Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/136/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123408234
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123408234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová

a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
C. C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená: MICHALIČKA advokáti s.r.o., so sídlom Halenárska 18/18, 917
01 Trnava, IČO: 53 309 936, proti žalovanej: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. C. XXXX/XX, XXX XX
D., zastúpená: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát so sídlom A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, IČO: 53
711 343, o zaplatenie 1.043,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č.k. 31C/119/2023-70 zo dňa 05.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil čl. 8 a 17, ust. § 132 ods. 1, 2, 3, § 149, § 150 ods. 1, § 153
ods. 1 až 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej

len „CSP“), § 420 ods. 1 a 3, § 442 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2023
domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 1.043,90 eura s úrokom z omeškania 8% ročne od 28.7.2023 do
zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že rozhodnutím o priestupku vydaným Okresným riaditeľstvom PZ
v Trnave zo dňa 31.05.2023, právoplatným dňa 27.07.2023 bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990

Zb. o prístupkoch a zároveň žalobkyňa odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Dňa 29.06.2023 splnomocnený zástupca žalobkyne písomne vyzval žalovanú na zaplatenie nároku
na náhradu škody, pričom predmetná výzva bola žalovanej doručená dňa 07.07.2023. Žalovaná však
neuhradila predmetnú škodu žalobkyni. Podľa výdavkového dokladu zo dňa 18.11.2022 celková suma
škody vzniknutej na majetku žalovanej predstavuje sumu 1043,90 eura. Právoplatným rozhodnutím zo
dňa 31.5.2023 bola žalovaná uznaná vinnou z predmetného priestupku, pričom zároveň žalobkyňa si
od nasledujúceho dňa popri nároku na istinu pohľadávky uplatňuje aj úrok z omeškania a to z dôvodu,

že žalovaná bola vyzvaná na dobrovoľné plnenie povinnosti ešte listom doručeným dňa 07.07.2023,
a preto jej primeraná lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti uplynula. V odpore voči platobnému
rozkazu žalovaná uviedla, že popiera nárok žalobkyne v uplatnenom rozsahu, pretože žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa si uplatňuje sumu vo výške 1.043,90 eura, ktorá mala vzniknúťspôsobením majetkovej škody na veci patriacej žalobkyni, a to na vozidle Renault Thalia s EVČ: D.,
ktorú v predmetnom čase viedol vodič H. B.. Žalobkyňa opiera výšku svojho nárok o listinu označenú
ako výdavkový doklad, pričom žalovaná poukazuje na skutočnosť, že predmetný doklad nepreukazuje

rozsah vykonanej opravy, ktorá by bola objektívne nutná v súvislosti s dopravnou nehodou, a tým
žalobkyňa dostatočne neuniesla dôkazné bremeno. Z podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu
taktiež nie je jednoznačné, ktoré časti osobného vozidla boli v dôsledku dopravnej nehody poškodené,
ktoré poškodené časti boli skutočne opravené, prípadne či oprave nepodliehali aj také časti motorového
vozidla, ktoré boli poškodené už pred spomínanou dopravnou nehodou. Takéto nejednoznačné tvrdenia

bezpochyby vedú k legitímnym pochybnostiam o požadovanej výšky náhrady škody. Súčasne žalobkyňa
neunieslo bremeno tvrdenia, preto sa žalovaná nevie relevantne vyjadriť k rozsahu opravu (t. j. absentujú
v tomto smere tvrdenia žalobkyne). Žalobkyňa reagovala a uviedla, že čo sa týka rozsahu opravy táto
zodpovedá spôsobenej škode a jej rozsah je známy žalovanej už z priestupkového konania Okresného
riaditeľstva PZ v Trnave zo dňa 31.05.2023, ktoré bolo ukončené rozhodnutím právoplatným dňa
27.07.2023 (číslo konania ORPZ-TT-ODI2-2023/000790-019), pretože k tomuto rozsahu sa v tomto

konanížalovanávyjadrovala.Jezarážajúcišpekulatívnyprístupžalovanejvtomtokonaníarozporovanie
skutočností, ktoré sú jej z priestupkového konania známe, a ku ktorým sa navyše vyjadrovala, tak že
v priestupkovom konaní predložila aj cenovú kalkuláciu č. NDD004249 od spoločnosti TT-CAR s.r.o.
Nitrianska 20, Trnava vypracovanú pre odstránene rovnakej škody na motorovom vozidle žalobkyne
avšak v celkovej výške 1 245,59 eura s DPH, čo bol napokon dôvod pre nepriznanie náhrady škody

žalobkyni v priestupkovom konaní a jej odkázanie na civilné sporové konanie. Navrhla pripojiť spis
Okresného riaditeľstva PZ v Trnave číslo konania ORPZ-TT-ODI2-2023/000790-019, pretože tento
obsahuje faktúru č. 9 od spoločnosti BARNY s.r.o. Golianova 17, Trnava predloženú žalobkyňou za
opravu ako aj cenovú kalkuláciu č. NDD004249 od spoločnosti TT-CAR s.r.o..

