Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. apríl 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9Csp/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724205201
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Šarišský

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7724205201.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XXX, v konaní o zaplatenie 1.536,74 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.537,74 EUR z a s t a v u j e .
II. Žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 192,65 EUR z a m i e t a.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.12.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy vo výške 1.536,74 EUR spolu s príslušenstvom titulom nesplatenia peňažných prostriedkov
vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu
trov konania.

2.Žalobuodôvodniltým,ženazákladezmluvyopostúpenípohľadávok uzavretejpodľaust.§524anasl.
Občianskeho zákonníka zo dňa 13.12.2023 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalobcom
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.

3. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 23.6.2017 Zmluvu č. 5131703059, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“).

4. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných

podmienkach.

5. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy.

6. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju postupca v súlade s ust. § 53
ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na
možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch

splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal
do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený
v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník k 17.8.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola
splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru.

7. Žalovaný pred postúpením pohľadávky vykonal úhrady vo výške 7 185,30 EUR. Úhrady žalovaného
pred postúpením pohľadávky boli započítané nasledovne: na istinu suma 3 682,52 EUR na zmluvný
úrok suma 3 247,14 EUR na úrok z omeškania suma 13,15 EUR na poplatky suma 242,49 EUR

8. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 1
536,74 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1 317,48 EUR, z riadneho úroku vo výške 155,88
EUR, zo zmluvného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 20,93 EUR a z úroku z omeškania
po zosplatnení vo výške 18,45 EUR a z poplatkov vo výške 24,00 EUR v súlade s prílohou k Zmluve
o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v
predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu

postúpenia pohľadávky.

9. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonal žiadne úhrady.

10. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 1 536,74 EUR pričom pozostáva z neuhradenej istiny

úveru vo výške 1 317,48 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 155,88 EUR, z neuhradeného
zmluvnéhoúrokuzomeškaniadozosplatneniavovýške20,93EUR,zneuhradenéhoúrokuzomeškania
po zosplatnení vo výške 18,45 EUR a z neuhradených poplatkov vo výške 24,00 EUR.

11. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č.

40/1964Zb.Občianskehozákonníkapočnúcdňom18.08.2023,t.j.dňomnasledujúcimpodnivyhlásenia
mimoriadnej splatnosti.

12. Tunajší súd výzvou zo dňa 19.12.2024 vyzval žalobcu aby uviedol, akým spôsobom bola pred
uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmaná jeho právnym predchodcom, t. j. spoločnosťou

Slovenská sporiteľňa, a. s., schopnosť žalovaného splácať úver, akým spôsobom postupca skúmal
bonitu z hľadiska príjmu žalovaného, jeho výdavkov na živobytie a iné jeho záväzky a následne ako
výsledky zistenia vyhodnotil s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytol spotrebiteľský úver, na výšku
spotrebiteľského úveru, prípadne na jeho účel s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, aby predložil výpočet ukazovateľov schopnosti žalovaného splácať

spotrebiteľský úver a jeho celkovú zadlženosť k príjmu v súlade s opatrením Národnej banky Slovenska
č. 10/2017 Z. z., aby uviedol splnenie zákonných podmienok pre zosplatnenie spotrebiteľského úveru
a aby uviedol, s ktorou konkrétnou splátkou bol žalovaný v omeškaní viac ako 3 mesiace, na základe
ktorej došlo v zmysle vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 17.8.2023, k zosplatneniu celého
spotrebiteľského úveru. Súd súčasne žalobcu vyzval na predloženie listinných dôkazov na preukázanie

tvrdených skutočností.

13. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.3.2025 uviedol, že v zmysle novelizovaných
ustanovení § 53 ods. 9 a 10 OZ je zrejmé, že ani po ich novelizácii nebude obligatórnou náležitosťou
výzvyuvedeniekonkrétnejsplátky,resp.jejšpecifikácia,alepostačujúcimúdajomnaplatnézosplatnenie

bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní. Postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť dohodol so žalovaným v čl. II ods. 6 Zmluvy. Postupca výzvou zo dňa 16.7.2023 vyzval
žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 428,21 EUR a upozornil ho na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru. Z predloženej špecifikácie uplatneného nároku a platobnej histórie je
zrejmé, že žalovaný omeškané splátky neuhradil, a preto podaním zo dňa 18.8.2023 vyhlásil postupca

mimoriadnu splatnosť úveru. Uvedená listina bola podľa doručenky, ktorá tvorí prílohu žalobného návrhu
prevzatá žalovaným dňa 23.8.2023. Žalobca k zisťovaniu bonity uviedol, že predkladá súdu výstup
z interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi na preukázanie riadneho overenia schopnosti
splácať poskytnutý úver žiadateľov o úver. Uviedol, že overovanie schopnosti splácať úver prebieha
vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú

napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej
podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého
osvedčenia Uvedené osvedčenie obsahuje údaje zhromaždené z príslušných registrov aj z otázok
položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity.14. Písomným podaním doručeným súdu dňa 11.4.2025 žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti
istiny 1.537,74 EUR, nakoľko danú čiastku uhradil žalovaný po podaní žaloby na súd. Súčasne vyčíslil

úrok z omeškania sumou 193,65 EUR, ktorú žiadal priznať.

