Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-21C/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120204640
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Rovňánková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1120204640.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v sporovej veci žalobcov:

1. C. V., O.. XX.XX.XXXX, V. P. F. XXX/X, G. U., X. U. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XXXX/X, G. U., obaja
zastúpení: JUDr. Dušan Janči, advokát, so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému:
Union poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, o náhradu škody na
zdraví, ušlého zisku a sťaženia spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 953,40 eur titulom bolestného a sumy vo výške
5.914,80 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, vrátane prislúchajúceho príslušenstva k
uplatneným nárokom, z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
381,60 eur od 13.10.2018 do 27.07.2021, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
IV. Žalobkyni v 1. rade sa p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o zaplatenie
náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo sumy 1.901,60 eur v rozsahu
100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku,
samostatným uznesením.

V. Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu trov konania o náhradu
za stratu na zárobku v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.

VI.Žalovanémusa priznáva protižalobcoviv2.radenároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,
s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 24.02.2020 domáhali, aby súd

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 7.642,96 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 1.728,16 eur od 05.09.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 5.914,80 eur od 04.04.2019 do zaplatenia a žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 96,72
eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 96,72 eur od 05.09.2018 do zaplatenia,
a zároveň nahradiť žalobcom trovy konania.

2. Svoj nárok odôvodnili tým, že žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody na zdraví, náhrady ušlého

zisku a sťaženia spoločenského uplatnenia vzniknutého následkom škodovej udalosti č. 3468-2018
zo dňa 24.02.2018, u žalovaného. Žalobcovia si dňa 05.09.2018 uplatnili škodu v trestnom konaní
vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/86/2018, ktoré skončilo právoplatným
trestným rozkazom zo dňa 29.10.2018.3.Voznámeníolikvidáciiškodovejudalostiaoúhradeplneniaprežalobkyňuv1.radezodňa28.09.2018
žalovaný vypočítal náhradu za bolesť vo výške 3.912,- eur a náhradu za stratu zárobku počas PN vo

výške 1.773,36 eur za obdobie od 24.02. - 31.08.2018. S poukazom na znalecký posudok vypracovaný
U.. Z. G., znalcom v odbore zdravotníctvo - chirurgia, kde znalec uviedol celkový počet bodov za
bolestnéasťaženiespoločenskéhouplatneniaprežalobkyňuv1.rade255bodov,považovaližalobcovia
žalovaným uvedené sumy za nesprávne. Podľa ich názoru správne mala výška náhrady za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia predstavovať sumu 4.865,40 eur (255 bodov x 19,08 eur za jeden

bod v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v spojení s Opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S05091-OL-2018
zo 16. mája 2018 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2018). Rozdiel medzi vyplatenou úhradou a skutočnou výškou škody tak predstavuje
953,40 eur.

4. Vo vzťahu k náhrade za stratu zárobku žalobcovia uviedli, že táto bola žalovaným vyčíslená na
1.773,36 eur. Žalobcovia poukázali na to, že priemerná mesačná čistá mzda žalobkyne v 1. rade od
08/2017 do 01/2018 bola 1.029,07 eur, príjem, ktorý by dosiahla žalobkyňa v 1. rade za obdobie od
01.03.2018 do 31.08.2018 by tak bol 6.174,42 eur. Za obdobie od 06.03.2018 do 31.08.2018 jej boli
poskytnuté nemocenské dávky vo výške 3.626,30 eur. Ušlá mzda tak podľa nasledovného výpočtu

(1.029,07 x 6) - 3.626,30 predstavuje 2.548,12 eur. Rozdiel medzi skutočnou ušlou mzdou a vyplatenou
náhradou tak predstavuje 774,76 eur.
5. Žalobkyňa v 1. rade si okrem toho uplatnila aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na
základe žiadosti žalovaného o zaslanie dokladov k škodovej udalosti zo dňa 04.04.2019 a zo dňa
02.05.2019 mu zaslala lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia od MUDr. Jozefa Kršáka,

ako aj kompletnú zdravotnú dokumentáciu, z ktorej vychádzal. V lekárskom posudku zo dňa 24.04.2019
U.. M. stanovil trvalé následky, ktoré ohodnotil na 310 bodov. V zmysle vyššie citovaného zákona tak
celková výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je 5.914,80 eur (310 bodov x
19,08 eur).
6. Ďalej si žalobcovia uplatnili náklady na liečenie žalobkyne v 1. rade vo výške 122,88 eur.

7. Žalobcovia v ďalšom uviedli, že aj vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade došlo pri likvidácii škodovej udalosti
a úhrade plnenia pre žalobcu v 2. rade k chybnému výpočtu náhrady za stratu zárobku počas PN.
V oznámení o likvidácii škodovej udalosti zo dňa 18.10.2018 je uvedená výška náhrady 206,51 eur.
Skutočná výška ušlej mzdy je však podľa názoru žalobcov vo výške 303,23 eur. Priemerná mesačná
čistá mzda žalobcu v 2. rade za obdobie od 08/2017 do 01/2018 bola 573,73 eur, príjem ktorý by dosiahol

za obdobie od 24.02.2018 do 25.03.2018 by tak predstavoval 573,73 eur. Žalobcovi v 2. rade boli za
obdobie od 06.03.2018 do 25.03.2018 vyplácané nemocenské dávky vo výške 270,50 eur. Ušlá mzda
tak podľa vzorca (573,73 x 1) - 270,50 predstavuje 303,23 eur. Rozdiel medzi vyplatenou náhradou a
skutočnou výškou ušlej mzdy je 96,72,- Eur.
8. Aj napriek skutočnosti, že sú podľa názoru žalobcov naplnené príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka, a žalobcovia dostatočne preukázali okolnosti vzniku škody a to, že ide o škodu na zdraví,
žalovaný odmietol poskytnúť žalobcom požadované poistné plnenie v takom rozsahu, v akom došlo
ku škode na zdraví. Žalovaný ani len nevysvetlil, z akých dôvodov plnil menej, než si žalobcovia
uplatnili. Dodatočne neplnil a ani nevysvetlil dôvody neplnenia ani po zaslaní predžalobnej výzvy zo dňa
13.02.2020. Žalovaný odpovedal len mailom zo dňa 17.02.2020 a 18.02.2020, že sa vyjadria v termíne

do 27.02.2020, resp. až po tomto dátume.
9. Neuhradením žalovaných súm žalovaným po uplatnení nároku žalobcami sa dostal žalovaný do
omeškania s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcom, a preto podľa ustanovenia § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka majú veritelia, t. j. žalobcovia právo požadovať popri peňažnom plnení úroky
z omeškania.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.07.2020 v úvode poukázal na skutočnosť, že na
výzvu žalobcov zo dňa 13.02.2020 riadne odpovedal svojím podaním zo dňa 03.03.2020 (doručené
právnemu zástupcovi žalobcov dňa 06.03.2020), na ktoré však žalobcovia nereagovali a do dňa
vyhotovenia vyjadrenia nepredložili požadované doklady.
11. K uplatnenému nároku žalobkyne v 1. rade žalovaný uviedol, že v predloženom lekárskom posudku

o bolestnom zo dňa 31.08.2018 vypracovanom MUDr. L. M. namieta položku 113a Pomliaždenie
ťažšieho stupňa pravého ramena, a to z dôvodu, že poškodená mala pomliaždené len ľavé rameno,
ktoré bolo odškodnené v položke 113a Pomliaždenie ťažšieho stupňa ľavého ramena (15 bodov).
Po spočítaní všetkých bodov v predloženom lekárskom posudku o bolestnom zo dňa 31.08.2018vypracovaným MUDr. L. M. však celkový počet bodov nie je 230 bodov, ale len 220 bodov (4.197,60 eur),
z ktorých žalovaný uznal 205 bodov (3.912,00 eur). Žalovaný dal do pozornosti, že znaleckým posudkom
vypracovanýmMUDr.Z.G.,znalcomvodborezdravotníctvo-chirurgia,ktorýžalobcoviauviedlivosvojej

predžalobnej výzve zo dňa 13.02.2020 a aj v žalobnom návrhu, nedisponuje a do dnešnému dňa mu
nebol predložený a nebol ani prílohou žalobného návrhu. V rámci likvidácie poistnej udalosti mu bol
predložený len lekársky posudok o bolestnom zo dňa 31.08.2018 vypracovaný MUDr. L. M..
12. K hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia žalovaný uviedol, že pre posúdenie hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia je potrebné doložiť lekárske správy preukazujúce zdravotný stav,