4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že nebolo sporné, že rozhodnutím o priestupku zo dňa 31.05.2023
bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania priestupku a žalobkyňa bola odkázaná s náhradou škody
na civilný proces, že žalovaná bola výzvou doručenou 07.07.2023 vyzvaná na náhradu škody, a túto
dosiaľ neuhradila, že žalobca uhradil sumu 1.043,90 eura na základe výdavkového dokladu, že ku
škode došlo dňa 08.08.2022 na Zelenečskej ulici v Trnave, kde žalovaná prechádzala na bicykli cez

priechod pre chodcov, a vodič H. B. viedol predmetné MV Renault Thalia, pričom došlo k ich kolízii.
Sporné bolo, či bola suma 1.043,90 eura uhradená v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, či
za škodu celkom alebo čiastočne zodpovedá i vodič vozidla H. B. tým, že porušil svoje povinnosti
vodiča, ako aj či žalovaná v priestupkovom konaní predložila cenovú kalkuláciu vo výške 1.245,59
eura. Po uvedení sporných a nesporných tvrdení a predbežného právneho posúdenia veci súdom,

podľa ktorého neuniesla žalobkyňa bremeno tvrdenia ohľadne špecifikácie uplatňovanej náhrady škody
(keď z podaní žalobkyne nie je zrejmé a žalovanou bolo namietané, čo vlastne bolo poškodené, aký
bol rozsah poškodení vozidla, či bol v príčinnej súvislosti s nehodou a za čo konkrétne žalobkyňa
zaplatila sumu 1.043,90 eura), keď vzhľadom na absenciu skutkových tvrdení nemohlo dôjsť ani ku
kvalifikovanej procesnej obrane žalovanej, právny zástupca žalobkyne uviedol, že všetky skutkové

parametre škody sú zrejmé z priestupkového spisu, faktúra je tiež jej obsahom, žalovaná s nimi bola
oboznámená, listiny jej boli doručované. Doplnil, že originálom faktúry žalobkyňa nedisponuje, tento bol
odovzdaný v priestupkovom konaní a v tomto bola odkázaná na civilné sporové konanie, nedisponuje
aktuálne ani fotokópiou faktúry, tieto dôkazy navrhovali vykonávať na pojednávaní. Na uvedené právny
zástupcažalovanejargumentoval,žežalobkyňamohlaajpodľavlastnýchinformáciíopísaťškodu,mohla

listiny predložiť z priestupkového spisu, do ktorého má prístup, nemôže skutkové tvrdenia produkovať
až z ňou navrhovaných dôkazov. Po prednesení predbežného právneho posúdenia veci súdom, v
ktorom súd uviedol žalobkyni, že nepovažuje bremeno tvrdenia ohľadne špecifikácie vzniknutej škody
(a tým ani výšky škody) za unesené, keď z podaní žalobkyne nie je vôbec zrejmé, aká konkrétna
škoda na motorovom vozidle bola spôsobená, mala byť odstraňovaná a následne uhradená (a čo

bolo konkrétne žalobkyňou uhrázané na základe ňou žalobou uplatňovaného a do spisu dokladaného
výdavkového dokladu od spoločnosti BARNY s.r.o. - č.l. 10), žalobkyňa navrhovala vykonanie dôkazu
faktúrou, ktorá sa nachádza v priestupkovom spise. Súd však nemal dôvod vykonávať dôkaz pripájaním
priestupkového spisu na preukázanie dosiaľ nevznesených skutkových tvrdení žalobkyňou ohľadne
konkrétne spôsobených položiek škody. Žalobkyňa mala v konaní dostatočný priestor na unesenie

bremena tvrdenia. Tvrdenia, ktoré sú podstatné pre právne posúdenie veci (v otázke oprávnenosti
nároku najmä čo do výšky uplatnenej náhrady škody a preskúmania celkovej príčinnej súvislosti v
rámci zodpovednosti žalovanej za škodu, keď žalovaná všetky tieto aspekty opakovane písomne
sporovala) nepredniesla a nedoplnila žalobkyňa ani na pojednávaní súdu. Súčasne súd nemal dôvodosobitne sám vyzývať žalobkyňu na doplnenie tvrdení ohľadne špecifikácie náhrady škody, keď je
jej zodpovednosťou a rozhodnutím, ako reaguje na v konaní uplatnenú obranu žalovanej. Súd tak
nemal inú možnosť ako žalobu vo veci, pre neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena

žalobkyňou, zamietnuť. K nevykonaniu dôkazu pripojením priestupkového spisu na pojednávaní súd
dopĺňa, že nebol dôvod vykonávať tento dôkaz ani za účelom odstraňovania spornosti v tvrdeniach
medzi stranami ohľadne existencie (výlučnej, či čiastočnej) zodpovednosti žalovanej za vznik škodovej
udalosti, keď túto súd vedel posúdiť z listín už obsiahnutých v spise (medzi ktorými bolo aj rozhodnutie
o priestupku a odborné vyjadrenie podrobne riešiace otázku zavinenia, kde potom posúdenie prípadnej

zodpovednosti, či spoluzodpovednosti vodiča B. bolo už iba otázkou právneho posúdenia), a vykonanie
takého dôkazu za takým účelom by považoval za nehospodárne a neefektívne bez vplyvu na právne
posúdenie veci. Jediným dôvodom na vykonanie dôkazu pripojením priestupkového spisu by potom
mohlo byť zabezpečenie faktúr, ktoré majú byť obsiahnuté v priestupkovom spise, ktorý dôkaz by súd
mohol (v prípade nemožnosti doloženia dôkazu zo strany žalobkyne, ktorá však nie je daná - § 132
ods. 3 CSP) vykonať v prípade konkrétnej spornosti tvrdení strán ohľadne podstaty, či konkrétnych

položiek vzniknutej škody (realizovanej opravy vozidla a s tým súvisiacej výšky náhrady škody),
ktorá spornosť však v konaní ani dosiaľ nemohla vzniknúť bez produkcie konkrétnych tvrdení zo
strany žalobkyne, z čoho konkrétne škoda pozostáva. Vzhľadom na priestor, ktorý žalobkyňa mala na
doplnenie svojich tvrdení, ktoré nedoplnila ani po jednoznačných výhradách žalovanej konkrétne ku
skutočnosnosti nedostatku daných tvrdení, a s tým súvisiacej nemožnosti obrannej argumentácie zo

strany žalovanej, súd aplikoval vo veci princíp sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP.
Súd tak dospel k záveru, že už nie je prípustné a nenapĺňalo by ani cieľ civilného procesu s ohľadom
na rýchlosť a efektívnosť konania strán pri rovnosti prístupu k obom stranám, aby dával žalobkyni ďalší
(dodatočný) priestor na dopĺňanie skutkových tvrdení (po prípadnom odročení pojednávania, či jeho
prerušovaní), po ktorom by opätovne musel dať priestor žalovanej na ich sporovanie (na čo všetko

slúžia v zmysle CSP inštitúty vyjadrenia k žalobe a následnej repliky a dupliky), keď žalobkyni bola táto
skutočnosť už opakovane v konaní žalovanou vytýkaná a neuviedla dané tvrdenia ani na pojednávaní
(pred uvedením predbežného právneho posúdenia súdom). Akékoľvek neskôr predložené konkrétne
skutkové tvrdenia týkajúce sa podstaty uplatňovanej náhrady škody, tak už nemôžu byť považované
za predložené včas. Súčasne dodáva, že v civilnom sporovom konaní nie je prípustné vykonávať

navrhované dôkazy za účelom, aby až z vykonaného dôkazu boli produkované skutkové tvrdenia strany,
keď dôkazy slúžia na preukazovanie skutočností a tvrdení, ktoré zostali medzi stranami sporné. Súd
pritom zdôrazňuje, že nemá povinnosť zabezpečovať v konaní dôkazy, ktoré môže a má zabezpečiť
samotná sporová strana (§ 132 ods. 3 CSP), pričom žalobkyňa si mohla (vzhľadom na argumentáciu
žalovanej a súčasne s produkciou relevantných skutkových tvrdení), zabezpečiť a do spisu sama doložiť

faktúry, ktoré navrhovala oboznámiť na pojednávaní z pripojeného priestupkového spisu, do ktorého
má prístup. Záverom súd dopĺňa, že civilné sporové konanie nie je pokračovaním správneho konania
o priestupku, a hoci je súd viazaný rozhodnutím o tom, že niekto spáchal, či nespáchal priestupok,
neznamená to priamo jeho zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá vznikla počas priestupkového deja,
kde súd musí vždy individuálne posudzovať naplnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu

(prípadnú spoluzodpovednosť iných subjektov, ktoré neboli účastné priestupkového konania, existenciu
príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vzniku konkrétnej škody a pod.). Pri posudzovaní
pritom postupuje v zmysle civilného sporového poriadku a v konaní musia byť produkované riadne a
úplné skutkové tvrdenia, ktoré nie je možné nahradiť odkazom na priestupkový spis, či znalosť veci
protistranou z priestupkového konania. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa mohla prostriedky

svojho procesného útoku (v konaní relevantné skutkové tvrdenia a prípadné dôkazy na ich preukázanie)
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153
ods. 1 CSP), pričom rýchlosť konania by bola pripustením dodatočných skutkových tvrdení žalobkyne
(či ďalšieho dokazovania) dotknutá, keď konanie by si nevyhnutne vyžiadalo nariadenie (minimálne
jedného) ďalšieho pojednávania (§ 153 ods. 2 CSP). Berúc do úvahy všetko spomenuté, pristúpil

súd k aplikácii inštitútu sudcovskej koncentrácie konania a neumožnil žalobkyni dopĺňať skutkové
tvrdenia neskôr ako na už nariadenom pojednávaní (kde k ich doplneniu nedošlo), keď na takéto,
ako oneskorene produkované, by už neprihliadal, na základe čoho nepripustil už ani žiadne ďalšie
dokazovanie, pre ktoré by sa muselo pojednávanie odročovať. Za daného skutkového stavu nemal
potom súd za preukázanú dôvodnosť žaloby (najmä čo do špecifikácie uplatňovanej náhrady škody a

príčinnej súvislosti uplatňovanej náhrady škody s udalosťou riešenou v priestupkovom konaní), ktorú ako
takú považuje v súvislosti s obranou žalovanej za nepreskúmateľnú. O nároku na náhradu trov konania
vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, a priznal jej nárok voči žalovanému na náhradu
trov konania v rozsahu 100% (výrok II. rozsudku).

5. Voči tomuto rozsudku podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 5.6.2024 zamietol návrh

na vykonanie dokazovania pripojením priestupkového spisu navrhnutý písomne žalobkyňou dňa
21.12.2023, bez toho aby žalobkyni umožnil na základe takto vysloveného právneho názoru súdu
riadnym procesným postupom vykonávať ďalšie procesné práva žalobkyne v súdnom konaní, žalobu
zamietol. Súd predložil na pojednávaní svoj predbežný právny názor podľa ktorého konštatoval, že
má za to, že tvrdenie žalovanej o tom, že žaloba nie je skutkovo vymedzená, resp. že skutkové
tvrdenia v žalobe sú nedostatočné na posúdenie ne/spornosti tvrdení účastníkov konania sú správne.

Následnesudkyňanapriektaktovyslovenémupredbežnémuprávnemuposúdeniuneumožnilažalobkyni
vykonanie žiadnych dôkazov a dokonca skonštatovala, že akékoľvek neskôr predložené konkrétne
skutkové tvrdenia týkajúce sa podstaty uplatňovanej náhrady škody, tak už nemôžu byť považované za
predloženévčas.Bohužiaľsúdvšakpretakýtopostupnevyslovilžiadnerelevantnýprávnynázor,neoprel
sa o žiadne procesné ustanovenie zákona, len konštatoval, že odmietol vykonať navrhovaný dôkaz

pripojením vyšetrovacieho spisu a po oznámení tohto procesného postupu odňal žalobkyni procesné
právo navrhovať vykonanie ďalších dôkazov. Navyše a predovšetkým súd sa odmietol zaoberať dôkazmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise, na ktoré žalobkyňa poukázala a argumentoval len nedostatočným
skutkovým vymedzením žalobného návrhu žalobkyňou. Čo sa týka údajnej vady „nedostatočného
skutkového tvrdenia žalobkyne“, keďže súd v odvodnení úplne opomenul zaoberať sa tým, čo je vlastne