15. Žalovaný prevzal žalobu s prílohami dňa 21.1.2025, pričom v lehote stanovenej súdom sa k nej
žiadnym spôsobom nevyjadril.

16. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 14.4.2025.

17. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

18. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovaný uzavreli
dňa 23.6.2017 Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. 5131703059. V zmysle zmluvy

o poskytnutí spotrebiteľského úveru právny predchodca žalobcu ako banka poskytla žalovanému
spotrebiteľský úver na čokoľvek vo výške 5.000 EUR s fixnou úrokovou sadzbou 13,90 % na dobu určitú,
s konečnou splatnosťou úveru dňa 15..2024. Žalovaný mal splácať úver v rámci 84 splátok s výškou
jednotlivej splátky 99,16 EUR. RPMN bola dohodnutá vo výške 12,95 %. Celková čiastka, ktorú musel
žalovaný zaplatiť bola suma vo výške 8.327,97 EUR.

19. Spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobca uzavreli dňa 13.12.2023 Zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 1006/20203/CE. V zmysle prílohy k zmluve a špecifikácie postúpenej pohľadávky (č.
13513929) súd zistil, že súčasťou postúpenia bola aj pohľadávka spoločnosti Slovenská sporiteľňa, D.
voči žalovanému celkovo vo výške 1.536,74 EUR s príslušenstvom.

20. Výzvou zo dňa 16.7.2023 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške
428,21 EUR a upozornil ho na možnosť zosplatnenia celého úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy.

21. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 18.8.2023 oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru ku dňu 17.8.2023.

22. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 7.9.2023 vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške
1.613,64 EUR.

23. Pokusom o zmier zo dňa 23.8.2024 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.827,79 EUR
najneskôr do 2.9.2024.

24. Vo výpočte primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať) Slovenskej sporiteľne,
a.s. je uvedená výška príjmu žalovaného (600 EUR), ako aj to, že daný príjem mal pochádzať

z podnikania. Súčasne z daného dokumentu vyplýva to, že žalovaný je slobodný s 1 členom domácnosti
a životnými potrebami vo výške 198,09 EUR.

25. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

26. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu
späť.

27. Podľa ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

28. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo
k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných pôžičkách, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.

29. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase vzniku

právneho vzťahu (23.6.2017), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.30. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného
predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu
spotrebiteľskýchúverovpodľazákonač.129/2010Z.z.akoajaplikáciivšeobecnýchustanoveníochrany

spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva sú použité len vtedy,
ak neodporujú právnej úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov
v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi 3 zákonmi prichádzajúcimi
do úvahy: 1) zákon o spotrebiteľských úveroch, 2) Občiansky zákonník a 3) Obchodný zákonník panuje
pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje, respektíve tak nečiní

úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava
podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na
takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích
predpisoch k nemu.

31. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku

právneho vzťahu (23.6.2017), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa ust. § 52 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

33. Podľa ust. § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

34. Podľa ust. § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

35. Podľa ust. § 53 ods. 9 citovaného zákona, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

36. Podľa § 524 ods. 1 a 2 citovaného zákona, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

37. Podľa § 526 ods. 1 a 2 citovaného zákona, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

38. Podľa ust. § 565 citovaného zákona, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

39. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

v čase vzniku právneho vzťahu (23.6.2017), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky naudelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

40. Podľa ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,

ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie

nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

41. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

42. Podľa ust. § 7 ods. 16 citovaného zákona, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

43. Podľa ust. § 7 ods. 17 citovaného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä
to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere

podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom
na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú

zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

44. Podľa ust. § 7 ods. 19 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit

pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.

45. Podľa ust. § 7 ods. 20 citovaného zákona, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie

základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c)
výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

46.Podľaust.§7ods.23citovanéhozákona,veriteľpodľa§20ods.1písm.a),banka,zahraničnábanka
a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa

limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.47. Podľa ust. § 7 ods. 27 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané
a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa

a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na

splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči

ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

48. Podľa ust. § 7 ods. 41 citovaného zákona, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska,
sa ustanoví a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,

náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a
spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a
spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním
súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b)
požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na

overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského
úveru a výška tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského
úveru,e)limitnapodielspotrebiteľskýchúverovposkytnutýchprostredníctvomsamostatnýchfinančných
agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a
výška tohto limitu, f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto

podielu.

49. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví

zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová"spotrebiteľskýúver"vpríslušnomgramatickom
tvare.

