Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9Csp/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724204481
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Šarišský

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7724204481.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobcu: A. B., Veľké

Zalužice 47, 072 34 Zalužice, IČO: 34 560 238, zast.: JUDr. Miroslav Vidovenec, advokát, so sídlom
Námestie Osloboditeľov 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie
105,14 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 105,14 EUR spolu s 9,25 % ročným
úrokom z omeškania od 13.7.2024 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2024 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy vo výške 105,14 EUR spolu s príslušenstvom titulom náhrady plnenia za opravu motorového
vozidla. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že C. D. ako vlastník motorového vozidla AUDI A4, EČ : A., VIN : E. utrpel škodu
na predmetnom vozidle v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 14.10.2023. Škodu na vozidle
C. D. spôsobil A. F., ktorý riadne nahlásil škodovú udalosť žalovanej, s ktorou má uzavreté povinné

zmluvné poistenie. Následne C. D. dal opraviť predmetné motorové vozidlo u žalobcu a zároveň postúpil
svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Po oprave motorového vozidla žalobca vyfakturoval
vlastníkovi predmetného motorového vozidla opravu v celkovej výške 389,35 EUR faktúrou č. 7/2024,
vyhotovenej 13.05.2024, splatnej 27.05.2024. Prílohou predmetnej faktúry bola aj kalkulácia nákladov
na opravu zo systému DAT CZECH & SLOVAK. Po predložení všetkých potrebných dokladov zo strany
žalobcu bola žalobcovi žalovaným uhradená suma 284,21 EUR a zaslané oznámenie o poistnom
plnení zo dňa 12.07.2024. Nakoľko žalovaná neuhradila žalobcovi celú vyfakturovanú sumu žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 08.08.2024 vyzval žalovanú na doplatenie
sumy 105,14 EUR. Na predmetnú výzvu žalovaná reagovala svojim listom zo dňa 19.08.2024 v ktorom
oznámila, že trvá na svojom plnení.

3. Uviedol, že vzhľadom na to, že došlo k škodovej udalosti – poistnej udalosti, tak si splnil svoju
povinnosť vo vzťahu ku žalovanej, tým že bez zbytočného odkladu ohlásil poistnú udalosť, poskytol
všetky potrebné informácie a tiež potrebnú súčinnosť pri likvidácii poistnej udalosti, tým že umožnil

poverenému zástupcovi žalovanej obhliadku poškodeného motorového vozidla. Rovnako zo strany
poisteného došlo k riadnemu a včasnému oznámeniu poistnej udalosti. Zo strany žalovanej bolo
ukončené šetrenie predmetnej poistnej udalosti s tým, že žalovaná samotnú škodovú udalosť, jej
priebeh, príčinnú súvislosť ako aj objektivizáciu škody nespochybnila, teda podľa názoru žalobcu uznala.Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca v súlade s vykonanou obhliadkou poškodeného
motorového vozidla, predmetné vozidlo opravil do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, pričom
za predmetnú opravu vyfakturoval celkovú sumu 389,35 EUR. Ku likvidácii predmetnej poistnej udalosti

boli zo strany opravcu vozidla - žalobcu žalovanej okrem faktúry poskytnuté všetky doklady potrebné
ku likvidácii poistnej udalosti, t.j. kalkulácia obsahujúca rozpis vykonaných prác a súpis dodaných
náhradných dielov. Žalobca predložil žalovanej faktúru s kalkuláciou opravy. Pri oprave boli podľa názoru
žalobcu fakturované ceny v súlade s cenami materiálov a vykonaných prác poskytovaných výrobcom
alebo výhradným importérom tak.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná dobrovoľne nesplnila svoju zákonnú povinnosť, tak podľa
názoru žalobcu je jeho nárok dôvodný a nespochybniteľný.

5. Žalovaná prevzala žalobu s prílohami dňa 12.11.2024. Písomným podaním doručeným súdu dňa
2.12.2024 uviedla, že listom zo dňa 12.7.2024 označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ oznámila

žalobcovi, že ukončila šetrenie predmetného nároku a poukázala žalobcovi plnenie v sume 284,21
EUR. List obsahoval aj odôvodnenie výšky poskytnutého plnenia: pri výpočte poistného plnenia boli
priznané primerané náklady na cenu práce (normohodina) vo výške 21,00 EUR bez DPH/hod., ktoré
zodpovedajúpriemernejsadzbenormohodinypráceneautorizovanýchservisovvdanomregióneačase.
Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom

programe - výška lakovacej konštanty 100 % a suma za alternatívne náhradné diely. Uviedla, že
žalobcovi priznala primerané náklady za normohodinu práce, zodpovedajúce tomu, že pôsobí ako
neautorizovaný servis. Žalovaná zdôraznila, že v zápise o poškodení vozidla sa výslovne uvádza:
„Majiteľ vozidla (poverená osoba) prevzala od technika tlačivo na hlásenie škodovej udalosti a zoznam
zmluvných servisov. “Zoznam zmluvných servisov obsahuje v úvode výslovné poučenie, že v prípade

výberu iného ako zmluvného servisu je nevyhnutné oboznámiť sa s Kalkuláciou nákladov na opravu,
nakoľko v súlade s touto bude poskytnuté poistné plnenie. Kalkulácia nákladov jasne uvádza aká
maximálna výška normohodiny bude priznaná za vykonanie opravy vozidla. Rovnako obsahuje aj
určenie lakovacej konštanty. Poškodený mal teda vopred vedomosť o tom, že primeranosť nákladov
pri nezmluvnom neautorizovanom servise je limitovaná a to už pri výbere servisu, v ktorom bude

