Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 5P/75/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203526
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kelner

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1223203526.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom Mgr. Tomášom Kelnerom vo veci starostlivosti o súdu maloleté dieťa:

L. M., narodená X.X.XXXX, bytom E. XX, R., zverené do náhradnej starostlivosti navrhovateľky - starej
matky: K. D., narodená X.X.XXXX, bytom E. XX, R., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: L. D.,
narodená XX.X.XXXX, bytom E. XX, R., a otca: A. M., narodený XX.X.XXXX, bytom L. XXX, L., t. č.
W. 9, R., t. č. A. 2, R., zastúpený splnomocnencom: Y. U., narodený XX.XX.XXXX, bytom W. 9, R., o
návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa a zmenu úpravy výkonu rodičovských

práva povinností, takto

r o z h o d o l :

I Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 12:00 hod.
do 16:00 hod. a v nedeľu od 14:00 hod. do 19:00 hod. za prítomnosti starej matky.

II Styk matky s maloletou sa neupravuje.

III Otec je povinný prispievať na výživu maloletej L. sumou 150 eur mesačne na účet Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Bratislava, vždy 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.

IV Matka je povinná prispievať na výživu maloletej KK.y sumou 150 eur mesačne na účet Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, vždy 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.

V Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 21P/227/2022-88 zo dňa 13.3.2023 v časti
vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej.

VI Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 6.9.2023 sa navrhovateľka - stará matka maloletej L. M., narodenej X.X.XXXX (ďalej
len „maloletá“) domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti na maloletú otcom aj matkou, každý po 150 eur
mesačne a úpravy styku s otcom, ktorý je oprávnený stýkať sa s maloletou za prítomnosti a v bydlisku
starej matky, a to každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 12:00 hod do 16:00 hod a v nedeľu od 14:00
hod do 19:00 hod, styk s matkou sa neupravuje.

2. Návrh odôvodnila tým, že maloletá L. bola navrhovateľke - starej matke zverená do náhradnej osobnej
starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 21P/227/2022-88 zo dňa 13.3.2023, s tým, že
matka je povinná prispievať na výživu maloletej v sume 40 eur mesačne, otec je povinný prispievať
sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Od zverenia maloletej dostarostlivosti starej matky sa pomery zmenili, a to tak, že manžel starej matky mal mesačný príjem cca
700 eur, avšak od apríla 2023 je na polovičnom invalidnom dôchodku a jeho príjem je cca 300 eur
mesačne. Príjem navrhovateľky sa nezmenil, jej príjem je cca 700 eur mesačne, zvýšili sa poplatky za

chod domácnosti. Matka maloletej je aktuálne zamestnaná, jej príjem je cca 900 eur mesačne, starej
matke pomáha, avšak nedostatočne. Otec bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, dožaduje
sa stýkania s maloletou, nátlakovo aj s prespatím u neho v byte. Otec maloletej nijako na maloletú
neprispievalanejaviloňu záujem.Priemernémesačnévýdavkynamaloletúsúvsume400eur(nájomné
100 eur, hygienické potreby 30 eur, lieky, lekárske ošetrenia a vitamíny 40 eur, strava 100 eur, oblečenie

100 eur, školské družina 40 eur, obedy v škole 70 eur, školské pomôcky 10 eur, voľnočasové aktivity
10 eur). Maloletá je školopovinná, každý rok má výdavky na školu v sume 300 eur, každý september.
Aj strava, aj lieky a oblečenie. Býva v prenájme, platí nájomné 640 eur. V spoločnej domácnosti
býva s manželom, ktorý poberá invalidný dôchodok 350 eur, vnučkou Katarínou, a dve moje dcéry
navrhovateľky, z ktorých jedna je plnoletá a druhá neplnoletá. Navrhovateľka je na opatrovateľskom,
jej mesačný príjem je 820 eur. Plnoletá dcéra navštevuje 2. ročník na SŠ. Na stravu dáva 350 eur až

400 eur. Maloletá navštevuje psychiatrickú ambulanciu na Kramároch, s tým mám zvýšené výdavky v
súvislosti s liekmi 20-30 eur podľa potreby. Na oblečenie mesačne 100 eur. Krúžky nenavštevuje.