50. Podľa ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
51.Podľaust.§11ods.2citovanéhozákona,akveriteľnekonalsodbornoustarostlivosťoupodľa§7ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

52. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b)prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
53. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (23.6.2017), ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkýchomeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

54. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku

právneho vzťahu (23.6.2017), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách.

55. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

56. Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.537,74 EUR späť pred prvým
pojednávaním, súd preto v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v späťvzatej
časti zastavil.

57. Predmetom konania zostala pohľadávka žalobcu vo výške 193,65 EUR, ktorá predstavuje vyčíslený
úrok z omeškania (9,25 % ročne zo sumy 1.317,48 EUR od 18.8.2023 do 19.3.2025).

58. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že právny predchodca žalobcu obchodná
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovaný uzavreli v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch dňa 23.6.2017 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 5131703059,
v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu ako banka poskytla žalovanému spotrebiteľský úver na
čokoľvek vo výške 5.000 EUR s fixnou úrokovou sadzbou 13,90 % na dobu určitú, s konečnou
splatnosťou úveru dňa 15..2024. Žalovaný mal splácať úver v rámci 84 splátok s výškou jednotlivej
splátky 99,16 EUR. RPMN bola dohodnutá vo výške 12,95 %. Celková čiastka, ktorú musel žalovaný

zaplatiť bola suma vo výške 8.327,97 EUR. Nakoľko žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok úveru,
tak právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 16.7.2023 vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške
428,21 EUR a upozornil ho na možnosť zosplatnenia celého úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy.
Nakoľko nedošlo k úhrade splátok úveru právny predchodca žalobcu listom zo dňa 18.8.2023 oznámil
žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 17.8.2023.

59. Súd z listinných dôkazov zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobca
uzavreli dňa 13.12.2023 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1006/20203/CE. V zmysle prílohy
k zmluve a špecifikácie postúpenej pohľadávky (č. 13513929) vyplýva, že súčasťou postúpenia bola aj
pohľadávka spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s. voči žalovanému celkovo vo výške 1.536,74 EUR

s príslušenstvom.

60. Súd prvej inštancie v prejednávanom spore v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
s poukazom na ust. § 17 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 92 ods. 8
Zákona o bankách a v danej spojitosti, či došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ako

podmienky postupiteľnosti splatnej pohľadávky na tretiu osobu.

61. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné
bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred
postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace

skutkové tvrdenia veriteľa. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp.
zn. 4Cdo/162/2020 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022
pod č. 6/2022)

62.Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho

konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný).63. V danom prípade Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1006/20203/CE právny predchodca žalobcu,
postúpil na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti
upravuje Občiansky zákonník v ust. § 524 a nasl., a preto bolo obligatórnou povinnosťou súdu prvej

inštancie skúmať, či boli splnené zákonné podmienky postúpenia pohľadávky banky a teda či v tomto
konaní žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu.

64. Na to, aby pôvodný veriteľ bol oprávnený postúpiť pohľadávku na žalobcu musela byť pohľadávka
pôvodnéhoveriteľasplatná(ust.§17ods.1zákonač.129/2010Z.z.)nazákladevyhláseniamimoriadnej

splatnosti úveru v zmysle zákonnej dikcie ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd tak podrobil
skúmaniu vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu.

65. V danej spojitosti súd skúmal, či pôvodný veriteľ pohľadávky s odbornou starostlivosťou posúdil
schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, keďže články 8 a 23 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení

smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť
preskúmať ex officio existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej
veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23 (Rozhodnutie SD EÚ C–679/18).

66. Súd sa preto zaoberal tým, či právny predchodca žalobcu splnil svoju povinnosť konať s odbornou
starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému vyplývajúcej z § 7 ods. 1, 19 až 42 zákona č. 129/2010
Z.z. a s poukazom na § 11 ods. 2 citovaného zákona. V tejto súvislosti je potrebné aplikovať aj
opatrenie NBS č. 10/2017 v znení opatrenia č. 6/2018. Tie vydala NBS s poukazom na § 7 ods. 41

písm. a/ až s/ zákona č. 129/2010 Z.z. Spomínané opatrenie uvádza limity pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v § 2 ods. 2 (hodnota 1) a pre ukazovateľ podielu výšky celkovej
zadlženosti k príjmu v § 6a ods. 2 (hodnota 8). Zároveň toto opatrenie stanovuje metodiku výpočtu oboch
ukazovateľov.

