Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200039
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov

senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu:
Green Technologies Slovakia s. r. o., so sídlom Nám. Gen. M. R. Štefánika 341/2, 906 13 Brezová
pod Bradlom, IČO: 46 101 381, zast: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom
Piaristická 46, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
103264367/2022 zo dňa 2. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal
u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie január
2021, ktorá bola začatá dňa 5. mája 2021 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100528918/2021
zo dňa 6. apríla 2021. O zisteniach v daňovej kontrole správca dane oboznámil žalobcu zaslaním Výzvy

na predloženie dokladov č. 100391486/2022 zo dňa 28. februára 2022 (ďalej ako „Výzva“). Následne
správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100678882/2022 zo dňa 1. apríla 2022 (ďalej ako
„Protokol“), vrátane výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Daňová kontrola bola
ukončená dňa 4. apríla 2022 doručením Protokolu. K zisteniam v Protokole sa žalobca vyjadril dňa 11.
mája 2022. Pripomienky žalobcu správca dane prerokoval na ústnom pojednávaní dňa 14. júna 2022.

2. Správca dane následne vydal Rozhodnutie č. 101835238/2022 zo dňa 24. júna 2022 (ďalej ako

„rozhodnutie správcu dane“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 56 666,67 eur na DPH za
zdaňovacie obdobie január 2021. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovi neuznal
odpočítanie DPH v sume 56 666,67 eur z dodávateľskej faktúry č. 210100001 zo dňa 22. januára 2021
v celkovej sume 160 000,00 eur, z toho DPH v sume 26 666,67 eur, s predmetom fakturácie: „na
základe zmluvy za dokumentáciu v rámci projektu D4.4C: demontáž systémov v kontrolovanom pásme
JE V1-2.časť, podprojekt D4.4C.01 - Plán realizácie projektu“ a dodávateľskej faktúry č. 210100002 zo
dňa 22. januára 2021 v celkovej sume 180 000,00 eur, z toho DPH v sume 30 000,00 eur, s predmetom

fakturácie„nazákladezmluvyzademontážsystémovvkontrolovanompásmeJEV1-2.časť,podprojekt
D4.4C.01-Plánrealizácieprojektu“(ďalejspoluako„Faktúry“),ktorébolivystavenédodávateľomžalobcu
Michalec – Invest SK s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 7, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO:
50 729 209, DIČ: 2120584455, IČ DPH: SK2120584455 (ďalej ako „Michalec – Invest SK s.r.o.“).3. Konateľ žalobcu A. B. na ústnych pojednávaniach k predmetu fakturácie uviedol, že sa jednalo
o dielo - projektovú dokumentáciu. Po získaní zákazky sa obrátil na dodávateľa - spoločnosť Michalec

– Invest SK s.r.o, ktorej konateľa C. D. poznal dlhšie. Dielo mu odovzdal C. D. poštou, protokol o
odovzdaní a prevzatí podpísal dňa 22. januára 2021, dielo vizuálne skontroloval a ďalej poslal svojmu
odberateľovi - spoločnosti Nuclear Power, a.s., so sídlom Študentská ulica 3576/10, 917 01 Trnava, IČO:
47 089 130 (ďalej ako „Nuclear Power, a.s.“), ktorému ho odovzdal dňa 26. januára 2021 na základe
preberacieho protokolu. Projekt bol pri odovzdávaní len vizuálne skontrolovaný, technické záležitosti sa

nekontrolovali. Odberateľovi odovzdal dokumentáciu bez hlavičky. Dodávateľa si preveril cez Finstat,
technickú a odbornú spôsobilosť ústne potvrdil konateľ dodávateľa C. D.. V marci 2020 bola vyhotovená
prvá pracovná verzia projektu, v lete druhá a finálna verzia bola vyhotovená v januári 2021. Projektový
dokument s hlavičkou „METROSTAV“ nie je ten, ktorý poskytol dodávateľ Michalec – Invest SK s.r.o.
Svojho odberateľa oslovil o spoluprácu na jeho webovej stránke a vzájomne sa dohodli na cene. Za
žalobcu projektové práce nikto nevykonal, pridanou hodnotou bola obchodná činnosť, sprostredkovanie

a vizuálna kontrola projektu. Konateľ žalobcu nevedel uviesť kto projektový dokument vyhotovil a ani
to, či žalobca bol kľúčovým expertom a garantom pre konečného zákazníka. Prístup do areálu jadrovej
elektrárne V1 Jaslovské Bohunice (ďalej ako „JE V1“) nemal žalobca povolený.

4. Dňa 3. augusta 2021 C. D., konateľ dodávateľa Michalec – Invest SK s.r.o., ako svedok uviedol,

že predmetom fakturácie bolo vytvorenie projektu demontáže reaktorov v JE V1. Projekt nevedela
jeho spoločnosť realizovať a nemala technickú a ani odbornú kvalifikáciu na výkon predmetných prác.
Samotný projekt bol vytvorený odborníkom v subdodávke s firmou La Persona, s.r.o., ktorá si projekt
dala vypracovať projekčnej firme Ateliér Korenčík, s.r.o. Projektový dokument vyhotovil projektant
D. E.. Fakturovaný bol projekt s hlavičkou „METROSTAV“. Nesúlad v dátume spracovania projektu

dňa 25. novembra 2020 s dátumom dodania služby uvedeným na Faktúrach dňa 22. januára 2021
svedok nevedel ozrejmiť. Faktúry a odovzdávací protokol boli vyhotovené s odstupom času. Konečného
odberateľa svedok nepoznal, všetky údaje a informácie mu poskytol len pán B.. Prístup do chráneného
areálu JE V1 svedok nemal. Spoločnosť La Persona, s.r.o. ako subdodávateľa si vybral na základe
známosti s konateľom a bratrancom D. D., ktorý poznal projekčnú firmu. Svedok neuviedol akú pridanú

hodnotu vytvorili spoločnosti La Persona, s.r.o. a Michalec - Invest SK s.r.o. na predmetnom diele, keďže
on uskutočnil len dohadovanie medzi jednotlivými obchodnými partnermi.

4. F. D. E. v písomnom vyjadrení uviedol, že k popisovaným projektom nemá žiadne doklady, nemá k
tomu čo predložiť, konateľom spoločnosti La Persona, s.r.o. nie je od konca roku 2019, od tohto obdobia

so spoločnosťou nijako nespolupracuje. Počas obdobia, keď bol konateľom, spoločnosť La Persona,
s.r.o. nevydala žiadnu plnú moc tretím osobám. G. H., ktorého uviedol C. D. ako ďalšiu osobu, s ktorou
mal spolupracovať za spoločnosť La Persona, s.r.o. zaslal správcovi dane plnomocenstvo zo dňa 5.
decembra 2019, ktorým ho D. D. splnomocnil na vykonávanie určitých úkonov v mene spoločnosti La
Persona, s.r.o. O spoločnosti La Persona s.r.o. správca dane zistil, že je nekontaktná, naposledy podala

daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2021, registrácia na DPH jej bola zrušená z
úradnej moci ku dňu 28. februára 2022. Z kontrolného výkazu spoločnosti správca dane zistil, že mala
jediného dodávateľa – spoločnosť TZB – Slovakia, s.r.o., so sídlom Republiky 33, 010 01 Žilina, IČO:
44853521,pričomodpočítanieDPHsiuplatnilazfaktúrodtejtospoločnosti.Podľavýpisuzobchodného
registra sa v spoločnosti La Persona, s.r.o. často menia vlastnícke vzťahy a štatutárne orgány. V

súčasnosti je jej jediným spoločníkom a konateľom zahraničná osoba F. I., Ukrajina. Správca dane
preverením údajov z kontrolných výkazov dodávateľa Michalec - Invest SK s.r.o. a žalobcu za relevantné
zdaňovacie obdobie zistil, že obchodné transakcie sú formálne vzájomne spárované.

5. F. J. D., ktorý bol uvedený na projektovom dokumente s hlavičkou „METROSTAV“ ako osoba,

ktorá dokument spracovala s dátumom 25. novembra 2020, ako svedok uviedol, že má vysokoškolské
vzdelanie ako strojný inžinier, je zamestnancom spoločnosti Nuclear Power, a.s., kde pracuje ako
projektový manažér. Pracovné zadanie na projekte mu zadal jeho nadriadený F. D. K., od ktorého
dostal návrh dokumentu, pričom mu povedal, že podstatnú časť dokumentu dodal žalobca. Svedok
vykonalgramatickú,administratívnuatechnickúkontroludokumentudodanéhoodnadriadeného,doplnil

niektoré state, kapitoly, dopracoval prílohu č. 7 a dokument podpísal. Svedok mal pridelený vstup do
areálu JE V1 Jaslovské Bohunice, v areáli sa oboznámil s jeho stavom, spolupracoval so spoločnosťami
JAVYS, a.s. a Metrostav a.s., a vyhotovil konečnú verziu dokumentu formou úprav. Spoločnosti Michalec- Invest SK s.r.o., La Persona, s.r.o., TZB - Slovakia, s.r.o. a Ateliér Korenčík, s.r.o. nepoznal. O
spoločnosti žalobcu svedok vedel od svojho nadriadeného.