3. K návrhu a v priebehu konania navrhovateľka doložila rodný list, rozsudok Okresného súdu Galanta
č. k. 21P/227/2022-88 zo dňa 13.3.2023 .

4. Matka sa k návrhu vyjadrila tak, že súhlasím s navrhovateľkou. Maloletú navštevuje každý víkend a
keď sa dá, tak aj cez týždeň. Prispieva na výživné v sume 100 eur a keď sa dá, tak vypomáha svojej
matke, že jej niečo kúpi, alebo zoberie maloletú do obchodu, nech si ona vyberie. Matkin mesačný
príjem je 800 eur. Pracuje v Komunálnom podniku Bratislava, má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej

U. a to vo výške 120 eur mesačne.

5. Otec sa k návrhu vyjadril tak, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko finančná situácia otca mu neumožňuje
platiť mesačne 150 eur. Nastali zmeny, Okresný súd Galanta zveril maloletú U. (sestra maloletej) do jeho
starostlivosti, s čím mu vznikli výdavky. Otec sa pred pol rokom vrátil z výkonu trestu odňatia slobody,

nemal prácu a poberal do decembra dávku v hmotnej núdzi v sume 85 eur mesačne. V decembri si našiel
brigádu - predaj vianočných stromčekov dostal odmenu 980 eur za túto prácu a z tejto sumy uhradil dlh
na výživné na maloletú L. v sume 750 eur z 1 100 eur. V tom istom období navštevoval maloletú, tiež
jej nakúpil a dal jej peniaze 20 eur, starej mame dal 30 eur a stravné lístky, kúpil jej teplákovú súpravu
a mobilný telefón. Toho času má otec zverenú maloletú U., ktorá pôjde do škôlky, kde vznikli ďalšie

výdavky.Myslísi,žezvýšenievýživnéhobyprenehoznamenalokatastrofálnenásledky,pretožiada,aby
súd návrh zamietol, nakoľko podľa slov navrhovateľky vzišlo, že príjem navrhovateľky je dostatočný na
úhradu potrieb na maloletú. Čo sa týka úpravy styku nesúhlasí s tým, aby sa otec stretával v domácnosti
starej matky. Otec má zverenú sestru maloletej a navrhuje, aby L. bola aspoň jeden víkend v mesiaci
u neho. Pracuje v reštaurácii D., poberám minimálnu mzdu 420 eur. Má ukončenú len základnú školu,

strednú školu nedokončil. Momentálne býva na A. X v R.. V domácnosti býva s maloletou U. a pánom Y.
U.. Nájomné platí v sume 550 eur, pomáha mu aj nadácia niekedy aj celý nájom. Neužíva žiadne lieky,
teda nemá zvýšené výdavky. Jeho zdravotný stav je dobrý.

6. Kolízny opatrovník sa vyjadril tak, že navrhovateľke je poskytovaný príspevok pri náhradnej

starostlivosti a zvýšené výživné jej bude odpočítané z tohto príspevku. Ohľadom úpravy styku s otcom
navrhla úpravu styku tak ako bolo uvedené v neodkladnom opatrení (uznesenie č. k. 5P/164/2024 - 16
zo dňa 16.2.2025, pozn. súdu).

7. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon o rodine“), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do
náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony
v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho
života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť

vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje
maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania
odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.8. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa

alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

9.Podľa§45ods.3zákonaorodine,vrozhodnutísúdvymedzíosobe,ktorejbolomaloletédieťazverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

10. Podľa § 45 ods. 4 zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti

vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu

maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

11. Podľa § 45 ods. 6 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté

dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

12. Podľa § 45 ods. 7 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

13. Podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému

dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v

exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. Súd vykonal tieto dôkazy: návrh navrhovateľky, rodný list, rozsudok Okresného súdu Galanta č. k.
21P/227/2022-88 zo dňa 13.3.2023, správy o vykonanom šetrení kolíznym opatrovníkom, vyjadrenie

matky, vyjadrenie otca, lustrácie v Sociálnej poisťovni, spis Mestského súdu Bratislava II sp. zn.
5P/164/2024, výsluch maloletej, rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 5P/61/2024 -165 zo dňa
18.02.2025(týkajúcisamaloletejU.),mzdovélistymatky,pracovnázmluvaotca,mzdovýlistotca,správa
o zdravotnom stave maloletej z NÚDCH Kramáre, pričom zistil nasledovný skutočný tav veci:

Je nesporné, že maloletá L. je dieťaťom matky L. D. a otca A. M.. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej
domácnosti. Maloletá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky rozsudkom
Okresného súdu Galanta č. k. 21P/227/2022-88 zo dňa 13.3.2023, s tým, že matka je povinná prispievať
na výživu maloletej v sume 40 eur mesačne, otec je povinný prispievať sumou 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

23. Navrhovateľka navrhla zvýšenie výživného na maloletú z dôvodu zmeny pomerov, styk s matkou
neupraviť a upraviť styk s otcom tak, aby bola pri styku prítomná aj navrhovateľka. Otec s návrhom
nesúhlasil, matka súhlasila.

24. Súd uznesením č. k. 5P/164/2024 - 16 zo dňa 16.2.2025 upravil styk otca s maloletou tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletou do skončenia veci vedenej na Mestskom súde Bratislava II sp.
zn. 5P/75/2023 každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 12:00 do 16:00 hod, a v nedeľu od 14:00 do
19:00 hod v mieste bydliska navrhovateľky.

25. Súd dňa 10.3.2025 spojil konania Mestského súdu Bratislava II p. zn. 5P/75/2023 a sp. zn.
5P/164/2024 na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 5P/75/2023.

26. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 04.10.2024 z vykonaného šetrenia v domácnostiach matky,
otca a starej matky zistené, že stará matka obýva s rodinou 2- izbový byt, ktorý majú v prenájme a

platia nájom 620 eur mesačne. Manžel navrhovateľky je invalidný dôchodca. Poberá invalidný dôchodok
vo výške 350 eur mesačne. Navrhovateľka poberá opatrovateľský príspevok na dcéru G., narodenú
XX.XX.XXXX vo výške 715,50 eur mesačne. Táto navštevuje špeciálnu základnú školu U. v R.. Druhá
dcéra H. navštevuje Strednú hotelovú školu na G. v R.. Maloletá L. je žiačkou 4. ročníka ZŠ A. 3, R..
Maloletá navštevuje doučovanie z matematiky. Navštevuje aj školskú družinu a chodí na obedy v škole.

Matka maloletej pracuje na verejnoprospešných prácach v meste Bratislava. Stretáva sa s dcérou tri
krát týždenne. Otec maloletej bol vo výkone trestu odňatia slobody do 24.9.2024, o maloletú sa zaujíma.
Obaja rodičia majú platiť výživné na účet ÚPSVaR Bratislava. Náhradná osobná starostlivosť plní svoj
účel, stará matka, poskytuje maloletému dieťaťu vhodné podmienky pre jeho všestranný vývoj.27.Zosprávykolíznehoopatrovníkazodňa15.1.2025vyplýva,žeotecbývavpodnájmevjednoizbovom
byte aj s priateľom. Náklady spojené s užívaním bytu v sume 460 eur, ktoré uhrádza otcovi občianske

združenie Nádej. Otec pracoval brigádnicky ako strážnik pri predaji vianočných stromčekov. Jeho čistý
príjem je vo výške 1000 eur mesačne. Byt pozostáva z jednej miestnosti, kde je rozkladací gauč, stôl so
stoličkami, televízor, skrinky na oblečenie, klietka s vtáčikmi. Vpredu je chodba, v ktorej je umiestnená
kuchynská linka so spotrebičmi a chladnička. Oproti je WC a samostatná kúpeľňa. V obývacej izbe je
priestor na hranie, aj spanie maloletých detí. Z tejto izby je východ na balkón. V byte boli 3 malí psi, ktorí

