Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523200690
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8523200690.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v sporovej veci žalobcu: A. B., C. B.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX D., zastúpeného: JUDr. Marián Geleneky, advokát so
sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42027942, proti žalovanému: D. B., C. B., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX E., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduStaráĽubovňač.k.2C/4/2023-155
zo dňa 17.6.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej
na LV č. XXX, k.ú. A., a to parcela registra „C“ č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124
m2 a stavby – rodinného domu súp. č. XXX s príslušenstvom, postavenej na parcele KNC navrhol
ju v celosti prikázať do jeho vlastníctva a uložiť mu povinnosť vyplatiť žalovanému za odstupujúci
podiel 41.800,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi, pričom
ich podiely sú 3/6 k celku. Dňa 17.3.2023 mu žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu ponúkol

svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach za sumu 120.000,- eur. Keďže išlo o
neúmerne vysokú sumu nezodpovedajúcu stavu nehnuteľnosti ani lokalite dal si vypracovať znalecký
posudok. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 14.4.2023, ktorý vypracoval F. D. G., znalec
z odboru stavebníctva, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností je všeobecná hodnota rodinného domu
s príslušenstvom, ako aj pozemku v sume 83.600,- eur. Na základe tohto znaleckého posudku prípisom
zo dňa 18.4.2023 oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a je ochotný ich odkúpiť za sumu 41.800,-

eur. Žalovaný mu listom zo dňa 28.5.2023 oznámil, že s uvedenou sumou nesúhlasí, v závere žiadal
aby mu žalobca zabezpečil adekvátne bývanie v H. I., J. K. L.. K žalobe pripojil písomnú korešpondenciu
medzi žalobcom a žalovaným, Znalecký posudok č. XX/XXXX, LV XXX k.ú. A..

2. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) rozhodol
takto:

„I. Súd z r u š u j e podielové vlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie A., obec A., parcela registra „C“ číslo XXX o výmere 124 m2 – zastavaná plocha
a nádvorie, stavba – rodinný dom, súpisné číslo XXX, na pozemku parcelné číslo XXX a túto v celosti
p r i k a z u j e do vlastníctva žalobcu A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX D..II. Žalobca je povinný vyplatiť za odstupujúci podiel žalovanému D. B. sumu 60 000 eur do tridsať dní
od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.“
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie ustálil, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci
spornýchnehnuteľností,obajavpodiele3/6.SpoluvlastníckepodielynadobudlititulomDarovacejzmluvy
B.XXX/XX,adedičskéhokonaniaM.XXX/XX-XX/XX-XX/XX.Vzťahymedzistranamisporusúdlhodobo,

od rozdelenia rodinného domu matkou veľmi zlé, doslova nenapraviteľné a nedokázali by žiť na jednom
dvore. Žalobca sa oženil v roku 1987, dovtedy bývali všetci na prízemí, na naliehanie mamy ostal bývať
v predmetnom rodinnom dome a sám zrekonštruoval celý rodinný dom, ešte v tom čase mu žalovaný
vravel, že on sa do H. I. nevráti, čo by tu robil. Žalovaný v rodinnom dome nežil od svadby, žil v L.. Po
rozdelení domu na pokyn žalovaného odpojil prízemie. Žalobca sám zateplil časť domu, ktorú užíva,
spodná časť - prízemie ostala nezateplená, sám sa stará o strechu, žalovaný sa na tom nepodieľa. V

okolí rodinného domu má postavenú garáž a hospodársku budovu. Žalovaný nehnuteľnosť navštevuje
sporadicky 2 až 3 x do roka, naposledy bol po súdnom pojednávaní, kedy medzi nimi došlo k incidentu.
Žalovaný chodí do nehnuteľnosti cez dieru v plote, má tam vynechaný priestor na bránku, ale tu si tam
nikdy nedal. Na požiadavku žalovaného aby mu za jeho podiel v rodinnom dome zabezpečil byt nie
je ochotný pristúpiť, keďže je neprimeraná. Je však ochotný žalovanému uhradiť aj vyššiu cenu ako

je stanovená v znaleckom posudku aj napr. sumu 60.000,- eur, pretože chce mať už kľud. Žalobca aj
jeho deti s deťmi žalovaného vychádzajú dobre, len so žalovaným nevie vyjsť. Žalovaný uviedol, že
buď bude splnená jeho podmienka aby mu žalobca zabezpečil byt podľa jeho požiadaviek, alebo
zostanú podielovými spoluvlastníkmi ako doposiaľ. Za sumu, ktorú mu ponúka žalobca si nekúpi ani
jednoizbový byt. Už v minulosti mu mama povedala, aby ho vyplatil z prízemia a celý dom môže byť jeho,

čo on neakceptoval, a na základe toho mama darovala polovicu nehnuteľnosti aj jemu. Pokiaľ do spornej
nehnuteľností nechodil, nechodil tam preto, že mu to zakázala mama, nakoľko bola silno veriaca a on
sa rozviedol. Zdôraznil, že žalobca na prízemí bývať nebude pokiaľ on bude žiť. On v súčasnosti býva
pri priateľke v jednoizbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve, býva s ňou už ôsmy rok. Potvrdil, že vlastní
ešte starú rozpadnutú drevenicu, ale táto nie je schopná užívania, nie je tam voda, kúrenie, elektrina.