na základe ktorého bol lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia stanovený. Lekársky
posudok o sťažení spoločenského uplatnenia bol vyhotovený dňa 24.04.2019, avšak posledná lekárska
správa P.. V., ktorou žalovaný disponuje, je z augusta 2018. Do dňa vypracovania vyjadrenia neboli
žalovanému predložené potrebné lekárske správy preukazujúce zdravotný stav žalobkyne v 1. rade,
na základe ktorého bol lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia stanovený, pričom o
uvedené doklady žalovaný žalobkyňu v 1. rade žiadal podaním zo dňa 03.03.2020, avšak aj listom zo

dňa 04.04.2019 a listom zo dňa 02.05.2019. Žalovaný poukázal na to, že pri prešetrovaní poistných
udalostípostupujevždysodbornoustarostlivosťou.Naposúdeniebolestnéhoasťaženiaspoločenského
uplatnenia je vždy najskôr potrebné zabezpečiť všetky potrebné lekárske správy a po starostlivom
zvážení všetkých predložených dokumentov stanoviť, či pri vypracovaní lekárskeho posudku nedošlo k
pochybeniu zo strany ošetrujúceho lekára. Žalovaný zdôraznil, že nemôže len na základe samotných

lekárskych hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bez doložených lekárskych
správ a bez posúdenia, či sú tieto lekárske správy dostatočné na preukázanie nároku poškodeného,
vyplácať poistné plnenie. K náhrade za stratu zárobku počas pracovnej neschopnosti.
13. K vyčísleniu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti žalovaný uviedol, že v zmysle § 446
Občianskeho zákonníka účinného v čase vyplácania straty na zárobku platilo, že náhrada za stratu na

zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako
ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Pracovná neschopnosť
poškodenejtrvalaod24.02.2018do31.08.2018,t.j.189dní.Dennývymeriavacízákladbolvyčíslený,na
základe dokladov zo Sociálnej poisťovne, ako vyplatená suma nemocenských dávok 3.626,30 / 179 dní
pracovnej neschopnosti (187 -10) / 0,55 (55%), na sumu 36,83 eur. Náhrada za stratu na zárobku počas

pracovnej neschopnosti (s poukazom na ustanovení § 87 zákona č. 461/2003 Z. z.) bola vypočítaná
nasledovne: 1. až 3. deň pracovnej neschopnosti, 55 % denného vymeriavacieho základu: 3 x 0,55 x
36,83 = 60,77 eur; 4. až 189. deň pracovnej neschopnosti, 25 % denného vymeriavacieho základu: 186
x 0,25 x 36,83 = 1.712,59 eur. Žalobkyni v 1. rade bola vyplatená náhrada za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti od 24.02.2018 do 31.08.2018 v sume 1.773,36 eur. Žalovaný mal za to, že strata

na zárobku bola vyčíslená správne a v súlade so zákonom účinným v čase výplaty tejto náhrady.
14. K náhrade nákladov na liečenie žalovaný uviedol, že žalobkyňa v 1. rade si uplatňuje náklady na
liečenie vo výške 122,88 eur, pričom výška nákladov na liečenie v sume 98,88 eur mala byť presne
zdokladovaná v trestnom konaní, sp. zn. 2T/86/2018. žalovaný poukázal na to, že nemá informácie,
v čom mala spočívať suma vo výške 98,88 eur a žiadne náklady na úhradu tejto sumy mu neboli

preukázané. Až po preukázaní a riadnom zdokladovaní konkrétnych nákladov a po ich posúdení bude
možné pristúpiť k úhrade tejto sumy. K ďalším predloženým dokladom k žalobe, bez bližšej špecifikácie,
čoho sa majú uvedené doklady týkať (vo výške 7,00 eur zo dňa 25.02.2019; vo výške 10,00 eur zo
dňa 25.02.2019; vo výške 7,00 eur zo dňa 24.04.2019) žalovaný uviedol, že doklad zo dňa 25.02.2019
vo výške 7,00 eur si p. V. najpravdepodobnejšie uplatňuje za vyhotovenie Záznamu ošetrujúceho

lekára - popis trvalých následkov úrazu (tento nebol žalovaným žiadaný a žalovaný ho nepovažuje za
nevyhnutný a potrebný pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v 1. rade); v poradí druhý doklad
žalovaný nemohol priradiť k žiadnemu jemu doručenému posudku alebo záznamu, preto ho považoval
za nepreukázaný; v poradí tretí doklad pravdepodobne predstavuje náklady za vyhotovenie lekárskeho
posudku o sťažení spoločenského uplatnenia. Tento náklad bude po doručení potrebných lekárskych

správ pre posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia v plnej výške uhradený.
15.Kuplatnenémunárokužalobcuv2.rade,knáhradezastratuzárobkupočaspracovnejneschopnosti,
žalovaný poukázal na to, že náhrada bola vypočítaná rovnako ako v prípade žalobkyne v 1. rade.
Pracovná neschopnosť žalobcu v 2. rade trvala od 24.02.2018 do 25.03.2018, t. j. 30 dní. Denný
vymeriavací základ bol uvedený v Potvrdení o strate na zárobku počas PN, ktoré bolo potvrdené

zamestnávateľom poškodeného, na sumu 24,5842 eur. Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti tak bola vypočítaná nasledovne: 1. až 3. deň pracovnej neschopnosti, 55 % denného
vymeriavacieho základu: 3 x 0,55 x 24,5842 = 40,564 eur; 4. až 30. deň pracovnej neschopnosti, 25 %
denného vymeriavacieho základu: 27 x 0,25 x 24,5842 = 165,943 eur. Žalobcovi v 2. rade bola vyplatenánáhrada za stratu na zárobku počas jeho pracovnej neschopnosti od 24.02.2018 do 25.03.2018 v sume
206,51 eur. 3.
16. Žalovaný spochybnil nárok žalobcov na zaplatenie úroku z omeškania od 05.09.2018 a od

04.04.2019. Mal za to, že nemôže byť v omeškaní s plnením náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia voči žalobkyni v 1. rade. Žalovaný po celý čas likvidácie poistnej udalosti žalobkyni v 1.
rade riadne uviedol na základe akých skutočností nie je možné pristúpiť k výplate náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, a že pre posúdenie lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia
je nutné predloženie lekárskych správ. Túto povinnosť si žalobkyňa v 1. rade do dňa vyhotovenia

vyjadrenie nesplnila a požadované doklady nepredložila, a preto nemožno z uvedeného vyvodiť, že
s omeškaním plnenia má byť žalovaný. Žalobkyňa v 1. rade dokonca odvodzuje dátum z omeškania
odo dňa 04.04.2019, teda odo dňa doručenia výzvy žalovaného na doručenie podkladov, čo v žiadnom
prípade nemôže preukazovať prípadný vznik omeškania žalovaného. Nakoľko žalovaný nemal a nemá k
dispozícii všetky potrebné doklady k ukončeniu likvidácie poistnej udalosti, nemohol sa s plnením dostať
do omeškania v zmysle požadovaných úrokov z omeškania.

17. Na argumentáciu žalovaného reagovali žalobcovia písomnou replikou zo dňa 15.01.2021, v ktorej
vyjadrili nesúhlas s tvrdeniami žalovaného. K namietanej položke a 113a Pomliaždenia ťažšieho
stupňa pravého ramena, v lekárskom posudku o bolestnom MUDr. M. zo dňa 31.08.2018, naďalej mali
žalobcovia za čo, že uplatnený počet bodov 255 je správny. Žalobkyňa v 1. rade mala pomliaždené
oba ramená, čo vyplýva jednak z lekárskeho posudku MUDr. M., ako aj zo znaleckého posudku č.

