Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220208229
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7220208229.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci manžela G.. U. U.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, P., právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kuchárom, LL.M.,
advokátom so sídlom Budatínska 65, Bratislava - Petržalka, proti manželke G.. T. U., rod. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom S. I. XX, P., právne zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom

Štúrova 20, Košice v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej O. U.,
nar. X.X.XXXX, zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O.,
oodvolanímanželaprotirozsudkuMestskéhosúduKošiceč.k.K2-43P/106/2020-626zodňa13.6.2024,
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okrem výroku I, a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Manžel podaný návrhom žiadal, aby súd jeho manželstvo rozviedol, maloletú dcéru na čas po rozvode
manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch, s osobitnou
úpravou styku počas sviatkov a prázdnin. Zároveň uviedol, že je ochotný prispievať na výživu dcéry

sumou 50 eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) v danej veci napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Manželstvo účastníkov konania: G.. Q. U., nar. XX.X.XXXX, G.. T. U., rod. H., nar. XX.X.XXXX
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v P., ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev na matričnom
úrade P. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .

II. Na čas po rozvode zveruje mal. O., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

III. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu mal. O., nar. X.X.XXXX mesačne sumou 250 eur, ktoré výživné
je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa,

počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku vo výroku o rozvode manželstva do budúcna.V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou O., nar. X.X.XXXX

- každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

- každý utorok v kalendárnom roku od 15.00 hod. do 18.00 hod.
- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 15. 00 hod. do 18.00 hod.

s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky, kde ju matke po skončení styku
odovzdá a v dňoch, kedy mal. dieťa navštevuje školské zariadenie otec mal. dieťa prevezme v školskom

zariadení, ktoré mal. dieťa navštevuje.

V priebehu prázdnin a sviatkov má otec právo na styk s maloletou nasledovne:
- počas letných prázdnin každý rok od 1.7. od 9.00 hod. do 10.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 9. 00 hod.
do 10.8. do 18.00 hod.
- počas jarných prázdnin vyhlásených vyhláškou MŠ SR každý párny kalendárny rok od pondelka od

9.00 hod. do piatka do 18.00 hod.
- počas jesenných prázdnin vyhlásených vyhláškou MŠ SR každý nepárny kalendárny rok od 1. dňa
prázdnin od 9. 00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod.
- počas Vianočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 10. 00 hod. do 25.12. do 10.00
hod. a od 26.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 25.12. od

10.00 hod. do 26.12. do 10.00 hod. a od 30.12. od 10.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.
- počas Veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočného štvrtka od 10.00 hod.
do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.
s tým, že otec mal. dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky.

VI. Matka je povinná informovať otca o zdravotnom stave a o školských a mimoškolských aktivitách
maloletého dieťaťa a to raz za dva mesiace formou mailu.

VII. Ukladá sa rodičom a maloletému dieťaťu povinnosť zúčastniť sa poradenstva na referáte
poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce po dobu 9

mesiacov.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval vážne narušenie a rozvrat
manželstva, preto manželstvo rozviedol. Maloletú dcéru na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej
starostlivosti matky z dôvodu zabezpečenia jej pokojného a harmonického vývinu s poukázaním na
problémovú komunikáciu rodičov. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok priznal súd obom
rodičom. Výživné zo strany otca určil vo výške 250 eur mesačne, ktoré považoval za zodpovedajúce

potrebám odôvodneným potrebám maloletej a majetkovým pomerom otca. Zároveň upravil styk otca s
maloletou dcérou počas bežného roka aj počas prázdnin a sviatkov.

