Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324200203
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4324200203.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa. a.s.,
Vienna Insurance Group, Bratislava Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zast. Advokátska kancelária
Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 26, IČO: 36 868 299, proti žalovanému: A. A.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. D. XXX/XX, v zast. JUDr. Zuzana Bartová, advokátka, Nitra, Farská
25, IČO: 42 114 101, o zaplatenie 963,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Levice č. k. 14Csp/3/2024-156 zo dňa 21. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v I. výroku určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 963,83 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 963,83 eura od
03.03.2021 do zaplatenia a v II. výroku žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %, . Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 101,
§ 488, § 567 ods. 2, § 788 ods. 1, ods. 2, § 796 ods. 1, ods. 2, § 797 ods. 2, ods. 3, § 813 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ust. § 3 ods. 1, § 6 ods. 2, § 12 ods.

1 písm. f), ods. 3, ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej aj len ako „ZoPZP“), ust. § 151 ods. 1, § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj zisteným skutkovým stavom veci na základe čoho
dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

2. V odôvodnení rozsudku z hľadiska zisteného skutkového stavu uviedol, že stany sporu dňa

07.02.2020 uzatvorili poistnú zmluvu č. 6 606 691 106 ako poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla značky E. E., EČV: C. XXX F. so začiatkom poistenia od 07.02.2020
od 10:47 hod. na dobu neurčitú. Ročné poistné bolo dohodnuté vo výške 167,20 eura so splatnosťou
poistného v štvrťročných splátkach po 41,80 eura, pričom poistné bolo splatné prvého dňa poistného
obdobia,ktoréhozačiatoksazhodujesdňomvznikupoisteniateda07.02.,07.05.,07.08.,07.11.Platenie
poistného bolo dojednané v štvrťročných splátkach a štvrťročná splátka poistného bola splatná v deň
po uplynutí kalendárneho štvrťroka odo dňa zhodného s dňom vzniku poistenia. Strany sporu dohodli,

že ak poistník neuhradí riadne a včas splátku poistného, dostáva sa do omeškania. Považoval za
preukázané, že žalovaný poistné za obdobie od 07.08.2020 do 06.11.2020 vo výške 41,80 eura, splatné
dňa 07.08.2020 uhradil dňa 30.09.2020 a v čase kedy došlo k poistnej udalosti (dňa 18.08.2020) bol v
omeškaní s úhradou poistného.2.1. Poukázal na to, že v dôsledku poistnej udalosti a to dopravnej nehody, ktorú spôsobil žalovaný
došlo k poškodeniu motorového vozidla spoločnosti KOMA SLOVAKIA, s.r.o., ktorého poisťovateľom je
Generalipoisťovňa,a.s.Žalobca,akopoisťovateľvlastníkavozidla(žalovaného)ktorýmbolaspôsobená

škoda, refundoval sumu vo výške 9 338,35 eura na účet Generali poisťovne, a. s. a následne vyzval
žalovaného k zaplateniu náhrady poistného plnenia vo výške 2 846,50 eura do 15 dní od doručenia
výzvy, z dôvodu, že v čase, keď nastala poistná udalosť bol žalovaný v omeškaní s platením poistného.
Výzva bola žalovanému doručená dňa 15.2.2021, pričom žalovaný uhradil žalobcovi len sumu 933,84
eura.

2.2. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že žaloba bola podaná včas, keď ustálil, že dňom, kedy sa
právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ) bol deň 15.01.2021 (deň vyplatenia poisteného plnenia)
a trojročná premlčacia doba by uplynula 15.01.2024, pričom v tento deň bola podaná žaloba. Námietky
žalovaného, že všeobecné poistné podmienky obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku označil ako
nedôvodné, pretože žalovaný bol preukázateľne informovaný v akej výške môže od neho žalobca žiadať
plnenie v prípade nároku uplatneného podľa § 12 ZoPZP. K namietanej výške uplatneného nároku súd

prvej inštancie uviedol, že zákon ponechal na poisťovateľa, v akej výške nárok na náhradu poistného
plnenia uplatní. V danom prípade bolo uplatnených 30,48 % z vyplateného poistného plnenia, čo v
žiadnom prípade nemožno považovať za rozpor s právami spotrebiteľa a v tomto smere poukázal na
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. decembra 2019, sp. zn. 4Obdo/84/2018
(R 64/2020), sp zn. 9Cdo/151/2021 a 9Cdo/2/2021.

