Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202427
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124202427.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Csp/32/2024

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanouFarkášovouvprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. D. E. F. XXX, XXX XX C. D. E., zastúpený opatrovníkom B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. E. F. XXX, XXX XX C. D. E., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov.
Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: 365. bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,
811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom

Štefánikova č. 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, v spore o primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 847,47Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

7Csp/32/2024

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu z a m i e t a.

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej
sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7Csp/32/2024

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.03.2024 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 847,47 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že v spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod
spisovou značkou 19 Csp 125/2022 bol v celom rozsahu úspešný, keď súd určil neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmluve žalovaného. Primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 847,47 eur.
Nárok zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný v zmluve použil neprijateľnú zmluvnú podmienku a zároveň
sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Základ nároku je daný v predchádzajúcom súdnom spore pod
sp. zn. 19 Csp 125/2022. Aj keď výška primeraného finančného zadosťučinenia sa nedokazuje a súd

ju stanovuje voľnou úvahou, kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať vyplývajú z intenzity
porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa.2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.04.2024 žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že požadovaná výška bezdôvodného obohatenia prevyšuje viac
ako dvojnásobne istinu poskytnutého úveru. K celkovej úhrade dlžnej sumy zo strany žalobcu došlo

dňa 12.10.2016. O nepoctivej motivácii žalobcu svedčí predovšetkým to, že sa nesnažil vytýkané
nedostatky zmluvy odstrániť korektne, ale naopak smeroval okamžite k iniciovaniu súdneho konania.
Konaniežalobcujetakpotrebnéposúdiťajcezprizmudobrýchmravov.Vtomtoprípadeideoučebnicový
príklad zištného zneužitia spotrebiteľskej legislatívy na úkor žalovaného ako veriteľa, ktorý bol primárne
uskutočnený za účelom ekonomického zvýhodnenia žalobcu. Aj ochrana spotrebiteľa má mať svoje

medze. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nemôže byť priamo úmerná výške judikovaného
bezdôvodného obohatenia. Zároveň žalovaný žiadal aplikovať § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách
konania.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02.05.2024 zotrval na
svojej argumentácii. Uviedol, že žalovaný v základnom konaní neprejavil žiadnu sebareflexiu, ale súdne

konanie sa snažil využiť vo svoj prospech, avšak výsledok základného konania dokazuje, že toto právo
súdiť sa nemalo oporu v hmotnom práve, hoci už skúsenosti má a vedomosti z iných obdobných súdnych
konaní o nesprávnosti svojej argumentácie. Používa nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na
úkor žalovaného obohacovať. Konanie žalovaného taktiež nemožno označiť inak ako nekalú obchodnú
praktiku a rozporné s dobrými mravmi.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 15.05.2024 zotrval na svojej
argumentácii. Považoval za nedôvodnú výšku žalobcom uplatneného nároku na primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 847,47 eur. Žalobu žalobcu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu,
pripojením súdneho spisu 19 Csp 125/2022 a zistil tento skutkový stav :

6. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu spisová značka 19Csp 125/2022 mal súd za preukázané, že
Okresný súd Prešov rozsudkom 19Csp 125/2022 zo dňa 31.10.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 06.01.2024 rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške
547,47 Eur s úrokom z omeškania a zároveň rozhodol o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky
v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.12.2011 v časti 2. Zmluva o úvere, bod 5. v znení: ,,
Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. Časti

Všeobecných obchodných podmienok.“

7. Zo zápisnice z pojednávania pod sp. zn. 19Csp 125/2022 konaného dňa 31.10.2023 súd v zmysle
návrhu žalovaného oboznámil výpoveď opatrovníčky žalobcu, ktorá súdu uviedla, že o pôžičkách sa
dozvedela až v roku 2013, keď jej zablokovali účet a skontaktovali s exekútorom. Do tejto doby pôžičky

neriešila a neplatila. O združení HOOS sa dozvedela od syna a nevesty, bolo to v roku 2020, tak sa to
rozhodla s nimi riešiť. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 27Ps 26/2017 zo dňa 31.10.218 bol
žalobca obmedzený spôsobilosti na právne úkony a za jeho opatrovníčku súd určil B. B..