4. Súd prvej inštancie zároveň výrokom VII. napadnutého rozsudku uložil rodičom výchovné opatrenia
a to povinnosť zúčastniť sa poradenstva na referáte poradensko psychologických služieb ÚPSVaR P.

po dobu 9 mesiacov za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie a rodičov a harmonizácie vzťahov v
rodine.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), § 19 zákona o rodine, §

22 zákona o rodine, § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine, § 24 ods. 1, ods. 5, ods. 6 zákona o
rodine, § 25 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 63 ods.
1, ods. 2, § 7ť ods. 1 zákona o rodine, § 37 ods. 2 zákona o rodine, § 100 Civilného mimosporového
poriadku („ďalej len CMP“).

6. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.III. Obsah odvolania a vyjadrení účastníkov konania k odvolaniu

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel a to proti výrokom II., IV., V., VI. a

VII. napadnutého rozsudku. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec ďalej argumentoval tým, že počas súdneho konania sa
snažil o zverenie maloletej dcéry do jeho výlučnej starostlivosti a to z dôvodu, že má na to vytvorené
vhodné podmienky. Je vlastníkom 3 izbového bytu v O., kde má dcéra vlastnú detskú izbu. S dcérou

má vytvorený dobrý vzťah, čo bolo potvrdené aj šetrením kolízneho opatrovníka. Dcéra toto prostredie
pozná a rada tam trávi čas. V prípade choroby dcéry má možnosť pracovať z domu. V priebehu súdneho
konaniabojovalozískanieväčšiehočasovéhopriestorunastyksdcérouatonajprvnávrhomnazverenie
dcérydostriedavejosobnejstarostlivostirodičov,sčímmatkanesúhlasila,potomzverenímdcérydojeho
osobnej starostlivosti a úpravou styku s matkou. V tejto súvislosti navrhol kolízny opatrovník znalecké
dokazovanie, čo súd prvej inštancie nevykonal. S návrh na znalecké dokazovanie sa stotožnil aj otec

a navrhoval vykonať tento dôkaz, potrebný pre zistenie rozhodujúcich skutočností, čím je podľa neho
naplnený aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie taktiež
nevenoval pozornosť nahrávkam telefonických rozhovorov medzi otcom a dcérou, ktoré predložil do
konania a majú preukazovať, že dcéra chce byť s otcom, nechce ísť k matke. Počas konania poukazoval
taktiež na skutočnosť, že matka často necháva dcéru u tretích osôb, najmä u svojej matky, s ktorou

dcéra chodieva aj do práce, pričom stará matka pracuje ako predavačka v obchode a minimálne raz
bola dcéra s pracovníkom súkromnej bezpečnostnej služby v zamestnaní matky. Otec uviedol, že súd
má pri svojom rozhodovaní vychádzať aj z článku 5 zákona o rodine a článku 3 Dohovoru o právach
dieťaťa, a to, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich
sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo

zákonodarnými orgánmi. Má za, že je v najlepšom záujme dcéry, aby bola zverená do jeho osobnej
starostlivosti s úpravou styku s matkou.

8. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otec namietal, že súdu predložil potvrdenia o svojom
príjme, daňové priznania fyzickej osoby, ako aj zdokladoval svoje celkové príjmy a výdavky. Súd prvej

inštancie napriek tomu vychádzal z potenciálneho príjmu otca a nie z dôkladne zdokumentovaných jeho
majetkových pomerov v súdnom spise. Jeho priemerný mesačný príjem zo zamestnania aj podnikania
je vo výške 1080,87 eur. Z dokladov predložených matkou vyplýva jej priemerný mesačný príjem
vrátane daňového bonusu a prídavkov na dieťa vo výške 1101,45 eur. Otec ďalej uviedol, že ako
samostatne zárobkovo činná osoba mal v roku 2023 hrubý príjem vo výške 12 000 eur, k čomu sa

viažu výdavky vo výške 7442,54 eur a daňová povinnosť vo výške 683,62 eur, teda jeho čistý ročný
príjem z podnikania je vo výške 3873,84 eur t. j. 322,82 eur mesačne. Z porovnania príjmov oboch
rodičov je zrejmé, že sú porovnateľné, jeho príjem nijako výrazne neprevyšuje príjem matky. Otec ďalej
namietal, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie prezentovaným v bode 43 odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Tento princíp by sa mal uplatňovať len vtedy, ak povinný svojím konaním berie