obsahom tohto pojmu, je nevyhnutné to analyzovať pre preukázanie, že skutkové tvrdenia žalobkyne
boli perfektné a najmä dostačujúce pre rozhodovanie súdu vo veci. Poukázala na obsah rozhodnutia
ORPZ zo dňa 27.07.2023, odborné vyjadrenie č. 8/2023, z ktorých rozsah škody jasne vyplýva. Je teda
úplne zrejmé, že skutočný rozsah škody na motorovom vozidle žalobkyne bol v súdom konaní zrejmý a
dokonca nesporný, keďže odborné vyjadrenie znalca Ing. Anton Guštara predložila súdu práve žalovaná

spoločne so svojim vyjadrením zo dňa 30.01.2023 a vo svojom vyjadrení rozsah škody zistený znalcom
žalovaná nikdy relevantným spôsobom nerozporovala. Ak má súd za to, že žalobkyňa nedostatočne
skutkovo vymedzila rozsah škody, pretože súdu nepreniesla skutkové tvrdenie o rozsahu škody, pretože
len odkázala na odborné posúdenie znalca založené v súdnom spise, tak máme za to, že žalobkyňa
v ničom nepochybila pretože jasne vymedzila rozsah škody odkázaním na odborné posúdenie znalca,

ktoré tvorí súčasť súdneho spisu. Z obsahu žaloby a písomného vyjadrenia žalovaného realizovaného
do pojednávania sú zrejmé skutkové tvrdenie žalobkyne v rozsahu, že k zrážke došlo pravou prednou
a bočnou časťou vozidla, rozsah škody vyplýva zo str. 12 odborného vyjadrenie č. 8/2023, pričom
náklady na opravu boli uvedené vo faktúre č. 9 spoločnosti BARNY s.r.o.. Žalobkyňa už vo vyjadrení
k odporu z 21.12.2023 uviedla, že čo sa týka rozsahu opravy táto zodpovedá spôsobenej škode, ktorá

je nesporná z obsahu odborného vyjadrenia č. 8/2023 Ing. Anton Guštara. Na predmetné odborné
posúdenie sa sama žalovaná odvoláva už v odpore voči platobnému rozkazu; následne žalovaná
odborné posúdenie súdu predložila ako dôkaz spoločne s jej vyjadrením dňa 30.01.2024. Má teda
za to, keďže obsah odborného posúdenia bol známy žalobkyni, žalovanej (ktorá sa na neho ako na
dôkaz odvolávala) ako aj súdu po jeho založení do súdneho spisu spoločne s vyjadrením žalovanej zo

dňa 30.01.2024, nie je možné konštatovať, že skutočnosti v ňom uvedené nepredstavujú dostatočné
skutkové tvrdenia pre posúdenie skutkového obsahu žaloby. Má za to, že skutkové tvrdenia žalobkyne
boli z obsahu spisu jasné a úplne zrejmé, súd požadoval ďalšie skutkové detaily, pre ktoré sa dokonca
odmietol zaoberať navrhnutou dôkaznou a skutkovou dokumentáciou. Súd však ani neidentifikoval aké
ďalšie skutkové tvrdenia či detaily absentujú v súdnom spise, ku ktorým sa nemôže vyjadriť žalovaná a

pre ktoré sa nemôže súd zaoberať ani obsahom súdneho spisu, a pre ktoré nie je dôvodné ani pripojenie
priestupkového spisu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je tak nepreskúmateľné, pretože je v rozpore s
obsahom súdneho spisu; súd zároveň nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy.

7. K odvolaniu sa vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu žalovaná a uviedla, že sa v plnom

rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, nakoľko je vecne správny a zákonný. Podotkla,
že opísanie relevantných skutkových okolností je nevyhnutnou súčasťou každej žaloby. Žalobkyňa
v podanej žalobe žiadnym spôsobom nepredniesla relevantné skutkové tvrdenia, ktoré mali byť
preukázané pripojenými listinami. Napríklad vo vzťahu k predloženému výdavkovému dokladu, ktorýmimochodom objektívne nepreukazoval rozsah potrebnej opravy vozidla v súvislosti s dopravnou
nehodou, sa žalobkyňa svojimi tvrdeniami v žalobe vôbec nevyjadrila k rozsahu spôsobenej škody. Ak
strana sporu namiesto uvedenia skutkových tvrdení len odkáže súd na dôkazy, tak nemožno hovoriť

o unesení bremena tvrdenia. Žalobkyňa následne na pojednávaní taktiež navrhla súdu si vyžiadať
priestupkový spis z OR PZ Trnava. V predmetnom priestupkovom spise sa mali nachádzať faktúry za
opravu motorového vozidla. Tento návrh správne považoval súd prvej inštancie irelevantný. Dôvodom
na vykonanie dôkazu – faktúr v priestupkovom spise, by bolo objasnenie sporných tvrdení strán sporu.
Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne relevantné skutkové tvrdenia, a preto ani nemohli vzniknúť

konkrétne rozpory, ktoré by sa mali vyriešiť dokazovaním. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