6.SvedokF.D.K.akočlenpredstavenstvaspoločnostiNuclearPower,a.s.uviedol,žemávysokoškolské
technické vzdelanie a prax v odbore od septembra 2006. K prácam na predmetnom projekte uviedol,
že žalobca ich oslovil, kontaktoval a ponúkol sa ako subdodávateľ, pričom išlo o prvý obchodný
vzťah. Svedok bol v kontakte s pánom A. B., ktorý dodal návrh, potom sa uskutočnilo pripomienkové
konanie v spoločnosti JAVYS, a.s., následne priniesol návrh so zapracovanými pripomienkami a až

potom bola dokumentácia schválená a tým bola dodávka ukončená. Spoločnosť žalobcu bola vybraná
preto, lebo týmto spôsobom sa negeneruje negatívny cash flow, kde platí až koncový zákazník. Platba
sa realizovala až po schválení dokumentácie. Spoločnosť žalobcu bola preverená len na Finstate,
hĺbkovo sa nepreverovala. Svedok uviedol, že projekt s hlavičkou „METROSTAV“ je finálnou verziou so
zapracovanými časťami a kapitolami spoločnosťou Nuclear Power, a.s. Tento finálny dokument poskytol
pánovi A. B., ktorý ho o to požiadal. Projektové práce prevzal na základe protokolu o odovzdaní a

prevzatí dňa 26. januára 2021. Spoločnosť žalobcu dodala iný finálny produkt, ktorý nie je totožný
s projektom predloženým na pojednávaní s hlavičkou „METROSTAV“. Konečnú podobu projektového
dokumentu Plán realizácie projektu s hlavičkou „METROSTAV“ vyhotovil Ing. Lukáš Mešťaník. Finálny
projekt bol schválený dňa 19. januára 2021, pričom bol vyhotovený, spracovaný a aktualizovaný predtým
pár mesiacov vopred. Bol realizovaný pre spoločnosť Metrostav a.s. Projektové práce svedok zadal

na spracovanie zamestnancovi F. J. D., vstupné údaje k projektu poskytla spoločnosť Metrostav a.s.
Dodávka bola schválená, bola vystavená faktúra pre Metrostav a.s. a následne bola prijatá faktúra od
žalobcu. Ako konečného odberateľa svedok uviedol spoločnosť JAVYS a.s., s ktorou spolupracoval F. J.
D.. Svedok spoločnosti JAVYS a.s. a Metrostav a.s. poznal, no nepoznal spoločnosti Michalec - Invest
SK s.r.o., La Persona, s.r.o., TZB - Slovakia, s.r.o. a Ateliér Korenčík, s.r.o., o ktorých nikdy nepočul a

nikdy s nimi nespolupracoval.

7. Správca dane uviedol, že spoločnosť Nuclear Power, a.s. mu predložila v elektronickej podobe
dokumentáciu systémov v kontrolovanom pásme JE V1 v rozsahu 123 strán označenú ako „Plán
realizácie projektu (finálna verzia)“, na ktorej je na úvodnej strane žalobca uvedený ako odovzdávajúci

a spoločnosť Nuclear Power, a.s. ako preberajúci s dátumom 26. januára 2021. Dokument neobsahoval
žiadnu hlavičku. Ak dokument s dátumom 26. januára 2021 mal dodať žalobca, nie je reálne, aby oba
dokumenty boli identické a líšili sa obsahovo len v časti príloha 7. Dôkaz predložený spoločnosťou
Nuclear Power, a.s. sa nezhodoval s tvrdením jeho zamestnancov F. J. D. a F. D. K., čím sa nepotvrdilo
ani tvrdenie konateľa žalobcu, že dodal projekt s dátumom 26. januára 2021. Porovnaním údajov

uvedených v kontrolných výkazoch spoločnosti Nuclear Power, a.s. a žalobcu považoval správca dane
preverovanú transakciu za formálne spárovanú.

8. Na ústnom pojednávaní dňa 22. februára 2021 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100360810/2022)
správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole a s tým, že Faktúry

považuje za nevierohodné. Správca dane zaslal žalobcovi Výzvu, ku ktorej sa žalobca v stanovenej
v lehote nevyjadril.

9. Správca dane vyslovil záver, že žalobcovi nevzniklo v zdaňovacom období január 2021 právo na
odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o DPH“), nakoľko nepreukázal,
že mu služby, z ktorých si uplatnil odpočítanie DPH, dodal deklarovaný dodávateľ Michalec - Invest
SK s.r.o. Faktúram chýbal materiálny základ. Jediným daňovým subjektom, ktorý reálne mal odborné,
kvalifikačné a personálne podmienky na výkon projektových prác, bola spoločnosť Nuclear Power, a.s.
Žalobca nepreukázal správcovi dane, že sám, prípadne jeho deklarovaný dodávateľ, vytvorili v súvislosti

s projektovými prácami akúkoľvek pridanú hodnotu. Za žalobcu projektové práce nikto nevykonal,
pridanou hodnotou žalobcu mala byť obchodná činnosť, sprostredkovanie a vizuálna kontrola projektu,
čo je v rozpore s predmetom fakturácie. Obdobne sa vyjadril aj svedok C. D. ako konateľ deklarovaného
dodávateľa Michalec – Invest SK s.r.o. Dokazovaním sa nepreukázalo ani jeho tvrdenie, že projekt
mal vyhotoviť D. E.. Ak projekt dodal žalobca spoločnosti Nuclear Power, a.s. dňa 26. januára 2022, je

nereálne, aby spoločnosť Nuclear Power, a.s. projekt dopracovávala, keďže ho vo finálnej verzii dodala
spoločnosti Metrostav a.s. dňa 19. januára 2021, teda skôr ako ho mala obdržať od žalobcu. Zo strany
žalobcu nebolo preukázané, že projektové práce mu reálne dodala spoločnosť Michalec – Invest SK
s.r.o., a že žalobca ich ďalej dodal svoju odberateľovi – spoločnosti Nuclear Power, a.s. Projektovýdokument, ktorý mala spoločnosť Michalec - Invest SK s.r.o. dodať žalobcovi, mal byť s hlavičkou
„METROSTAV“, čo je v rozpore s tvrdením konateľa žalobcu, že projekt, ktorý dodal spoločnosti Nuclear
Power, a.s., bol bez hlavičky „METROSTAV“. Správca dane následne v rozhodnutí na str. 22 až 34

popísal svoje vysporiadanie sa s vyjadrením žalobcu k Protokolu a jeho námietkami vo vyrubovacom
konaní.

10. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím
č. 103264367/2022 zo dňa 2. decembra 2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolaním

napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný popísal obsah
odvolania žalobcu, priebeh administratívneho konania a zhrnul podstatný obsah rozhodnutia správcu
dane. Uviedol, že v preskúmavanom prípade malo byť predmetom dodania vypracovanie odbornej
projektovej dokumentácie v rámci projektu D4.4C s názvom „Demontáž systémov v kontrolovanom
pásme JE V1- 2. časť“, na základe Zmluvy o dielo č. 0410/2019 uzatvorenej dňa 7. októbra 2019
medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou Michalec - Invest SK s.r.o. ako dodávateľom (ďalej

ako „Zmluva“). Spoločnosť Michalec - Invest SK s.r.o. nevedela projekt realizovať kvôli profesionalite,
jej úlohou bolo dohadovanie medzi jednotlivými obchodnými subjektmi. Projektový dokument mal byť
vytvorený v subdodávke s firmou La Persona, s.r.o., ktorá si ho mala dať vypracovať projekčnej firme
Ateliér Korenčík, s.r.o, konkrétne mal dokument vyhotoviť projektant F. D. E.. F. D. E. bol na Zmluve
o dielo č. 009/2019 zo dňa 9. októbra 2019 uzatvorenej medzi spoločnosťami Michalec - Invest SK

s.r.o. a La Persona, s.r.o. uvedený ako oprávnená osoba „zhotoviteľa“, avšak ju nepodpísal napriek
tomu, že bol v čase jej uzatvorenia konateľom spoločnosti La Persona s.r.o. F. D. E. sa tiež vyjadril,
že k projektu nemá žiadne doklady ani listiny, nemá k tomu čo predložiť, konateľom spoločnosti La
Persona, s.r.o. nie je od konca roku 2019 a počas obdobia, keď bol konateľom, spoločnosť La Persona,
s.r.o. neudelila žiadnu plnú moc tretím osobám. Zmluvu o dielo č. 009/2019 zo dňa 9. októbra 2019

uzavrel a podpísal ako konateľ D. D. napriek tomu, že konateľom spoločnosti La Persona, s.r.o. v
čase jej podpisu nebol a ani mu nebola udelená plná moc na zastupovanie spoločnosti. O osobe D.
D. správca dane zistil, že je personálne prepojený s C. D., ktorý je jeho bratrancom. U spoločnosti La
Persona, s.r.o. bola zistená chýbajúca daň z preverovaných transakcií, ktorú si deklarovaný odberateľ
Michalec - Invest SK s.r.o. odpočítal, čo má za následok, že daň z preverovaných transakcií nebola

odvedená do štátneho rozpočtu, čím bol narušený základný princíp fungovania DPH, t. j. neutralita dane.
Z informačného systému Finančnej správy vyplynulo, že spoločnosť La Persona, s.r.o. so správcom
dane nespolupracovala, písomnosti nepreberala a nebolo preukázané reálne vykonávanie ekonomickej
činnosti. Žiadna zo spoločností La Persona, s.r.o., Michalec - Invest SK s.r.o. a ani spoločnosť žalobcu
sa neoboznámila so skutkovým stavom v areáli JE VI Jaslovské Bohunice, nekomunikovala s F. J.

