Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-50C/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122335071
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oxana Kovalová Báreková
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6122335071.16

Rozhodnutie

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou v spore
žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., zast.: KOVAL & spol., advokátska
kancelária, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: UNIQA pojišťovna, a.s.,
IČO: 492 40 480, so sídlom Evropská 136/810, 160 12 Praha, Česká republika, konajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom UNIQA Pojišťovna , a.s., pobočka poisťovne z iného členského

štátu, IČO: 53 812 948, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, zast.: CLS Čavojská
& Partners, s.r.o., IČO: 36 854 972, so sídlom Zochova 6-8, Bratislava, o zaplatenie 3.396,93 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2.083,93 EUR s úrokom z omeškania 5 % ročne zo
sumy 2.083,93 EUR od 09.03.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie zastavuje v časti o zaplatenie 311 eur spolu s príslušenstvom.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV.ZnalecF.G.H.mávočižalobcovinároknanáhraduznalečnéhovrozsahu38,66%avočižalovanému

nárok na náhradu znalečného v rozsahu 61,34 %.

V. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,68 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom

konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) podaným na Okresný
súdBanskáBystricadňadomáhalavočižalovanejzaplateniaistinyvovýške3.396,93eurspolusúrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.396,93 eur od 09.03.2022 do zaplatenia ako aj náhrady
trov konania.

2. Žalobu odôvodnila nasledovnými skutočnosťami. Dňa 15.11.2021 došlo k poistnej udalosti, ktorej

jedným z účastníkov bol žalobkyňa na osobnom motorovom vozidle značky C. C., EČV: I., číslo
karosérie: J., a to zavineným konaním vodiča druhého motorového vozidla s EČV: I.. Vznik uvedenej
poistnej udalosti bol oznámený žalovanej. Likvidácia poistnej udalosti je u žalovanej vedená pod č.
XXXXXXXXXX. Vlastník motorového vozidla s EČV: I., ako poistník mal so žalovanou ako poisťovateľom
uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti zo škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla č. XXXXXXXXXX. Vozidlo žalobcu bolo pri škodovej udalosti značne poškodené

a došlo teda k totálnej škode. Žalovaná listom označeným ako „Oznámenie o výške poistného plnenia“
datovaným dňa 21.02.2022 (ďalej len „Oznámenie“) oznámil žalobkyni, že ukončila šetrenie poistnejudalosti a že jej priznáva poistné plnenie vo výške 15.443,07 eur. Podľa výpočtu výšky škody žalovaná
stanovila trhovú cenu vozidla vo výške 27.710,07 eur, ku ktorému pripočítala sumu 66,-eur za prihlásenie
vozidla a odpočítala cenu zvyšku vozidla vo výške 12.333,-eur. Výsledná suma 15.443,07 eur tak

podľa názoru žalovaného predstavuje poistné plnenie, ktoré malo byť žalobkyni vyplatené. Za účelom
stanovenia všeobecnej hodnoty vozidla si žalobkyňa nechala vypracovať znalecký posudok, podľa
ktorého všeobecná hodnota vozidla predstavuje ku dňu 15.11.2021 sumu 31.173,- eur. Poukázala na
to, že žalovaná v Oznámení pri výpočte škody vychádzala zo všeobecnej hodnoty vozidla vo výše
27.710,07 eur, pričom takto stanovenú všeobecnú hodnotu vozidla žiadnym spôsobom nepreukázala.

Mala za to, že žalovaná v Oznámení neuviedla žiadny kvalifikovaný právny dôvod, na základe
ktorého stanovila všeobecné hodnotu vozidla len vo výške 27.710,07 eur a žalobkyni nepredložil ani
spôsob výpočtu uvedenej sumy. Na druhej strane žalobkyňa disponuje presnou všeobecnou hodnotou
vozidla v čase vzniku poistnej udalosti, ktorá bola stanovená na základe predmetného znaleckého
posudku. S poukazom na uvedené sa teda domáha doplatenia plnenia. Vyjadrila názor, že žalovaná
bezdôvodne odmieta poskytnúť požadované plnenie. Výška uplatneného nároku bola vypočítaná tak, že

od všeobecnej hodnoty vozidla stanovenej znaleckým posudkom vo výške 31.173,-eur boli odpočítané
zvyšky vozidla vo výške 12.333,-eur čo predstavuje sumu vo výške 18.840,- eur. Od tejto sumy bolo
odpočítané poskytnuté poistné plnenie vo výške 15.443,07 eur.

3. K žalobe žalobkyňa pripojila listinné dôkazy: správa o nehode, oznámenie o výške poistného plnenia,

znalecký posudok č. 9/2022 F. K. A..

