Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoE/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203826
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223203826.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.
Daniela Ilavského a JUDr. Janky Benkovičovej, v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa:
A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, dieťa oprávnenej: C. D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXXX/
XX, F., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., so sídlom

Dunajská 6, Bratislava, proti povinnému: D. G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. I. XXXX/
XX, E., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Lucia Danišovičová, PhD., advokátka so sídlom Drieňová 1/
D, Bratislava, za účasti: Krajská prokuratúra v Bratislave a Komisár pre deti, o odvolaní povinného proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k. 41Em/4/2023-230 zo dňa 06.06.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením nariadil výkon rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 13P/265/2017-759 zo dňa 21.10.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č.k. 20CoP/76/2022-1022 zo dňa 26.10.2022.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 370 ods. 1, 376 ods. 1, § 377 ods. 2, 3, 4
zákona č. 161/2016 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 3 ods. 1 a 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“).

3. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že oprávnená (ďalej aj ,,matka“) sa návrhom domáha výkonu
rozhodnutia z dôvodu, že povinný (ďalej aj „otec“) dlhodobo nerešpektuje vykonateľné a právoplatné
súdne rozhodnutie, ktorým bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti. Konkrétne, rozsudkom

Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/265/2017-759 zo dňa 21.10.2019 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 20P/76/2022-1022 zo dňa 26.10.2022 boli maloleté deti J. a A.
zverené do osobnej starostlivosti matky s právom a povinnosťou oboch rodičov maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok. Otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť na každé maloleté dieťa vo výške
250,-eurmesačnekrukámmatky.Bolupravenýstykotcasmaloletýmideťmivkaždýpárnytýždeňvroku
od piatku 17:00 hod. do nedele 17:00 hod. s tým, že v uvedený deň a hodinu maloleté deti prevezme od

matky v mieste jej bydliska a v uvedený deň a hodinu ich odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matke bola
uložená povinnosť na styk maloleté deti riadne pripraviť a odovzdať otcovi. Otec podal voči rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zverení maloletého A.
do osobnej starostlivosti matky dovolanie argumentujúc, že odvolací súd nezisťoval názor maloletého
k zmene jeho doterajšieho výchovného prostredia. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
29.11.2023 sp. zn. 7CdoR/15/2023 dovolanie otca odmietol.4. Na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým záverom: Maloletý J. sa
nachádza v osobnej starostlivosti matky a maloletý A. v starostlivosti otca, ktorý ho odmieta matke
odovzdať, otec dokonca maloletému neumožnil ani riadne plniť si školskú dochádzku. Za predmetné

konanie bol otec trestne stíhaný a v správnom konaní potrestaný (trestné konanie bolo zastavené z
dôvodu ne bis in idem). Otec nerešpektoval ani súdne rozhodnutia o nahradení jeho súhlasu so zápisom
maloletého do Základnej školy v F., pričom tento stav trvá doposiaľ. Maloletý napriek rozhodnutiam
súdov a jeho prijatiu do Základnej školy v F. do 7. ročníka nenastúpil. Proti otcovi je opätovne vedené
trestné stíhanie vo veci ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1, ods. 3 Trestného

zákona na Okresnej prokuratúre Bratislava IV pod sp. zn. 1 Pv 151/22/1104. Otec dlhodobo marí aj
výkon výchovného opatrenia, ktoré malo prispieť k zmierneniu a náprave dopadov konania otca na
vzájomné vzťahy v rodine a k plynulejšiemu prechodu maloletého zo starostlivosti otca do starostlivosti
matky. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č. k 13P/288/2017-524 zo 04.04.2022 bolo rodičom
i maloletým deťom nariadené výchovné opatrenie – podrobiť sa odbornému poradenstvu v neziskovej
organizácii SPDDD Úsmev ako dar. Maloletý stretávanie v organizácii považoval za stratu času a