8. Na vyjadrenie žalovanej reagovala žalobkyňa odvolacou replikou s tým, že žalovaná pokračuje v
absurdnom šikanóznom výklade, podľa ktorého pre identifikovanie predmetného skutkového deja nie
dostatočné predloženie pre súd záväzného rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave sp. zn.
ORPZ-TT-ODI2-2023/000790-019, ktoré priamo v skutkovej vete výroku tento skutkový dej identifikuje,

ale je potrebné expresis verbis do žaloby prepísať predmetný skutkový dej ako aj presný rozsah škody,
pretože opísanie relevantných skutkových okolností je nevyhnutnou súčasťou žaloby. Poukázala na
nález Ústavného súdu II. ÚS 242/2017 zo dňa 04.04.2027: súd je viazaný len rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok, a o tom, kto ho spáchal. Počas pojednávania dňa 5.6.2024
sa právny zástupca žalobkyne vyjadril, že presný rozsah škody je uvedený v odbornom vyjadrení znalca

Ing. Anton Guštara a tento zodpovedá hodnote opravy, ktorú žalobkyňa žiada ako škodu nahradiť.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.

1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods.1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil(§380ods.2CSP),pritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštanciebezpotreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie

v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru, keď skonštatoval, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia čo do

rozsahu spôsobenej škody, ktorej náhrady sa domáhala a či postupoval správne keď využil sudcovskú
koncentráciu konania a nevykonal dôkaz pripojením priestupkového spisu.

11. Podľa § 132 ods. 1 až 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh. (ods. 1) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy. (ods. 2). Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže
bez svojej viny pripojiť. (ods. 3)

12. Podľa § 193 veta tretia CSP, ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol

spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o
tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahuzdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
(výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľky, dopĺňa iba nasledovné:

15. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu ako aj napadnutého rozhodnutia zistil, že v žalobe

žalobkyňa len veľmi stručne uviedla, že žalovaná bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a že jej vznikla škoda vo výške 1.043,90 eur, ktorú preukazuje
výdavkovým dokladom. O tom, akú konkrétnu škodu jej mala žalovaná spôsobiť, v akom rozsahu
opráv a vynaložených nákladov došlo k vzniku škody, žalovaná neuviedla žiadne skutkové tvrdenie.
K žalobe žalobkyňa priložila len výzvu na náhradu škody s doručenkou, rozhodnutie o priestupku
a výdavkový doklad, z ktorého je zrejmé len to, že žalobkyňa uhradila spoločnosti BARNY s.r.o. sumu

vo výške 1.043,90 eur, pričom ako účel platby je uvedené len: úhrada faktúry 9. Žalovaná hneď pri
svojom prvom procesnom úkone – odpore proti platobnému rozkazu spochybnila rozsah škody, ako aj
vykonanej opravy, podotkla, že výdavkový doklad nijako nepreukazuje v akej oprave malo dôjsť a či bola
objektívne nutná v súvislosti s dopravnou nehodou. Výslovne namietla aj to, že žalobkyňa neuniesla
bremeno tvrdenia, keď sa nevie relevantne vyjadriť k rozsahu opráv. Toto vyjadrenie bolo žalobkyni

riadne doručené, teda od počiatku konania mala vedomosť o tom, že otázka vzniku a rozsahu škody
bola sporná. Žalobkyňa reagovala replikou, kde mala priestor vyjadriť sa k tejto spornej otázke, avšak
k rozsahu opravy uviedla len to, že jej rozsah je známy žalovanej z priestupkového konania. Navrhla
pripojiť priestupkový spis. Na pojednávaní dňa 05.06.2024 súd prvej inštancie uviedol, že spornou
skutočnosťou je aj to, či suma 1.043,90 eur bola uhradená v príčinnej súvislosti so škodou spôsobenou

dopravnou nehodou, resp. či rozsah skutočnej opravy zodpovedá vzniknutej škode. Žalobkyňa ani jej
právny zástupca reagovali tým, že parametre škody sú zrejmé z priestupkového spisu. V záverečnej
reči právny zástupca žalobkyne výslovne uviedol, že čo sa týka skutočnosti, že nebol detailne opísaný
rozsah škody, nedisponuje ani kópiou faktúry a zopakoval, že žalovaná má vedomosť o rozsahu škody.
Z uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uzatvára, že žalobkyňa počas celého