oprava uskutočnená. K náhradným dielom poukázala na odôvodnenie oznámenia o poistnom plnení zo
dňa 12.7.2024, kde je uvedené, že pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla
priznané alternatívne náhradné diely, ... V prípade doloženia účtovných dokladov preukazujúcich nákup
náhradných dielov, prípadne náhradných dielov vo vyššej kvalite použitých k oprave vozidla, je možné po
ich doručení do poisťovne prehodnotiť výšku poskytnutého poistného plnenia.“ Už v zozname zmluvných

servisov žalovaná vopred upozornila poškodeného na skutočnosť, že vo výpočte nákladov na opravu
sa zohľadní cena náhradných dielov použitím na opravu vozidla na základe predložených dokladov
preukazujúcich ich nákup kvalitu a hodnotu (faktúrou od dodávateľa náhradných dielov, dodacím listom,
potvrdením o úhrade,...). Nakoľko zo strany poškodeného, ako ani žalobcu, ako servisu vykonávajúceho
opravu, nebol preukázaný pôvod, originalita náhradných dielov, žalovaná pri likvidácii poistnej udalosti

vychádzala z cien alternatívnych náhradných dielov rovnakého typu nižšej kategórie.

6. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 19.12.2024 žalobca uviedol, že poučenie týkajúce
sa zmluvných servisov nemá žiadnu oporu v príslušných právnych normách, a preto nie je absolútne
žiadnym spôsobom pre žalobcu záväzné. Takéto poučenie podľa nášho názoru dokonca nemôže mať

anilenodporúčacícharakter,pretožetýmzjavnedochádzaknekalýmobchodnýmpraktikámaporušeniu
pravidiel hospodárskej súťaže, k čomu už zaujala stanovisko vo svojich viacerých rozhodnutiach voči
poisťovniam aj Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dohľad nad bankovým a poisťovacím
sektorom. Žalobca preukázal žalovanej v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP svoj nárok na náhradu
škody predložením všetkých dokladov potrebných k likvidácii poistnej udalosti, keď žalovanej zaslal

faktúru spolu kalkuláciou nákladov na opravu. Faktúra ako aj kalkulácia, ktorá slúži zároveň ako
dodací list je právoplatným a nadobúdacím dokladom, na ktorej sú presne uvedené predajné ceny
náhradnýchdielov,ktoréurčujevýrobcavozidla,ktorébolipoužitékopravedanéhovozidla.Predložením
týchto dokladov si žalobca splnil voči žalovanej povinnosť na preukázanie náhrady škody, tak ako to
vyžaduje zákon. Akákoľvek iná požiadavka žalovanej na predloženie nadobúdacích dokladov dokonca

pokladničného dokladu od opravcu nemá oporu v zákone. Požadované doklady sú internými dokladmi
žalobcu a aby bolo možné takéto doklady dodať tretej strane alebo žalovanej je potrebný zmluvný vzťah
medzi týmito subjektmi alebo je potrebné legislatívne oprávnenie na kontrolu takýchto dokladov žalobcu.
Žalovaná samozrejme nedisponuje takýmto oprávnením a nie je ani v žiadnom zmluvnom vzťahu sožalobcom. Súčasne poukázal na nariadenie Komisie (EU) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní
článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených
postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EU) č. 461/2010 z 27.05.2010 o

uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd
a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k po predajnému
trhu ( bloková výnimka ), v zmysle ktorých majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné
zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich

7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.4.2024 žalovaná uviedla, že trvá na tom, že pri výpočte
výšky poistného plnenia postupovala správne, pričom žalobca mal nielen možnosť, ale aj povinnosť svoj
nárok riadne preukázať, ak bol toho názoru, že výpočet poistného plnenia, realizovaný žalovanou, bol
nesprávny. Podľa názoru žalovanej nakoľko poškodeným bola fyzická osoba, je celkom nepochybné,
že v zmysle ust. § 52 OZ išlo v prípade zmluvy o oprave poškodeného motorového vozidla o zmluvu
spotrebiteľskú, a preto to bol práve žalobca, ktorý mal vo vzťahu k poškodenému povinnosť konať

tak, aby ho ako spotrebiteľa nepoškodzoval, napr. aj namontovaním alternatívnych repasovaných
náhradných dielov, pričom deklaroval ich originalitu, ktorú si aj vyúčtoval vo vystavenej faktúre.
Pokiaľ žalovaná žiadala originalitu použitých náhradných dielov preukázať, konala tak v prospech
poškodeného, nakoľko samotná faktúra nie je bez ďalšieho ekvivalentom skutočnej škody. Súčasne
uviedla, že jej nie je zrejmé poukazovanie žalobcu na tzv. blokovú výnimku a zastáva názor, že v danom

prípade neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení nariadenia komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010
o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o kategórii vertikálnych dohôd a
zosúladených postupov a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101
ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej tiež len „Nariadenie“). O vertikálnych dohodách teda
môžemehovoriť,akichuzatvárajúpodniky,ktorévyrábajúalebodistribuujúmotorovévozidlá.Vžiadnom

prípade nemôže ísť o dohodou medzi poisťovňou a opravovňou, ako to zrejme má v úmysle žalobca
prezentovať. Ustanovenia Nariadenia o vertikálnych dohodách teda nie je možné aplikovať na vzťah
medzi žalovanou ako poisťovňou a autoservismi. Pokiaľ chcel žalobca svojou poznámkou o blokovej
výnimke tvrdiť, že limitáciou poistného plnenia pre nezmluvné, neautorizované servisy, je narušená
hospodárska súťaž, žalovaná takéto tvrdenie považuje za účelové. Žalovaná poukazuje na to, že v rámci

limitácie poistného plnenia ide o hospodársku súťaž (relevantný trh) medzi poisťovňami navzájom, a nie
o hospodársku súťaž medzi poisťovňami a servismi, resp. hospodársku súťaž medzi servismi navzájom.

8. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 30.4.2025.

9. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 30.4.2025 uviedol, že trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu.
K namietanej normohodine uviedol, že vykonal opravu vozidla zn. Audi, ktoré je auto vyššej triedy,
z ktorého dôvodu účtoval normohodinu 50,-Eur, nakoľko zástupca výrobcu auta v danom regióne pre
Michalovce, ktorý je EGOVAN účtuje normohodinu pre dané auto vo výške 78,- Eur s DPH. Uviedol,
že nie je možné pracovať za 20,- Eur alebo 21,- Eur normohodinu, nakoľko táto normohodina, ktorá je

udávaná poisťovňou by nezhŕňala všetky výdavky a náklady servisu. K lakovaciemu koeficientu uviedol,
že má zato, že použil správny výpočet pri určení daného koeficientu.

10. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

11. Zo správy o nehode je zrejmé, že dňa 14.10.2023 došlo v A. ku škodovej udalosti tak, že vodič
motorového vozidla zn. FIAT DUCATO, ŠPZ: A. Martin F. ako vodič narazil do motorového vozidla zn.
AUDI, EČV: A. G., ktoré poškodil. Vlastníkom motorového vozidla zn. AUDI, EČV: A. G. bol C. D..

12. Z kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom zo dňa 14.10.2023 je zrejmé, že žalovaná stanovila

výšku nákladov na opravu v sume 284,21 EUR.

13. Faktúrou č. 7/2024 zo dňa 13.5.2024, splatnou dňa 27.5.2024 žalobca vyúčtoval C. D. (vlastníkovi
motorového vozidla) cenu za opravu motorového vozidla zn. AUDI A4 ŠPZ: A. XXX G. vo výške 389,35
EUR.

14. Zo systému DAT, kalkulácia nákladov na opravu je zrejmá predpokladaná výška nákladov na opravu
motorového vozidla zn. AUDI A4 ŠPZ: A. XXX G. nasledovne:
- V.+Z. nárazník vo výške 35 EUR, pri normohodine 50 EUR,- V.+Z. spojler nárazník vo výške 20 EUR, pri normohodine 50 EUR,
- V.+Z. senzor parkovacieho zariadenia za L. von. vo výške 5 EUR, pri normohodine 50 EUR,
- V.+Z. senzor parkovacieho zariadenia za P. von. vo výške 5 EUR, pri normohodine 50 EUR,

- V.+Z. senzor parkovacieho zariadenia za L. von. vo výške 5 EUR, pri normohodine 50 EUR,
- V.+Z. senzor parkovacieho zariadenia za P. von. vo výške 5 EUR, pri normohodine 50 EUR,
- Prirážka za výber farebnej vzorky vo výške 21,50 EUR,
- Prirážka za počet farebných odtieňov vo výške 15 EUR,
- Len demontované diely vo výške 94,45 EUR,

- Nárazník za. Vo výške 181,67 EUR.
Celková kalkulácia bola vo výške 389,35 EUR.
15. Žalovaná listom zo dňa 12.7.2024, ktorý bol adresovaný žalobcovi uviedla, že poskytuje poistné
plnenie vo výške 284,21 EUR. Uviedla, že pri výpočte poistného plnenia na opravu motorového vozidla
boli do nákladov priznané alternatívne náhradné diely, normohodina vo výške 21 EUR a lakovacia
konštanta vo výške 100 %.

16. Žalobca listom zo dňa 8.8.2024, ktorý adresoval žalovanej, uviedol, že trvá na zaplatení rozdielu
medzi výškou fakturovanej sumy a priznaným poistným plnením.

17. Žalovaná listom zo dňa 19.8.2024 oznámila žalobcovi uviedla, že na výške poistného plnenia trvá.

18. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.5.2024 je zrejmé, že postupca (C. D.) postúpil
pohľadávku vo výške 389,35 EUR voči dlžníkovi (žalovanej) na postupcu (žalobcu).

19. Z predložených cenníkov iných servisov je zrejmé, že servis EGOVAN má normohodinu práce pri

zn. AUDI vo výške72 EUR s DPH, H. I. B. RADES má normohodinu pri lakovníckych prácach 73 EUR
s DPH a pri mechanických prácach 57 EUR s DPH, Š-AUTOSERVIS má pri strednej triede automobilov
normohodinu 52 EUR za mechanickú a elektrikársku prácu a 62 EUR za klampiarsku a lakovnícku prácu,
AUTOOPRAVY GECI Borov, s.r.o. má za lakovanie normohodinu vo výške 30 EUR bez DPH.

20. Z predloženého cenníka žalobcu je zrejmé, že výška normohodiny práce v roku 2024 pri aute vyššej
triedy (AUDI a4) je 50 EUR.

21. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

22. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

23. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

24. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

25. Podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou (damnum emergens) sa rozumie majetková ujma, ktorá

spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi. Ide v podstate o vyjadrenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody
a po spôsobení škody na veci ( R 55/1971). Skutočnú škodu predstavujú účelne vynaložené náklady,
resp. náklady potrebné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Škoda vzniká až zaplatením pohľadávky
(R14/05). Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich

náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná
existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnite o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie
je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom ( rozhodnutie NS ČR, sp.zn. 25Cdo/986/2001). Náhrada
škody, ak má plniť reparačnú ( reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu
spôsobenej ujmy ( uznesenie NS SR sp.zn. 4MCdo/23/2008). Účelom náhrady škody nie je len náhrada

skutočnej škody, ale aj odškodnenie ujmy, spočívajúcej v obmedzení práva užívať svoj majetok podľa
svojho rozhodnutia.26. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

27. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

28. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

29. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu

môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

30. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie

narozsahjehopovinnostiplniť.Poistiteľniejeoprávnenýpočastrvaniapoistnejzmluvyplneniezpoistnej
zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

31. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený

zodpovedá.

32. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody priamo

proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

33. Podľa § 11 ods. 6 Zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho

povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, znížil poistné
plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho

poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

34. Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

35. Podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

36. Úvodom súd konštatuje, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 105,14
EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá vznikla rozdielom medzi výškou faktúry žalobcu č.
7/2024 zo dňa 13.5.2024 (389,35 EUR) za opravu motorového vozidla zn. AUDI A4, EČ: A. XXX G.
poškodeného C. D. ako vlastníka, ktorý zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.5.2024 postúpil
pohľadávku vo výške 389,35 EUR na žalobcu a vyplatenou náhradou škody zo strany žalovanej vo

výške 284,21 EUR.

37. Súd mal v konaní za nesporné, že dňa 14.10.2023 došlo v A. ku škodovej udalosti tak, že vodič
motorového vozidla zn. FIAT DUCATO, ŠPZ: A. Martin F. ako vodič narazil do motorového vozidla zn.AUDI, EČV: A. G., ktoré poškodil, čo vyplýva zo správy o nehode predloženej žalovanou. Vlastníkom
motorového vozidla zn. AUDI, EČV: A. G. bol poškodený C. D.. V konaní tak nebolo sporné, že došlo ku
dopravnej nehode tak, ako je uvedené vyššie, nebolo sporné, že škodu na predmetom vozidle spôsobil

A. F., ktorý bol poistený u žalovanej, nebolo sporné, že poistná udalosť bola riadne a včas ohlásená
žalovanej. Súd tak konštatuje, že žalovaná nenamietala a nespochybnila škodovú udalosť, jej priebeh,
príčinnú súvislosť ako aj objektivizáciu škody a súčasne nerozporovala, že právnemu predchodcovi
žalobcu podľa zmluvných dojednaní vznikol nárok na poistné plnenie, keďže k poškodeniu poisteného
motorového vozidla v dôsledku poistnej udalosti došlo v čase trvania poistnej zmluvy vinníka nehody A.

F.. Súčasne nebolo sporné, že poškodený C. D. dal opraviť motorové vozidlo u žalobcu, ktorý za opravu
fakturoval sumu vo výške 389,35 EUR, čo je zrejmé z faktúry č. 7/2024 zo dňa 13.5.2024 a ani to, že
žalovaná podstatnú časť poistného plnenia vo výške 284,21 EUR žalobcovi poskytla. Súčasne nebolo
spochybnené postúpenie pohľadávky.

38. Súd tak mal v konaní za preukázané, že žalobca vyúčtoval faktúrou č. 7/2024 zo dňa 13.5.2024,

splatnou dňa 27.5.2024 C. D. (vlastníkovi motorového vozidla) cenu za opravu motorového vozidla zn.
AUDI A4 ŠPZ: A. XXX G. vo výške 389,35 EUR. Predmetná faktúra žalobcu vychádzala zo systému DAT,
kalkulácia nákladov na opravu, kde je zrejmá predpokladaná výška nákladov vo výške 389,35 EUR.

39. Na druhú stranu žalovaná stanovila výšku nákladov na opravu v sume 284,21 EUR, čo je zrejmé

z kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom zo dňa 14.10.2023, pričom listom zo dňa 12.7.2024, ktorý bol
adresovaný žalobcovi uviedla, že poskytuje poistné plnenie vo výške 284,21 EUR, nakoľko pri výpočte
poistného plnenia na opravu motorového vozidla boli do nákladov priznané alternatívne náhradné diely,
normohodina vo výške 21 EUR a lakovacia konštanta vo výške 100 %.

40. V zmysle vyššie uvedeného tak bola v konaní sporná výška nevyplateného plnenia v sume 105,14
EUR, ktorá predstavovala rozdiel medzi vystavenou faktúrou žalobcu a plnením žalovanej, ktorá krátila
plnenie z nasledovných dôvodov:
1/ výšky normohodiny práce – žalovaná priznala 21 Eur hod/, s tým že žalobca žiadal priznať
normohodinu 50 Eur,

2/ v náhradných dieloch – žalovaná priznala plnenie za alternatívne náhradné diely, pričom žalobca
v konaní dôvodil, že išlo o originálne diely,
3/ že do poistného plnenia podľa žalovanej boli priznané primerané náklady na lakovací materiál
vypočítané v kalkulačnom programe – výška lakovacej konštanty 100 % - čím mala krátiť výšku plnenia,
nakoľko išlo o neautorizovaný servis, pričom žalobca poukazoval, že stanovil správnu výšku lakovacej

konštanty.

41. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu si ako
poškodený uplatnil nárok na náhrady škody za opravu vozidla priamo proti poisťovateľovi (žalovanej)
podľa§15ods.1ZákonaoPZP. Nazákladevykonanéhodokazovaniamásúdzato,žepostupžalovanej

pri likvidácii škody právneho predchodcu žalobcu uvedený v oznámení o poistnom plnení nebol správny.
Poškodenému sa uhrádza skutočná škoda, ktorá predstavuje náklady žalobcu vynaložené na opravu
poškodeného motorového vozidla podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

42. Súd k spornej normohodine práce uvádza, že v konaní bola medzi stranami sporná účtovaná cena

práce t. j. výška normohodiny stanovená žalobcom vo výške 50 eur a priznaná normohodina žalovanou
vovýške21EUR, ktorúžalovanápovažovalapreneautorizovanéservisyvdanomregiónezaprimeranú.
Žalobca s krátením normohodiny nesúhlasil, pričom ako listinné dôkazy predložil svoj cenník, ktorým
súdu preukázal, že výška normohodiny práce v roku 2024 pri aute vyššej triedy (AUDI a4) bola vo
výške 50 EUR. Súčasne predložil cenníky iných autoservisov, z ktorých mal súd za preukázané, že

servis EGOVAN má normohodinu práce pri značke automobilu AUDI vo výške 72 EUR s DPH, Ing.
RadoslavPopovičRADESmánormohodinuprilakovníckychprácach73EURsDPHaprimechanických
prácach 57 EUR s DPH, Š-AUTOSERVIS má pri strednej triede automobilov normohodinu 52 EUR za
mechanickú a elektrikársku prácu a 62 EUR za klampiarsku a lakovnícku prácu, AUTOOPRAVY GECI
Borov, s.r.o. má za lakovanie normohodinu vo výške 30 EUR bez DPH.

43. Z predloženého cenníka žalobcu a cenníkov iných autoservisom v danom regióne mal súd
za nesporne preukázané, že pri neautorizovaných servisoch v rámci autoopravárenských prác pri
porovnateľných motorových vozidlách je priemerná normohodina práce vo výške 50 EUR/hod.44. Súd zároveň konštatuje, že cenníky iných autoservisov, ako aj cenník žalobcu bol doručený v rámci
konania žalovanej, avšak tá proti daným prostriedkom procesného útoku žalobcu (listinné dôkazy –

cenníky) neuplatnila žiadny z prostriedkov procesnej obrany, t. j. zostala vo vzťahu k daným skutkovým
tvrdeniam a listinným dôkazom nečinná.

45. Skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa
aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie

je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie
skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že
protistrana, v tomto prípade žalovaná, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné
tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich
tvrdení.

46. Vo vzťahu ku kráteniu výšky ceny za normohodinu práce tak súd musí konštatovať, že dôkazné
bremenozaťažovaložalovanúatábezracionálnehoodôvodnenianepreukázala,žebyvdanomregióne,
prípadne kdekoľvek na Slovensku existoval autoservis, ktorý by pri vozidlách rovnakej značky realizoval
opravurovnakéhorozsahupoškodenízaňouuvádzanújednotkovúcenupráce21EURzanormohodinu,
čím neobjasnila bezdôvodné zníženie poistného plnenia v časti normohodiny práce nad ňou stanovenú

výšku. Táto námietka zostala len v rovine tvrdenia a žalovaná o nej neuniesla dôkazné bremeno na
rozdiel od žalobcu, ktorý náklady na opravu poškodeného motorového vozidla preukázal predloženou
faktúrou a svojím cenníkom, ako aj cenníkmi servisných prác autoservisov v regióne a tiež preukázal,
že išlo o náklady primerané a zohľadňujúce hodinovú sadzbu servisných prác pre príslušný typ vozidla
a región. Pri určení výšky primeraných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla bolo teda

potrebné vychádzať z cenníku žalobcu ako aj z cenníkov (autorizovaných aj neautorizovaných) servisov
z daného regiónu.

47. Žalovaná tak neuniesla dôkazné bremeno k dôvodu kráteniu normohodiny práce neautorizovaným
servisom v čase opravy v danom regióne a účinne nereagovala na prostriedky procesného útoku

žalobcu, ktorý predložil svoj cenník ako aj cenníky porovnateľných servisov.

48. Súčasne má súd zato, že vykonanie opravy nezmluvným či neautorizovaným servisom samo o
sebe bez ďalšieho nediskvalifikuje poisteného z možnosti preplatenia normohodiny práce účtovanej
týmto autoservisom. K samotnému limitu normohodiny práce stanovenému žalovanou je potrebné

dodať, že žiadnym spôsobom nereflektuje druh opravovaného motorového vozidla (značku, resp. triedu)
a opravárenských prác (lakovnícke, mechanické, elektrikárske) a ani územný región, v ktorom má
byť oprava vykonaná, ako činitele ovplyvňujúce cenotvorbu opravárenských prác. Krátenie poistného
plnenialenvdôsledkutoho,čiopravuvykonalzmluvný/nezmluvný,autorizovaný/neautorizovanýservis,
nie je aj podľa názoru súdu a ustálených záverov súdnej praxe legitímne a nepožíva právnu ochranu.

49. Súd k sporným náhradným dielom uvádza, že žalovaná síce spochybnila originalitu náhradných
dielov, ale nateraz jej tvrdenia zostali len v rovine tvrdenia bez predloženia akýkoľvek dôkazov, nakoľko
žalobca predložil súdu faktúru ako aj kalkuláciu nákladov, kde sú predajné ceny náhradných dielov,
ktoré určuje výrobca vozidla, a teda podľa jeho názoru ide o originálne diely. Súčasne súd konštatuje,

že faktúra vystavená žalobcom spĺňa náležitosti aj účtovného dokladu podľa § 10 ods. 1 Zákona č.
481/2002 Z.z. o účtovníctve.

50. Podľa názoru súdu nebolo povinnosťou žalobcu preukazovať originalitu náhradných dielov použitých
pri oprave poškodeného motorového vozidla, takáto povinnosť žalobcovi nevyplýva zo žiadneho

právneho predpisu a naliehanie žalovanej na preukázanie originality náhradných dielov použitých
pri oprave poškodeného motorového vozidla nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu (rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č.k. 9CoCsp/13/2020).