nariadené výchovné opatrenie neviedlo k sledovanému účelu, ktorým bola najmä na strane otca
schopnosť oddeliť svoje záujmy od záujmov detí a rozpoznávať najlepší záujem dieťaťa, keďže otec
je napriek právoplatným a vykonateľným rozhodnutiam presvedčený o tom, že najlepším záujmom
maloletého je, aby žil s ním, s matkou sa nestretával, resp. stretával sa dobrovoľne, pokiaľ tak maloletý
bude chcieť, nechodil do školy a učil sa doma, tiež napriek tomu, že súd udelil namiesto otca súhlas so

zápisom maloletého do Základnej školy I. K. H. L. F. a otec bol uznaný za vinného pre prečin ohrozovania
mravnej výchovy maloletého. Poukázal na závery znaleckého dokazovania, ktoré slúžili ako podstatný
podkladprerozhodnutievkonanísp.zn.13P/265/2017,kdebolozvykonanéhoznaleckéhodokazovania
zistené, že maloleté deti by mali byť z psychologického hľadiska zverené do osobnej starostlivosti matky,
nakoľko má lepšie osobnostné dispozície pre zabezpečenie výchovy maloletých detí, najmä z pohľadu

rešpektovania ich vývinových potrieb, ako aj rešpektovania rodičovskej role druhého rodiča.

5. Dospel k záveru o dôvodnosti nariadenia výkonu rozhodnutia, nakoľko v konaní bolo preukázané,
že matka maloletého nemá v osobnej starostlivosti v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia. V
záujme maloletých detí nie je ani to, aby boli naďalej od seba separované a zverené do osobnej

starostlivosti každé inému rodičovi. Pri vyšetrení maloleté deti reagovali výrazne pozitívne na seba
navzájom, bolo vidieť, že sa tešia zo spoločného stretnutia a že prežívajú deficit vzájomného kontaktu.
Obidve deti reagovali pozitívne na matku, maloletý J. výrazne, maloletý A. neutrálne, ale emočne
pozitívne. Maloletý A. pri vlastnom vyšetrení bez prítomnosti rodičov opakovane uvádzal, že otec mu
nedovolí, resp. zabraňuje stretnúť sa s bratom a matkou. Súčasne súd poukázal na závery Najvyššieho

súduSlovenskejrepublikyuvedenévjehorozhodnutízodňa29.11.2023,sp.zn.7CdoR/15/2023,ktorým
súd odmietol dovolanie podané otcom voči rozhodnutiu odvolacieho súdu zo dňa 26.10.2022, sp. zn.
20CoP/76/2022, keď uviedol, že i keď maloletý A. konzistentne v konaní vyjadroval vôľu zotrvať vo
výchovnom prostredí otca, v ktorom sa nachádza od svojich šiestich rokov života, pričom nesúhlasí s
premiestnením k matke, s ktorou žije jeho súrodenec (dvojička), vzhľadom na poznatky zo súdneho

spisu je pochopiteľné, že s danou zmenou po toľkých rokoch izolácie súhlasiť ani nemôže, pretože
preberápostojdospelejosoby,sktoroužije,tedaotca.Súdsazaoberalajnajlepšímzáujmommaloletého
a mal za to, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia a v neskoršej
dobe iba ťažko napraviteľná (nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 618/05), preto v záujme zabránenia
negatívneho ovplyvňovania psychického vývinu maloletého dieťaťa, je nariadenie výkonu rozhodnutia

v jeho najlepšom záujme.

6. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas povinný odvolanie v celom rozsahu z dôvodov
podľa § 377 ods. 3 CMP, nakoľko podľa neho okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu,
spôsobili zánik uloženej povinnosti. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že

návrh matky na nariadenie výkonu rozhodnutia sa zamieta, eventuálne, v prípade potvrdenia uznesenia,
výkon rozhodnutia odložiť. Uviedol, že maloleté dieťa vo veku 13 rokov si vie vytvoriť už názor, ktorý je
súd povinný rešpektovať. Znalecký posudok, na ktorý súd odkazuje bol znaleckým ústavom označený
akonesprávny,neúplnýaneodbornýajehozáveryakonepreukázané,ktoráskutočnosťbolapredmetom
dokazovania v základnom konaní, bol predmetom kontroly Ministerstva spravodlivosti SR, pričom za

vady posudku bol znalec uznaný vinným a bola mu uložená sankcia, ktorá skutočnosť bola taktiež
predmetom dokazovania v základnom konaní. Bol tiež prekonaný inými psychologickými správami a
prekonaný časom, keď od vypracovania znaleckého posudku uplynulo 5,5 roka. Správa neziskovej
organizácie SPDDD Úsmev ako dar zo dňa 14.09.2023 nemôže byť vo vzťahu k posúdeniu názorumaloletého dieťaťa relevantná. Táto správa vo vykonávacom konaní, resp. v žiadnom konaní nebola
vykonaná ako dôkaz a o jej existencii sa dozvedel až z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Správa
bola celkom zreteľne zo spisu sp. zn. B4-13P/288/2017 (o nariadenie výchovného opatrenia vedeného

na Okresnom súde Bratislava IV), zabezpečená po právoplatnosti uznesenia ukladajúceho rodičom
výchovné opatrenie a účastníkom konania doručovaná nebola. Ani súd v konaní sp. zn. 41Em/4/2023
účastníkov s touto správou neoboznámil, nevykonal ju ako dôkaz, účastníci nedostali možnosť sa k
nej vyjadriť. Z vykonaného dokazovania nevyplýva (a nevyplýva to ani z odôvodnenia napadnutého
uznesenia súdu), že by sa pred maloletým o matke a jej správaní vyjadroval negatívne. Nejaví sa

byť vôbec netypické, či nepochopiteľné, že maloletý sa odmieta vzdať svojho domova, v ktorom žije
viac ako polovicu svojho života a že odmieta presun do domácnosti matky, ktorú vídava niekoľko
krát do roka na niekoľko minút, a ktorá svoj záujem o neho koncentruje predovšetkým do písomných
podaní na súde. Názor maloletého je plne odôvodnený situáciou, v ktorej dlhodobo žije a za tejto
situácie preto nevykazuje žiadne zvláštnosti. Nie je zrejmé z akého dôvodu súd de facto vyhodnotil
názor maloletého ako neautonómny, resp. prebratý od neho, avšak súčasne odmietol vyhodnotiť to,

ako sa na názore maloletého podieľa správanie matky. Podľa matky maloletý A. žijúci u neho sa s
matkou nechce stýkať z dôvodu manipulácie, ale názor maloletého J. odmietajúceho sa stýkať s ním
je jeho slobodným názorom a nie manipuláciou zo strany matky. Nepochopiteľne znie aj vyjadrenie
súdu, že „maloletý počas svojho výsluchu na súde nevedel uviesť, prečo sa nestretáva s matkou, iba
hovoril, že matka nerešpektuje jeho názory.“ Nedostatok bazálneho rešpektu dieťaťa zo strany matky

(prejavujúci sa napríklad ako únos súrodenca maloletého z predzáhradky jeho rodinného domu) a
následná nedôvera voči matke sú však dostatočné dôvody pre citové odcudzenie dieťaťa od matky.
Navyše, z toho ako súd informoval účastníkov konania o výsluchu maloletého nijako nevyplýva, že by
maloletý nevedel uviesť dôvody jeho nevôle stýkať sa s matkou, resp. nie je zrejmé, či súd takúto otázku
maloletému vôbec položil. Komponentom najlepšieho záujmu dieťaťa je aj požiadavka na jeho riadny

duševný a citový vývin a na stabilitu prostredia, v ktorom sa zdržiava), čím sa súd nezaoberal vôbec.
S prihliadnutím aj na časový odstup medzi vydaním exekučného titulu a aktuálnym časom, kedy súd
o nariadení výkonu exekučného titulu rozhodol je nevyhnutné dôsledne sa zaoberať aj otázkou, či je
maloletý schopný zmenu doterajšieho prostredia emocionálne, citovo a duševne zvládnuť. Poukázal
na nálezy Ústavného súdu SR vo veciach záujmu maloletého dieťaťa. Súčasne s odvolaním podal

