovený z toho dôvodu, aby sa predišlo akýmkoľvek vadám pri zriadení jej práva doživotného bývania

v nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaný 1/ uvádzal súdne konanie sp. zn. 5C/19/2017 predmetom ktorého
bolo vrátenie daru, vecným bremenom v tomto prípade žalobkyňa neargumentovala, nakoľko existencia
jej práva doživotne užívať nehnuteľnosti jednak nebola predmetom daného konania a jednak nebola
sporná. Podľa slov žalobkyne v užívaní predmetných nehnuteľností jej nik nebránil až podaním žaloby
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa dozvedá, že jej reálne hrozí, že nebude mať

kde po zvyšok života bývať.

5. V rámci dupliky žalovaný 1/ podaním zo dňa 12.09.2023 uviedol, že spoluvlastnícky podiel
k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol v 1-ine po nebohom otcovi v rámci dedičského konania po
ňom. Následne tak ako už bolo uvedené mu matka darovala 1-inu svojho spoluvlastníckeho podielu

na základe darovacej zmluvy zo dňa 05.11.2003. Následne žalobkyňa a žalovaný 2/ od žalovaného 1/
chceli, aby darovacou zmluvou, ktorú dali vypracovať JUDr. Ďurčaťovej previedol svoj spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1-ice na žalobkyňu, čo odmietol. Poukázal na to, že v predmetnej zmluve čl. III bodu
2 mal on ako žalovaný 1/ previesť 1-icu nehnuteľnosti bez akýchkoľvek tiarch, dlhov a závad. Uvedenépodľa slov žalovaného 1/ nesvedčí o dobromyseľnosti žalobkyne vo vzťahu k žalovanému 1/. V ďalšom
žalovaný 1/ uviedol, že skutočnosť, že notár nevykonal všetky úkony potrebné pre platné nadobudnutie
práva bezodplatne doživotne užívať rodinný dom vo forme vecného bremena nemá opodstatnenie pre

absenciu relevantného právneho titulu, nie je totiž možné odvodzovať právo žalobkyne z právneho
úkony, ktorý neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti. Žalovaný 1/ nespochybnil, že rodinný dom
postavili rodičia a ani nikdy nevykonal akékoľvek úkony, ktorými by spochybnil právo žalobkyne bývať
v rodinnom dome, avšak žalovaný 1/ toto právo považuje za záväzok vyplývajúci z darovacej zmluvy
nie za vecné bremeno ako tvrdí žalobkyňa. Žalobkyňa v rodinnom dome doposiaľ býva nepretržite bez

akéhokoľvek obmedzenia, rodinný dom užíva a uviedol, že nie je pravdivé jej tvrdenie, že žalovaný 1/
sa snaží žalobkyňu tohto práva zbaviť. Podanie žaloby považuje žalovaný 1/ za šikanózny výkon práva
zo strany žalobkyne. Zároveň zdôraznil a uviedol, že žalobkyňa podľa slov žalovaného 1/ nemôže svoju
dobromyseľnosť odvádzať od právneho úkonu, v ktorom absentujú jeho zákonné predpoklady. V závere
žalovaný 1/ uviedol, že existencia práva žalobkyne doživotne užívať nehnuteľnosti nie je sporná, avšak
toto právo nikdy nebolo zriadené ako právo, ktoré by zodpovedalo vecnému bremenu. Žalovaný 1/

k svojej duplike pripojil darovaciu zmluvu spísanú JUDr. Ďurčaťovou ako aj osvedčenie o dedičstve.

6. V rámci dupliky žalovaný 2/ zotrval na svojom vyjadrení k žalobe.

7. Žalobkyňa sa k duplike žalovaného 1/ vyjadrila podaním zo dňa 16.10.2023, v ktorom uviedla, že

pokiaľ žalovaný 1/ poukazuje na návrh darovacej zmluvy vypracovaný advokátkou JUDr. Ďurčaťovou
k okolnostiam jeho vypracovania uviedla, že stretnutie, na ktorom táto advokátka bola požiadaná
o vypracovanie zmluvy trvalo cca 10 minút. Na tomto stretnutí uviedla, že má záujem o vrátenie daru
(rodinný dom s pozemkami, kde býva) od syna F. – žalovaného 1/, ktorým by bol jeho podiel prepísaný
na jej osobu, k čomu bola požiadaná o vypracovanie zmluvy, ktorá by takýto stav zabezpečila. Táto

udalosť predchádzala súdnemu konaniu o vrátenie daru tak, ako ho žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení
uviedol. S advokátkou JUDr. Ďurčaťovou neboli rozoberané do detailov konkrétne okolnosti, a preto
žalobkyňa predpokladá, že pri koncipovaní zmluvy vychádzala z informácií na liste vlastníctva. Nakoniec
z týchto informácií pre účely katastrálneho konania aj musela vychádzať, pričom žalobkyňa tieto údaje
nekontrolovala. Po tom, ako bola informovaná advokátkou JUDr. Ďurčaťovou o tom, že zmluva je

pripravená, uskutočnilo sa stretnutie za účasti žalovaného 1/, ktorý však zmluvu len zobral okamžite
ju odmietol podpísať a odišiel. S obsahom zmluvy uviedla žalobkyňa sa nestihla oboznámiť a ani
následne už nepovažovala to za potrebné, keďže žalovaný 1/ sa k tejto situácii postavil odmietavo. Ďalej
uviedla, že žalovaný 1/ neustále poukazuje na to, že sa nemala spoliehať na notára pri vypracovaní
právnych úkonov. Žalobkyňa k tomu uviedla, že práve sa spoliehala na notára, ktorý zabezpečí všetko