4. Dňa 24.06.2022 Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 11C/48/2022, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.396,93 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.396,93 eur od 09.03.2022 do zaplatenia alebo podať odôvodnený

odpor a zároveň žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania. Voči predmetnému
platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor, v ktorom nárok žalobkyne poprela
čo do dôvodu aj jeho výšky. Namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, nakoľko
zo žalobkyňou predložených dôkazov jednoznačne nevyplýva, kto bol vlastníkom vozidla, t. j. či je
predmetné vozidlo priamo vo vlastníctve žalobcu alebo inej osoby. V tejto súvislosti poukázala na

rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009. Taktiež jej nebolo zrejmé,
že ak je v znaleckom posudku zadaná úloha - stanoviť výšku škody na poškodenom vozidle, z akého
dôvodu uvádzal znalec v závere znaleckého posudku ako odpoveď na zadanú úlohu výšku všeobecnej
hodnoty vozidla. Spochybnia správnosť a úplnosť znaleckého posudku. Žalovaná znalecký posudok
považovala za nepreskúmateľný, a to najmä z toho dôvodu, že neobsahoval samotný výpočet škody

vzniknutej na vozidle, ako ani zdroj údajov, z ktorých znalec pri jeho spracovaní vychádzal. Mala za to
že bez podrobného rozpisu položiek a uvedenia ich zdroja (databázy) nie je možné overiť, či v rámci boli
zahrnuté skutočne len tie poškodenia, ktoré bezprostredne súviseli s poškodením vozidla pri dopravnej
nehode. K Oznámeniu uviedla, že pri totálnej škode poisťovateľ neplatí opravu vozidla, ale cenu vozidla
tesne pred škodovou udalosťou, z ktorej odpočíta cenu použiteľných zvyškov vozidla. Poškodený

ako majiteľ vozidla sa však bez ohľadu na spôsob likvidácie škodovej udalosti poisťovateľom môže
rozhodnúť, či svoje vozidlo opraví alebo nie. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3Cdo/234/2007 zo dňa 30.6.2008. Ďalej uviedla, že jedným z najdôležitejších aspektov
stanoveniavšeobecnejhodnotyvozidlajejehovýchodiskovácena,t.j.ideoúdajzistenýzhodnoverných
a preskúmateľných zdrojov relevantných k rozhodnému dátumu. Mala za to, že stanovila výšku totálnej

škody a všeobecnú hodnotu vozidla v súlade so zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej
aj len ako “zákon o PZP“), a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004
Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení, pričom zohľadnila všetky rozhodujúce
faktory, ktorými sú najmä vek vozidla, počet najazdených kilometrov, ceny na trhu s ojazdenými

vozidlami rovnakej, resp. porovnateľnej kategórie a výbavy a pod. Pri stanovovaní všeobecnej hodnoty
poškodeného vozidla vychádzala aj z odborného vyjadrenia kvalifikovanej osoby. Zároveň poukázala
na skutočnosť, že 2 mesiace pred vznikom škodovej udalosti z titulu ktorej si žalobkyňa uplatňuje svoj
nárok v tomto konaní bola žalobkyňa účastníčkou škodovej udalosti, ktorá bola zapríčinená poisteným
žalovanej. V rámci tejto škodovej udalosti (taktiež na poškodenom vozidle) bolo žalobkyni zo strany

žalovanej poskytnuté poistné plnenie vo výške 5 177,74 eur, pričom toto malo podľa názoru žalovanej
vplyv na všeobecnú hodnotu poškodeného vozidla. Trhová hodnota poškodeného vozidla mala ku dňu
škodovej udalosti byť vo výške 27 710,07 eur, hodnota použiteľných zvyškov bola vo výške 12 333,-
eur. Preto podľa žalovanej mala žalobkyňa z titulu škody na poškodenom vozidle nárok na poistnéplnenie vo výške 15 443,07 eur . Taktiež za nedôvodný považovala aj nárok na náhradu nákladov na
vyhotovenie znaleckého posudku, nakoľko v zmysle § 15 ods. 1zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnou poistení má poškodení povinnosť preukázať nárok, ktorý si uplatnil, pričom bolo na úvahe

žalobkyne akým spôsobom bude v rámci likvidácie poistnej udalosti preukazovať svoj nárok. Rovnako
poprela aj nárok žalobkyne na úrok z omeškania a to s poukazom na § 11 ods. 6, ods. 7 a 8 zákona
o PZP. Z uvedených ustanovení je podľa názoru žalovanej zrejmé, že žalovaná v lehote stanovenej
ustanovením § 11 ods. 6 zákona o PZP splnila svoju povinnosť, ukončila šetrenie škodovej udalosti
– t. j. v lehote plynúcej od momentu, od kedy jej boli zo strany žalobkyne predložené všetky doklady

potrebné k riadnemu ukončeniu likvidácie, a na jeho základe oznámila žalobkyni dôvody, pre ktoré jej
poistné plnenie poskytla v určitej časti. V tomto smere dala do pozornosti súdu rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, kde súd zaujal zhodný právny názor ako prezentuje
žalovaná. K odporu priložila oznámenie – totálna škoda z 24.11.2021.

