Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. august 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5Csp/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323203305
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4323203305.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

5Csp/46/2023

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., D. E. XX/XX, 2. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XX/XX, obaja zastúpení advokátom:
Mgr. Richard Bebjak, so sídlom Bratislava, Lermontovova 14, proti žalovanému: Prvá stavebná

sporiteľňa a. s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 36 860 662, o určenie, že úver je
bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

5Csp/46/2023

I. Súd u r č u j e, že úver poskytnutý na základe zmluvy o medziúvere zo dňa 19.09.2013 uzatvorenej
medzi žalobcami a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalobcovia m a j ú n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške
náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

5Csp/46/2023
1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti žalovanému určenia, že predmetný úver je bezúročný
a bezpoplatkový. V podanej žalobe poukazovali na skutočnosť, že ako spotrebitelia dňa 19.09.2013 so
žalovaným ako dodávateľom finančnej služby uzavreli zmluvu o medziúvere č. 2829054608, na základe

ktorej žalovaný žalobcom poskytol medziúver -spotrebiteľský úver na dobu určitú vo výške 12.600,-
eur. Tento úver sa zaviazali splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 75,50 eur pri úrokovej
sadzbe 6,59 % ročne, pričom počet splátok bol dohodnutý 256, RPMN bola určená 7,6 % a priemerná
hodnota RPMN 18,63 %. Celková čiastka medziúveru bola 34.366,62 eur. V zmysle článku VIII. bod
8.1 zmluvy o úvere poplatok za spracovanie úveru, ktorý si veriteľ zaúčtoval tak, že celková suma
poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. Okrem toho podľa
sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby platného od 10.06.2013, poplatok za spracovanie stavebného

úveru, medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie pre stavebný úver predstavuje sumu 20,- eur a 1,2 %
z cieľovej sumy medziúveru. Žalobcovia ďalej uviedli, že majú postavenie spotrebiteľa a na predmetnú
zmluvu o úvere sa vzťahuje aj ustanovenie Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo
vyplýva aj z článku XI. bod 11.1 ustanovenia zmluvy o úvere, pričom je potrebné aplikovať aj Občianskyzákonník. Podľa ich názoru zo zmluvných ustanovení zmluvy o medziúvere a sadzobníku poplatkov tak
žalovaný z poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 12.600,- eur na základe ustanovenia bod 8.1
a sadzobníka poplatkov si zaúčtoval poplatok za stavebný úver vo výške 20,- eur a poplatok vo výške

151,20 eur za spracovanie medziúveru, čo predstavuje 1,2 % z cieľovej sumy. Žalobcom tak bola na účet
poskytnutá len suma vo výške 12.428,80 eur, s ktorou mohli reálne disponovať a nie suma 12.600,- eur
ako je deklarovaná v zmluve o medziúvere. Z uvedených dôvodov je tak v úverovej zmluve nesprávnej
uvedenácelkovávýškaspotrebiteľskéhoúveruakopodstatnánáležitosťzmluvyospotrebiteľskomúvere
s poukazom na § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda ako keby tam tento údaj

nebol uvedený vôbec, čo má za následok s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zverejnené v Zbierke stanovísk č. 4/2022. V dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok
za poskytnutie úveru nemôže byť a ani nie je správne vypočítaná výška RPMN, pretože dôsledkom
neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre
spotrebiteľa do celkovej výšky úveru, bude podhodnotená RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od

výšky poskytnutého úveru. Z tohto dôvodu žiadali žalobcovia, aby súd určil, že takýto medziúver je
bezúročný a bezpoplatkový.

2. Tunajší súd následne doručil žalobu žalovanému a s poukazom na § 167 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej CSP) ho vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný vo svojom elektronickom podaní, ktoré

bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 29.11.2023 uviedol okrem iného, že strany sporu uzavreli zmluvu
oúverezodňa19.09.2013,predmetomktorejboloajposkytnutiemedziúveruvovýške12.600,-eur,ktorý
sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý
a pri dodržaní všetkých zmluvných a všeobecných podmienok, zmenil na stavebný úver. Presná výška
stavebného úveru sa rovnala rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri prideľovaní cieľovej sumy

zmluvy o stavebnom sporení. Po pridelení cieľovej sumy sa medziúver zúčtoval s nahotovenými
prostriedkami zmluvy o stavebnom sporení, pričom konto medziúveru zúčtovaním zaniklo a z konta
stavebného sporenia vzniklo konto stavebného úveru pod č. 28290549007. Žalovaný ďalej uviedol,
že uzatvoreniu zmluvy o úvere predchádzala žiadosť žalobcov zo dňa 09.09.2013, ktorou požiadali
žalovaného o poskytnutie finančných prostriedkov, a to na účel modernizácia bytu. O tom, že predmetná

žiadosť je naviazaná na zmluvu o úvere svedčí aj skutočnosť, že bola vypracovaná k číslu zmluvy
o stavebnom sporení 2829054907 s tým, že na základe uvedeného žalovaný po zistení, či sú splnené
všetky stanovené podmienky, uzatvoril so žalobcami zmluvu o úvere. Pokiaľ ide o podanú žalobu,
ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z dôvodu,
že v predmetnej zmluve nie je správne uvedená celková výška a mena spotrebiteľského úveru ako

podstatná náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku
čoho je aj nesprávne uvedená výška RPMN, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť,
tak žalovaný uvádza, že zákon č. 129/2010 Z. z. v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 9 ods.
2 jednoznačne uvádzal, aké konkrétne náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.
Žalobcovia uvádzajú, že žalovaný si z poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 12.600,- eur

na základe bodu 8.1 a sadzobníka poplatkov zaúčtoval poplatok za stavebný úver vo výške 20,- eur
a poplatok vo výške 151,20 eur za spracovanie medziúveru, a teda žalobcom bola poskytnutá len suma
vo výške 12.428,80 eur a nie suma vo výške 12.600,- eur ako je deklarované v zmluve. Z tohto dôvodu
má byť nesprávne uvedený výpočet RPMN ako aj nesprávne uvedená celková výška úveru. Žalovaný
k tomu ďalej uviedol, že podľa § 11 ods. 1 je úver bezúročný a bezpoplatkový len v prípade, ak zmluva

neobsahuje jednu z náležitostí uvedenú v § 9 ods. 2 a nie ak obsahuje nesprávny údaj, tak ako to
tvrdia žalobcovia. Preto tento názor žalobcov považuje za nesprávny. Okrem toho bez ohľadu na vyššie
uvedené má žalovaný za to, že poskytol žalobcom presne takú sumu ako bolo dohodnuté v zmluve
o úvere, a to sumu 12.600,- eur, ktorá bola ponížená o poplatok za spracovanie úveru vo výške 151,20
eur, pričom ten sa zúčtoval v zmysle ustanovení zmluvy o úvere, a to článku VIII., ktorý upravuje, že