51. Súd považoval tvrdenia žalovanej, podľa ktorých požaduje predloženie dokladu, ktorý preukazuje

obstaranie originálneho náhradného dielu, za irelevantné, ktoré nemajú žiadny základ v ustanoveniach
Zákona o povinnom zmluvnom poistení ani v Občianskom zákonníku. Požiadavka žalovanej o
predloženienadobúdacíchdokladovopravcuknáhradnýmdielompoužitýmpriopravevozidlanevyplýva
ani z ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná je oprávnená od žalobcu vyžadovaťiba také doklady, ktoré sú objektívne potrebné na riadne šetrenie poistnej udalosti, čo neznamená,
že žalovaná môže vyžadovať účtovné doklady od opravcu, ktoré tvoria obchodné ale aj daňové
tajomstvo. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by žalobca bola povinný predkladať

žalovanej doklady vydané dodávateľmi o použitých náhradných dieloch a súčasne podľa názoru
súdu žalovaná nie je oprávnená podmieňovať zaplatenie dlžného poistného plnenia žalobcovi tým,
že opravca predloží svoje nadobúdacie doklady, a pri nepredložení týchto nadobúdacích dokladov
za náhradné diely kalkulovať s lacnejšími náhradnými dielmi. Výber náhradných dielov za účelom
opravy poškodeného vozidla je na opravcovi, ktorý má odbornú spôsobilosť na opravu vozidiel. Žalobca

a jeho právny predchodca podľa názoru súdu pri prešetrovaní poistnej udalosti poskytol žalovanej
dostatočnú súčinnosť a v rámci svojich možností predložili skutočne potrebné doklady žalovanej na
plnenie. V zmysle vyššie uvedeného tak podľa názoru súdu žalovaná nie je oprávnená podmieňovať
poskytnutie poistného plnenia predložením nadobúdacích dokladov opravcu k náhradným dielom.

52. Súd mal preto za preukázané, že oprava vozidla bola vykonaná v súlade s technologickým

postupcom výrobcu daného druhu vozidla, pričom boli použité originálne náhradné diely. Vyúčtovaná
cena za opravu vozidla neprevyšuje cenu obvyklú v mieste a čase opravy.

53. Povinnosť predložiť nadobúdacie doklady k náhradným dielom naviac nepatrí ani medzi normatívne
stanovené povinnosti aj v zmysle usmernení Európskej únie, ak sa dodrží technologický postup daný

výrobcom, či presná špecifikácia povolených náhradných dielov, nemôže byť návšteva servisu mimo
servisnej siete žalovanej dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následným
dôvodom krátenia poistného plnenia.

54. Žalovaná v konaní nepreukázala žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať, že

opravca použil pri oprave poškodeného vozidla iné lacnejšie náhradné diely, neuniesla tak dôkazné
bremeno.

55. K lakovacej konštante a použitému laku súd uvádza, že v konaní boli medzi stranami taktiež sporné
náklady na lakovací materiál, kedy žalovaná uviedla, že do poistného plnenia boli priznané primerané

náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe vo výške lakovacej konštanty 100 %,
čím krátila výšku plnenia, nakoľko išlo o neautorizovaný servis s tým, že žalobca dôvodil, že stanovil
správnu výšku lakovacej konštanty.

56. Žalovaná v celom konaní nezdôvodnila použitie lakovacej konštanty na úrovni 100% pre

neautorizované servisy. Súd má zato, že žalovaná výšku lakovacej konštanty určila svojvoľne, len na
základe vlastnej kategorizácie servisov, nakoľko žiaden dôkaz na odôvodnenie použitia tejto konštanty
nepredložila, a tak podľa názoru súdu nie je zrejmý dôvod a postup pri krátení poistného plnenia.

57. Súd má taktiež zato, že žalovaná nepreukázala, že žalobcom účtované množstvo lakovacieho

materiálu a prác nezodpovedá potrebe konkrétnej opravy. Pri konkrétnej oprave motorového vozidla s
ohľadom na mieru a charakter jeho poškodenia musí podľa názoru súdu žalovaná uviesť, prečo mal
byť použitý iný lakovací koeficient, ako ten, ktorý použil žalobca. Nestačia len všeobecné tvrdenia o
nepotrebnosti konkrétneho segmentu opravy, je nevyhnuté ich nepotrebnosť aj preukázať, z ktorého
dôvodu jednoduché spochybnenie lakovacej konštanty, ktorú použil žalobca a uvedenie inej lakovacej

konštanty žalovanou, bez uvedenie akéhokoľvek racionálneho argumentu, je podľa názoru súdu bez
právneho významu.

58. V zmysle vyššie uvedeného a v súlade so stabilizovanou súdnou praxou súd konštatuje, že
ak chcela žalovaná relevantne a predovšetkým účinne spochybniť množstvo použitého lakovacieho

materiálu, zaťažovalo ju v tomto smere dôkazné bremeno, ktoré v spore jednoznačne neuniesla (viď
napr. rozhodnutie NS ČR zo dňa 18.05.2017, sp. zn. 32Cdo/2120/2015).