5. Žalobkyňa v replike zotrvala na podanej žalobe. Čo sa týka námietky žalovanej ohľadne nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie, poukázala na to, že v Osvedčení o evidencii vozidla je v časti „záznamy
o prevode držby vozidla na inú osobu“ uvedená žalobkyňa s dátumom záznamu ku dňu 18.05.2021.
Podľa Evidenčnej karty vozidla je ako vlastník aj ako držiteľ vozidla uvedená žalobkyňa. Z uvedeného
dôvodu považovala námietku žalovanej za nedôvodnú. K námietka ohľadne znaleckého posudku
uviedla, že tento spĺňa všetky zákonom požadované predpoklady a bol vypracovaný znalcom ako

odborne spôsobilou osobou. Žalovaná v odpore síce uvádza, ž výšku všeobecnej hodnoty vozidla
stanovila v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. ako aj vyhláškou č. 492/2004, avšak žiadny podrobný
výpočet ani spôsob akým došla k ňou tvrdenej hodnote vozidla, nepredložila. Rovnako v rovine tvrdení
zostalo aj vyjadrenie žalovanej, že pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla vychádzala aj z odborného
vyjadrenia kvalifikovanej osoby. K argumentácii žalovanej, že je výlučne na rozhodnutí žalobkyne, akým

spôsobom bude preukazovať v rámci likvidácie poistnej udalosti výšku uplatneného nároku s tým, že ak
sa rozhodne túto dokladovať prostredníctvom znaleckého posudku, musí s tým spojené náklady znášať
žalobkyňa. Mala za to, že iným spôsobom ako vypracovaním znaleckého posudku nebolo z jej strany
možné stanoviť presnú výšku všeobecnej hodnoty vozidla, ktorú žalovaná stanovila nesprávne. Pokiaľ
byžalovanástanovilavšeobecnúhodnotuvozidlasprávneaprilikvidáciípoistnejudalostibypostupovala

zákonne a žalobkyni vyplatila skutočnú škodu, ktorá jej bola spôsobená, žalobkyni by žiadne náklady na
vypracovanie znaleckého posudku nevznikli. K namietanému zákonnému úroku z omeškania uviedla,
že nárok naň vznikol žalobkyni tým, že vzniknutá škoda nebola v celom rozsahu riadne a včas uhradená,
preto je toho názoru, že jej nárok na úrok z omeškania je dôvodný. K replike žalobkyňa pripojila listinné
dôkazy: kópia veľkého technického preukazu a evidenčnú kartu vozidla.

6. Žalovaná v duplike zobrala na vedomie, že žalobkyňa bola v čase vzniku poistnej udalosti vedená
ako vlastník aj ako držiteľ vozidla. Čo sa týka všeobecnej hodnoty vozidla žalovaná poukázala na
to, že žalobkyňa len skonštatovala, že znalecký posudok má všetky obsahové náležitosti vyžadované
zákonom a žiadnym spôsobom sa nevyjadrila k jej námietkam uvedeným v odpore, a to najmä k

nesprávnemu označeniu dôkazu, rozporu medzi otázkami zadanými znalcovi a odpoveďami, ktoré
v znaleckom posudku uviedol ako aj pochybnostiam o správnosti a úplnosti znaleckého posudku.
Všeobecná hodnota vozidla bola žalovanou určená za použitia príslušných softvérov ako ja na základe
prieskumu trhu na Slovensku, v Nemecku a v Česku. Cena nového vozidla bola na základe Ocenenia
stanovená na 66200,- eur s DPH a cena doplnkovej výbavy na 9123- eur s DPH, teda spolu 75323,-

eur s DPH. Na základe Stanovenia hodnoty vozidla bola cena nového vozidla stanovená na sumu
67500,- eur s DPH a cena doplnkovej výbavy na sumu 9634,- eur s DPH, teda spolu na 77134,- eur
s DPH. Východisková hodnota vozidla po korelácii bola stanovená na 77 134,- eur s DPH, pričom
technická hodnota vozidla (po zhodnotení technického stavu vozidla na úrovni 44,2421%), bola určená
z danej hodnoty na 34 125,70 eur s DPH. Všeobecná hodnota vozidla pred dopravnou nehodou po

zhodnotení koeficientu predajnosti (0,8120) bola určená na 27 710,07 eur s DPH, pričom táto hodnota
vozidla sa stala podkladom pre likvidáciu poistnej udalosti. Porovnaním vyššie uvedeného so závermi
súkromného znaleckého posudku žalovaná uzavrela, že znalec stanovil východiskovú cenu vozidla
zhodne s dokumentom Stanovenie hodnoty vozidla, avšak zo znaleckého posudku nevyplýva či a v
akom rozsahu znalec zohľadnil skutočnosť, že vozidlo mohlo mať nadštandardnú výbavu, technická

