Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoCsp/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124244749
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6124244749.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255
739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX C. XXX, zastúpenému: Advokát CIBULKA, s.r.o., IČO: 55 673 121, so sídlom Hodžova 1488/53,

911 01 Trenčín, o zaplatenie 16.683,71 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. októbra 2024, č. k. 71 Csp/28/2024-153, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 16.683,71 EUR spolu s úrokom vyčísleným vo výške 4.898,75 EUR, úrokom z omeškania

vyčísleným v sume 620,81 EUR a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.267,39 EUR od
25.03.2020 do 19.05.2020, zo sumy 17.167,39 EUR od 20.05.2020 do 18.06.2020, zo sumy 17.067,39
EUR od 19.06.2020 do 17.07.2020, zo sumy 16.967,39 EUR od 18.07.2020 do 19.08.2020, zo sumy
16.867,39EURod20.08.2020do18.09.2020,zosumy16.767,39EURod19.09.2020do22.10.2020,zo
sumy 16.617,39 EUR od 23.10.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na vec aplikoval ust. §

497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 103, § 110 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2,
§ 558, § 565, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2,
§ 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase, § 3 ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995. V odôvodnení uviedol, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2020 medzi postupcom, D. D., E., IČO: XX XXX XXX, a žalobcom,
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca (ako právny predchodca žalobcu)

uzatvoril so žalovaným dňa 23.09.2015 Zmluvu
č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov.
Na základe zmluvy poskytol veriteľ žalovanému úver. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu,
v ktorých ho postupca upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil
v stanovených termínoch splátky poskytnutého úveru, čím porušil svoju povinnosť podľa úverovej

zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Postupca v súlade so zákonom ku dňu 01.12.2019
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna
splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru. Dňa 7.5.2020 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a

o úhrade pohľadávky v splátkach č. 6026605, na základe ktorej žalovaný záväzok vyplývajúci zo zmluvy
uznal v zmysle ust.§ 110 ods. 1 v spojení s ust. § 558 Občianskeho zákonníka čo do právneho dôvodu a výšky
a zaviazal sa, že celkovú dlžnú sumu vo výške 24 018,80 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 17
267,39 EUR, z ostatného príslušenstva predstavujúceho riadny úrok vo výške

4898,75EUR,úrokzomeškaniavovýške620,81EUR,poplatkyvovýške66,32EUR,nákladyprávneho
zastúpenia vo výške 951,70 EUR, úrok z omeškania od postúpenia pohľadávky vo výške 213,73 EUR
a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
17 267,39 EUR od 25.3.2020 do zaplatenia istiny, podľa dohody zaplatí v pravidelných mesačných
splátkach. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podpísania dohody nerealizoval žiadne úhrady dlhu.

Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15.04.2024 platobný rozkaz
sp. zn. 17Up/455/2024, ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu. Proti vydanému platobnému rozkazu
podal žalovaný dňa 24.04.2024 odpor, v ktorom uviedol, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrel
Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. 5077750048 zo dňa 23.09.2015. Podľa tvrdení
žalobcu spoločnosť D. D., E., listom zo dňa 02.12.2019 žalovanému oznámila, že nastal prípad
porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a

splátkové úvery D. D., E., s účinnosťou od 01.01.2015 v aktuálnom znení, na čo vyhlásila mimoriadnu
splatnosť pohľadávky zo Zmluvy. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je jednostranný právny
úkon, ktorý je nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko v ňom úplne absentuje špecifikácia splátky
úveru, pre ktorú mala nastať strata výhody splátok. Žalobca
v doplnení návrhu uviedol, že došlo k mimoriadnemu zosplatneniu pre splátku, ktorej splatnosť bola

datovaná na 28.08.2019, no je nesporné, že tento dátum nebol uvedený
v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ani vo Výzve zo dňa 30.10.2019 a preto takýto úkon je
v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný, v dôsledku čoho nebol dlh platne zosplatnený
a nemohlo dôjsť ani k riadnemu postúpeniu pohľadávky pre obmedzenie vyjadrené v § 17 ods. 1 a 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

s poukazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách, preto žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu
vtomtokonaní.Zákonospotrebiteľskýchúverochukladáveriteľovipriskúmaníbonityklientapostupovať
s odbornou starostlivosťou, pričom zákon neuviedol zákonnú definíciu tohto pojmu. V danom prípade
žalobca predložil doklady o skúmaní bonity žalovaného, avšak to, aké má žalovaný výdavky na živobytie
(bývanie, strava, hygiena a pod.), či nemá dlhy na verejnom poistení, daniach a pod. neboli skúmané.

Žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu priložil kalkuláciu ukazovateľa schopnosti žalovaného
splácaťúverzodňa23.09.2015,kposudzovaniubonityžalovanéhotedadošlovrovnakýdeň,kedydošlo
k uzavretiu zmluvy o úvere, pričom v tento deň rovnako došlo k vykonaniu dopytu na D. C. a ÚR. Úver
je bezúročný a bez poplatkov, nemohlo dôjsť ani k riadnemu uznaniu dlhu, keďže dlh v predmetnom
čase neexistoval a súčasne žalovaný vzniesol námietku premlčania. Žalovaný podpísal uznanie dlhu

pod nátlakom a uznanie dlhu je neplatné.

2. Za nesporné skutkové tvrdenia považoval súd prvej inštancie skutočnosť, že dňa 23.09.2015 bola
uzatvorená zmluva o splátkovom úvere medzi bankou D. D., E. ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom v sume 20 600,- EUR, pričom dlh mal byť splácaný v 108 splátkach po 313,- EUR mesačne;

že dňa 06.12.2019 bolo žalovanému doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ku dňu
01.12.2019; že do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalovaný na splátkach zaplatil 8 454,23 EUR a
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti 650,- EUR; že nebol napadnutý výpočet istiny, vypočítaný úrok a
úrok z omeškania. Za sporné skutkové tvrdenia považoval súd prvej inštancie, či veriteľ pri oznámení o
vyhlásení mimoriadne splatnosti dodržal všetky zákonom stanovené povinnosti; či veriteľ pri poskytovaní

úveru s odbornou starostlivosťou skúmal bonitu dlžníka splácať úver; či došlo k platnému uznaniu dlhu;
či je nárok premlčaný.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že právny predchodca žalobcu, D. D., E., IČO:
XX XXX XXX, uzatvoril ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom dňa 23.09.2015 Zmluvu o splátkovom

úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou časťou boli Všeobecné obchodné podmienky v znení ich
dodatkov, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebný úver vo výške
20.600,- EUR s fixnou úrokovou sadzbou 12,90 % ročne a žalovaný ako dlžník sa zaviazal poskytnutý
spotrebiteľskýúversplatiťv108mesačnýchsplátkachpo313,-EURsdátumomprvejsplátky28.10.2015
a konečnou splatnosťou 28.09.2024. V zmluve bola dohodnutá RPMN vo výške 12,64 %, priemerná

hodnota RPMN 10,07 %, celková čiastka spojená s úverom 33.802,73 EUR, výška odplaty 11,52 %
p.a., poplatok za poskytnutie úveru 10,58 EUR mesačne. Predmetný úver bol žalovanému poskytnutý
na refinancovanie skôr poskytnutého úveru č. XXXXXXXXXX/XXXX (u totožného veriteľa) v zostatku
16.077,51 EUR, ktorý nebol predmetom tohto konania. Žalovaný si svoju povinnosť splácať úver riadneneplnil, čím sa dostal so splátkami do omeškania. Právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval na
zaplatenie dlžnej čiastky listom zo dňa 30.10.2019, avšak nakoľko k úhrade dlhu nedošlo, banka (právny
predchodca žalobcu) vyhlásila ku dňu 01.12.2019 mimoriadnu (predčasnú) splatnosť celého zostatku