29-2018 vypracovaného MUDr. Z. G.. Ďalej žalobcovia uviedli, že žalovaný disponoval celou zdravotnou
dokumentáciou žalobkyne v 1. rade, keďže v období august 2018 až apríl 2019 nebola vydaná žiadna
lekárska správa týkajúca sa sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa v 1. rade ukončila liečbu
akútnych zranení v auguste 2018 a dňa 25.02.2019 bola u MUDr. M., ktorý posúdil jej trvalé následky.
Následné túto lekársku správu zaslala žalovanému, ktorý ju vyzval o vyplnenie posudku na tlačive

žalovaného, čo urobila. Námietka žalovaného je tak nedôvodná.
18. K tvrdeniam ohľadom náhrady za stratu zárobku počas PN žalobcov týkajúcich sa spôsobu počítania
výšky náhrady žalobcovia poukázali na to, že znenie § 446 OZ bolo síce v dobe vzniku škody účinné,
avšak ako vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2018 (PL. ÚS 10/2016)
totoustanoveniebolovnesúladesÚstavouSR,akoajspredpismiprávaEÚaajkonštantnoujudikatúrou

ESĽP a Súdneho dvora EÚ.
19. Strata na zárobku je totiž osobitným druhom majetkovej ujmy, ku ktorej dochádza pri škode, resp.
ujme na zdraví. V zmysle ustanovenia § 446 (v znení účinnom pred vydaním nálezu Ústavného súdu
SR) a nasledujúcich sa táto strata uhrádzala, pokiaľ nebola v celej výške uhradená nemocenskými
dávkami a invalidným, resp. čiastočne invalidným dôchodkom podľa predpisov o sociálnom poistení.

Strata na zárobku sa uhrádzala peňažným dôchodkom vo forme opakujúcich sa peňažných plnení
v závislosti od priemerného zárobku poškodeného pred poškodením na zdraví. Podľa danej právnej
úpravy sa poškodenému namiesto náhrady škody mala poskytnúť náhrada za stratu na zárobku,
ktorá sa posudzovala a určovala rovnako ako úrazový príplatok, príp. úrazová renta podľa zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čo je spravidla nižšia suma ako tá, ktorú predstavuje skutočná

majetková strata poškodeného, ku ktorej došlo v dôsledku jeho pracovnej neschopnosti, príp. v období
po jej skončení. Tým, že Občiansky zákonník zaviedol právnu úpravu, v zmysle ktorej sa nárok
poškodeného na náhradu straty na zárobku posudzoval podľa zákona o sociálnom poistení, legislatívne
obmedzil poškodenému jeho subjektívne právo domáhať sa skutočnej náhrady za stratu na zárobku. Z
poškodenéhosavtakomtoprípadetalfiktívnypoistený,keďženamiestonáhradyškodymoholodškodcu

požadovať len fiktívnu úrazovú dávku, ako keby bol úrazovo poistený, hoci za škodu mu zodpovedal
konkrétny subjekt v rámci občianskoprávneho záväzkového vzťahu a stratu na majetku bol schopný
presne vyčísliť. Dokonca ani v prípade škody spôsobenej úmyselne, príp. hrubou nedbanlivosťou (ako
tomu bolo aj v danom prípade) by poškodený nemohol od škodcu požadovať viac ako poškodený
zamestnaný v pracovnom pomere od Sociálnej poisťovne. Takáto úprava nebola súladná s obdobnými

právnymi úpravami v ostatných členských štátoch Európskej únie a vzhľadom k tomu, že úrazové
dávky predstavujú podstatne redukované odškodnenie, ktoré sa riadi princípmi verejného poistenia,
popiera základný princíp súkromného práva, v zmysle ktorého sa má poškodenému nahradiť skutočná
majetková škoda, ktorú utrpí v dôsledku škodovej udalosti. Toto koniec koncov viedlo aj k vydaniu
predmetného nálezu Ústavného súdu SR, ako aj k zmene danej právnej úpravy. Aj z tohto dôvodu

naďalej žalobcovia zotrvali na nároku na náhradu straty zárobku tak, ako bola uplatnená v žalobe.
20. V súvislosti s nákladmi na liečenie žalobcovia priložili jednotlivé doklady k nákladom na liečenie vo
výške 98,88 eur. Uviedli, že v prípade dokladov zo dňa 25.02.2019 vo výške 7,- eur a 10,- eur, tietosúvisia s vypracovaním lekárskeho posudku MUDr. M. o trvalých následkoch a teda ide o dôležitý doklad
v rámci zisťovania výšky náhrady škody.
21. K dátumom určujúcim úrok z omeškania žalobcovia uviedli, že dátum 05.09.2018 vo vzťahu k nároku

žalobkyne v 1. rade na sumu 1.728,16 eur a nárok žalobcu v 2. rade na sumu 96,72 eur, tento dátum je
dátumom, kedy žalovaný odoslal oznámenie o likvidácii škodovej udalosti, kde sa uvádzala aj náhrada
za stratu zárobku, avšak nie v plnej výške. Tento dátum tak považovali žalobcovia za dátum, kedy došlo
k definitívnemu určeniu výšky straty zárobku žalobcov, no táto im nebola uhradená v plnej výške. Dátum
04.04.2019 uvedený pri úroku z omeškania s plnením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

bol určený z dôvodu, že v daný dátum už žalovaný preukázateľne disponoval obodovaním sťaženia
spoločenského uplatnenia, avšak účelovo začal vyžadovať doklady v snahe vyhnúť sa plneniu.
22. Žalovaný sa písomne vyjadril podaním zo dňa 29.07.2021. Uviedol, že po predložení všetkých
potrebných podkladov žalobkyňou v 1. rade, vrátane fotografií tváre žalobkyne 1/ pred a po úrazom, tieto
boli predložené na odborné posúdenie súdnemu znalcovi doc. MUDr. U. Č., PhD., odbor zdravotníctva
a farmácie odvetvie chirurgie za účelom odborného posúdenia a vykonania bodového ohodnotenia

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v 1. rade. Výsledkom odborného posúdenia
a stanovenia bodového ohodnotenia bolestného a SSU v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. v prípade
žalobkynev1.radejeOdbornévyjadrenieč.34/2021zodňa25.07.2021MUDr.Č.,ktorýstanovilcelkové
hodnotenie bolestného vo výške 225 bodov a celkové bodové hodnotenie SSU vo výške 75 bodov.
Žalovaný v zmysle citovaného odborného vyjadrenia pristúpil k opätovnej do likvidácii škodovej udalosti

a dňa 27.07.2021 k poskytnutiu poistného plnenia vo vzťahu k žalobkyni v1. rade nasledovne: náhrada
škody za bolesť 20 bodov x 19,08 eur = 381,60 eur, a teda celkový priznaný počet bodov je 225 bodov;
náhrady škody za SSU 75 bodov x 20,26 eur = 1.520,00 eur; náklady spojené s liečením (poplatky u
lekára, posudky a pod.) = 122,88 eur.
23. Za spornú žalovaný naďalej považoval uplatnenú výšku náhrady za bolesť, ktorá vyplýva zo

Znaleckého posudku č. 29-2018 zo dňa 21.04.2018, MUDr. Z. G. chirurga - odborný lekár, znalec z
odboru zdravotníctva a farmácie (ďalej len „znalecký posudok č. 29-2018“) v prípade žalobkyne v 1.
rade. Znaleckým posudkom č. 29-2018 bolo bolestné ohodnotené na 255 bodov, čo predstavuje náhradu
za bolesť na rok 2018 vo výške 4.865,40 eur (19,08 eur/bod x 255 bodov). Žalovaný určil náhradu za
bolesť len vo výške 225 bodov, t. j. žalobkyni v 1. rade uhradil sumu 4.293,60 eur. Pri stanovení výšky

náhrady za bolesť žalovaný vychádzal z Posudku zo dňa 17.09.2018, ktorý pre účely likvidácie poistnej
udalosti vypracovala posudková lekárka MUDr. K. a následne z Odborného vyjadrenia č. 34/2021 MUDr.
Č.. Vo zvyšnej časti považoval žalovaný bodového ohodnotenie nad rámec zákona č. 437/2004 Z.z..
24. Za spornú žalovaný taktiež naďalej považoval uplatnenú výšku náhrady za SSU, ktorá vyplýva z
Lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. L. M. (ďalej len „Lekársky posudok“)

v prípade žalobkyne v prvom rade. Lekárskym posudkom bolo SSU ohodnotené na 310 bodov, čo
predstavuje náhradu za SSU na rok 2019 vo výške 6.280,60 eur (20,26 eur/bod x 310 bodov). Žalovaný
určil náhradu za SSU len vo výške 75 bodov, t. j. žalobkyni v 1. rade uhradil sumu 1.520,00 eur. Pri
stanovení výšky náhrady za SSU žalovaný vychádzal z Odborného vyjadrenia č. 34/2021 MUDr. Č.. Vo
zvyšnej časti považoval žalovaný bodové ohodnotenie nad rámec zákona č. 437/2004 Z.z..