na seba neprimerané majetkové riziká a nejde ani o prípad, že by otec sa bez vážneho dôvodu vzdal
výhodnejšieho zamestnania na rozdiel od matky, ktorá odišla z práce v spoločnosti C., a.s. v O. a prešla
na stredoškolskú pozíciu v X. W. X., a.s. Otec doplnil, že on sa nebráni plneniu vyživovacej povinnosti
voči dcére, pričom dcéra platí dobrovoľne životné poistenie vo výške 56.51 eur už od roku 2019 a súhlasí
aj so zvýšením výživného, ktoré je v súčasnosti vo výške 120 eur mesačne. Nízku sumu výživného

kompenzuje priamymi výdavkami na dcéru, keď jej zakupuje oblečenie, hračky, navštevuje s ňou detské
kútiky, ZOO, aquaparky a podobne. Pre otca je takýto systém vhodnejší, pretože dcéra vie, čo dostala
priamo od otca.

9. Otec sa odvolal aj voči výroku VI. napadnutého rozsudku, ktorým súd uložil matke informačnú

povinnosť a to raz za dva mesiace formou mailu. On žiadal, aby súd uložil matke informačnú povinnosť
ex ante, teda aby ho vopred informovala o plánovaných návštevách lekára a školských aktivitách dcéry,
aby sa ich mohol zúčastniť. Navyše súd pri uložení tejto informačnej povinnosti matke zvolil nevhodnú
formu a periodicitu.

10. K uloženiu výchovného opatrenia rodičom otec namietal, že výchovné opatrenie im bolo už uložené
v konaní vedenom na Okresnom súde P. pod sp. zn. 29P/90/2023, o čom bol súd upovedomený
kolíznym opatrovníkom. On sa na uvedenom poradenstve zúčastňoval, na rozdiel od matky. Rodičia
absolvovali poradenstvo už viackrát, no vždy bez výsledku. Zdôraznil, že mocenská intervencia štátudo rodiny v podobe výchovného opatrenia je na mieste len vtedy, ak, ak rodina z najrôznejších dôvodov
nezabezpečuje ochranu a všestranný vývoj dieťaťa, pričom rozhodujúcim je tiež princíp adekvátnosti. V
tomto prípade štát už opakovane využil svoje možnosti, ktoré neviedli k zlepšeniu komunikácie medzi

rodičmi.

11. Otec žiadal, aby vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, aby odvolací zmenil napadnutý
rozsudok tak, že zverí maloletú do jeho osobnej starostlivosti, určil matke povinnosť prispievať na

výživu maloletej sumou vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
Upraví styk matky s maloletou dcérou každý utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý
párny týždeň od piatka od 17.00 hod do nedele do 18.00 hod. určí informačnú povinnosť otca, ktorý
bude matku informovať o zdravotnom stave a podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletej dcéry.
Zároveň žiadal, aby súd určil obom rodičom povinnosť navzájom sa informovať o všetkých dôležitých
veciach týkajúcich sa a) zdravia maloletej vrátane každej návštevy lekára a odborného lekára, vrátane jej

duševného stavu; b) školských výsledkov, výchovných a pedagogických opatrení, riadne a včas sa budú
informovať o stretnutiach, akciách, predstaveniach, prípadných konzultácii v škole, či inde sa budú môcť
zúčastňovať spoločne a rozhodnutia robiť na základe vzájomného konsenzu; c) dlhodobejších pobytov
( v trvaní viac než tri dni) mimo miesta pobytu. V takom prípade je každý z rodičov oprávnený vedieť,
kde sa dieťa nachádza, ako dlho bude odcestované, na akej adrese sa bude zdržiavať a kontakt, na

ktorom je zastihnuteľný. Ten z rodičov, ktorý pobyt zariaďoval, je povinný druhému rodičovi informácie
bezodkladne odovzdať; d) každý z rodičov bude viesť maloletú k úcte k druhému rodičovi a členom
jeho rodiny a domácnosti, preto sa zdrží akéhokoľvek vytvárania negatívneho obrazu druhého rodiča
a tretích osôb v prítomnosti dieťaťa. Žiadny z nich nebude vyzvedať od maloletej informácie o druhom
rodičovi, ani o jeho osobných vzťahoch.

12. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať
otca na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
zisťovaním pomerov na strane oboch rodičov, správou kolízneho opatrovníka a zistil, že maloletá je
dlhodobo v osobnej starostlivosti matky, s otcom sa stretáva pravidelne a takýto stav bol zistený aj v

predchádzajúcich konaniach a vyhodnotený ako pre dieťa vyhovujúci. Ona nikdy nebránila otcovi, aby
sa stretával s maloletou dcérou, otec však nechce rešpektovať vôľu maloletej, ktorá odmieta striedavú
starostlivosť, v jej veku pre ňu nevyhovujúcu a odmieta aj to, aby bola zverená do starostlivosti otca. Ona
ako matka má s otcom problematickú komunikáciu. Podľa jej názoru je zverenie maloletej do osobnej
starostlivosti otca predčasné, maloletá dcéra je vo veku, kedy viac potrebuje byť s matkou. Maloletá

potrebuje stabilný domov, ktorý má v jej domácnosti. Znalecké dokazovania navrhované otcom, podľa jej
názoru nie je potrebné, pretože v konaní bolo preukázané, že maloletá má dobrý vzťah k obom rodičom.
Nesúhlasí, aby boli v konaní ako dôkaz použité nahrávky predložené otcom, pretože nezachycujú
spontánne správanie a vyjadrovanie maloletej dcéry, ale ide o vopred pripravený scenár zo strany otca.
Taktiež nesúhlasila s vyjadrením otca, že maloletú dcéru necháva často u tretích osôb. Stará matka

maloletej s ktorou žijú v spoločnej domácnosti jej pomáha s maloletou, keď je pracovne zaneprázdnená,
stáva sa to však zriedka. Zotrvala na tom, že príjem otca je skreslený, pretože ak by pracoval na plný
úväzok v spoločnosti Pure K. s.r.o. dosahoval by omnoho vyšší príjem. K uloženej informačnej povinnosti
uviedla, že vzhľadom k ich problémovej komunikácii, to bude skôr zdrojom nedorozumení. Otec si môže
informácie o škôlke a škole zistiť prostredníctvom aplikácie Edupage a o zdravotnom stave dcéry od

pediatričky maloletej s ktorou je v kontakte. S odvolaním otca nesúhlasí vo všetkých jeho častiach a
navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu, že je vecne správny a zaviazať otca na náhradu trov
odvolacieho konania.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel kzáveru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho procesného postupu znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva a rozsudok, okrem výroku I. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP a v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a
argumenty predostreté otcom (v podanom odvolaní) a matkou (vo vyjadrení k odvolaniu) v odvolacom
konaní bolo posúdiť, či súd rozhodol vecne správne, keď výrokom II. zveril maloletú dcéru do osobnej

starostlivosti matky, ďalšími výrokmi upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej dcére a styk oca
s maloletou dcérou. Zároveň preskúmal napadnuté výroky o uložení informačnej povinnosti matke a
uložení výchovného opatrenia obom rodičom.

15. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity

dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou otca, aby bola maloletá zverená do jeho
osobnej starostlivosti, čo požadoval aj v samotnom konaní pred vyhlásením napadnutého rozsudku.
Argumentoval tým, že v podanom návrhu žiadal o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, avšak z dôvodu toho, že matka mu neumožňuje dostatočný styk s maloletou dcérou ako
aj z dôvodu nedostatočnej a nevhodnej starostlivosti matky o maloletú žiada o zverenie maloletej do

svojej osobnej starostlivosti. Matka s návrhom otca nesúhlasila, uvádzala, že maloletá dcéra je ešte vo
veku, kedy potrebuje byť viac s matkou, ak je dlhšiu dobu s otcom, hovorí jej, že jej matka veľmi chýbala.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona
o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení

oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch
rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (č.l. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle
čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech
už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého
dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je
možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s
ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa
nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v

starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské
práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo
podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o
dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre
so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom,

fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným
alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.). Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva
druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti
takéhoto rodiča. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu zneužívaniupráva jedného rodiča na úkor druhého rodiča, pretože by tak dochádzalo k diskriminácii, pričom ochrana
pred diskrimináciou je ťažiskovým ustanovením, ktorým čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru. Ak schopnosť

rodičaspolupracovaťsdruhýmrodičomprivýchovedieťaťaniejebezzjavnéhodôvodunaplnená,potom
je takýto rodič výchovne nespôsobilý.

19. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že obaja rodičia sa chcú výraznou mierou podieľať na
výchove ich maloletej dcéry, pričom ich schopnosť zrelej rodičovskej komunikácie je takmer nulová.

Každýzrodičovpreferujesvojvýchovnýštýladruhéhorodičianepovažujezarovnocennéhorodičiaresp.
jehorodičovskékvalityznevažuje. NapriektejtoskutočnostimamaloletáO.vybudovanýpozitívny citový
vzťahkobomrodičomazdása,žepreferujetohozrodičovvktoréhostarostlivostisaaktuálnenachádza,
čo je prirodzene dané jej vekom. Na druhej strane bol už kolíznym opatrovníkom, ktorý opakovane
vykonal pohovor s dieťaťom zistený konflikt lojality a konštatované, že maloletá už veľmi dobre chápe
konflikt a narušenie vzťahov medzi rodičmi. Za danej situácie, kedy obaja rodičia výrazne bojujú o to, v

starostlivosti koho bude ich maloletá dcéra, pričom citové puto má maloletá vytvorené dostatočne pevné
k obom rodičom je nevyhnutné, aby súd prvej inštancie doplnil dokazovanie znaleckým posudkom z
odboru psychológia. Maloletá O. je vo veku šesť rokov ( v čase začatia konania jeden a pol roka), teda
vo veku, kedy vie prejaviť a vysloviť svoje aktuálne potreby a potrebu naplnenia citového vzťahu k obom
rodičom, jej vývoj je však do istej miery poznačený vysoko konfliktným vzťahom oboch rodičov.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že v dôsledku dlhodobého vyhroteného
konfliktumedzirodičmidošlokprocesu,kedybolamaloletávtiahnutádokonflikturodičovtzv.triangulácii.
Súčasťou procesu triangulácie, je častý pocit dieťaťa, že uviazlo alebo je rozpoltené medzi rodičmi.
Trianguláciajedôležitýmprocesomvrámcisocializácie,pretoženarúšahranice,spôsobujeemocionálny

distres a modeluje dysfunkčné spôsoby riešenia medziľudských konfliktov a tlakov. Pre zdravý psychický
vývojkaždéhodieťaťajenevyhnutnápotrebaživotnejistotyabezpečia-potrebablízkejosoby,vytváranie
a udržiavanie vzťahovej väzby, nejedná sa o fenomén, ktorý je raz a navždy vytvorený, prechádza
vývinom, podstatné je kontinuálne uspokojovanie potrieb dieťaťa. Odvolací súd vychádzajúc z odbornej
literatúry uvádza, že u dieťaťa je nevyhnutná potreba otvorenej budúcnosti (dieťa potrebuje vedieť, čo

