Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218208921
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1218208921.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Bratislava IV v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej

a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej st. a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: A. - S., X..H..E..,
Š. XX/A, W., G.: XX XXX XXX, W., proti žalovanej: Slovenská H. - Q. N. P. N. X., D. X, W., o náhradu
škody 4.180,66 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava
IV zo dňa 11.01.2024 č. k. B2-10C/72/2018-369 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

4.180,66 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 24.08.2018 do zaplatenia do troch dní od jeho
právoplatnosti titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej náhrady škody titulom nesprávneho
úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Regionálny úrad verejného zdravotníctva (ďalej len RÚVZ)
tým, že nekonal včas a bez zbytočných prieťahov po začatí správneho konania vo veci vydania

rozhodnutia o udelení súhlasu s uvedením priestorov reštaurácie s ubytovaním do prevádzky po zmene
nájomcu.

3. Skutkovo bola žaloba odôvodnená tým, že žalobca ako nájomca reštaurácie „J.
S.“ v rodinnom dome na U. J. XX Q. W., ktorého vlastníčkou a prenajímateľkou je G.. U. F., uzatvoril
dňa 01.06.2017 podnájomnú zmluvu s podnájomcom - spoločnosťou 3MLP, s.r.o. Podnájomca ako nový
prevádzkovateľ reštaurácie zaplatil žalobcovi nájomné za mesiace jún, júl a august 2017. Za mesiace

september, október, november a polovicu mesiaca december odmietol nájomné uhradiť a uplatnil si
100 % zľavu až do času, kým bude predmet podnájmu prevádzkyschopný v zmysle udelenia súhlasu
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ). Mesačné nájomné predstavovalo sumu 2.400 €
s DPH. Súhlas úradu na základe žiadosti zo dňa 17.08.2017 bol daný až 23.10.2017. Žalobca si uplatnil
náhradu škody za mesiac september v sume 2.400 € a za 23 dní mesiaca október, čo predstavuje
sumu 1.780,66 € s DPH, celkom spolu v sume 4.180,66 €. Žalobca si uplatnil náhradu škody len za
prieťahyvkonanípredprvostupňovýmsprávnymorgánom.Podnájomcaakožiadateľoudeleniesúhlasu

s uvedením reštauračného zariadenia do prevádzky podal žiadosť na RÚVZ dňa 17.08.2017. Úrad po
preskúmaní žiadosti vykonal ohliadku priestorov prevádzky a ústne žiadateľovi avizoval, že budú vo veci
nariaďovať meranie hluku. Žiadateľ bez zbytočného odkladu dňa 08.09.2017 doložil na úrad 4 meracie
protokoly, ktoré už boli v minulosti v prevádzke vykonané. V rovnaký deň vydal RÚVZ oznámenie ozačatí správneho konania a zároveň vydal aj oznámenie o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia o
60 dní a zaslal ho žiadateľovi. Oznámenie o začatí správneho konania vyvesil na úradnej tabuli až dňa
14.09.2017, doručenie nastalo 29.09.2017. Dňa 13.10.2017 požiadal RÚVZ svoj nadriadený orgán -

Úrad verejného zdravotníctva SR o ďalšie predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o 30 dní. Úrad
verejného zdravotníctva SR túto žiadosť dňa 19.10.2017 zamietol. Zamietnutie žiadosti odôvodnil tým,
že predmetnú vec nie je možné považovať za obzvlášť zložitú a preto nie je dôvod na ďalšie predĺženie
lehoty. Úrad naopak konštatoval, že ide o jednoduchú vec, ktorú bolo možné rozhodnúť bezodkladne.
Úrad uviedol, že prvostupňový orgán svojim postupom porušil § 49 ods. 1 a tiež ustanovenie § 3 ods.

4 Správneho poriadku. Z uvedeného považoval žalobca za zrejmé, že RÚVZ sa v konaní dopustil
nesprávnehoúradnéhopostupu,ktorýspočívalvzbytočnýchprieťahochvkonaníavporušenípovinnosti
vydaťrozhodnutievzákonomstanovenejlehote.Tvrdil,žesprávnekonaniemalozačaťpodanímžiadosti
o udelenie súhlasu s uvedením reštaurácie s ubytovaním do prevádzky, teda dňa 17.08.2017. RÚVZ
vydal oznámenie o začatí konania až 08.09.2017 a vyvesil ho na úradnú tabulu až 14.09.2017, okamih
doručenia nastal až 29.09.2017, čo bolo 43 deň od začatia konania. Tvrdil, že už táto skutočnosť

sama o sebe predstavuje prieťahy v konaní. Podľa Správneho poriadku má správny orgán povinnosť v
jednoduchých veciach rozhodnúť bezodkladne, v ostatných (nie jednoduchých veciach) má povinnosť
rozhodnúť v lehote 30 dní od začatia správneho konania. Z vyššie uvedeného mal za zrejmé, že RÚVZ
nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote v jednoduchej veci bezodkladne a už vôbec nie
ani v lehote 30 dní od začatia správneho konania. Neobstojí ani jeho predĺženie lehoty na vydanie

rozhodnutia o 60 dní a ani jeho žiadosť na nadriadený orgán o ďalšie predĺženie lehoty o 30 dní. Konanie
začalo dňa 17.08.2017 a keďže sa jednalo o jednoduchú vec, tvrdil, že mal RÚVZ o nej rozhodnúť
bezodkladne, najneskôr do konca augusta 2017. Úrad vydal rozhodnutie až 23.10.2017, pričom za
nesprávny úradný postup sa považujú aj prieťahy v konaní. Žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda v podobe
straty na nájomnom. Celý proces uvedenia priestorov do prevádzky, ktorá spĺňala všetky štandardy a

normy, trval od 17.08.2017 až do 20.12.2017, čo je takmer 4 mesiace. Žalobca si náhradu škody uplatnil
len za prieťahy v konaní na prvom stupni. Za konanie na odvolacom orgáne si žalobca náhradu škody
neuplatňuje. Žalobca svoj nárok na náhradu škody predbežne prerokoval na Ministerstve zdravotníctva
SR dňa 23.03.2018. Dňa 23.08.2018 mu bola doručená zamietavá odpoveď.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol chronologický popis konania na prvom aj druhom stupni
správneho konania. K námietkam žalobcu uviedol, že sa v danom prípade nejednalo o jednoduchú vec.
Do konania sa prihlásil aj ďalší účastník p. V., ktorého musel správny orgán do konania prizvať. Tiež
bolo potrebné zohľadniť, že prevádzka v predmetných priestoroch rodinnej zástavby bola už v minulosti
opakovane problematická z dôvodu opakovaných sťažností na hluk zo strany susediacej rodiny O..

Žalobca teda sám uviedol podnájomcu do omylu, ak ho ubezpečoval v tom, že posúdenie jeho žiadosti je
len formálnym úkonom. V konaní boli uplatnené námietky účastníkov konania, ktoré bolo treba náležite
preskúmať a vyhodnotiť. Žalovaný uviedol, že nemôže zodpovedať za spôsob, ktorým žalobca so svojim
podnájomcom dohodol platenie nájomného, nakoľko táto skutočnosť je predmetom súkromnoprávneho
zmluvného vzťahu.