25. Vo vzťahu k náhrade straty na zárobku žalobcov žalovaný poukázal na skutočnosť, že nález
Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2016 bol v zbierke zákonov vyhlásený pod č. 25/2019 Z. z.. Podľa
čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky stráca ustanovenie § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších

predpisov účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu
s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky platnosť. Predmetné ustanovenie stratilo teda účinnosť dňa 30.01.2019,
čiže v čase rozhodovania o priznaní uplatneného nároku žalobcov v procese likvidácie išlo o platnú
právnu úpravu.

26. Žalovaný zároveň dal do pozornosti Odborné vyjadrenie č. 34/2021 MUDr. Č., v citovanej časti
„rehabilitačné procedúry boli u pani C. V. ukončené 18.06.2018, čo je zároveň dátum, ku ktorému bolo z
medicínskeho hľadiska racionálne ukončenie jej práceneschopnosti v súvislosti s hodnoteným úrazom.“
Žalovaný v súlade s Likvidáciou škodovej udalosti - oznámenia o úhrade plnenia zo dňa 28.09.2018 plnil

poistné plnenie, resp. náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti (ďalej len „PN“) za dlhšie
obdobie (t.j. až do 31.08.2018), ako by plnil v zmysle Odborného vyjadrenia č. 34/2021 znalca Č..27. K dátumom určujúcim plynutie úrokov z omeškania žalovaný uviedol, že ani po vyjadrení žalobcov
v rámci republiky je žalovanému nie je dátumu 05.09.2018 známy, nakoľko nemá vedomosť o tom,
že by odosielal dňa 05.09.2018 akékoľvek oznámenie o likvidácii škodovej udalosti, kde sa uvádzala

aj náhrada za stratu na zárobku počas PN. Žalovaný zdôraznil, že právny zástupca žalobcov musí
označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, jeho tvrdenia sú všeobecné a ničím nepodložené. Žalovaný
zasielal Likvidáciu škodovej udalosti - oznámenie o úhrade plnenia, ktorého obsahom bola aj náhrada za
stratu na zárobku počas PN dňa 28.09.2018 žalobkyni v 1. rade a dňa 18.10.2018 žalobcovi v 2. rade.
Navyše žalovaný mal za to, že nie je možné v žiadnom prípade preukázať prípadný vznik omeškania

žalovaného odo dňa odoslania Likvidácie škodovej udalosti - oznámenia o úhrade plnenia žalobcom,
nakoľko žalovaný si splnil povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., teda poskytol
žalobcom v súlade s právnou úpravou účinnou v čase vyplácania straty na zárobku, poistné plnenie v
maximálnej možnej výške. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k zníženiu alebo odmietnutiu poskytnutého
poistného plnenia, resp. náhrady straty na zárobku, nebolo potrebné v Oznámení o úhrade plnenia
obsiahnuť písomné odôvodnenie. V zmysle uvedeného žalovaný nemôže byť v omeškaní s poskytnutím

poistného plnenia. K dátumu 04.04.2019 žalovaný uviedol, že nemôže byť v omeškaní s plnením
náhrady za SSU voči žalobkyni v prvom rade, nakoľko bez vyšetrenia alebo fotografií tváre pred a najmä
po úraze žalobkyne v 1. rade nebolo možné zo strany MUDr. Č. korektne vypracovať Odborné vyjadrenie
č. 34/2021. Vyšetrenie žalobkyňa v 1. rade odmietla a fotografie pred a po úraze boli zaslané až dňa
21.07.2021, a to až po urgencii právneho zástupcu žalobkyne v 1. rade. Z uvedeného je zrejmé, že

žalovaný nemal k dispozícii kompletnú dokumentáciu potrebnú na posúdenie uplatnených nárokov, a
teda sa nemohol dostať do omeškania s plnením náhrady za SSU.

28. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 21.03.2023, na ktorom sa zúčastnili
žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žalovaný. Právny zástupca žalobcov poukázal

na skutočnosť, že žalovaný po podaní žaloby čiastočne plnil; domnieval som, že na pojednávaní dôjde
k uzatvoreniu Ľudmily so žalovaným, z uvedeného dôvodu návrh na čiastočné späťvzatie nepredložil
písomne a zaviazal sa toto predložiť dodatočne. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii uvádzaný v
písomných podaniach. Uviedol, že čiastočnému plneniu pristúpil po vypracovaní odborného stanoviska
MUDr. Č.. Napriek uvedenému však niektoré položky ostali sporné, nakoľko žalobkyňa 1/ nepredložila

k týmto položkám lekárske správy. Navrhol nariadiť znalecké dokazovanie súdom. Právny zástupca
žalobcov uviedol, že sa žalobcovia nebránia znaleckému dokazovaniu, mal však za to, že preddavok
na vykonanie tohto dôkazu má zložiť žalovaný.

29. Žalobcovia doručili súdu podanie zo dňa 03.04.2023, ktorým vzali žalobu v časti späť, a to v časti

sumy bolestného žalobkyne v 1. rade vo výške 381,60 eur, v časti sumy sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobkyne v 1. rade vo výške 1.520,- eur, v časti nákladov na liečenie žalobkyne v 1. rade
vo výške 122,80 eur a súčasne navrhli konanie v tejto časti zastaviť. Svoj návrh zdôvodnili tým, že
žalovaný dňa 29.06.2021 uhradil žalobkyni v 1. rade sumu 300,- eur, dňa 27.07.2021 uhradil žalobkyni
v 1. rade sumu 381,60 eur ako časť náhrady za bolestné, sumu 1.520,- eur ako náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia a sumu 122,88 eur ako náklady za liečenie žalobkyne. K úhrade žalovaný
pristúpil až po podaní žaloby.

30.Uznesenímzodňa08.11.2023,č.k.B1-21C/13/2020-409súdnariadilvoveciznaleckédokazovanie
MUDr. L. U., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia. Znalecký posudok bol

doručený súdu dňa 04.01.2024.

31. Žalovaný sa k znaleckému posudku písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.03.2024.
Mal za to, že predmetný znalecký posudok rieši rozpor v bodovom ohodnotení bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, rozličné závery ktoré vyplývali zo znaleckých posudkov predložených do

konania sporovými stranami. U.. U. sa plne stotožnil s bodovým ohodnotením bolestného (225 bodov)
a sťaženia spoločenského uplatnenia (75 bodov), ktoré žalovaný zaujal v súlade so zákonom a na
základelekárskehoposudkuMUDr.K.anásledneodbornéhovyjadreniaMUDr.Č.,PhD.,zmyslektorého
žalovaný aj plnil. Zmysle uvedeného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uložiť žalobcom
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.

32.Podanímdoručenýmsúdudňa15.10.2024žalobcoviavzaližalobuspäťvčastibolestnéhožalobkyne
v 1. rade vo výške 571,80 eur, v časti sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v 1. rade vo
výške 4.394,80 eur navrhli konanie v tejto časti zastaviť. uvedené zdôvodnili závermi znaleckéhoposudku vypracovaný MUDr. L. U., ktorým priznal žalobkyni bolestné v počte 225 bodov a sťaženie
spoločenského uplatnenia v počte 75 bodov, čo jej bolo zo strany žalovaného uhradené. Na žalobou
uplatnených nárokov žalobcov týkajúcich sa ušlého zisku v podobe ušlej mzdy žalobcovia naďalej

zotrvali. Žalobcovia zároveň ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní.

33. Na pojednávaní dňa 15.10.2024 sa zúčastnil len poverený zástupca žalovaného, ktorý vyjadril súhlas
s čiastočným späťvzatím žalobcov zo dňa 03.04.2023 a zo dňa 15.10.2024.

34. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj predložených
listinných dôkazov a znaleckým dokazovaním, na základe čoho ustálil nasledovný skutkový a právny
stav:

35. Z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24.04.2019 vyplýva, že MUDr. L.
M. stanovil celkový počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 310 bodov. Liečenie

žalobkyne v 1. rade bolo začaté dňa 24.02.2018 a ukončené dňa 31.08.2018; v rovnakom čase bola
žalobkyňa v 1. rade práceneschopná (č.l. 15).