návrh na odklad výkonu rozhodnutia exekučného titulu. Svoj návrh odôvodnil obavou vážneho ohrozenia
priaznivého vývoja maloletého. Súd v konaní neskúmal dôvody, pre ktoré matka nepokračovala vo
výchovnom opatrení, resp. prečo sa výchovné opatrenie v neziskovej organizácii Úsmev ako dar
nerealizuje, hoci toto pokračovanie mala samotná organizácia vo svojej správe zo dňa 14.09.2023 (s
ktorou účastníci neboli oboznámení) navrhnúť. Aj to vedie k záveru, že napriek stavu nedostatočného

dokazovania ohľadne psychického prežívania maloletého, môže súd pristúpiť k autoritatívnemu odňatiu
dieťaťazjehostarostlivosti.Zvýsluchumatkynapojednávanídňa06.06.2024pritomvyplynulo,žematka
nevie odpovedať na otázku ako zabezpečiť stabilné psychické prežívanie dieťaťa po jeho odňatí do
starostlivosti matky. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 06.06.2024 zase vyplynulo,
že kolízny opatrovník nevie odpovedať na otázku, či maloletému po jeho odňatí hrozia nejaké psychické

následky.

7. K odvolaniu povinného sa vyjadrila oprávnená. Uviedla, že situácia sa od roku 2017 nezmenila.
Maloletý je naďalej ovplyvňovaný otcom, ten jej ho do dnešného dňa neodovzdal. Maloletí majú
obmedzený kontakt, dokonca netuší, či si maloletý plní školskú dochádzku. Je prirodzené, že maloletý

preberá iný názor, keď si osvojil presvedčenie, že jediný domov je ten u otca. Uvedené ju ani
neprekvapuje, keďže otec maloletému predostiera, že uniesla jeho brata a preto unesie aj jeho. Otec za
posledných sedem rokov nebol schopný maloletému zabezpečiť psychologickú pomoc, ktorá by prispela
k zlepšeniu vzťahov. Bola názoru, že súd prvej inštancie poskytol dostatočný priestor na vyjadrenie sa
a skutočnosť, že ich názory nie sú totožné (v tomto prípade skôr s názorom otca) neznamená, že záver

súdu prvej inštancie je nesprávny. Maloletý je držaný v izolácii a preto si nemôže vytvoriť objektívny
názor. Poukázala na to, že súd prvej inštancie dospel k záveru o preberaní názorov maloletého aj
na základe realizovaného výsluchu maloletého v tomto konaní. Nadobudla tiež názor, že napriek
tomu, že od znaleckého posudku uplynulo viac ako 5,5 roka, jeho závery sú nemenné, a to z toho
dôvodu, že situácia sa nezmenila, jediná zmena bola v tom, že sa s maloletým párkrát stretli v rozsahu

maximálne 5 až 10 minút. So správou SPDDD Úsmev ako dar zo dňa 14.09.2023 sa mal možnosť
otec kedykoľvek oboznámiť, nakoľko je súčasťou pripojeného spisu. Matka na pojednávaní na priebeh
a dôvody ukončenia výchovného opatrenia v konaní poukazovala. Ak by odvolací súd vyhodnotil v tejto
časti procesné pochybenie súdu, z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že nešlo o dôkaz, ktorý bymal výrazný vplyv na výsledné rozhodnutie súdu a aj bez uvedeného dôkazu je rozhodnutie súdu a
odôvodnenie udržateľné. Keď teda otec ďalej v odvolaní uvádza, že je potrebné zohľadniť, aký zásah
do prežívania maloletého bude mať výkon rozhodnutia dnes a nie aký potenciálny dopad bude mať