patria sestre otca. Otec má dve dcéry, maloletú U. a maloletú L.. Otec uviedol, že sa chce stretávať s
oboma dcérami, jeden víkend s jednou dcérou a druhý víkend s druhou dcérou. Chce sa s nimi stretávať
počas víkendu, od piatka 16:00 hod. do nedele 15: 00 hod. Kolízny opatrovník uviedol, že otec má v
domácnosti vytvorené základné podmienky pre stretávanie sa s maloletými deťmi. V minulosti nejavil
o maloleté dcéry záujem. Keď boli umiestené v CDR v C. pred 4 rokmi, tak sa o ne vôbec nezaujímal.
Kolízny opatrovník vykonal dňa 13.1.2025 ohlásené šetrenie pomerov v domácnosti matky maloletej, na

adrese E.0, R.. Matka býva v dvojizbovom prenajatom byte spolu so svojim bratom. Mesačné náklady na
byt sú vo výške 480 eur. Matka hradí polovicu nájomného, druhú polovicu hradí jej brat. Obaja súrodenci
si finančne spolu pomáhajú, každý z nich má vlastnú izbu. Matka mesačne uhrádza splátky za exekúcie
z doby, keď žila spolu so svojím partnerom, otcom svojich detí. Pôžičky boli spoločné s partnerom. Ich
výška splátky činí spolu 570 eur mesačne. Matka pracuje v Komunálnom podniku hl. mesta Bratislavy,

R. 8, R. ako pracovník verejno-prospešných služieb. Jej čistý mesačný príjem je 800 až 1000 eur, v
závislosti od toho, či pracuje aj cez víkendy. Vyživovaciu povinnosť si plní pravidelne na obe maloleté
dcéry.Matkasasmaloletýmidcéramipravidelnestretáva,sostaršouL.robíprípravudoškoly,maloletáu
nej v domácnosti trávi čas po škole. Vo voľnom čase chodia na prechádzky, do cukrárne, spolu pozerajú
televíziu,hrajúsa.MaloletáL.počasrozhovoruskolíznymopatrovníkomuviedla,žesotcomsastretávať

nechce. Nechce ani k nemu chodiť do domácnosti, vyjadrila sa že „otec im zničil život“.

28. Súd sa zaoberal aj najlepším záujmom maloletej. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa,
záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už
uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi

alebozákonodarnýmiorgánmi.Podľačl.12ods.1Dohovoru,štáty,ktorésúzmluvnoustranouDohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

29. Súd vykonal výsluch maloletej L., pričom zistil, že býva u babky s dedkom a s babkinými dvoma
dcérami (vek 16 a 18 rokov). U babky je dobre, má ju rada, stará sa o ňu, kupuje jej veci, nekričí na ňu,
nebije ju. Aj dedko je dobrý. Chodí so 4. ročníka na ZŠ A.. Má tam kamarátky a dobrú pani učiteľku. S
matkou sa stýka, je s ňu stále, chodí aj k nej, má ju rada. K otcovi by nechcela ísť, nie je tam naučená
byť. Nestaral sa o nich, matka sa starala. Otec im nadával, potom išli do detského domova. Otec teraz

ani moc nenavštevuje, navštevuje ju sestra U.. K otcovi nechodí, nebola u neho a ani nechce, môže sa
s ním stretnúť, len v prítomnosti babky a u babky, navštevovať ju môže. Pozná aj otcovho priateľa, je
trošku divný. So sestrou U. by chcela byť, ale tá je u otca. Maloletá by chcela byť všade s babkou.

30. Súd má za to, že maloletá je schopná identifikovať svoje potreby a preferencie v oblasti zastupovania

aj opatrovníctva. Z výsluchu maloletej súd nezistil ovplyvnenie jedným z rodičov, resp. inou osobou, ani
inú manipuláciu v jej názoroch, práve naopak, súd má za to, že maloletá je schopná formulovať svoje
vlastné názory, pričom súd jej názoru venoval patričnú pozornosť.