tak, aby v budúcnosti s tým nebol problém. Poukázala na darovaciu zmluvu a slová „darujúca účastníčka
si vymieňuje právo doživotného bezodplatného užívania prevádzaných nehnuteľností, čo obdarovaní
účastníci bez pripomienok uznávajú“ a podľa žalobkyne jedná sa jednoznačne o formuláciu práva
doživotného užívania nie záväzku tretej osobe užívanie umožniť. K námietkam o vadách titulu odkázala
na žalobu, v ktorej bola uvedená judikatúra Ústavného súdu SR vysvetľujúca, že základný rozdiel medzi

ochranou vlastníctva a ochranou držby (vo vzťahu k vydržaniu) je to, že na rozdiel od vlastníctva nie je
potrebné preukazovať platný právny dôvod a riadne nadobudnutie vlastníctva (práva) ale len okolnosti
svedčiace o poctivosti jeho nadobudnutia, inak povedané vydržanie existuje práve preto, aby zhojilo
formálne nedostatky právnych titulov, inak by tento inštitút nemal zmysel (čo by inak hojil). Nakoľko
žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení uvádza, že „žalobca je oprávnený nehnuteľnosti bezodplatne užívať,

čo týmto aj realizuje“ potvrdila žalobkyňa, že jej v užívaní nikdy nebolo bránené, a teda čo potvrdilo aj jej
dobromyseľnosť. Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že v prípade, že dôjde k zrušeniu a vyporiadaniu
podielovéhospoluvlastníctvamedzižalovaným1/ažalovaným2/tak,žesúdnehnuteľnostipredá,keďže
ani jeden zrejme nebude mať dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie druhého, v tomto prípade
žalovaný 1/ smeruje k tomu, aby sa ocitla na ulici, pretože ak sa podľa neho jedná len o „záväzok“

tento by pri vyporiadaní zanikol z dôvodu, že žalovaný 1/ už nebude vlastníkom nehnuteľností. Podľa
postoja žalovaného 1/ možno očakávať, že aj o splnenie záväzku v článku V ods. 2 Darovacej zmluvy
zaopatriťju,ktorýjenarozdielodprávaužívaťnehnuteľnostivčl.Vods.1Darovacejzmluvyformulovaný
vyslovene ako záväzok, bude musieť opätovne iniciovať súdne konanie.

8. Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie dňa 09.01.2024 a dňa 18.01.2024, na ktorom vykonal
dokazovanie a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 181 ods. 1 CSP
v celom rozsahu odkazuje na podanú žalobu a navrhuje vykonať dokazovanie tak ako bolo uvedené
v písomne podanej žalobe.

10. Žalobkyňa prítomná na pojednávaní uviedla, že darovaciu zmluvu spisoval notár JUDr. Debnár,
u ktorého predpokladala, že spíše darovaciu zmluvu tak, že nebude pochybností o jej bezodplatnom
doživotnom užívaní týchto nehnuteľností. V ostatnom vo svojom vyjadrení pred súdom žalobkyňa
zopakovalato,čobolouvedenévpodanejžalobeanáslednevovyjadreniachvovzťahukžalovanému1/.

11. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava doterajších vyjadrení
anadrámecuvedenéhouviedla,ženato,abyvzniklovecnébremenosamusiazmluvnéstranydohodnúť
o jeho obsahu. Mala za to, že v tomto prípade tak nebolo, keďže vecné bremeno musí byť zriadené určite
a zrozumiteľne, pričom by zo zmluvy malo byť zjavné, že zmluvné strany chceli dosiahnuť vecno-právne
účinky. V súdenej veci to tak nie je. Okrem toho poukázala na to, že obaja obdarovaní t.j. žalovaný

1/ a žalovaný 2/ nehnuteľnosť založili. Pokiaľ by bolo zriadené vecné bremeno, a to právo dožitia
ako žiada žalobkyňa, žiadna banka by žalovanému 1/ a žalovanému 2/ úver neposkytla. Jej tvrdenia
o tom, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nehnuteľnosť založili vyplýva z predloženého listu vlastníctva. Prvá
záložná zmluva je z roku 2008, druhá záložná zmluva z roku 2013. Okrem iného poukázala na to,
že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podávala žalobkyňa a nie notár, ako

bolo uvádzané. Z obsahu právneho úkonu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala len vkladu
vlastníckeho práva, nie vkladu práva, ktoré by zodpovedalo vecnému bremenu. Okrem toho medzi
stranami sporu prebiehalo na tunajšom súde niekoľko sporov. Podľa právnej zástupkyne žalovaného
1/ najdôležitejší pre toto konanie je spor vedený pod sp. zn. 5C/19/2017, kde sa žalobkyňa domáhala
od žalovaného 1/ vrátenia daru. V roku 2017 kedy podala žalobu skutočnosti, ktoré uvádza dnes podľa

právnej zástupkyne žalovaného 1/ neuvádzala a považovala vlastne to zaopatrenie za osobný záväzok.
Žaloba o vrátenie daru bola zamietnutá napriek tomu, že sudkyňou bola poučená o právnom posúdení
veci. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalobkyne vo vzťahu k žalovanému 1/, právna zástupkyňa poukázala
na konanie, ktoré sa viedlo na tunajšom súde sp. zn. 5Csp/53/2017, kde sa Prvá stavebná sporiteľňa
domáhala od žalovaného 1/ zaplatenia sumy 17.220,45 Eur s príslušenstvom, kde stavebná sporiteľňa