5. Žalobca v Replike uviedol, že Vyjadrenie žalovaného obsahovo nesúvisí s predmetom sporu a
predstavuje len skopírovaný text rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Viaceré tvrdenia
žalovaného mal za nezrozumiteľné a nejasné, nakoľko mu z nich nie je zrejmé, či obsahujú prejav vôle
žalovaného,aleboideotlmočenienázorusprávnehoorgánu.Nejednásaoprostriedokprocesnejobrany

žalovaného, ale o referované námietky, ktoré boli vznesené účastníkmi v správnom konaní. Argumenty
žalovaného týkajúce sa údajnej neexistencie prieťahov v konaní žalobca poprel. Tvrdil, že prieťahy
boli jednoznačne konštatované odvolacím správnym orgánom - Úradom verejného zdravotníctva SR,
ktorý jasne deklaroval, že sa jednalo o jednoduchú vec, ktorá mala byť rozhodnutá bezodkladne a
prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade s požiadavkou princípu hospodárnosti konania,

keďže nekonal včas a bez zbytočných prieťahov. Žalovaný podľa žalobcu nijako nevyvrátil skutočnosti
konštatované orgánom verejnej moci a vo svojej argumentácii ide až tak ďaleko, že vychádza z
predpokladu, že žalobca mal pro futuro predpokladať porušovanie zákona zo strany správneho orgánu.
Žalovanému vytkol, že sa snaží navodiť dojem, že priestory prevádzky neboli v poriadku a porušovali
právne normy. Nepravdivo a zavádzajúco tiež tvrdí, že prevádzka mala byť problematická a zrejme

nespĺňala právne normy. Žalobca namietal, že žalovaný však takéto porušenie právnej normy nijako
nekonkretizoval a nedoložil žiadnymi dôkazmi. Žalobca naopak tvrdil, že prevádzka vždy spĺňala
požadované normy. Podanie podnetu treťou osobou samo o sebe nezakladá automaticky stav porušenia
právatýmviac,ževšetkypodnetybolivyhodnotenéakoneopodstatnené.Nespokojnosťtretíchsubjektovs prevádzkou reštaurácie nezakladá automaticky jej problematickosť a na takomto predpoklade sa nedá
založiť ospravedlnenie prieťahov v konaní. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne opisuje aj skutkový stav a
argumenty vedúce k predĺženiu lehoty na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý uviedol,

že dôvodom predĺženia lehoty je spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci. Naproti tomu žalovaný tvrdí,
že dôvodom mala byť vedomosť správneho orgánu o opakovaných podnetoch obyvateľov okolitých
domov, predpoklad správneho orgánu o doručovaní námietok proti uvedeniu reštaurácie do prevádzky,
predpoklad správneho orgánu o prihlasovaní sa ďalších osôb do konania, potrebnosť posúdenia ich
námietok a vyjadrení a zhodnotenie predložených dôkazov. Prístup žalovaného označil za účelový,

zavádzajúci a v rozpore so zákonom, keď žalovaný podsúva súdu tvrdenia, ktoré sú v rozpore s
obsahom správneho spisu. Uviedol, že každý subjekt má právo očakávať, že jeho vec bude vybavená
bez prieťahov. Nie je podľa neho možné, aby správny orgán odôvodňoval predĺženie lehoty nejakými
vnútornými pocitmi a už vonkoncom ju nie je možné predĺžiť paušálne a automaticky ihneď potom,
ako bolo začaté správne konania a bez toho, aby bol realizovaný nejaký úkon. Namietal, že žalovaný
výslovne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, teda je potrebné považovať ich za nesporné. Žalovaný

najmä nepoprel nárok žalobcu, nepoprel existenciu škody, nepoprel jej výšku, príčinnú súvislosť medzi
neprávnym úradným postupom a vznikom škody a nepoprel ani nesprávny úradný postup. Napokon
žalobca uviedol, že žalovaný neuplatnil prostriedky procesnej obrany ani včas.

6. Žalovaný v Duplike namietal, že tvrdenia žalobcu o prieťahoch v konaní neboli zo strany odvolacieho

orgánu potvrdené v jeho meritórnom rozhodnutí. Trval na tom, že žalobca vedel, alebo vedieť mal, že pri
uvádzaní priestorov do prevádzky budú do konania prizvaní aj ďalší účastníci konania, ktorí opakovane
dávali podnety k prevádzke už od r. 2009. Prevádzkovateľ je oprávnený začať prevádzkovať priestory až
na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu. Skutočnosť, že si priestory prevádzkovateľ
prenajal za nájomné ešte pred udelením súhlasu s uvedením prevádzky do činnosti, nie je podľa

žalovaného pre správny orgán rozhodujúca a nie je povinný na to prihliadať. Podmienky uzatvorenia
nájomného vzťahu sú výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V prípade, že prevádzkovateľ
zariadenia ako podnájomca neuhrádzal nájomné riadne a včas, bolo toto okolnosťou, ktorú mal nájomca
riešiť na príslušnom súde. Mal za neprípustné, aby žalobca žiadal úhradu nájomného od štátu, keď táto
mu vznikla v dôsledku neplnenia si zmluvných povinností zo strany druhého účastníka zmluvnej strany

podnájomného vzťahu. Žalovaný naďalej trval na tom, že z okolností prípadu vyplýva, že sa nejednalo o
jednoduchúvecabolotedanamiestepredĺženielehotynavydanierozhodnutiaatoužlensprihliadnutím
na množstvo účastníkov konania, ktorým bolo potrebné umožniť uplatňovať si svoje procesné práva.
Mal za to, že majetková ujma vznikla žalobcovi v dôsledku neplnenia si zmluvných povinností zo strany
podnájomcu a nie v dôsledku rozhodovacej činnosti správneho orgánu. Žiadal žalobu zamietnuť v celom

rozsahu.

7. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 19.11.2019 a žalobu zamietol. Na
odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2021 pod č. k.
4Co/111/2020-217 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd druhej inštancie skonštatoval, že súd prvej inštancie
neustálil existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a žalobcovou
škodou, neuviedol, ktoré dôkazy vykonal a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
pričom právne posúdenie veci sa mu javilo ako nedostatočné a zistený skutkový stav ako nekompletný.
Ďalej odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom strán sporu,

nestotožnil sa so záverom, že ušlé nájomné zavinil podnájomca žalobcu majúc za to, že nebolo možné
od neho spravodlivo požadovať plnenie si zmluvných povinností, keď ich nemohol splniť žalobca z
objektívnych dôvodov. Mal tiež za potrebné právne posúdiť platnosť zmluvy uzavretej medzi žalobcom
a jeho podnájomcom, keď táto bola uzavretá bez predchádzajúceho súhlasu príslušného správneho
orgánu. Pripomenul, že ušlý zisk žalobcu treba podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov treba

považovať za škodu len v tom prípade, ak tento nie je len hypotetický.

8. Následne súd prvej inštancie vykonal vo veci doplnené dokazovanie výsluchom strán sporu v
smere naznačenom odvolacím súdom. Štatutárna zástupkyňa žalobcu sa pri výsluchu pridržala podanej
žaloby v celom rozsahu. K ušlému zisku uviedla, že predchádzajúcim nájomcom a prevádzkovateľom

reštauračného zariadenia od roku 2014 bola spoločnosť R., X..H..E.., nájomné predstavovalo sumu cca
2.500 € mesačne. Zástupkyňa žalovanej sa taktiež pridržala všetkých svojich písomných aj ústnych
vyjadrení. V záverečnej reči poukázala najmä na absenciu kauzálneho nexusu Škoda žalobcovi vznikla
ako dôsledok neplatenia nájomného zo strany podnájomcu, pričom nemala za rozhodujúce, čo bolojeho príčinou. Žalobca mohol svojho podnájomcu žalovať, prípadne od uzavretej zmluvy odstúpiť.
Žalobca si mal byť vedomý, že jeho podnájomca môže prenajaté zariadenie prevádzkovať len po udelení
predchádzajúceho súhlasu správneho orgánu.

9. Súd prvej inštancie ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s dodatočne doloženou Zmluvou o
nájme uzatvorenou medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou R., X..H..E., ako nájomcom
dňa 30.01.2015. Zistil, že zmluva bola uzatvorená na dobu od 01.03.2015 do 28.02.2018, nájomné
predstavovalo sumu 3.000 € + 20% DPH mesačne. Po doplnenom dokazovaní konštatoval, že samotný

skutkový stav uvádzaný žalobcom v žalobe, nebol žalovanou stranou rozporovaný.

10. Mal za preukázané, že dňa 01.07.2006 uzatvorila prenajímateľka G.. U. F. so spoločnosťou A. -
S., X..H..E.. ako nájomcom Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom prevádzkových priestorov
v rodinnom dome na U. J. X/B Q. W.. Z údajov Obchodného registra zistil, že jedinou spoločníčkou a
zároveň konateľkou v spoločnosti A. - S., X..H..E.. U. G.. U. F.. Dňa 1.6.2017 uzatvorila spoločnosť A.