poplatok za spracovanie úveru sa zaúčtuje pri prvom čerpaní finančných prostriedkov úveru tak, že
celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku tohto poplatku. Žalovaný
tak poskytol žalobcom úver vo výške 12.600,- eur ponížený o poplatok za spracovanie úveru vo výške
151,20 eur, a to nasledovne: sumu vo výške 1.609,63 eur dňa 24.09.2013, sumu vo výške 7.050,08 eur
dňa 24.09.2013, sumu vo výške 20,99 eur dňa 24.09.2013, sumu vo výške 1.399,30 eur dňa 30.10.2013

a sumu vo výške 2.368,80 eur dňa 17.10.2013. Spolu tak poskytol sumu 12.448,80 eur plus poplatok
za spracovanie úveru vo výške 151,20 eur, čo je 12.600,- eur. Z uvedených skutočností tak vyplýva,
že žalovaný si splnil svoju povinnosť v zmysle zmluvy o úvere, a preto tak nie je pravdivé tvrdenie
žalobcov o tom, že im neposkytol úver vo výške 12.600,- eur, ale len vo výške 12.428,80 eur. Pokiaľide o rozhodnutia, na ktoré poukazujú žalobcovia vo svojej žalobe, a to NS SR ako aj Európskeho
súdneho dvora, tak tie nemožno aplikovať na tento prípad, nakoľko tieto prípady boli rozhodované
na základe iných skutkových okolností. Podľa názoru žalovaného, pokiaľ by sa pri výpočte RPMN

preukázalo, že táto je vypočítaná nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, a teda do celkovej výšky
istiny úveru boli neoprávnene započítané niektoré sumy, má to vplyv na správne uvedenú celkovú výšku
úveru. V opačnom prípade, resp. ak je výška RPMN v zmluve o úvere vypočítaná správne, je správne
uvedená aj celková výška úveru. Zároveň žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o rozhodnutie NS SR, na
ktoré poukazujú žalobcovia, tak súd ustálil záver, že v danom prípade došlo v dôsledku nesprávne

určenej výšky úveru k nesprávnemu výpočtu RPMN, čo je odlišná situácia ako v tomto prípade. V danom
prípade tak výška RPMN bola v zmluve vypočítaná správne, a to na základe uvedených nasledovných
skutočností: RPMN sa vypočítala podľa vzorca v prílohe zákona č. 246/2006 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný zároveň poukázal na dve
alternatívy výpočtu RPMN, pričom v prvej alternatíve ide o prípad ak sa na ľavej strane rovnice použije
celá suma úveru ako prvé čerpanie C1 a na pravej strane rovnice sa uvedie úvodný poplatok ako

prvá platba D1, pričom časová hodnota S1 sa rovná 0, pretože poplatok je splatný v rovnaký deň ako
je splatný úver. V druhej alternatíve ide o prípad ak sa na ľavej strane rovnice použije suma úveru
znížená o poplatok ako prvé čerpanie a na pravej strane rovnice ako prvá platba D1 a prvá časová
hodnota S1 už neuvedie úvodný poplatok ale až nasledujúca platba, ktorú má dlžník vykonať, napr.
prvá mesačná splátka. V obidvoch alternatívach je výsledok výšky RPMN podľa daného vzorca rovnaký,

teda ak sú všetky ostatné parametre úveru rovnaké, je pri použití vyššie popísaných alternatívnych
postupov výsledkom vždy rovnaká hodnota RPMN. RPMN je preto podľa názoru žalovaného vypočítaná
v predmetnej zmluve správne, a preto sú tvrdenia žalobcov nepravdivé. Tiež nie je preukázané tvrdenie
žalobcov, resp. žalobcovia nepredložili žiadny právne relevantný výpočet ako dôkaz, na základe ktorého
by bola uvedená výška RPMN vypočítaná nesprávne. V tomto prípade leží dôkazné bremeno na

žalobcoch, keďže tvrdia, že tento výpočet je nesprávny. Vzhľadom na skutočnosť, že výška RPMN
je v zmluve uvedená správne, je žalovaný toho názoru, že celková výška poskytnutého úveru bola
v zmluve uvedená určito a zrozumiteľne a reálne žalobcom poskytnutá. Žalobcovia boli o celkových
nákladoch úveru riadne oboznámení, v zmysle čoho im bolo pravdivo umožnené porovnať si ponuky
úverov a rozsah ich záväzku. Keďže zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, tak predmetný úver

nie je bezúročný a bezpoplatkový, a preto žiada žalobu zamietnuť.

3. Následne tunajší súd doručil vyjadrenie žalovaného právnemu zástupcovi žalobcov a s poukazom na
§ 167 ods. 3 CSP ho vyzval, aby sa k nemu vyjadril. Právny zástupca žalobcov doručil súdu vyjadrenie
zo dňa 08.02.2024. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že medzi stranami sporu nie je sporné, že žalobcovia

v predmetnom úverovom vzťahu majú postavenie spotrebiteľov a na predmetnú zmluvu o úvere sa
vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo vyplýva
aj z ustanovení zmluvy o úvere. Právny zástupca žalobcov ďalej považuje tvrdenie žalovaného o tom,
že bezúročný a bezpoplatkový úver podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je len v tom
prípade, ak neobsahuje jednu z takýchto podstatných náležitostí, ale nie v prípade, ak údaj nie je

uvedený v správnej výške, pričom takéto tvrdenie považuje za nesprávne a nemá oporu v zákonných
ustanoveniach takéhoto právneho predpisu, ale ani s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.
Opätovne žalobcovia poukázali na rozhodnutie NS SR č. 4/2022. Tiež nesúhlasili s tvrdením právneho
zástupcu žalovaného, že takéto rozhodnutie nie je aplikovateľné na danú vec. Žalovaný predložil k
svojmu vyjadreniu výpis z účtu medziúveru, pričom v rámci svojho vyjadrenia sám uvádza, že poskytol