36. Žalovaný listom zo dňa 18.10.2018 oznámil Daňovému úradu Žilina, že podľa § 446 Občianskeho
zákonníka vyplatil žalobcovi v 2. rade náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti

sumu vo výške 206,51 eur (č.l. 16).

37. Listom zo dňa 18.10.2018, označený ako „Likvidácia škodovej udalosti - oznámenie o úhrade
plnenia“, žalovaný oznámil žalobcovi v 2. rade, že zlikvidoval škodovú udalosť zo dňa 24.02.2018 a
poistné plnenie vo výške 588,51 eur (náhrada škody za bolesť v rozsahu 20 bodov - v sume 382,- eur;

náhrada za stratu na zárobku počas PN v sume 206,51 eur) poukazuje na bankový účet (č.l. 17).

38. Listom zo dňa 28.09.2018, označený ako „Likvidácia škodovej udalosti - oznámenie o úhrade
plnenia“, žalovaný oznámil žalobkyni v 1. rade, že zlikvidoval nahlásenú škodovú udalosť zo dňa
24.02.2018 a poistné plnenie vo výške 5.685,36 eur (náhrada škody za bolesť vo výške 3.912,- eur a

náhrada za stratu na zárobku počas PN vo výške 1.773,56 eur), poukazuje na bankový účet. Zároveň
informoval žalobkyňu v 1. rade, že v prípade trvalých následkov z predmetnej škodovej udalosti je
spravidla rok po škodovej udalosti potrebné uplatniť si nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia (č.l.
18).

39. Z potvrdenia o príjme žalobcu v 2. rade mal súd za preukázané, že žalobca v 2. rade bol zamestnaný
od 14.03.2017 do 31.08.2017 u spoločnosti SlovTan Contract Tannery, so sídlom Priemyselná 1,
Liptovský Mikuláš. Za obdobie mesiacov 08/2017 do 01/2018 predstavoval priemerný hrubý príjem
žalobcu v 2. rade sumu vo výške 731,93 eur a priemerný čistý príjem sumu vo výške 573,73 eur (č.l. 20).

40. Z potvrdenia o príjme žalobkyne v 1. rade mal súd za preukázané, že žalobkyňa v 1. rade bola
zamestnaná od 07.07.2011 u spoločnosti SVI Slovakia s.r.o., ostatní - mimo management, so sídlom
VyšnéFabriky739,LiptovskýHrádok.Zaobdobiemesiacov08/2017do01/2018predstavovalpriemerný
čistý príjem žalobkyne v 1. rade sumu vo výške 1.029,07 eur (č.l. 21).

41. Predžalobnou výzvou zo dňa 13.02.2020 vyzvali žalobcovia žalovaného na úhradu žalobou
uplatneného nároku (č.l. 22).

42. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, rozhodnutím zo dňa 24.04.2018, č. 200-005902-
CA02/2018 rozhodla o nároku žalobcu v 2. rade na nemocenské za obdobie od 06.03.2018 do zániku

nároku na nemocenské vo výške 13,52 eur za deň (č.l. 25).

43. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, rozhodnutím zo dňa 10.04.2018, č. 200-005070-
CA02/2018 rozhodla o nároku žalobkyne v 1. rade na nemocenské za obdobie od 06.03.2018 do zániku
nároku na nemocenské vo výške 20,26 eur za deň (č.l. 27).

44. Zo záznamu ošetrujúceho lekára zo dňa 25.02.2019, vypracovaný MUDr. L. M., mal súd za
preukázaný - popis trvalých následkov u žalobkyne v 1. rade (č.l. 29).45. Žalovaný listom zo dňa 04.04.2019 požiadal žalobkyňu v 1. rade o zaslanie dokladov, a to:
vyplnený lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý vypracováva posudzujúci lekár
a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je

posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo
jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov; lekárske správy z ošetrení, prijímacie a
prepúšťacie správy z nemocníc (kópie) (všetky lekárske správy súvisiace s úrazom), t. j. lekárske správy
preukazujúce aktuálny zdravotný stav. Zároveň žalobkyňu v 1. rade informoval, že náhrada škody môže

byť poukázaná po skončení šetrenia poistnej udalosti (č.l. 31).

46. Žalovaný listom zo dňa 02.05.2019 požiadal žalobkyňu v 1. rade o zaslanie dokladov ku škodovej
udalosti, a to lekárskych správ z ošetrení, prijímacích a prepúšťacích správ z nemocníc. Žiadal predložiť
všetky lekárske správy, na základe ktorých MUDr. M. stanovil hodnotenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia, preukazujúce trvalé následky po dopravnej nehode zo dňa 24.02.2018. Zároveň žalobkyňu

v 1. rade informoval, že náhrada škody môže byť poukázaná po skončení šetrenia poistnej udalosti (č.l.
30).

47. Z lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 31.08.2018 vyplýva, že MUDr. Jozef Krišák stanovil
celkový počet bodov za bolestné u žalobkyne v 1. rade v rozsahu 230 bodov (správne má byť uvedené

220 bodov vrátane zvýšenia; nesprávny súčet - poznámka súdu). (č.l. 192)

48. Žalovaný listom zo dňa 03.03.2020 odpovedal na predžalobnú výzvu žalobcov, v ktorom namietol
položku 113a, ako aj nesprávny súčet bodov. Dal do pozornosti, že znaleckým posudkom vypracovaným
MUDr. Z. G., znalcom v odbore zdravotníctvo - chirurgia, ktorý žalobcovia uvádzali vo svojej výzve,

žalovaný nedisponuje. Ďalej poukázal na to, že pre posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia je
potrebné dodať lekárske správy preukazujúce zdravotný stav, na základe ktorého bol lekársky posudok
o sťažení spoločenského uplatnenia stanovený. Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia
bol vyhotovený dňa 24.04.2019, avšak posledná lekárska správa žalobkyne v 1. rade, ktorou žalovaný
disponuje je z augusta 2018. Zároveň sa vyjadril aj k nároku na náhradu za stratu zárobku počas

pracovnej neschopnosti (č.l. 199). Pred odoslaním citovaného listu žalovaného prebiehala elektronická
komunikácia medzi žalovaným a právnym zástupcom žalobcov (č.l. 194 - 196).

49. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 24.09.2018, o nemocenských
dávkach,vyplatenýchSociálnoupoisťovňoužalobkyniv1.radezaobdobieod01.01.2018do31.08.2018

vyplýva, že dávky boli vyplatené vo výške 3.626,30 eur. (č.l. 197)

50. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 04.10.2018, o poberaní
nemocenského, ošetrovného a materského na účely vylúčenia povinnosti platiť poistné na zdravotné
poistenie, mal súd za preukázané, že žalobcovi v 2. rade bolo vyplatené nemocenské od 06.03.2018

do 25.03.2018. (č.l. 198)

51. Z potvrdenia o strate na zárobku počas PN - úrazový príplatok žalobkyne v 1. rade, zo dňa
05.09.2018, potvrdenie vypracované zamestnávateľom žalobkyne v 1. rade, vyplýva výška náhrady
príjmu v období od 1. do 3. dňa dočasnej PN (25% DVZ) vo výške 27,62 eur; od 4. dňa do 10. dňa

dočasnej PN (55% DVZ) vo výške 141,80 eur; celková suma, ktorá bola žalobkyni v 1. rade vyplatená
ako náhrada príjmu vo výške 169,43 eur (č.l. 206).

52. Z potvrdenia o strate na zárobku počas PN - úrazový príplatok žalobcu v 2. rade, zo dňa 05.10.2018,
potvrdenie vypracované zamestnávateľom žalobcu v 2. rade, vyplýva výška náhrady príjmu v období od

1. do 3. dňa dočasnej PN (25% DVZ) vo výške 18,44 eur; od 4. dňa do 10. dňa dočasnej PN (55%
DVZ) vo výške 94,65 eur; celková suma, ktorá bola žalobcovi v 2. rade vyplatená ako náhrada príjmu
vo výške 113,09 eur (č.l. 207).