zachovanie aktuálneho stavu na maloletého v budúcnosti, zdôraznila, že aktuálny dopad môže byť
minimálny, ak otec konečne začne rešpektovať jej rolu v živote maloletého a opustí svoje presvedčenie,
že maloletého unesie a nevráti. S návrhom otca na odklad výkonu rozhodnutia z dôvodu ohrozenia
priaznivéhovývojamaloletéhonesúhlasila,nakoľkovprejednávanejvecineexistujúskutočnosti,ktoréby
zakladali dôvodnosť odkladu. Nebolo ani preukázané, že by zachovanie aktuálneho stavu bolo prínosné

pre zdravý vývin maloletého, a že by jeho odtrhnutie a izolovanie od nej, brata a jej rodiny bolo v jeho
záujme, alebo že by viedlo k pretrvávajúcej psychickej záťaži. Prijať záver o vhodnosti zachovania
aktuálneho stavu len z obavy, že maloletý prechodne zažije stresovú situáciu nemôže byť dostatočným
dôvodom na odklad výkonu rozhodnutia.

8. K odvolaniu povinného a vyjadreniu oprávnenej sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že sa

s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje v celom rozsahu.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 CSP, § 59 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že
odvolanie povinného nie je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

10. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie o včas podanom odvolaní povinného proti
uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým nariadil výkon rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k.
13P/265/2017-759 zo dňa 21.10.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
20CoP/76/2022-1022 zo dňa 26.10.2022.

11. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového
materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie presvedčivo a
zrozumiteľne zdôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami
a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podľa §

387 ods. 1 a 2 CSP a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

12. Podľa § 370 ods. 1 CMP podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

13. Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

14. Podľa § 377 ods. 2 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

15. Podľa § 377 ods. 3 CMP odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili
zánik uloženej povinnosti.

16. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.
1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním
uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.

17. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.18. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa

zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému

pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a

maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

20. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má
teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu

nežijú. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3
Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho
súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom
(článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).

21. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

22. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je
upravené v štvrtej časti CMP. Podrobnosti predmetného konania bližšie upravuje vyhláška Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu
rozhodnutia vo veciach maloletých. Napriek tomu, že výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je
druhom vykonávacieho konania, vykazuje od štandardného vykonávacieho konania na peňažné alebo

nepeňažné plnenie zjavné odlišnosti. Najväčšou odlišnosťou je práve predmet personálnej exekúcie,
ktorým je úprava nepeňažných práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktoré je súčasne
účastníkom tohto konania.

23. Pokiaľ ide o uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia, odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu

je možné odôvodniť len dôvodmi, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 377 ods. 3 CMP, teda tým,
že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu
spôsobili zánik uloženej povinnosti. Pri materiálnej vykonateľnosti pôjde o neurčitosť výroku, označenia
účastníkov, lehoty na plnenie, príp. iných, pre výkon rozhodnutia podstatných údajov. Pri formálnej
vykonateľnosti pôjde o to, že rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo vykonateľnosť, napr. pre nesprávne

doručenie, pre nesprávne právne posúdenie vykonateľnosti súdom a pod. Okolnosťou, ktorá nastala po
vzniku exekučného titulu môže byť napr. to, že došlo k splneniu povinnosti alebo že oprávnená alebo
povinná osoba zomrela, dôvodom môže byť aj zrušenie alebo zmena rozhodnutia, ktorý je exekučným
titulom. Vymedzenie len týchto špecifických odvolacích dôvodov vyjadruje podľa právnej teórie rešpekt
a autoritatívnu silu už vydaného súdneho rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Odvolacie dôvody

sa budú týkať len takých skutočností, ktoré by znamenali nemožnosť realizovať výkon rozhodnutia.
Nepôjde o dôvody, ktoré sa týkajú merita veci rozhodnutej súdom v základnom konaní. (pozri Smyčková,
R., Števček M., Löwy, A., Tomašovič, T. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 2. vydanie.
Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 1131 a 1156)

24. Odvolací súd sa preto v rámci prieskumu napadnutého rozhodnutia zameral výlučne na existenciu
uvedených zákonom prípustných dôvodov odvolania, a teda či sú tu skutočnosti, ktoré spôsobujú, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili
zánik uloženej povinnosti.25. V predmetnej veci bolo nesporné, že exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Bratislava
IV č.k. 13P/265/2017-759 zo dňa 21.10.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.