hodnota vozidla ku dňu poistnej udalosti bola znalcom určená na 40,87% ceny nového vozidla, teda
v nižšej sume ako bola určená žalovaným a všeobecná hodnota vozidla pred dopravnou nehodou
po zhodnotení koeficientu predajnosti (1,13) bola určená na 31 173,- eur, pričom žalovaná opätovne
upozornila, že predmetom znaleckého dokazovania tak, ako je vymedzené v bode 1. úvodnej častiznaleckého posudku, nemalo byť určenie všeobecnej hodnoty vozidla, ale stanovenie výšky škody
na vozidle a mala za to, že touto skutočnosťou sa znalecký posudok ani len nezaoberal. Ďalej
poukázala na to, že medzi určením koeficientu predajnosti vozidla zo strany žalovanej a znalca je

výrazný rozdiel (0,318) ako aj na to, že žalobkyňa nebola prvou vlastníčkou vozidla, čo má negatívny
vplyv na hodnotenie koeficientu počtu držiteľov vozidla ( znižuje ho a nemôže byť určený ba úrovni 1)
a vozidlo bolo havarované minimálne dvakrát, pričom poškodenie vozidla haváriou negatívne ovplyvňuje
koeficient poškodenia vozidla haváriou rovnako ako pri počte držiteľov. Mala za to, že z obsahu
znaleckého posudku nevyplýva, že by znalec predmetné skutočnosti zohľadnil správnym spôsobom.

Vo vzťahu k nákladom na vyhotovenie znaleckého posudku aj k úrokom z omeškania zotrvala na
svojich predchádzajúcich vyjadreniach. K duplike žalovaná pripojila listinné dôkazy: identifikácia vozidla
podľa VIN, ocenenie jazdeného vozidla, prieskum trhu porovnateľných vozidiel 5x, stanovenie hodnoty
cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle. Zároveň v konaní žalovaná doručil súdu znalecký
posudok č. 68/2023.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom sporové strany zotrvali na dvoch písomných
vyjadreniach. Právny zástupca žalobkyne k namietanému nesprávnemu označeniu znaleckého posudku
uviedol, že tento bol nesprávne označený v dôsledku chyb v písaní ako č. 53/2021, avšak správne mal
byť označený ako 9/2022. K námietke žalovanej týkajúcej sa rozdielu medzi úlohou zadanou znalcovi
aodpoveďouznalcavzávereznaleckéhoposudkuuviedol,žeztitulnejstranyznaleckéhoposudkujasne

vyplýva, že predmetom predloženého znaleckého posudku bol výpočet hodnoty vozidla C. C. pričom
znalec v závere znaleckého posudku všeobecnú hodnotu vozidla aj stanovil. Ak žalovaná poukazuje
na úvodnú časť znaleckého posudku, kde je definovaná úloha znalca stanoviť výšku škody na vozidle,
môžesajednaťlenonesprávnezadefinovanieúlohyznalca,spôsobenépočasvypracovaniaznaleckého
posudku. Vyjadril názor, že za žiadnych okolností táto skutočnosť nemôže spôsobovať nesprávnosť či

zmätočnosť samotného znaleckého posudku. Ak znalec stanovil všeobecnú hodnotu vozidla, od ktorej
je následne možné odpočítať hodnotu použiteľných zvyškov, vo výške, ktorú stanovuje žalovaná, je
v podstate týmto posudkom stanovená celková škoda na vozidle.

8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne,

kedy z evidenčnej karty vozidla vyplýva, že táto bola vytlačená dňa 28.09.2022 je na nej uvedené, že
k tomu dátumu bola vlastníkom a držiteľom vozidla žalobkyňa, avšak k poistnej udalosti došlo už dňa
15.11.2021. Čo sa týka všeobecnej hodnoty vozidla, žalovaná vychádzala z podkladov, ktoré jej boli
predložené. Mali za to, že zamestnanci žalovanej sú dostatočne technicky spôsobilí na vyhodnotenie
uvedenej skutočnosti. A zároveň poukázal na to, že znalcom bola určená hodnota vozidla ku dňu

škodovej udalosti ako 40,87 % ceny nového vozidla. Teda suma 27 587,- eur s DPH je na konci nižšia
suma určená žalovanou.

9. Na namietaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne právny zástupca žalobkyne uviedol,
že námietku považuje za irelevantnú nakoľko dátum vytlačenia evidenčnej karty vozidla je irelevantný

a žalovaná v rámci likvidácie poistnej udalosti žiadnym spôsobom aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne
nespochybnila a priznala jej aj poistné plnenie. Aktívna vecná legitimácia bola spochybňovaná
až v odpore, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 19.09.2022. V dôsledku tejto námietky žalobkyňa
zabezpečila vytlačenie evidenčnej karty vozidla, a to dňa 28.09.2022, pričom z tejto jednoznačne
vyplýva, že posledný záznam bol vyhotovený dňa 18.05.2021.

10. Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že vozidlo kupovala cez autobazár ako jazdené. V čase kedy
došlo ku škodovej udalosti bola vlastníčkou vozidla žalobkyňa. Pred škodou udalosťou, z ktorej nárok si
uplatňuje v tomto konaní došlo ešte k jednej škodovej udalosti na vozidle, v dôsledku čoho bolo vozidlo
opravované. K tejto škodovej udalosti bol taktiež vyhotovovaný znalecký posudok. V čase nadobudnutia

vozidla malo toto isté poškodenia, ale nebolo havarované. Nemalo vonkajšie známky poškodenia, malo
chybu motora, avšak bolo jej poradené že vzhľadom na pomer cena- výkon môže auto kúpiť. Predmetné
vozidlo žalobca nepoužívala na dennej báze, požičiavala ho známym.

11. Na pojednávaní zo dňa 06.06.2023 znalec F. K. A. uviedol, že pre žalobcu vypracoval dva znalecké

posudky č. 9/2022 a 53/2021, ktoré sa týkali toho istého vozidla avšak rozdielnych škodových udalostí
v rozdielnych časových úsekoch. V ďalšom uviedol, že pri stanovovaní všeobecnej hodnoty MV sa
vychádza z tech. údajov MV, kde je vstupná hodnota MV, technicky stav k danému dátumu ku ktorému sa
vypočítava, to je v zásade všetko. Vedomosť o iných škodových udalostiach nemal, neuviedol k akémudátumu sa to presne robil. Pri vypracovávaní ZP k spätnému dátumu, pokiaľ nie sú známe nejaké
poškodenia alebo vylepšenia sa stanovuje všeobecná hodnota, kde sa predpokladá tech. stav úmerný
dobe prevádzky a počtu najazdených kilometrov. Toto sa stanovuje bez obhliadky keďže je to spätne.

Vypočítava sa všeobecná hodnota vozidla napr. aj podľa koeficientov napr. koľko malo MV vlastníkov,
platnosť STK a podobne. Pri vypracovávani znaleckého posudku zohľadnil aj predchádzajúcu škodovú
udalosť, ktorá bola predmetnom iného znaleckého posudku a aj iného konania, a to s odkazom na
koeficienty. Uviedol, že na str. 5 ZP 9/2022 je jasne uvedené, že sa jednalo o vozidlo po poškodení,
na str. 6 je uvedené, že stav úmerný dobe prevádzky nie je a počtu najazdených km tiež nie, je horší

nakoľko tam bola zrážka, preto dal -5% dole, v tomto posudku zohľadnil predchádzajúci stav MV, ktorý
bol v predchádzajúcom ZP. Technická hodnota vozidla bola stanovená na 40,87% t.j. vo výške 27.587,-
€ s DPH. V ďalšom uviedol, že koeficient pošk. MV haváriou je 1. Jedna pretože to pošk. bolo už bolo
predtým zohľadnené vo výpočte tech. stavu. Koeficient počtu držiteľov jedna, pretože, keďže neboli
vedomosti o tom, že by boli predchádzajúci držitelia 5 alebo 6. Dokázať sa to dá len vtedy ak je vozidlo
privezené zo zahraničia na Slovensko. Nemal vedomosť, že by vozidlo malo iných majiteľov. Podľa

tech. preukazu bolo prihlásené a uvedené do prevádzky jeden rok, tu na SR bolo kupované ako nové,
či ho kupovala žalobkyňa alebo niekto iný nevedel. Ak by bolo dovezené zvonka, tak dátum uvedenia do
prevádzky by bol iný ako dátum uvedenia v SR. A to by potom bolo zohľadnené aj v koeficiente držiteľov.
Koeficient spôsobu prevádzky vozidla je 1. vozidlo bolo v prevádzke v bežnom režime. Koeficient dopytu
trhu 1,13 (ako sa MV predáva na trhu), uvedený Koeficient ráta program, kde je tabuľku. K uvedenému

našiel 2 zhruba rovnaké vozidlá na internete. Inzeráty boli použité z dátumu kedy vypracovával ZP.
Koeficienty K1 až K4 sú na úrovni jedna pretože pošk. vozidla haváriou predtým, bolo zohľadnené pri
výpočte technickej hodnoty vozidla znížením o 5%. Znalec uviedol, že nikde nie je stanovene koľko
tých vzoriek má byť. Pri výbere vzoriek zohľadnil nasledovné predpoklady a to: rovnaký objem, rovnaký
výkon, približne rovnaký rok výroby a rovnaké km. Pri zohľadnení týchto vstupných údajov sa nie vždy

podarí nájsť adekvátny počet vzoriek. Ak nájde 2 použije tieto 2. Môže nastať aj stav, že nájde len
jednu vzorku. Uvedene koeficienty, ktoré zohľadňujú aj predmetné vzorky sú už súčasťou programu do
ktorého nezasahuje, len zadáva vstupné údaje. Vzorky s ktorými pracuje berie len zo slovenského trhu,
pretože chce mať hodnotu MV nášho trhu, našich podmienok.