Taktiež priznal, že so žalobcom majú veľmi zlé vzťahy. Od smrti matky neprispel na bežnú údržbu či
opravu, keďže mu brat vypol elektrinu a tvrdil, že mu vypne aj vodu a plyn. Ďalej opísal incident, ktorý sa
medzi nimi odohral dňa 7.11.2023, po predbežnom prejadnaní sporu, kedy privolal políciu a dodal, že do
predmetnej nehnuteľnosti nechodí, lebo jeho priateľka má z toho panický strach, pretože ešte keď žila
mama jej nadávala a napadá ho žalobca, no napriek tomu chce predmetnú nehnuteľnosť naďalej vlastniť

a s bratom pokiaľ nepristúpi na jeho podmienky sa nechce dohodnúť. Veľmi zlé vzťahy medzi stranami
sporu okrem samotného vyjadrenia strán vyplývajú aj zo žalovaným doloženej korešpondencie cez
sociálnesieteafotografie(č.l.104-108spisu).Súdprvejinštancieďalejzistil,želistomzodňa17.3.2024
(č.l. 53 spisu) oslovil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu s ponukou na predaj jeho
spoluvlastníckeho podielu za predajnú cenu 120.000,- eur. Žalobca reagoval prostredníctvom právneho

zástupcu listom zo dňa 18.4.2024 (č.l. 51 spisu) tak, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva, ale je ochotný vyplatiť žalovanému sumu 41.800,- eur podľa znaleckého posudku,
ktorý mu zaslal. Na návrh žalobcu reagoval žalovaný listom zo dňa 28.5.2023 (č.l. 43 spisu), že takúto
ponuku neprijíma, v liste útočil na znalca, opísal vzťahy medzi ním a žalovaným a súčasne oznámil svoju
nemennú ponuku - bývanie za bývanie adekvátne tomu v A., a to dvojizbový byt s balkónom v H. I., J.

K. L.. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval F. D. G., znalec v odbore stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností všeobecná hodnota nehnuteľností po zaokrúhlení je 83.600,- eur
z toho hodnota rodinného domu 76.666,02 eur, veranda 2.354,34 eur prístrešok 772,57 eur, vodovodná
prípojka 547,81 eur kanalizačná prípojka 303,55 eur, plynová prípojka 342,55 eur, elektrická prípojka
687,84 eur, spevnené plochy 419,74 a pozemok 1.501,64 eur. Podľa rozsudku Okresného súdu Poprad

sp. zn. 11C/47/2018 zo dňa 25.5.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.6.2024 (č.l. 87 spisu)
žalovaný v rámci vyporiadania jeho bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudol nehnuteľnosť
– rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parcela č. XXX/X a pozemok 254/1 v k.ú. A., obec A., N. H. I..
Vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam je zapísané na LV č. XXX k.ú A. (č.l. 96 spisu).

4. Na takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval tieto ustanovenia právnych predpisov: Čl.
20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 136 ods. 1, ods. 2, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 zák.
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „Občiansky zákonník“
alebo „OZ“), § 70 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych ainých práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), § 215 a § 217 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)

5. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie poukázal na to, že nikto nesmie
byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. V konaní musí súd spoľahlivo zistiť okruh
spoluvlastníkov a výšku ich podielov, pričom návrhmi strán sporu nie je súd viazaný. Poukázal na možné
spôsoby vysporiadania spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka, ako aj na povinnosť skúmať,
či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd návrh na zrušenie podielového

spoluvlastníctvazamietnuť.Medzitakétodôvodyzaradilsúdprvejinštancienajmävysokývek,zdravotný
stav, že spoluvlastník v nehnuteľností prežil celý život, či ku dňu rozhodovania majú bytovú náhradu,
akým spôsobom majú uspokojené svoje právo na bývanie, kto a akým spôsobom chce po vyporiadaní
nehnuteľnosť užívať, či do zrušenia podielového spoluvlastníctva ich užívali na bývanie, alebo rekreačné
účely, okolností, ktoré mali vplyv a reálne predstavujú vzťah podielového spoluvlastníka k nehnuteľností
(dedičstvo, darovanie a pod.). Konštatoval, že v súdenej vecí je nepochybné, že strany sporu sú

podieloví spoluvlastníci nehnuteľností (rodinného domu a pozemku) každý o veľkosti 3/6 k celku, ide
o bratov, ktorí svoje spoluvlastnícke podiely nadobudli dedením (po otcovi) a darovaním (matkou). V
predmetnom rodinnom dome býva žalobca minimálne od roku 1979 (kedy sa rodina presťahovala z
N.) doposiaľ, obýva nadzemné podlažie. Taktiež je nesporné, že žalovaný v rodinnom dome nežil,
nebýval, od času čo sa oženil cca už od roku 1982, nežije tam ani po smrti matky, ktorá zomrela vo

februári 2023, prízemie, ktoré obývala do svojej matka strán sporu, je v súčasnosti neobývané. Žalovaný
žil v L. a cca 8 rokov žije pri priateľke v E.. Žalovaný vlastní rodinný dom v obci A. zapísaný na LV
č. XXX k.ú. A.. Vzájomné vzťahy medzi stranami sporu sú minimálne od roku 1997, kedy nadobudli
spoluvlastnícke podiely darovaním, veľmi zlé, čo nespochybnila ani jedná strana Jednoznačne túto
skutočnosť mal súd preukázanú nielen z tvrdení strán, ale aj z ich správania počas pojednávania

alebo pri predbežnom prejednaní sporu, kedy si preukazovali vzájomnú averziu. Vzhľadom na veľmi
zlé vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi, nereálnymi požiadavkami žalovaného, ktorými podmienil
dohodu (zabezpečenie dvojizbového bytu s balkónom v H. I., J. K. L.) súd uzavrel, že dohoda o
zrušení podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nie je možná. Preto sa musel v prvom
rade zaoberať otázkou, či je možné vyporiadať predmetné nehnuteľnosti spôsobom uvedeným v §