žalobcom celú čiastku úveru 12.600,- eur, ktorá bola ponížená o poplatok za spracovanie úveru vo výške
151,20 eur. Ten sa zaúčtoval v zmysle ustanovení zmluvy o úvere, a to článku VIII., ktorý upravuje to,
že poplatok za spracovanie úveru sa zaúčtuje pri prvom čerpaní finančných prostriedkov úveru tak,
že celková suma poukazovaných finančných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku.
Žalovaný teda potvrdil a doloženým dôkazom preukázal, že žalobcom nebola daná k dispozícii celková

výška úveru vo výške 12.600,- eur, ale iba suma vo výške 12.448,80 eur, a to z dôvodu, že poplatok
za poskytnutie úveru bol zaúčtovaný pri prvom čerpaní a celková suma poukazovaná na účet žalobcom
bola tak znížená o poplatok za poskytnutie úveru. Z tohto dôvodu tak trvajú na tom, že v zmluve je
uvedená nesprávna výška RPMN a táto je v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov, nakoľko žalovaný
pri výpočte RPMN počítal s výškou úveru 12.600,- eur, hoci mal počítať len s výškou úveru 12.448,80

eur. V takomto prípade nie je potrebné prepočítavať správnu výšku RPMN, nakoľko preukázateľne zo
strany žalovaného boli použité nesprávne údaje do vzorca výpočtu RPMN, a z tohto dôvodu nemôže
byť výsledok RPMN správny. Tento údaj je tak skreslený v neprospech spotrebiteľa. Poukázali tiež na
rozhodovaciu činnosť odvolacích súdov, ako aj prvoinštančných súdov súvisiacich s predmetnou vecou.4. Následne tunajší súd doručil vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov a s poukazom na § 167
ods. 4 CSP vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby sa vyjadril k takémuto vyjadreniu. Právny

zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 27.03.2024 uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami
žalobcov a poukazuje na výpočet RPMN, ktorý uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.11.2023,
a to konkrétne na druhú alternatívu výpočtu RPMN, ktorá bola vypočítaná z celkovej sumy úveru
zníženého o poplatok, teda zo sumy 12.448,80 eur s tým, že rovnako ako v prvej alternatíve, vyšiel
výsledok výšky RPMN podľa daného vzorca rovnaký. Žalovaný tak preukázal týmto výpočtom, že výška

RPMN v zmluve bola uvedená správne, pričom naopak žalobcovia svoje tvrdenie o nesprávnej RPMN
žiadnym spôsobom v danom konaní nepreukazujú. Žalobcovia len nezmyselne tvrdia, že výška RPMN
je jednoznačne nesprávne v zmluve uvedená, avšak túto skutočnosť nepreukázali, hoci majú takúto
povinnosť. Žalovaný poukazuje tiež na skutočnosť, že ani v jednom rozhodnutí, na ktoré žalobcovia
poukazovali, a to Krajského súdu v Nitre, resp. Okresného súdu Bardejov, nebola vypočítavaná RPMN,
a teda súd bez výpočtu a riadneho zistenia, či výška RPMN bola uvedená v zmluve správne alebo

nesprávne, ustálil záver o tom, že pokiaľ by bola poskytnutá spotrebiteľovi suma znížená o poplatok,
výška RPMN by bola uvedená nesprávne. Žalovaný však takéto tvrdenia svojim výpočtom vyvrátil.
Podľa názoru žalovaného tak tvrdenie žalobcov, že výška RPMN v zmluve nie je uvedená správne,
je nepravdivé, taktiež je nepravdivé ich tvrdenie, že úver je z tohto dôvodu bezúročný. Výška RPMN
je v zmluve vypočítaná správne, výška úveru bola v zmluve uvedená určito a zrozumiteľne a reálne

žalobcom poskytnutá. Žalobcovia boli o celkových nákladoch úveru riadne oboznámení, v zmysle čoho
im bolo pravdivo umožnené porovnať si ponuky úverov a rozsah ich záväzku. Na základe uvedených
skutočností tak nemožno konštatovať, že zmluva o úvere v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. je
bezúročná a bezpoplatková. Preto žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

5. Na nariadených pojednávaniach právny zástupca žalobcov uviedol okrem iného, že trvá na podanej
žalobe, v celom rozsahu sa pridržiavajú svojich písomných podaní. Podľa jeho názoru so žalovaným
žalobcovia uzatvorili zmluvu, ktorá spadá pod režim § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj zákona
č. 129/2010 Z. z., pričom predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z., a to najmä podľa písm. g), kde je nesprávne uvedená celková výška úveru

poskytnutá žalobcom ako dlžníkom zo strany žalovaného a taktiež je následne nesprávne uvedená aj
výška RPMN. Preto je podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch tento úver bezúročný a
bezpoplatkový. Žalobcovia tiež poukazujú aj na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ktoré označili
vo svojich podaniach, tak isto aj na súdnu prax, ktorú taktiež označili vo svojom vyjadrení k vyjadreniu
žalovaného, kde bola posudzovaná súdmi identická zmluva žalovaného. Najmä tiež zdôrazňujú, že

samotný žalovaný nepopiera, že pri poskytnutí medziúveru, teda spotrebiteľského úveru, bol zo strany
žalovaného strhnutý poplatok za poskytnutie úveru, až následne bola žalobcom poskytnutá zvyšná
suma dohodnutých finančných prostriedkov. Tzn., že finančné prostriedky vo výške 12.600,- eur, ktoré
boli uvedené v zmluve, neboli dané žalobcom k dispozícii. Z logiky veci preto vyplýva, že poplatok
za spracovanie úveru vo výške 151,- eur nemôže predstavovať sumu úveru, ktorá bola poskytnutá

žalobcom, ale je nákladom žalobcov na poskytnutý úver. Taktiež žalobcovia namietajú aj údajný výpočet
RPMN v dvoch alternatívach, ktoré predložil žalovaný, pričom majú za to, že tieto dve excelovské tabuľky
ani nie sú relevantným výpočtom RPMN. Podľa názoru žalobcov je tak úver bezúročný a bezpoplatkový.
Právny zástupca žalobcov ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o vyjadrenie NBS, ako aj podľa
údajov zverejnených na webovej adrese Ministerstva financií, a to o novoposkytnutých spotrebiteľských

úveroch veriteľmi k 30.06.2013, je v riadku č. 8 označením typu spotrebiteľských úverov „ostatné
spotrebiteľské úvery neuvedené v riadku 1-5 vo výške viac ako 6.500,- eur“ pri zmluvnej splatnosti od
10 rokov je uvedená RPMN 8,92 %. V zmluve o úvere je uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške
18,63 % a teda ide o jednoznačne nesprávny údaj o výške priemernej hodnoty RPMN. Z tohto dôvodu
tak ide o údaj, ktorý ako keby tam nebol uvedený, čo má tiež zákonnú sankciu, že úver sa považuje za

bezúročný a bezpoplatkový. Pokiaľ ide o skúmanie bonity žalobcov, tak sú presvedčení, že aj dôkazmi,
ktoré predložil samotný žalovaný, že pred poskytnutím úveru hrubo porušil odbornú starostlivosť, keď
nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by hodnoverným spôsobom preveril príjem samotného dlžníka, a to
F. B., nakoľko súdu predložil len preverenie príjmu spoludlžníčky, jeho manželky. Žalovaný nepredložil
ani interný výpočet pre posúdenie bonity žalobcov, keď ako vyplýva z predloženého registru SRBI, obaja

žalobcovia boli extrémne úverovo zaťažení, z úverových registrov vyplývajú ďalšie splátky pre iných
veriteľov, ako aj problémy so splácaním už existujúcich úverov. Tiež žalovaný nepredložil žiadne dôkazy
o tom, ako skúmal pred poskytnutím úveru skutočné mesačné náklady žalovaných na bývanie, napr.fond údržby a opráv, náklady na elektriku, vodu, plyn a pod. Z tohto dôvodu žiadal, aby súd v celom
rozsahu žalobe vyhovel.