12. V podaní zo dňa 15.06.2023 žalovaná uviedla, že za použitia príslušných softvérov, ako aj
vykonaného prieskumu trhu, určil všeobecnú hodnotu vozidla v čase pred vznikom poistnej udalosti
na sumu 27 710,07 EUR s DPH, pričom vychádzal aj z prieskumu trhu vykonaného na Slovensku, v
Nemecku a v Čechách1. Východisková hodnota vozidla po korelácii bola stanovená na 77 134 EUR s
DPH, pričom technická hodnota vozidla (po zhodnotení technického stavu vozidla na úrovni 44,2421%),

bola určená z danej hodnoty na 34 125,70 EUR s DPH. Všeobecná hodnota vozidla pred dopravnou
nehodou po zhodnotení koeficientu predajnosti (0,8120) bola určená na 27 710,07 EUR s DPH, pričom
táto hodnota vozidla sa stala podkladom pre likvidáciu poistnej udalosti. Všeobecnú hodnotu vozidla
ovplyvňujú najmä tieto faktory vyjadrované formou koeficientov: platnosť kontroly technického stavu
vozidla (k1), poškodenie vozidla haváriou (k2), počet držiteľov vozidla (k3), spôsob prevádzky vozidla

(k4) a dopyt trhu (k5).

13. Vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu predložili do konania vlastné súkromné znalecké posudky
stanovujúce rozdielne všeobecné hodnoty toho istého vozidla súd v súlade s ust. § 207 CSP a na návrh
advokáta žalobkyne ustanovil uznesením č.k. B5-50C 67/2022 -204 z 14.02.2024 znalca - znaleckú

organizáciu DEKRA Slovensko s.r.o., IČO 31324797 s uložením povinnosti sa vyjadriť k záverom
znaleckých posudkov č. 9/2022 znalca F. K. A. a č. 68/2023 znalca F. K. L. a určiť všeobecnú hodnotu
predmetného motorového vozidla ku dňu 15.11.2021 t.j. k dátumu nehody.

14. Výsluchom znalca k znaleckému posudku č. 47/2024 a preskúmaním predmetného znaleckého

posudku súd zistil, že všeobecná hodnota predmetného vozidla bola stanovená v sume 29 860
Eur s DPH. Zároveň znalecká organizácia identifikovala nedostatky stávajúcich znaleckých posudkov
predložených do konania stranami sporu v nasledovnom rozsahu znaleckého úkonu č. 9/2022
chybný dátum vypracovania znaleckého posudku, nezdôvodnenie zrážky 5% z technického stavu
vozidla, nezohľadnená mimoriadna výbava motorového vozidla, nezdôvodnené koeficienty predajnosti,

nezdôvodnené korekcie technického stavu, predajnej ceny, nedatované inzertné ponuky a pod.
a znaleckého úkonu č. 68/2023 je nesprávne uvedený dátum prvého uvedenia do prevádzky,
nezdôvodnené koeficienty predajnosti, zduplikovaný koeficient platnosti technického stavu vozidla,nezohľadnená hodnota mimoriadnej výbavy, neupravený dátum prvého uvedenia vozidla do prevádzky
o rozdiel dátumu inzerovanej ponuky vozidiel a rozhodného dátumu.

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, listinnými podaniami strán sporu, znalcov
a obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

16. Dňa 15.11.2021 došlo k poistnej udalosti, ktorej jedným z účastníkov bol žalobkyňa na osobnom
motorovom vozidle značky C. C., EČV: I., číslo karosérie: J., a to zavineným konaním vodiča druhého

motorového vozidla s EČV: I.. Vznik uvedenej poistnej udalosti bol oznámený žalovanej. Žalovaná
ukončila šetrenie poistnej udalosti a priznala poistné plnenie vo výške 15.443,07 eur. Podľa výpočtu
výšky škody žalovaná stanovila trhovú cenu vozidla vo výške 27.710,07 eur (následne súkromným
znaleckým posudkom na sumu 27 529 Eur), ku ktorému pripočítala sumu 66,-eur za prihlásenie vozidla
a odpočítala cenu zvyšku vozidla vo výške 12.333,-eur. Výsledná suma 15.443,07 eur tak podľa názoru
žalovanej predstavuje poistné plnenie, ktoré malo byť žalobkyni vyplatené. Za účelom stanovenia

všeobecnej hodnoty vozidla si žalobkyňa nechala vypracovať znalecký posudok, podľa ktorého
všeobecná hodnota vozidla predstavuje ku dňu 15.11.2021 sumu 31.173,- eur. Výška uplatneného
nároku bola vypočítaná tak, že od všeobecnej hodnoty vozidla stanovenej znaleckým posudkom vo
výške 31.173,-eur boli odpočítané zvyšky vozidla vo výške 12.333,-eur čo predstavuje sumu vo výške
18.840,- eur. Od tejto sumy bolo odpočítané poskytnuté poistné plnenie vo výške 15.443,07 eur.