20CoP/76/2022-1022 zo dňa 26.10.2022.

26. Pokiaľ ide o prvý vyššie vymedzený odvolací dôvod, otec ako povinný v odvolaní nenamietal,
že rozhodnutie, ktorého výkonu sa oprávnená domáha je materiálne alebo formálne nevykonateľné.
Napriek tomu odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru, že

exekučný titul vykonateľný nie je.

27. Povinný, odvolávajúc sa na skutočnosti, ktoré mali podľa neho nastať po vzniku exekučného titulu a
spôsobiť zánik uloženej povinnosti (§ 377 ods. 3 CMP) namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil vyšší
vek maloletého od vzniku exekučného titulu s dopadom na jeho intelektuálnu vyspelosť a schopnosť
samostatne prijať rozhodnutie, keď jeho názor odmietol z dôvodu jeho údajného ovplyvnenia otcom,

ktoré ale z dokazovania nevyplynulo. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak bolo prijaté v rozpore
s najlepším záujmom maloletého, ohrozuje stabilitu výchovného prostredia maloletého a jeho duševný
i citový vývin. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh oprávnenej
na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietne, eventuálne ak potvrdí uznesenie, výkon rozhodnutia odloží.

28. Z obsahu odvolacích námietok povinného podľa odvolacieho súdu nemožno vyvodiť znaky ani
druhého odvolacieho dôvodu a teda, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili
zánik uloženej povinnosti. Takouto okolnosťou by bolo napríklad to, že došlo k splneniu povinnosti,
či k zrušeniu alebo zmene exekučného titulu, ku ktorému nemôže dôjsť v rámci konania o výkon
rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu povinný v podstate žiada zohľadniť tzv. ospravedlniteľné dôvody,

ktorých existenciu bolo potrebné skúmať pred 31.10.2023 v zmysle v tom čase platnej a účinnej
vyhlášky č. 207/2016 Z.z. Počnúc dňom 01.11.2023 došlo k zmene právnej úpravy (vyhláškou č.
413/2023 Z.z.), pričom podľa aktuálnej platnej a účinnej právnej úpravy súd už neskúma existenciu
tzv. ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinný nepodrobuje rozhodnutiu. Uvedené znamená,
že zákonodarca upustil od právnej úpravy tzv. ospravedlniteľných dôvodov, práve pri ktorých bol súd

povinný zohľadňovať najmä správanie sa povinného pri plnení povinností, správanie sa oprávneného pri
realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého dieťaťa. Odmietanie
matky zo strany maloletého, ani s ohľadom na jeho vyšší vek, nemá za následok zánik povinnosti
uloženej vykonateľným exekučným titulom, preto ani tento druhý odvolací dôvod naplnený nebol
a odvolacie námietky povinného, týkajúce sa nesprávneho vyhodnotenia existencie dôvodov a ani

vyhodnotenia správania sa a názoru maloletého súdom prvej inštancie, nemajú pre rozhodovanie
odvolacieho súdu žiaden podstatný skutkový a ani právny význam.

29. CMP upravuje dôvody, pre ktoré súd neuskutoční výkon rozhodnutia, resp. ho odloží (§ 389 CMP).
Povinný v tejto súvislosti aj navrhol v prípade potvrdenia uznesenia súdu prvej inštancie, aby odvolací

súd výkon rozhodnutia odložil.