53. Zo znaleckého posudku č. 29-2018, vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, MUDr.

Z. G., dňa 21.04.2018 (súdu doručený dňa 15.01.2021 na č.l. 230) vyplýva, že tento bol vypracovaný v
trestnej veci prečinu ublíženia na zdraví žalobcov. Súd mal za preukázané, že dňa 24.02.2018
v čase o 05:38 hod. I. L. viedol ako vodič motorové vozidlo K.. V., W.: Z.-XXX-N., v meste Liptovský
Mikuláš, pričom v dôsledku mikrospánku a skutočnosti, že viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu došlo kdopravnejnehodeačelnejzrážkesoprotiidúcimmotorovýmvozidlomzn.U.N.,W.:G.-XXX-R.,vodičom
ktorého v čase dopravnej nehody bol žalobca v 2. rade a spolujazdkyňou bola žalobkyňa v 1. rade,
ktorábolahospitalizovanávnemocnicisnarazenoukrčnouchrbticou,zlomeninouľavejruky,zlomeninou

kostnej časti nosa, tržnou ranou na hlave v hornej pravej časti a ľavým okom s predpokladanou dobou
liečenia do 42 dní. U žalobcu v 2. rade došlo k narazeniu hrudníka s dobou liečenia od 24.02.2018 od
25.03.2018. Znalec stanovil v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. pre určenie bolestného u žalobkyne v 1.
rade počet bodov 255 a u žalobcu v 2. rade počet bodov 20.

54. Listom zo dňa 27.07.2021 označený ako „Likvidácia škodovej udalosti - oznámenie o likvidácii“
oznámil žalovaný žalobkyni v 1. rade, že zlikvidoval nahlásenú škodovú udalosť zo dňa 24.02.2018 a
poistnéplnenievovýške2.024,40eur(náhradazabolesťvpočte20bodovvovýške381,60eur;náhrada
škody za SSU v počte 75 bodov vo výške 1.520,- eur; náklady spojené s liečením vo výške 122,88 eur)
poukazuje na bankový účet. Uviedol, že opätovne preštudoval celú doloženú zdravotnú dokumentáciu,
ktorú postúpil na vypracovanie odborného vyjadrenia za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia

súdnemu znalcovi z odvetvia chirurgie, doc. MUDr. U. Č., PhD., na základe ktorého pristúpil žalovaný
k do likvidácii bolestného vo výške 20 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo hodnotené na
základedoloženejzdravotnejdokumentácieafotodokumentáciepoškodenejhodnotenoupoložkou259b
- Poškodenie tváre sprevádzané vzbudzujúci súcit alebo ošklivosť ľahkého stupňa u ženy vo výške 75
bodov. K preplateniu nákladov za liečenie žalovaný pristúpil v plnej výške uplatneného nároku v celkovej

sume 122,88 eur. (č.l. 300)

55. Z odborného vyjadrenia č. 34/2021, vypracované znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia, doc. MUDr. U. Č., PhD., dňa 25.07.2021, mal súd za preukázané skutočnosti tvrdené
žalovaným v liste zo dňa 27.07.2021. (č.l. 302)

56. Z elektronickej komunikácie medzi žalovaným a právnym zástupcom žalobcov zo dňa 15.07.2021
- 28.07.2021 (č.l. 340 - 346) mal súd za preukázané, že žalovaný žiadal žalobkyňu v 1. rade o osobnú
účasťnavyšetreníuznalca,resp.minimálneozaslaniefotografiítvárepredanajmäpoúraze.Žalobkyňa
v 1. rade z dôvodu gravidity odmietla osobnú účasť na vyšetrení a zaslala požadovanú fotodokumentáciu

jej tváre.

57. Zo znaleckého posudku č. 915472 - 68/23, vypracovaný znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia, MUDr. L.O. U. (znalecké dokazovanie nariadené súdom, č.l. 416), vyplýva stanovenie
bodového ohodnotenia bolestného v rozsahu 225 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu

75 bodov pre žalobkyňu v 1. rade. Menovaný znalec sa vyjadril k správnosti a presnosti postupov a
záverov pri vypracovaní odborného vyjadrenia doc. MUDr. U. Č., PhD., keď uviedol, že tento postup
ako aj závery pri vypracovaní odborného vyjadrenia považuje za správne a presné a za dostatočne
objektívnedoloženéaodôvodnené.Ďalejsaznaleczaoberalspornoupoložkouč.113a,keďkonštatoval,
že pomliaždenie jej pravého ramena pri dopravnej nehode nie je lekársky zdokumentované a priznanie

bolestného za 2 položky č. 113a teda nie je správne.

58. Žalobcovia sa žalobou proti žalovanému domáhali nároku na náhrady škody na zdraví, ušlého zisku
a sťaženia spoločenského uplatnenia, nárok ktorým im mal vzniknúť následkom škodovej udalosti č.
3468 - 2018 dňa 24.02.2018, spôsobenej vodičom motorového vozidla zn. V., W.: Z.-XXX-N., povinne

zmluvne poistené u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti došlo u žalobkyne v 1. rade k narazeniu
krčnej chrbtice, zlomenine ľavej ruky, zlomenine kostnej časti nosa, tržnej rane na hlave v hornej pravej
časti a ľavým okom a u žalobcu v 2. rade k narazeniu hrudníka. Žalobcovia si svoje nároky uplatnili
priamo u žalovaného. Žalovaný pred podaním žaloby čiastočne plnil vo vzťahu k bolestnému a vo vzťahu
k nároku na náhradu za stratu na zárobku. Uvedené tvrdenia neboli medzi sporovými stranami sporné.

59. Žalobcovia v priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 03.04.2023 vzali žalobu v časti
bolestného žalobkyne v 1. rade vo výške 381,60 eur, v časti nároku na zaplatenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobkyne v 1. rade vo výške 1.520,- eur a v časti náhrady nákladov na
liečenie žalobkyne v 1. rade vo výške 122,80 eur späť, navrhli konanie v tejto časti zastaviť. Svoj návrh

zdôvodnili tým, že žalovaný po podaní žaloby uvedené nároky žalobkyne v 1. rade uhradil.

60. Podaním zo dňa 15.10.2024, s poukazom na závery znaleckého posudku, vypracovaný znalcom
MUDr. L. U., vzali žalobcovia žalobu v časti bolestného žalobkyne v 1. rade vo výške 571,80 eur a včasti nároku na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v 1. rade vo výške
4.394,80 eur späť a navrhli konanie v tejto časti zastaviť.

61. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby vyjadril súhlas na pojednávaní dňa 15.10.2024.

62. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
63. Späťvzatie žaloby predstavuje procesné právo žalobcov disponovať s predmetom sporu. Vzhľadom

na vyslovený súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby na pojednávaní dňa 15.10.2024 súd
vyhovel návrhu žalobcov a v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení prvým výrokom rozsudku
konanie zastavil.

64. Po čiastočnom späťvzatí žaloby tak predmetom sporu zostal nárok žalobcov na náhradu za stratu

na zárobku.

65. Podľa § 427 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzické
a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj

prevádzateľ lietadla.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o PZP“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
d) na náhradu ušlého zisku.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP (účinný v čase tvrdeného vzniku omeškania), poisťovateľ je povinný
bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť
poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP (účinný v čase tvrdeného vzniku omeškania), poisťovateľ je povinný
poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu

o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia.Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP (účinný v čase tvrdeného vzniku omeškania), ak poisťovateľ nesplní
povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“, účinný v čase vyplácania
náhrady za stratu zárobku), náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného
sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov
o sociálnom poistení.
Podľa § 87 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, účinný v čase vyplácania náhrady za stratu

zárobku, suma úrazového príplatku
a) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto
dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

66. Žalobkyňa v 1. rade žiadala priznať nárok na zaplatenie rozdielu medzi skutočnou ušlou mzdou
a vyplatenou náhradou žalovaným vo výške 774,76 eur. Priemernú mesačnú čistú mzdu žalobkyňa
preukazovala potvrdením od zamestnávateľa (SVI Slovakia s.r.o., Liptovský Hrádok) za obdobie
mesiacov 08/2017 do 01/2018 a bola vo výške 1.029,07 eur. Z potvrdenia o strate na zárobku počas PN

- úrazový príplatok žalobkyne v 1. rade, zo dňa 05.09.2018, vyplýva výška náhrady príjmu v období od
1. do 3. dňa dočasnej PN (25% DVZ) vo výške 27,62 eur; od 4. dňa do 10. dňa dočasnej PN (55%
DVZ) vo výške 141,80 eur. Celková suma, ktorá bola žalobkyni v 1. rade vyplatená ako náhrada príjmu
za prvých 10 dní práceneschopnosti bola vo výške 169,43 eur Z vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že žalovaný listom zo dňa 28.09.2018 priznal žalobkyni náhradu za stratu na zárobku

počas práceneschopnosti v období od 24.02. do 31.08.2018 vo výške 1.773,36 eur a táto jej mala byť
poukázaná na bankový účet v H. V..