31. Súd uvádza, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je ústredným záujmom a

predovšetkým sa prihliada na záujem maloletého dieťaťa na zdravom fyzickom a psychickom vývoji,
pričomtentopojem-záujemmaloletéhodieťa,niejemožnézamieňaťsindividuálnymizáujmamirodičov,
alebo s ich individuálnymi predstavami o starostlivosti o maloleté dieťa. Určenie spôsobu akým sa
bude realizovať v danom prípade styk maloletej s rodičmi je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych
skutkových okolností každej prejednávanej veci (možností a schopností oboch rodičov zabezpečiť

podmienkyprestretávaniesasmaloletou,potrieb,osobnosti,citovýchväziebdieťaťaamnohýchďalších
aspektov, v neposlednom rade posúdenia názoru maloletej). Ak sa však rodičia o úprave styku s
dieťaťom nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd rozsudkom.32. Je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté
od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov
a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.

Právo stretávať sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu,
právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas
tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré
nespočívali v osobe oprávneného. Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia
pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania vždy so zreteľom na najlepší

záujem maloletého dieťaťa. Ak neexistujú vážne dôvody, pre ktoré možno styk rodiča s dieťaťom
obmedziť, je povinnosťou súdu upraviť styk tak, aby jeho úprava rešpektovala výkon týchto práv,
pretože iba tak môže byť zachovaný najlepší záujem dieťaťa (rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn.
8CoP/188/2018 z 30.11.2018).

33. Avšak je nevyhnutné si uvedomiť, že v danom konkrétnom prípade, z vykonaného dokazovania

vyplýva, že maloletá je zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá plní svoj účel,
pričom otec nemá s maloletou doposiaľ upravený styk, preto jeho nároky sú toho času neopodstatnené.
Otec sa zjavil náhle, bez varovania, po dlhodobej absencii a akéhokoľvek predošlého záujmu o maloletú,
preto je prirodzené, že styk a nadväzovanie kontaktu s otcom by malo prebiehať postupne, ohľaduplne,
pomaly a citlivo, čomu navrhovateľka nebráni. Pokiaľ má otec opravdivý záujem o maloletú, je potrebné

rešpektovať potreby maloletej, nie len domnelé oprávnenia otca dožadovaním sa styku podľa jeho
predstáv. Maloletá jednoznačne a zrozumiteľne vyjadrila svoj názor ohľadom styku s matkou aj otcom.

34.Nazákladevyššieuvedenéhosúdvidelpotrebuúpravystykusmaloletouautoritatívnymrozhodnutím
a o styku otca s maloletou rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny

víkend v mesiaci v sobotu od 12:00 hod. do 16:00 hod. a v nedeľu od 14:00 hod. do 19:00 hod. za
prítomnosti starej matky (výrok I).

35. Takto upravený styk súd, vzhľadom v záujme maloletej, považuje tohto času za dostatočný, nakoľko
maloletá nie je pripravená stýkať sa s otcom v takom rozsahu ako otec navrhuje, aj napriek tvrdeniam

otca, že mu bola zverená sestra maloletej (U.). Súd dôrazne apeluje na otca, aby rešpektoval potreby
maloletej a pokiaľ sleduje jej najlepší záujem a má opravdivý záujem o obnovenie vzťahu s maloletou,
ktorý momentálne medzi sebou nemajú žiaden, je potrebné nadviazať opätovný vzťah postupne, pomaly
a za prítomnosti starej matky, ktorú maloletá vníma ako osobu, v ktorej vidí oporu a bezpečie. Súd
preto rozhodol o styku za prítomnosti starej matky. Úprava styku s prespatím u otca tohto času nie

je pre maloletú absolútne vhodná, nakoľko maloletá má konečne stabilné zázemie u starej matky
potom čo boli so sestrou dané do detského domova a následne bola maloletá zverená do náhradnej
osobnej starostlivosti navrhovateľky. Otec sa zjavil náhle, vyžadoval návštevy nátlakovo. Z vykonaného
dokazovania bolo navyše zistené, že otec maloletú ani v poslednom čase nenavštevuje, chodí za ňou
nepravidelne, naposledy prišiel pred dvoma mesiacmi, nedostavil sa ani na pojednávanie.