tvrdila, že žalovaný 1/ mal podpísať ručiteľský záväzok žalobkyni. V rámci tohto konania bolo zistené,
že žalovaný 1/ o tom nemal vedomosť a vyšlo najavo, že žalobkyňa uzatvorila zmluvu o úvere bez
vedomia žalovaného 1/, zabezpečila jeo podpis na úverovej zmluve, ktorý nebol pravý, čo z uvedeného
vyplýva, že žalobkyňa nebola schopná splácať svoje záväzky. V tomto konaní, na ktoré poukázala,
bolo vykonané aj písmoznalecké dokazovanie, kde bolo ustálené, že žalovaný 1/ zmluvu o ručiteľskom

záväzku nepodpísal a žaloba bola zamietnutá. Sama žalobkyňa aj pred príslušníkmi kriminálnej polície
keď sa viedlo konanie pod PZ ORPZ MT OKP 5597/2014 uviedla, že za svojho syna podpísala úverovú
zmluvu. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ sa domnievala, že dobromyseľnosť sa má skúmať v širšom
kontexte a podľa jej názoru aj z tých krokov žalobkyne vo vzťahu k žalovanému 1/ je zrejmé, že nikdy
nebola dobromyseľná. Okrem toho právna zástupkyňa žalovaného 1/ uviedla, že keď žalobkyňa bola

neúspešná v konaní sp. zn. 5C/19/2017 bola uznesením zaviazaná na náhradu trov 400,- Eur a trov
konania žalovanému 1/ vo výške 6.506,38 Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2021
a vykonateľnosť dňa 03.11.2021 a doposiaľ žalobkyňa náhradu trov konania nezaplatila, pričom dňa
06.12.2021 previedla podstatnú časť nehnuteľností, ktoré vlastnila darovacou zmluvou na druhého syna
– žalovaného 2/ a následne tvrdila, že nie je schopná trovy zaplatiť. Vklad vlastníckeho práva tejto

darovacej zmluvy bol povolený pod č. A. XXX/XXXX pričom sa robil aj Dodatok k darovacej zmluve
zo dňa 14.04.2022 a následne kataster povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/
dňa 19.04.2022. Podľa právnej zástupkyne žalovaného 1/ tak žalobkyňa ako aj žalovaný 2/ pomerne
dlhú dobu robia všetko preto, aby žalovaného 1/ pripravili o spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome
a priľahlých pozemkoch. Následne upriamila pozornosť súdu aj na tú skutočnosť, že žalovaný 1/

nehnuteľnosti neužíva, nakoľko žalobkyňa neustále vyvolávala konflikty s jeho manželkou. Z toho
dôvodu aj s maloletým dieťaťom sa museli odsťahovať do nájomného bytu vo Valči, o čom predložili
doklady v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/19/2017, a teda aj napriek tomu, že je spoluvlastníkom
rodinnému domu, obýva sociálnu garsónku. Ak teda žalobkyňa tvrdí, že je dobromyseľná, právna
zástupkyňa žalovaného 1/ a žalovaný 1/ sa domnievajú, že dobromyseľná nie je, pretože ak bolo

zriadené vecné bremeno právny úkon musí byť určitý a zrozumiteľný a zmluvné strany by sa dohodli
o jej obsahu. Toto tvrdenie nevyplýva z predložených listín a nevyplynulo to ani z vyjadrenia žalobkyne
na pojednávaní. Z opatrnosti navrhla, aby súd pripojil ku konaniu spisy, na ktoré poukazovala, a to sp.
zn. 5C/19/2017 a sp. zn. 5Csp/53/2017. V závere uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú.12. Žalovaný 1/ na pojednávaní súhlasil s vyjadrením jeho právnej zástupkyne.

13. Žalovaný 2/ prítomný na pojednávaní uviedol, že so žalobou žalobkyne súhlasí. Súhlasil aj
s vyjadrením žalobkyne či už písomnom alebo ústnom s tým, že žalobkyňa ako matka má doživotné
právo bývania v nehnuteľnosti. Zároveň popísal ako došlo k uzavretiu darovacej zmluvy s tým, že pokiaľ
ide o vrátenie daru on ako syn žalobkyne a žalovaný 2/ nemá s týmto problém a vie matke dar vrátiť
tak ako ho žiada.

14. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o žalobu sp. zn. 10C/42/2022 túto podal z dôvodu,
že sa chce vysporiadať s bratom – žalovaným 2/, aby brat mal na seba dom a staral sa oň. Navrhol mu,
že sa môžu dohodnúť aj tak, že dom bude v jeho vlastníctve t.j. žalovaného 1/ a žalovaného 2/ vyplatí
určitou sumou. Zo začiatku súhlasil, neskôr takúto možnosť zamietol. Podľa výpovede žalovaného 2/
matka – žalobkyňa môže do smrti bývať v dome bez ohľadu na to, či bude vlastníkom žalovaný 1/,

žalovaný 2/ alebo niekto iný, pričom zotrval žalovaný 1/ na tom, že nikdy nepovedal opak a nechce
matku z rodinného domu vysťahovať.