8. Na pojednávaní konanom dňa 09.10.2024 právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu

vyhovieť. Považoval základ nároku za daný a rovnako považoval za primeranú výšku primeraného
finančného zadosťučinenia. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť a mal za to, že
nebol preukázaný ani základ nároku a za nedôvodnú považoval aj výšku požadovaného primeraného
finančného zadosťučinenia.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu

spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie

hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv
spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkou
je, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia
protiprávnehostavupripoškodzovanízáujmuspotrebiteľaavkonaníosvojuochranubolúspešný.Práve
citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu

z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už
týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho,
kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.

11. Súd je toho názoru, že žalobca bol úspešný v pôvodnom konaní a z tohto dôvodu mu vznikol

nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom číslo 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného

zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).

12. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
právavpodmienkachSlovenskejrepublikyakokonštantnejjudikatúrysledujevýlučnereparačnúfunkciu.

13. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia je podľa názoru súdu porušenie práva alebo povinnosti podľa osobitných predpisov
slúžiacich na ochranu spotrebiteľa (napríklad Zákon o ochrane spotrebiteľa, Zákon o spotrebiteľských
úveroch, § 52 a § 54 Občianskeho zákonníka). Súd poukazuje na právne závery vyjadrené vo
viacerých rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove, ktorý vyslovil záver, že pokiaľ bol spotrebiteľ v

predchádzajúcom spore úspešný pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa, základ nároku
je daný, napríklad rozhodnutie 9Co/50/2018 zo dňa 26.06.2018, ale aj rozhodnutie 17Co/17/2018 zo
dňa 10.04.2018. Navyše, zo záverov vyjadrených v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
6Cdo/127/2017zodňa30.01.2019jasnevyplýva:„Ustanovenie§3ods.5Zákonaoochranespotrebiteľa
má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť

dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,
ktorý zákonné ustanovenie vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, aby

spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.“ A práve citujúc rozhodnutie najvyššej
súdnej autority a to rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, kde najvyšší súd
jednoznačne konštatoval, že zákon nevyžaduje, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, je
možné uzavrieť, že žalobca bol v predchádzajúcom súdnom spore v celom rozsahu úspešný, keď sa
úspešne vo vzťahu k dodávateľovi domohol určenia neprijateľných zmluvných podmienok a vydania

bezdôvodného obohatenia.

14. Je potrebné zdôrazniť, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá slúžiť k
bezdôvodnému obohateniu na strane spotrebiteľov, má to byť akási satisfakcia za to, že podstúpili
spor s dodávateľom v súdnom konaní. Navyše, určením neprijateľnej zmluvnej podmienky je možné
konštatovať, že žalobca neutrpel žiadnu ujmu, v spore nebolo ani tvrdené, ani preukázané, aby žalovaný

tieto neprijateľné zmluvné podmienky aplikoval na žalobcu. Žalovaný ako dodávateľ neuplatnil vo vzťahu
k žalobcovi rozhodcovskú doložku, ktorú súd určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

15. Súd priznanú sumu vo výške 100 Eur žalobcovi titulom primeraného finančného zadosťučinenia
považoval v celom rozsahu za dôvodnú. Súd uvádza, že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik
tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu
práva alebo povinnosti dôjde. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd 1. stupňa

priznanú sumu 100 Eur považuje za primeranú za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného
zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi
od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Suma finančného zadosťučinenia priznaná
súdom je plne opodstatnená. Priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu
k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, či

duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Je potrebné poukázať aj na prvotné konanie 19Csp
125/2022, v ktorom sa žalobca úspešne domáhal určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vydania
bezdôvodného obohatenia a bol v prvotnom konaní v celom rozsahu úspešný. Súd v základnom
konaní konštatoval porušenie povinností zo strany dodávateľa, keď pri poskytnutí úveru nepostupoval
sodbornoustarostlivosťou,úrokvzmluvedojednanýpovažovalzarozpornýsdobrýmimravmiazároveň

konštatoval nedostatok obligatórnej náležitosti v zmluve o úvere a to celkových nákladov a tým aj RPMN.
Prijal tak záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto prípade bol to práve veriteľ, ktorý
porušil svoje povinnosti pri uzatváraní zmluvy so žalobcom. Súd nevzhliadol, aby konanie žalobcu bolo
šikanóznym výkonom práva, resp. konaním v rozpore s dobrými mravmi. Súd priznal žalobcovi sumu
100 Eur a to vo výške po 50 Eur za jeho úspech, keďže sa domohol určenia neprijateľnej zmluvnej

podmienky vo vzťahu k dodávateľovi a sumu 50 Eur za jeho úspech v časti vydania bezdôvodného
obohatenia.

16. Priznanú sumu finančného zadosťučinenia považuje súd za vyrovnanie ujmy spotrebiteľovi-
žalobcovi, ktorá je akousi satisfakciou za stav, ktorý mu hrozil z dôvodu možnosti uplatnenia práva na

plnenie, ktoré žalovanému nepatrilo. Zároveň priznaním primeraného finančného zadosťučinenia došlo
aj k naplneniu odradzujúcej funkcie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

17. Vo vzťahu k primeranosti tejto sumy, ktorá vo vzťahu k žalovanému bola žalobcom priznaná, súd
poukazuje napr. na rozhodnutie KS v Prešove 9CoCsp/60/2022 zo dňa 14.03.2023, kde súd potvrdil

rozhodnutie súdu 1. inštancie, ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 100
EUR titulom primeraného finančného zadosťučinenia, kde v základnom konaní bol spotrebiteľ v spore
o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy úspešný, rozhodnutie KS v Prešove 23CoCsp/7/2022
zo dňa 21.02.2023 potvrdená suma 50 EUR, OS Prešov 29Csp/112/2022 zo dňa 16.11.2022 suma 100
EUR, OS Prešov sp. zn. 9Csp/116/2022 zo dňa 07.11.2022 suma 100 EUR, ako aj napr. rozhodnutie

OS Prešov sp. zn. 11Csp/8/2022 zo dňa 29.04.2022.
18. S poukazom na vyššie odôvodnenie súdu bol žalobný návrh žalobcu v prevyšujúcej časti ako
nedôvodný zamietnutý.19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Csp. Z dôvodovej správy k ustanoveniu
§ 255 C.s.p. vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne
kritérium priznania náhrady trov konania. Predkladateľ k ustanoveniu § 255 C.s.p. dodal, že podľa

kritériaúspechuvkonanímôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy
súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy, náhrada škody v peniazoch, ktorá nebola priznaná v
požadovanej výške. Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že v prejednávanej veci výška nároku žalobcu
závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre

rozhodnutie o výške priznaného plnenia nie čo do základu uplatneného nároku. Podľa názoru súdu, aj
v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 C.s.p., zakladá priznať náhradu trov
konania v plnej výška aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške.
Súd z tohto dôvodu žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% z prisúdenej sumy. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p. Súd

nevzhliadol ani jeden z dôvodov pre ktorý by mal v tomto spore aplikovať zákonné ustanovenie § 257
C.s.p. S poukazom na to, že tak žalobca, ako aj jeho opatrovník sú priemernými spotrebiteľmi, neznalými
práva, na podanie tejto žaloby splnomocnili advokáta. Rovnako je právne zastúpený samotný žalovaný
ako spoločnosť, ktorá disponuje právnym oddelením.

Poučenie:

7Csp/32/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.