konania neuviedla žiadne skutkové tvrdenia o tom, akú konkrétnu škodu jej mala žalovaná na vozidle
spôsobiť (napr. ktoré časti vozidla a ako boli poškodené), aké konkrétne opravy boli potrebné (napr.
výmena súčiastky, alebo oprava laku atď.), ani ktoré konkrétne položky jej zo strany opravcu vozidla boli
účtované a už vôbec nepoukázala na spojitosť potreby špecifických opráv s poškodeniami, ktoré mali
vzniknúť v príčinnej súvislosti so zrážkou bicykla žalovanej s vozidlom.

16. Odvolací súd plne súhlasí so závermi súdu prvej inštancie v bodoch 12. – 13. odôvodnenia rozsudku
a dopĺňa, že za rozhodujúce skutočnosti judikatúra považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo
jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti,
ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje

jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Žalobkyňa
síce uviedla, že jej vznikla škoda v konkrétnej výške a poukázala aj na priestupkové rozhodnutie,
z ktorého je zrejmé, že nehodu zavinila žalovaná, avšak pokiaľ išlo o individualizáciu vzniknutej škody,
neuviedla pre súdom prvej inštancie nič. Ak žalobca neuvedie v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde
o vadu žaloby, súd teda nemusí osobitne vyzývať na ich doplnenie. Tu odvolací súd podotýka, že

súd prvej inštancie nemal dôvod postupovať ani podľa § 150 ods. 2 CSP (na zistenie podstatných a
rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia), vzhľadom na to, že
žalobca má povinnosť uviesť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku, pričom jeho
skutkové tvrdenia musia byť podstatné a rozhodujúce, teda v danom prípade opísať vznik škody, rozsah
opráv a zdôvodniť ich príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou. Pokiaľ teda žalobkyňa neuviedla žiadne

skutkové tvrdenia ohľadom škody (okrem jej výšky), nebolo ani čo dopĺňať a spresňovať. Odvolateľka
opomenula, že v sporovom konaní neplatí vyhľadávací princíp, súd nie je povinný (a ani nesmie)
dohľadávať za žalobcu chýbajúce informácie a dotvárať tak skutkové tvrdenia, prípadne nahrádzať
chýbajúce skutkové tvrdenia z obsahu predložených či navrhnutých dôkazov.

17. Ust. § 132 ods. 2 CSP pritom výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď nevykonal
dôkazpripojenímlistínzpriestupkovéhospisuavyužilajsudcovskúkoncentráciukonania,atozdôvodu,
že sa dokazovaním sa má preukazovať to, čo strany v konaní tvrdia. Navyše odvolací súd podotýka,že žalobkyňa neuviedla, ktoré konkrétne listiny zo spisu žiada vykonať ako dôkaz a už vôbec neuviedla
z akého dôvodu nezabezpečila tieto listiny aj ona sama, keď do spisu mala prístup a bola účastníkom
konania z pozície poškodenej. Je potrebné mať na zreteli aj to, že celý priestupkový spis nie je dôkazom

ako takým, dôkazom môžu byť len jednotlivé listiny v ňom sa nachádzajúce, ktoré navrhovateľ dôkazu
má povinnosť riadne označiť.

18. Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou odvolateľky, že rozsah škody bol žalovanej známy a nikdy
ho relevantným spôsobom nerozporovala. Z pohľadu odvolacieho súdu je irelevantné, čo malo, alebo

nemalo byť údajne známe žalovanej počas priestupkového konania a či žalobkyňa nadobudla pred
začatím súdneho konania dojem, že žalovaná škodu na vozidla nerozporuje, keď žalovaná v konaní
výslovne namietla, že výdavkový doklad nijako nepreukazuje v akej oprave malo dôjsť a či bola
objektívnenutnávsúvislostisdopravnounehodou.Ksvojejprocesnejobraneuviedlaajvlastnéskutkové
tvrdenia, teda účinne poprela žalobkynino tvrdenie, že jej vznikla škoda v uplatnenej výške, za ktorú by
žalovaná mala byť zodpovedná. Žalobkyňa však bola povinná uviesť úplné, podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenie vo vzťahu k súdu, je teda nepodstatné čo mohlo byť známe žalovanej pred začatím
súdneho konania.