15. Na pojednávaní dňa 25.01.2024 právny zástupca žalobkyne zotrval na svojich písomných
a osobných vyjadreniach, ktoré následne doplnil z listinných dokladov predložených v konaní Okresného

súdu Martin sp. zn. 5C/19/2017, ktoré síce pre toto konanie sú irelevantné ale vzhľadom na skutočnosť,
že právna zástupkyňa žalovaného 1/ žiadala oboznámiť sa s obsahom týchto spisov, na tieto právny
zástupca žalobkyne poukázal a v závere svojho vyjadrenia uviedol, že v tomto konaní sp. zn. 5C/19/2017
sú dôkazy, ktoré potvrdzujú dobromyseľnosť žalobkyne a tie vyplývajú predovšetkým z podania právnej
zástupkynežalovaného1/nač.listu42a55,kdevodseku4uvádza,žedookamihu,kýmsasmanželkou

ako rodina odsťahovali z adresy Trnovo 95 platili úhrady spojené s užívaním rodinného domu, pričom
právna zástupkyňa priamo v záverečnej reči na č. listu 255 uviedla, že podľa čl. V predmetnej darovacej
zmluvy žalobkyňa mala právo doživotného bezodplatného užívania prevádzaných nehnuteľností.
Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/79/2019-335 zo dňa 30.11.2020,
kedy krajský súd rozhodoval o odvolaní voči rozhodnutiu Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/19/2017,

kedy na strane 12 svojho rozhodnutia vyhodnotil, že žalobkyňa nerušene užíva nehnuteľnosť, ktorá
je v spoluvlastníctve žalovaného 1/ a žalovaného 2/ bez úhrady za bývanie tak, ako jej to vyplýva
z darovacej zmluvy, a to právo doživotného bezodplatného užívania prevádzaných nehnuteľností.

16. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ na pojednávaní uviedla a poukázala na žalobu, ktorá bola

podaná v konaní sp. zn. 5C/19/2017, kde priamo v žalobe uviedla v 3 odseku, že obdarovaní prevzali
záväzok, podľa ktorého mali žalovaný 1/ a žalovaný 2/ poskytnúť žalobkyni primerané doživotné
bezodplatné zaopatrovanie. Čiže podľa právnej zástupkyne žalovaného 1/ žalobkyňa v roku 2017 tvrdila,
že zaopatrovanie, doživotné bezodplatné užívanie nehnuteľností bolo zriadené v darovacej zmluve
vo forme záväzku. Takisto jej právny zástupca (žalobkyne) ešte pred podaním žaloby vo výzve na

dobrovoľné plnenie uviedol „zároveň bol v darovacej zmluve v čl. V v 3 odseku zakomponovaný Váš
záväzok, podľa ktorého ste povinní svojej matke miestnym pomerom primerane, doživotné bezodplatné
zaopatrovanie, najmä v prípade potreby poskytovať jej stravovanie v nemoci a starobe, zabezpečiť jej
lekársku i osobnú starostlivosť“, čiže ako uviedla právna zástupkyňa žalovaného 1/, samotná žalobkyňa
charakterizovala len záväzok, ktorý je uvedený v darovacej zmluve ako záväzok. Až pod vplyvom

súčasného právneho zástupcu začala tvrdiť, že sa jedná o vecné bremeno, pričom týmto neoperovala
ani v konaní sp. zn. 5C/19/2017, ktoré nijakým spôsobom sporné nebolo. V závere uviedla, že právna
argumentácia je právne správna, uviedla, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na podanie
takejto žaloby a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

17. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že má za to, že z vykonaného dokazovania
sa potvrdila skutočnosť, že žaloba je podaná dôvodne. Pokiaľ sa týka právnej argumentácie ako aj
skutkovej, táto bola rozsiahle uvedená vo všetkých podaniach žalobkyne, čiže na túto argumentáciu
v plnom rozsahu odkázal a navyše z vykonaného dokazovania na konanom pojednávaní vyplynulo, že
úmyslom strán bolo zriadiť vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľností, čo vyplýva aj priamo

z formulácie v zmluve a vyplýva to priamo aj z podaného návrhu na vklad tak ako bol uvádzaný
v žalobe. Zároveň mal za to, že aj z výsluchu žalovaného 1/ na pojednávaní vyplynulo a sám potvrdil,
že úmyslom bolo, aby matka mohla bývať bez ohľadu na to, kto bude vlastníkom či on alebo jeho
brat. Právny zástupca žalobkyne v zásade mimo argumentáciu už uvedenú v podaniach poukázal nato, že aj táto žaloba bola podaná a je spravodlivá, aby v dôsledku sporov medzi bratmi a v dôsledku
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva napr. zanikol záväzok ak sa predá nehnuteľnosť,
lebo v danom konaní vyplynulo z toho, že pravdepodobne ani jeden z bratov nemá na vyplatenie toho

druhého z reálnej znaleckej hodnoty, a teda v zásade by žalobkyňa – matka mohla skončiť na ulici. A je
teda nespravodlivé podľa právneho zástupcu žalobkyne, aby na to bola odkázaná, preto zotrval na tom,
že žaloba je dôvodná a navrhol jej v celom rozsahu vyhovieť.

18. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ uviedla, že žaloba nie je dôvodná. Z formulácie darovacej zmluvy

nevyplýva, že by si účastníci zmluvy vymienili vecno-právne účinky zaopatrovacieho záväzku. Podľa
názoru právnej zástupkyne žalovaného 1/ je záväzok zaopatrovať dojednaný ako záväzok zo zmluvy.
Zároveň podotkla, že z výsluchu žalovaného 1/ nevyplynulo, že strany mali v úmysle zriadiť vecné
bremeno a z toho dôvodu žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

19. Z osvedčenia o dedičstve G. XXX/XX, G. XX/XX zo dňa 18.02.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 18.02.2003 súd zistil, že v dedičskej veci po C. B. – otcovi žalovaného 1/ a žalovaného 2/ dedičia
uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, podľa ktorej jednu polovicu rodinného domu s príslušenstvom
a pozemkom v katastrálnom území E., vedené na LV č. XX pod A parc. č. XXX – rodinný dom, súpisné
číslo XX a ním zastavaná plocha o výmere 559 m2, parc. č. XXX – záhrady o výmere 641 m2 pod B p.č. 1
prevezmú žalovaný 1/ a žalovaný 2/ s povinnosťou vyplatiť ustupujúcej dedičke C. H. (sestre žalovaných

1/ a 2/) náhradu za jej dedičský podiel v sume 83.334,- Sk. Všetok ostatný majetok preberá žalovaný
1/ bez povinnosti výplaty voči ustupujúcim dedičom, nakoľko títo sa vzdali svojho podielu v prospech
preberateľa bez náhrady. Druhú polovicu rodinného domu s priľahlými pozemkami a nehnuteľnosťami
zdedila žalobkyňa – manželka nebohého C. B..

20. Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 05.11.2003 medzi žalobkyňou ako darujúcou a žalovaným 1/
a žalovaným 2/ ako obdarovanými súd zistil, že žalobkyňa odovzdala darom do vlastníctva žalovanému
1/ a žalovanému 2/ každému ideálnu 1-inu nehnuteľností v katastrálnom území E., ktoré sú zapísané
u katastrálneho úradu v Žiline – Správy katastra Martin na LV č. XX pod A rodinný dom číslo súpisné
95, ním zastavané plochy parcela reg. CKN č. XXX výmera 559 m2, priľahlá záhrada parcela reg. CKN

č. XXX výmera 641 m2 pod B r.č. 1 patriaca žalobkyni v ideálnej polovici. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/
prijali nehnuteľnosti v ideálnej 1-ine od matky ako dar s vďakou. Zároveň v čl. V Darovacej zmluvy
darujúca účastníčka – žalobkyňa si vymienila právo doživotného bezodplatného užívania prevádzaných
nehnuteľností, a to v plnom rozsahu tak ako ich doteraz užívala, čo obdarovaní účastníci – žalovaný
1/ a žalovaný 2/ bez pripomienok uznali. Zároveň v čl. V Darovacej zmluvy vyplýva, že obdarovaní –

žalovaný1/ažalovaný2/saďalejzaväzujúposkytovaťmatke–žalobkynimiestnympomeromprimerané
doživotné bezodplatné zaopatrovanie. Zaväzujú sa najmä v prípade potreby poskytovať jej stravovanie,
v nemoci a starobe jej zabezpečiť lekársku i osobnú starostlivosť a po smrti jej vystrojiť slušný pohreb.
Darovacia zmluva bola zavkladovaná pod A. XXXX/XXXX.

21. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX z katastra nehnuteľností okres F., obec E., katastrálne územie E.
vyplynulo, že nehnuteľnosti tak ako sú popísané v žalobe sú v spoluvlastníckom podiele žalovaného 1/
a žalovaného 2/ každého v 1-ici, pričom ako ťarchy sú na liste vlastníctva uvedené zmluvy o zriadení
záložného práva v prospech záložného veriteľa.

22. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá
ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

23. Podľa § 129 ods. 2 OZ držať možno veci ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon
§ 130.

24. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

25. Podľa § 134 ods. 2 OZ takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť

predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb (§ 125).26. Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

27. Podľa § 134 ods. 4 OZ pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerané ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

28. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou na základe závetu spojený
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu

alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

29. Podľa § 151o ods. 2 zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľností, pokiaľ osobitný
zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

30. Podľa § 151o ods. 3 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

31. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

32. V prvom rade sa súd zaoberal naliehavým právnym záujmom, ktorý namietala právna zástupkyňa
žalovaného na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, či je daný najmä tam, kde by bez

tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. V tomto prípade súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem je daný, nakoľko
toho času už prebieha súdne konanie sp. zn. 10C/42/2022, v ktorom synovia žalobkyne – žalovaný
1/ a žalovaný 2/ sa sporia o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam popísaným v tejto žalobe. Na liste vlastníctva č. XX nie je vecné bremeno v prospech

žalobkyne zapísané, teda ak by súd v konaní sp. zn. 10C/42/2022 napríklad nariadil predaj uvedených
nehnuteľností, či už z dôvodu, že ani jeden zo synov žalobkyne nemá dostatok finančných prostriedkov
na vyplatenie druhého reálne hrozí, že žalobkyňa by nemala kde bývať. V tomto smere súd videl, že je
daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.

33. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí nemôže podľa súdu vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa.
Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska t.j. či držiteľ pri zachovaní
náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte

požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
Oprávnená držba sa nemusí nevyhnute opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý
právny dôvod (titulus putativus) teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/287/2006). Pri
ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť

presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pri tom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar
ako o bezodplatné plnenie ( Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.11.2018). Najvyšší

súd aj v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/283/2009 vyslovil, že o dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde
držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je
omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú
možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen
skutkový ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných

právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych
skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného
a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný. Pri posudzovaní oprávnenosti
držby súd vychádzal aj zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekonábezprávne ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré
sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci.
Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť ako vec

nadobudol – či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám
o sebe podkladom pre vydržanie ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi
oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva podľa súdu nie je spravidla treba,
aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom
pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto

nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci
dostatočne opodstatňuje. Dobrá viera oprávnená od držiteľa, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým
okolnostiam veci sa musí vzťahovať i k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke
právo. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza
na iného vlastníka napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a podobne.
Súd zároveň pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015

z 14.11.2018, kedy vyplýva záver, že pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním
vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva
podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako aj
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú
intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po
stanovenúdobuobjektívnepresvedčenýosvojomdomnelomvlastníckompráve)sostavomvlastníckych
A a contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom nemôže
byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti sa skúma,

či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol.
Nemôže byť teda rozhodujúce, že pri tom nesplnil zákonné podmienky tak, ako to v tomto prípade
namieta právna zástupkyňa žalovaného 1/. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar

ako bezodplatné plnenie.