142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. reálnym rozdelením. Reálne rozdelenie budovy (rodinného
domu) v podielovom spoluvlastníctve má prednosť pred inými spôsobmi vyporiadania. Tomuto spôsobu
vyporiadania však môžu brániť rôzne okolnosti, na základe ktorých môže súd rozhodnúť o inom
spôsobe vyporiadania. Tieto okolnosti môžu spočívať napr. vo výške vecne odôvodnených nákladov
spojených so stavebnými úpravami, so stavebnou nemožnosťou takýchto úprav, ale i v konfliktných

vzťahoch medzi spoluvlastníkmi. Pri posudzovaní otázky, či je rozdelenie veci dobre možné, nie je
možné vychádzať len z technického či právneho hľadiska, ale je potrebné prihliadnuť aj k ďalšiemu
možnému súžitiu účastníkov v jednom dome. K rozdeleniu, reálnemu rozdeleniu stavby (rodinného
domu) je možné pristúpiť len v prípade, že vzťahy medzi účastníkmi pri užívaní domu sú po dlhšiu dobu
nekonfliktné. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.04.2004, sp. zn. 22Cdo/559/2004). Na základe

vykonaného dokazovania, z výsluchov sporových strán (ich vzájomného konfliktného správania pred
súdom), ale aj z ich písomných podaní mal súd preukázané, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným
sú natoľko konfliktné, že odôvodňujú záver o nemožnosti reálneho rozdelenia nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom súdneho sporu. Aj ak by teoreticky (zo stavebno-technického hľadiska) bolo možné rozdeliť
predmet sporu na dve samostatné jednotky, bránia tomu konfliktné až nenávistné vzťahy podielových

spoluvlastníkov, ktoré sa odrážajú nielen vo vzájomných verbálnych, ale aj fyzických útokoch (napr. po
predbežnom prejednaní sporu dňa 7.11.2023), ako to vyplynulo z výpovedí sporových strán. Konfliktné
vzťahy medzi sporovými stranami existujú v takej miere, že tieto vylučujú reálnu možnosť rozdelenia
rodinného domu. V prípade, že by došlo k reálnemu rozdeleniu rodinného domu a následne by
došlo k poškodeniu, resp. potrebe nevyhnutnej údržby alebo opravy, vzhľadom na existenciu vážne

narušených vzťahov sporových strán a z toho plynúcej nemožnosti dohodnúť sa na spoločnom postupe
pri nevyhnutnej údržbe či odstraňovaní prípadných ďalších poškodení tohto rodinného domu, mohlo
by v budúcnosti dochádzať k neriešiteľným resp. k veľmi ťažko riešiteľným situáciám. Súd prvej
inštancie poukázal aj na to, že reálne rozdelenie budovy je možné vtedy, ak jej rozdelením vzniknú
samostatné budovy, t. j. samostatné veci podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K návrhu na vklad

práva na základe zmluvy o zrušení spoluvlastníctva k stavbe a vzájomnom vyporiadaní je potrebné
predložiť rozhodnutie stavebného úradu o technickej vykonateľnosti reálneho delenia stavby, a listinu
o určení súpisného čísla k novovytvoreným prevádzkovým stavbám. Uznesením č.k. 2C/4/2023-133
zo dňa 7.11.2023 súd uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovaniaza účelom zistenia či predmet sporu je reálne deliteľný, tak aby vznikli dve samostatné jednotky.
Táto povinnosť bola uložená žalobcovi ako výsledok predbežného prejednania sporu dňa 7.11.2023
kedy žalobca vyjadril ochotu znášať trovy znaleckého dokazovania, žalovaný na predbežnom právnom

posúdení veci jednoznačne odmietol podieľať sa na akýchkoľvek preddavkoch na trovách znaleckého
konania s odôvodnením, že nič nepredáva a nebude platiť za to čo nechce. Keďže žalobca v súdom
stanovenej lehote preddavok na trovy dôkazu nezložil, podaním doručeným súdu dňa 29.01.2024
oznámil, že preddavok nezloží, súd vo veci znalecké dokazovanie nenariadil. Na základe uvedeného,
aj keby predmet sporu bol teoretický reálne deliteľný na dve samostatné jednotky, súd nemal podklad

o technickej vykonateľností reálneho delenia stavby. To súd prvej inštancie uzavrel ako neunesenie
dôkazného bremena na skutočnosť, že sporné nehnuteľností sú reálne deliteľné. K existencii dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd prvej inštancie dospel k záveru, že takéto dôvody v súdenej veci v
prospech žalovaného neexistujú. V predmetnej nehnuteľnosti žalovaný minimálne od roku 1982 nebýval
a nežil, k nehnuteľností nemá taký vzťah ako žalobca, ktorý v predmetnej nehnuteľnosti žije celý svoj
život (minimálne od roku 1979). Žalovaný naviac je vlastníkom ďalšieho rodinného domu, čo vyplýva z

LV XXX k.ú. A., na strane žalobcu takáto skutočnosť (vlastníctvo iného rodinného domu) nebola súdu
preukázaná. Aj keď žalovaný má zdravotný hendikep, táto skutočnosť sama osebe, za situácie keď v
spornej nehnuteľnosti nebýva a vlastní ďalší rodinný dom, nemôže byť dôvodom hodným osobitného
zreteľa, pre ktorý by súd nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo. Vzhľadom na vyššie
uvedené do úvahy prichádzal druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a

to prikázanie veci za primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov. O prikázanie celej parcely do
vlastníctva prejavil záujem žalobca, ktorý v predmetnom rodinnom dome spolu so svojom rodinou býva
a užíva ho a má k nemu osobný vzťah. Na základe uvedeného súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k
parcele a rodinnému domu a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Zohľadnil pritom
skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti sú žalobcovým (a jeho rodiny) obydlím, že v nej býva od roku

1979 a vzhľadom na to má k nej bližší osobný vzťah ako žalovaný, ktorý predmetné nehnuteľností
neužíva vôbec a rodinný dom navštívi 2 až 3 krát do roka. Keďže súd prikázal celú nehnuteľnosť do
výlučného vlastníctva žalobcu, súčasne mu uložil povinnosť vyplatiť žalovanému za jeho odstupujúci
podiel náhradu vo finančnom vyjadrení. Náhrada musí predstavovať objektívnu cenu, za ktorú by vec
bolo možné predať. Žalobca v žalobe navrhol primeranú náhradu podľa znaleckého posudku vo výške