D., zamestnancom spoločnosti Nuclear Power, a.s., ktorý mal dopracovať projektovú dokumentáciu
do konečnej verzie, nikto nekomunikoval so spoločnosťou Metrostav a.s., ktorá bola dodávateľom pre
verejného obstarávateľa Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. (JAVYS, a.s.), IČO: 35 946 024, kde
predmetom verejnej zákazky bol projekt D4.4C, podprojekt D4.4C.01, ktorý bol súčasťou 2. etapy
vyraďovania JE V1 v lokalite Jaslovské Bohunice na základe Rozhodnutia Úradu jadrového dozoru

Slovenskej republiky č. 400/2011.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mal osloviť spoločnosť Nuclear Power, a.s. za účelom
vypracovania predmetného projektu napriek tomu, že nemal v predmete činnosti takúto špecializovanú
činnosť a ani potrebné kvalifikačné a odborné predpoklady, a teda nevedel projekt realizovať. Žalobca

a ani jeho dodávateľ Michalec - Invest SK s.r.o. nemali prístup do areálu JE VI Jaslovské Bohunice.
Dodávateľ žalobcu a ani samotný žalobca nemali elementárne vedomosti a znalosti ohľadne samotnej
projektovej dokumentácie, neoboznámili sa s fyzikálnymi podmienkami, so skutočným stavom a
technickým riešením objektu, nevedeli uviesť aké legislatívne predpisy mali zohľadniť, posúdiť, aplikovať
a dodržiavať pri realizácii diela. Pridanou hodnotou žalobcu ako aj jeho dodávateľa mala byť obchodná

a sprostredkovateľská činnosť, čo nebolo predmetom fakturácie a ani Zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol,
že predmetom faktúry č. 210100001 je dokumentácia – plán realizácie projektu a predmetom faktúry č.
210100002 je dokonca samotná demontáž systémov v kontrolovanom pásme, t. j. žalobca si neustriehol
ani samotný predmet fakturácie, čo svedčí o formálnosti deklarovaných obchodov. Správca dane ďalej
zistil časové nezrovnalosti v súvislosti s Faktúrami a odovzdávacími protokolmi, ktoré neboli v konaní

objasnené, ako aj nezrovnalosti vo výpovediach konateľa žalobcu a konateľa dodávateľa Michalec -
Invest SK s.r.o. ohľadom projektovej dokumentácie, keď projektový dokument, ktorý mala spoločnosť
Michalec - Invest SK s.r.o. dodať žalobcovi, mal byť s hlavičkou „METROSTAV“, čo je v rozpore s
tvrdením konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že projekt, ktorý dodal odberateľovi Nuclear Power, a.s.,je bez hlavičky „METROSTAV“. Projektová dokumentácia bez hlavičky „METROSTAV“, ktorú poskytla
spoločnosť Nuclear Power, a.s. a ktorú konateľ žalobcu označil ako tú, ktorú prijal dňa 22. januára
2021 a ďalej dodal dňa 26. januára 2021, v skutočnosti nemohla byť reálne dodaná pre odberateľa

Nuclear Power, a.s., nakoľko uvedený odberateľ skutočný dokument s hlavičkou „METROSTAV“ vo
finálnej podobe spracoval, upravil a ďalej dodal dňa 19. januára 2021, teda skôr, ako ho mohol obdržať
od žalobcu.

12. Podľa žalovaného je tvrdenie žalobcu, že z jeho strany bola zabezpečovaná dodávka dokumentácie,

čo je uvedené aj v Zmluve, a nie vykonanie prác, čo vyplýva z rozdielu ceny, ktorá je obvyklá za
sprostredkovanie, nie je v súlade nielen s predmetom Faktúr, ale ani v súlade s predmetom žalobcom
vystavenej faktúry pre spoločnosť Nuclear Power, a.s. Žalobca sa počas ústneho pojednávania dňa 22.
februára 2022 vyjadril, že dokumentácia bola reálne odovzdaná v mesiaci október 2020, pričom bola
odovzdávaná postupne, postupne dopracovávaná a celkový projektový dokument bol vypracovaný dňa
25. novembra 2020. V odvolaní však žalobca tvrdil, že zabezpečoval dokumentáciu a nie vykonanie

prác. Žalobca si podľa žalovaného sám protirečí, čím vniesol do prípadu pochybnosti o reálnosti
deklarovaných plnení. Ak by mal žalobca vykonávať len sprostredkovanie ako tvrdil, podľa názoru
žalovaného nemá opodstatnenie ním predložený dôkaz - Protokol o odovzdaní a prevzatí zo dňa
26. januára 2021 podpísaný spoločnosťou Nuclear Power, a.s. ako objednávateľom a žalobcom ako
dodávateľom. Objednávateľ v ňom vyhlásil, že vykonané dielo pred podpisom skontroloval, preveril jeho

funkčnosť, pričom konštatoval, že dielo nemá žiadne vady a spĺňa všetky kvantitatívne a kvalitatívne
požiadavky.VpodobnomzneníjevyhotovenýajProtokoloodovzdaníaprevzatízodňa22.januára2021
podpísaný žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou Michalec – Invest SK s.r.o. ako dodávateľom s
tým rozdielom, že predmetom dodania nemala byť ani dokumentácia, ale dodávateľ mal objednávateľovi
odovzdať „demontáž systémov v kontrolovanom pásme JE V1-2. časť, podprojekt D4.4C.01 – Plán

realizácie projektu“ v zmysle Zmluvy. V prípade, že by sa mali na diele podieľať tak žalobca ako aj
jeho priamy dodávateľ len svojou sprostredkovateľskou činnosťou ako tvrdia, preberacie protokoly o
odovzdaní a prevzatí diela, ako aj predložené zmluvy o dielo, strácajú svoj význam a svedčia len o
formálnosti deklarovaných obchodov, nie však o ich reálnosti. Takisto podľa názoru žalovaného v danom
prípade cena nebola obvyklá za sprostredkovanie vzhľadom k tomu, že dodávateľ Michalec – Invest

SK s.r.o. fakturoval žalobcovi plnenie v sume 283 333,33 eur bez DPH, žalobca fakturoval plnenie
odberateľovi Nuclear Power, a.s. v sume 402 000,00 eur bez DPH a spoločnosť Nuclear Power, a.s.
fakturovala spoločnosti Metrostav, a.s. plnenie v sume 580 700,00 eur bez DPH. Žalovaný poukázal na
nesúlad v sume 402 000,00 eur bez DPH, v ktorej mal žalobca fakturovať plnenie odberateľovi Nuclear
Power, a.s., so sumou 402 500,00 eur bez DPH za „Plán realizácie projektu v zmysle Prílohy č. 2 –

Kalkulácia ceny“ podľa Zmluvy.

13. Podľa žalovaného je zrejmé, že spoločnosti La Persona, s.r.o., Michalec - Invest SK s.r.o. ako aj
žalobca formálne realizáciu deklarovaných transakcií potvrdili, avšak nijakým spôsobom predložením
relevantnýchdôkazovnepreukázali.Vreťazciuvedenýchspoločnostínebolazistenážiadnaosoba,ktorá

by reálne dokumentáciu vyhotovila. Správca dane podľa žalovaného správne spochybnil materiálny
základ preverovanej transakcie v reťazci daňových subjektov Nuclear Power, a.s., žalobca, Michalec -
Invest SK, s.r.o. a La Persona s.r.o. Zo strany žalobcu nebolo preukázané reálne dodanie predmetných
projektových prác spoločnosťou Michalec - Invest SK s.r.o., ako ani to, že ich žalobca ďalej dodal
spoločnosti Nuclear Power, a.s. Jedine spoločnosť Nuclear Power, a.s. mala odborné, technické,

licenčné, personálne a iné predpoklady na realizáciu predmetného projektu, t. j. vyhotovenie projektovej
dokumentácie týkajúcej sa JE V1 Jaslovské Bohunice. Svedkovia F. D. K. a F. J. D. zhodne vypovedali,
že projekt s hlavičkou „METROSTAV“ spracoval F. J. D., spolupráca so spoločnosťou Metrostav a.s. sa
uskutočnila na predmetnom projekte osobami F. J. D. a B. L. M., koncovým odberateľom je spoločnosť
JAVYS a.s., o čom bola svedkom F. D. K. predložená aj Zmluva o dielo č. 19080748 na Projekt D4.4C

zo dňa 19. septembra 2019. Podľa žalovaného vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané
dodanie projektovej dokumentácie deklarovaným dodávateľom Michalec – Invest SK s.r.o., ani ním
označenými subdodávateľskými spoločnosťami a tiež vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že
dodal deklarovanú službu odberateľovi Nuclear Power, a.s., nebola preukázaná reálna existencia
plnení, a teda ani ich vzájomná výmena. Žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, podľa žalovaného

spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaroval, a preto mu nemohol
byť nárok na odpočet dane uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom
stanovené podmienky pre odpočet DPH uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a)
Zákona o DPH.14. K odvolacej námietke žalobcu, že dodávateľ Michalec – Invest SK s.r.o. s ním uzatvoril Zmluvu
a plnenie zabezpečil a poskytol, pričom žalobca nenesie zodpovednosť za to, akým spôsobom

si zabezpečil splnenie svojich povinností, žalovaný uviedol, že bol spochybnený vznik daňovej
povinnosti u priameho dodávateľa žalobcu, ktorého si za svojho dodávateľa vybral práve žalobca,
a teda bolo v jeho možnostiach si svojho dodávateľa jednak overiť, ako aj daný obchod náležite
zdokumentovať tak, aby mohol nárok na odpočet DPH dôveryhodne preukázať. Splnenie podmienok
na uplatnenie práva na odpočítanie DPH nespočíva len v ich formálnej deklarácii a predložení

dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, nakoľko je technicky možné
vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne
poskytnutébolo,resp.čiboloposkytnutévdeklarovanomrozsahuadodávateľomuvedenýmnadoklade.
Odôvodnenie vystavenia faktúry žalobcom svojmu odberateľovi schválením dokumentácie koncovým
zákazníkom JAVYS, a.s., ako aj vystavením protokolu o odovzdaní a prevzatí, ktorý bol potvrdený
koncovým zákazníkom, nepovažoval žalovaný za dostatočné. Reálne nemohol odberateľ žalobcu dodať

dodávateľovi koncového zákazníka projektovú dokumentáciu skôr (19. januára 2021), ako bola jemu
dodaná žalobcom (26. januára 2021), resp. subdodávateľmi v deklarovanom obchodnom reťazci (22.
januára 2021). Vznik daňovej povinnosti u dodávateľa, resp. subdodávateľov, nemožno podmieňovať
vznikom daňovej povinnosti u koncového zákazníka, nakoľko daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru, resp. služby. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je možné podmieňovať vznik daňovej povinnosti a

vystavenie faktúry u dodávateľa, resp. subdodávateľov úhradou ceny za dielo koncovým zákazníkom,
pričom zaplatením ceny za dielo koncovým zákazníkom mala byť zabezpečená úhrada dohodnutých
cien aj pre spolupracujúce spoločnosti. Úhrada ceny za dielo mohla byť realizovaná aj neskôr v lehote
splatnosti, príp. po dohode zmluvných strán a nebolo potrebné čakať s vystavením faktúry na úhradu
koncovým zákazníkom.