34. Darovacia zmluva, ktorá bola podpísaná stranami sporu dňa 05.11.2003 podľa súdu obsahovala
v čl. V tak „podmienku“ darkyne/žalobkyne – vymienenie si darkyňou/žalobkyňou právo doživotného
bezodplatného užívania prevádzaných nehnuteľností a to v plnom rozsahu tak, ako ich užívala do

uzavretia darovacej zmluvy, čo obdarovaní/žalovaní 1/ a 2/ bez pripomienok uznali. V konaní ani
jeden z nich nenamietal platnosť uvedenej darovacej zmluvy a zároveň darovacia zmluva obsahovala
v uvedenom článku V aj „záväzok“ žalovaného 1/ a žalovaného 2/ poskytovať matke/darkyni miestnym
pomerom primerané doživotné bezodplatné zaopatrovanie – najmä v prípade potreby poskytnúť jej
stravovanie, v nemoci a starobe zabezpečiť jej lekársku i osobnú starostlivosť a po smrti jej vystrojiť

slušný pohreb. V tomto prípade podľa názoru súdu ide o dva samostatné a nezávislé ustanovenia
darovacej zmluvy. Z „podmienky“ možno podľa názoru súdu jednoznačne vyvodiť, že žalobkyňa ako
matka žalovaných v predmetnej darovacej zmluve mienila previesť svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1-ice v 1-ine na každého zo svojich dvoch synov žalovaného 1/ a žalovaného 2/, pričom si chcela
zároveň zabezpečiť to, že v predmetných nehnuteľnostiach bude môcť dožiť t.j., že mienila zriadiť vecné

bremeno. Uvedená „podmienka“ sa premietla i do návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa
v žalobe ale aj v priebehu konania uvádzala a tvrdila, že darovaciu zmluvu ako i návrh na vklad spisoval
notár JUDr. Debnár, ktorý však už je nebohý a teda okolnosti ohľadom uzavretia zmluvy nie je možné
preukázať.Avšakzpredmetnýchlistínniejezrejmé,čibolispisovanénotárom,jedineto,ženadarovacej
zmluve bol podpis žalobkyne ako darkyne uvedený notárom. Čiže v tomto prípade nie je možné vylúčiť,

že zmluvu a aj vklad spisoval notár tak, ako to tvrdí žalobkyňa a žalovaný 2/, a teda že žalobkyňa
postupovala s náležitou obozretnosťou, keď so spísaním zmluvy sa obrátila na notára ako úradnú osobu
znalú práva.

35. Medzi stranami bolo nesporné, že predmet konania je spôsobilým predmetom vydržania. Sporná

bola oprávnenosť držby a dĺžky vydržacej doby a skutočnosť, že žalovaný 1/ zotrvával na tom, že
právo bezodplatného užívania nehnuteľnosti žalobkyňou malo byť iba jeho osobným záväzkom, pričom
žalobkyňa tvrdila spolu so žalovaným 2/ a bola presvedčená o tom, že sa jedná o právo spojené
s nehnuteľnosťou, čiže právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Súd dospel k záveru, že existujetitul, na základe ktorého sa žalobkyňa domnievala a objektívne aj domnieva, že mohla mať vecné
právo doživotného bezodplatného užívania uvedených nehnuteľností, a to titulom darovacej zmluvy
uzavretej dňa 05.11.2023 ako konštatuje súd vo svojom odôvodnení rozsudku a hlavne na formuláciu

čl. V ods. 2 darovacej zmluvy. Na predchádzajúcom pojednávaní sám žalovaný 1/ na otázku súdu,
či súd tomu rozumie správne, že matka – teda žalobkyňa môže do smrti bývať v dome a či on ako
vlastník alebo aj jeho brat alebo ktokoľvek iný ju tam nechajú bývať odpovedal: „jasné, veď ja som nikdy
nepovedal opak“. Úmyslom darovacej zmluvy bolo zriadiť právo spojené s nehnuteľnosťou, a teda právo
zodpovedajúce vecnému bremenu a nie osobný záväzok ako tvrdí žalovaný 1/. S poukazom na jeho

vyjadrenie na pojednávaní, hoci tvrdil žalovaný 1/ vo svojich písomných vyjadreniach prostredníctvom
právnej zástupkyne, že právo bezodplatného užívania, ktorému on nijako nebráni považuje za osobný
záväzok pri svojej výpovedi uviedol, že matka – žalobkyňa môže bývať v uvedených nehnuteľnostiach
bez ohľadu na to, kto ich vlastní a v podstate z jeho výpovede súd sa stotožnil s tým, že žalovaný 1/
obsahovo potvrdil, že sa jedná o vecné bremeno. V ostatnom poukazuje aj na konanie sp. zn 5C/19/2017
Okresného súdu Martin, ktoré obsahuje napr. dôkazy potvrdzujúce dobromyseľnosť žalobkyne a teda

oprávnenosť jej držby ako aj nepretržitosť vydržacej držby aj keď tie skutočnosť, ktoré v tomto konaní
boli zistené nijakým spôsobom nesúvisia s výkonom práva bezodplatne užívať nehnuteľnosť.