59. Súd k namietanej blokovej výnimke konštatuje, že postavenie na trhu s poukazom na ochranu
hospodárskej súťaže majú všetky servisy rovnaké, čo podporuje aj európska legislatíva v prepojení

na nadnárodnú ale aj národnú súdnu prax, podľa ktorej preferovať, či zvýhodňovať len niektoré z nich
nie je možné. Tento záver vyplýva aj z nariadenia (Komisie EÚ) č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 o
uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd
a zosúladených postupov a nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010, o uplatňovaní čl. 101ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v
sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä na predajný trh (tzv. bloková výnimka), v zmysle
ktorého majú všetky servisy rovnaké postavenie, pričom zvýhodňovať či znevýhodňovať niektoré z

nich, je neprípustné. Ak servis má oprávnenie na vykonávanie opravárenskej činnosti, služby môže
poskytovať rovnako kvalitné, ako akýkoľvek iný servis. Aj podľa praxe a usmernení Európskej únie,
ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných
dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií,
resp. spochybňovania kvality opráv a následne dôvodom krátenia poistného plnenia. Naviac ceny na

trhu sú tvorené všetkými servismi, bez ohľadu na to, či ide o servis zmluvný, nezmluvný, autorizovaný
či neautorizovaný. Zdôrazniť treba aj to, že výber servisu, v ktorom si poškodené motorové vozidlo
nechá opraviť, pokiaľ náklady boli účelne vynaložené a smerovali k odstráneniu následkov spôsobených
poistnou udalosťou, ktorá je predmetom poistného krytia, je na poistenom, od ktorého nemožno
spravodlivo žiadať, aby zohľadňujúc ekonomické záujmy poisťovne, si pred opravou motorového vozidla
robil prieskum trhu, oslovoval servisy ponúkajúce najnižšiu cenu v regióne, a bez zohľadnenia ďalších

vstupujúcich okolností ovplyvňujúcich napr. kvalitu opravy, si vybral ten najlacnejší.

60. Súčasne súd k dôvodom krátenia plnenia poukazuje, že ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka nadväzuje na ods. 1, 2, z ktorých vyplýva, že poistený je povinný zachovávať povinnosti,
ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené, ako aj, že ten,

kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala
poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu, jej následkov a predložiť potrebné
doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada, pričom poistné podmienky môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Len za
situácie, ak došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 § 799 Občianskeho
zákonníka, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov

poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto
porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

61. Záverom súd konštatuje, že v preskúmavanej veci žalovaná krátila poistné plnenie, teda zvolila
postup, ktorý jej umožňuje ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo uviedla v Oznámení o poistnom

plnení, napriek tomu, že nenastala situácia vedomého porušenia povinností uvedených v ust. § 799
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka poisteným, s podstatným vplyvom na vznik poistnej udalosti
alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov, za ktorej by bola oprávnená plnenie z poistnej zmluvy
znížiť v závislosti od vplyvu tohto porušenia na rozsah jej povinnosti plniť. Súd má zato, že rozdiel v
účtovanej normohodine, lakovacom materiáli a náhradných dieloch bez akejkoľvek pripojenej kalkulácie,

vysvetlenia krátenia poistného plnenia, či zdôvodnenia svojho postupu, ktorý by mohol založiť dôvody
aplikácie ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je v súlade so zákonom, nakoľko žalobca
a jeho právny predchodca vedome neporušil povinnosti uvedené v odseku 1 a 2 ustanovenia § 799
Občianskehozákonníka.Výsledkydokazovaniapreukázali,žežalobcasizabezpečilopravumotorového
vozidla v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto

stav nie je dôvodom postupu žalovanej pre aplikácie ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

62. Súd na dodatok k členeniu žalovanej na autorizované a neautorizované servisy dodáva, že z
obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by súčasťou poistnej zmluvy, či zmluvných dojednaní bol zoznam
zmluvných či autorizovaných servisov, tie boli podľa tvrdenia žalovanej poistenému oznámené na

ním uvedenú e-mailovú adresu až po vykonanej obhliadke poškodeného vozidla, spolu s kalkuláciou
nákladov na opravu rozpočtom a aj kalkuláciou platnou pre opravu v nezmluvnom servise, s
návodom pre postup poisteného v prípade výberu autoservisu, ktorý nie je zmluvným partnerom
žalovanej a informáciou, že pred začatím opravy vozidla si má od autoservisu vyžiadať kalkuláciu
nákladov na opravu, a porovnať ju s kalkuláciou žalovanej po obhliadke. Kľúč, ktorým žalovaná k

rozdielu žalobcom vyfakturovanej ceny a plnením poisťovne dospela, nie je z Oznámenia o poistnom
plnení zrejmý. V jej argumentácii súd nenašiel ani objasnenie rozdielu medzi autorizovaným a
neautorizovaným, resp. zmluvným a nezmluvným servisom v porovnaní so servisom, ktorý si poistený
na opravu svojho poškodeného motorového vozidla zvolil. Žalobca, ako servis, ktorý opravu vozidla
realizoval, má v predmete podnikania zapísané činnosti opravy cestných motorových vozidiel, opravy

karosérií a žalovaná podľa názoru súdu nie je kvalifikovaným subjektom s právomocou hodnotenia
výsledkov činnosti tohto (neautorizovaného) servisu ako menej kvalitného, nedostačujúceho, či
nezodpovedajúceho jej nastaveným požiadavkám a limitovania ho fixne určenou lakovacou konštantou/
normohodinou.63. Argumentácia žalovanej, v ktorej poukazoval na rozdiely medzi autorizovanými a neautorizovanými
servismi, je v súčasnosti jednotnou rozhodovacou praxou prekonaná a nemá oporu vo vnútroštátnej ani

európskej legislatíve. Súčasne absentuje akýkoľvek zákonný podklad pre jednostranné nanútenie vôle
poisťovateľa pri výbere servisu a uprednostňovanie zmluvných či autorizovaných servisov môže mať
výlučneodporúčacícharakter.Vrámcivoľnéhotrhujenapoistenom,vakomservisesinechápoškodené
motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady boli účelne vynaložené a smerovali k odstráneniu následkov
spôsobených poistnou udalosťou. Nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby zohľadňujúc finančný

záujem poisťovne si pred opravou motorového vozidla robil prieskum na trhu a oslovil za účelom opravy
servis ponúkajúci najnižšiu cenu v regióne. Všetky servisy majú rovnaké postavenie a aj s poukazom
na ochranu hospodárskej súťaže a európsku legislatívu podporenú nadnárodnou súdnou praxou nie je
možné preferovať či zvýhodňovať len niektoré z nich. Ak daný servis má oprávnenie na vykonávanie
opravárenskej činnosti môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Aj podľa
praxe a usmernení Európskej únie, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú

špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete
výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne dôvodom krátenia
poistnéhoplnenia.Rovnakojepotrebnéuviesť,žecenynatrhusútvorenévšetkýmiservismi,bezohľadu
na to, či sa jedná o servisy zmluvné, nezmluvné, autorizované, neautorizované.

64. Ak žalovaná žalobcom vynaložené a fakturované náklady považovala za nadhodnotené a neúčelne
vynaložené na uvedenie vozidla do pôvodného stavu, jej povinnosťou bolo tento svoj záver žalobcovi
písomnou formou oznámiť a objasniť. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou
práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o
autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda

nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je
odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti.

65. Je právom poisteného vybrať si autoservis, opravovňu, v ktorej bude vykonaná oprava poškodeného
motorového vozidla po poistnej udalosti a žalovaná nemá právo „diskriminovať“ opravovne, ktoré nie sú

jeho zmluvnými partnermi a to aj z dôvodu, že to neznamená neodbornosť nimi vykonanej opravy a len
z tohto dôvodu krátiť poistné plnenie.

66. Na základe vykonaného dokazovania má súd zato, že výšku nároku žalobca v celom rozsahu
preukázal doložením listinných dôkazov, čím podľa názoru súdu riadne zdokladoval poškodenie a výšku

opravy motorového vozidla. Žalovaná nedoložila žiadne dôkazy a ani žiadny kvalifikovaný právny dôvod,
ktorý by preukazoval správnosť krátenia uplatneného nároku na vyplatenie poistného plnenia tak, ako
to vyplýva z jej Oznámenia o poistnom plnení, aj keď ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno. V
prejednávanom spore tak súd posúdil uplatnenú pohľadávku vo výške 105,14 EUR, ktorá predstavuje
rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovanou

ako primeranú, s poukazom na značku a model vozidla, keď vychádzal z cenníkov predložených
žalobcom, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v michalovskom regióne pre osobné motorové
vozidláaktorépreukazujú,žecenaúčtovanážalobcombolaprimeraná. Vprípadeuplatnenýchnákladov
na opravu motorového vozidla mal súd za preukázané, že tieto boli primerané a obvyklé v danom
regióne. Samotná skutočnosť, že ide o neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a

teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce tak, ako to súd už uviedol. Súd tak má zato, že
jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že neexistuje žiaden legitímny podklad pre rozdielne posudzovanie výšky
poistného plnenia v závislosti od druhu autoservisu, v ktorom bola vykonaná oprava motorového vozidla
a rovnako vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia, pričom žalovanej pripísal neunesenie dôkazného
bremena v spore.

67. Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

68. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.69. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej
preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

70. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia
objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:
Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,
kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

71. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová
strana uviesť, aby v spore uspela. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý
následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá
je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá
strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.

72. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi
spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je
určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,
možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

73. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bol žalovaný povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti
zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo
(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR
385/2015).

74. Žalovaná tak v priebehu konania nesplnila základnú povinnosť pravdivo a úplne uviesť podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak, ako jej to ukladá ust. § 150 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

75. Súd tak má zato, že dostatočne jasne a zreteľne vysvetlil, prečo žalobe vyhovel.

76. Aktívna legitimácia žalobcu v konaní bola súdu preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 13.5.2024, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania,
na žalobcu. Súd tak konštatuje, že žalobca je aktívne legitimovaný v konaní, keďže postúpiť možno

každú pohľadávku (aj budúcu), ktorá je určitá a existujúca voči konkrétnemu dlžníkovi. Vychádzajúc z
obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi postupníkom a postupcom je zrejmé kto je jej
účastníkom, v akej výške sa postupuje a voči akému dlžníkovi, preto súd prvej inštancie postúpenie
uplatnenej pohľadávky považuje za platné a účinné.

77.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

78. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

79. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

80. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013.

81. Keďže žalovaná nezaplatila dlžnú sumu do dnešného dňa, je v omeškaní s plnením peňažného dlhu,
z ktorého dôvodu má žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny nárok aj na úrok z omeškania vo výške
9,25 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v čase prvého dňa
omeškania žalovanej so zaplatením peňažnej sumy bola 9,25%.82. Pokiaľ si žalovaná dobrovoľne nesplnila povinnosť, dostala sa do omeškania, teda žalobca má nárok
aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Okrem priznanej istiny bolo teda dôvodné vyhovieť

žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej
výške vychádzajúc z citovaných ust. § 517 ods. 1, ods. 2 OZ v spojení s vykonávacím predpisom, § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

83. Na základe uvedeného úrok z omeškania priznal súd žalobcovi vo výške 9,25 % ročne zo sumy

105,14 EUR od 13.7.2024 do zaplatenia, t. j. deň po oznámení žalovanej o poistnom plnení, v ktorom
deklarovala krátenie poistného plnenia.
84. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

85. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

86. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,

ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.

87. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 100%.

88. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.