41.800,- eur, na pojednávaní v rámci svojho výsluchu vyjadril ochotu poskytnúť žalovanému sumu
60.000,- eur s odôvodnením aby mal „kľud“. Žalobca ako dôkaz o všeobecnej hodnote vyporiadaných
nehnuteľností doložil znalecký posudok. Žalovaný trval na tom, že za svoj podiel chce od žalobcu byt
dvojizbový s balkónom v H. I., J., či L.. Žiaden dôkaz o hodnote predmetu sporu nedoložil, a to ani na
dotaz súdu, či má dôkaz ktorý spochybňuje všeobecnú cenu stanovenú znalcom. Keďže náhrada musí

predstavovať objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať, resp. z výnosu z nej zabezpečiť
primeranú bytovú náhradu, ale v danom čase a danej lokalite (v čase vyporiadania a v mieste kde sa
nehnuteľnosť nachádza), súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom na listinné dôkazy tvoriace obsah
spisu, vyjadrenia strán sporu, vyššie popísaným kritériám primeranej náhrady zodpovedá suma 60.000,-
eur. Ide o sumu, ktorú navrhol sám žalobca, kedy vyjadril ochotu zaplatiť žalovanému aj viac ako stanovil

znalec. Podľa názoru súdu za túto cenu by si žalovaný dokázal zabezpečiť primeranú bytovú náhradu
v obci A.. Požiadavka žalovaného, že namiesto jeho spoluvlastníckeho podielu požaduje zabezpečiť
dvojizbový byt s balkónom v H. I., J. K. L. je aj podľa názoru súdu neprimeraná. Ceny bytov, či rodinných
domov v obci A. sú nepomerne nižšie ako v mestách H. I., J., či L.. Je nereálne aby sa cena podielu
predmetusporurovnalacenežalovanýmpožadovanéhobytuvH.I.,J.K.L..Zostranyžalovanéhotakýto

dôkaz preukazovaný nebol a teda žalovaný na túto skutočnosť neuniesol dôkazné bremeno. O trovách
konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251, § 255, § 257 a § 262 ods. 1 CSP tak, že náhradu
trov konania stranám sporu nepriznal. Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je návrhové konanie, žalobu môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pričom súd navrhovaným
spôsobom vyporiadania nie je viazaný. Jednoznačne nemožno skonštatovať, že úspech mal ten kto

podal žalobu. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ak súd podielové
spoluvlastníctvozrušíavyporiada,jerozhodnutímvzáujmevšetkýchpodielovýchspoluvlastníkov,každý
zo spoluvlastníkov dostane svoj podiel buď vo forme veci, alebo vo forme primeranej finančnej náhrady.
Súd prihliadol aj na zdravotný hendikep žalovaného.

6. Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný, a to proti výrokom I. až III. rozsudku a z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.7. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so spôsobom vyporiadania, keďže suma vo výške 60.000,- eur
je neprimerane nízka, za ktorú nie je možné v najbližšom okresnom meste H. I. alebo v inom meste
kúpiť ani garsónku, nie to primeraný byt. Dal do pozornosti súdnu judikatúru z rozhodovacej praxe

súdov SR, týkajúcu sa vyporiadania BSM, a to najmä rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/9/1997, ZSP
25(1998) a sp. zn. 4Cdo/113/2000, ZSP 25/2011). V predmetnom konaní bol vypracovaný znalecký
posudok č. XX/XXXX F. D. G., v zmysle ktorého na str. 6 posudku je zrejmé, že sa jedná o murovaný
dvojpodlažný dvojbytový objekt so sedlovou strechou. V I. nadzemnom podlaží sú tri izby, kuchyňa,
kúpeľňa, kotolňa, chodba a sklad. V II. nadzemnom podlaží sú tri izby, kuchyňa, kúpeľňa, chodba a

sklad. Ako vyplýva z citovaného posudku, ide o dve samostatné bytové jednotky, o dva samostatné
3 - izbové byty, ktoré majú samostatné vstupy, samostatné odbery energii. Podlahová výmera každej
samostatnej bytovej jednotky je 123,62 m2. Cena za 3-izb. byt v meste H. I. sa pohybuje v rozmedzí
120.000,- až 150.000,- eur. Ponúknutá suma vo výške 60.000,- eur nepostačuje ani na polovicu takéhoto
bytu. Všeobecná hodnota oceňovaných nehnuteľnosti v ZP č. XX/XXXX na sumu 83.600,- eur (na
str. 24 ZP) je v zjavnom nepomere so všeobecnou cenou určenou v závislosti od situácie na trhu s

nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa podielové spoluvlastníctvo vyporiada. Podľa
dostupných informácii na trhu s nehnuteľnosťami je cena za 1 m2 podlahovej obytnej plochy rodinného
domu v obci A. minimálne vo výške 1.000,- eur/za 1 m2. Pri podlahovej ploche rodinnému domu 247 m2
je trhová cena rodinného domu okolo 247.000,- eur. Pre porovnanie v prílohe poslal žalovaný inzerát
o ponuke predaja dvojizbového bytu v A., nachádzajúceho sa na II. poschodí, ktorého úžitková plocha

je 55 m2 v cene 85.000,- eur, čo predstavuje sumu 1.545,- eur za m2. Takže žalobca ponúka za
123 m2 v rodinnom dome sumu 60.000,- eur a v danom čase a mieste sa predáva dvojizbový byt s
výmerou 55 m2 za 85.000,- eur, čo je v obrovskom nepomere. Pokiaľ súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj
skutočnosťou, že žalovaný rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/47/2018 zo dňa 25.5.2021,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.6.2024 (č.l. 87 spisu) v rámci vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nadobudol nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parcela
č. XXX/X a pozemok pare. č. XXX/X v k. ú. A., obec A., N. H. I., je potrebné uviesť, že ide výlučne
o drevenicu, ktorá má minimálne 100 rokov a je v hnilobnom stave hodná tak na zvalenie. Teda
otázka posúdenia, že žalovaný má nehnuteľnosť, kde v prípade núdze môžem bývať, je zavádzajúca,
pretože rodinný dom súp. č. XXX, je stará, neobývateľná drevenica, ktorá nespĺňa žiadne podmienky