úveru, o čom žalovaného upovedomila listom zo dňa 02.12.2019, ktorý bol žalovanému doručený dňa
06.12.2019, a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlhu. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
č. 0222/2020/CE uzatvorenej dňa 24.03.2020 medzi právnym predchodcom žalobcu (postupcom) a
žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, o čom upovedomil žalovaného
listom zo dňa 31.03.2020. Uvedenú zmluvu o postúpení pohľadávky spolu žalobca súdu predložil

ako listinný dôkaz spolu s Oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným žalovanému a podacím
poštovým hárkom. Žalobca vyzýval žalovaného predžalobnou výzvou zo dňa 17.01.2024 na úhradu
dlžnej čiastky, avšak k úhrade dlhu nedošlo. Dňa 07.05.2020 žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodu o
uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach, na základe ktorej žalovaný písomne uznal svoj dlh voči
žalobcovi vo výške 24.018,80 EUR, a žalobca umožnil žalovanému splácať svoj dlh v 4 mesačných
splátkach,ztoho3po100,-EURaposlednávsume23.718,80EURsdátumomprvejsplátky20.05.2020

a poslednej splátky 20.08.2020.

4. Na podklade vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
Aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná tým, že žalobca je veriteľom žalovanej pohľadávky, a
to na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom - bankou

(D. D., E.), a postupníkom - žalobcom. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je založená tým,
že žalovaný je dlžníkom žalovanej pohľadávky vzniknutej zo spotrebiteľského úveru poskytnutého
právnym predchodcom žalobcu (bankou) žalovanému. Úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy
právnym predchodcom žalobcu (bankou) ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi, ktorý nekoná v rámci
podnikateľskej činnosti, súd považuje za spotrebiteľský úver. Žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce

z úverovej zmluvy, neplnil splátky úveru riadne a včas, čím sa dostal do omeškania so splácaním,
pričom právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok na zaplatenie neuhradenej časti dlhu spolu s
príslušenstvom, a to zmluvného úroku, ktorý prináleží veriteľovi pohľadávky ako odmena za poskytnutie
úveru, neuhradené bankové poplatky a úroky
z omeškania, ktoré slúžia ako sankcia za porušenie povinnosti dlžníka splácať dlžnú sumu riadne

a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky vzniknutej z
neuhradeniamesačnýchsplátok,atolistomzodňa30.10.2019.Kúhradedlhužalovanýmnedošlo,preto
banka ako právny predchodca žalobcu vyhlásila mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru ku dňu
01.12.2019, ktorú skutočnosť žalovanému listom zo dňa 02.12.2019 riadne oznámil. List bol žalovanému
doručenýdňa06.12.2019.Veriteľsplnilzákonnépožiadavkypredčasného(mimoriadneho)zosplatnenia

celého zostatku úveru predpokladané v § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa prehľadu úhrad
žalovanéhopredloženéhovkonaní, žalovanýrealizoval(predpostúpenímpohľadávky)poslednúúhradu
dlhu dňa 14.07.2018, t. j. žalovaný bol v omeškaní so zaplatením svojho dlhu po dobu dlhšiu ako 3
mesiace. Nakoľko si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas, veriteľ platne pristúpil k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého zostatku dlhu.

5. Pôvodný veriteľ pohľadávky, D. D., E., pristúpila k postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu - žalobcu, na
základe uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 31.03.2020 oznámil
dlžníkovi - žalovanému, ktorý bol v omeškaní so zaplatením pohľadávky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace
(bol platobne neaktívny od poslednej realizovanej mesačnej splátky dlhu), že došlo k postúpeniu