6. Právny zástupca žalovaného na nariadených pojednávaniach uviedol, že žalobu považuje za
nedôvodnú, a to aj z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.11.2023,
resp. 27.03.2024. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného nie je pravda, že predmetná zmluva
neobsahujenáležitostipodľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochatiež,žeobsahujenesprávny
výpočetRPMNtakakouviedolprávnyzástupcažalobcov.Vtomtosmerežalovanýpoukazujenavýpočet

RPMN, ktorý predložil spolu s vyjadrením k žalobe, z ktorého je zrejmé, že v prípade ak poplatok za
spracovanie úveru je splatný v deň poskytnutia úveru, čo bol tento prípad, tak táto skutočnosť nemá
vplyv na správnosť výpočtu RPMN, čiže uvedené preukazuje, že je jedno, či sa poplatok za spracovanie
úveru pre výpočet RPMN zahrnul do celkovej výšky úveru alebo nie. Žalovanému je známe rozhodnutie
NS, na ktoré poukázal právny zástupca žalobcov ale žalovanému sú známe aj skutkové okolnosti a
právne posúdenie daného prípadu. Konkrétne tak ako žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení, spomínaný

rozsudok NS vychádza z rozsudku súdneho dvora č. C-377/14 ktorý uviedol, že podstata ochrany
spotrebiteľa je v tom, aby spotrebiteľ bol informovaný o celkových nákladoch úveru vopred, a preto
vnútroštátny súd musí overiť, či ak bola neoprávnene zahrnutá nejaká položka do celkovej výšky úveru,
či táto okolnosť môže mať vplyv na výpočet RPMN a ovplyvniť tak správnosť informácií, ktoré mal
veriteľ uviesť podľa príslušnej smernice. Žalovaný tak poukazuje na to, že nie je pravdou, že výpočet,

ktorý predložil súdu nie je relevantným výpočtom, nakoľko z excelovskej tabuľky vyplýva presný výpočet
RPMN podľa vzorca, ktorý je uvedený v prílohe 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Preto ak žalobcovia rozporujú
správnosť výpočtu, tak by mali jednoznačne uviesť, v čom tento výpočet jednej aj druhej alternatívy
je nesprávny, čo do dnešného dňa neurobili. Pokiaľ ide o aplikáciu § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z., tu uvádza, že v písm. d) je uvedené, že len ak zmluva o úvere má nesprávnu výšku RPMN,

ktorá je v neprospech spotrebiteľa, čiže tieto dve podmienky musia byť splnené kumulatívne, a v tomto
prípade je tento úver bezúročný a bezpoplatkový. Podľa vtedy platného zákona ako podstatná náležitosť
RPMN bola uvedená pod písm. j) v § 9 ods. 2. Čo sa týka § 11 ods. 1 písm. b), zákon ustanovoval ako
predpoklad na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, že zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré sú tam
konkrétne vymenované a medzi nimi je aj písm. j), tzn. RPMN. Ak by sme pripustili výklad, že v prípade

nesprávne určeného údaja podľa tohto písm. b) v zmluve, ide automaticky o údaj, ktorý sa v zmluve
nenachádza, tak by zákonodarca neuvádzal písm. d) daného ustanovenia, nakoľko v prípade nesprávne
určenej RPMN by automaticky bola aplikácia písm. b) daného ustanovenia. Okrem toho rozhodnutie NS
SR, na ktoré poukázal právny zástupca žalobcov vôbec neriešilo tú skutočnosť, či v danom prípade bola
v zmluve správne určená RPMN, nakoľko toto nebola sporná otázka. V tomto konkrétnom prípade však

žalovaný dosiaľ podľa nášho názoru preukázal, že RPMN v danej zmluve je uvedená správne, preto
žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný zároveň súhlasil, resp. navrhol, aby súd požiadal NBS o prepočet, či
RPMN v danej zmluve je uvedená správne, nakoľko žalovaný je presvedčený, že je správne uvedená.
Čo sa týka ďalších skutkových tvrdení súdu týkajúcich sa posúdenia bonity žalobcov ako spotrebiteľov,
k tomu sa žalovaný vie vyjadriť až po získaní relevantných informácií od žalovaného, nakoľko to doteraz

nebolo žalobcami žiadnym spôsobom rozporované. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že
žalobu považuje za nedôvodnú a pokiaľ ide o stanovisko Národnej banky Slovenska, tak v zmluve o
úvere nebola nesprávne uvedená celková výška úveru, čo sa už aj viackrát k tomu písomne vyjadrili,
pretože tá bola uvedená správne. Zo stanoviska jednoznačne vyplýva, že RPMN v predmetnej zmluve
bola uvedená správne, a to tak pre fázu medziúveru 7,6 %, ako aj pre fázu stavebného úveru 6,64 %.

Týmto stanoviskom NBS potvrdila tvrdenie žalovaného, že zníženie poplatku za spracovanie úveru pri
prvom čerpaní úveru nemalo žiaden vplyv na výpočet RPMN. Pokiaľ ide o priemernú hodnotu PRMN,
ktorú uviedla NBS vo svojom stanovisku, že mala byť v zmluve uvedená vo výške 8,92 %, tak k tomu
uvádzal, že zákon č. 129/2010 Z. z. neuvádza ako následok nesprávne uvedenej priemernej hodnoty
RPMN, že by mal byť úver bezúročný a bez poplatkov. RPMN je iný pojem ako priemerná hodnota