bezpečného bývania. Tvrdenia žalobcu o tom, že do rodinného domu nechodil a prízemie chátra, a
že o užívanie predmetnej nehnuteľnosti nemá reálny záujem, nakoľko v nej už vyše 20 rokov nežije a
nestará sa o ňu, nie sú pravdivé. Ako vyplýva z vyššie cit. rozsudku Okresného súdu Poprad, žalovaný
do nehnuteľnosti vložil minimálne 26.000,- eur, a to je výlučne iba cena za materiál. Vymenil okná, dvere
na prízemí, vymenil som podlahy, výmena elektroinštalácie, výmena izolácie, nové stierky, rustikálne

znížené sadrokartónové tvarované stropy a pod. Aj keď momentálne býva u svojej priateľky v byte, v
prípade rozchodu alebo nejakej nepredvídateľnej tragédie, by musel uvedený byt opustiť, pretože nemá
k nemu žiadne vlastnícke práva. Z tohto dôvodu existujú u žalovaného dôvody hodné osobitného zreteľa
podľa § 142 CSP, pre ktoré by súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal ho. Nie je tiež
celkom pravda, že sa odmietol podieľať na znaleckom dokazovaní ohľadne reálnej deliteľnosti stavby,

nakoľkojemubolooznámené,žemázložiťpreddavoknatrovyznaleckéhodokazovaniavovýške1.000,-
eur a žalobca taktiež vo výške 1.000,- eur. Sudkyni oznámil, že je ZŤP osobou s doprovodom, jeho
jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške cca 350,- eur a takýto preddavok nie schopný zložiť.
Takýto preddavok považoval za neprimerane vysoký. Navrhol, aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

8. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný
a správny. Súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie a na základe toho aj správne rozhodol.
Žalobca je jednoznačne toho názoru, že reálna deľba spornej nehnuteľnosti, s prihliadnutím aj na
vykonané dokazovanie týkajúce sa charakteristiky samotnej stavby a preukázané negatívne vzťahy

medzi sporovými stranami, ktoré by v prípade reálnej deľby v budúcnosti vyvolali ďalšie konflikty a
prípadné súdne spory, nie je možná, tak ako na to poukázal súd v prvej inštancie v bodoch 33. až
35. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z prednesu žalovaného, ako aj z celého konania vyplynulo,
že tento v skutočnosti nemá záujem na reálnej deľbe spornej nehnuteľnosti. Jeho vyjadrenia počas
konania smerovali k tomu, aby mu žalobca zabezpečil trojizbový byt na prízemí, a to v H. I., L. K.

J.. Už prvotné písomné podanie žalovaného zo dňa 17.3.2023 adresované žalobcovi, bolo ponukou
na odpredaj spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu. Takže od
samotného počiatku tejto veci zámer žalovaného smeroval k odpredaju jeho spoluvlastníckeho podielu
a nie k reálnej deľbe spornej nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu si dal žalobca spracovať znalecký posudokna určenie hodnoty spornej nehnuteľnosti, aby následne vyplatil žalovaného z jeho spoluvlastníckeho
podielu. Žalobca v rámci podanej žaloby predložil znalecký posudok č. XX/XXXX F. D. G., znalca
z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota

spornej nehnuteľnosti vo výške 83.600,- eur. Žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie
nepredložil žiaden dôkaz ktorým by preukázal, že hodnota uvedenej spornej nehnuteľnosti je vyššia
ako v predloženom znaleckom posudku. Až v rámci odvolania predložil ponuku predaja dvojizbového
bytu v obytnom dome v obci A. a z tejto ponuky vychádzal aj pri určení ceny 1 m2 obytnej plochy bytu
v obci A.. V danom prípade sa jedná o dve neporovnateľné skutočnosti, nakoľko byt, ktorého ponuku

žalovaný predložil, sa nachádza v bytom dome, ktorý je riadne zariadený, zrekonštruovaný a pod.,
ale hlavne tvorí samostatnú bytovú jednotku so samostatnými prípojkami ku všetkým prislúchajúcim
inžinierskym sieťam. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí a podľa § 383 CSP
odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak
dokazovanie zopakuje alebo doplní. Žalovaný do skončenia dokazovania v konaní pred súdom prvej

inštancie nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia o vyššej hodnote spornej nehnuteľnosti,
ako je uvedená v predloženom znaleckom posudku č. XX/XXXX, a teda neuniesol dôkazné bremeno
pri preukázaní vyššej hodnoty spornej nehnuteľnosti. Na ponuku na predaj bytu, ktorú predložil
žalovaný až v rámci odvolacieho konania, preto vzhľadom na vyššie citované ustanovenia zákona nie
je možné prihliadať. Čo sa týka údržby spornej nehnuteľnosti, žalovaný taktiež žiadnym spôsobom

nepreukázal, aby sa podieľal akýmkoľvek spôsobom na jej údržbe, pričom sám v konaní uviedol, že v
predmetnom rodinnom dome nebýva viac ako 20 rokov. Pokiaľ ide o reálnu deľbu, žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno v súvislosti s reálnou deľbou predmetnej nehnuteľnosti, odmietol uhradiť preddavok
na znalecké dokazovanie týkajúce sa možnosti reálnej deľby s tvrdením, že na to nemá finančné
prostriedky. Žalovaný má dostatok finančných prostriedkov, nakoľko na základe rozsudku Okresného

súdu Poprad sp. zn. 11C/47/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.6.2021, mu bola z titulu
vyporiadania BSM vyplatená suma 32.905,- eur. Aj na poslednom pojednávaní žalovaný uviedol, že
netrvá na reálnej deľbe spornej nehnuteľnosti a stále trval na svojej podmienke, aby mu žalobcu za jeho
spoluvlastnícky podiel zabezpečil byt v H. I., J. K. L., pričom na otázku ohľadom zabezpečenia bytu
v obci A. žalovaný uviedol, že takúto alternatívu odmieta, že čo on tam bude robiť a že nechce žiť v

