Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 27Csp/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123346591
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:6123346591.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava - Petržalka,
zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava –
Petržalka, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, D. E., o zaplatenie
13.213,58 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 13.197,32 Eur spolu s úrokom vo výške 2.048,76 Eur,
poplatkami vo výške 16,26 Eur, úrokom z omeškania vo výške 72,95 Eur a úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 13.197,32 Eur od 13.09.2022 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa
13.09.2023 domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 13.213,58 Eur spolu s úrokom vo výške 2.048,76
Eur, s úrokom z omeškania vo výške 72,95 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
13.197,32 Eur od 13.09.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. sa s účinnosťou od 01.10.2021
zlúčila so spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s. Na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 12.09.2022 medzi postupcom
a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaná bola v čase
postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo
i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Právny
predchodca postupcu uzatvoril so žalovanou dňa 27.06.2019 zmluvu č. XX/XXXX/XXXXXXXXX, ktorej

súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy
postupca poskytol žalovanej úver za nasledujúcich podmienok: výška úveru 14.110,- Eur, poskytnutie
úveru: po splnení podmienok do 16.08.2019, výška úrokovej sadzby: 6,88 % ročne, ročná percentuálna
miera nákladov: 7,10 %, celkové náklady spotrebiteľa: 18.431,43 Eur, priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov: 8,18 %, výška splátky a splatnosť: 194,60 Eur mesačne vždy k 20.
dňu v kalendárnom mesiaci, celkový počet splátok: 94, výška prvej splátky: 194,60 Eur, splatnosť
prvej splátky: 20.09.2019, výška poslednej splátky: 193,41 Eur, splatnosť poslednej splátky (konečná

splatnosť úveru): 20.06.2027. Právny predchodca postupcu uzatvoril so žalovanou dňa 10.02.2021
Dodatok k Zmluve, predmetom ktorého bol odklad splátok s predĺžením lehoty splatnosti úveru za
nasledujúcich podmienok: výška splátky: 219,18 Eur, splatnosť prvej splátky: 20.08.2021, splatnosť
poslednej splátky (konečná splatnosť úveru): 20.03.2028. Na základe zmluvy právny predchodcapostupcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastával názor, že zmluva obsahuje všetky znaky

a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu,
v ktorých ju právny predchodca postupcu upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť
uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky,
čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do
omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená v lehote

nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, právny
predchodca postupcu v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka vyhlásil podaním zo dňa 06.01.2022 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú
na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
sumu vo výške 15.335,29 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 13.197,32 Eur, z riadneho úroku
vo výške 2.048,76 Eur, z úroku z omeškania vo výške 72,95 Eur a z poplatkov vo výške 16,26 Eur

v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu
dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky do podania žaloby
nevykonala žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 15.335,29 Eur, pričom pozostáva
z neuhradenej istiny úveru vo výške 13.197,32 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 2.048,76

Eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 72,95 Eur a z neuhradených poplatkov vo výške 16,26
Eur. Žalobca ďalej v súvislosti s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských
vzťahoch poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo
dňa 30.11.2022. Žalobca si v tomto konaní uplatnil aj úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka počnúc dňom 13.09.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia

pohľadávky.

3. Žalobca k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: okamžitý (priebežný) výpis z účtu, oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 22.09.2022, pokus o zmier zo dňa 08.06.2023, podací hárok,
Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2022, príloha k zmluve o postúpení

pohľadávok, Zmluva o spotrebiteľskom úvere – F. REFINANC expres číslo XX/XXXX/XXXXXXXXX zo
dňa 27.06.2019, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere číslo XX/XXXX/XXXXXX,
Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery
nákladov, Dodatok zo dňa 10.02.2021, Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 24.06.2019,
vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 06.01.2022, Úverové podmienky OTP Banky Slovensko,

a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo zo dňa 10.02.2021 a zo dňa 27.06.2019,
Sadzobník pre fyzické osoby – občanov, posedná výzva pred zosplatnením zo dňa 23.11.2021, ftc.
doručenky.

4. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 30.11.2023 žalobca uviedol, že postupca si možnosť

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovanou v čl. IX ods. 2 písm. b) Zmluvy o úvere Postupca
výzvouzodňa23.11.2021vyzvalžalovanúnaúhraduomeškanýchsplátokvovýške927,72€aupozornil
honamožnosťvyhláseniamimoriadnejsplatnostiúveru.Vzmyslepredloženejdoručenkybolatátovýzva
riadnedoručenádňa14.12.2021.Doručenímtejtovýzvyzačalaplynúť15dňoválehotavzmysleust.§53
ods. 9 Občianskeho zákonníka a uplynula dňa 29.12.2021. Z predloženého Výpisu z úverového účtu je

zrejmé,žežalovanáomeškanésplátkyneuhradila,apretopodanímzodňa06.01.2022vyhlásilpostupca
mimoriadnu splatnosť úveru. V zmysle doručenky, ktorá tvorí prílohu podanej žaloby, bola táto zásielka
doručená dňa 18.01.2021. Žalobca zastával názor, že v spornom prípade došlo k riadnemu vyhláseniu
mimoriadnej Splatnosti, a to pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.09.2021. Zosplatnenie dlhu tak
nastalo pre túto splátku, ktorá o viac ako tri mesiace predchádzala zosplatneniu, avšak premlčanie

začalo plynúť až prvý deň nasledujúci po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, pre
nesplnenie ktorej sa právo podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ uplatnilo. Premlčacia
doba tak začala plynúť dňa 21.12.2021 a uplynula by dňa 21.12.2024. V súvislosti s ustanovením §
92 ods. 8 zákona o bankách žalobca poukázal na to, že žalovaná bola v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň

bolo preukázané, že žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaná na úhradu
omeškanýchsplátok,atovýzvouzodňa06.01.2022.Bankamusípreukázateľnepísomnevyzvaťdlžníka
na splnenie pohľadávky Dlžník musí byť nepretržite viac než 90 v omeškaní s plnením svojho záväzku po
odoslaní tejto výzvy na úhradu. Uvedené podmienky sú bez pochybností splnené. Zmluva o postúpenípohľadávky má písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa 06.01.2022 vyzvaný na splnenie pohľadávky
vo výške 14.527,35 Eur. Zároveň je z predloženej platobnej histórie zrejmé, že žalovaná po doručení
tejto zásielky túto sumu neuhradil. Nemožno mať teda pochybnosti o 90 dňovom nepretržitom omeškaní

dlžníka, pričom toto omeškanie trvalo aj po odoslaní tejto výzvy na úhradu. Na základe uvedeného
považoval za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky
napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany právneho
predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. K otázke skúmania

bonity pred poskytnutím úveru žalobca uviedol, že existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom
do úverového registra, z ktorého je zrejmé, že hlavný žiadateľ mal v čase podania žiadosti dva úverové
vzťahy s celkovou mesačnou splátkou 239,- Eur: spotrebný úver s mesačnou splátkou vo výške 153,-
Eur, spotrebný úver s mesačnou splátkou vo výške 86,- Eur. V zmysle žiadosti o úver a zmluvy o úvere je
zrejmé, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere bol použitý na splatenie vyššie uvedených úverov.
Poskytnutím nového úveru teda vyššie uvedené záväzky zanikli ich splatením, a preto v rámci výpočtu

DSTI bral veriteľ do úvahy ako mesačné úverové zaťaženie len splátku novoposkytnutého úveru v sume
194,60 Eur. Spotrebiteľ v žiadosti o úver deklaroval príjem z podnikateľskej činnosti. Príjem preukázal
daňovým priznaním. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do
úvahy životné minimum spotrebiteľa, nakoľko v žiadosti neuviedol žiadne vyživované dieťa a rodinný
stav uviedol ako rozvedený. Životné minimum na členov domácnosti spotrebiteľa ku dňu poskytnutia

úveru bolo teda vo výške 210,20 Eur. Poskytnutý úver vo výške 12.000,- Eur mal byť v súlade s čl. I
ods. 1 Zmluvy o úvere použitý na splatenie existujúcich úverov vo výške 11.570,53 Eur, pričom výška
refinančného úveru nepresiahla nižšiu z hodnôt podľa ust. §6a ods. 5 Opatrenia. V konkrétnom prípade
nepresiahla výška novoposkytnutého úveru o 5 % zostávajúcu výšku existujúceho úveru (13.714,- Eur
* 5 % = 685,70 Eur; 13.714,- Eur + 685,70 Eur = 14.399,70 Eur). Veriteľ preto nebol povinný realizovať

výpočet DTSI. Žalobca zastával názor, že veriteľ riadne overil schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý
úver. Žalovaná istina predstavuje poskytnutý úver mínus úhrady žalovanej započítané na istinu (14.110,-
Eur – 912,68 Eur = 13.197,32 Eur). Žalovaná po zosplatnení úveru nevykonala žiadnu úhradu.

5. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej, ktorá sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadrila. Žalovanú

pohľadávku nijako nerozporovala a ani nepoprela.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 04.12.2023, ktorým žalobu
zamietol. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave
uznesením č.k. XXXXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 22.01.2025 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo posúdiť, či
sa v predmetnom spore jedná o bankovú pohľadávku s potrebou aplikácie ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách, a podľa výsledku opätovného posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu limitovaný
skutkovýmitvrdeniamistránsporu,sozohľadnenímšpecifíkvzťahujúcichsanasporysochranouslabšej
strany, medzi ktoré patrí aj spotrebiteľský spor, vrátane osobitných ustanovení o dokazovaní, opätovne

vo veci rozhodnúť.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 31.03.2025 (ktoré bolo odročené na základe žiadosti žalovanej)
a následne na 28.04.2025, na ktoré sa strany sporu napriek riadne a včas doručenému predvolaniu
nedostavili. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu

dňa 24.04.2025. Žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila, avšak písomným podaním, doručeným súdu
dňa 24.04.2025 (vo štvrtok) požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa obrátila na Centrum
právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, pričom do pojednávania jej nestihne
byť pridelený advokát. S prihliadnutím na to, že žalovaná neuviedla na svojej žiadosti o odročenie
pojednávania ani svoje telefónne číslo, ani e-mailovú adresu, súd jej vzhľadom na krátkosť času

nemohol písomne oznámiť, že jej ďalšiu žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje, keďže neboli
splnené podmienky podľa § 183 CSP na odročenie pojednávania. Žalovaná teda neuviedla žiaden
dôležitý dôvod, pre ktorý sa nemohla dostaviť na súdom nariadené pojednávanie. Žiada sa uviesť,
že predmetné konanie prebieha od 26.06.2023, pričom žalovaná o tomto konaní mala vedomosť
a mala aj dostatok času na zvolenie si zástupcu na zastupovanie. Ďalej je potrebné poukázať aj na

skutočnosť, že súd už raz akceptoval jej skoršiu žiadosť o odročenie pojednávania z identického dôvodu.
Ak zo strany žalovanej skutočne bola podaná žiadosť Centru právnej pomoci, o tejto žiadosti malo
byť rozhodnuté do 30 dní, pričom ku dňu pojednávania už táto lehota uplynula. Súd zdôrazňuje aj
to, že žalovaná žiadosť adresovanú Centru právnej pomoci resp. iný listinný dôkaz preukazujúci jejtvrdenie, nepredložila. Z uvedeného dôvodu súd mal za to, že boli splnené podmienky na pokračovanie
v odročenom pojednávaní a na rozhodnutie vo veci.

8. Súd doplnil dokazovanie v odvolacím súdom naznačenom smere, dôkladne sa oboznámil s obsahom
súdneho spisu, najmä so žalobou a jej prílohami (uvedené v bode 3.), vyjadrením žalobcu zo dňa
29.11.2023 a jeho prílohami (dáta dopytu, detail potvrdenia, daňové priznanie žalovanej za rok 2018,
účtovná závierka k 31.12.2018, ftc. občianskeho preukazu a vodičského preukazu, žiadosť o poskytnutie
spotrebiteľského úveru), zápisnicou o pojednávaní zo dňa 04.12.2023, rozsudkom tunajšieho súdu

č.k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 04.12.2023, odvolaním žalobcu zo dňa 11.01.2024, uznesením
odvolacieho súdu č.k. XXXXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 22.01.2025, zápisnicou zo dňa 31.03.2025,
podaním žalovanej zo dňa 24.04.2025, zápisnicou zo dňa 28.04.2025 a zistil nasledovný skutkový a
právny stav:

9. Dňa 27.06.2019 OTP Banka Slovensko, a.s. a žalovaná uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na

základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 14.110,- Eur za účelom splatenia existujúcich záväzkov.
Úver bola žalovaná povinná splácať v mesačných splátkach (v počte 94) po 194,60 Eur. Celkové
náklady v zmysle zmluvy činili sumu 18.431,43 Eur. Ročná úroková sadzba bola 6,88 % a RPMN 7,10
%. Z dôvodu, že žalovaná prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, banka dňa 06.01.2022
vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Následne OTP Banka Slovensko, a.s. uzatvorila so žalovanou

dňa 10.02.2021 Dodatok k Zmluve o úvere, predmetom ktorého bol odklad splátok s predĺžením lehoty
splatnosti úveru s výškou splátky 219,18 Eur mesačne s tým, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá
dňom 20.08.2021, splatnosť poslednej splátky (konečná splatnosť úveru) dňom 20.03.2028. Spoločnosť
OTP Banka Slovensko, a.s. sa zlúčila so spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s., ktorá
sa stala univerzálnym právnym nástupcom všetkých práv a povinností. Na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 12.09.2022 bola pohľadávka postúpená na žalobcu.

10. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahynajmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie

najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky, a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s
ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,

ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.
a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 7 ods. 24 zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú

na a) spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa
tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška
poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných
úverov alebo navýšených úverov, b) spotrebiteľský úver zabezpečený podľa osobitného predpisu,17tb)

ktorého hodnota zabezpečenia je počas celej lehoty splatnosti úveru minimálne 100 % zo zostatkovej
hodnoty tohto spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom
tvare.

Podľa § 9 ods. 2 písm. a) až v) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o

ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ
nemápridelenérodnéčíslo,uvediesadátumnarodenia,d)dobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru

alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu
alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak

sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácieovšetkýchuplatniteľnýchúrokovýchsadzbáchspotrebiteľskéhoúveru,h)ročnúpercentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočettejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme

amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie

a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony

notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného
orgánu dohľadu podľa § 23.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a

c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je
spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru

bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie
všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu postúpenia pohľadávky
(12.09.2022) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku,

zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo

zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že dňa 27.06.2019 došlo medzi OTP
Banka Slovensko, a.s. a žalovanou k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vyššie

citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.
129/2010 Z.z. vyplýva, že predmetný vzťah je spotrebiteľskou zmluvou, pretože právny predchodca
žalobcu zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vystupoval v nej ako dodávateľ a
žalovaná ako spotrebiteľ. Žalobca odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaná uzatvorila s
právnym predchodcom žalobcu. Túto pohľadávku voči žalovanej získal na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávok č. 22251000317 zo dňa 12.09.2022, teda žalobca nebol pôvodným veriteľom pohľadávky,
ale veriteľom sa stal až na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. V danom prípade bolo nesporné,
že sa jedná o pohľadávku banky, ktorá bola pred podaním žaloby postúpená na žalobcu. Z obsahu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že táto má zákonom predpísanú písomnú formu, poskytnutý
úver je v nej jasne a zrozumiteľne špecifikovaný a sú v ňom zrozumiteľne špecifikované všetky zákonom

predpísané náležitosti. Súd má zato, že predmetná spotrebiteľská zmluva je vypracovaná v súlade s
legislatívou vzťahujúcou sa na obdobie, kedy bola vypracovaná.

12. Súd ďalej skúmal, či žalobca bol oprávnený pohľadávku zosplatniť s poukazom na § 7 zákona
o spotrebiteľských úveroch, teda či žalobca pri poskytovaní spotrebiteľského úveru žalovanej posúdil

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Pojem odbornej
starostlivosti nie je právnym predpisom definovaný. Opierajúc sa o rozhodovaciu činnosť súdov
Slovenskej republiky ako aj Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok vo veci C-565/12, LCL Le
CréditLyonnaisprotiG.C.zodňa27.03.2014arozsudokvoveciC-449/13,CAConsumerFinance/IngridBakkaus, H. I., J. E., G. I. zo dňa 18.12.2014 ), súd má za to, že odborná starostlivosť poskytovateľa
úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť
potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Odbornou nie

je vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo
vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú taktiež neodbornou starostlivosťou
potenciálne negatívne ohrozené. V prípade, že veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá,
zákon sankcionuje takéto konanie nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru, a pre prípad, že dôjde k hrubému porušeniu § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch, takéto konanie veriteľa je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého
úveru (§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch).

13. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných

informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do
príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais
proti G. C., C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo
bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný
dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie

veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu
spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti
a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

14. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,

abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za

individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

15. V rozsudku sp. zn. XXXXXXX/XX/XXXX zo dňa 30.11.2020 Krajský súd v Trnave uviedol,
že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1
zákon o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi

informáciulenovýškesvojichpríjmovavýdavkov,aleodveriteľasavyžaduje,abyposkytnutéinformácie
analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do

budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je
napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a
pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzkyriadnesplácať.ZtextuZoSÚvyplýva,žeinformácieprerozhodnutiedodávateľaotom,čizmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní

relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sapovažujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobraz
o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,

keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci
rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

16. V zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch možno od žalobcu požadovať preukázanie
skúmanie bonity klienta. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal, ako veriteľ si svoje povinnosti
vyplývajúce z právnych predpisov, z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, splnil. Súd po
vykonanom dokazovaní mal za to, že žalobca svoju povinnosť skúmať bonitu žalovaného s odbornou
starostlivosťou nezanedbal. Listinnými dôkazmi (č.l. 122-144) totiž žalobca preukázal a vysvetlil akými

úvahami sa riadil pri posudzovaní bonity žalovanej. Žalovaná deklarovala príjem z podnikateľskej
z podnikateľskej činnosti, pričom príjem preukázala daňovým priznaním za rok 2018 a účtovnou
závierkou, z ktorých vyplýva základ dane 6.673,20 Eur (556,10 Eur mesačne). Právny predchodca
žalobcu ďalej zistil 2 existujúce úvery žalovaného, pričom žiadaný úver bol určený práve na splatenie
týchto úverov. Žalovaná v čase poskytnutia úveru bola rozvedená a neuviedla žiadne vyživovacie

povinnosti. Čo sa týka ďalších mesačných výdavkov žalovaného, právny predchodca žalobcu počítal so
sumou životného minima, t.j. sumou vo výške 210,20 Eur. Pri uvedenom príjme a celkových výdavkoch
je zrejmé, že voľné zdroje žalovanej boli v takej výške, z ktorej bola schopná mesačne splácať splátky
úveru vo výške 194,60 Eur. Zároveň sa žiada zdôrazniť, že poskytnutý úver vo výške 12.000,- Eur mal
byť použitý na splatenie existujúcich úverov vo výške 11.570,53 Eur, pričom výška refinančného úveru

nepresiahla nižšiu z hodnôt podľa § 6a ods. 5 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), t.j. nepresiahla výška novoposkytnutého úveru o 5 % zostávajúcu
výšku existujúceho úveru.

17. Podstatou právnej úpravy obsiahnutej v § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,

aby veriteľ mohol požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, je splnenie
nasledovných podmienok: (i) musí so spotrebiteľom vopred dohodnúť možnosť zosplatnenia celého
dlhu, (ii) spotrebiteľ musí byť v omeškaní so splácaním aspoň 3 mesiace a (iii) musí aspoň 15 dní
vopred vedieť o tom, že veriteľ hodlá úver zosplatniť, pričom musí mať možnosť odvrátiť výkon tohto
práva veriteľa tým, že zaplatí príslušnú splátku. Keďže ide o kogentné zákonné ustanovenia, akékoľvek

zmluvné nastavenie, resp. nastavenie obchodných podmienok veriteľa, ktoré uvedené nerešpektuje, je
potrebné považovať za rozporné so zákonom.

18. Právo žalobcu ako veriteľa požadovať predčasné splatenie úveru v prípade porušenia zmluvy
nesplácaním úveru bolo dohodnuté v zmluve (Článok IX. bod 2. písm. b) Zmluvy o spotrebiteľskom

úveru). Uvedené zmluvné dojednanie súd považoval za individuálne dojednané, s ktorým bola žalovaná
v potrebnom rozsahu oboznámená a s jeho obsahom súhlasila.

19. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaná svoju povinnosť v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nesplnila, pričom k zosplatneniu úveru došlo pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.09.2021.

Z výzvy zo dňa 23.11.2021 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie
dlhu zo zmluvy, s ktorým bola v omeškaní. Súčasne ju upozornil, že ak k úhrade nedôjde, bude
požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti. Predmetnú
výzvu žalovaná prevzala dňa 14.12.2021. Z predloženej spotrebiteľskej zmluvy je zrejmé, že žalovaná
uviedla právnemu predchodcovi svoju korešpondenčnú adresu, čím vymedzila sféru svojej dispozície.

Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že právny predchodca výzvu zo dňa 23.11.2021 doručoval
žalovanej na ňou uvedenú korešpondenčnú adresu. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že
uvedenázásielkasariadnedostaladodispozičnejsféryžalovanej.Vovýzvestanovenálehotanaplnenie
tak začala plynúť 15.12.2021 a uplynula dňa 24.12.2021.

20. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
XXXX/XX/XXXX zo dňa 15.12.2020 (R 4/2021), v ktorom sa uvádza: „Právna teória i súdna prax takou
možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také
prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresátači do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej
zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom
zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho

úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. januára 2011 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). Teória dôjdenia vychádza z toho, že
z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho
úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním
písomností.Dôjdenímdosféryvplyvupríjemcusarozumienapríkladvhodenielistudoschránkypríjemcu

alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti
možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal
reálnumožnosťoboznámiťsasprejavomvôle,nastávajúprávneúčinkyjednostrannéhoprávnehoúkonu
obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia
prejavu vôle ďalej platí, že prejav vôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých
okolností mohol s obsahom prejavu vôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol

predpokladať prijatie prejavu. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces
účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný
a nemožno ho jednostranne odvolať. V zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním
právnych úkonov a iných listín v zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa
ktorej sa zásielka považuje za doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia

zásielky) bolo reálne vykonané. ... Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým
doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla
v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého
miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je
dôležité,čisaadresátsobsahomzásielkyzoznámilalebonie.Zpodstatydoručovaniatakpreúčastníkov

zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie
zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu
povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov - zmluvnej strane nemožno
pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola
včas oznámená (z dôvodu právnej istoty v právnych vzťahov možno odporučiť dojednať notifikačnú

povinnosť týkajúcu sa zmien v doručovaní výslovným spôsobom v zmluve). Je neprípustné, aby adresát
porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov
pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým,
čo bolo pre doručovanie dohodnuté. Pri druhom spôsobe dojednania fikcie doručenia je irelevantné,
či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava - dôležité je to ako vymedzil spôsob prijímania

zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil
svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Opačná
argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom - zmluvná strana by úmyselne uviedla adresu, na
ktorejsanezdržiava,abyznemožnilaúčinnédoručovanie.Taktodojednanúfikciudoručeniamožnoistým
spôsobom považovať za nadbytočnú, nakoľko pri doručovaní hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje

reálne prevzatie zásielky adresátom - z toho vyplýva, že aj bez takto dojednanej fikcie doručenia
sa bude právny úkon považovať za doručený bez ohľadu na jeho faktické prevzatie, ak dôjde do
dispozičnej sféry adresáta. Koncepcia Občianskeho zákonníka je postavená na dispozitívnosti väčšiny
jeho ustanovení, pričom v mnohých prípadoch je ponechané na zmluvnej slobode účastníkov, akým
spôsobom pre svoje záväzkové vzťahy zákonnú úpravu modifikujú. V súlade s ustanovením § 2

ods. 3 Občianskeho zákonníka si totiž účastníci môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou
odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva,
že sa od nich nemožno odchýliť. Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie
doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé

vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s
obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu
to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny
úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát
vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej

adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na
požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa
chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť
s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či saadresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o
doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby
odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne

preukázať.