36. Predpokladom oprávnenosti držby práva je to, že držiteľ vykonáva toto právo (v prejednávanom
prípade právo zodpovedajúce vecnému bremenu) pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti a povahu

konkrétneho prípadu je dobromyseľný, že mu toto právo patrí aj keď z objektívneho hľadiska nemá na
to žiaden právom aprobovaný dôvod a platí vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená – v prípade pochybností je vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti
držiteľa a dôkazné bremeno preniesť na tohto kto namieta voči oprávnenej držbe (§ 130 OZ). Súd
dal za pravdu žalobkyni, že v konaní vedenom na Okresnom súde Martin sp. zn. 5C/19/2017 vecným

bremenom neargumentovala, nakoľko existencia jej práva doživotne užívať nehnuteľnosti nebola
predmetom daného konania a rovnako tak nebola ani sporná. Naviac súd poukazuje, že v zápisnici
zo dňa 03.07.2019 v konaní sp. zn. 5C/19/2017 (čl. 255 spisu) právna zástupkyňa žalovaného 1/
JUDr. Kľačanová výslovne v záverečnej reči uvádza, že „podľa článku V predmetnej darovacej zmluvy
žalobkyňa mala právo doživotného bezodplatného užívania prevádzaných nehnuteľností v plnom

rozsahu, pričom ona toto právo aj využíva bez akéhokoľvek obmedzenia zo strany žalovaného“. Právna
zástupkyňa žalovaného 1/ v uvedenej záverečnej reči nehovorí o „záväzku“ ale o práve a až v tomto
konaní sp. zn. 11C/37/2023 ho kvalifikuje (len) ako „záväzok“ žalovaných. Rovnako súd poukazuje na
stranu 12 rozsudku tohto konania, a to na čl. 263 rub, kde súd konštatuje, že žalobkyňa nerušene
užíva nehnuteľnosť, ktorá je v spoluvlastníctve žalovaného bez úhrady za bývanie tak, ako jej to vyplýva

z darovacej zmluvy – právo doživotného bezodplatného užívania prevádzaných nehnuteľností, teda
podľa súdu uvedené len dotvrdzuje tvrdenia žalobkyne o tom, že predmetné nehnuteľnosti po celú
dobu nerušene užívala. Pokiaľ žalovaný 1/ vo svojich vyjadreniach poukazoval na konanie sp. zn.
5C/19/2017, ktorým žalobkyňa žiadala od neho vrátenie daru súd je toho názoru, že pre toto konanie
nie je relevantné, že žalobkyňa žiadala o vrátenie daru a jej žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá

z dôvodu, že nepreukázala, že by boli naplnené podmienky podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z listín predložených v konaní Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/19/2017, ktoré konanie
pre toto konanie je pre súd irelevantné, ako už uviedol, súd okrem iného poukazuje aj na podanie
právnej zástupkyne žalovaného 1/ na č. listu 42 a 55, kde v odseku 4 uvádza, že „do okamihu, kým
sa s manželkou ako rodina odsťahovali z adresy E. XX, platili úhrady spojené s užívaním rodinného

domu“, pričom právna zástupkyňa tak ako už je uvedené na č. listu 255 spisu výslovne uviedla, že
podľa čl. V predmetnej darovacej zmluvy žalobkyňa mala právo doživotného bezodplatného užívania
predmetných nehnuteľností v plnom rozsahu, pričom ona toto právo aj využívala bez akéhokoľvek
obmedzenia zo strany žalovaného. Čiže v tomto prípade nemôže existovať spor o výklade, či sa jedná
o právo spojené s nehnuteľnosťou s nehnuteľnosťou alebo osobný záväzok. Naviac podanie na č. listu

42 a 55 predmetného spisu bolo vykonané dňa 01.06.2017, pričom záverečná reč právnej zástupkyne
žalovaného 1/ bola vykonaná dňa 03.07.2019. Teda žalovaný 1/ prostredníctvom právnej zástupkyne
aj niekoľko rokov po uplynutí vydržacej doby tvrdil, že právo jeho matky/žalobkyne je naďalej nerušene
vykonávané. Toto žalovaný 1/ tvrdil v priebehu celého tohto konania, či už v písomných vyjadreniach
právnej zástupkyne alebo vo svojich osobných vyjadreniach, avšak účelovo uvádza, že sa jedná o jeho

osobný záväzok, čo v konaní sp. zn. 5C/19/2017 neuviedol, keďže sa vždy vyjadroval o práve jeho
matky na bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti, a teda o práve spojeného s nehnuteľnosťami. Naviac
bezodplatnosť užívania uvedených nehnuteľností bola potvrdená aj manželkou žalovaného 1/ pri jej
výpovedi na č. listu 1/ spisu 5C/19/2017, kedy uviedla „domácnosť financovali spolu s bratom F.a žalobkyňa v tejto dobe na to neprispievala“. Skutočnosť nerušeného užívania nehnuteľností takýmto
spôsobom bola v uvedenom konaní preukázaná aj výsluchom manželky žalovaného 2/ na č. listu
168, keď uviedla „pätnásť rokov sme žili v domácnosti spolu dobre, pričom následne nastali konflikty