15. K návrhu žalobcu na vypočutie, resp. dopočutie svedkov D. D., F. D. E. a C. D. žalovaný uviedol, že
nebol opodstatnený. C. D. správca dane vypočul v procesnom postavení svedka dňa 3. augusta 2021 za
prítomnosti D. C. M. zastupujúceho žalobcu, ktorý však nevyužil svoje právo a nepoložil pri pojednávaní
svedkovi žiadne otázky, čím nenapomohol objasniť preverované obchodné transakcie a aktívne prispieť

k prevereniu skutočností, ktoré tvoria dôkazné bremeno žalobcu. F. D. E. nepotvrdil akúkoľvek účasť,
spolupodieľanie sa a už vôbec nie vyhotovenie samotnej projektovej dokumentácie, od konca roku 2019
nijako nespolupracoval so spoločnosťou La Persona, s.r.o., čo vzhľadom na obdobie, počas ktorého
mala byť dokumentácia v subdodávke prostredníctvom spoločnosti La Persona, s.r.o. vypracovávaná,
tiež nenaznačuje tomu, že by sa mal na jej vypracovaní podieľať. F. D. E. nie je uvedený ako autor

na projektovej dokumentácii, svedkovia vypočutí v mene spoločnosti Nuclear Power, a.s. ho nepoznali,
nespolupracovali s ním a nikdy sa s ním nestretli. Podobne nepoznali a nestretli sa ani s D. D., ktorý
je navyše nekontaktný, so správcom dane nespolupracoval, v čase podpisu zmluvy nebol konateľom
spoločnosti La Persona, s.r.o. a ani splnomocneným zástupcom. Za daného skutkového stavu by podľa
názoru žalobcu vypočutie svedkov F. D. E. a D. D. neprinieslo také skutkové zistenia, ktoré by prevážili

pochybnosti správcu dane o reálnosti obchodných transakcií, berúc do úvahy predovšetkým rozporuplné
vyjadrenia samotného žalobcu ohľadom predmetu dodania a ďalších skutkových okolností, na základe
ktorých je nesporné, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálnosť deklarovaných
zdaniteľných obchodov.

16. Žalovaný považoval záver správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
reálnosti dodania fakturovaných plnení, za náležite vyargumentovaný a vychádzajúci z dôkazov
obsiahnutých v administratívnom spise. Postup správcu dane, ktorým spochybnil dôkazy predložené
žalobcom, resp. ich vyhodnotil ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení,
vrátane odôvodnenia týchto pochybností, žalovaný považoval za správny. Správca dane podľa

žalovaného vykonal v danej veci dostatočné dokazovanie, pričom prihliadol v konaní na všetky
relevantné skutočnosti, ktoré vyšli najavo a procesne korektne sa s nimi vysporiadal a vo vydanom
rozhodnutí svoje zistenia podrobne odôvodnil. Rozhodnutie správcu dane podľa žalovaného obsahuje
všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“), pričom v

odôvodnení sú uvedené všetky náležitosti stanovené v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane
sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu.17. K námietke žalobcu, že správca dane nesprávne uviedol IČO žalobcu na prvej strane odvolaním
napadnutého rozhodnutia, žalovaný podotkol, že správca dane v čísle IČO nesprávne uviedol jednu
číslicu, čo možno považovať za zrejmý omyl v písaní, čo nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia správcu

dane a ani nemá žiadny vplyv na správcom dane zistený skutkový stav a prijatý záver.

Správna žaloba

18. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutí žalovaného a správcu dane. V správnej žalobe popísal priebeh administratívneho
konania a zhrnul obsah napadnutého rozhodnutia žalovaného.

19. Žalobca v správnej žalobe namietal, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej podľa § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“), pričom nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy vzhliadal v nesprávnom rozložení dôkazného bremena v zmysle § 24 ods. 1 a 3 Daňového
poriadku. V prípade, ak mal správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov
predložených žalobcom, nemôže ich prenášať na žalobcu bez ich preukázania dôkazmi a len na základe
svojej subjektívnej domnienky. Správca dane podľa žalovaného žiadny taký dôkaz počas daňovej

kontrolyavyrubovaciehokonanianepredložilajehozáveryvychádzajúibazvoľnejúvahy,ktorádokonca
nie je ani dostatočne odôvodnená. Žalobca tieto skutočnosti namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu
správcu dane a poukázal na obsah svojej odvolacej námietky.

20. Žalobca mal za to, že svoje dôkazné bremeno uniesol a preukázal vznik nároku na odpočet DPH.

Uviedol, že podľa čl. 3 bod 3.3.7 Zmluvy bola dohodnutá cena za Plán realizácie projektu vo výške
402 450,00 eur bez DPH medzi žalobcom a spoločnosťou Nuclear Power, a.s. Fakturácia ceny bola
dohodnutá na základe faktúry vystavenej dodávateľom, ktorú bol dodávateľ oprávnený vystaviť do 14 dní
po schválení koncovým zákazníkom, ktorým bola spoločnosť JAVYS, a.s. Správca dane podľa žalobcu
ďalej nezohľadnil skutočnosť, že žalobca ako samostatný podnikateľský subjekt nenesie zodpovednosť

za to, akým spôsobom si zmluvný partner zabezpečí splnenie povinností, na ktoré sa zaviazal. Žalobca
tvrdil, že D. D. pracoval v spoločnosti La Persona s.r.o. s vysokou pravdepodobnosťou aj v dobe pred
nadobudnutím obchodného podielu a ustanovením do funkcie konateľa, inak by do nej nevstupoval.
Ak by aj hypoteticky pán „C. D.“ prekročil rozsah oprávnenia pred nadobudnutím obchodného podielu
v spoločnosti, spoločnosť „zaviazal“ a ak sa nebránila, je nepochybne platný aj takýto právny úkon.

Platná je aj ústna forma zmluvy, resp. je možné ju aj dodatočne uznať. Podstatné je, že práce boli
vykonané pre spoločnosť Michalec – Invest SK s.r.o. a tieto boli odovzdané žalobcovi. Ak by pán D. D.
ako splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie, je splnomocniteľ viazaný, pokiaľ prekročenie schváli,
k čomu zrejme dodatočne došlo.

21. Žalovaný podľa žalobcu ďalej nepreukázal objektívnu vedomosť žalobcu o akejkoľvek nezákonnosti
a ani to, že žalobca o nezákonnosti mal vedieť na základe dostupných skutočností a informácií.
Dôvody uvádzané správcom dane sú podľa žalobcu všeobecnými konštatovaniami, ktoré sa žalobcu
ani nedotýkajú a na ktoré nemá žalobca žiadny vplyv. Žalobca poukázal na Rozsudky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn. 8Sžfk/63/2017 a na Uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017.

22. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane sa s rozložením a rozsahom dôkazného
bremena žalobcu nevysporiadal dostatočne a tento nedostatok nenapravil ani žalovaný v napadnutom
rozhodnutí.

23. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu
dane, pričom poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/23/2016 zo dňa
26. januára 2017 a na Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/41/2015 zo dňa 21. decembra
2016. Mal za to, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, či a prečo žalovaný považoval

odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane za nedôvodné, mylné alebo vyvrátené.
Vysporiadanie žalovaného s odvolacími námietkami žalobcu považoval žalobca za nedostatočné.24. Žalovaný a správca dane podľa žalobcu vôbec neposkytli relevantnú odpoveď na námietku žalobcu,
že preverovaná transakcia bola vyhodnotená nesprávne. Spoločnosť Michalec – Invest SK s.r.o.
zabezpečovala splnenie zmluvy cez subdodávateľov, pričom „práca“ bola odovzdaná v októbri 2020. To,

akým spôsobom si C. D. zabezpečil subdodávateľov, je jeho podnikateľským know-how, avšak „práce“
pre žalobcu boli z jeho strany vykonané včas a riadne. Zo svedeckej výpovede C. D. podľa žalobcu
jednoznačne vyplýva, že žalobcovi „práce“ odovzdal a Zmluvu splnil, pričom žalobca si splnil záväzok
zaplatiť dohodnutú cenu.

25. Podľa žalobcu sa žalovaný a správca dane relevantným spôsobom nevyjadrili k poukazu žalobcu
na fakt, že pán D. D. bol spoločníkom a konateľom spoločnosti La Persona s.r.o. od 28. decembra
2019 do 15. januára 2021, a teda s vysokou pravdepodobnosťou v spoločnosti pracoval aj v dobe pred
nadobudnutím obchodného podielu a ustanovením do funkcie konateľa, inak by do nej nevstupoval. Ak
by aj hypoteticky prekročil rozsah oprávnenia pred nadobudnutím obchodného podielu v spoločnosti,
spoločnosť „zaviazal“ a ak sa nebránila, je nepochybne platný aj takýto právny úkon. Platná je aj

ústna forma zmluvy, resp. je možné ju aj dodatočne uznať. Podstatné je, že práce boli vykonané
pre spoločnosť Michalec – Invest SK s.r.o. a tieto boli odovzdané žalobcovi. Ak by pán D. D. ako
splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie, je splnomocniteľ viazaný, pokiaľ prekročenie schváli, k čomu
zrejme dodatočne došlo.