36. S matkou sa maloletá stretáva často, má o ňu záujem, stretáva sa podľa jej možností. Súd pri
stýkaní s matkou nezistil žiadne prekážky, udržiavanie kontaktu s matkou je v záujme maloletej, preto
súd rozhodol tak, že styk matky a maloletej nebolo potrené upraviť a autoritatívnym rozhodnutím súdu
(výrok II).

37. Ohľadom určenia výživného súd má za to, že zvýšenie výživného je rozhodne v záujme maloletej a
to aj z objektívnych dôvodov (uplynutím času). Matka aj otec sú zamestnaní, majú stabilný príjem.

38. Súd ustálil výdavky (bežné aj mimoriadné) na maloletú L. v sume 400 eur mesačne (náklady na

bývanie, oblečenie, obuv, strava, drogéria, aktivity, kultúra, školské potreby, zdravotná starostlivosť,
doprava, tak ako ich vyčíslila navrhovateľka). Súd považuje tieto výdavky na maloletú, vzhľadom na jej
vek, za štandardné a všeobecne známe a nenadhodnotené a nie je potrebné detailne ich dokazovať
položku po položke. Maloletá navštevuje psychiatrickú ambulanciu, s čím má zvýšené výdavky na
lieky podľa potreby. Maloletá nemá žiadne nadštandardné výdavky, vyčíslené výdavky sú základné

výdavky na výživu maloletej. Výdavky na maloletú hradí navrhovateľka. Určitá zmena pomerov na strane
navrhovateľky nastala aj starou časti príjmu jej manžela, ktorý je od apríla 2023 na invalidnom dôchodku.39. Otec je zamestnaný od 19.2.2025 v spoločnosti H., s.r.o. ako umývač riadu, pomocník v kuchyni -
pomocné práce v kuchyni pri príprave servisu, pri príprave studených a teplých jedál, jeho hrubý príjem je
410 eur mesačne (podľa pracovnej zmluvy) a jeho dĺžka týždenného pracovného času je 20 hodín. Býva

s priateľom Y. U., nar. XX.XX.XXXX, v jednoizbovom byte v R., je mu zverená do osobnej starostlivosti
maloletá U.. Náklady spojené s užívaním bytu v sume 460 eur, ktoré uhrádza otcovi občianske združenie
NÁDEJ NA POMOC odchovancom detí z detských domovov, so sídlom A. XXXX/X, XXX XX R.-D., IČO:
XXXXXXXX, ktorého štatutárnym orgánom je Y. U..

40. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na
skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho
potencionálnych príjmov, čiže takých, ktoré by povinný potencionálne mohol mať vzhľadom na svoj vek,
zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na sebe neprimerané majetkové
riziká, zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate príjmu

a tým aj strate možnosti platiť výživné.

41.Zároveňsúdzdôrazňuje,žeprincíppotencionalitypríjmovnevyžadujedetailnépreukázanievšetkých
príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného
vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021). Princíp potencionality má
prednosť pred princípom fakticity výlučne len vtedy, keď sa tvrdený príjem osoby povinnej platiť výživné
javí ako nepravdivý alebo, keď povinná osoba nevyužíva svoje schopnosti pre získanie finančných
prostriedkov (Uznesenie KS v Žiline, sp. zn. 13CoP/61/223).