RPMN a ust. § 11 ods. 1 písm. b) predpokladalo, že spotrebiteľský úver bude bezúročný a bez poplatkov
len za podmienky, že je nesprávne uvedená RPMN a táto nesprávne uvedená musí byť v neprospech
spotrebiteľa. V žiadnom prípade tak nesprávne určená priemerná RPMN sa nepoužije na to, aby tento
úver bol určený ako bezúročný a bezpoplatkový. Zákona tak jednoznačne rozlišoval prípad kedy v
zmluve absentovala nejaká náležitosť, a to s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) od prípadu, kedy určitá

náležitosť v zmluve bola nesprávne uvedená, a to s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona. Tiež
poukázal na smernicu č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov a ich právnych predpisov,
ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru v znení smernice rady č. 90/88/EHS a smernice Európskeho
parlamentu č. 98/7/ES. Ani tieto uvedené európske smernice, ktoré tvoria základ ochrany spotrebiteľatýkajúce sa spotrebiteľských úverov, neuvádzajú priemernú hodnotu RPMN ako podstatnú náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tobôž už nepredpokladajú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v
prípade jej nesprávneho uvedenia v zmluve. Výklad, podľa ktorého nesprávne uvedenie priemernej

hodnoty RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere by mal viesť k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
nie je eurokonformným výkladom a nemá ani oporu vo vnútroštátnej úprave. Je toho názoru, že uvedená
priemerná hodnota RPMN v zmluve vzhľadom na špecifickosť medziúveru je uvedená ako vážený
priemer priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov, a preto je uvedená správne.
Pokiaľ ide o skúmanie bonity žalobcov, tu poukázal na tvrdenie, že v danom prípade išlo o refinancovanie

už pôvodných úverov, čo vyplýva aj z predloženej žiadosti o úver, ktorú predložili spolu s vyjadrením k
žalobe. Záväzky v čase žiadosti boli vo výške 50,- eur mesačne a ostatné záväzky žalobcovia uviedli,
že majú vo výške 36,- eur, tzn., že všetky dovtedajšie záväzky boli vo výše 86,- eur mesačne. Na
základe zmluvy o úvere sa tieto záväzky znížili na hodnotu 85,70 eur, čiže tým pádom je potrebné pri
skúmaní bonity postupovať podľa § 7 ods. 24 zákona č. 129/2010 Z. z., kedy nie je potrebné skúmať
jednotlivo položky čistého príjmu spotrebiteľa, náklady na zabezpečenie životných potrieb spotrebiteľa,

výšku splátky spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Okrem toho
v r. 2013, kedy bol poskytnutý úver, neexistovali opatrenia NBS, ktorými sa ustanovovali podrobnosti
o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie, resp. spotrebiteľský úver, pretože takéto
opatrenia vyšli v r. 2016, resp. 2017. Žalovaný v čase schválenia úveru uplatňoval princípy obozretného
podnikania, pričom schopnosť klienta splácať úver preveril porovnaním výšky splátok refinancovaných

úverov s výškou splátky nového úveru. Nakoľko výška splátky nového úveru 85,70 eur bola nižšia
ako súčet splátok refinancovaných úverov 86,- eur a zároveň klienti preukázali vyhovujúcu platobnú
disciplínu v splácaní týchto úverov, čo vyplýva z dopytov do SRBI, klientom bol poskytnutý takýto typ
úveru. Žalobcovia ako úveroví dlžníci boli z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preverení dopytmi
do SRBI, overenie, či za posledných 12 mesiacov nevznikla negatívna informácia, tzn. či sa nedostali

do omeškania so splácaním pôvodných úverov. Z dopytov, ktoré predložili súdu, bolo zistené, že klienti
posledných 12 mesiacov pred poskytnutím úveru mali vyhovujúcu platobnú disciplínu. Zároveň žalobca
v 2. rade bol preverený ešte dopytom do Sociálnej poisťovne a bolo overené, či je zamestnaný. Tiež
poukázal na § 11 ods. 2, ktorý ustanovuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade
hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1. V tretej vete daného ustanovenia sa uvádza, čo sa

považuje za hrubé porušenie povinnosti, kde sa uvádza, že ide o posudzovanie schopnosti splácať úver
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch, rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na
údaje príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver.
Žalovaný preukázal, že sa dopytoval v príslušnom spoločnom registri bankových informácií o schopnosti
žalobcovakoklientovsplácaťdanýúver,čomázanásledok,ževdanomprípadenemôžebyť,akbymalo

dôjsťkporušeniunejakejpovinnosti,ohrubéporušenietakejtopovinnosti.Žalovanýpovažovalžalobuza
nedôvodnú, a preto ju žiadal zamietnuť, pretože podľa jeho názoru nebolo preukázané, že by v zmluve
o úvere chýbala akákoľvek náležitosť. V konaní tiež nebolo preukázané, že by bola RPMN uvedená
v zmluve nesprávne, resp. že by nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru.

7. Súd po tom ako prečítal nasledovné listinné dôkazy a to: žalobu, zmluvu o úvere zo dňa 19.09.2013,
sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 29.11.2023,
rozpis splátok (čl. 38-47), výpis z účtu za r. 2013, žiadosť o úver bez záložného práva, súhlas s prijatím
do poistenia pre nový úver zo dňa 09.09.2013, všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické
osoby, tarifa sporenia pre fyzické osoby, amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver (čl. 62-64),

vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov zo dňa 08.02.2024, vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.03.2024,
listinné dôkazy (čl. 102-118), vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného, podanie žalovaného zo
dňa 06.06.2024, listinné dôkazy (čl. 138-147), elektronické podanie právneho zástupcu žalovaného (čl.
180-183), dopyt (čl. 184), listinné dôkazy (čl. 185-199), stanovisko NBS k RPMN zo dňa 02.07.2024,
výpis z Obchodného vestníka týkajúci sa žalobcov, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých

spotrebiteľskýchúverochveriteľmizaII.štvrťrok2013stavkudňu30.06.2013aoboznámilsasobsahom
spisového materiálu zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Žiadosťou o úver bez záložného práva požiadali žalobcovia dňa 09.09.2013 žalovaného o úver za
účelom modernizácie bytu s tým, že žalobca v 2. rade bol zamestnaný u zamestnávateľa Byt Real, C. a

doterajšie záväzku u žalovaného mal vo výške 50 eur a ostatné záväzky vo výške 36 eur, pričom budúca
splátka voči žalovanému mala byť 85,70 eur. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade dňa 09.09.2013 udelila
súhlas s prijatím do poistenia na nový úver typ A. Žalobcovia ako spoludlžníci a žalovaný ako veriteľ
uzavreli dňa 19.09.2013 zmluvu o úvere č. 2829054907 na základe ktorej poskytol žalovaný medziúver/spotrebiteľský úver na dobu určitú. Výška medziúveru/úveru bola dojednaná 12.600 eur s tým, že
úroková sadzba medziúveru bola dojednaná 6,59 % ročne. Počet splátok bol dojednaný 256 s tým, že
splatnosť splátok úrokov z medziúveru bola dojednaná k 15. dňu v mesiaci. Zároveň výška mesačnej

splátky úrokov z medziúveru vrátane poplatku za prijatie do poistenia bola dojednaná v sume 75,50
eur. Zároveň bola dojednaná výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy vo výške 7.453,45
eur s úrokovou sadzbou 4,75 % ročne. Výška mesačnej splátky stavebného úveru bola dojednaná
v sume 92 eur so splatnosťou k 15 dňu v mesiaci, pričom počet splátok bol dojednaný 106. Konečná
splatnosť medziúveru/stavebného úveru bola dojednaná do 15.11.2043. RPMN pri stavebnom úvere