67. Bonita vyjadruje hodnotu a dôveryhodnosť ekonomického subjektu na finančnom trhu. Bonita
subjektu je najčastejšie posudzovaná bankami pred poskytnutím úveru. Ak banka vyhodnotí klienta ako
úveru schopného, vyjadruje tak svoju dôveru v jeho schopnosť plniť svoje záväzky. Hodnotenie bonity
určitého bankového klienta je výsledkom úverovej analýzy, ktorá je súčasťou úverového procesu. Po
fázežiadostioúvernasledujefázaskúškyúverovejspôsobilostižiadateľa(analýzaúverovejschopnosti),

v rámci ktorej sa analyzujú tri hlavné oblasti: právne pomery žiadateľa, osobná dôveryhodnosť žiadateľa
a jeho hospodárska a finančná situácia. U individuálnych žiadateľoch banka posudzuje osobné údaje
ako vek, pohlavie, vzdelanie, profesiu, rodinný stav a tiež trvalé príjmy a pravidelné výdaje žiadateľa, či
celej domácnosti. Banka skúma tiež žiadateľovu úverovú históriu a platobnú morálku. Jedným zo zdrojov
(nie jediným) týchto informácii je Spoločný register bankových informácií (SRBI), ktorý zhromažďuje

informácie o úveroch a dlžníkoch z podnikateľskej sféry od všetkých slovenských bánk a pobočiek
zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku.

68. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné

opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity

a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,

ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.69. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií

získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

70. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne

podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa
využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a
existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006, a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa
zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 33 Cdo 2178/2018). Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s
odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity spotrebiteľa. Ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,
výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

71.Spoukazomnanároky,ktorénadodávateľa,vdanomprípadebanku,kladieúnijnéprávoavkontexte
ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní

preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a
podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie.

72. Podľa názoru súdu bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, aby preukázal, že pôvodný veriteľ náležite
skúmal bonitu žalovaného, t. j., že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch.

73.Zobsahužalobyajeprílohžiadnymspôsobomnevyplýva,žebypôvodnýveriteľ–bankaakýmkoľvek

spôsobom skúmal bonitu žalovaného, súd preto výzvou zo dňa 19.12.2024 vyzval žalobcu aby uviedol,
akým spôsobom bola pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmaná jeho právnym
predchodcom,t.j.spoločnosťouSlovenskásporiteľňa,a.s.,schopnosťžalovanéhosplácaťúveraďalšie
skutočnosti bližšie uvedené v bode 12. rozsudku.

74. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.3.2025 uviedol, že v zmysle novelizovaných
ustanovení § 53 ods. 9 a 10 OZ je zrejmé, že ani po ich novelizácii nebude obligatórnou náležitosťou
výzvyuvedeniekonkrétnejsplátky,resp.jejšpecifikácia,alepostačujúcimúdajomnaplatnézosplatnenie
bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní. Postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
dohodol so žalovaným v čl. II ods. 6 Zmluvy. Postupca výzvou zo dňa 16.7.2023 vyzval žalovaného na

úhradu omeškaných splátok vo výške 428,21 EUR a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Z predloženej špecifikácie uplatneného nároku a platobnej histórie je zrejmé, že
žalovaný omeškané splátky neuhradil, a preto podaním zo dňa 18.8.2023 vyhlásil postupca mimoriadnu
splatnosť úveru. Uvedená listina bola podľa doručenky, ktorá tvorí prílohu žalobného návrhu prevzatá
žalovaným dňa 23.8.2023. Žalobca k zisťovaniu bonity predložil výstup z internej aplikácie postupcu

na preukázanie riadneho overenia schopnosti splácať poskytnutý úver žiadateľovi o úver. Uviedol, že
overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje
potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne
získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca
preto tieto údaje pretavil do priloženého osvedčenia Uvedené osvedčenie obsahuje údaje zhromaždené

z príslušných registrov aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní
bonity.

75. Súd však musí konštatovať, že žalobca do konania pojednávania vo veci nezaslal žiadne ďalšie
podklady ohľadom zisťovania bonity žalovaného a súčasne v konaní pred súdom prvej inštancie na

preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. nepredložil žiadne
ďalšie skutkové tvrdenie. Na preukázanie splnenia esenciálnej zákonnej povinnosti tak neuplatnil žiaden
prostriedok procesného útoku.76. Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

77. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

78. Žalobca tak v žalobe ako aj v priebehu konania nesplnil základnú povinnosť pravdivo a úplne uviesť

podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak, ako mu to ukladá ust. § 150 ods. 1
Civilného sporového poriadku.

79. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej
preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

80. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia
objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:
Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,
kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

81. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová
strana uviesť, aby v spore uspela. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý
následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá
je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá

strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.

82. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi
spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je
určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,

možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

83. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti
zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo
(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR

385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

84. Vo vzťahu splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej
povinnosti veriteľa, žalobca na základe výzvy súdu zo dňa 19.12.2024 odpovedal podaním doručeným
súdu dňa 13.3.2025, v ktorom predložil jediný listinný dôkaz, ktorý by podľa jeho tvrdenia mal

preukazovať náležité skúmanie bonity žalovaného, a to výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia
ukazovateľa schopnosti splácať). Žalobca uviedol, že uvedené potvrdenie je výsledkom zhromaždenia
dát z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne a otázok položených žiadateľovi o úver. Súd
však musí konštatovať, že takýto jeden listinný dôkaz je absolútne nedostačujúci na preukázanie
skúmania bonity žalovaného právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom internom dokumente je

uvedená len výška príjmu a to, že pochádza z podnikania, pričom táto skutočnosť mala byť overená
finančnými výkazmi. Súd však konštatuje, že žiadne listinné dôkazy v podobe finančných výkazov
žalobca nepredložil. Súd tak nemohol zistiť ako dlho disponoval žalovaný takýmto príjmom a ani
v akých výškach dosahovali príjmy z podnikania na mesačnej báze. Súčasťou dokumentu boli taktiež
tri informácie týkajúce sa rodinného života a výpočet ukazovateľov schopnosti splácať úver. Uvedený

dokument sa súdu javí len ako dotazník právneho predchodcu žalobcu, ktorý neobsahuje žiadny
súhrn relevantných dát napr. z SRBI,NRKI alebo SP. Ak boli zdrojom interného dokumentu právneho
predchodcu žalobcu relevantné dáta, mal to preukázať listinnými dôkazmi. Podľa názoru súdu tvrdenie
žalobcu, že interný dokument je vytvorený z relevantných dát, bez predloženia konkrétnych dôkazov,
nemožnopovažovaťzaobjektívnyzdrojinformáciiaanidôkazotom,žektakémutooverovaniuskutočne

došlo. Pokiaľ ide o údaje o výške životných potrieb a osobných pomeroch, takisto nie je jasné, akým
spôsobom a či vôbec boli tieto informácie overené. Súd zároveň poukazuje na to, že veriteľ sa nemôže
uspokojiť iba s informáciami, ktoré získal od potencionálneho klienta, pretože tento v snahe, aby úver
získal, môže svoje príjmy nadhodnotiť a výdavky podhodnotiť, pričom je to, ale práve „starostlivý“ veriteľ,ktorý tieto tvrdenia náležite preverí, nakoľko v opačnom prípade znáša následky svojho konania bez
„odbornej starostlivosti“. Ak žalobca svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, tak v danom prípade
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Súd tak k výpočtu primárnej návratnosti

(kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať) Slovenskej sporiteľne, a.s. konštatuje, že ide o interný
dokument právneho predchodcu žalobcu, ktorý bol pravdepodobne vytvorený formou dotazníka, a ktorý
je sám o sebe bez relevantného právneho významu vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovaného.

85. Súd tak konštatuje, že žalobca nepredložil žiadny relevantný doklad o tom, ako skúmal príjmy

a výdavky žalovaného. Súd tak mal zato, že svoje skutkové tvrdenia nepodložil relevantnými listinnými
dôkazmi, ktorými by zistil výšku príjmu žalovaného, rodinný stav, rodinné výdavky, celkové výdavky,
a preto má súd zato, že žalobca ani nemohol relevantne určiť finančnú situáciu žalovaného, nakoľko
nedisponoval podkladmi na takéto určenie.

86. Súd preto na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní napriek

predchádzajúcej výzve zo dňa 19.12.2024 nepreukázal postup, ktorý by zakladal odbornú starostlivosť,
t. j. skúmanie bonity pri posudzovaní schopnosti žalovaného splatiť spotrebiteľský úver. Žalobca síce
do vydania tohto rozsudku odpovedal na výzvu súdu, avšak dodané dôkazy hodnoverne preukazujúce
postupvsúladesust.§7zákonaospotrebiteľskýchúverochnemožnopovažovaťzapostačujúce,ateda
za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej

mu v predmetnom zákonnom ustanovení.

87. Právny predchodca žalobcu bol povinný zisťovať príjem žalovaného, ktorý mal byť v danom prípade
overený na základe finančných výkazov z podnikania, ktorá informácia bola uvedená v internom
dokumente právneho predchodcu žalobcu. Súd však konštatuje, že predmetné finančné výkazy nie sú

súčasťou prílohy, nevedno o aké výkazy išlo, a teda nebolo možné overiť ako skúmal právny predchodca
žalobcu príjem žalovaného. Súd tak mal zato, že žalobca neskúmal príjem žalovaného v dostatočnom
rozsahu.

88. Súčasne súd upozorňuje na to, že povinnosťou žalobcu bolo pritom zisťovať nielen príjem, ale aj

výdavky žalovaného - spotrebiteľa. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu
dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že pri posudzovaní
výdavkov vychádzal zo sumy 198,09 EUR, čo mali predstavovať životné potreby žalovaného, t. j. životné
minimum. Podľa názoru súdu ak sa žalobca uspokojil iba s životnými potrebami uvedenými v dotazníku
interného dokumentu právneho predchodcu žalobcu, tak takýto postup nezohľadňuje individuálnosť

životnej situácie žalovaného.

89. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda
žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť jednak jeho príjem a taktiež aj pravidelné výdavky. Dôraz
pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na

posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z
ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov,
ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je

povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú
iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto
závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA
proti E. B. a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné

bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom
na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené
dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa
26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018
zo dňa 20.3.2019.