- S., X..H..E.. a G.. U. F. ako prenajímatelia 1. a 2. so spoločnosťou XMLP X..H..E.. ako nájomcom
Zmluvu o nájme a podnájme rodinného domu s vinárňou a o nájme jeho zariadenia a to na dobu
určitú od 01.06.2017 do 31.05.2022 za nájomné celkom 2.500 € + DPH s tým, že nájomca mal
úhradu 500 € zaplatiť G.. U. F. a úhradu 2.000 € uhradiť spoločnosti A. - S., X..H..E.. V bode V.
účastníci dohodli zábezpeku v sume 7.500 € a v bode VI. Možnosť odstúpenia od zmluvy a zmluvnú

pokutu za porušenie zmluvných povinností. Dňa 17.08.2017 požiadala spoločnosť XMLP, X..H..E. ako
podnájomcaRegionálnyúradverejnéhozdravotníctva(RÚVZ)oudeleniesúhlasusuvedenímpriestorov
do prevádzky po zmene prevádzkovateľa. Dňa 08.09.2017 RÚVZ vydal Oznámenie o začatí správneho
konania a vyzval účastníkov na vyjadrenie v lehote 5 dní. Zároveň RÚVZ vydal v ten istý deň Oznámenie
o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia z lehoty 30 dní na lehotu 60 dní. Tú zdôvodnil povinnosťou

spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Podaním zo dňa 14.09.2017 požiadala spoločnosť XMLP, X..H..E..
G.. U. F. o 100% zľavu na nájomnom od septembra 2017, nakoľko prenajaté priestory nemôže v plnom
rozsahu užívať v zmysle Nájomnej zmluvy. Upozornila ju na to, že ak jej nebude zľava poskytnutá,
od zmluvy odstúpi a bude si uplatňovať ušlý zisk do doby zabezpečenia náhrady. Spoločnosť ďalej
uviedla, že pred uzavretím Nájomnej zmluvy ňou bola ubezpečená , že prevádzka je v poriadku a

spĺňa požadované normy. Z týchto informácií vyvodila dôvodný predpoklad, že udelenie súhlasu zo
strany RÚVZ prebehne rýchlo a v zákonnej lehote a prevádzku bude môcť spustiť už v septembri 2017.
Dňa 07.09.2017 sa v objekte uskutočnila ohliadka správneho orgánu, ktorý uvažuje o meraní hluku a
to v trvaní až 4-5 mesiacov. Dňa 17.09.2017 G.. U. F. vydala akceptáciu so zľavou na nájomnom a
ponúkla spoločnosti XMLP, X..H..E.. plnú súčinnosť. Podaním datovaným 19.10.2017 zamietol Úrad

verejného zdravotníctva SR žiadosť RÚVZ o ďalšie predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o 30
dní. V odôvodnení sa uvádza, že v prípade tohto správneho konania sa jedná o jednoduchú vec
zmeny prevádzkovateľa, nakoľko už v minulosti takáto prevádzka prebiehala a teda správny orgán
mal rozhodnúť bezodkladne. Zo žiadosti ani spisovej dokumentácie nevyvodil, že by podnety zo strany
susedov uplatňované v minulosti, boli vyhodnotené ako opodstatnené. S

námietkami sa správny orgán nevysporiadal včas a bez zbytočných prieťahov, a s veľkým časovým
odstupom zvolil aj formu doručenia verejnou vyhláškou a osobitne majiteľom susedných pozemkov.
Ani p. V. neuviedol vo svojom najskôr nepodpísanom podaní žiadnu takú námietku, ktorá by mala za
následok nepovolenie prevádzky do užívania. S jeho námietkou sa mal správny orgán vysporiadať
priamo v rozhodnutí. Následne dňa 23.10.2017 Vydal RÚVZ Rozhodnutie pod č. HV/14987/2017,

ktorým vyhovel návrhu XMLP, X..H..E.. s uvedením prevádzky do užívania a schválil aj prevádzkový
poriadok ubytovacieho zariadenia. Dňa 07.12.2017 vydal Úrad verejného zdravotníctva SR Rozhodnutie
pod č. OLP/9171/2017, ktorým zamietol odvolania voči prvostupňovému Rozhodnutiu RÚVZ a toto
Rozhodnutie potvrdil. Žalobca podal dňa 23.03.2018 na Ministerstvo zdravotníctva SR Žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v sume 4.180,66 €. V nej uviedol tie isté skutočnosti

ako v žalobe. Ministerstvo zdravotníctva listom zo dňa 02.08.2018 doručenom 23.08.2018 žalobcovi
oznámilo, že jeho nárok je neopodstatnený, nakoľko neboli splnené kumulatívne podmienky k priznaniu
náhrady škody. Žalovaný zdôraznil, že vo veci podľa neho absentuje kauzálny nexus, teda príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Poukázal na to, že žalobca mal byť
pri uzatváraní podnájomnej zmluvy obozretný a túto mal uzatvoriť až po udelení súhlasu správneho

orgánu s uvedením zariadenia do prevádzky. Prevádzka v obytných priestoroch bola problematická z
dôvodu koexistencie s dotknutým obytným prostredím. Už od r. 2009 sa opakovali podnety obyvateľov
susedných domov na nadmerné obťažovanie hlukom. Žalobca aj nájomca o týchto skutočnostiach mali
vedomosť. Žalobca reagoval, že Nájomná zmluva musela byť uzatvorená ešte pred udelením súhlasusprávneho orgánu, pretože k žiadosti o udelenie súhlasu musel nový prevádzkovateľ preukázať právny
titul užívania priestorov. Prevádzku bolo zároveň potrebné pripraviť na riadny chod. Žalobca namietal,
že problematickosť prevádzky žalovaný nijako nepreukázal. Počas prevádzky zariadenia nebolo nikdy

zistené porušovanie právnych predpisov ani noriem hluku, čo konštatoval aj nadriadený orgán, ktorý
sám skonštatoval v predmetnej veci prieťahy v konaní. Popretie pohľadávky čo do dôvodu aj výšky zo
strany žalovanej nie je dostatočné k tomu, aby bolo v zmysle C.s.p. aj účinné.

11. Vykonané dokazovanie súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 3 ods. 1písm. a) zákona č.

514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len Zákon ), § 5
ods. 1 zákona, § 6 ods. 1 zákona, § 9 ods. 1,2 zákona, § 15 ods. 1 zákona, § 49 ods. 1 Zákona o
správnom konaní a podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. v znení od 01.02.2013.

12. Konštatoval, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu sú potrebné nasledovné predpoklady :

- existencia nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu
- existencia škody
- príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným
postupom.

13. Uviedol, že všetky tri predpoklady musia byť splnené súčasne. Keď žalobca má v tomto smere
dôkazné bremeno. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je podľa súdu
prvej inštancie napr. nevydanie, či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho
orgánu,čiinévadyvspôsobevedeniakonania.Nezákonnérozhodnutie,alebonesprávnyúradnýpostup
musí byť priamou a nesprostredkovanou príčinou vzniku škody. Zodpovednosť za škodu nemožno

robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Vzťah medzi príčinou a následkom musí byť bezpečne
preukázaný a bezprostredný, čo už bolo konštatované aj Ústavným súdom SR pod sp. zn. I.ÚS 177/08,
či Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 3Cdo/130/2010. Pri úvahe o tom, či štát zodpovedá za
tvrdenú škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho
úradného postupu, mal za nutné zaoberať sa príčinnou súvislosťou , ktorú mal za potrebné vidieť v

tom, aby medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody bol vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) musí byť riešená v každom jednotlivom prípade. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy,
ak protiprávne konanie (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom
slede a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah
príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti,

či okolnosti osvedčujúcej jej existenciu, príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je podľa
súdu prvej inštancie vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale
vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť podľa súdu prvej inštancie len také
konanie (opomenutie konania), bez ktorého by škodný následok nenastal. Ak príčinou
vzniku škody je iná skutočnosť, napr. porušenie povinnosti samotným poškodeným, zodpovednosť za

škodu nenastáva. Otázku príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou
mal za otázku skutkovú. Uviedol, že pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci
vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto
ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci
význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve

vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je
protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje (viď uznesenie NS SR 6MCdo/16/2012, rozsudok
NS SR 3Cdo/130/2010 ).