bola určená 6,64 % ročne a RPMN pri medziúvere bola určená vo výške 7,60 % ročne. Priemerná
hodnota RPMN ku dňu podpisu zmluvy bola určená 18,63 % ročne, pričom celková čiastka medziúveru,
ktorú museli dlžníci zaplatiť bola dojednaná vo výške 34.366,62 eur. Zároveň bolo medzi stranami sporu
dojednané stavebné sporenie s cieľovou sumou vo výške 12.600 eur s výškou mesačného vkladu 16,50
eur. Podľa článku III. účelom úveru bola podľa zákona č. 310/1992 Zb. modernizácia a obnova bytu,
rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na

nich. Zmluvné strany si tiež v článku VIII bod 1 dohodli poplatok za spracovanie úveru, ktorý si žalovaný
mal zúčtovať pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných
peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. Podľa Sadzobníka poplatkov pre
fyzické osoby je poplatok za spracovanie stavebného úveru vo výške 20 eur a medziúveru vo výške
1,2% z cieľovej sumy, min. 100 eur, max. 999 eur. Súčasťou takejto úverovej zmluvy boli aj všeobecné

podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, ktoré bližším spôsobom upravovali vzájomné práva
a povinnosti strán sporu. Okrem toho súčasťou zmluvy bola aj amortizačná tabuľka pre medziúver
a stavebný úver /čl. 62 – 63/ ako aj predpoklady pre výpočet RPMN. Zo splátkového kalendára
z čl. 38 až 43 vyplýva časový harmonogram jednotlivých mesačných splátok medziúveru, pričom dňa
30.09.2013 mal byť zaplatený poplatok za spracovanie. Zároveň bol žalovaným predložený splátkový

kalendár stavebného úveru za obdobie od 31.1.2035 do 1.11.2043 /čl. 44 – 47/, pričom sadzba RPMN
pre fázu stavebného úveru mala byť 6,64%. Podľa výpisu z účtu pre rok 2013 žalobkyne v 1. rade
bol dňa 24.09.2023 zúčtovaný poplatok za spracovanie stavebného úveru resp. medziúveru. Zároveň
dňa 24.09.2023 bola žalobkyňou v 1. rade čerpaný medziúver vo výške 7.050,08 eur, 1.609,63 eur
a 20,99 eur. Zároveň dňa 03.10.2013 došlo k ďalšiemu medziúveru vo výške 1.399,30 eur a dňa

17.10.2013 vo výške 2.368,80 eur. Z plánu splátok stavebného úveru /čl. 102 až 104/ vyplýva výška
mesačnej splátky takéhoto úveru v období od 31.1.2035 do 01.11.2043 s tým, že hodnota RPMN bola
6,64%. Zároveň z plánu splátok medziúveru za obdobie od 30.09.2013 do 31.1.2035 /čl. 105 až 118/
vyplýva výška jednotlivých mesačných splátok s tým, že hodnota RPMN bola 7,60% pri čerpaní úveru
vo výške 12.448,80 eur ako aj pri čerpaní úveru vo výške 12.600 eur. Právny zástupca žalobcov vo

svojom elektronickom podaní zo dňa 03.06.2024 uviedol, že podľa jeho názoru nie je medzi stranami
sporu sporné, že žalovaný si kompenzoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 151,20 eur už na
začiatku zmluvného vzťahu čím ukrátil žalobcov o skutočnú výšku úveru dojednaného v zmluve čo
je v rozpore so záverom rozhodnutia Súdneho dvora EU v rozsudku C-377/14. K obdobnému názoru
dospel aj NS SR resp. všeobecné súdu vo svojich rozhodnutiach. Zároveň žalovaný položil otázky na

NBS s tým, že žalobcovia sa nevedeli vyjadriť k otázke skúmania bonity žalovaným, pretože takáto
povinnosť vyplývaj žalovanému ako veriteľovi s tým, že túto skutočnosť by mal preukazovať on. Zároveň
žalovaný vo svojom podaní zo dňa 06.06.2024 zaslal otázky na NBS v súvislosti so správnosťou výpočtu
RPMN. Právny zástupca žalovaného tiež vo svojom podaní /čl. 180 – 182/ uviedol, že žalovaný v čase
schválenia predmetného úveru uplatňoval princíp obozretného podnikania, pričom schopnosť splácať

úver preveril porovnaním výšky splátok refinancovaných úverov s výškou splátky nového úveru. Keďže
výška splátky nového úveru /85,70/ bola nižšia ako súčet splátok refinancovaných úverov /86 eur/
a zároveň žalobcovia preukázali vyhovujúcu platobnú disciplínu v splácaní daných úverov tak žalobcom
vznikol nárok na takýto úver. Okrem toho žalovaný preveroval schopnosť splácať úver žalobcov tiež
dopytmi do spoločného registra bankových a nebankových informácií s tým, že bolo zistené, že tí

mali za posledných 12 mesiacov vyhovujúcu platobnú disciplínu. Okrem toho žalobca v 2. rade bol
z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preverený dopytom do Sociálnej poisťovne, kde bolo zistené,
žežalobcajezamestnaný.Zlistinnéhodôkazu/čl.184/vyplýva,žežalovanýdňa17.09.2013urobildopyt
do Sociálnej poisťovne ohľadom zamestnávateľa žalobcu v 2. rade, pričom zistil, že ten je zamestnaný.
Z dopytu do spoločného registra bankových a nebankových informácií týkajúceho sa žalobkyne v 1.

rade okrem iného vyplýva, že tá mala záväzky splátkové v zostatkovej hodnote 1.626 eur s mesačnou
splátkou vo výške 36 eur, záväzky nesplátkové vo výške 996 z titulu úverového rámca a záväzky
z titulu kreditných kariet v zostatkovej hodnote 1.417 eur. Z dopytu do spoločného registra bankových
a nebankových informácií týkajúceho sa žalobcu v 2. rade okrem iného vyplýva, že ten mal záväzkysplátkovévzostatkovejhodnote17.008eursmesačnousplátkouvovýške322eur,záväzkynesplátkové
vo výške 996 z titulu úverového rámca a záväzky z titulu kreditných kariet v zostatkovej hodnote 1.417
eur. Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku k RPMN zo dňa 02.07.2024 uviedla hodnota