90. Z ust. § 7 ods. 27 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch plynie, že náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisomanapríjemspotrebiteľa,niesatejtozákonnejpovinnostizbaviťodkazomnaživotnéminimum,nakoľkoto
nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa
a jeho rodiny.

91. Z ust. § 2 ods. 5 plynie cit. „Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy
životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má

spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím
súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou
nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa
prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným
minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a
ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je
určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“ Z uvedené nepochybne
neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného
minima.

92. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77 z
25.7.2018.

93. Žalobca podľa názoru súdu podcenil skúmanie výdavkov žalovaného, ak sa obmedzil na výšku sumy
životného minima na jednu dospelú osobu, nakoľko v rámci preverovania žalovaného žiadny spôsobom
neskúmal jeho výdavky. Žalobca na výzvu súdu, aby preukázal skúmanie schopnosti splácať úver
žalovaným vo vzťahu k výdavkovej časti uviedol, že vychádzal zo sumy životného minima, t. j. výdavky
nahradil údajom o životnom minime. Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa

úverových produktov na finančnom trhu.

94. Pri overovaní bonity žalovaného tak žalobca nemal k dispozícii údaje o jeho výdavkoch, čo vedie k
záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje.

95. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019 a
rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022.

96. Súd tak mal za nesporné, že žalobca predloženými dôkazmi hodnoverne nepreukázal, že by splnil
povinnosť v zmysle dikcie ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a

teda že by postupoval s vynaložením s odbornej starostlivosti pri poskytnutí úveru posúdiť schopnosť
žalovaného splácať úver t. j. neskúmal bonitu žalovaného. Zároveň súd pripomína, že vynaloženie
odbornej starostlivosti je povinný žalobca hodnoverne preukázať, čo je zrejmé z ust. § 7 ods. 16
písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca získané informácie použil celkom zjavne nedostatočným
spôsobom, keď na základe predložených listinných dôkazov poskytol žalovanému úver, pričom nezískal

informácie o príjmoch a výdavkoch žalovaného, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie
o skutočnej bonite klienta, z ktorých by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej
situácii.Nedôslednezisťoval,apretoaninezohľadnilpríjmyavýdavkyžalovaného,ajkeďmalobjektívnu
možnosť si ich pred poskytnutím úveru overiť.

97. Podľa názoru súdu všetky skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania vo svojom súhrne
preukazujú, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, čím tak hrubo porušil povinnosť vyplývajúcu
z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorého dôsledkom je to, že sa spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie v zmysle
ust. § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch. Súčasne tým boli naplnené predpoklady

nato, aby žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného, ktorý bol v hmotnoprávnom postavení
spotrebiteľa, jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Pôvodný veriteľ pohľadávky si tak právo na jednorazové splatenie dlhu uplatnil spôsobom
odporujúcim vyššie citovaným zákonným ustanoveniam. Táto skutočnosť vyplynula z vykonanéhodokazovania. Tento jeho jednostranný právny úkon bol teda urobený v rozpore so zákonom (§ 11 ods. 2
prvou vetou zákona č. 129/2010 Z. z.), a preto je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Prirodzená splatnosť úveru podľa zmluvy mala nastať dňa 15.7.2024. Režim splatnosti jednotlivých

splátok tak vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie mohol pokračovať do splatnosti poslednej
splátky.

98. Pôvodný veriteľ však následne so žalobcom v právnom postavení postupníka uzavrel Zmluvu
o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2023. V zmysle vykonaného dokazovania tak urobil pred

splatnosťou poslednej splátky, čo je v priamom rozpore s ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z., nakoľko išlo o postúpenie úveru, ktorý nie je splatný, a teda jedná sa o ,,živý úver“ a to zákon o
spotrebiteľských úveroch nepripúšťa, čo nepochybne vyplýva z predmetného ustanovenia. Pôvodný
veriteľ pohľadávky tak porušil ustanovenie § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a
účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Túto zmluvu je tak potrebné kvalifikovať ako
neplatný právny úkon.

99. S poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenie preto súd dospel k záveru
o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ku ktorej došlo v rozpore so zákonom, teda
citovaným ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a teda uvedená zmluva je absolútne neplatná s
poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v

tomto spore, ako aj na podanie žaloby, a preto súd jeho žalobu zamietol.

100. V zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie tak prvú časť rozhodnutia založil na tom, že právny
predchodca žalobcu neskúmal bonitu žalovaného, a preto nemohol spotrebiteľský úver zosplatniť,
z ktorého dôvodu následne nebol oprávnený postúpiť nesplatnú pohľadávku na žalobcu.

101. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, súd považoval za vhodné uviesť, že žalobca považoval list
právneho predchodcu žalobcu, konkrétne výzvu zo dňa 16.7.2023, kde právny predchodca žalobcu
vyzvalžalovanéhonaúhradusumyvovýške428,21EURaupozornilhonamožnosťzosplatneniacelého
úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy, za výzvu v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

v spojení s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Po predmetnej výzve následne žalobca adresoval
žalovanému list zo dňa 18.8.2023, v ktorom mu oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

102. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že výzva zo dňa 16.7.2023 (a nakoniec ani
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.8.2023), ktorým právny predchodca

žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky vo výške 428,21 EUR, nešpecifikuje konkrétnu
splátku, pre ktorú veriteľ upozorňuje spotrebiteľa (žalovaného), že nezaplatením tej konkrétnej splátky
využije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru. V uvedenej výzve bolo uvedené len to, že
dlh žalovaného predstavuje sumu vo výške 428,21 EUR.

103. Podľa názoru súdu za náležite odôvodnené, dostatočne určité a zrozumiteľné upozornenie
spotrebiteľa ako bezvadný právny úkon dodávateľa, ktorý v spojení s jeho ďalším nadväzujúcim
jednostranným hmotnoprávnym úkonom (vyhlásenie predčasnej splatnosti pohľadávky) vyvolá ním
zamýšľané právne účinky ustanovené v zákone (tzv. zosplatnenie jeho pohľadávky proti spotrebiteľovi),
možno pritom považovať len také písomné upozornenie spotrebiteľa, ktoré rešpektuje zákonné

obmedzenia vyplývajúce z §53 ods. 9 o. z. v spojení s jeho §565, t. j. z ktorého aj priemerný spotrebiteľ
bez príslušného právnického vzdelania môže nepochybne posúdiť, že (i) k tomuto kroku dodávateľ
skutočne pristúpil pre omeškanie spotrebiteľa so zaplatením splátky, ktoré (ii) trvá najmenej tri mesiace
a (iii) súčasne v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením (iv) spotrebiteľa upozornil na uplatnenie
práva dodávateľa ustanoveného v §565 o. z. Nespochybniteľným právom spotrebiteľa ako adresáta

takéhoto úkonu dodávateľa, ktorým tomuto argumentujúc porušením jeho zmluvných povinností z
jednostranného rozhodnutia dodávateľa sa menia a zanikajú jeho zmluvne dohodnuté práva (záväzok
plniť v splátkach), je totiž rozhodne vedieť, nesplnením ktorej splátky svoje povinnosti spotrebiteľ podľa
dodávateľa porušil a pre omeškanie ktorej splátky dodávateľ následne sa rozhodol použiť svoje právo
vyplývajúce z §565 Občianskeho zákonníka, pričom z koncepcie týchto dvoch zákonných ustanovení

vyplýva, že musí ísť o splátku tú istú.

104. Súd tak musí konštatovať, že z výzvy žalobcu zo dňa 16.7.2023, nebolo možné tieto skutočnosti
zistiť a žalovaný ani nemohol akokoľvek vecne argumentovať, pričom hrozbu zosplatnenia pohľadávkydodávateľa dokonca nemohol ani odvrátiť prípadným dodatočným zaplatením omeškanej splátky, pre
absenciujejpotrebnejbližšejidentifikácievspornejvýzve.Súčasnesažalovanýzuvedenéhodôvoduani
nemohol mimosúdne úspešne ubrániť ani proti avizovanému použitiu práva dodávateľa ustanoveného

v § 565 Občianskeho zákonníka. Obsah predmetnej výzvy preto nie je v súlade so zákonom, tento
spotrebiteľa jednoznačne zavádza a zhoršuje jeho zmluvné postavenie (§54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

105. Podľa právneho názoru súdu je takýto právny úkon neurčitý z dôvodu, že v tomto liste nie je

riadne špecifikovaná konkrétna omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ rozhodol vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. Nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť, či došlo
k splneniu podmienky ustanovenej v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje využitie
práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka súd
považoval tento právny úkon postupcu za neplatný, z dôvodu jeho neurčitosti. Pohľadávka sa nestala

splatnou aj z toho dôvodu pred postúpením, a preto postúpenie pohľadávky je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatné, a teda žalobca aj z tohto dôvodu nie je aktívne vecne legitimovaný.

106. Žalobca uviedol, že nemá povinnosť kvalifikovať pre nesplnenie, ktorej splátky uplatňuje právo
podľa ust. § 565 a ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

107. K danému tvrdeniu žalobcu súd uvádza, že konkretizovanie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu
spotrebiteľského úveru, je skutkovým tvrdením a riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom
sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania.

108. Je potrebné poukázať na to, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v
ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky.

109. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi
celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení
dohodnutých splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie
nasledujúcej splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po

opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona. V
prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije, vyhlásenie
predčasnej splatnosti má významné právne následky.

110. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva,

preposúdeniejednorazovéhopredčasnéhozosplatneniaceléhodlhubolopotrebnézohľadniťišpeciálne
ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V
zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

111. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na
uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie

celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne
doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi.

112. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto
prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre
uplatnenie takéhoto práva veriteľom.113. Preto podľa názoru súdu právny úkon akým je výzva pred zosplatnením a nakoniec aj samo
zosplatnenie celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splátky, musí obsahovať aj dôležitý údaj, a to
identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak

právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh
zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý, nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu
zákonom stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa. V zmysle
vyššie uvedeného je preto právny úkon zosplatnenia pre jeho neurčitosť neplatný podľa ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

114. Súd má za to, že z upozornenia na možnosť zosplatnenia (výzvy zo dňa 16.7.2023) musí byť
zrejmé, pre omeškanie ktorej konkrétnej splátky môže byť predmetný úver predčasne zosplatnený,
nestačí spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok
(uvedením výšky omeškaných splátok). Tento údaj musí byť vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka jednoznačne konkretizovaný. I keď Občiansky zákonník expressis verbis neuvádza čo má

byť obsahom predmetných oznámení, tento obsah možno nepochybne vyabstrahovať z podmienok,
ktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom. Pokiaľ ustanovenie
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť predčasného zosplatnenia úveru podmieňuje uplynutím 3
mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť
jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Veriteľ predsa musí

vedieť, pre ktorú splátku svoje právo zosplatniť úver uplatnil a nie je dôvod, prečo by touto informáciou
nemal disponovať aj dlžník. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia
práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky, s ktorom je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko
len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch

mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

115. Z obsahu predmetnej výzvy zo dňa 16.7.2023 žalovaný nemal možnosť posúdiť, zaplatením ktorej
konkrétnej splátky (prípadne v akej výške) je možné odvrátiť predčasné zosplatnenie úveru. Právny
predchodca žalobcu mu poskytol informáciu o celkovej výške pohľadávky banky, s ktorou je žalovaný

v omeškaní ku konkrétnemu dátumu, avšak pre účely predčasného zosplatnenia žalovaný (spotrebiteľ)
potreboval nevyhnutne vedieť tú konkrétnu splátku, ktorú ak zaplatí je schopný predčasné zosplatnenie
úveru úspešne odvrátiť.

116. Súd tak mal na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že neboli splnené všetky zákonné

podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, t.j. že právnym predchodcom žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným
spôsobom pre neurčitosť tohto právneho úkonu (37 OZ) výzvy zo dňa 16.7.2023 z dôvodu chýbajúcej
identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú právny predchodca žalobcu následne úver zosplatnil.
Pohľadávka sa aj z tohto dôvodu nestala splatnou pred postúpením, čo znamená, že aj z tohto

dôvodu pôjde podľa právneho názoru súdu o neplatné postúpenie pohľadávky podľa § 39 Občianskeho
zákonníka a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

117. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnosti právneho úkonu – postúpení
pohľadávky, ktorá nebola splatná a to z dvoch dôvodov, a teda, že ide o neplatnosť právneho úkonu pre

rozpor so zákonom v zmysle ust. § 17 ods. 1 v spojení s ust. § 7 ods. 1 a ust. § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010Z.zakoajzdôvoduneurčitostiprávnehoúkonu(§37Občianskehozákonníka)-mimoriadneho
zosplatnenia úveru tým, že právny predchodca žalobcu neurčil pre ktorú splátku využil právo realizovať
mimoriadne zosplatnenie úveru.

118. Súd tak má zato, že dostatočne jasne a zreteľne vysvetlil, prečo sa pohľadávka nestala splatnou
pred postúpením, čo znamená neplatné postúpenie pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka a
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu a v konečnom dôsledku zamietnutie žaloby
v zostávajúcej časti.
119. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci.120. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

121. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

122. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o nároku na náhradu trov prvostupňového

konania. Vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania bolo úlohou súdu prvej inštancie
preskúmať, či v čase podania žaloby existoval hmotnoprávny dôvod na jej podanie zo strany žalobcu.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby, z ktorého dôvodu súd žalobu v zostávajúcej časti zamietol.
Podľa právneho názoru súdu, keďže žalobca nedisponoval v čase podania žaloby aktívnou vecnou
legitimáciou, súd tak nemohol pričítať procesné zavinenie zastavenia konania pre späťvzatie žaloby

z dôvodu zaplatenia uplatnenej sumy (istiny) po podaní žaloby žalovanému a priznať tak nárok na
náhradu trov konania vecne nelegitimovanému subjektu. Z uvedeného dôvodu bol tak podľa názoru
súdu žalovaný úspešný aj v časti konania, ktorým bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby a aj
v časti konania, ktorým súd žalobu zamietol. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, kedy bol žalovaný plne úspešný v celom konaní a patril by

mu nárok na náhradu trov konania. Po preskúmaní súdneho spisu však súd konštatuje, že žalovanému
v prebiehajúcom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.