Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424010507
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6424010507.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
sudcov JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí dňa
28. mája 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin obmedzovanie osobnej slobody podľa §
183 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona v štádiu
prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona, pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm.

d) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 2. apríla 2025, sp. zn. 4T/65/2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na § 140 písm. b) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona a zločinu
marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods.
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste v meste A. za poskytnutie finančnej odmeny
vo výške 5.000,-€ požiadal B. B., nar. XXXX, že tento pre neho nájde na B. B. osobu C. D., nar. XXXX,

t.č. bytom E., ktorého mal bez súhlasu a proti jeho vôli dopraviť do mesta A. a odovzdať mu ho, ktorý
C. D. v konaní vedenom na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši pod sp. zn. 7T 8/2023 vystupuje
ako poškodený a usvedčuje ho z trestného činu vydierania, kde rozsudkom sp. zn. 7T/8/2023 zo dňa
6.5.2024bolneprávoplatneodsúdenýksúhrnnémutrestuodňatiaslobodyvovýške9rokova6mesiacov
a opätovne odsúdený dňa 24.2.2025 k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere
10 rokov, voči ktorému sa odvolal, kde následne B. B. sa dňa 18.6.2024 dostavil do okresu F. E. G. a v

obci H. navštívil D. A., nar. XXXX, ktorý dňa 18.6.2024 v čase o 21.14 h kontaktoval I. J., zamestnávateľa
C. D., aby sa dostavil na salaš do obce H., kde ho na druhý deň ráno dňa 19.6.2024 B. B. informoval,
aby si strážil chlapca, že jemu dal objednávateľ 5.000,-€, aby uniesol chlapca za 5 tisíc, čím mal na
mysli osobu C. D., ktorého mal uniesť do A. a odovzdať ho objednávateľovi, čo tento nedovolil, odmietol
im oznámiť miesto, kde sa C. D. nachádza a súčasne ho dňa 19.6.2024 pred pripravovaným úmyslom
varoval, kde C. D. zo strachu o svoj život ihneď dňa 19.6.2021 podal trestné oznámenie.

Za to bol odsúdený podľa § 183 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., §
38 ods. 3, Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 48 ods. 2 Tr. zák. bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.Proti tomuto rozsudku vo výrokoch o vine a treste podal obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní
odvolanie, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu doplnil o dôvody písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 15. apríla 2025. V úvode popísal výrok napadnutého rozsudku s tým, že nebolo

dokázané, že sa dopustil zločinu obmedzovanie osobnej slobody a zločinu marenia spravodlivosti tak,
ako je uvedené v podanej obžalobe. Je toho názoru, že všetko je to pomsta voči nemu zo strany I.
J.. Nikdy nikomu nepovedal, aby hľadal C. D. a nikomu za to ani nesľúbil 5000 eur, ktoré ani nemá a
ani nemal. C. D. videl naposledy na súde v K., pričom si nevie vysvetliť, prečo na neho podal trestné
oznámenie. Jednoznačne popiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe s tým, že ide o vymyslených

skutok z dôvodu pomsty. Ďalej popísal výpoveď poškodeného C. D. s tým, že má za to, že tento sa vôbec
nevie ku skutku vyjadriť. Taktiež spochybnil výpoveď svedka D. A. a má za to, že jeho výpoveď je v
rozpore s výpoveďou ďalšieho svedka B. B.. Poukázal na prepis nahrávky rozhovoru medzi svedkami B.
B. a I. J., z ktorého je podľa jeho názoru zrejmé, že reálne k žiadnemu únosu alebo inému konaniu prísť
nemohlo, pretože najmä svedok B. B. to vôbec nemyslel vážne, viac menej situáciu bagatelizoval a bral
to skôr zo srandy. K svedkovi I. J. uviedol, že je s ním v dlhodobom spore a z jeho strany ide o účelovosť

jeho trestného stíhania. Nesúhlasí s hodnotením dôkazov ako to vykonal súd prvého stupňa a je toho
názoru, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že neexistujú
žiadne pochybnosti o tom, že sa dopustil žalovaného činu. Zopakoval, že svedok B. B. o sebe sám
povedal, že je na hlavu a keď pije tak trepe bludy s tým, že celú záležitosť nemyslel vážne, bral to ako
srandu, vôbec nevie, prečo jeho osobu do týchto svojich konfliktov zaťahujú a je mu ľúto, ak kvôli nemu

bol obžalovaný vo väzbe. Namietal rovnako aj trest, ktorý mu bol uložený zo strany súdu prvého stupňa.
Priznal, že doposiaľ má 9 záznamov, a to najmä pre trestnú činnosť majetkového charakteru. Nesúhlasí
však s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko sú podľa neho splnené podmienky
na uloženie trestu odňatia slobody, ktorého výkon by bol odložený na primeranú skúšobnú dobu.

Navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vo veci
rozhodol rozsudkom sám tak, že obžalovaného v zmysle § 285 písm. a) Trestného poriadku spod
obžaloby oslobodí, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Svoje odvolanie obžalovaný doplnil samostatne svojim podaním doručeným Okresnému súdu Žiar nad

Hronom dňa 17. apríla 2025 o dôvody obsahovo totožné s tými, aké uviedol v odôvodnení odvolania
aj jeho obhajca.

Navrhol, aby ho súd spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti poškodeného, prokurátor krajskej
prokuratúry uviedol, že považuje rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom za zákonný, dôvodný a
správny a trest, ktorý bol obžalovanému uložený za primeraný. Navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné v celom rozsahu zamietnuť.

Obhajca obžalovaného sa pridŕžal dôvodov uvedených v písomne podanom odvolaní a navrhol v zmysle
zásady in duboi pro reo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a sám vo veci
rozhodol tak, že obžalovaného v celom rozsahu spod obžaloby oslobodí.

Obžalovaný uviedol, že sa stotožňuje s tým, čo uviedol jeho obhajca a požiadal, aby ho súd spod

obžaloby oslobodil, nakoľko sa predmetného skutku nedopustil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal
v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o vine a o treste,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného A. B. nebolo podané dôvodne.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd zistil, že okresný
súd pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na
hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere
vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutiazodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému
prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový
súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke
viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného zo zločinu
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na § 140 písm. b) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona a zločinu
marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods.
1 Trestného zákona.

Krajský súd sa, čo do viny, v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného
súdu a v tomto smere v podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku

na strane č. 13 odsek posledný až strane č. 18 odsek predposledný. Považoval však za potrebné
reagovať v rámci odvolacieho konania aj na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré ale nebolo
možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku
o jeho vine. Ako správne uviedol okresný súd, trestná činnosť obžalovaného bola jednoznačne
preukázaná usvedčujúcimi výpoveďami svedkov D. A., I. J., čiastočne i C. D. a B. B. ako aj ďalšími

vykonanými dôkazmi. Z pohľadu krajského súdu niet jediného racionálneho dôvodu, aby súd tieto
usvedčujúce svedecké výpovede a ich obsah nejakým spôsobom spochybňoval a neopieral sa o ne.
Zo žiadneho vykonaného dôkazu totiž nevyplynulo, žeby súd týchto svedkov mal považovať za osoby
nedôveryhodné. Krajský súd potom nemá žiadne pochybnosti o správnosti záveru okresného súdu,
že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil. Krajský súd na tomto mieste zdôrazňuje, že okresný

súd vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil, prečo ustálil, že obžalovaný predmetný skutok spáchal a
krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s týmto podrobným odôvodnením napadnutého rozsudku
ako i s prijatým záverom okresného súdu o vine obžalovaného, teda že obžalovaný predmetný skutok
spáchal. Neobstojí potom obrana obžalovaného, že z odôvodnenia súdu prvého stupňa nie je zrejmé,
na základe akých skutočností dospel k záveru, že neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že sa dopustil

žalovaného skutku. Odvolacie námietky obžalovaného potom krajský súd vyhodnotil ako v celom
rozsahu nedôvodné.

Pokiaľideonapadnutývýrokotreste,kuloženémutrestukrajskýsúdkonštatuje,žetentojejednoznačne
zákonný a primeraný. Krajský súd má za to, že okresný súd u obžalovaného pri ukladaní trestu zohľadnil

všetky skutočnosti ako mu to ukladá Trestný zákon, existenciu a pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, okolnosti konkrétneho prípadu i osobu obžalovaného a jeho doterajší život. Úvahy okresného
súdu v tomto smere sú rozpísané v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane č. 19 odsek posledný
až strane 20 odsek prvý a krajský súd konštatuje, že ide o dostatočné zdôvodnenie, ku ktorému nemá čo
dodať a na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Len pre úplnosť krajský súd uvádza, že základná trestná

sadzba trestu odňatia slobody podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. je vo výmere 3 roky až 8 rokov. Keďže však
obžalovaný opätovne spáchal zločin, zvýšila sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby
v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. o jednu tretinu, čo v konečnom dôsledku znamená, že obžalovanému bolo
možné uložiť test odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov. Okresný súd dôvodne
v prejednávanej veci aplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák.,

keďže obžalovaný predmetný skutok spáchal v štádiu prípravy. Vychádzajúc z uvedeného má krajský
súd za to, že okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na samej spodnej hranici
trestnejsadzbyvovýmere3rokyjepotrebnépovažovaťnielenzazákonný,aleitrestprimeranýspĺňajúci
všetky atribúty individuálnej i generálnej prevencie. Zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia je odôvodnené § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona,

nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.