26. Žalobca ďalej tvrdil, že mu nie je zrejmý záver správcu dane, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný,
ohľadom údajného rozporu vo fakturovaných sumách uvedených na Faktúrach v porovnaní s výškou
sumy v Zmluve. Podľa žalovaného zo Zmluvy vyplýva, že v bode 3.3.7 bola dohodnutá suma 133 333,33
eur bez DPH a v bode 3.3.8. suma 150 000,00 eur bez DPH. V bode 6. prílohy č. 2 k Zmluve je súčet
týchto položiek 283 333,33 eur bez DPH. Faktúry boli vystavené na sumy 150 000,00 eur bez DPH

a 133 333,33 eur bez DPH v súlade s cenovou kalkuláciou.

27. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný a ani správca dane sa relevantne nevyjadrili
k dôvodom, na základe ktorých nemali za potrebné vykonať výsluchy svedkov, ktoré žalobca žiadal.
S dôvodmi uvedenými orgánmi verejnej správy sa žalobca nemôže v žiadnej prípade stotožniť. Podľa

názoru žalobcu bolo žiaduce dopočuť žalobcom navrhovaných svedkov, ako to žiadal v jeho Vyjadrení
k Protokolu zo dňa 11. mája 2022. Vo vzťahu k D. D. správca dane uviedol, že so správcom dane
nespolupracuje a nie je známy jeho pobyt. Žalobca však vo Vyjadrení k Protokolu uviedol, že účasť
svedkov zabezpečí. F. D. E. vo svojom písomnom vyjadrení neuviedol, že na projekte nepracoval. Obe
tieto osoby pracovali v spoločnosti La Persona s.r.o. a nie je vylúčená spolupráca F. D. E. na projekte

ním osobne alebo „jeho spoločnosťou napr. K GROUP rovnako aj D. D.“, a preto žaloba považoval ich
výsluch za opodstatnený.

28. Žalobca namietal, že v daňovom konaní nie je prípustná koncentrácia a odvolací orgán sa musí
vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. V napadnutom rozhodnutí žalovaného

podľa žalobcu nie je uvedené vysporiadanie sa s jeho námietkami, a preto je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžf/8/2012 zo dňa 30. januára 2013 a na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžf/14/2012 zo dňa 26. marca 2013. Žalobca tiež namietal, že v odôvodnení
rozhodnutia žalovaného nie je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie

sa s návrhmi a námietkami žalobcu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, čo spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť. Tvrdil, že žalovaný
v napadnutom rozhodnutí viackrát použil pojem „skutočnosť“, avšak ho ani raz nepoužil s „nejakou
konkrétnouskutočnosťou,ktorúbykorektnepomenoval“,čímpodľažalobcuneuviedolskutočnostipodľa
§ 63 ods. 5 Daňového poriadku.

29. Žalobca tvrdil, že dôkaznú povinnosť si splnil a počas celej daňovej kontroly poskytoval
správcovi dane súčinnosť. Správca dane a žalovaný napriek tomu neprihliadli na všetky dôkazy
predložené žalobcom, resp. bez dostatočného odôvodnenia odmietli žalobcom navrhnuté dôkazy
vykonať a jednotlivým dôkazom neprikladali rovnakú váhu. Za kľúčové boli považované len dôkazy

obstarané správcom dane. S tým je podľa žalobcu späté aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia
správcu dane a rozhodnutia žalovaného, v obsahu ktorých sa orgány verejnej správy uchýlili k vágnym,
všeobecným a najmä nepresvedčivým tvrdeniam.30. Žalobca namietal, že orgány verejnej správy nevykonali dokazovanie dostatočne v záujme
objektívneho zistenia skutkového stavu. Žalobca tvrdil, že od počiatku poukazoval na to, že dokumenty
boli odovzdané v dobe pred ich schválením koncovým zákazníkom v októbri 2020, nie na základe

„protokolu“. Keď koncový zákazník prevzal a odsúhlasil dielo, ktoré protokolárne prevzal, bola následne
na základe pokynu F. D. K. vystavená faktúra a podpísaný protokol s dátumom 26. januára 2021.
Obdobne sa postupovalo aj vo vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom Michalec – Invest SK s.r.o.
na základe Zmluvy. Až na základe informácie, že koncový zákazník „odsúhlasil a podpísal protokol“,
došlo k podpísaniu „protokolu“ a vystaveniu Faktúr spoločnosťou Michalec – Invest SK s.r.o. dňa 22.

januára 2021. Koncový zákazník zaplatil cenu za dielo „zhotoviteľovi“, čím bola zabezpečená úhrada
dohodnutýchcienajprespolupracujúcespoločnosti.PodkladomprevystavenieFaktúrbolpodľažalobcu
podpis „protokolu“, nie skutočné odovzdanie dokumentácie, pretože táto bola odovzdaná v pracovnej
verzii k spracovaniu už v októbri 2020. Januárová verzia bola „due diligens“ – teda záverečná verzia
pre výkon a založenie do archívu, čo bolo výhodné pre všetky zúčastnené spoločnosti z pohľadu cash
flow. Práca bola odovzdávaná na USB kľúčoch postupne v dlhšom časovom období a dopracovávaná

zúčastnenými subjektmi, a preto sa mohlo stať, že chýbala príloha alebo došlo k nezrovnalostiam
v názve projektu. Celkový projektový dokument bol vypracovaný dňa 25. novembra 2020, a to vrátane
žalobcom dodanej dokumentácie. Žalobca tvrdil, že z jeho pohľadu nie je pochopiteľný poukaz správu
dane a žalovaného na údajný v rozpor v tvrdení konateľa žalobcu, že pridanou hodnotou bola obchodná
činnosť, sprostredkovanie a následná vizuálna kontrola projektu, resp. dohadovanie medzi obchodnými

partnermi, s predmetom fakturácie, keďže žalobca sa zaviazal na „dodávku dokumentácie v rámci
D4.4C“, čo bolo uvedené aj v predmete Zmluvy. Nie je možné opomínať, že žalobca zabezpečoval
dodávku dokumentácie a nie vykonanie prác. Skutočnosť, že sa žalobca zmluvne zaviazal na niektoré
úkony, ktoré neboli splnené, nemá rozhodujúci význam, pretože predmet Zmluvy bol odovzdaný tak,
aby dielo mohlo byť odovzdané konečnému odberateľovi. Žalobca dostal za vykonanú prácu riadne

zaplatené.Korgánomverejnejsprávykonštatovanémurozporuvtvrdeníkonateľažalobcu,ktorýuviedol,
že svojmu odberateľovi odovzdal projektový dokument bez hlavičky „METROSTAV“, pričom konateľ
dodávateľa žalobcu uviedol, že žalobcovi odovzdal projektový dokument s hlavičkou „METROSTAV“,
žalobca uviedol, že orgány verejnej správy nezohľadnili kľúčovú skutočnosť, že dokumentácia bola
odovzdaná a dopracovávaná postupne, a je preto logické, že na niektorej dokumentácii hlavička

„METROSTAV“ bola a na inej chýbala. Ďalej žalobca uviedol, že Zmluva je označená ako zmluva
o dielo, avšak nakoľko žalobca nemal spôsobilosť na vykonanie diela, postupoval „obdobne aj so svojim
subdodávateľom“, čo vyplýva z rozdielu ceny, ktorá je obvyklá za sprostredkovanie.

31. Žalobca namietal, že správca dane sa zameral len na vyhľadávanie dôkazov, ktoré svedčili

v prospech jeho „vyšetrovacej teórie“ a nie na vyhľadávanie dôkazov v záujme zistenia objektívneho
skutkového stavu. Podstatné skutočnosti v prospech žalobcu žalovaný opomenul a svojím „arbitrárnym“
postupom v hodnotení dôkazov došlo podľa žalobcu k „skresleniu reálneho stavu veci“. Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí neuviedol, že by v danej veci vykonával v odvolacom konaní dokazovanie.
Žalobca preto považoval zistenie skutkového stavu za nedostatočné pre riadne posúdenie veci.

Orgány verejnej správy podľa žalobcu nepostupovali „v súlade s požiadavkami príslušných zákonných
ustanovení“.

32. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu. Žalobca

predkladal dôkazy a uvádzal skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení. Tvrdil, že vo vyjadrení
k Protokolu uvádzal skutočnosti preukazujúce oprávnenosť ním uplatňovaného nároku a spochybnil
tvrdenia správcu dane. Zároveň v danom vyjadrení uviedol aj návrhy na doplnenie dokazovania, čo
zdôraznil aj na ústnom pojednávaní pred správcom dane dňa 14. júna 2022 k prerokovaniu pripomienok
žalobcu k Protokolu. Argumentácia žalobcu obsiahnutá v administratívnom spise podľa názoru žalobcu

preukazuje dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu na odpočet DPH.

33. Závery žalovaného podľa žalobcu nie je možné považovať z hľadiska vykonaného dokazovania,
nezákonného konania správcu dane a predloženého administratívneho spisu za súladné s princípom
legality. Výsledky daňovej kontroly nepreukazujú závery, ku ktorým dospel správca dane a žalovaný.