A.. Teda na základe tejto skutočnosti žalobca pristúpil k tomu, že namiesto vyplatenia sumy 41.800,-
eur, teda polovice hodnoty spornej nehnuteľnosti stanovenej predloženým znaleckým posudkom č. XX/
XXXX, je ochotný žalovanému vyplatiť sumu 60.000,- eur a urobiť tak ústupok v prospech žalovaného a v
nádeji na možné zlepšenie vzťahov medzi ním a žalovaným. K rozhodnutiam súdov, na ktoré v odvolaní
žalovaný poukázal žalobca uviedol, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov platí

zásada, podľa ktorej treba vychádzať z cien vecí, ktoré majú veci v čase vyporiadania, avšak v danom
prípade sa nejedná o vyporiadanie BSM. Žalovaný mal zrejme na mysli otázku určenia ceny v čase
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, práve z tohto dôvodu si dal žalobca spracovať znalecký
posudok na určenie ceny spornej nehnuteľnosti, a táto bola určená vo výške 83.600,- eur v čase zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalovaný nepredložil žiaden reálny dôkaz, či už znalecký

posudok alebo iný dôkaz, okrem jeho tvrdenia, že hodnota spornej nehnuteľnosti je vyššia ako bola
stanovená znaleckým posudkom. Z prejavov žalovaného na pojednávaní a z jeho správania je spolužitie
sporných strán v jednej spoločnej domácnosti nereálne, s veľkým predpokladom by dochádzalo k vzniku
ďalších konfliktov a možných súdnych sporov, pričom ani ústupok, ktorý urobil žalobca, keď bol ochotný
navýšiť sumu za spoluvlastnícky podiel žalovaného o takmer polovicu, nemal akýkoľvek dopad na

zlepšenie vzťahov, čo len dokazuje nereálnosť ich spoločného užívania jednej nehnuteľnosti. Odvolaním
napadnutýrozsudoknavrholpotvrdiťapriznaťžalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril replikou z 31.7.2024, ku ktorej priložil aj 7 fotografických
príloh zachytávajúcich sporný dom a jeho interiér. Poukázal na to, že žalobca rôznymi spôsobmi a

klamstvami dosiahol úspech na súde prvej inštancie, ktorý žalovaného pozbavil jeho bývania za smiešnu
sumu, za ktorú si žiadne náhradné bývanie nekúpi. K tvrdeniam žalobcu po skutkovej stránke uviedol
že do A. sa prisťahovali po otcovej smrti v roku 1979. Keď sa žalovaný odsťahoval do L. v roku
1983 dokončila sa v dome úprava prízemia a prvého poschodia, pričom materiál zabezpečil a doviezol
žalovaný. Aj do ďalšej rekonštrukcie po rozdelení domu investoval odhadom 26.600,- eur, a to do

kúrenia, vody, sanity, kuchyne, obkladov, elektroinštalácie, výmeny okien, zárubní, prerobenia pivnice
na hosťovskú izbu. Zhotovil kamenný plot a terénne úpravy. Každé dva týždne chodil kosiť trávu a
pre svoju matku, žijúcu v tom čase v dome, robil všetko čo bolo potrebné. Ich vzťahy so žalobcom
sú narušené, a to z toho dôvodu, že žalobca sa nikdy nezmieril s tým, že ich matka im rozdelila domdo spoluvlastníctva. Neustále chodil za matkou, aby mu dala celý dom a po odchode žalovaného od
manželky mu začala jeho mama dávať najavo, že s tým nesúhlasí, čo žalobca zneužil a poštval matku
proti žalovanému. Zakázala mu za ňou do domu chodiť, čo žalobca využil tak, že sám využíval výhody

prerobeného domu a pozemku. Keď už bola mama v nemocnici, a žalobca bol presvedčený, že sa už
nevráti,zospodnejčastidomuzobraljejzariadenieajvšetkymatkine,aletiežžalovanéhopeniaze.Nieje
pravdou, že nemá záujem o spornú nehnuteľnosť. Poukázal na to, že v dome je pre neho k dispozícii byt
so samostatným vchodom, pričom znalecky uvedená hodnota je podstatne nižšia, ako by bola hodnota
dvojizbového bytu v rovnakej obci. Žalobca mu dlhodobo bránil v akomkoľvek užívaní jeho bývania,

vyhráža sa odpojením vody a plynu a elektrickú prípojku prepísal na seba. Dokonca ho pri návšteve
jemu prislúchajúcej časti domu fyzicky napadol, zhodil ho na zem, a ženu, ktorá mu robila doprovod,
udrel päsťou a kopal do nej. Bola spísaná o tom aj zápisnica, ale neskôr sa ukázalo že policajný záznam
bol pozmenený, podpisy prekopírované na nové výpovede. Inšpekčná služba v J. všetko zahladila. Brat
sa mu vyhráža, že zamuruje vchodové dvere, takže keď vstúpi na pozemok, všetky kosti mu doláme.
Poukázal na to, že v darovacej zmluve, ktorou nadobudli spolu s bratom podielové spoluvlastníctvo bolo

uvedené, že náklady na údržbu má znášať žalobca a po smrti spoločne. Po celé roky, aj v čase, keď
žalovaný býval v L., všetky matkine náklady financoval žalovaný. Samotná darovacia zmluva určila, že
po smrti matky by mal prízemie rodinného domu výlučne užívať žalovaný. Napriek tomu žalobca bez
súhlasu žalovaného zhotovil na prízemí kotolňu, zabral žalovanému schodište, pristavil nový vchod na
verandu. Po amputácii nôh ho žalobca nikdy neprišiel navštíviť, spolčil sa s exmanželkou žalovaného

a zabezpečili sfalšovanými podpismi, že všetok hnuteľný majetok matky bol prepísaný na exmanželku,
ktorú potom musel vyplatiť, aby mu ostalo prízemie. Žalobca mu v tom čase, po amputácii nohy, kedy
on bol bez príjmu, ponúkol odkúpenie spodnej časti domu za 20.000,- eur, s čím on nesúhlasil. Brat
sa mu za to začal vysmievať, že už nemá nič len holé steny. Až následne bol zavolaný odhadca, ktorý
ponúkol sumu 43.000,- eur a následne právny zástupca žalobcu sumu 60.000,- eur. Uviedli mu, aby si