42. U otca teda súd prihliadal aj na skutočnosť, že ide o osobu v produktívnom veku (29 rokov), ktorého
zdravotný stav je dobrý, zdravotná spôsobilosť nie je ničím obmedzená. Pracuje u zamestnávateľa
ako pomocník v kuchyni, s ktorým si dohodol týždenný pracovný čas na 20 hodín. Inými slovami,
Otec je v produktívnom veku, čo znamená, že má fyzické a mentálne predpoklady na výkon práce a
zabezpečenie príjmu, ktorý je nevyhnutný na plnenie jeho vyživovacej povinnosti. Dohodol si pracovný

čas na 20 hodín týždenne, čo mu poskytuje určitú flexibilitu. Žije a pracuje v Bratislave, kde je dostatok
voľných pracovných miest, čo mu dáva možnosť zvýšiť svoj pracovný úväzok a tým aj príjem, ak by
jeho súčasné zamestnanie nepostačovalo na zabezpečenie potrebnej finančnej stability. Okrem toho
má objektívnu možnosť pracovať viac ako 20 hodín týždenne, čo by mu pomohlo zabezpečiť dostatočné
finančné prostriedky na riadne plnenie jeho záväzkov. Jeho schopnosť pracovať viac znamená, že

nesie aj morálnu zodpovednosť za zabezpečenie primeraného životného štandardu osobám, ktoré sú
od neho finančne závislé, v tomto prípade maloletá L.. Súd teda vychádzal aj z potencionality príjmu
otca s prihliadnutím na priemernú mesačnú mzdu v Bratislavskom kraji (1858 eur za rok 2024, podľa
ŠtatistickéhoúraduSR),ktorújeschopnýamôžeotecdosahovať,atakýtopríjemmuumožňujeuhrádzať
výživné v sume 150 eur mesačne na maloletú (výrok III).

43. Matka pracuje v Komunálnom podniku hl. mesta Bratislavy, Bazová 8, Bratislava ako pracovník
verejno-prospešných služieb. Jej čistý mesačný príjem je 800 až 1000 eur (mzdové listy), má ešte jednu
vyživovaciu povinnosť v sume 121 eur mesačne na maloletú U., narodenú XX.XX.XXXX (rozsudok
Okresného súdu Galanta č. k. 5P/61/2024-165 zo dňa 18.2.2025). Býva v byte s bratom, nájomné je 480

eur, hradí polovicu. Má exekúcie splátky v sume 570 eur mesačne. Tu súd poukazuje na to, že v zmysle §
62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd má tak za, to, že matka má dostatočný príjem na to, aby uhrádzala
výživné v sume 150 eur mesačne na maloletú (výrok IV).

44. Súd tak považuje takto určené výživné pri takýchto pomeroch na strane zúčastnených osôb, podľa
§ 62 ods. 2, § 75 ods. 1 zákona o rodine, za primerané. Súd má za to, aby matka aj otec na maloletú
prispievali každý sumou 150 eur mesačne, pričom suma zodpovedá schopnostiam a možnostiam matky
aj otca. Súd prihliadol aj na rozsah starostlivosti, ktorú vykonáva navrhovateľka a taktiež prihliadol na

vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 zákona o rodine).

45. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia, súd zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č. k.
21P/227/2022-88 zo dňa 13.3.2023 v časti vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej (výrok V).46. Je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky
účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať,

je výlučne na súde aj s poukazom na čl. 10 ods. 1, 2 Základných princípov CMP, z ktorého vyplýva,
že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Z § 187 CSP vyplýva, že dôkazom
môže byť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom
z dôkazných prostriedkov. Z uvedenej právnej úpravy nevyplýva povinnosť súdu nariadiť dokazovanie

výsluchom účastníka konania, svedka a pod., tento postup je daný v prípade, ak tvrdené skutočnosti
nemožno preukázať inak.

47. Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo
145/2011).
48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (CMP), tak, že žiadnemu z účastníkov tieto nepriznal (výrok VI), nakoľko civilný mimosporový
poriadok s konaním o náhradnej starostlivosti, úprave výkonu rodičovských práv a povinností ako aj s

konaním o výživnom takýto následok nespája a zároveň žiaden z účastníkov nežiadal priznať nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže matka podať odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava II.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.