17. Podľa §788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

18. Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

19. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik

povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

20. Podľa § 798 OZ poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe
vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede bolo určené nižšie poistné.

21. Podľa ustanovenia § 797 ods. 4 OZ, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný
uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

22. Podľa ustanovenia § 799 ods. 1 a 2 OZ, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo

naplnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť,
dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré
si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

23. Podľa §806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške

určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

24. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

25. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

26. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základnáúroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.

27.Nazákladelistinnýchdôkazovpredloženýchstranamisporuresp.ichadvokátmi,znaleckýposudkom
citovaných zákonných ustanovení a z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba
žalobkyne je sčasti dôvodná.

28. Pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci je potrebné vychádzať z nákladov (ich
ceny), ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, že túto je potrebné zistiť a
stanoviť objektívne a nezávisle na okolnostiach nesúvisiacich s udalosťou. Ak nie je uvedenie veci do
pôvodného stavu možné, vodítkom pre stanovenie výšky náhrady škody je výška nákladov, ktoré sú
nevyhnutné k tomu, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak, než uvedením veci do predchádzajúceho

stavu (predovšetkým náklady na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci a že ak sa vyjadruje
škoda porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v
peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov (vyjadrenej v peniazoch) nutnú k obnoveniu pôvodného
majetkového stavu, pričom nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, R 25/1990).
Zásada, že pri určení výšky škody je potrebné vychádzať zo skutočnej ceny opravy, pokiaľ bola

vykonaná,platízapredpokladu,žeopravabolavykonanáažešlooúčelnevynaloženénákladypotrebné
k uvedeniu veci do predošlého stavu, bez jej zhodnotenia. V opačnom prípade výška skutočnej škody
predstavuje súčet nákladov na opravu a rozdiel cien veci pred poškodením a po oprave (R 25/1990
uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, vydávaných Najvyšším súdom Českej republiky,
ďalej len „NS ČR“).

29. Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného (majetková - hmotná ujma) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t.j.
peniazmi a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak
nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého

zisku. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú
kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v
zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Z uvedenej charakteristiky pojmu skutočná
škoda je zrejmé, že ide o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť

v budúcnosti; skutočnú škodu preto nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne
vznikne. Majetkovú hodnotu má samozrejme aj osobné motorové vozidlo; ak príde k jeho poškodeniu
(strate, odobratiu či zničeniu) vzniká vlastníkovi veci skutočná škoda spočívajúca v znížení hodnoty
(tržnej ceny) veci v dobe, kedy k poškodeniu prišlo.

30. Súd má za to, že poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto
iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému by mal zohľadňovať všetky účelne
vynaložené prostriedky použité na navrátenie nehnuteľnosti do predošlého stavu. Nie je daný dôvod,
aby časť nákladov neuhradených žalovanou musela znášať poškodená teda žalobkyňa, ktorá nezavinila
predmetnú poistnú udalosť.

31. Vznik práva na poistné plnenie zákon spája so vznikom poistnej udalosti, čo sa v konkrétnej
situácii považuje za poistnú udalosť majúcu za následok poistiteľa plniť, vyplýva z poistnej zmluvy
a poistných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. V konaní mal súd preukázané
a medzi procesnými stranami nebolo sporné, , že došlo k vzniku poistnej udalosti dňa 15.11.2021, jej

riadne nahlásenie poisťovateľovi a poistné plnenie zo strany žalovanej v celkovej výške 15 443,07
Eur. Sporným zostala časť nevyplateného poistného plnenia, ktoré si žalobkyňa nárokovala v zmysle
znaleckého posudku č. 9/2022 v spojení s odborným vyjadrením.

32. Z výpovede znalca vyplynulo potvrdenie o nedostatkoch oboch súkromných znaleckých posudkoch

predložených stranami, ktoré vyústili do nesprávnych záverov vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty
motorového vozidla ako základu pre ďalší výpočet rozsahu resp. sumy poistného plnenia ako
napríklad nezdôvodnenie koeficient, zlé alebo žiadne ohodnotenie výbavy, zlý počiatok kalkulácie, zle
stanovenie koeficientu 3 počtu držiteľov vozidla pred žalobkyňou a taktiež nezohľadnenie všetkýchkoeficientov vo vzorkách vozidiel. V ďalšom z jeho výpovede vyplynulo, že pri stanovanom hodnote
vozidla k dátumu vychádzal z východiskovej hodnoty vozidla, z dôvodu odstupu času bola určená
pomocou platenej databázy. Východisková hodnota bola vo výške 75.323 eur. Následne pristúpil