zrekonštruoval za tieto peniaze zhnitú drevenicu, v ktorej sa prepadáva pivnica. Ďalšia ponuka sa týkala
dvojizbového bytu avšak v dome bez výťahu, čo je pre žalovaného s dvoma protézami neprijateľné.
Ceny, ktoré boli uvedené v znaleckom posudku za nehnuteľnosť aj za pozemok sú podhodnotené a
nie sú reálne. Tieto skutočnosti vysvetlil opakovane písomne aj na pojednávaní. Z uvedených dôvodov
žiada, aby odvolací súd nariadil žalovanému vyplatiť mu takú sumu, aby si mohol zabezpečiť náhradné

bývaniemimoA..Ajdozápisnicezkonanianaprvomstupnisúdprvejinštanciezapísalibatieskutočnosti
ktoré svedčili v prospech žalobcu. Keďže obhajca žalobcu D. O. je bývalý predseda súdu v H. I., iný
rozsudok ani nečakal.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

11. Odvolací súd úvodom pripomína, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody,
vo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými odvolacími
námietkami a argumentmi žalovaného, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009).

12. Podľa § 387 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
(odsek 2); odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán

prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní (odsek 3).

13. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie za vecne správny, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. V
súdenej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu a posúdeniu všetkých
rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie voveci. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol správne, podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, s týmito
dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza:

15. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť na
zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd, a to rozdelením veci,
prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo predajom veci a rozdelením

výťažku. Spoluvlastníctvo nemožno zrušiť a vyporiadať, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
(§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

16. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Zo zisteného
skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že medzi účastníkmi existujú vážne a dlhodobé konflikty,
ktoré vylučujú akékoľvek rozumné očakávanie budúcej spolupráce pri správe spoločnej nehnuteľnosti.

Spoluvlastníci sa opakovane fyzicky a verbálne napádali a ich vzťahy sú vážne narušené. Tieto zistenia
súdu prvej inštancie nepoprel ani žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie, alebo v podanom
odvolaní. Naopak, vo svojich písomných podaniach sám opakovane zdôraznil konkrétnymi skutkovými
okolnosťami hĺbku a príčiny narušenia vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ako aj to, že
tietonegatívnevzťahysaprejavujúvcelomširokomspektreschválnostíaverbálnychčifyzickýchútokov.

17. Z vykonaného dokazovania tiež, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, nevyplýva, že by
bolo možné dom fyzicky rozdeliť na samostatné bytové jednotky. Žiadna zo strán neuniesla dôkazné
bremeno ohľadne možnosti rozdelenia stavby, hoci strany boli súdom riadne vyzvané na preukázanie
tejto skutočnosti, ako aj na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania ohľadne tejto možnosti.

Obe sporové strany v konečnom dôsledku odmietli preddavok zložiť (žalovaný v rámci predbežného
prejednania sporu dňa 7.11.2023, žalobca oznámením zo dňa 29.1.2024). Výsledkom tohto postupu
je, že takýto dôkaz stranami sporu produkovaný nebol a na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie
žalobcu v jeho odvolaní, že zloženie preddavku na znalecké dokazovanie odmietol z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov.

18. Odvolací súd považuje za správny aj postup súdu prvej inštancie, ktorý dom prikázal do výlučného
vlastníctva žalobcu, keďže tento nehnuteľnosť dlhodobo užíva a preukázal pripravenosť vyrovnať
spoluvlastnícky podiel žalovaného za primeranú náhradu v sume 60.000,- eur, teda sumu výrazne
vyššiu, než bola znaleckým posudkom určená hodnota podielu žalovaného. Žalovaný v priebehu

celého konania pred súdom prvej inštancie nenamietal konkrétne nedostatky znaleckého posudku č.
XX/XXXX F. D. G., nevzniesol voči nemu konkrétne výhrady a nespochybnil ocenenie nehnuteľnosti
ani výšku ponúknutej náhrady v konaní predložením iného znaleckého posudku alebo ponukami
realitných kancelárií týkajúcimi sa porovnateľných nehnuteľností, iba poukazoval na to, že si za sumu
prislúchajúcu hodnote jeho spoluvlastníckeho podielu nebude môcť kúpiť byt v H. I., L. K. J.. Konkrétnu

námietku týkajúcu sa nesprávne určenej hodnoty spornej nehnuteľnosti v porovnaní s hodnotou iných
nehnuteľností v rovnakej lokalite uplatnil žalovaný spolu s predložením ponuky realitnej kancelárie až v
odvolacom konaní, hoci tak mohol a mal urobiť už v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálené závery súdnej praxe týkajúce sa predkladania

nových dôkazov v odvolacom konaní, sumarizované napr. aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo/213/2022 z 29.5.2024: „Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). V
sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie,

ktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V materiálnom zmysle zákonná koncentrácia
konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené pred súdom prvej inštancie predstavuje
moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže odvolacieho konania nebudú v zásade
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. Zákonná koncentrácia
konania je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí pre odvolacie sporové konanie. Na druhej

strane, odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok,
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej vinynemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Právo tzv. novôt v odvolacom konaní
je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní
spravidlaniesúprípustnétieprostriedkyprocesnéhoútokualeboobrany,ktoréneboliprocesnoustranou

uplatnené pred súdom prvej inštancie (I.ÚS/10/2017). Zároveň z povahy predmetných ustanovení
vyplýva, že ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h) CSP,
právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto
skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu
dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú

„až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne
nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť.“

20. Uznesenie, ktorým sa skončilo dokazovanie súd prvej inštancie vyhlásil na pojednávaní dňa
16.5.2024, ako to nepochybne vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania na č. l. 153. Žalovaný
v rámci odvolania neuviedol žiaden z dôvodov podľa § 366 CSP, pre ktorý nové dôkazy a tvrdenia

nemohol uviesť v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktorý by tak odôvodňoval prípustnosť použitia
tohto prostriedkov procesného útoku v odvolacom konaní. S ohľadom na prezentované interpretačné
východiská bolo povinnosťou žalovaného v postavení odvolateľa riadne odôvodniť, z akého dôvodu
nemohol nové skutkové tvrdenia resp. dôkaz predkladaný v súvislosti s odvolaním predniesť už v konaní
na súde prvej inštancie. Keďže takáto argumentácia v odvolaní absentovala, je namieste záver, že

predložený dôkaz nemá charakter prípustnej novoty v odvolacom konaní špecifikovanej v § 366 CSP, a
preto nebolo možné naň v odvolacom konaní prihliadať.

21. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní namieta, že suma vyplatená mu ako náhrada za spoluvlastnícky
podiel by mu neumožnila nadobudnúť porovnateľné bývanie v obci A., odvolací súd konštatuje, že

táto námietka nie je relevantná, keďže nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Navyše dodáva,
že podľa ustálenej súdnej praxe pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo
spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania, pričom platí,
že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula dlhšia doba, je potrebné cenu
aktualizovať (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.11.2018, sp. zn. 4Cdo/148/2017). Z uvedeného

nevyplýva, že by spoluvlastník vylučovaný rozhodnutím súdu zo spoluvlastníctva mal nárok na náhradu
vo výške, ktorá mu umožní zabezpečiť si do vlastníctva byt v nim určených lokalitách.

22. Pokiaľ žalovaný namietal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemal
spoluvlastníctvo zrušiť, odvolací súd konštatuje, že takéto dôvody v prejednávanej veci preukázané

neboli.Hypotetickámožnosťbudúcehoužívaniačastinehnuteľnostideťmižalovaného,čimožnábudúca
zmena vzťahu medzi žalovaným a jeho priateľkou, u ktorej dlhodobo býva, nepredstavuje osobitné
dôvody v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo skutkových zistení vyplynulo, že žalovaný
v spornom dome dlhodobo nebýva, má zabezpečené bývanie u svojej priateľky a zároveň vlastní
aj inú nehnuteľnosť v obci A., pričom okrem náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorá mu má byť

žalovaným vyplatená, disponuje aj inými finančnými prostriedkami umožňujúcimi mu zabezpečiť si
bývanie v prípade, ak by už súčasné podmienky bývania neboli možné.

23. Napokon, pokiaľ žalovaný poukazuje na investície vo výške minimálne 26.000,- eur, ktoré zo svojich
prostriedkov vynaložil na zveľadenie spoločnej nehnuteľnosti, odkazujúc pri tom na závery vyplývajúce

z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/47/2018 zo dňa 25.5.2021 na č. l. 87 súdneho spisu,
odvolací súd uvádza, že žalovaný v priebehu konania jednoznačne nepreukázal tvrdenú investíciu
vlastnýchprostriedkovvuvedenejsumedospoločnejnehnuteľnosti,keďžepredmetnýmrozsudkomsíce
bola do masy BSM zahrnutá aj investícia do spornej spoločnej nehnuteľnosti – rodinného domu súp. č.
XXX, z obsahu žalovaným odkazovaného rozsudku vo veci vyporiadania BSM však vyplýva, že žalovaný

v priebehu súdneho konania tvrdil, že do spoločnej nehnuteľnosti investovala výlučne jeho matka (bod
15. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11C/47/2018). Podstatnejšou skutočnosťou v tomto smere však je,
že žalovaný si nárok na započítanie tvrdených investícií v rámci súdneho konania riadne voči žalobcovi
neuplatnil. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2018, sp. zn.
4Cdo/148/2017„Pokiaľpočasexistenciespoluvlastníctvaniektorýzospoluvlastníkovvynaložilinvestície

na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v
rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie
náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súdmohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom
so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené
vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Keďže

žalovaný si takýto nárok v priebehu konania riadne neuplatnil a ani v tomto smere nenavrhol vykonať
dokazovanie, odvolací súd považoval túto námietku za nedôvodnú.

24. Odvolací súd s poukazom na doposiaľ uvedené argumenty v spojení s obsahom odôvodnenia
rozsudku prvej inštancie dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny

a zákonný, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol aplikujúc ustanovenia § 255 a § 257 CSP.

26. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
stranealebostrane,ktorejtopriamopriznávazákon,náhradutýchtrovkonania,ktorévovecnejačasovej

súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza
zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre
postup podľa § 257 CSP.

27. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie
§ 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady
zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na
náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak

mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R
34/1982).

28. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne

splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva
na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/17/2009,
5Cdo/67/2010, či 3MCdo/46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré
by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd

povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu
preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný

charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde
o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o
automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy
ÚstavnéhosúduČRIII.ÚS/292/07,čiI.ÚS/303/12),aleideoprvokindividualizácie,nieľubovôlezostrany
súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR III.ÚS/727/2000).

29. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada v prvom rade k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania; pritom treba vziať na zreteľ
nielen pomery toho, kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ak by sa také rozhodnutie
dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k

súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie. (I.ÚS/188/08 Sb. 49).

30. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť
nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá

(uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo/2/2008 zo dňa 25.2.2009).

31. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania vzal do úvahy jednak špecifickú povahu konania
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré, ako na to poukázal už súd prvej inštancie, jerozhodnutím v záujme všetkých podielových spoluvlastníkov. Samotná táto skutočnosť však neznamená
nemožnosť priznať niektorej zo strán náhradu trov konania. Z významnejšiu okolnosť preto pri
rozhodovaní o trovách konania považoval dlhodobo nepriaznivú sociálnu situáciu žalované vyplývajúcu

zo závažného poškodenia jeho zdravotného stavu s následkom, že žalovaný je osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím a z hľadiska príjmov poberá iba starobný dôchodok vo výške minimálneho
dôchodku. Z uvedených dôvodov rozhodol s použitím § 257 CSP o trovách odvolacieho konania rovnako
ako súd prvej inštancie, a náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

32. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).