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo skutkových okolností prípadu aj

zo záverov Úradu verejného zdravotníctva SR vyplýva jednoznačne nesprávny úradný postup RÚVZ
ako prvostupňového orgánu, spočívajúci v neodôvodnených prieťahoch v konaní. Podľa Zákona o
správnom konaní mal správny orgán rozhodnúť v jednoduchých veciach neodkladne, nie jednoduchých
veciach do 30 dní, v ostatných prípadoch zvlášť zložitých vecí mal právo lehotu na vydanie rozhodnutia
predĺžiť až na dobu 60 dní , prípadne mal možnosť ďalšieho predĺženia lehoty na základe súhlasu

nadriadeného orgánu o ďalších 30 dní. Celkom v obzvlášť závažných prípadoch mal správny orgán k
dispozícii zákonných 90 dní na vydanie rozhodnutia. V danom prípade sa však nejednalo o zložitú vec,
čo mal súd prvej inštancie za preukázané najmä z Rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR,
ktorým bola žiadosť prvostupňového správneho orgánu na vyššie uvedené predĺženie už raz predĺženejlehoty na vydanie rozhodnutia, zamietnutá. Vychádzal z konštatovania nadriadeného orgánu, že v
tomto prípade išlo o jednoduchú vec zmeny prevádzkovateľa, ktorú bolo potrebné vyriešiť a rozhodnúť
bezodkladne. Nebolo namieste ani zložité doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré celé konanie zbytočne

predĺžilo. Napokon aj podnety ostatných účastníkov neboli vzhľadom k tomu, že išlo len o zmenu
prevádzkovateľa, vôbec opodstatnené a správny orgán sa s nimi mohol jednoducho vysporiadať priamo
vo svojom rozhodnutí. Neobstojí preto v tomto smere podľa súdu prvej inštancie obrana žalovaného,
že nesúhlasí s posúdením veci zo strany Úradu zdravotníctva SR ako veci jednoduchej, pretože podľa
názoru súdu prvej inštancie žalovaný nemá v tejto oblasti žiadnu rozhodovaciu právomoc a teda

posúdenie veci z hľadiska jej jednoduchosti či zložitosti má predovšetkým ten orgán, ktorý o nej v
zmysle zákona rozhoduje. Rovnako súd prvej inštancie konštatoval, že postup RÚVZ nebol v tomto
smere „lege artis“ a k neodôvodneným prieťahom v konaní došlo už po začatí správneho konania, ktoré
začalo 17.08.2017, pričom RÚVZ rozhodol až 23.10.2017, t. j. po viac ako dvoch mesiacoch, v tejto
jednoduchej veci. Súhlasil síce, že v Rozhodnutí sa musel vysporiadať s viacerými námietkami viacerých
účastníkov konania, svoju znalosť z riešenia ich predchádzajúcich podnetov však mohol využiť aj použiť

vosvojomrozhodovaní.Rozhodnutiebolonáročnéskôrnajehopísomnévyhotovenie,nežnaposúdenie
námietok, ktoré boli a priori neopodstatnené. Naviac nešlo o nové posúdenie žiadosti o udelenie súhlasu
na prevádzkovanie, ale len o zmenu prevádzkovateľa s už udeleným súhlasom predchádzajúcemu
prevádzkovateľovi.

15. Pod nesprávnym úradným postupom súd prvej inštancie rozumel porušovanie povinností pri
uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie, alebo vykonanie bez splnenia
zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je podľa neho aj opomenutie urobiť úkon, alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Za nesprávny úradný postup považoval aj nevydanie
rozhodnutia, nevydanie rozhodnutia v zákonnej lehote, resp. iné nekonanie príslušného orgánu, teda

nevykonávanie úradného postupu, čomu tak bolo i v tejto prejednávanej veci. Protiprávnosť postupu
regionálneho úradu verejného zdravotníctva bola konštatovaná jeho nadriadeným orgánom, ktorý je na
to povolaný a súd prvej inštancie považoval za povinnosť z neho pri rozhodovaní o nároku na náhradu
škody vychádzať.

16. Súd prvej inštancie konštatoval, že zákon č. 514/2003 Z. z. pojem škody bližšie nešpecifikuje.
V zmysle § 17 ods. 1 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Vyhodnotil, že žalobca preukázal
vznik škody v podobe straty na nájomnom. Žalobca ako prenajímateľ a vlastník reštaurácie „J. S.“
uzatvorildňa01.06.2017zmluvusospoločnosťouXMLP,X..H..E..akonájomcom.Podnájomcaakonový
prevádzkovateľ reštaurácie zaplatil žalobcovi nájomné za mesiace jún, júl a august 2017. Za mesiace

september, október, november a polovicu mesiaca december odmietol nájomné uhradiť a uplatnil si
100% zľavu až do času, kým bude predmet podnájmu prevádzkyschopný v zmysle udelenia súhlasu
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ). Mesačné nájomné predstavovalo sumu 2.400 €
s DPH. Súhlas úradu na základe žiadosti zo dňa 17.08.2017 bol daný až 23.10.2017. Žalobca si uplatnil
náhradu škody za mesiac september v sume 2.400 € a za 23 dní mesiaca október, čo predstavuje

sumu 1.780,66 € s DPH, celkom spolu v sume 4.180,66 €. Vyhodnotil, že ide o ušlé nájomné, ktoré
nepredstavuje hypotetický zisk, nakoľko žalobca preukázal, že predmetné reštauračné zariadenie už v
od roku 2015 prenajímal za sumu 3.000 € bez DPH mesačne, a teda z nájmu predmetnej prevádzky
mal reálny finančný profit už predtým, než prišlo k žalovanej škode.

17. Ďalším predpokladom vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je podľa súdu prvej inštancie existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným
postupom. V právnej teórii sa vzťah kauzálny nexus označuje ako priama väzba javov (objektívnych
súvislosti), v rámci ktorého jeden jav (príčina), vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti
ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom škodou vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a

následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený. V prejednávanej veci mal súd vychádzajúc z
pokynov odvolacieho súdu za to, že medzi nesprávnym úradným postupom a škodou bola preukázaná
priama príčinná súvislosť. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že žiadateľ /nájomca/
odmietol dohodnuté nájomné zaplatiť, nakoľko udelenie súhlasu s uvedením priestorov reštaurácie
do prevádzky nebolo zo strany úradu o predmetnej žiadosti rozhodnuté bezodkladne tak, ako je to

nutné vyvodiť z § 49 ods. 1 správneho poriadku. Uzavrel, že v dôsledku uvedeného neudelenia
predchádzajúceho súhlasu vznikla žalobcovi škoda v podobe straty na nájomnom.18. K otázke platnosti Zmluvy medzi žalobcom a jeho podnájomcom súd prvej inštancie uviedol,
že táto je v súlade so Zákonom o nájme a podnájme nebytových priestorov. Na jej uzavretie
sa nevyžadoval predchádzajúci súhlas správneho orgánu. Ten sa vyžadoval na prevádzkovanie

reštauračného zariadenia.

19. O úrokoch z omeškania rozhodol v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami. Začiatok
omeškania odvodil od dňa nasledujúceho po doručení zamietavej odpovede žalovaného na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Odpoveď bola žalobcovi doručená 23.08.2018. Ku dňu

24.08.2018 bol úrok z omeškania vo výške 5 %.

20. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP
žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

21. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie

podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365
ods.1písm.f)zákonaCSParozhodnutiepodľanehovychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci
podľa§365ods.1písm.h)CSP.Vprvomradeuviedol,žesaajnaďalejpridržiavapísomnýchvyjadrenía
ústnych prednesov vznesených v prejednávanej veci. So závermi prvoinštančného nesúhlasil a uviedol,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pripomenul, že zodpovednosť za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V danej veci bolo podľa neho potrebné posúdiť,
či sú kumulatívne splnené všetky predpoklady vzniku škody. Mal za to, že nedostatok uplatneného

nároku žalobcu nespočíva iba v nepreukázaní protiprávneho úkonu žalovaného a v absencii dôvodov
uplatnenej výšky náhrady škody, ale aj v nedostatku kauzálnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a
vzniknutou škodou. Poukázal na skutočnosť, že žalobca vedel o problematickosti prevádzky, mal byť ako
podnikateľ obozretný, pričom mal nájomnú zmluvu so spoločnosťou XMPL X..H..E.., na základe ktorej
mu prenechal do užívania priestory rodinného domu nachádzajúce sa na 2. nadzemnom

podlaží uzatvárať s tým vedomím, že súhlas s prevádzkovaním zariadenia je na prevádzkovanie
prenajímaných priestorov nevyhnutnou podmienkou. Nemožno sa podľa neho žalobcom odvolávať
na nesprávny úradný postup pri vydávaní rozhodnutia RÚVZ BA o udelenie súhlasu s uvedením
priestorov do prevádzky v prípade, ak v podnájomnej zmluve neboli upravené, resp. absentovalo,
že prenajaté zariadenie je možné prevádzkovať iba po udelení predmetného súhlasu. Konštatoval,

že žiadny iný subjekt nemôže niesť zodpovednosť za to, že žalobcovi nájomca neuhradil nájomné.
Podľa vyjadrenia RÚVZ BA bola prevádzka v predmetných priestoroch problematická, čo sa týkalo
koexistencie s dotknutým obytným prostredím, žalobca ako vlastník priestorov a súčasne aj nájomca
vedel o skutočnosti, že je koexistencia tohto typu prevádzky - reštaurácie s ubytovaním problematická,
nakoľko sa už niekoľko rokov opakovali sťažnosti dotknutých obyvateľov. Žalobca vystupuje v konaní

ako vlastník priestorov a teda ako Prenajímateľ a súčasne aj ako konateľ obchodnej spoločnosti
A. - S., X..H..E.., ktorá je nájomcom predmetných priestorov. Podľa tvrdenia žalobcu škoda vznikla
v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia RÚVZ BA k uvedeniu priestorov do prevádzky pre
prevádzkovateľa obchodnú spoločnosť XMPD., X..H..E.. a obchodná spoločnosť A. - S.,
X..H..E.., v zastúpení konateľky G.. U. F. prenajala predmetné priestory so súhlasom Prenajímateľa

- G.. U. F. do podnájmu obchodnej spoločnosti X P., X..H..E.. Žalovaný mal za nepochybné, že
ušlé nájomné vzniklo žalobcovi a prenajímateľovi priestorov spoločnosti A. - S., X..H..E.., z dôvodu
nesplnenia zmluvných povinností zo strany podnájomcu. Žalobca v prejednávanej veci ani na ústnych
pojednávaniach podľa neho nepreukázal ako, resp. akým nezákonným spôsobom na strane žalovaného
mu mala škoda vzniknúť a nepreukázal teda skutočnosti preukazujúce právny základ vzniku nároku

na náhradu škody. Podľa názoru žalovaného v celom konaní, ako aj ústnych prednesoch žalobcu
absentuje kauzálny nexus. Na podporu uvádzaných tvrdení poukázal na Rozsudok Okresného súdu
Bratislava II, č. k. 10C/72/2018-132 zo dňa 19.02.2019, ktorým bola žaloba zamietnutá s nasledovným
zdôvodnením, ktoré uvádza žalovaný z dôvodu, že ide o skutkovo a právne rovnakú vec. Okresný súd
v odôvodnení rozsudku uviedol: „Nezákonné rozhodnutie, alebo nesprávny úradný postup musí byť

priamou a nesprostredkovanou príčinou vzniku škody. Zodpovednosť za škodu nemožno robiť závislou
na neobmedzenej kauzalite. Vzťah medzi príčinou a následkom musí byť bezpečne preukázaný a
bezprostredný, čo už bolo konštatované aj Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS
177/08, či Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo/130/2010. Pri úvahe o tom, čištát zodpovedá za tvrdenú škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
alebo nesprávneho úradného postupu, je nutné zaoberať sa príčinnou súvislosťou, ktorú je potrebné
vidieť v tom, aby medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody bol vzťah príčiny a následku. Príčinná

súvislosť (kauzálny nexus) musí byť riešená v každom jednotlivom prípade. O vzťah príčinnej súvislosti
ide vtedy, ak protiprávne konanie (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody
sú v logickom slede a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom
tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti osvedčujúce jej existenciu, príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.

Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale
vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (opomenutie
konania), bez ktorého by škodný následok nenastal. Ak príčinou vzniku škody je iná skutočnosť, napr.
porušenie povinnosti samotným poškodeným, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej
súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení
otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom)

a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie
zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma) za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa príčinná súvislosť zisťuje (viď Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/16/2012, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3Cdo/130/2010)“. Ďalej pokračuje súd v odôvodnení nasledovne: „v prejednávanom
prípade absentuje kauzálny nexus, t. j. vzťah medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Škoda v tomto prípade predstavovala ušlé nájomné, ktoré žalobca mal obdržať na základe zmluvy
s podnájomcom. Podľa jeho tvrdenia si podnájomca uplatnil 100% zľavu z nájomného, ktorú musel
akceptovať, pričom príčinou tejto akceptácie mal byť nesprávny úradný postup RÚVZ spočívajúci v

prieťahoch v konaní. Tunajší súd je ale toho názoru, že príčinou neplatenia nájomného bolo porušenie zo
stranypodnájomcu,nienesprávnyúradnýpostup.Nejdetuopriamyvzťahpríčinyanásledku,aleovzťah
následný, teda nepriamy. Škoda žalobcovi v tomto prípade vznikla ako dôsledok neplatenia nájomného
zo strany podnájomcu, pričom nie je rozhodujúce, čo bolo príčinou tohto neplatenia nájomného zo strany
podnájomcu, resp. že ním bola tzv. tretia príčina, ktorou boli prieťahy v konaní a teda nesprávny úradný

postup RUVZ. Žalobca mohol pre neplatenie nájomného svojho podnájomcu žalovať, resp. rovnako
mal možnosť odstúpiť od zmluvy, čo vyplýva zo zmluvy o podnájme. Ak súhlasil s uplatnením 100%
zľavy z nájomného, potom to bolo jeho vlastné rozhodnutie, ktorým sa pripravil o dohodnuté nájomné.
Žalobca už pri uzatváraní kontraktu mal pamätať nie na to, že správny orgán sa môže dopustiť prieťahov
v konaní, ale na to, že jeho podnájomca môže prevádzkovať prenajaté zariadenie len po udelení súhlasu

príslušného správneho orgánu teda, že začatie činnosti prevádzky nezáleží na ňom, ale na treťom
subjekte, za ktorého činnosť nemôže zodpovedať a s jeho kladným a včasným rozhodnutím kalkulovať,
či podnájomcu o ňom ubezpečovať. V podnájomnej zmluve súd nenašiel žiadne
také ustanovenie, v ktorom by žalobca niesol zodpovednosť za oneskorené udelenie súhlasu správneho
orgánu s prevádzkou reštaurácie, resp. že spôsobilosť priestorov prevádzky na riadne užívanie rovná sa

súhlasusprávnehoorgánusprevádzkovanímtýchtopriestorov.Rovnakopodnájomcaakopodnikateľský
subjekt musel vedieť, že súhlas s prevádzkovaním ním prenajatého zariadenia nedáva prenajímateľ,
ale tretí subjekt. Mal a mohol teda požiadať o udelenie tohto súhlasu hneď po uzatvorení zmluvy a
až následne priestory po svojom upravovať. Na ňom záležalo, kedy spustí činnosť prevádzky, pričom
musel vedieť, že tak môže urobiť až po udelení súhlasu. Keďže išlo len o zmenu prevádzkovateľa,