žalovanej pohľadávky na žalobcu. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní je preto daná. Súd prvej
inštancie v konaní posudzoval, či pôvodný veriteľ skúmal s odbornou starostlivosťou bonitu žalovaného
pri poskytovaní úveru. Skonštatoval, že žalovaný bol dlhoročným klientom pôvodného veriteľa - banky,
pričom samotný účel poskytnutia predmetného úveru bolo refinancovanie predošlého úveru, ktorý banka
žalovanémuposkytla(tedaideototožnésubjektypriposkytnutírefinancovanéhoúveru).Pôvodnýveriteľ

disponoval všetkými platobnými informáciami na účte žalovaného, ktorý bol vedený u totožného subjektu
- banky, i o splácaní pôvodného refinancovaného úveru. Z obsahu predloženej zmluvnej dokumentácie
vyplýva, že banka ako veriteľ zisťoval výšku príjmov žalovaného, jeho výdavky, a to
s ohľadom na nezanedbateľné životné minimum, tieto položky navzájom analyzoval
a následne odborne vyhodnotil, pričom bol vyvodený záver, že došlo k splneniu podmienok poskytnutia

úveru(narefinancovanieužskôrposkytnutéhoúverumedzitotožnýmisubjektami),oktorýveriteľažiadal
samotný žalovaný, nakoľko tieto finančné prostriedky potreboval na prestavbu nehnuteľnosti. Veriteľ
overoval bonitu žalovaného v dostupných informačných registroch. Súd prvej inštancie mal preukázané,
žepriposkytovaníúveru došloksplneniupodmienkyskúmaniabonityžalovanéhopriposkytovaníúveru.Žalovaný poskytnuté finančné prostriedky nevyužil na účel, na ktorý bol úver žalovanému poskytnutý,
pričom tieto požičal kamarátovi, o ktorom, podľa vyjadrenia žalovaného, nič nevie, a tento mu poskytnuté
finančné prostriedky nevrátil.

6. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj spornou skutočnosťou, a to platnosťou uzatvorenej dohody o
uznaní dlhu a dohody o splátkach dlhu, ktorú uzatvoril žalobca a žalovaný dňa 07.05.2020. Uzavrel,
že k platnému uznaniu dlhu došlo v súlade s ustanovením § 110 a § 558 Občianskeho zákonníka.
Dlh žalovaného v čase uzatvorenia uvedenej dohody nebol premlčaný, nakoľko k poslednej úhrade

dlhu došlo dňa 14.07.2018 a dohoda o uznaní dlhu bola stranami sporu uzatvorená dňa 07.05.2020 (s
ohľadom na všeobecnú premlčaciu dobu podľa ustanovenia § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka). V
zmysle uzatvorenej dohody
o uznaní dlhu v súlade s ustanovením § 110 Občianskeho zákonníka sa dlh žalovaného, ktorý ho
písomne uznal, premlčí za 10 rokov odo dňa, kedy k uznaniu došlo. V nadväznosti na uvedené, žalobca
podal predmetnú žalobu na súde dňa 08.03.2024 (upomínacie konanie),

a preto žalovanú pohľadávku nemožno považovať za premlčanú, a to ani napriek tomu, že by sa
žalovaný premlčania dovolával.

7. Pohľadávka žalobcu ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške
22.203,27 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 16.617,39 EUR,

z neuhradeného riadneho úroku vo výške 4.898,75 EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške
620,81 EUR, z neuhradených poplatkov vo výške 66,32 EUR. Zvyšnú časť pohľadávky si žalobca v
tomto konaní neuplatňuje. V rámci istiny je zohľadnená i suma neuhradených poplatkov (16.617,39 +
66,32 = 16.683,71 EUR). Žalobca svoj nárok riadne preukázal, preto súd prvej inštancie rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Úrok z omeškania bol určený v súlade s

§ 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., platného v rozhodnom čase. Počiatok počítania úroku z omeškania sa
viaže na dátum 25.03.2020, t. j. deň po účinnosti postúpenia pohľadávky.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti
s § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že rozhodnutie
je nezákonné, nesprávne a nepreskúmateľné. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Súd prvej inštancie skonštatoval, že právny predchodca žalobcu skúmal bonitu žalovaného
s odbornou starostlivosťou, keď zisťoval príjem a výdavky žalovaného. Žalobca však neskúmal reálny
príjem klienta a objem celkových výdavkov na živobytie žalovaného. Žalobca sám uviedol, že pri