bude nasledovať a vedieť, že bude v bezpečí, problematické je to u detí do 10 roku života, keďže nemajú
časovú perspektívu, významu slova „mesiac“ nerozumejú, sú odkázané na momentálne prežívanie
situácie), potreba zmysluplného sveta (dieťa potrebuje vedieť, že svet je istým spôsobom usporiadaný a
nemení sa, rodičia ostávajú a ostávajú navždy, skutočnosti prečo je svet zrazu usporiadaný inak -dieťa
nemá kapacitu porozumieť, motívy konania sa osvojujú až po 12 roku. Potreba pozitívnej identity - dieťa

potrebuje vedieť, že je „dobré“, ničím sa neprevinilo a nemá vinu na prebiehajúcom konflikte rodičov.

21. Odvolací súd za opodstatnenú považuje námietku otca spočívajúcu v tom, že súd nevykonal
navrhovanéznaleckédokazovanie.Ideopodstatnýdôkazvkonaní,pričomsúdomprvejinštancienebolo
v konaní a rozhodnutí náležite odvodnené, prečo tento dôkaz nevykonal, ak bol navrhovaný kolíznym

opatrovníkom a otcom.

22. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaniach, ktoré sa riadia Civilným mimosporovým poriadkom
je súd povinný zistiť skutočný stav veci a to aj v prípade ak sú účastníci konania nečinní. Uplatňuje sa tu
tzv. vyšetrovacia zásada, to znamená, že súd z úradnej moci je povinný vykonať všetky dôkazy potrebné

pre rozhodnutie vo veci.

23. Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú
schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potom hľadaním optimálneho
stavu zo strany súdu. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k maloletým deťom

odvolací súd konštatuje potrebu doplnenia dokazovania pre potreby zistenia skutočného stavu veci
pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, najmä v situácii, kedy ide o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva a obaja rodičia sa výrazne
dožadujú zverenia dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti. V takomto je nevyhnutné, aby bola súdom
zistená skutočná rodinná situácia boli posúdené rodičovské kompetencie oboch rodičov spoľahlivo so

sledovaním najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.

24. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem maloletého dieťaťa. Ten
vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzenýchzákonodarcom v čl. 5 Zákona o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať
citové väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.

25. Zhrnúc vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že napriek doposiaľ vykonanému rozsiahlemu
dokazovaniu súdom prvej inštancie, nie je možné prijať spoľahlivý záver o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva. Je pravdou, že súdne konanie prebieha

od 12.8.2020, teda viac ako štyri roky, avšak nemožno vždy a za každých okolností preferovať rýchlosť
súdneho konania pred spoľahlivým zistením skutočného stavu, najmä v situácii, ak toto rozhodnutie
podstatným spôsobom ovplyvní život maloletého dieťaťa do budúcna.

26. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že zrušil napadnutý rozsudok vo výroku II. o zverení maloletej do
osobnej starostlivosti matky, zrušil aj súvisiace výroky III. o práve zastupovať maloletú a spravovať jej

majetok, výrok IV. o určení vyživovacej povinnosti a výrok V. o úprave styku otca s maloletým dieťaťom.
Vzhľadom ku skutočnosti, že otec podal odvolanie aj voči týmto výrokom, odvolací súd ich podrobil
prieskumu v odvolacom konaní.

27.Vzhľadomnazistenýskutočnýstavsúduprvejinštanciejemožnékonštatovať,žeodvolacienámietky

otca k rozsahu dokazovania a z toho vyplyvajúcej potreby zistenia skutočného stavu a dôsledného
vyhodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie sú dôvodné. Zo zisteného skutočného stavu
nie je totiž možné prijať záver v prvom rade o skutočných príjmových pomeroch na strane otca a ani jeho
majetkových pomeroch, ktoré sú podstatné pre správne určenie vyživovacej povinnosti, vychádzajúc zo
základnej zásady zakotvenej v zákone o rodine, že životná úroveň dieťaťa sa odvíja od životnej úrovne

rodičov. Otec v konaní predložil potvrdenie o svojom príjme zo spoločnosti F. s.r.o., kde pracuje ako
zamestnanec na polovičný pracovný úväzok, pričom pre túto spoločnosť vykonáva činnosť aj na základe
živnosti v oblasti počítačové programovanie. Zároveň je konateľom v spoločnosti G.