v domácnosti“. Z uvedeného vyplýva, že konflikty strán sporu teda nikdy v žiadnom spore nesmerovali
k spochybneniu práva doživotného bezodplatného užívania nehnuteľností. Nakoniec aj konajúci súd
v konaní sp. zn. 5C/19/2017 vyhodnotil na strane 12 svojho rozhodnutia, že žalobkyňa nerušene užíva
nehnuteľnosť, ktorá je v spoluvlastníctve žalovaného 1/ a 2/ bez úhrady za bývanie tak, ako jej vyplýva
z darovacej zmluvy právo doživotného bezodplatného užívania prevádzaných nehnuteľností, čo do

svojho rozhodnutia prevzal aj Krajský súd v Žiline v konaní sp. zn. 8Co/79/2019-335 zo dňa 30.11.2020,
keď na strane 2 svojho rozhodnutia túto formuláciu ako uvedenú prvoinštančným súdom do svojho
rozhodnutia prevzal a na strane 5 v bode 6 svojho rozhodnutia konštatoval, že okresný súd dospel
k správnym skutkovým zisteniam. Z uvedeného pre súd vyplýva, že ku dňu vyhlásenia prvoinštančného
rozhodnutia t.j. ku dňu 03.07.2019 konštatovali nepretržitosť nerušeného bezodplatného užívania
sporových nehnuteľností. Rovnako tak je pre súd irelevantné tvrdenie žalovaného 1/, že žalobkyňa

mu mala spolu so žalovaným 2/ predložiť advokátkou JUDr. Ďurčaťovou predpripravenú darovaciu
zmluvu,ktoroumalipožalovanom1/chcieť,abypreviedolsvojpodielnanehnuteľnostiachnažalobkyňu.
Uvedené totiž nie je predmetom tohto konania a ani nemá pre rozhodnutie v tomto konaní súdu význam.
Bez ohľadu na to, čo súd uviedol, ak aj v darovacej zmluve od advokátky JUDr. Ďurčaťovej bolo
uvedené, že žalovaný 1/ prevedie polovicu nehnuteľností na žalobkyňu bez akýchkoľvek tiarch, dlhov

a závad, uvedené je opäť bez významu, nakoľko ak by aj k uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy došlo
(domnele) vecné bremeno v prospech žalobkyne by tým nijako nebolo dotknuté – bolo totiž zriadené
pre ňu samotnú – navyše žalobkyňa rozporuje obsah predloženej darovacej zmluvy, nakoľko nevie,
či bola skutočne vyhotovená v danom znení, pričom ak aj advokátka uviedla, že podiel žalovaný 1/
prevádza nezaťažený, urobila tak z dôvodu, že vychádzala zo znenia listu vlastníctva č. XX, ktorý nemá

takúto ťarchu uvedenú. Naopak žalovaný 2/ úmysel účastníkov darovacej zmluvy zo dňa 05.11.2003
zriadiť vecné bremeno v prospech matky – žalobkyne spočívajúce v jej práve dožiť v predmetných
nehnuteľnostiach nijako nespochybnil. Žalovaný 1/ uvedené rozporuje, pričom dobromyseľnosť matky
spochybnil len tým, že táto sa už snažila darovaný podiel od žalovaného 1/ získať späť.

37. Súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ neuniesol dôkazné bremeno, tvrdenia, že žalobkyňa
nevykonávala právo zodpovedajúce vecnému pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti a povahu
prípadu nebola dobromyseľná, že jej toto právo patrí, aj keď z objektívneho hľadiska nemala na to žiaden
právom aprobovaný dôvod (k zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností nedošlo resp. nebol
tam riadny návrh na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností), pričom v pochybnostiach treba

vychádzať z toho, že držba je oprávnená. Súd pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým aj z Nálezu
Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 468/2022 z 24.11.2022, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil, že „pri ústavne
konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je

v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú
sumu,prípadneposkytolinédohodnutéplneniealebopreukázateľneišloodarakobezodplatnéplnenie.“

38. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa spolu s manželom v roku 1972 postavili
rodinný dom a odvtedy ho nerušene užívali. Súd poukazuje, že v roku 2003 po smrti manžela sa

žalobkyňa rozhodla darovať svoju polovicu nehnuteľností žalovaným 1/ a 2/ s podmienkou, že v dome
bude môcť dožiť. Darovaciu zmluvu z 05.11.2003 čítal tak žalovaný 1/ ako žalovaný 2/, nenamietali jej
platnosť, nerozporovali to, že sú na LV č. XX zapísaní ako vlastníci uvedených nehnuteľností, nebránili
sa ani „vymieneniu žalobkyne“ v článku V ani záväzku v totožnom článku. Súd dospel k záveru, že
v rozpore s dobrými mravmi je tak práve konanie žalovaného 1/, ktorý teraz tvrdí, že v roku 2003 nemali

účastníci darovacej zmluvy v pláne zriadiť v prospech matky vecné bremeno spočívajúce v práve dožitia
v predmetných nehnuteľnostiach. S tvrdením žalovaného 1/ sa súd nestotožnil a preto žalobe v celom
rozsahu vyhovel tak ako je uvedené vo výroku rozsudku s poukazom na svoje zdôvodnenie.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému 1/ nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pokiaľ ide o náhradu trov konania voči žalovanému 2/, tieto
si právny zástupca žalobkyne neuplatnil, a to z dôvodov, že žalovaný 2/ so žalobou súhlasil, preto
súd rozhodol, že žalobkyňa si náhradu trov konania voči žalovanému neuplatňuje. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí

samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.