21. Opierajúc sa o vyššie uvedený právny názor súd mal za to, že výzva zo dňa 23.11.2021 sa dostala
do dispozičnej sféry žalovanej, teda došlo k riadnemu doručeniu predmetnej výzvy do vlastných rúk
žalovanej, ktorá mala možnosť sa oboznámiť s obsahom tejto výzvy. Keďže žalovaná na výzvu žalobcu

nereagovala, žalobca zosplatnil úver ku dňu 05.01.2022. Aj uvedená listina sa dostala do dispozičnej
sféry žalovanej, a to jej doručením žalovanej na jej korešpondenčnú adresu dňa 18.01.2022. Súd
z uvedeného uzatvára, že právny predchodca žalobcu platne vyzval žalovanú na úhradu jej dlhu po
splatnosti a po splnení zákonných podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s §
565 Občianskeho zákonníka vyhlásil úver za predčasne splatný.

22. K platnosti zosplatnenia úveru súd dodáva, že „v spotrebiteľských vzťahoch môže veriteľ žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody
splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva,

že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo
splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že
upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa§ 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že
veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije.

Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou
dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
zákonodarcavýslovneneupravuje,čimôžuplynúťsúbežnealebočiuvedenáminimálne15-dňoválehota
môžezačaťplynúťažpouplynutítrojmesačnejdoby.Z§565vetadruháObčianskehozákonníkavyplýva
iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do

splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v
čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula
lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka. V tejto súvislosti najvyšší súd zastáva názor,
že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť
zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva
nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok. ... Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom,
ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť
podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení

konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste
viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou
(skutkovou otázkou nesporne je označenie takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom
zosplatnení; ak však tieto listiny vymedzenie relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely
začatia počítania premlčacej doby len právnym konštruktom). Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ

sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania
účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie §
565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou
splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.“ (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 30.01.2024 a sp. zn. XXXX/XXX/XXXX

zo dňa 25.01.2024). V súdenej veci z listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaná bola v omeškaní
viac ako tri mesiace so splátkou splatnou dňa 20.09.2021, pričom právny predchodca žalobcu pristúpil
k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru listom zo dňa 06.01.2022. Žalobca tak využil právo po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej splátky do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky. Súd teda v danom prípade nezistil rozpor s § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

23. Súd zároveň posudzoval aj otázku platnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu, pričom v tomto
smere v plnom rozsahu poukazuje na závery odvolacieho súdu vyjadrené v uznesení č.k. XXXXXXX/
X/XXXX-XXX zo dňa 22.01.2025, v ktorom odvolací súd o.i. citoval uznesenie Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 27.09.2023,v ktorom najvyšší súd uviedol, že
niet žiadneho dôvodu vyžadovať, aby výzva banky adresovaná dlžníkovi vv zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách obsahovala ďalšie, osobitné náležitosti než tie explicitne vyjadrené, a to a) preukázateľné

zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a b) dlžníkovo následne nepretržité omeškanie
dlhšie ako 90 dní. Z predmetného ustanovenia však pri použití žiadnej z výkladových metód nevyplýva
povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na
tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať resp. informovať klienta/dlžníka
na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená postúpiť pohľadávku

na inú osobu. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ
pristúpi k postúpeniu pohľadávky, mus z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna
špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť.

24. Súd ďalej poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. XXXXXXX/X/XXXX-XXX zo
dňa 27.11.2024, v ktorom sa uvádza, že „odvolací súd zastáva názor, že predpokladom postupiteľnosti

pohľadávky banky na inú osobu v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB je, aby banka dlžníka na jej splnenie
písomne vyzvala a aby bol dlžník ohľadom tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní. Ak tieto
predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ďalej niet žiadneho dôvodu odkláňať
sa od názorov vyjadrených v citovanom judikáte R 60/2018 a vyžadovať, aby výzva banky adresovaná
dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB obsahovala ďalšie osobitné náležitosti než tie, explicitne

vyjadrené“.