19. Pokiaľ ide o to, že žalobkyňa mala v konaní vo svojom vyjadrení a aj neskôr na pojednávaní odkázať
na odborné vyjadrenie č. 8/2023, z ktorého rozsah škody jasne vyplýva, odvolací súd uvádza, že toto

tvrdenie odvolateľky nie je pravdivé. Žalovaná totiž k rozsahu opravy vozidla vo svojej replike uviedla len
to, že jej rozsah je známy žalovanej z priestupkového konania a navrhla pripojiť priestupkový spis, na
odborné vyjadrenie (ktoré však ona sama do spisu nezaložila) poukazovala len v súvislosti so otázkou
spoluzavinenia nehody vodičom vozidla. Na pojednávaní zopakovala, že parametre škody sú zrejmé
z priestupkového spisu, ale nijako ich nešpecifikovala. V záverečnej reči právny zástupca žalobkyne

akcentoval, že čo sa týka skutočnosti, že nebol detailne opísaný rozsah škody, nedisponuje ani kópiou
faktúry a zopakoval, že žalovaná má vedomosť o rozsahu škody. Pokiaľ by aj žalovaná počas konania
osobitne poukazovala na odborné vyjadrenie č. 8/2023, z ktorého mal rozsah škody vyplývať, platí, že
opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

20. V závere sa odvolací súd zameral na výrok rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave sp.
zn. ORPZ-TT-ODI2-2023/000790-019, ktorý s poukazom na nález Ústavného súdu II. ÚS 242/2017
odvolateľka považuje za záväzný pre súd aj v tej časti, kde sa uvádza priebeh nehodovej udalosti, čím je
podľa odvolateľky dostatočne preukázaný rozsah škody na vozidla. V prvom rade je dôležité zdôrazniť,
že ust. § 193 veta tretia CSP zakotvuje, že súd je viazaný aj rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že

bol spáchaný priestupok a o tom, kto ho spáchal, teda hoci je potrebné z výroku o vine vychádzať ako
zcelku,presúdjezáväznátáskutkováaprávnačasť,ktoráriešinaplnenieskutkovejpodstatypriestupku
konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný priestupok a kto
ho spáchal je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty priestupku zároveň významnými
okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný

čin, priestupok alebo delikt však nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, keď je odškodniteľná ujma
pojmovým znakom trestného činu. Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný pokiaľ ide o výšku
škody. Nebolo by síce správne nevziať do úvahy závery a zistenia urobené v tomto smere v trestnom
konaní, avšak v občianskom súdnom konaní musia byť podľa potreby vykonané ďalšie dôkazy zistením
skutočného stavu vecí. (por. napr. R 22/1979) Z obsahu priestupkového rozhodnutia v prejednávanej

vec je však zrejmé, že na str. 7 správny orgán konštatoval, že má pochybnosti o počte skutočne
vykonaných hodín servisných a klampiarskych prác na základe faktúry, ktorú predložila žalobkyňa, čo aj
bolo dôvodom, prečo v poradí posledným výrokom rozhodnutia odkázal poškodenú so svojím nárokom
na súd. Preto aj keď je vo výroku priestupkového rozhodnutia uvedené, že k zrážke došlo pravou
prednou časťou vozidla do strednej časti bicykla, uvedený popis nehody nielenže nijako nestanovuje,

že vykonané opravy majú priamy súvis s dopravnou nehodou, ani nijako nenahrádza skutkové tvrdenia
žalovanej o tom akú konkrétnu škodu jej mala žalovaná na vozidle spôsobiť, aké konkrétne opravy boli
potrebné, ani ktoré konkrétne položky jej zo strany opravcu vozidla boli účtované a takisto nestanovuje
spojitosť potreby špecifických opráv s poškodeniami, ktoré mali vzniknúť v príčinnej súvislosti so zrážkou
bicykla žalovanej s vozidlom.

21. Na základe vyššie uvedeného potom odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie,
včítane závislého a vzhľadom na spôsob rozhodnutia aj vecne správneho výroku II. o náhrade trov
prvoinštančného konania, s použitím § 387 CSP, potvrdil.22. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nebolo potrebné osobitne vyzývať strany na vyjadrenie k ust.
§ 193 CSP podľa § 382 CSP, pretože ho odvolací súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie

vo veci.

23. V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konaniavočižalobkynivplnomrozsahu,stým,žeodvolacísúdnezistildôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,
ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspolusostranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže
podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť
iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací
dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a
uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred

odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).