skúmaní nákladov žiadateľa bral do úvahy iba paušálnu sumu vo výške životného minima, pričom
poskytovateľ nie je povinný žiadať preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov. Žalobca hrubo
porušil zákonné ustanovenia o skúmaní bonity, keď neskúmal údaje a doklady o nákladoch žalovaného.
Pre posúdenie danej veci je irelevantná skutočnosť, že žalovaný bol dlhoročným klientom právneho
predchodcu žalobcu a teda disponoval všetkými platobnými informáciami na účte žalovaného /viď

rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 05.03.2024, č. k. 11CoCsp/9/2023/. Súd prvej inštancie
sa nevysporiadal s námietkou žalovaného, v súlade s ust. § 7 ods. 19 zákona o spotrebiteľských
úveroch, o povinnosti žalobcu určiť, dodržiavať a prehodnocovať limit pre ukazovateľa schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Žalovaný
namietal absolútnu neplatnosť Dohody o uznaní a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 07.05.2020

z titulu nekalej obchodnej praktiky, s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nevysporiadal /viď
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.4.2019, sp. zn. 6Co/20/2019/. Dohoda o uznaní
dlhu o úhrade pohľadávky v splátkach je formulárovou zmluvou, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť
žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobca neobjasnil skutkové okolnosti, obsah a právne dôsledky Dohody
o uznaní dlhu. Žalobca podpísaním dohody dosiahol výhodu a to predĺžením premlčacej doby, keď

žalovaný mohol splatiť dlh v štyroch splátkach a to tri splátky vo výške 100,- eur a štvrtú vo výške
23.718,80,-eur,čonebolovmožnostiachžalovaného.Predmetnádohodabolapodpísanápodnátlakom,
v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka, v krátkom časovom slede. Žalovaný na pojednávaní vzniesol
námietku premlčania dlhu z dôvodu absolútnej neplatnosti Dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávkyv splátkach. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 01.12.2019, pričom
všeobecná premlčacia doba uplynula dňa 01.12.2022 a žalobca podal predmetnú žalobu až v roku
2024. Súd prvej inštancie sa v rámci svojho odôvodnenia nevysporiadal s námietkami žalovaného

uvedenými v písomných ako aj ústnych vyjadreniach, nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným a to
oboznámenie záznamu z telefonického rozhovoru medzi žalovaným a povereným zamestnancom
žalobcu ohľadom uzatvorenia Dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach. Súd prvej
inštancie neuložil žalovanému plnenie priznaného nároku v splátkach napriek návrhu žalovaného.
Poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle judikatúry Ústavného súdu

SR sp. zn.
IV.ÚS 14/07. Napadnuté rozhodnutie zakladá vadu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie alebo rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov
konania.

10. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v bode III.
odvolaniaspochybňujeposúdeniejehoschopnostisplácaťúver.Žalobcavpriebehukonaniapredsúdom
prvej inštancie dostatočne zdôvodnil, prečo sú náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
zohľadňované s ohľadom na výšku životného minima. Poukázal na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z v čase uzatvorenia zmluvy. Z ustanovenia vyplýva povinnosť zohľadniť najmä dobu, výšku, príjem

aj účel spotrebiteľského úveru. V čase poskytnutia úveru neexistoval zákonný rámec toho, ako má
veriteľ posúdiť životné potreby resp. výdavky dlžníka. Až novelou účinnou od 01.01.2027 sa sprísnili
podmienky pre posúdenie bonity klientov. Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 7.5.2020 spĺňa náležitosti, má
písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh
zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania. Pohľadávka žalobcu nebola

v čase uzatvorenia dohody premlčaná a žalobca si ju mohol uplatniť žalobou na súde. Žalovanému
bola poskytnutá možnosť pohľadávku splácať v zmysle bodu 3.6 Dohody. Predĺženie premlčacej doby
je žiaducim a v Občianskom zákonníku zakotveným dôsledkom uznania záväzku. Bez začatia plynutia
novej premlčacej doby 10 rokov by zo strany veriteľov nebolo možné umožniť dlžníkom splácať svoj
splatný dlh, ale boli by nútení si každú takúto pohľadávku z opatrnosti uplatniť žalobou. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, resp. zmenil tak, že žalovanému uloží
uplatnený nárok a trovy konania splácať v mesačných splátkach po 150,- eur, vždy do 25. dňa v mesiaci,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.

11. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

12. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas,
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z
hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného je dôvodné.

13. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti,
ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže
ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli
z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor.
Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade

s § 191 ods. 1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimz§192,§193a§205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolateľom uplatnené
odvolacie dôvody boli v plnej miere naplnené, preto rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s § 389 ods.
1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Predmetom konania je pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť bankou
postúpená po jej zosplatnení na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2020.
Súd prvej inštancie založil svoje vyhovujúce rozhodnutie na právnom závere, že žalobca je v konaní
aktívne vecne legitimovaný, skúmal bonitu žalovaného poukazom na jeho príjem, výdavky a výšku

minimálneho životného minima, bonitu overoval v dostupných informačných registroch. Posúdil, že
dohoda o uznaní dlhu a dohoda o splátkach je platná a dlh žalobcu nie je premlčaný.

19. Odvolateľ namietal, že právny predchodca žalobcu neskúmal bonitu žalovaného
s odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru a neplatnosť dohody o uznaní dlhu a o úhrade

pohľadávky v splátkach.

20. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzatvorili dňa 23.09.2015 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý spotrebný úver vo výške 20.600 eur, s fixnou úrokovou sadzbou 12,90% ročne.

Žalovaný sa zaviazal splácať spotrebiteľský úver v 108 mesačných splátkach po 313,- eur, s dátumom
prvej splátky 28.10.2015 a konečnou splatnosťou 28.09.2024. Na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 0222/2020/CE zo dňa 24.03.2020, právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na
žalobcu. Dňa 7.5.2020 uzatvoril žalobca a žalovaný Dohodu o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky
v splátkach, na základe ktorej žalovaný písomne uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 24.018,80,- eur.

Žalobca umožnil žalovanému splácať dlh v 4 mesačných splátkach, z toho 3x po 100,- eur a poslednú
v sume 23.718,80,- eur s dátumom prvej splátky 20.5.2020 a poslednej splátky 20.8.2020.

21. Podľa § 7 ods. 1, ods. 15, ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného
v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou

tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľskéhoúveru. Veriteľjepovinnýpostupovaťpriposkytovaníspotrebiteľskéhoúverunazáklade
zmluvy

o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi;

22. Zákon o spotrebiteľských úveroch je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady č.
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len „Smernica č. 2008/48/ES“), ktorou sa v čl. 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby

veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia
do príslušnej databázy. V zmysle ods. 4 preambuly uvedenej smernice by mali členské štáty prijať
vhodné opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc
do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie
informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných

ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia
úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu
a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby
boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady

2006/48/ ES zo 14.06.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť
zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť
využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale
aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť
vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné

povinnosti.

23. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky
príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval.
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa

splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde
pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr.
možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie
a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre

rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj
v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním
aj preukázaných a z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je

nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch,
z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ
je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť
však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné
informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi

a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho
osobnomadomácomrozpočtedostatokfinančnýchprostriedkov,abymoholbezakýchkoľvekproblémov
a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať
spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo

vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe
k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.
16CoCsp/1/2023 zo dňa 25.07.2023, rozsudok
sp.zn. 16CoCsp/10/2023 zo dňa 13. marca 2024).24. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi v tomto konaní naviac neúplné, nemožno samo
o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej

z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Bez toho, aby právny predchodca žalobcu skúmal
aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie
jeho schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov

žiadateľa.

25. Odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či postupoval súd
prvej inštancie v zmysle ust. § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri absencii tohto zákonného
ustanovenia, ako vyhodnotil, či pôvodný veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní
bonity žalovaného pri poskytnutí úveru. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, odsek

31. uviedol, že banka ako veriteľ zisťoval výšku príjmov žalovaného, jeho výdavky a to poukazom na
životné minimum a rovnako overoval bonitu žalovaného v dostupných informačných registroch, pričom
svoje zistenia nepremietol do súdneho rozhodnutia a v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné.

26. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do

dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

27. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak obchodník nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi obchodníkom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú obchodníkovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu spotrebiteľa,
ak by prevodom mohlo dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť obchodníka za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e)umožňujúobchodníkovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieajvprípade,akspotrebiteľ
neuzavrie s obchodníkom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú obchodníkovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu

a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú obchodníka, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak obchodník nesplnil záväzky, ktoré
vznikli,

i) umožňujú obchodníkovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo obchodníka oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany obchodníka neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv vrátane práva spotrebiteľa
započítať pohľadávku voči obchodníkovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o)oprávňujúobchodníkarozhodnúťotom,žejehoplneniejevsúladesozmluvou,aleboktorépriznávajú
právo zmluvu vykladať iba obchodníkovi,

p) obmedzujú zodpovednosť obchodníka, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o

zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré

v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil
v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.

29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Legislatívna úprava ako aj súdna prax (rovnako tiež na európskej úrovni), štandardne zabezpečuje
ochranu spotrebiteľa pred konaním, ktoré ho môže poškodzovať. Doslovne zakázané sú ustanovenia,
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
v spotrebiteľských zmluvách a tiež nekalé obchodné praktiky. Za nekalú sa považuje taká praktika,

ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušuje, alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane, alebo ktorému je adresovaná, za ktorú nekalú obchodnú praktiku sa považuje klamlivé
konanie, klamlivé opomenutie konania, agresívna obchodná praktika, pričom dodávateľ nesmie klamať
a zavádzať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, neúplné, nepresné, nejasné údaje, alebo potrebné

údaje zamlčovať. Spotrebiteľ sa v zmluvnom vzťahu ocitá vo faktickom nerovnom postavení s
profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii
vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a tiež z hľadiska
ekonomických predpokladov aj lepšiu dostupnosť právnych služieb a v neposlednom rade tiež možnosť
stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.

31.Vdanejvecisúdprvejinštancienepodrobilsúdnemuprieskumudohoduouznanízáväzkuaoúhrade
pohľadávky v splátkach, s prihliadnutím na ust. § 53 Občianskeho zákonníka ako i Smernice Rady a
EP 2005/29, bod 18 preambuly, kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument
sledujúc dosiahnutie splátok, avšak

v skutočnosti ide podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť
dodávateľa, ktorého cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na
uplatnenie nároku. Odvolací súd poukazuje na svoju rozhodovaciu činnosť pri preskúmavaní dohody
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a to rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 26.3.2014, č. k. 5Co/296/2013, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.12.2014, č. k.

4Co/882/2013, ako i na rozsudok zo dňa 30. apríla 2019, č.k. 6Co/20/2019, na ktorý poukázal odvolateľ
vo svojom odvolaní. Odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie neobjasnil skutkové,
okolnosti, obsah a právne dôsledky dohody o uznaní dlhu, výhody dohody predĺžením premlčacej doby,
je dôvodná.32. Záverom odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
26.6.2024, č. k. 5Cdo/197/2022, odsek 12. odôvodnenia, v ktorom dovolací súd uviedol: „ak zo strany

veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany
veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve /upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva/ presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže
zosplatniť celý dlh„. Ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného, žalovaný namietal, že v oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti ani vo výzve zo dňa 30.10.2019 nie je uvedená konkrétna splátka úveru,

pre ktorú mala nastať strata výhody splátok. Vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal.

33. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil v súlade § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom
súd prvej inštancie opätovne posúdi bonitu žalovaného, dohodu o uznaní dlhu a dohodu o splátkach

dlhu, príp. premlčanie dlhu s prihliadnutím na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a vysporiada sa so všetkými námietkami žalovaného v podanom odvolaní. Súd prvej inštancie viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vo veci opätovne rozhodne, rozhodnutie riadne
odôvodní.

34. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného
konania, ako aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).