zásadná úprava reštaurácie zrejme ani nebola nevyhnutne potrebná a nemožno sa na ňu v súdnom
spore odvolávať. Ako už bolo vyššie uvedené, pre absenciu kauzálneho nexusu a priameho vzťahu
príčiny a následku, súd musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Škoda žalobcovi
nevznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom správneho orgánu, ale vznikla v
priamej príčinnej súvislosti so zmluvným súkromnoprávnym vzťahom žalobcu s jeho podnájomcom,

ktorý mu neuhradil nájomné, pričom s takýmto postupom žalobca dokonca vyslovil súhlas. “Z podanej
žaloby mal žalovaný za to, a tejto úvahy sa pridržiaval aj v odôvodnení odvolania, že nie je daný ani
právny základ tzv. škody, nie je preukázaná ani jej výška, nie je tu žiadna príčinná súvislosť medzi
konaním žalovaného a následkom, teda údajnou škodou žalobcu, ktorú si uplatňuje voči Slovenskej
republike, zastúpenej ministerstvom. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti mal za potrebné škodu izolovať

zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná príslušnosť
príčiny a následku (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/130/2010 zo dňa
28.10.2010). Nedostatok uplatneného nároku žalobcu podľa žalovaného nespočíva iba v nepreukázaní
protiprávnehoúkonužalovanejavabsenciidôvodovuplatnenejvýškynáhradyškody,aleajvnedostatkukauzálnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou. Žalobca podľa neho žiadnym
spôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť medzi údajným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom
škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom

škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nevznikne. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrenom v Rozsudku sp. zn.
3Cdo/130/2010 zo dňa 28.10.2010: „Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je
potrebné škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca

iba vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná a
každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na
následok,priktorejpríčinapriamo(bezprostredne)predchádzanásledkuavyvolávaho.Vzťahompríčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. “S
poukazom na Uznesenie Ústavného súdu č. ÚS 656/2016-214: „Nesprávny úradný postup môže

mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takej
škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve, resp. iba týmto rozhodnutím alebo
postupom. Zodpovednosť totiž nemožno urobiť závislou od neobmedzenej kauzality, keďže atribútom
príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne
predchádza následku a vyvoláva ho (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2Cdo/292/2006)“. Žalovaný zhrnul, že žalobca požiadal RÚVZ BA dňa 17.08.2017 vo veci uvedenia
priestorov reštaurácie s ubytovaním „J. S.“ na ulici U.Č. XX, XXX XX W. do prevádzky a o schválenie
prevádzkovéhoporiadku.Žalobcauždňa01.06.2017uzatvorilnájomnúzmluvunaprevádzkupriestorov,
na ktorých prevádzkovanie je potrebné podľa zákona č. 355/2017 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia (ďalej aj ako „zákon č. 355/2007Z. z.“) rozhodnutie, ktorým príslušný RÚVZ BA súhlasí

s uvedením priestorov do prevádzky a zároveň je na prevádzkovanie ubytovacieho zariadenia potrebný
schválený prevádzkový poriadok pre ubytovacie služby v zariadení, ktoré bolo predmetom zmluvy o
nájme a podnájme. Situácia, akú opisuje žalobca by sa nemohla prejaviť v majetkovej sfére žalobcu,
ak by si počínal s náležitou opatrnosťou a uzatvoril nájomnú zmluvu na predmet nájmu spôsobilý na
užívanie v súlade s predmetom činnosti. Dodal, že podľa vyššie uvádzaného zákona č. 355/2007 Z.

z. bol výsledok konania o žiadosti s uvedením priestorov do prevádzky pred správnym orgánom jasný
a jednoznačný až po vydaní rozhodnutia RÚVZ BA, čo znamená, že o žiadosti bolo vedené správne
konanie,dôkladneskúmanépodmienky,vykonanéobhliadky,tedavýsledoksprávnehokonanianemohol
byť a nebol žalobcovi vopred neznámy (pravdepodobne známy - pozn. odv. súdu). Nestotožnil sa s tým,
že majetková ujma, ktorej vznik žalobca odôvodňuje prieťahmi v konaní, by bola žalobcom preukázaná

a ani skutočnosti, ktoré bol žalobca spôsobilý preukázať, nedokazujú príčinnú súvislosť medzi údajným
protiprávnym konaním RÚVZ BA a vznikom škody. Ak by žalobca pri uzatváraní zmluvy počítal s
povinnosťou s uvedením priestorov reštaurácie s ubytovaním do prevádzky až po súhlase príslušného
orgánu, počínal by si s náležitou opatrnosťou, pretože vtedy by predmet prenájmu spĺňal všetky
zákonom požadované skutočnosti a štandardy a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že nielen podľa

vyjadrenia RÚVZ BA bola prevádzka v predmetných sporoch problematická, čo sa týkalo koexistencie s
dotknutým prostredím, v podobe opakovaných podnetom obyvateľov na nadmerné obťažovanie hlukom
z uvedenej prevádzky reštaurácie s ubytovaním. Na základe vyššie uvedeného bol žalovaný toho
názoru, že bezprostrednou príčinou vzniku škody, ktorú si žalobca uplatňuje, bolo konanie žalobcu
pri uzatvorení zmluvného vzťahu bez náležitej obozretnosti, kedy prenechal do užívania priestory na

vykonávanie podnikateľskej činnosti, na ktorej vykonávanie je potrebný súhlas, konkrétne rozhodnutie
RÚVZ BA s uvedením priestorov do prevádzky a neuplatňovanie zmluvných sankcií žalobcom pri
neuhradení nájomného voči účastníkovi zmluvného vzťahu. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny
stav žalovaný žiadal, aby: odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11.01.2024, č.
k. B2-10C/72/2018-369 zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcovi neprizná náhradu

trov konania.

22. Žalobca v odvolacej replike výslovne uviedol, že keďže žalovaná strana v odvolacom konaní
nepredložila žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli už predtým známe, po porade s právnym
zástupcom, nepodáva svoje vyjadrenie. Podľa neho na všetky namietané skutočnosti už boli predložené

dôkazy v predchádzajúcich konaniach a plne sa ich pridŕža v celom rozsahu. Opätovne poukázal na
stanoviskonadriadenéhoorgánuRÚVZBA,ktorýmjeÚradverejnéhozdravotníctva,otom,žesajednalo
o prieťahy v konaní, Nájomnú zmluvu s predchádzajúcim nájomcom spoločnosťou R., X..H..E.. ( čo
svedčí o tom, že počas predchádzajúcich rokov bola prevádzka plne funkčná , a vyvracia zároveňnámietku k výške nájomného). Podľa neho všetky ostatné listinné dôkazy plne vyvracajú tvrdenie MZ
SR o „problematickosti prevádzky“ - kolaudačné rozhodnutie RÚVZ, uvedenie priestorov do prevádzky,
protokoly merania hluky a pod. Prevádzka, ktorá bola vybudovaná za súčinnosti RÚVZ od úplného

začiatku, skolaudovaná k tomuto účelu a taktiež opakovane kontrolovaná, nemôže byť označovaná
„ problematickou“ - takéto označenie podľa žalobcu neobstojí zo žiadneho aspektu a vyznieva účelovo.
Vzhľadom ku všetkým predloženým dôkazom, ktoré sa nachádzajú v spise od roku 2018, žiadal aby:
Krajský súd potvrdil odvolací Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11.01.2024.

23. Ďalšie vyjadrenia v rámci odvolacieho konania strany sporu nepodali.

24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380
ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom
podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné. Súd prvej inštancie zistil pre účely rozhodnutia vo veci skutkový stav dostatočne, výsledky

vykonaného dokazovania v danej veci správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy,
ktoré aj správne vyložil. Vec teda aj správne právne posúdil, rovnako dostatočne sa riadil intenciami
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vydaného pôvodne vo veci. Svoje skutkové a právne závery
v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého
rozsudku považuje odvolací súd za vyčerpávajúce a stotožňuje sa s ním (§ 387 ods. 2 CSP). V

odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený
právny záver o dôvodnosti nároku žalobcu proti žalovanému v uplatnenej výške po unesení dôkazného
bremena žalobcom k nemu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za dostatočne
vyčerpávajúceapretosavzáujmespravodlivéhosúdnehokonaniavyjadrujelenkodvolacímnámietkam
žalovaného.

25. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti., pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť
spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

26. Podľa čl. 15 základných princípov CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy
v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú
silu.

27. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich
vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či
nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli

tvrdené a boli predmetom ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú
pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých
dôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces,
ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.

28. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť
určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s
poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s

poznatkamizískanýmihodnotenímostatnýchdôkazovauváži,doakejmierysútietopoznatkysúladnéči
protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov
je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery
účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v
záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie

súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

29. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať,
len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom anipolemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal
za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010).

30. Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod
skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva
k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav
subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje.

31. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie hodnotil absolútne
logicky a teda zákonu zodpovedajúcim spôsobom a ani v právnom posúdení zisteného skutkového stavu
sa nedopustil žiadneho omylu, keď ako už uviedol odvolací súd vyššie, s vyhodnotením vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie a s jeho právnym posúdením veci sa stotožňuje.

32. Súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, resp. medzi stranami sporu nebolo ani sporné, že dňa

01.07.2006 uzatvorila prenajímateľka G.. U. F. so spoločnosťou A. - S., X..H..E.. ako nájomcom
Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom prevádzkových priestorov v rodinnom dome na U.Č.
J. X/B Q. W.. Jedinou spoločníčkou a zároveň konateľkou v spoločnosti A. - S., X..H..E.. U. G.. U.
F.. Dňa 01.06.2017 uzatvorila spoločnosť A. - S., X..H..E.. Y. G.. U. F. ako prenajímatelia 1. a 2. so
spoločnosťou XMLP X..H..E.. ako nájomcom Zmluvu o nájme a podnájme rodinného domu s vinárňou

a o nájme jeho zariadenia a to na dobu určitú od 01.06.2017 do 31.05.2022 za nájomné celkom 2.500
€ + DPH s tým, že nájomca mal úhradu 500 € zaplatiť G.. U. F. a úhradu 2.000 € uhradiť spoločnosti A.
- S., X..H..E.. V bode V. účastníci dohodli zábezpeku v sume 7.500 € a v bode VI. možnosť odstúpenia
od zmluvy a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvných povinností. V spore bola rozhodujúca súdom
prvej inštancie správne zistená skutočnosť, že dňa 17.08.2017 požiadala spoločnosť XMLP, X..H..E.

ako podnájomca Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ ) o udelenie súhlasu s uvedením
priestorov do prevádzky po zmene prevádzkovateľa. Dňa 08.09.2017 RÚVZ vydal Oznámenie o začatí
správneho konania a vyzval účastníkov na vyjadrenie v lehote 5 dní. Zároveň RÚVZ vydal v ten istý
deň, t. j. 08.09.2017 Oznámenie o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia z lehoty 30 dní na lehotu
60 dní. Tú zdôvodnil povinnosťou spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Podaním zo dňa 14.09.2017

požiadala spoločnosť XMLP, X..H..E.. G.. U. F. o 100% zľavu na nájomnom od septembra 2017, nakoľko
prenajaté priestory nemôže v plnom rozsahu užívať v zmysle Nájomnej zmluvy. Upozornila ju na to, že
ak jej nebude zľava poskytnutá, od zmluvy odstúpi a bude si uplatňovať ušlý zisk do doby zabezpečenia
náhrady. Spoločnosť ďalej uviedla, že pred uzavretím Nájomnej zmluvy ňou bola ubezpečená , že
prevádzka je v poriadku a spĺňa požadované normy. Z týchto informácií vyvodila dôvodný predpoklad,

že udelenie súhlasu zo strany RÚVZ prebehne rýchlo a v zákonnej lehote (t. j. v zmysle Správneho
poriadku bezodkladne - pozn. odvolacieho súdu) a prevádzku bude môcť spustiť už v septembri 2017.
Dňa 07.09.2017 sa v objekte uskutočnila ohliadka správneho orgánu, ktorý uvažuje o meraní hluku a
to v trvaní až 4-5 mesiacov. Dňa 17.09.2017 G.. U. F. vydala akceptáciu so zľavou na nájomnom a
ponúkla spoločnosti XMLP, X..H..E.. plnú súčinnosť. Podaním datovaným 19.10.2017 zamietol Úrad

verejného zdravotníctva SR žiadosť RÚVZ o ďalšie predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o 30
dní. V odôvodnení sa uvádza, že v prípade tohto správneho konania sa jedná o jednoduchú vec
zmeny prevádzkovateľa, nakoľko už v minulosti takáto prevádzka prebiehala a teda správny orgán mal
rozhodnúť bezodkladne. Podľa nadriadeného orgánu zo žiadosti ani spisovej dokumentácie nevyvodil,
že by podnety zo strany susedov uplatňované v minulosti, boli vyhodnotené ako opodstatnené. Podľa

tohto orgánu s námietkami sa správny orgán nevysporiadal včas a bez zbytočných prieťahov, a s veľkým
časovým odstupom zvolil aj formu doručenia verejnou vyhláškou a osobitne majiteľom susedných
pozemkov. Ani p. V. neuviedol vo svojom najskôr nepodpísanom podaní žiadnu takú
námietku, ktorá by mala za následok nepovolenie prevádzky do užívania. Podľa nadriadeného orgánu
s jeho námietkou sa mal správny orgán vysporiadať priamo v rozhodnutí. Následne dňa 23.10.2017

Vydal RÚVZ Rozhodnutie pod č. HV/14987/2017, ktorým vyhovel návrhu XMLP, X..H..E.. s uvedením
prevádzky do užívania a schválil aj prevádzkový poriadok ubytovacieho zariadenia. Dňa 07.12.2017
vydal Úrad verejného zdravotníctva SR Rozhodnutie pod č. OLP/9171/2017, ktorým zamietol odvolania
voči prvostupňovému Rozhodnutiu RÚVZ a toto Rozhodnutie potvrdil. Žalobca podal dňa 23.03.2018
na Ministerstvo zdravotníctva SR Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v sume

4.180,66 €. V nej uviedol tie isté skutočnosti ako v žalobe. Ministerstvo zdravotníctva SR listom zo dňa
02.08.2018doručenom23.08.2018žalobcovioznámilo,žejehonárokjeneopodstatnený,nakoľkoneboli
splnené kumulatívne podmienky k priznaniu náhrady škody. Žalovaný zdôraznil, že vo veci podľa neho
absentuje kauzálny nexus, teda príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikomškody. Poukázal na to, že žalobca mal byť pri uzatváraní podnájomnej zmluvy obozretný a túto mal
uzatvoriť až po udelení súhlasu správneho orgánu s uvedením zariadenia do prevádzky. Prevádzka v
obytných priestoroch bola problematická z dôvodu koexistencie s dotknutým obytným prostredím. Už od

r. 2009 sa opakovali podnety obyvateľov susedných domov na nadmerné obťažovanie hlukom. Žalobca
aj nájomca o týchto skutočnostiach mali vedomosť. Žalobca reagoval, že Nájomná zmluva musela
byť uzatvorená ešte pred udelením súhlasu správneho orgánu, pretože k žiadosti o udelenie súhlasu
musel nový prevádzkovateľ preukázať právny titul užívania priestorov. Prevádzku bolo zároveň potrebné
pripraviť na riadny chod. Žalobca namietal, že problematickosť prevádzky žalovaný nijako nepreukázal.

Počas prevádzky zariadenia nebolo nikdy zistené porušovanie právnych predpisov ani noriem hluku, čo
konštatoval aj nadriadený orgán, ktorý sám skonštatoval v predmetnej veci prieťahy v konaní.