25. V predmetnej právnej veci postúpil právny predchodca žalobcu Československá obchodná banka,
a.s. (právny nástupca OTP Banky Slovensko a.s.) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č.
22251000317 zo dňa 12.09.2022 (č.l. 15 a nasl.) na žalobcu pohľadávku voči žalovanej zo Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.06.2019. Na č.l. 40 je založená listina právneho predchodcu
žalobcu (ČSOB, a.s.) zo dňa 06.01.2022 adresovaná žalovanej na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom. Z obsahu tejto listiny vyplýva, že banka oznamuje klientovi vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru vrátane príslušenstva a zároveň ho vyzýva na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom vyčísleného celkom v sume 14.527,35 Eur. V predmetnej listine sa uvádza aj to,

že v prípade nezaplatenia dlžnej sumy banka využije všetky práva, ktoré jej vyplývajú zo Zmluvy
resp. z právnych predpisov na uspokojenie svojej pohľadávky, ... vrátane jej postúpenia na inú osobu.
K tejto listine je pripojená kópia doručenky potvrdzujúca zaslanie predmetnej listiny na adresu žalovanej
a súčasne aj jej prevzatie žalovanou dňa 18.01.2022. Výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách
môže byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, za predpokladu, že jeho obsahom je

výzva dlžníkovi na zaplatenie konkrétnej (špecifikovanej) pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. V danom
prípade takéto podmienky spĺňa listina – Vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 06.01.2022.
Zároveň je zrejmé, že táto výzva bola doručená žalovanej 18.01.2022, pričom vo výzve určená 10-
dňová lehota na plnenie uplynula dňa 28.01.2022. Zároveň je zrejmé, že od uplynutia lehoty na plnenie
(18.01.2022) do okamihu postúpenia pohľadávky (12.09.2022) uplynula lehota 90 dní.

26. Opierajúc sa o vyššie uvedené súd uzavrel, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, keďže boli
splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a žalobca je tak aktívne vecne legitimovaný
v spore. Zároveň súd zdôrazňuje, že zohľadnil taktiež aj ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010
v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, pričom mal za to, že aj v tomto smere bol postup

právnehopredchodcužalobcusprávny.Súdvtejtosúvislostiosobitnezdôrazňuje,žeprávnypredchodca
skúmal bonitu žalovanej pred poskytnutím spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou a po
porušení zmluvných povinností žalovanou zosplatnil úver v súlade s ustanoveniami § 565 a § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka.

27. V konaní bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 14.110,-
Eur, ako aj to, že žalovaná si povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy - platiť splátky úveru
riadne a včas nesplnila. Žalovaná uhradila celkovo sumu 2.165,75 Eur (z ktorej na istinu bola započítaná
suma 912,68 Eur, na úroky suma 1.244,74 Eur, na poplatky suma 8,13 Eur a na úroky z omeškania
suma 0,20 Eur). Z výsledkov dokazovania je nesporné, že žalovaná si svoju povinnosť splatiť dlžnú

sumu ani po zosplatnení úveru nesplnila a nevykonala žiadnu úhradu. Žalovaná v konaní bola nečinná,
skutočnosti tvrdené žalobcom nerozporovala a nedostavila sa ani na súdom nariadené pojednávania
(a to napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania). Súd mal tak preukázané tvrdenia žalobcu a
preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť istinu vo výške 13.197,32 Eurspolu so zmluvným úrokom vo výške 2.048,76 Eur, poplatkami vo výške 16,26 Eur, úrokom z omeškania
vo výške 72,95 Eur. Zároveň, keďže sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou peňažného dlhu,
súd v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995

Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi aj nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.197,32 Eur od 13.09.2022, t.j. od prvého
dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, do zaplatenia.

28. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplýval dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie, súd s poukazom

na § 232 ods. 3 CSP rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť priznanú sumu (tak ako je uvedené vo
výroku rozsudku) do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

31. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

32. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34.Súdonárokunanáhradutrovrozhodolpodľa§255ods.1CSP,tedapodľaúspešnostistránvkonaní.
V rámci trov konania rozhodoval súd i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, ods. 3 CSP). Keďže
ide o jednotné prvoinštančné konanie, ktoré netvorí pri zrušení rozsudku odvolacím súdom samostatné

celky, súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol podľa konečného úspechu
strán v konaní. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd priznal nárok na plnú náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanej. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadný
postup podľa § 257 CSP súd na strane žalovanej nevzhliadol a ich existencia ani nebola žalovanou
tvrdená a preukázaná. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným

uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.