2.3. Súd prvej inštancie v závere konštatoval, že s prihliadnutím na rozhodovaciu prax dovolacieho
súdu, súd nemal oprávnenie moderovať žalobou uplatnenú regresnú náhradu žalobcu, nezaoberal sa
osobnými pomermi žalovaného ani skutočnosťou, že žalobca si pôvodne uplatňoval voči žalovanému
vyšší nárok, nakoľko je výlučným právom poisťovateľa určiť a prípadne znížiť či zvýšiť výšku
uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia § 12 ZoPZP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní

uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že žalovaný ako poistník porušil zmluvne dohodnuté podmienky
a to porušením platobnej disciplíny v čase škodovej udalosti žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný s poukazom na ustanovenia §
365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 CSP. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie nesprávne vec

právne posúdil čo do samotnej existencie uplatneného nároku žalobcu proti žalovanému. Poukázal
na uzatvorenú poistnú zmluvu medzi ním a žalobcom s dohodnutou formou platenia so štvrťročným
lehotným poistením. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
13Co/30/2019 podľa ktorého, zákon o PZP neustanovuje, že nezaplatenie splátky poistného má za
následok omeškanie s platením poistného, ba naviac ani Všeobecné poistné podmienky poistenia

nestanovujú, takýto právny následok spojený s omeškaním uhradenia splátky štvrťročného poistného
a následok takéhoto omeškania. Z uvedeného teda možno konštatovať, že zo žiadnych zákonných
ustanovení nevyplýva, že nezaplatenie čo i len jednej zo štyroch splátok ročného poistného by malo
za následok omeškanie dohodnutého ročného poistného obdobia. Bránil sa tým, že žalovaný by sa
do omeškania s poistným dostal v prípade jeho neuhradenia, tzn. neuhradením poistného ako celku,

nie jeho časti. Teda by sa žalovaný dostal do omeškania s platením poistného v prípade včasného
neuhradenia dohodnutého ročného poisteného do termínu posledného dňa uplynutia jedného roku
od uzavretia poistnej zmluvy, resp. od začiatku poistenia, t. j. do 06.02.2021. Uviedol, že celé ročné
poistné vo výške 167,20 eur uhradil ku dňu 30.09.2020 a teda sa nedostal do omeškania so zaplatením
poistného a žalobcovi preto nevznikol nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti v zmysle

ust. § 12 ods. 1 písm. f) ZoPZP v znení účinnom ku dňu podania žaloby, ktoré za neho vyplatil z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že žalobu
ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že sa s argumentáciou
žalovaného vyjadrenou v odvolaní nestotožňuje. Má za to, že odôvodnenie rozsudku je vyčerpávajúce,
pričom je z neho zrejmá relevantná argumentácia prvoinštančného súdu vo vzťahu k námietkam,
ktoré žalovaný produkoval, ako procesnú obranu voči nim uplatňovaného nároku na súde prvej
inštancie. Podľa jeho názoru je rozsudkom priznaný nárok legitímny a preukázaný. Žiadal zohľadniť,

že žalovaný bol v spore od počiatku zastúpený advokátom, počas celého sporu mal odbornú právnu
pomoc pri uplatňovaní prostriedkov procesnej obrany a žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie
vôbec netvrdil, že nebol v omeškaní s platením poistného a preto žalovaný takúto procesnú obranu
uplatňuje neskoro a účelovo. Následne poukázal na svoju argumentáciu obsiahnutú v návrhu navydanie platobného rozkazu, vo vyjadrení k podanému odporu a na ústnom prednese uskutočnenom
na pojednávaní. V závere zdôraznil, že argumentácia žalovaného, ktorá je obsahom odvolania je vcelku
nová a preto s poukazom na § 366 CSP sa ňou nemôže žalovaný účinne domôcť zmeny napadnutého

rozsudku. Uviedol, že skutočnosť, že žalobca umožnil žalovanému splácať poistné v štvrťročných
splátkach, nemôže byť na ujmu žalobcovi v tom zmysle, že by žalovaný ako poistník nemusel uhrádzať
splátky poistného v dojednaných termínoch a v omeškaní by bol až v prípade, že by poistné neuhradil
najneskôr do splatnosti poslednej štvrťročnej splátky poistného, pretože taký výklad odporuje zákonnej
úprave,kedyjepovinnosťplatiťpoistnéstanovenáprvýmdňompoistenia,odkedyžalobcaakopoisťovňa