RPMN pre fázu medziúveru v prípade čerpania úveru zníženého o poplatok za spracovanie medziúveru
v celkovej výške 12.448,80 eur je 7,60% a pre fázu stavebného úveru čerpaného vo výške 7.453,45
eur je hodnota RPMN 6,64%. Zároveň v prípade ak by bol poskytnutý medziúver vo výške 12.600
eur s tým, že by bol poplatok za spracovanie medziúveru zahrnutý spolu s mesačnými splátkami do
celkových nákladov tak by RPMN bola rovnaká vo výške 7,60%. Okrem toho podľa stanoviska NBS by

v zmluve mal byť uvedený údaj o výške RPMN predpokladajúci zjednotenie medziúveru a stavebného
úveru do jedného úveru s tým, že v danom prípade by bola takáto RPMN vo výške 7,56%. Pokiaľ ide
o priemernú hodnotu RPMN tak tá by podľa stanoviska NBS mala byť podľa údajov k 30.06.2013 pre
„Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6.500 eur“ pri zmluvnej splatnosti
od 10 rokov uvedená vo výške 8,92%. Podľa výpisu z Obchodného vestníka žalobcov /čl. 219,220/
nebol na nich vyhlásený konkurz ani oddlženie. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých

spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2013 „ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1
až 5 vo výške viac ako 6.500 eur“ od 10 rokov je priemerná RPMN 8,92%. Zároveň vážený priemer
priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov predstavuje 18,63%.

9. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a

ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi

na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

12. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

13. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do

príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

14. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)

15. Podľa § 7 ods. 3, 4 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom úvere musí
obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi, 3c)

b) úrokovú sadzbu stavebného úveru,
c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,
d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,
e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,
f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. Zmluvy o stavebnom sporení a

zmluvyostavebnomúveremôžuobsahovaťajďalšienáležitostidohodnutémedzistavebnousporiteľňou
a stavebným sporiteľom.

16. Súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti považoval za preukázané a nesporné, že
žalobcovia a žalovaný platným spôsobom uzavreli zmluvu o úvere, pričom žalovaný uzatváral túto

zmluvu ako banka v rámci svojej podnikateľskej činnosti a táto zmluva mala formulárový charakter.
Zároveň žalobcovia nemohli ovplyvniť jej obsah, ale museli prijať návrh takejto zmluvy, ktorú
vopred pripravoval žalovaný s tým, že žalobcovia uzatvárali takúto zmluvu ako fyzické osoby –
nepodnikatelia. V konaní tiež nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalobcovia uzatváral zmluvu
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti resp. povolania, a preto súd považoval žalobcov za

spotrebiteľov a žalovaného za veriteľa v zmysle § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. keďže ide
o spotrebiteľský úver tak ako to definuje § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa názoru súdu tak
s prihliadnutím na zmluvné podmienky úverovej zmluvy ako aj účel úveru ho nemožno považovať za
nespotrebiteľskýúveruvedený v§1ods.3zákonač.129/2010Z.z.Súdzároveňpovažovalzanesporné
apreukázané,žežalobcoviaakodlžníciažalovanýakoveriteľuzavrelizmluvuoúvere,ktoráobsahovala

jednak zmluvu o medziúvere, ako aj zmluvu o stavebnom úvere, pričom jej súčasťou tiež bola aj zmluva
o stavebnom sporení. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovaný žalobcom finančné prostriedky, a to
z titulu zmluvy o medziúvere s tým, že pri poskytnutí finančných prostriedkov nebola vyplatená celá
suma úveru vo výške 12.600 eur, ktorá bola dohodnutá v zmluve, ale len suma vo výške 12.428,80
eur nakoľko bol započítaný poplatok za poskytnutie úveru v zmysle článku VIII úverovej zmluvy. Súd sa

najskôr zaoberal vzhľadom na predmet konania, či medziúver, ktorý bol poskytnutý zo strany žalovaného
žalobcom, je bezúročný a bezpoplatkový, a to s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré uvádzali žalobcovia,
a to, že bola v nesprávnej výške uvedená RPMN, resp. bola nesprávne uvedená výška poskytnutého
úveru.
Keďže nie je v odborných schopnostiach súdu preveriť správnosť výpočtu RPMN, a bez takéhoto

odborného stanoviska nie je možné jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností konštatovať dôvodnosť,
resp. nedôvodnosť vznesených námietok strán sporu k správnosti RPMN tak požiadal súd Národnú
banku Slovenska o posúdenie správnosti výpočtu RPMN pri stavebnom úvere resp. medziúvere ako
aj správnosti uvedenia platnej priemernej RPMN v zmluve. Zo stanoviska NBS vyplynulo, že na
základe kontrolného prepočtu RPMN pre fázu medziúveru predstavuje táto hodnota výšku 7,60 %

pri čerpanom úvere vo výške 12.448,80 eur a pre fázu stavebného úveru predstavuje RPMN výšku
6,64% pri čerpaní úveru vo výške 7.453,45 eur. Tieto údaje zistené v stanovisku tak zodpovedajú
údajom o RPMN obsiahnutým v spotrebiteľskej zmluve. Zároveň NBS vypočítala hodnotu RPMN pre
medziúver a stavebný úver spolu, ktorá predstavuje 7,56%. Okrem toho podľa prepočtu RPMN č. 2v prípade ak by bol čerpaný úver vo výške 12.600 eur a poplatok za poskytnutie úveru vo výške
151,20 eur by bol zohľadnený spolu s mesačnými splátkami tak by hodnota RPMN bola rovnaká ako so
započítaním poplatku za poskytnutie úveru a to vo výške 7,60%. Podľa názoru súdu tak s poukazom

na ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemožno
považovať medziúver resp. stavebný úver za bezúročný a bez poplatkov nakoľko hodnoty RPMN
uvedené v zmluve pre fázu medziúveru a stavebného úveru, zodpovedali prepočtu hodnôt RPMN,
ktoré vykonala NBS. Okrem toho tieto hodnoty neboli uvedené v neprospech spotrebiteľa a žalobcovia
mali vedomosť o cene úveru, za akú im veriteľ úver poskytol. Súd tie poukazuje aj na skutočnosť, že

v stanovisku NBS bola vypočítaná RPMN pre prípad, ak by žalovaný poskytol úver bez započítania
poplatku, pričom výška RPMN by bola rovnaká a zodpovedala by RPMN určenej pre medziúver vo výške
7,60 %. Súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12CoCsp/36/2022 zo dňa
28.11.2023, ktorý dospel k obdobnému právnemu záveru na základe podobných skutkových okolností.
Podľa názoru súdu je tak započítanie poplatku za poskytnutie úveru, pokiaľ vyplýva z dohody prípustné
a s poukazom na stanovisko NBS tak bola v správnej výške určená RPMN pre medziúver ako aj úver

a nebola určená v neprospech spotrebiteľov - žalobcov. Súd však dospel k záveru, že tento medziúver
je bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu, že je v nesprávnej výške uvedená priemerná RPMN, nakoľko
tá sa mala stanovovať k 30.06.2013, pričom podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok 2013 pri úveroch ostatné spotrebiteľské úvery
neuvedené v riadku 1. až 5. vo výške viac ako 6.500,- eur od 10 rokov, bola priemerná hodnota