33. Odvolací súd dospel k záveru, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania mal RÚVZ o žiadosti
spoločnosti XMLP, X..H..E.. zo dňa 17.08.2017 rozhodnúť ako o nezložitej veci bezodkladne, t. j.
logicky v priebehu niekoľkých dní, nakoľko Správny poriadok len pri zložitejších prípadoch, ktorým vec

udelenia súhlasu s prevádzkovaním nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu, nebola, a to vychádzajúc z
rozhodnutia nadriadeného správneho orgánu, ktorý rozhodoval o žiadosti RÚVZ o predĺženie lehoty na
jeho rozhodnutie a túto ako nedôvodnú zamietol a vec posúdila nezložitú na bezodkladné rozhodnutie.
Aj z odôvodnia zamietnutia žiadosti o predĺženie lehoty nadriadeným orgánom nepochybne vyplýva
skutočnosť tvrdená prenajímateľom pri uzatváraní zmluvy, že stav prevádzky pokiaľ ide o jej hlučnosť

a iné kritériá bol zisťovaný v minulosti, bol vyhodnotený ako bezproblémový a v žiadosti spoločnosti
XMLP, X..H..E.. išlo len o zmenu prevádzkovateľa, nešlo teda o zložitejšiu vec pre správny orgán a
nerozhodnutie o žiadosti bezodkladne nebolo opodstatnené. Takto s rozhodnutím správneho orgánu
legitímne počítali i obe zmluvné strany pri uzatváraní zmluvy o podnájme priestorov. Prvostupňový
správny orgán v zmysle rozhodnutia nadriadeného správneho orgánu nemal žiaden zákonný dôvod

nerozhodnúť o žiadosti zo dňa 17.08.2017 bezodkladne, t. j logicky v priebehu niekoľkých dní, teda
do konca augusta 2017, preto žalobca žalobou správne, opodstatnene a dôvodne požaduje náhradu
škody na ušlom nájomnom za obdobie od 01.09.2017 do dňa kladného rozhodnutia správneho orgánu o
povolení uvedenia prevádzky do užívania, t. j. do 23.10.2017. Nesprávny úradný postup orgánu verejnej
moci spočívajúci v nerozhodnutí o žiadosti o udelenie súhlasu na prevádzku priestorov bezodkladne

mal odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie za zistený a žalobcom nesúcim v spore povinnosť
unesenia dôkazného bremena preukázaný.

34. V spore nebolo sporné, že žalobca ako prenajímateľ poskytol podnájomcovi zľavu na nájomnom
za obdobie od 01.09.2017 do 23.10.2017 vo výške 100% a že tento jeho ušlý zisk tvorí výšku škody

uplatňovanú v preskúmavanom spore. Výška škody v podobe ušlého zisku teda medzi stranami
sporu sporná nie je, pretože žalovaný ani v odvolaní proti preskúmavanému rozsudku súdu prvej
inštancie žiadnymi konkrétnymi odvolacími dôvodmi výšku ušlého zisku nenamietal. Sporné je len
právne posúdenie otázky príčinnej súvislosti medzi ňou a zisteným nesprávnym úradným postupom
orgánu verejnej moci pri rozhodovaní o udelení súhlasu s prevádzkovaním predmetného priestoru pre

účely reštaurácie.

35. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojho zrušujúceho uznesenia vydaného
vo veci dňa 30.11.2021 č. k. 4Co/111/2020-217, ktorým zrušil pôvodný zamietajúci rozsudok súdu
prvej inštancie zo dňa 19.11.2019 č. k. 10C/72/2018-132 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Odvolací súd vtedy v odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že pokiaľ ide o právne
posúdenieneexistenciepríčinnejsúvislostimedzižalobcomtvrdenýmasúdomprvejinštancieustáleným
nesprávnym úradným postupom prvostupňového orgánu verejného zdravotníctva a škodou žalobcu,
majúc za to, že škodu v podobe ušlého nájomného mu zavinil podnájomca neplnením zmluvných
povinností, s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil. Mal za to,

že nebolo možné od podnájomcu spravodlivo požadovať plnenie zmluvných povinností v prípade
nemožnosti plnenia zmluvných povinností zo strany žalobcu ako prenajímateľa prevádzky reštaurácie
a ubytovacieho zariadenia. Právny záver súdu prvej inštancie o neexistencii príčinnej súvislosti vtedy
odvolací súd neodobril. Súdu prvej inštancie len uložil povinnosť v novom konaní posúdiť platnosť
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a podnájomcom bez súhlasu správneho orgánu. Uvedenú povinnosť

si súd prvej inštancie v novom konaní splnil a v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k právnemu
záveru, že Zmluva medzi žalobcom a podnájomcom je v súlade so Zákonom o nájme a podnájme
nebytových priestorov, nakoľko na jej uzavretie sa nevyžadoval predchádzajúci súhlas správneho
orgánu, ktorý sa vyžadoval len na prevádzkovanie reštauračného zariadenia. Tento právny záver súduprvej inštancie nebol v rámci odvolacích dôvodov žalovaným napadnutý a vzhľadom na viazanosť
odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ho odvolací súd ani nepreskúmava, vychádzajúc i zo zásady
prezumpcie platnosti zmluvných vzťahov.

36. Odvolací súd nemá aktuálne pri preskúmavaní nového rozhodnutia predloženého súdom prvej
inštancie vo veci žiaden dôvod odkloniť sa od svojho už skôr vysloveného právneho záveru o existencii
príčinnejsúvislostispreukázanýmnesprávnymúradnýmpostupomorgánuverejnejmocivovecižiadosti
spoločnosti XMLP, X..H..E.. zo dňa 17.08.2017 a škodou žalobcu v podobe ušlého nájomného od

podnájomcu, keď aj aktuálne dospel k záveru, že vyhovenie žiadosti spoločnosti XMLP, X..H..E..
správnym orgánom bolo legitímne očakávané bezodkladne, t. j. v priebehu niekoľkých
dní, prenajímateľ teda dôvodne a legitímne, nie len hypoteticky, očakával príjem nájomného počnúc
mesiacom september 2017, k čomu nedošlo, nakoľko plnenie z tejto zmluvy bolo nemožné, keďže
na prevádzku zariadenia nebol daný súhlas v lehote danej zákonom a prevádzka nemohla slúžiť
účelu v zmysle zmluvy. Z dôvodu nemožnosti plnenia za dobu od 01.09.2017 do 23.10.2017 zo strany

prenajímateľa, keďže nebol daný súhlas príslušného správneho orgánu na prevádzku zariadenia, hoci
sa tento súhlas legitímne počnúc 01.09.2017 očakával, nebolo by zákonné ani plnenie zo strany
podnájomcu, nakoľko hradenie nájomného by mohlo prestavovať majetkový prospech žalobcu získaný
nepoctivo. Škodu v podobe ušlého reálneho a nielen hypotetického zisku na nájomnom žalobcovi
nepôsobil podnájomca, ktorý neplatil nájomné z dôvodu nemožnosti prevádzky zariadenia, hoci túto

možnosť legitímne predpokladal počnúc dňom 01.09.2017, ale v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom RÚVZ, ktorý o žiadosti o súhlas s prevádzkou tohto zariadenia nerozhodol
bezodkladne t. j. v priebehu niekoľkých dní, t. j. maximálne do 01.09.2017, keďže v tomto rozhodovaní
nešlo o zložitejšiu vec, na rozhodovanie o ktorej zákon pripúšťa lehotu 30 dní, ktorú navyše žiadal
ešte predĺžiť. Aj nadriadený správny orgán výslovne uviedol, že problematickosť prevádzky v čase

rozhodovania o žiadosti zo dňa 17.08.2017 nebola, tento stav poznali účastníci zmluvy a aj prvostupňový
správny orgán, ktorý v rámci rozhodovania o žiadosti konal len vo veci zmeny prevádzkovateľa.

37. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na vraj podľa neho iné zamietajúce rozhodnutie Okresného
súdu Bratislava II s totožným predmetom sporu, odvolací súd uvádza, že nejde o inú vec s rovnakým

alebo obdobným predmetom sporu, ale o rozsudok súdu prvej inštancie vydaný práve v predmetnej
veci zrušený odvolacím súdom zrušujúcim uznesením zo dňa 30.11.2021 č. k. 4Co/111/2020-2017.
Odvolaciemu súdu sa viac javí, že prvostupňový správny orgán v záujme využitia všetkých možností
daných mu Správnym poriadkom pokiaľ ide o rýchlosť rozhodovania zložitosť veci posúdil formálne,
nesprávne a v danom čase neaktuálne.

38. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného za
nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti
v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu v
odvolacom konaní, ktorému však tento nárok nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).