k stanoveniu k technickému stavu vozidla. Technický stav vozidla vypočítal k úrovni 43,09 % v pomere
východiskovej hodnoty potom technická hodnota 32.457 eur. Všeobecná hodnota sa stanovuje aj s
vplyvom koeficientov v zmysle vyhlášky k1 a k5. Pričom koeficienty K1 K3 a K4 neboli zohľadnené.
K1 hovorí o vplyve platnosti kontroly technického stavu vozidla uvedené sa neuplatnilo, nakoľko doba
platnosti TK je zohľadnená v ponukových cenách vozidla. Čo sa týka koeficientu zohľadnenia havárie

v ponukových cenách vozidiel neviem či toto bolo zohľadnené. To čo boli poškodené tieto vozidlá
zohľadňuje tiež ponuková cena. Taktiež sa nevie koľko vlastníkov a držiteľov mali vozidla vo vzorke
preto neuvažuje o vplyve tohto koeficientu na posudzované vozidlo. To isté sa týka aj koeficienta K4 a
K5 vyjadruje dopyt trhu. Prepočtom podľa metodiky výpočtu podľa vyhlášky z roku 2004.
33. Súd vzhľadom na uvedené závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom, ktorý bol
ustanovený súdom priznal žalobkyni sumu vo výške 2 083,93 Eur a vo zvyšku 1 002 Eur žalobu zamietol,

nakoľko zo záverov dokazovania resp. výpovede znalca a znaleckého posudku č 47/2024 vyplynulo, že
všeobecná hodnota predmetného motorového vozidla je 29 860 Eur s DPH , od ktorej súd odpočítal
sumu zvyškov 12 333 Eur výsledná suma je 17 527 eur mínus suma poistného plnenia 15 443,07 Eur.

34. Vo veci aktívnej legitimácie súd dopĺňa, že v Osvedčení o evidencii vozidla je v časti „záznamy

o prevode držby vozidla na inú osobu“ uvedená žalobkyňa s dátumom záznamu ku dňu 18.05.2021.
Podľa Evidenčnej karty vozidla je ako vlastník aj ako držiteľ vozidla uvedená žalobkyňa. Z uvedeného
dôvodu považuje námietku žalovanej za nedôvodnú.

35. Žalobkyňa si žalobou síce uplatnila sumu 3 396,93 Eur spolu s príslušenstvom, v priebehu konania

však zobrala žalobkyňa žalobu v časti 311 Eur spolu s príslušenstvom späť, z dôvodu že v odbornom
vyjadrení, ktoré žalobkyňa doručila dodatočne súdu, sa znalec F. K. A. vyjadruje o. i. aj ku koeficientu
počtu držiteľov vozidla, ktorý upravuje na hodnotu 2. Po úprave tohto koeficientu sa všeobecné hodnota
motorového vozidla znížila na hodnotu 30.862 €. Vzhľadom k tomu, že výšku žalovanej sumy žalobkyňa
odvádzala od všeobecnej hodnoty motorového vozidla stanovenej v znaleckom posudku č. 9/2022,

pričom znalec odborným vyjadrením všeobecnú hodnotu vozidla opravil tak, že túto znížil o sumu 311
€, týmto žalobkyňa zobrala žalobu v zmysle § 144 CSP a § 145 ods. 2 CSP v časti o zaplatenie istiny
vo výške 311 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 311 € od 09.03.2022 do
zaplatenia späť.

36. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

37. Podľa § 145 ods. 1, 2 a 3 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku

bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

38. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas

žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

39. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 311 EUR spolu s príslušenstvom
späť počas konania a žalovaný s uvedeným súhlasil, súd v tejto časti konanie zastavil.

40. Žalovaná sa s peňažným plnením dostala do omeškania, súd priznal žalobkyni zákonný ročný úrok
z omeškania, určený zo žalovanej istiny od 16. dňa od ktorého bolo ukončené vyšetrovanie poistnej
udalosti zo strany žalovaného ako prvého dňa omeškania, do zaplatenia. Žalovaný listom zo dňa
21.02.2022 oznámil žalobkyni ukončenie šetrenia poistnej udalosti a od 21.02.2022 začala plynúť

pätnásťdňová lehota na splatnosť poistného plnenia, ktorá skončila 08.03.2022 a nasledujúci deň t.j.
09.03.2022 je prvým dňom omeškania žalovaného s plnením povinností poistiteľa. Podľa §797 ods. 3
veta prvá OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie na zistenie rozsahu
povinností poistiteľa plniť.41.Súdprvejinštancieďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkou
strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balanic.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higginsc.
Francúzsko z 19. februára 1998).

42. O nároku znalca F. G. H. na znalečné súd rozhodol podľa § 258 CSP , nakoľko žiadnej zo strán

nebola v súvislosti s jeho výsluchom uložená preddavková povinnosť.

43.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania
(§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca mal v konaní čistý úspech v rozsahu 22,68% , keď bol úspešný v rozsahu
61.34% a neúspešný v rozsahu 38,66%, a preto má právo aj na náhradu trov konania v uvedenom
rozsahu. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. O výške náhrady trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.