28.Súdprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozsudkuuviedol,žepriurčenívyživovacejpovinnosti

otca vychádzal z potenciality jeho príjmu, pričom výšku jeho príjmu pre určenie vyživovacej povinnosti
neustálil. Súd prvej inštancie je povinný v prvom rade svoje dokazovanie zamerať na zistenie skutočných
príjmov otca a zistenie dôvodov, prečo je zamestnaný vo firme F. s.r.o. na polovičný pracovný úväzok
a zároveň pre túto firmu pracuje na živnosť. Matka namietala, že v prípade, ak by otec pracoval
na plný pracovný úväzok pre uvedenú firmu dosahoval by lepší príjem. Otec takýto spôsob výkonu

práce nevysvetlil a ani súd nezameral svoju pozornosť na zistenie uvedených skutočností. Otec taktiež
hodnoverný spôsobom nevysvetlil z akého dôvodu má z výkonu funkcie konateľa v spoločnosti G. príjem
len vo výške 8,52 eur mesačne.

29. Súd pri určení vyživovacej povinnosti musí vychádzať nielen z príjmových pomerov na strane

povinného rodiča, ale z jeho celkovej životnej úrovne a to aj zhodnotením mesačných výdavkov. Podľa
§ 65 ods. 5 druhá veta zákona o rodine, súd pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec v konaní uvádzal,
že prispieva rodičom na bývanie sumou 150 eur mesačne, pretože v ich byte býva. Ďalej vlastní 2 izbový
byt v O., kde spláca úver a inkaso spolu vo výške 650 eur mesačne, pričom tento byt je neobývaný.

K uvedenému je potrebné rovnako otca vypočuť z akých dôvodov býva v byte rodičov, ktorý prispieva
na bývanie, ak je vlastníkom bytu v O., kde aj pracuje, ktorý je neobývaný, čo možno vyhodnotiť, ako
vzdanie sa ďalšieho príjmu z prenájmu bytu resp. nie je možné brať do úvahy výdavky otca na bývanie
v dvoch bytoch súčasne bez relevantného dôvodu.

30. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

31. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.32. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

33. Základnou podmienkou správneho určenia výživného je zároveň vyhodnotenie nákladov na dieťa.
Vyhodnotenie nákladov sa urobí reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku.
Samozrejme že pri stanovení výšky mesačných nákladov sa prihliada na nevyhnutné náklady (bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady,
ktoré súvisia so školskou a záujmovou činnosťou, náklady na mobilný telefón, pomerná časť nákladov

na bývanie). Súd pri posudzovaní otázky zahrnie do oprávnených nákladov aj náklady na voľnočasové
aktivity tak, aby dieťa sa podieľalo na životnej úrovni rodiča. Vyčíslenie nákladov a následne stanovený
rozsah výživného musí zodpovedať tým mesačným nákladom, ktoré maloleté dieťa má. Následne pri
stanovení rozsahu však súd musí prihliadnuť aj na mieru osobnej starostlivosti o dieťa zo strany oboch
rodičov.