Závery žalovaného nie sú založené na hodnoverných dôkazoch, ale vychádzajú iba z vlastného
hodnotiaceho úsudku žalovaného. Podľa žalobcu „obsah napadnutého rozhodnutia nasvedčuje tomu,
že orgán verejnej správy nerešpektoval ustanovenia Daňového poriadku kogentnej povahy čím porušil
základné práva a právom chránené záujmy žalobcu a súčasne mu znemožnil uplatňovanie jehozákladných práv v daňovom konaní“. Závery orgánov verejnej správy žalobca považoval za rozporné
so zásadami logiky. Žalobca nemal možnosť obhájiť svoje konanie a orgány verejnej správy rozhodli
arbitrárne bez ohľadu na skutočnosti preukazujúce tvrdenia žalobcu. Podľa žalobcu správca dane bez

opory v dôkazoch „naprojektoval skutkový stav, ktorý nebol zistený“, a porušil zákon, keď z takého
skutkového stavu vychádzal. Správca dane sám iniciatívne vyhľadával len skutočnosti svedčiace
v neprospech žalobcu a nenaplnil ustanovenie § 3 ods. 3 v nadväznosti na § 24 ods. 4 Daňového
poriadku. Podľa žalobcu správca dane ďalej „zistil skutočnosti“ neúplne a nedostatočne, neuviedol,
vakýchsúvislostiachhodnotilzistenéskutočnostianeuviedolnaakéskutočnostiprihliadal.Záveryvjeho

rozhodnutí si tak vzájomne odporujú. Nepostupoval v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Žalobca
bol toho názoru, že uniesol svoje dôkazné bremeno, riadne predložil správcovi dane požadované
vysvetlenia a dôkazy. Záver daňovej kontroly nezodpovedá zásadám daňového konania a správca
dane pochybil v „procesno-právnej rovine“, pretože sa dostatočne neriadil „zákonnými ustanoveniami
daňového konania“. Žalobca následne poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. MSždoV/1/2000 a citoval jeho vybranú časť.

34. V bode VI. správnej žaloby žalobca uviedol citácie viacerých ustanovení právnych predpisov, a to §
3 ods. 1, 2 a 3, § 24 ods. 3 a 5, § 19 ods. 7, § 37 ods. 4 a § 46 ods. 10 Daňového poriadku, § 53, § 134
ods. 1 a § 183 SSP, čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

35. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím
správcu dane zrušil a vec vrátil „žalovanému“ na ďalšie konanie. Zároveň žalobca požadoval, aby mu
správny súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

36. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach
a záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že odberateľ žalobcu (Nuclear
Power, a.s.) reálne nemohol dodať dodávateľovi (Metrostav, a.s.) koncového zákazníka (JAVYS, a.s.)
projektovú dokumentáciu skôr, ako bola jemu dodaná žalobcom, a to nielen v zmysle dodávateľsko-

odberateľských faktúr, ale aj aj na základe protokolov o odovzdaní a prevzatí dokumentácie. Žalobca
si sám neustriehol ani samotný deklarovaný predmet dodávky a preverované fakturované plnenie bolo
len formálne bez reálneho základu. V rozhodnom čase konateľ spoločnosti La Persona, s.r.o., F. D.
E., ktorý bol aj konateľom spoločnosti Ateliér Korenčík, s.r.o., uviedol, že od konca roku 2019 nijako
nespolupracoval so spoločnosťou La Persona, s.r.o., čím vzhľadom na obdobie, počas ktorého mala

byť dokumentácia v subdodávke prostredníctvom spoločností La Persona, s.r.o. a Ateliér Korenčík,
s.r.o. vypracovávaná, nepotvrdil tvrdenia C. D. o vypracovaní dokumentácie v ním naznačenom reťazci
obchodných spoločností. F. D. E. sa jasne vyjadril, že spoločnosť La Persona, s.r.o. neudelila žiadnej
osobe plnú moc na zastupovanie spoločnosti, preto nemajú opodstatnenie ani vyjadrenia žalobcu, v
zmysle ktorých je platná aj ústna forma zmluvy, resp. že je možné zmluvu aj dodatočne uznať. D. D.

nebol oprávnený v mene spoločnosti La Persona, s.r.o. podpísať dňa 9. októbra 2019 Zmluvu o dielo
č. 009/2019. Podpísanie zmluvy neoprávnenou osobou vnáša do prípadu pochybnosti o uskutočnení
deklarovaných obchodov v zmysle predložených dôkazov, podstatnou je však podľa názoru žalovaného
skutočnosť, že nebola zistená žiadna osoba, ktorá by reálne predmetnú dokumentáciu k projektu pre
žalobcuvypracovala.TvrdenieC.D.,vzmyslektoréhomalaspoločnosťLaPersona,s.r.o.spolupracovať

so spoločnosťou Ateliér Korenčík s.r.o., sa nepotvrdilo ani po nahliadnutí správcu dane do časti B2
kontrolného výkazu DPH spoločnosti La Persona, s.r.o., kde uviedla údaje z prijatých faktúr od jediného
platiteľa TZB – Slovakia, s.r.o.

37. Žalovaný ďalej uviedol, že žiadna zo spoločností La Persona, s.r.o., Michalec - Invest SK s.r.o.

a ani žalobca, resp. žiadna osoba, ktorá mala vystupovať v ich mene v súvislosti s preverovanými
obchodnými transakciami, sa neoboznámila so skutkovým stavom v areáli JE VI Jaslovské Bohunice
a nekomunikovala s F. J. D., zamestnancom spoločnosti Nuclear Power, a.s., ktorý mal dopracovať
projektovú dokumentáciu do konečnej verzie. Spoločnosti v označenom reťazci nekomunikovali s
nikým zo spoločnosti JAVYS a.s., ktorá bola konečným zákazníkom, o čom nemal konateľ priameho

dodávateľa žalobcu vedomosť napriek tomu, že je táto informácia obsiahnutá v čl. 2 Zmluvy uzatvorenej
so žalobcom. V konaní nebolo preukázané vypracovanie dokumentácie v reťazci spoločností La
Persona, s.r.o. › Michalec - Invest SK s.r.o. › žalobca › Nuclear Power, a.s. Sám žalobca mal osloviť
spoločnosť Nuclear Power, a.s. za účelom vypracovania predmetného projektu napriek tomu, že nemalv predmete činnosti takúto špecializovanú činnosť a ani potrebné kvalifikačné a odborné predpoklady.
Konateľ dodávateľa a ani samotný žalobca nemali elementárne vedomosti a znalosti ohľadom samotnej
projektovej dokumentácie, neoboznámili sa s fyzikálnymi podmienkami, so skutočným stavom a

technickým riešením objektu, nevedeli uviesť, ktoré predpisy mali zohľadniť, posúdiť, aplikovať a
dodržiavať pri realizácii diela. Pridanou hodnotou tak žalobcu, ako aj jeho dodávateľa, mala byť
obchodná a sprostredkovateľská činnosť, čo však nie je v súlade s predmetom fakturácie a ani zmlúv,
na ktoré Faktúry odkazujú.

38. Žalovaný mal za to, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a dostatočne zistil skutkový
stav pre prijatie záverov uvedených v jeho rozhodnutí. Správca dane nezaťažoval žalobcu dôkazným
bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplýva. Žalovaný tvrdil, že sa s námietkami žalobcu dostatočne
zaoberal a aj sa s nimi dostatočne vysporiadal.

39. K námietke žalobcu, v zmysle ktorej sa mal žalovaný stotožniť s postupom správcu dane, ktorý

poukázal na rozpory vo fakturovaných sumách v súvislosti so sumami uvedenými v Zmluve, žalovaný
uviedol, že je nepochybné, že v čl. 3, bodoch 3.3.7 a 3.3.8 Zmluvy sú uvedené sumy 133 333,33 eur
a 150 000,00 eur, ktoré ale odkazujú na bod 2.2.2 zmluvy „Plán zabezpečenia kvality“ a nie na „Plán
realizácie projektu“, ktorý mal byť predmetom fakturácie a je uvedený pod bodom 2.2.6 zmluvy. V súlade
s bodmi 3.3.7 a 3.3.8 nie je ani Príloha č. 2 „Kalkulácia ceny“, kde je Plán realizácie projektu vyčíslený

na sumu 283 333,00 eur, čo súhlasí v súčte s fakturovanými sumami. K návrhu žalobcu na vypočutie,
svedkov D. D., F. D. E. a C. D. sa žalovaný vyjadril v napadnutom rozhodnutí. Vypočutie navrhovaných
svedkovF.D.E.,akoajD.D.(C.D.bolvypočutý),byneprinieslotakéskutkovézistenia,ktorébyprevážili
pochybnosti správcu dane o reálnosti obchodných transakcií.

