Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125243795
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6125243795.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu A. B., narodeného XX.
XXXXXXX XXXX, C., D. XXXX/X, zastúpeného Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o.,
Bratislava, Záhradnícka 41, IČO: 51 290 596, proti žalovanému A. E. F., súdnemu exekútorovi, G. H.
I., I., D. X, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica z 11. marca 2025 č. k. 9C/11/2025-18, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 11. marca 2025 č. k. 9C/11/2025-18 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním

napadnutým uznesením z 11. marca 2025 č. k. 9C/11/2025-18 (ďalej len ,,uznesenie súdu prvej
inštancie“)návrh nanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol(prvývýrok).Onárokunanáhradutrov
konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi
nepriznáva (druhý výrok).
1.1. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa udelenia príklepu

dražiteľovi a zrušiť dražbu na nehnuteľnosť uvedenú vo vyhláške o dražbe nehnuteľnosti uverejnenú v
Obchodnom vestníku č. 236/2024 z 5. decembra 2024, a to bytu č. XX vo vchode D. 2, E. 2, so súpisným
číslom XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaného na Okresnom úrade Bratislava –
katastrálny odbor, katastrálne územie I., obec: C. – I., okres: C. J. (ďalej len „nehnuteľnosť“).
1.1.1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný oznámil dražbu
na nehnuteľnosť žalobcu v exekučnom konaní sp. zn. 167EX 204/20 vyhláškou o dražbe nehnuteľností,

ktorá bola uverejnená v Obchodnom vestníku č. 236/2024 z 5. decembra 2024.
1.1.2. Uviedol, že cena nehnuteľnosti bola stanovená znaleckým posudkom č. 173/2024 znalcom
Ing. Miroslavom Illavským PhD. na sumu 192.000,- Eur. Všeobecná hodnota závady viaznucej na
nehnuteľnosti bola stanovená na sumu 147.000,- Eur. Závada, ktorá viazne na nehnuteľnosti, vyplýva
z vecného bremena, ktoré spočíva v práve doživotného bývania a užívania žalobcovho otca (p. B.
staršieho).

1.1.3. Podľa názoru žalobcu stanovená hodnota závady viaznucej na nehnuteľnosti bola ohodnotená
neprimerane vysoko, keď znalci v prípade vecného bremena znižujú hodnotu stavby v rozpätí od 20 %
– 30 % z celkovej ceny nehnuteľností. V posudzovanej veci hodnota závady vyplývajúcej z vecného
bremena vo výške 147.000,- Eur predstavuje 76 % (2-krát viac ako bežné ohodnotenie takejto závady),
ktoráznižujehodnotunehnuteľnostinaabsurdnenízkucenu. Malzato,že znalecajžalovanýnesprávne
vyhodnotili tieto skutočnosti, v dôsledku čoho žalovaný uviedol vo vyhláške o dražbe nehnuteľnosti

absurdne nízku cenu najnižšieho podania.1.1.4. Ďalej žalobca poukázal na to, že podobné nehnuteľnosti – byty, ktoré majú podobné rozmery a
kvality a nachádzajú sa v danej lokalite, sa predávajú za sumu 200.000,- Eur.
1.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 329

ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“), § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,EP“ alebo ,,Exekučný poriadok“).
1.3. Podľa názoru súdu prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúci voči
žalovanému (súdnemu exekútorovi) je neprípustný.

1.3.1. Súd prvej inštancie poukázal na to, že postavenie a činnosť súdnych exekútorov upravuje osobitný
predpis, a to Exekučný poriadok. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku je exekútor štátom určenou
a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (súdnych a iných
rozhodnutí). V zmysle § 3 Exekučného poriadku súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne
a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,
medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne

záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom
konaní. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na exekučnú
činnosť, ako aj ďalšiu činnosť podľa Exekučného poriadku, pričom činnosť súdneho exekútora môže
svojimi rozhodnutiami ovplyvňovať iba exekučný súd, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie a aj
to iba v intenciách aké mu umožňuje Exekučný poriadok.

1.3.2. Súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený zasahovať do priebehu exekučného konania
vydávaním neodkladných opatrení, ktorými by ukladal akékoľvek povinnosti súdnemu exekútorovi alebo
zastavil, alebo prerušil exekučné konanie.
1.3.3. Exekučné konanie je samostatným konaním, oddeleným od civilného sporového konania,
ktorý má osobitné inštitúty upravené v zákone (Exekučný poriadok) umožňujúce namietať postup

súdneho exekútora. Exekučné právo pritom zabezpečuje aj ochranu povinného a práv tretích osôb
pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí
a povinný v exekúcii (teda aj žalobca) má možnosť brániť sa v exekúcii prostredníctvom inštitútov
upravených v Exekučnom poriadku, ktorých výsledkom môže byť úplné alebo čiastočné zastavenie
exekúcie.