poskytuje žalované finančné krytie jeho zodpovednosti ako protihodnotu za zaplatené poistné.
Nazákladeuvedenéhopretožiadalodvolacísúd,abyrozsudokpotvrdilazároveň,abyuložilžalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich konkrétnej výške.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že naďalej trvá na svojom podanom odvolaní a to v celom

rozsahu. Zdôraznil, že súd rozhoduje vo veciach v súlade so zásadou iura novit curia, a to bez ohľadu na
právne argumenty a posúdenia veci stranami sporu, či už zastúpenými alebo nezastúpenými právnymi
zástupcami. Uviedol, že súd nesprávne posúdil základ sporu, a to či sa vôbec žalovaný dostal do
omeškania s platením poistného a teda či vznikol nárok žalobcu krátiť poistné plnenie mal vykonať bez
ohľadu na právnu argumentáciu žalovaného a preto z uvedeného dôvodu trval na podanom odvolaní

a navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania,
ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu, podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, viazaný dôvodmi a
rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie

podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania za splnenia podmienok uvedených v
ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, a preto
napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Predmetom konania v tejto veci je žaloba o zaplatenie sumy 963,83 eura s príslušenstvom. Žalobca

sa domáhal zaplatenia uvedenej sumy z dôvodu, že žalovaný spôsobil dopravnú nehodu v čase,
kedy voči nemu evidoval nedoplatok a preto žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie náhrady
časti poisteného plnenia. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol napadnutým rozsudkom zo dňa
21.08.2024 č. k. 14Csp/3/2024-156, ktorým žalobe vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

8. Žalovaný v odvolaní namietal, že v poistnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
bolo dohodnuté ročné poistné vo výške 167,20 eura, pričom spôsob platenia bol dohodnutý štvrťročne
s lehotným poistným vo výške 41,80 eura a koniec poistenia bol dohodnutý na neurčito. Preto by sa
žalovaný dostal do omeškania až v prípade, že by neuhradil poistné ako celku, nie jeho časti. Bránil

sa tým, že nezaplatením jednej splátky poistného sa nemohol dostať do omeškania, preto je nárok
žalobcu uplatnený v tomto konaní nedôvodný V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 13Co/30/2019, ktorý vyslovil rovnaký právny záver. Žiadne iné ďalšie dôvody žalovaný
v podanom odvolaní neuviedol.

9. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že do omeškania by sa dostal až v prípade, že by neuhradil
poistné ako celku, nie jeho časti, vychádzajúc pritom z dôvodnej judikatúry a to rozsudku Krajského
súdu v Prešove č. k. 13Co/30/2019 zo dňa 22.05.2019, uplatnenej až v odvolacom konaní, odvolací súd
konštatuje, že sa v prvom rade zaoberal tým, či je tento odvolací dôvod prípustnou novotou, pretože v
opačnom prípade by naň nemohol prihliadnuť.

10. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie11. Podľa § 215 ods. 1, 2 súd prvej inštancie rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zistil
procesným postupom podľa CSP. Civilný proces sporový sa riadi (okrem iného) princípmi dispozičným
a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a (s ním spojeným) princípom

formálnej pravdy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje
dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych
skutočnostiach. V klasickom sporovom konaní je uvedenie a preukázanie relevantných skutočností
povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je „zrelá“
na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané, ale už v

momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp. premeškala príležitosť) relevantne „posúvať“
spor k ďalším skutkovým zisteniam. V klasickom sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho
vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra a „režiséra“, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do
konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť
sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej
aktivite sporových strán. Súd teda rozhoduje na základe takého rozsahu skutkového stavu, aký je v

konaní zistený v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z
objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia
rozsudku podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech.