34. V tomto smere sa tak súd náležitým spôsobom nevyrovnal pri stanovení rozsahu výživného s
aktuálnymi potrebami maloletej vo vzťahu k spotrebnému výživnému. Pre stanovenie výšky spotrebnej
zložkysúrozhodujúceaktuálnepotrebydieťaťaakojedenzlimitujúcichfaktorov.Tusíceplatí,žepovinný
rodič môže byť zaviazaný k uspokojeniu potrieb dieťaťa iba v takej miere, v akej to umožňujú jeho
pomery, nemožno však naproti tomu uzavrieť, že by tieto potreby mali byť neobmedzené a kritérium pre

stanovenie hornej hranice spotrebnej zložky predstavujú iba príjmy, možností a schopnosti rodiča. Bez
pochyby možno spotrebovať takmer akékoľvek množstvo peňažných prostriedkov, je však možné pre
potreby určenia výšky spotrebnej zložky výživného zohľadniť iba odôvodnené potreby, teda také, ktoré
slúžia k zabezpečeniu dieťaťa po stránke materiálnej, takže je tam najmä strava, bývanie, oblečenie,
zdravotná, sociálna starostlivosť (štúdium, záujmová činnosť) a to v kvalite zodpovedajúcej životnej

úrovni jeho rodičov.

35. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie pre reálne zistenie a následné ustálenie
príjmov otca v hore naznačenom smere s prihliadnutím na podiel matky na výžive maloletej, na
celkovú životnú úroveň oboch rodičov, pri komparácií oprávnených výdajov maloletej. Dôsledné zistenie

a ustálenie príjmu rodičov, ako aj oprávnených potrieb maloletého dieťaťa a riadne odôvodnenie výšky
priznaného výživného je potrebné aj z dôvodu posúdenia, či došlo k relevantnej zmene pomerov
zakladajúcej dôvod na prípadnú zmenu rozhodnutia v budúcnosti.

36. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje neúplne alebo nesprávne zistený skutočný

stav veci. Predovšetkým je potrebné doplniť dokazovanie nariadením znaleckého skúmania z odboru
psychológie za účelom zistenia skutočného stavu veci a rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských
práv k maloletému dieťaťu v spôsobe starostlivosti o maloletú na čas po rozvode manželstva.

37. Odvolací súd vo vzťahu k napadnutému výroku VII o uložení výchovného opatrenia rodičom uvádza,

že otcovi odvolacie námietky považuje za dôvodné v tej časti, že rodičom už bolo v minulosti uložené
výchovné opatrenie, ktoré nesplnilo svoj účel. To samo o sebe nie je dôvodom, aby sa súd opätovne
nepokúsil formou odborného poradenstva zmierniť rodičovský konflikt, predovšetkým v tejto konkrétnej
rodinnej situácii, kedy musí sledovať najlepší záujem dieťaťa ešte v nízkom veku, pre ktorého stabilný
vývojjevzájomnákooperáciarodičovnevyhnutná.Súdprvejinštancievďalšomkonanísivyžiadasprávy

o predchádzajúcich výchovných opatreniach uložených rodičom a ich výsledku. Vyhodnotí potrebu
uloženianovéhovýchovnéhoopatrenia,pričomvovýrokurozsudkuurčíajčomábyťcieľomresp.účelom
uloženého výchovného opatrenia.

38. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere a zistení skutočného stavu veci bude môcť súd

prvej inštancie vo veci opätovne rozhodnúť.

39. Odvolací súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP a z toho vyplývajúcu povinnosť súdu
na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Po vrátení veci a doplnení dokazovania
za účelom zistenie skutočného stavu, musí súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne

uviesť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z akého dôvodu
nevykonal ostatné dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, z akých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia musí byť presvedčivé, jasné a zrozumiteľné. Povinnosť súdu poskytnúť dostatočnéodôvodnenie súdneho rozhodnutia ( preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia) je spojené s garanciu práva
na spravodlivé súdne konanie. Z recentnej judikatúry Ústavného súdu SR je možné vyvodiť záver,
že ak odôvodnenie rozhodnutia neposkytuje odpoveď na podstatné argumenty strán a tak porušuje

požiadavku čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl 46 ods. 1 Ústavy SR, ide o nesprávny procesný postup súdu
porušujúci právo na spravodlivý proces.

40. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch vo výrokoch II., III.,
IV., V., VI., VII., VIII. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom

podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).