30. Odklad výkonu rozhodnutia prichádza do úvahy až po jeho nariadení. Dôvodom pre takýto postup
je to, že záujem dieťaťa je v rozpore s výkonom rozhodnutia, pričom CMP konkrétne uvádza, ktoré
situácie môžu byť predpokladom odkladu výkonu rozhodnutia, a to ak je život, zdravie alebo priaznivý

vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený. Rozhodnutie o odklade výkonu rozhodnutia
z uvedených dôvodov musí byť presvedčivé a riadne zdôvodnené a preukázané.

31. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že v zmysle CMP je nariadenie výkonu rozhodnutia
formálnou, zákonom stanovenou procedúrou (postupom), ktorým sa konanie len začína, bez toho,

aby došlo k samotnej realizácii, teda k výkonu exekučného titulu. Priestor na zistenie, resp. vylúčenie
pochybností o dôvodnosti bezprostredného výkonu exekučného titulu, t.j. či za aktuálnych okolností
(momentálnych) je výkon rozhodnutia v súlade s oprávneným a pre tieto konania prvoradým záujmom
maloletého dieťaťa zákon dáva v druhom štádiu vykonávacieho konania, v ktorom súd vykonáva úkony
smerujúce k samotnému výkonu rozhodnutia, prípadne k jeho odkladu, pokiaľ by bezprostredný výkon

rozhodnutia mal na dieťa a jeho emočný, psychický, či osobnostný vývoj negatívny vplyv. Súd realizujúci
výkon rozhodnutia nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu ako záväzného
rozhodnutia, ktoré je už výsledkom rozsiahleho a spravidla náročného dokazovania. Vykonávací súd
je však oprávnený skúmať a posúdiť, či okamžitý výkon tohto rozhodnutia (exekučného titulu) je zaaktuálne existujúcich okolností v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. V tejto právomoci vykonávacieho
súdu je zakotvená prvoradá a základná zásada spoločná pre všetky konania vo veciach maloletých detí,
ktorou je rešpektovanie práv a záujmu dieťaťa. Tomuto cieľu musí byť podriadený výsledok každého

súdneho konania vo veciach maloletých detí a jeho zabezpečenie má prednosť pred právom rodičov.
V prípade preukázania, že v čase výkonu rozhodnutia existujú dôvodné a vážne okolnosti, pre ktoré
by bezprostredný výkon rozhodnutia mal na dieťa negatívny vplyv, zákon umožňuje výkon rozhodnutia
na nevyhnutnú dobu odložiť (§ 389 ods. 1 CMP). Preto v prejednávanom prípade je s poukazom na §
12 ods. 1 CSP, § 3 ods. 1, § 371 ods. 4 CMP na rozhodnutie o odklade výkonu rozhodnutia príslušný

súd prvej inštancie.

32. K odvolacej námietke, že povinný nebol oboznámený so správou SPDDD Úsmev ako dar zo dňa
14.09.2023, odvolací súd poukazuje na to, že podstatným, povinným nenamietaným záverom súdu prvej
inštancie vo vzťahu k meritu veci je zistenie, že povinný si dobrovoľne nesplnil povinnosť v zmysle
vykonateľného exekučného titulu, t.j. neodovzdal maloletého matke (pozri odsek 48 uznesenia). Preto

pokiaľ súd prvej inštancie, nad rámec potreby vysporiadať sa s naplnením zákonných predpokladov
pre nariadenie výkonu rozhodnutia, poukázal na obsah predmetnej listiny tvoriacej súčasť spisu iného
konania (sp. zn. B4-13P/288/2017), tak procesné pochybenie spočívajúce v nevykonaní takejto listiny
spôsobom podľa § 204 CSP nemožno považovať za také, na základe ktorého by odvolací súd
konštatoval porušenie práva povinného na spravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu je aj táto odvolacia

námietka neodôvodnená.

33. Ďalšie odvolacie argumenty povinného odvolací súd považoval pre rozhodnutie už za nerozhodné,
bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu otca zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci,
no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

34. Na základe uvedených skutočností, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie za použitia

ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne.

35. O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude
končiť (§ 52 - 58 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

36. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).