12. Na druhej strane koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného

apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany) použiť
v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe
nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených
podmienok. Tieto podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne vymedzenie účelu použitia

týchto novôt [resp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa nóva týkajú – § 366 písm.
a) až c)], 2. neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie.
Uvádzanie nových skutočností a dôkazov nie je v odvolacom konaní limitované či obmedzené v prípade,
že nimi má byť preukázané nesplnenie procesnej podmienky. Pokiaľ ide o právo novôt vo vzťahu k
tvrdenému nesprávnemu obsadeniu súdu v prvej inštancii, ani odôvodnenie tohto odvolacieho dôvodu

nie je limitované nezavinením ich doterajšieho nepoužitia. Aj v prípade odvolacieho dôvodu, uvedeného
v § 365 ods. 1 písm. d), možno do uplynutia lehoty na podanie odvolania argumentovať novými
skutočnosťami a dôkazmi (t. j. takými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré neboli použité v konaní na prvej
inštancii) bez ohľadu na to, či tieto skutočnosti strana sporu mohla použiť už skôr. Ak odvolateľ v odvolaní
vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h), právo na uvedenie prípadných novôt

bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou
odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného
útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu
konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací
súd prihliadnuť.

13. Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie
nenamietal, že do omeškania by sa dostal až v prípade, že by neuhradil poistné ako celok, nie jeho časť.
V konaní vznášal námietku premlčania proti uplatnenému nároku žalobcu v celom rozsahu, namietal,
že Všeobecné poistné podmienky neobsahovali podmienky v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. e)

ZoPZP a napokon namietal výšku regresného nároku, nakoľko podľa jeho názoru žalobca ju požadoval
od žalovaného vyššiu, ako je zaužívaných 10 % zo spôsobnej škody. Za takejto situácie, že žalovaný až
po vynesení rozsudku súdom prvej inštancie v podanom odvolaní výlučne namietal ako odvolací dôvod
v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, že do omeškania s platbou poistenia sa nedostal,
odvolací súd uvádza, že na túto obranu by mohol prihliadnuť za predpokladu, že by žalovaný preukázal,

že ju nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, čo žalovaný ani netvrdil, ani nepreukázal.

14. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na obsah zápisnice o pojednávaní
konanom pred súdom prvej inštancie dňa 21.08. 2024 z ktorého vyplýva, že právna zástupkyňa
žalovaného výslovne namietala premlčanie uplatneného nároku. Z obsahu zápisnice o pojednávaní

tiež vyplýva, že súd prvej inštancie sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci tak, že
námietka premlčania sa mu javí ako nedôvodná tak, ako aj námietka neprijateľných zmluvných
podmienok a námietka rozporu výšky uplatneného nároku žalobcu so zaužívanou praxou žalobcu.
Právna zástupkyňa žalovaného ďalšie dôvody pre zamietnutie žaloby neuviedla, poukázala na obsahdoterajších vyjadrení. Taktiež nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Vo svojich podaniach
a vyjadreniach sa žalovaný počas celého konania pred súdom prvej inštancie nebránil námietkami
a dôvodmi, ktoré uviedol v podanom odvolaní t.j. nepoužil obranu, podľa ktorej nezaplatením jednej

splátky poistného sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením poistného, a preto žalobcovi nemohol
vzniknúť nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré uplatnil v žalobe. Keďže odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( § 379 a § 380 CSP) a žalovaný sa v podanom odvolaní
bránil iba tým, že nezaplatením jednej splátky poistného sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením
poistného a prostriedok procesnej obrany uvedený v podanom odvolaní žalovaný nepožil pred súdom

prvej inštancie, hoci ho uplatniť mohol, odvolací súd považoval vyššie uvedený odvolací dôvod
obsiahnutý až v podanom odvolaní žalovaného za neprípustnú novotu, na ktorú neprihliadol. Podľa
názoru odvolacieho súdu nešlo v danom prípade o novoty podľa § 366 písm. a), b), c) a d) CSP, ktorými
by sa odvolací súd musel zaoberať aj v tom prípade, ak neboli namietané pred súdom prvej inštancie.
15. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor ( § 290 nasl. CSP) ,
pričom v konaní odvolací súd nezistil porušenie práv žalovaného ako slabšej strany sporu, ktorý navyše

bol od počiatku a počas celého súdneho konania zastúpený advokátkou a preto bolo v jeho možnosti
zabezpečiť počas súdneho konania všetky relevantné dôkazy, argumenty a prostriedky procesného
útoku a obrany.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi, priznal voči

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).