67. Žalobca v 2. rade žiadal priznať nárok na zaplatenie rozdielu medzi skutočnou ušlou mzdou a
vyplatenou náhradou žalovaným vo výške 96,72 eur. Priemerná mesačná čistá mzda žalobcu v 2. rade

bola vo výške 573,73 eur, ako vyplýva z potvrdenia o príjme zamestnávateľa SlovTan Contract Tannery,
Liptovský Mikuláš. Z potvrdenia o strate na zárobku počas PN - úrazový príplatok žalobcu v 2. rade, zo
dňa 05.10.2018, vyplýva výška náhrady príjmu v období od 1. do 3. dňa dočasnej PN (25% DVZ) vo
výške 18,44 eur; od 4. dňa do 10. dňa dočasnej PN (55% DVZ) vo výške 94,65 eur. Celková suma,
ktorá bola žalobcovi v 2. rade vyplatená ako náhrada príjmu za prvých 10 dní práceneschopnosti bola

vo výške 113,09 eur. Žalovaný listom zo dňa 18.10.2018 priznal žalobcovi v 2. rade náhradu za stratu
na zárobku počas práceneschopnosti v období od 24.02.2018 do 25.03.2018 vo výške 206,51 eur a táto
mala byť poukázaná na účet vo X. Ú. V., R.. F...
68. Uvedené skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné. Spornou bol spôsob výpočtu náhrady
za stratu, keď žalobcovia mali za to, že žalovaný síce aplikoval ustanovenie § 446 Občianskeho

zákonníka účinné v čase vzniku škody, avšak poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 10.10.2018 (PL. ÚS 10/2016), v zmysle ktorého citované ustanovenie bolo v nesúlade s Ústavou
Slovenskej republiky, ako aj s predpismi práva EÚ a konštantnou judikatúrou ESĽP a Súdneho dvora EÚ.
69. Súd poukazuje na to, že podľa právnej úpravy, účinnej a platnej v čase rozhodovania žalovaného o
náhrade za stratu na zárobku, sa poškodenému namiesto náhrady škody poskytovala náhrada za stratu

na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného, ktorá sa posudzovala a určovala rovnako ako
úrazový príplatok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Poškodenému patril po dobu
pracovnej neschopnosti ako náhrada za stratu na zárobku úrazový príplatok (§ 85 až § 87 ZSP a § 446
OZ). Základom pre určenie presnej výšky tohto nároku bola suma úrazového príplatku ako úrazovej
dávky poskytovanej z úrazového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.

70. Úrazový príplatok sa poskytoval podľa počtu dní trvania práceneschopnosti vo výške, ktorá sa určila
z denného vymeriavacieho základu poškodeného spravidla vypočítaného z podielu súčtu vymeriavacích
základov dosiahnutých v rozhodujúcom období (kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v
ktorom bol poškodený uznaný za práceneschopného) a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia.
71. Nárok na úrazový príplatok vznikol od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti a poskytoval

sa za dni. Poškodenému nepatrila náhrada za celú stratu na zárobku, ale zákon ju obmedzil zákonným
limitom upraveným v ustanovení § 87 zákona o sociálnom poistení, keď stanovil, že suma úrazového
príplatku je 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do
tretiehodňatejtodočasnejpracovnejneschopnostia 25%dennéhovymeriavaciehozákladuodštvrtéhodňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Denný vymeriavací základ sa určoval v zmysle ustanovenia § 84
zákona o sociálnom poistení ako podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca neobmedzených
podľa § 138 ods. 12 zákona o sociálnom poistení, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu

kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, ak zákon o sociálnom poistení neustanovoval inak.
72. Je nepochybné, že výpočet náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti bol
veľmi zložitý, neprehľadný a voči poškodeným diskriminujúci, čo malo za následok prieskum súladu
ustanovenia § 446 OZ s Ústavou SR. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 10.10.2018
(sp. zn. PL. ÚS 10/2016) rozhodol, že ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka nie je v súlade s čl. 12

ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň ústavný súd rozhodol, že dňom vyhlásenia
nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca citované ustanovenie účinnosť. Pre prípad, ak by
Národná rada Slovenskej republiky neuviedla toto ustanovenie zákona do súladu s ústavou, toto stráca
po šiestich mesiacoch od vyhlásenia nálezu platnosť.
73. Uvedené však nič nemení na tom, že žalovaný v čase rozhodovania o uplatnených nárokoch
žalobcov rozhodoval v súlade s vtedy platným a účinným zákonom. Citovaný nález nadobudol platnosť

dňom jeho vyhlásenia Z. z., a to dňom 30.01.2019, vtedy došlo k zrušeniu „starého“ ustanovenia §
446, účinného do 30.11.2019. K zmene citovaného ustanovenia došlo novelou č. 394/2019 Z. z.. Z
prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.12.2019 vyplýva, že ustanoveniami § 446, § 447, §
447b a § 448 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. decembrom 2019; vznik týchto právnych
vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom

do 30. novembra 2019. (§ 879w OZ)
74. Otázkou derogačných účinkov nálezu ústavného súdu sa zaoberal Ústavný súd SR vo svojom
rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 5/2021 67/2021, keď konštatoval že „Pokiaľ ide o okruh využiteľných prípadov
na podanie návrhu na konanie o súlade právnych predpisov všeobecným súdom po prerušení konania
v konkrétnej veci, platí, že hypotéza ustanovenia čl. 144 ods. 2 ústavy je limitovaná účinkami ex

nunc derogačného nálezu ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 3 ústavy (s absenciou retroaktivity ním
vyvolaného nového právneho stavu).“ ... bod 20 nálezu: „právne účinky derogačného nálezu ústavného
súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy sú orientované (v zásade) pro futuro (ex nunc). Vyplýva
to z čl. 125 ods. 3 a 6 ústavy, ktorého zákonným odrazom je § 91 ods. 1 zákona o ústavnom
súde. Ide o mechanizmus, ktorý po strate účinnosti normatívneho textu zasiahnutého nesúladom

právnych predpisov (teda po pominutí spôsobilosti byť normatívnym podkladom pre tvorbu právnych
vzťahov), keď taká strata nastáva (až a práve) dňom vyhlásenia derogačného nálezu ústavného
súdu v zbierke zákonov (nie skôr, resp. spätne, teda ex tunc), predpokladá až následné zosúladenie
právnych predpisov, a to legislatívnou činnosťou orgánov, ktoré derogačným nálezom ústavného
súdu zasiahnuté právne predpisy vydali. Taká zosúlaďovacia zmena (alebo prijatie nového) právneho

predpisu nadobudne účinnosť (štandardným spôsobom) až po jej prijatí, najskôr dňom vyhlásenia
novoprijatého právneho predpisu v zbierke zákonov. Popísaný a ústavou v čl. 125 ods. 3 kogentne
ustanovený mechanizmus (nepodliehajúci modifikácii rozhodnutím ústavného súdu) neodôvodňuje
prijať záver o retroaktívnom pôsobení derogačného nálezu ústavného súdu ani diferencovať účinky
takého nálezu podľa návrhového subjektu (inak v prípade ostatných aprobovaných navrhovateľov a inak

v prípade všeobecného súdu). Aj celkovo akákoľvek ústavne konformná úvaha o prípadných spätných
účinkoch normatívnej zmeny právneho predpisu (zmenu generovanú derogačným nálezom ústavného
súdunevynímajúc)musímaťexplicitnú,ústavnúalebozákonnúoporu(pozriajPL.ÚS1/2018).Samotná
ústava počíta so spätnými účinkami len v oblasti trestného zákonodarstva, a to v jej čl. 50 ods. 6.
Parciálne modifikované prvky takých účinkov sú (avšak bez použiteľnosti v posudzovanom prípade)

upravené v § 93 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde, a to na účel kompenzácie skoršieho pôsobenia
normatívnych účinkov právneho predpisu, ktorý sa následne v dôsledku vyhlásenia derogačného nálezu
ústavného súdu ocitol (celkovo alebo čiastočne) v pozícii nesúladu s právnym predpisom vyššej
právnej sily. Konštrukciou vykonávacej zákonnej úpravy je zároveň vyjadrené rozhranie medzi účinkami
derogačného nálezu ústavného súdu pre obdobie po jeho vyhlásení (na základe čl. 125 ods. 3 ústavy,

resp. § 91 ods. 1 a zároveň aj § 92 zákona o ústavnom súde sú také účinky upravené v § 91 ods. 2
zákonaoústavnomsúdeakokonštantnýzosúlaďovacípostupav§91ods.3tohtozákonaakovariabilný
normatívny mechanizmus) a na obdobie pred vyhlásením derogačného nálezu ústavného súdu, keď
ide o špecifické výnimky pre inak (generálne) nedotknuté právne vzťahy, ktoré vznikli v tomto skoršom
období (osobitné ustanovenia jednak § 93 ods. 1 a jednak § 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde)“.

75. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom,
keď aplikujúc ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodovania vychádzal
pri výpočte náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti žalobcov rovnako ako pri
stanovení úrazového príplatku podľa zákona o sociálnom poistení a preto súd nárok žalobkyne v 1. radena zaplatenie sumy vo výške 774,76 eur a nárok žalobcu v 2. rade na zaplatenie sumy vo výške 96,72
eur titulom náhrady za stratu na zárobku, vrátane uplatneného príslušenstva, ako nedôvodný zamietol.
76. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom sporu zostal aj nárok žalobkyne v 1. rade na zaplatenie

príslušenstva, ktoré si žalobkyňa uplatnila vo vzťahu k nároku na zaplatenie rozdielu medzi vyplatenou
úhradou a skutočnou výškou škody na zdraví (bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia), a to
vo výške 5% ročne zo sumy 1.156,36 eur od 05.09.2018 do 27.07.2021 (sumu 1.156,36 eur žalobcovia
bližšie nešpecifikovali, preto súdu nie je zrejmé, z čoho táto suma pozostáva), vo výške 5% ročne zo
sumy 1.520,- eur od 04.04.2019 do 27.07.2021 (podanie zo dňa 15.10.2024).

77. Žalovaný pristúpil dňa 27.07.2021 k „dolikvidácii“ náhrady škody za bolesť v počte 20 bodov, pričom
argumentoval vyhotovením Odborného vyjadrenia č. 36/2001 vypracovaným doc. MUDr. U. Č., PhD.,
ktorý stanovil celkový počet 225 bodov za bolesť. Žalovaný, okrem predloženého odborného vyjadrenia,
nepredložil k uvedenému žiadne iné prostriedky procesnej obrany (argumentáciu o nepredložení
relevantnýchdokladovžalobkyňoukpreukázaniutohtonároku),resp.tvrdenia,ktoréviedlik„dolikvidácii“
nároku na náhradu škody za bolesť. Súd tak dospel k názoru, že žalovanému nebránilo nič v tom,

aby doklady, ktorými disponoval, predložil v rozhodnom čase kompetentnej osobe na preskúmanie
dôvodnosti a rozsahu uplatneného nároku. Súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa predložila
žalovanému v súvislosti s uplatneným nárokom lekársky posudok o bolestnom zo dňa 31.08.2018,
vypracovaný MUDr. L. M., žalovaný z uvedeného lekárskeho posudku pri určení výšky aj vychádzal,
ako vyplýva z jeho vyjadrenia k žalobe, keď uviedol, že v uvedenom lekárskom posudku sú nesprávne

spočítané body a namietol položku 113a. Je zrejmé, že žalovaný ukončil šetrenie najneskôr dňa
28.09.2018,keďlistomzoznačenéhodňaoznámilžalobkyniv1.raderozsahpoistnéhoplnenia.Nakoľko
žalobcovia nenamietali dĺžku šetrenia, súd ustálil, že toto žalovaný vykonal v zákonnej trojmesačnej
lehote od nahlásenia škodovej udalosti. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP je poisťovňa
povinná zaplatiť poistné plnenie v lehote 15 dní od skončenia šetrenia. Keďže žalovaný nesprávne určil

výšku náhrady za bolesť a túto (v správnej výške) v stanovenej lehote nezaplatil, 16. dňom od skončenia
šetrenia sa dostal do omeškania. Súd priznal žalobkyni v 1. rade nárok na zaplatenie zákonných úrokov
z omeškania zo sumy dodatočného plnenia vo výške 381,60 eur od 13.10.2018 do 27.07.2021, kedy
žalovaný plnil. Súd žalobkyňou uplatnený nárok z uvedenej sumy od 05.09.2018 do 12.10.2018 ako
nedôvodný zamietol.

78. Iná situácia nastala v prípade nároku na zaplatenie príslušenstva vo vzťahu k náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Aj v tomto prípade žalovaný plnil až dňa 27.07.2021. Súd však musí
konštatovať, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa dostatočným spôsobom
neposkytla súčinnosť a nepredložila žalovanému všetky potrebné podklady k prešetreniu rozsahu
uplatneného nároku. Žalobkyňa už v žalobe poukazovala na znalecký posudok vypracovaný U.. Z. G.,

znalcom z odboru zdravotníctvo - chirurgia, tento však k žalobe nepriložila a odkazovala na trestné
konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 2T/86/2018. Žalobkyňa netvrdila, že
žalovaný bol účastníkom označeného trestného konania, a teda mal možnosť sa s týmto znaleckým
posudkom oboznámiť. Žalovaný sa viacnásobne domáhal predloženia všetkej potrebnej zdravotnej
dokumentácie, čo mal súd v konaní preukázané zo žiadostí o zaslanie dokladov k škodovej udalosti

zo dňa 05.03.2018, 04.04.2019 a 02.05.2019, rovnako z elektronickej komunikácie medzi žalovaným a
právnym zástupcom žalobcov z februára 2020. Po doručení znaleckého posudku MUDr. Z. G. žalovaný
predložil všetku jemu doručenú dokumentáciu doc. MUDr. U. Č., PhD., ktorý požadoval o osobné
vyšetrenie žalobkyne v 1. rade, ktoré žalobkyňa v 1. rade z dôvodu gravidity odmietla a teda následne
doručila aspoň fotodokumentáciu tváre pred a po úraze. Na základe uvedených skutočností súd dospel

k záveru, že žalobkyňa v 1. rade neposkytla žalovanému potrebnú súčinnosť na to, aby žalovaný
mohol riadne ukončiť šetrenie vo vzťahu k jej nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia.
Bezodkladne po tom, ako žalovaný ukončil šetrenie, teda po vypracovaním odborného stanoviska MUDr.
Č., žalovaný pristúpil k plneniu dňa 27.07.2021. Súd má za to, že žalovanému nie je možné pričítať
omeškanie s úhradou tohto nároku. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.

79. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

80. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení,
pričom zohľadnil tak mieru zavinenia na zastavení konania, ako aj úspech sporových strán v konaní.

81. Vychádzajúc z priebehu súdneho konania, ako aj s poukazom na jednotlivé nároky sporových strán

súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu k jednotlivým nárokom
oddelene.

82. Výška nároku žalobkyne v 1. rade na náhradu škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia závisela od záverov znaleckého dokazovania. Tu súd poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.12.2017, sp. zn. 10Co/191/2017, z odôvodnenia ktorého vyplýva,

že „Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí
od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného
žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum
zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej
činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce.

Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom
druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti
strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená;
jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže
mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho

procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva
iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku.“

83. Žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia vo väčšom rozsahu, ako v konečnom dôsledku žalovaný v priebehu konania plnil, správnosť

plnenia však bola potvrdená až výsledkami vykonaného znaleckého dokazovania, a preto žalobkyňa
v 1. rade v ostatnej časti vzala žalobu späť. Nie je preto možné žalobkyňu považovať za procesne
neúspešnú, alebo úspešnú len sčasti a z uvedeného dôvodu jej súd priznal nárok na trovy konania
v celom rozsahu v časti, pre ktorú muselo byť konanie zastavené, keď žalovaný po podaní žaloby
čiastočne plnil dňa 27.07.2021 (IV. výrok rozsudku).

84. V časti nároku na náhradu za stratu na zárobku súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto
procesne úspešnému žalovanému proti neúspešnej žalobkyni v 1. rade (v sume 774,76 eur) a žalobcovi
v 2. rade (v sume 96,72 eur) súd priznal nárok na náhradu trov konania celom rozsahu.

Poučenie:

P o u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.