RPMN 8,92 %. V úverovej zmluve však priemerná RPMN bola uvedená 18,63 % ročne, pričom podľa
názoru súdu tak žalovaný nesprávne uviedol túto priemernú RPMN keď vychádzal z údajov o váženom
priemere priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov za všetky typy spotrebiteľských
úverov. Preto je tento medziúver bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na ustanovenie § 9 ods.
2 písm. y/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. To, že bola nesprávne určená

priemerná RPMN v úverovej zmluve potvrdila aj NBS vo svojom stanovisku. Súd tiež považoval tento
úver za bezúročný a bezpoplatkový aj z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného pri uzatváraní zmluvy
preskúmať schopnosť žalobcov splácať úver, a to s poukazom na ustanovenie § 7 zákona č. 129/2010
Z. z. Podľa ustanovenia účinného v čase uzavretia zmluvy tento paragraf obsahoval len dva odseky
a to povinnosť veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou, pričom

mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa, príp. účel spotrebiteľského úveru. Zároveň bol spotrebiteľ povinný veriteľovi na
jeho požiadanie poskytnúť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti splácať
spotrebiteľský úver. Súd sa najskôr zaoberal skutočnosťou, či žalovaný v čase uzavretia úverovej
zmluvy skúmal schopnosť žalobcov splácať ich úver a to s poukazom na § 7 zákona č. 129/2010

Z. z.. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok ESD a to C-58/18 z ktorého okrem iného
vyplýva: „Článok 5 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom
zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorou sa veriteľom
alebo sprostredkovateľom úveru ukladá povinnosť, aby v rámci zmlúv o úvere, ktoré zvyčajne ponúkajú,

vyhľadali najvhodnejší druh a najvhodnejšiu výšku úveru vzhľadom na finančnú situáciu spotrebiteľa
v čase uzavretia zmluvy a účel úveru. Článok 5 ods. 6 a článok 8 ods.1 smernice 2008/48 sa majú
vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave ,o akú ide vo veci samej, ktorou
sa veriteľovi ukladá povinnosť zdržať sa uzavretia zmluvy o úvere, ak sa po preskúmaní úverovej bonity
spotrebiteľanemôžeodôvodnenedomnievať,žespotrebiteľbudeschopnýplniťsipovinnostivyplývajúce

z plánovanej zmluvy.“. Podľa čl. 8 odsek 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS tiež členské štáty
zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe
dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe
nahliadnutia do príslušnej databázy. Súdny dvor v rozsudku zo dňa 27.03.2014, LCL Le Crédit Lyonnais

proti G. H., C-565/12 okrem iného uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby
veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne, alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity
spotrebiteľa, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a
stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takéhoto správania dopustia. Vyššie
uvedenézákonnéustanovenietakvyžadujeskúmaniebonityklientasodbornoustarostlivosťoustým,že

nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje,
aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Cieľom zákonodarcu je tak efektívne zamedziť
predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Pri získavaní informácií
o bonite spotrebiteľa za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza, ako zinformácií, ktoré mu poskytne samotný spotrebiteľ ako aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ
schopný získať objektívny obraz o spotrebiteľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je tak povinný poskytnúť

veriteľovi na jeho žiadosť úplné presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa
konať s odbornou starostlivosťou. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať tak príjmy ako aj výdavky
spotrebiteľa. Je nedostatočné ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo
osobných a majetkových pomeroch, pretože odborná starostlivosť predpokladá, že údaje, ktoré dlžník
uviedol, si veriteľ aj overí minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. /obdobne napr. rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo 33Cdo/201/2018 zo
dňa 20.03.2019/. Okrem toho aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 z 18.12.2014 vo
veci Consumer Finance SA proti A. B. vyplýva, že poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť
úveryschopnosť dlžníka - spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi
a tým má byť zabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Odborná starostlivosť
podľa názoru súdu tak predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne

podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa. Dôležitou skutočnosťou je pri skúmaní bonity klienta
aj využívanie verejne dostupných informácií /napr. údaje o životnom minime a ich porovnanie so
známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch
(obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018)/. Keďže od žalovaného
možno požadovať preukázanie preskúmania schopnosti žalobcov splácať úver tak bolo na žalovanom,

aby preukázal, že takéto povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. boli
splnené. Veriteľovi je tak uložená povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní
úveru, pričom ide o povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s prihliadnutím
na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
ako aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ zároveň musí posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú

situáciu spotrebiteľa, pričom schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí posúdiť spotrebiteľov osobný rozpočet a to tak
z hľadiska jeho príjmov, ako aj výdavkov vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (musia byť tak

posúdené konkrétne príjmy zo závislej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Podľa názoru súdu však žalovaný v dostatočnom rozsahu nepreukázal
skutočnosť, že by jeho skúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcov splácať ich úver.
Počas súdneho konania predložil žalovaný na preukázanie svojich tvrdení žiadosť žalobcov o úver,
potvrdenie o dopyte do Sociálnej poisťovne či žalobca v 2. rade je zamestnaný, ako aj dopytom

do SRBI o úverovej zaťaženosti žalobcov. Z predložených listinných dôkazov žalovaným ohľadom
skúmaniatejtoschopnostižalobcovsplácaťúvertaknebolodostatočnepreukázané,žebytenpreskúmal
tieto skutočnosti riadnym spôsobom s tým, že ide o hrubé porušenie takejto povinnosti, nakoľko
žalovaný vôbec neskúmal príjem resp. zamestnávateľa žalobkyne v 1. rade v Sociálnej poisťovni a
z predloženého dopytu do Sociálnej poisťovne ohľadom žalobcu v 2. rade mal súd za preukázané len

to, že je zamestnaný. Tiež neboli preukázané žiadne výdavky spojené s bežnými nákladmi na strane
žalobcov a pod. Žalovaný tak takmer bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľov poskytol žalobcom úver, a preto súd považoval takéto preskúmanie schopnosti splácať
úver na strane žalobcov za nedostatočné, čo spôsobilo hrubé porušenie tejto povinnosti. Z tohto dôvodu
je tiež tento úver bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z. z. Pokiaľ ide o prípustnosť určovacej žaloby tak súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č.
129/2010 Z.z., ktoré umožňuje spotrebiteľovi podať takýto osobitný druh žaloby.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobcovia boli úspešní
v súdnom konaní v celom rozsahu, a preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania proti

žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdu
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

5Csp/46/2023
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňajeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný
poriadok).