1.4. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol
z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
1.5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods.
1 CSP.
1.5.1. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, hoci bol konaní úspešný, pretože

žalovanému nevznikli žiadne trovy konania.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie žalobca podal včas odvolanie.
2.1. Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
2.2. Mal za to, že mu bola znemožnená možnosť brániť sa na súde ochrany svojho majetku. 2.3. V čase,

keď žalovaný vykonával dražbu, nebol v dobrom duševnom rozpoložení, nakoľko mal zvýšený strach o
svojhootca,ktorýveľmiťažkoznášalpredajbytu(vminulostimupatriaci),pretosaneobrátilnaadvokáta.
2.4. Poukázal na to, že výška oceneného vecného bremena je absolútne nereálna, pričom po predaji
bytu mu zostane zanedbateľný výťažok, a tým sa jeho život i život jeho otca ešte viac zhorší.
2.5. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“

alebo ,,odvolací súd“) uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, nariadil neodkladné opatrenie a priznal mu
nárok na náhradu trov vo výške 100%.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1, 2
CSP a contrario, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade
s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vyporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 s použitím § 234 ods. 2 CSP.

7. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti

alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by
sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty.

8. Z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch
dôvodov, a to v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade existencie

obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd
pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného
rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí
však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa obmedzí len na
osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) úpravy pomerov, pričom

tietomusiabyťtakéhocharakteru,žeakbyk úpravepomerovnedošlo,mohlobydôjsťknezvrátiteľnému
následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými
obtiažami. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného neodkladného opatrenia nevznikla
niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením neodkladného opatrenia súdu možno
inéhoobmedziťvovýkonejehoprávlenvnevyhnutnomrozsahualenvzáujmesledovanéholegitímneho

cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory,
rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

9. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že súdny exekútor je osoba
splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Vykonávanie exekučnej

činnosti je súčasne výkonom verejnej moci. Je teda zrejmé, že zákonné postavenie exekútora má
zmiešanú povahu. V Slovenskej republike vykonávajú súdnu moc súdy (článok 141 ústavy). Štát však
zákonom preniesol časť svojich mocenských oprávnení (oprávnenia na nútený výkon súdnych a iných
rozhodnutí), ktoré inak prislúchajú všeobecným súdom, na neštátny orgán a osobu. Preto sa ustanovuje,
že súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na exekučnú činnosť. Prenesenie časti

kompetencií zo štátu na tieto osoby je zvýraznené tým, že exekútorovi sa priznalo postavenie verejného
činiteľa.

10. Miesto súdneho exekútora v tejto sústave je determinované aj v ustanovení § 3 Exekučného
poriadku, v ktorom sa ustanovuje, že súdny exekútor je pri výkone svojej činnosti viazaný len Ústavou

Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy
Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich
vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Súdny exekútor teda ako výkonný
orgán musí z každého rozhodnutia súdu v exekučnom konaní vyvodiť dôsledky v súlade s výrokom
súdneho rozhodnutia rovnako, ako je to v prípade záväznosti právneho názoru súdu vyššej inštancie pri

rozhodovaní o opravnom prostriedku. Takými rozhodnutiami totiž môže dôjsť k vysloveniu neprípustnosti
exekúcie alebo k jej zastaveniu z iných zákonných dôvodov, čo je dôvodom na vrátenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

11. Vzhľadom na uvedené súd nemôže obmedziť alebo zastaviť postup súdneho exekútora iným

rozhodnutím, než takým, ktoré mu voči tomuto postupu priznáva Exekučný poriadok (nie aj Civilný
sporový poriadok). Tento záver vychádza predovšetkým z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého štátny orgán môže konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon (v tomto prípade Exekučný poriadok).

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že súdny exekútor ako štátom poverená a splnomocnená osoba má nielen
právo, ale aj povinnosť vykonať exekúciu, preto nie je možné vydať neodkladné opatrenie, ktorým by
sa zabránilo súdnemu exekútorovi vo vykonávaní exekúcie (§ 201 ods. 2 EP).13. Úlohou súdu, ktorý rozhoduje o nariadení neodkladného opatrenia, je zistiť, či existuje, resp.
neexistuje zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, či je potrebné provizórne upraviť
vzťahy medzi stranami, resp. tretími osobami, pričom úlohou súdu pri nariadení neodkladného opatrenia

nie je posúdiť parciálne otázky týkajúce sa procesu vykonávania exekúcie, pretože na to sú určené
osobitné zákonné inštitúty vyplývajúce z Exekučného poriadku, ktoré dávajú dostatočnú možnosť
efektívnej obrany a ochrany osoby, ktorá sa realizáciou dražby v exekučnom konaní cíti dotknutá na
svojich právach.

14. Ak za tohto skutkového a právneho stavu súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol vecne správne a odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť
ako uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP) vrátane závislého výroku o trovách
konania (druhý výrok), pretože súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
15.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15.2. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu

úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
15.3. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by teda mal nárok aj
na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v
odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).