40. Žalovaný ďalej poukázal na rozdielnosť v dátume vzniku daňovej povinnosti, kedy má dôjsť k
samotnému dodaniu plnenia, a v dátume vystavenia faktúry, ktorý sa nemusí s dátumom vzniku daňovej
povinnosti zhodovať. Žalovaný vzal na vedomie, že podnikateľské subjekty majú možnosť vystaviť
faktúry s časovým oneskorením niekoľkých dní po dodaní fakturovaných tovarov, resp. služieb, ako aj
v tomto prípade mohol žalobca vystaviť Faktúry po schválení projektu koncovým zákazníkom, avšak

postupnosť dodania, a tým aj vzniku daňovej povinnosti na jednotlivých obchodných stupňoch, musí
byť dodržaná. Obchodný partner na štvrtom stupni reťazca (Nuclear Power, a.s.) nemohol dodať tovar/
službu skôr ako mala byť vôbec dodaná obchodným partnerom na prvom stupňu obchodu (J. G.,
s.r.o.). Spoločnosť Nuclear Power, a.s. predložila správcovi dane dokument „Dokumentácia systémov
v kontrolovanom pásme JE V1 Plán realizácie projektu Finálna verzia“, ktorý mal byť dopracovaný

F. J. D. a schválený už dňa 25. novembra 2020, teda dva mesiace predtým, ako mala byť vôbec
dokumentácia odovzdaná žalobcom a prevzatá jeho deklarovaným odberateľom na ďalšie spracovanie.
Ako pravdivé sa nepotvrdilo tvrdenie žalobcu, že dokumentácia bola odovzdávaná k spracovaniu v
pracovnej verzii už v mesiaci október 2020. Nie je v logickom súlade, aby bol dokument dopracovaný,
doplnený o prílohu č. 7 a schválený už dňa 25. novembra 2020, ako ani to, aby konečná verzia

dokumentáciebolaspoločnostiMetrostav,a.s.odovzdanádňa19.januára2021,t.j.eštepredpracovnou
verziou žalobcu. Ďalší nesúlad ohľadom verzií samotnej projektovej dokumentácie zistil správca dane
vyhodnotením výpovedí konateľa žalobcu a konateľa deklarovaného dodávateľa Michalec - Invest SK
s.r.o. Tvrdenie žalobcu, že predmetom dodania nemalo byť vykonanie prác, je v priamom rozpore s
vyjadrením F. D. K., ktorý uviedol, že „Celá spolupráca k tejto dodávke boli tri stretnutia a prebratie

prác. ... Dokumentáciu, ktorá bola súčasťou tendra som poskytol počas rokovaní pánovi B. a ju
prevzal a na základe toho sme sa dohodli na tejto zmluve a vykonali sa práce“. V prípade, ak by
mal žalobca vykonávať len sprostredkovanie, nemá opodstatnenie ním predložený dôkaz - Protokol o
odovzdaní a prevzatí zo dňa 26. januára 2021. Predmetom Faktúr mala byť podľa názoru žalovaného
sprostredkovateľská činnosť a nie dodanie dokumentácie, resp. demontáž systémov v kontrolovanom

pásme JE V1-2. Preberacie protokoly a zmluvy o dielo v takom prípade strácajú svoj význam a svedčia
len o formálnosti deklarovaných obchodov. Žalobca sa zmluvne zaviazal na dodávku dokumentácie a nie
na sprostredkovanie obchodného vzťahu s treťou osobou, ktorá dokumentáciu vypracuje. Žalobca sa
zmluvne zaviazal aj na ďalšie úkony, ktoré ako sám potvrdil, nesplnil, čo podľa názoru žalovaného takisto
svedčí o formálnosti deklarovaných obchodov. Žalobca sa sám však vyjadril, že pridanou hodnotou bola

obchodná činnosť, sprostredkovanie a nejaká následná vizuálna kontrola projektu, pričom technické
náležitosti nekontroloval. Ani spoločnosť Michalec - Invest SK s.r.o. projekt kvôli profesionalite nevedela
realizovať.41. Žalovaný sa stotožnil s tvrdením správcu dane, že jedine spoločnosť Nuclear Power, a.s. vykonáva
špecifickú ekonomickú činnosť aj v oblasti projekčnej činnosti vyraďovania konvenčných a jadrových
energetických zariadení, má v predmete činnosti odbornú prípravu v oblasti environmentálneho

manažérstva a auditu, má oficiálne zverejnené platné certifikáty systému manažérstva kvality na svojej
internetovej stránke. Svedok F. J. D. potvrdil, že spracoval finálnu verziu projektu, jeho meno je uvedené
v tejto finálnej verzii, osobne spolupracoval s odberateľom Metrostav a.s., má kvalifikačné predpoklady
a prax v odbore (strojný inžinier), mal prístup do chráneného areálu JE V1 Jaslovské Bohunice, kde sa
oboznámil so skutkovým stavom areálu.

42. Žalovaný uviedol, že bolo na žalobcovi, aby predložil také dôkazy, ktoré by hodnoverne potvrdili, že
predmetné služby sa uskutočnili spôsobom, v rozsahu a osobami uvedenými na Faktúrach. V danom
prípade cena nebola obvyklá za sprostredkovanie, a to vzhľadom k tomu, že dodávateľ Michalec –
Invest SK s.r.o. fakturoval žalobcovi plnenie v sume 283 333,33 eur bez DPH, žalobca fakturoval plnenie
odberateľovi Nuclear Power, a.s. v sume 402 000,00 eur bez DPH a spoločnosť Nuclear Power, a.s.

fakturovala spoločnosti Metrostav, a.s. plnenie v sume 580 700,00 eur bez DPH s tým, že spoločnosť
Nuclear Power, a.s. mala v uvedenej sume vypracovať a aj dodať spoločnosti Metrostav, a.s. projektovú
dokumentáciu. Žalovaný poukázal na nesúlad v sume 402 000,00 eur bez DPH, v ktorej mal fakturovať
plnenie odberateľovi Nuclear Power, a.s., so sumou 402 500,00 eur bez DPH za Plán realizácie projektu
v zmysle Prílohy č. 2 – Kalkulácia ceny Zmluvy.

43. Námietky žalobcu, v zmysle ktorých žalovaný opomenul skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu
a takýmto spôsobom došlo na strane žalovaného k skresleniu reálneho stavu veci a k vyrubeniu
rozdielu dane, žalovaný nepovažoval za opodstatnené. Žalovaný vzhľadom na správcom dane zistený
skutkový stav a ním zabezpečené dôkazy nepovažoval za potrebné vykonanie ďalšieho dokazovania

z jeho strany. Žalovaný a správca dane postupovali pri zisťovaní skutkového stavu v súlade s platnými
právnymi predpismi, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania, pričom svoje hodnotiace úvahy
v rozhodnutiach riadne popísali. Vzhľadom na to, že žalobca spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii
plnenia skutočne došlo tak, ako deklaroval, nemohol byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.

44. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal správny súd, aby správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Replika žalobcu

45. Žalobca v replike zo dňa 18. apríla 2023 zotrval na názore, že nenesie zodpovednosť za to,

akým spôsobom si zmluvný partner zabezpečí splnenie svojich povinností, na ktoré sa zaviazal.
Žalobca zopakoval svoje tvrdenia ohľadom oprávnenia D. D. uzatvoriť zmluvu o dielo za spoločnosť
La Persona s.r.o. Opätovne poukázal aj na skutočnosť, že spoločnosť Michalec – Invest SK s.r.o.
zabezpečovala splnenie Zmluvy prostredníctvom subdodávateľov a práca bola odovzdaná v októbri
2020, čím si dodávateľ žalobcu svoje povinnosti splnil a žalobca mu zaplatil dohodnutú cenu. Dokumenty

žalobca odovzdal svojmu odberateľovi v októbri 2020 a nie na základe protokolu. Až po prevzatí
a odsúhlasení diela koncovým zákazníkom žalobca vystavil svojmu odberateľovi faktúru. Obdobne sa
postupovalo aj medzi žalobcom a jeho dodávateľom. Podpis protokolu bol podkladom pre vystavenie
Faktúr a nie potvrdením o skutočnom odovzdaní dokumentácie. Žalobca zopakoval aj svoje tvrdenia
k cene v zmysle Zmluvy, nezrovnalostiam v názve jednotlivých verzií projektovej dokumentácie a

k nevykonaniu výsluchov žalobcom navrhovaných svedkov orgánmi verejnej správy. Žalobca mal za to,
že žalovaný nepreukázal vedomosť žalobcu o akejkoľvek nezákonnosti v jeho postupe, vzhľadom na
čo je rozhodnutie žalovaného arbitrárne.

Duplika žalovaného

46. Žalovaný v duplike zo dňa 16. mája 2023 vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalobcu a zotrval na
záveroch uvedených v napadnutom rozhodní a vo svojom vyjadrení k správnej žalobe. Úvahy správcu
dane a žalovaného nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale účinne viedli k prenosu dôkazného bremena na
žalobcu, ktorý ho neuniesol, v dôsledku čoho nemohol úspešne uplatniť nárok na odpočet DPH. Bolo

na žalobcovi, aby predložil také dôkazy, ktoré by hodnoverne potvrdili a preukázali ním deklarované
skutočnosti.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov47. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva

prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna
2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v
Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konanie
pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/14/2023 vedie na Správnom súde v
Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-11S/14/2023.

48. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 27. marca 2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s
§ 108 ods. 2 SSP. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím správcu
dane z dôvodov uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie
je dôvodná.

49. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na obsahu správnej žaloby a zdôraznila
jej podstatné body. Poverená zástupkyňa žalovaného rovnako zotrvala na záveroch žalovaného
v napadnutom rozhodnutí a v jeho vyjadrení k správnej žalobe a zrekapitulovala podstatné dôvody
napadnutého rozhodnutia.

50.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

51. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

52. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu

je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

53. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

54. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou

osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

55. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

56. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

57. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.58. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

59. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku (1) daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

60.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť

údajov riadne preukázal.

61. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane vrátane postupu, ktorý
ich vydaniu predchádzal, výlučne v rozsahu, ktorý bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie

rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný
jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnych žalobách uplatnené. Žalobca
musí v zákonom stanovenej lehote uviesť žalobné body, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné, a to v zmysle
§ 182 ods. 1, písm. e) SSP. Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší

žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t. j. v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje).
Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav
veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza
ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej

správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové
závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi
a procesnými predpismi.

62. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia

žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane. Správca dane napadnutým rozhodnutím žalobcovi
vyrubil rozdiel DPH v sume 56 666,67 eur za zdaňovacie obdobie január 2021 z dôvodu, že žalobca
nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods.
1 písm. a) Zákona o DPH, konkrétne neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal obstaranie plnení
uvedenýchnaFaktúrachoddodávateľaMichalec–InvestSKs.r.o.vkontrolovanomzdaňovacomobdobí

január 2021, a to z dôvodu, že Faktúram chýbal materiálny základ. Žalobca nepreukázal, že projektové
práce mu reálne dodala spoločnosť Michalec – Invest SK s.r.o. a že ich žalobca ďalej dodal spoločnosti
Nuclear Power, a.s. ako svojmu odberateľovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto správca dane
odpočítanie DPH žalobcovi za kontrolované zdaňovacie obdobie január 2021 nepriznal. Žalovaný sa
v napadnutom rozhodnutí stotožnil so záverom správcu dane a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

63. Z právnej úpravy v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, ako aj z
ustanovení Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty (ďalej ako „Smernica“), keďže DPH je harmonizovaná na úrovni Európskej únie, vyplýva,že nárok daňového subjektu na odpočet DPH závisí od splnenia tzv. hmotnoprávnych a formálnych
podmienok. Hmotnoprávnymi, resp. materiálnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet DPH
(§ 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH a čl. 168 písm. a/ Smernice) sú požiadavky, aby (1.) tovar alebo

služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou
zdaniteľnou osobou (status dodávateľa ako platcu DPH), (2.) tovar alebo služby, na ktorých zakladá
právo na odpočítanie dane, musia byť skutočne dodané a nesmie ísť o fiktívne dodanie (tzv. materiálna
existencia plnenia) a (3.) požiadavka, aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne
použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Formálnou podmienkou priznania práva na

odpočet DPH je disponovanie faktúrou od dodávateľa (§ 51 ods. 1 Zákona o DPH a čl. 178 písm. a/
Smernice). Preukázanie naplnenia uvedených podmienok pre vznik práva na odpočet DPH zaťažuje
podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt, ktorý si právo na odpočet DPH uplatňuje
(napr. Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020
a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019). V prípade, ak žalobca žiadal o odpočet DPH zo
zdaniteľných obchodov, bol preto povinný samostatne preukázať, že na odpočítanie DPH má nárok

splnením hmotnoprávnych podmienok pre vznik práva na odpočet DPH.

64. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne rozloženie dôkazného bremena podľa § 24 ods. 1 a 3
Daňového poriadku, tvrdiac, že správca dane ho preniesol na žalobcu bez toho, aby svoje pochybnosti
o správnosti a úplnosti dokladov predložených žalobcom preukázal dôkazmi, pričom vychádzal len

zo svojich subjektívnych domnienok. Správny súd vyhodnotil danú žalobnú námietku ako nedôvodnú.
Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH zákonodarca zaťažuje dôkazným bremenom
na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt,
ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Obchodné transakcie preto nepostačuje
deklarovať len po formálnej stránke, predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré

v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný (napr.
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020 a
sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019). To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového
subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného
bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. K rozloženiu dôkazného
bremena sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, resp. sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009 nasledovne: „Daňový subjekt
má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.

Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených

daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcovi dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady

prejednávacej.“ Nepostačuje preto predložiť len faktúru, dodacie listy, preberací protokol, prípadne
zmluvu medzi daňovým subjektom a jeho dodávateľom / odberateľom. Ak správca dane nadobudne na
základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia,
vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a
týmto sa prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybnosti správcu dane

(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 805/2017 zo dňa 15. novembra 2017). Dôvodom na
prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o
pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je
pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých
v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok

pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022 a sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.
februára 2022). Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.októbra 2022 vyplýva, že: „Až preukázateľným spochybnením založeným na relevantných dôkazoch
dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Ak daňový orgán vyslovil pochybnosti
o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, teda, že išlo len o formálne vystavenie faktúr

od dodávateľa, je jeho povinnosťou tieto závery preukázať, teda vykonať dokazovanie na okolnosť, či
tieto plnenia sú fiktívne. Na vyvodenie záveru, že k dodaniu tovaru od dodávateľa nedošlo, nepostačuje
bez ďalšieho iba spochybnenie dodania tovaru. Kvalita spochybnenia dôkazov produkovaných daňovým
subjektom musí spĺňať určité parametre, t. j. nestačí iba jednoduché a ničím nepodložené tvrdenie
správcu dane založené na indíciách a domnienkach. Spochybnenie zo strany správcu dane musí byť

preukázateľné vo forme relevantného dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný potenciál dôkazov predkladaných
daňovým subjektom.“ Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom
hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov),
neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať
získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko,
čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).

65. Správny súd dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 3 a § 46 ods. 5
Daňového poriadku. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, dňa 15. marca 2022 správca dane
doručil žalobcovi Výzvu, v ktorej vyzval žalobcu na vysvetlenie nezrovnalostí a odstránenie pochybností,
ktoré vznikli v priebehu výkonu daňovej kontroly, keďže zisťovanie vykonané správcom dane popísané

v Protokole ako aj v napadnutom rozhodnutí správcu dane viedlo ku vzniku pochybností správcu dane
o skutočnom splnení podmienok pre vznik práva na odpočet DPH zo strany žalobcu. V predmetnej
Výzve správca dane na str. 2 až 4 konkrétne popísal svoje pochybnosti s uvedením konkrétnych
skutočností a dôkazov, vyhodnotením ktorých k pochybnostiam dospel a tiež to, že Faktúry považoval
za nevierohodné, keďže správcom dane vykonaným dokazovaním nebolo zistené dodanie projektovej

dokumentácie dodávateľom Michalec – Invest SK s.r.o. a zároveň žalobca nepredložil relevantný dôkaz
o dodaní v deklarovanom rozsahu a ani o dodaní plnenia svojmu odberateľovi Nuclear Power, a.s.
Správca dane preto žalobcu vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, a to
v lehote 15 dní od doručenia Výzvy. Doručením Výzvy podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku bol
žalobca oboznámený s pochybnosťami správcu dane a tým došlo k presunu dôkazného bremena

na žalobcu (§ 24 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku). Žalobca mal možnosť predložiť správcovi
dane dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a vyvrátenie pochybností správcu dane, pričom vedel,
akým konkrétnym smerom má zamerať svoju dôkaznú povinnosť, keďže pochybnosti správcu dane vo
Výzve boli zrozumiteľne formulované s uvedením konkrétnych správcom dane vykonaných dôkazov,
vyhodnotením ktorých k nim správca dane dospel. Správca dane tiež nezaťažil žalobcu preukazovaním

skutočností, ktoré netvoria dôkazné bremeno žalobcu, resp. ktoré by žalobca objektívne nemohol
preukázať, keďže vyzval žalobcu na predloženie len takých dôkazov, ktoré preukazujú jeho tvrdenie
o oprávnenosti nároku na odpočet DPH, teda že jeho dodávateľ Michalec – Invest SK s.r.o. mu
skutočne dodal plnenie v zmysle Faktúr a nejde len o fiktívne dodanie (tzv. materiálna existencia
plnenia), a že žalobca použil plnenie od svojho dodávateľa na účel svojho vlastného zdaniteľného

plnenia, teda na dodanie projektovej dokumentácie svojmu odberateľovi Nuclear Power, a.s. Žalobca
však na Výzvu nereagoval a nepredložil správcovi dane žiadne také dôkazy, z ktorých by bolo možné
vyvodiť záver, že reálne došlo k dodaniu plnení podľa Faktúr. Žalobca do vydania Protokolu a ani
následne vo vyrubovacom konaní nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce skutočné dodanie
fakturovaných plnení tak, aby tým boli pochybnosti správcu dane vyvrátené. Žalovaný predložil vo

vyrubovacom konaní iba svoje Vyjadrenie k Protokolu zo dňa 11. mája 2022, v ktorom uviedol len
vlastné tvrdenia k správcom dane vytknutým skutočnostiam a navrhol výsluchy svedkov, pričom správca
dane sa v napadnutom rozhodnutí s tvrdeniami žalobcu vysporiadal na str. 22 až 31 a osobitne sa
vyjadril tiež na str. 26 a 27 k návrhu žalobcu na výsluch svedkov. Správca dane správne skonštatoval,
že žalobcovi sa nepodarilo preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok nároku na odpočet DPH,

teda že deklarované dodanie plnenia dodávateľom Michalec – Invest SK s.r.o. má materiálny základ.
Správca dane oprávnene skonštatoval, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo v súlade s údajmi
uvedenými na daňových dokladoch, a to pre rozpory uvedené vo Výzve, v Protokole a aj sumárne
na str. 33 a 34 rozhodnutia správcu dane. Žalobca pochybnosti správcu dane nevyvrátil predložením
relevantných dôkazov, ktoré odrážajú skutočný stav veci, a to ani počas daňovej kontroly a ani následne

vo vyrubovacom konaní, a preto neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

66. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že správca dane nemôže prenášať svoje pochybnosti
o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov na žalobcu bez ich preukázaniadôkazmi a len na základe vlastnej subjektívnej domnienky, pričom správca dane žiadny dôkaz počas
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu
a rozhodnutím správcu dane. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorého priebeh a výsledky

sú obsahom administratívneho spisu správcu dane a ktoré vyčerpávajúco opísal v bode 2.3. Protokolu
(str. 4 až 27), na str. 2 až 18 svojho rozhodnutia a aj vo Výzve, a to poukázaním na konkrétne dôkazy
(predovšetkým svedecké výpovede C. D., F. J. D., F. D. K., ktorých obsah správca dane vo vzájomných
súvislostiach vyhodnotil, a to aj vo vzťahu k listinným dôkazom predloženým vypočutými svedkami,
a ďalšie dôkazy – výpisy z verejných registrov, kontrolné výkazy DPH zúčastnených subjektov, zmluvná

dokumentácia a pod.). Naopak, práve žalobca v správnej žalobe svoje tvrdenie vo vzťahu k prenosu
dôkazného bremena zo správcu dane formuloval len všeobecne ako svoj vlastný hodnotiaci úsudok bez
toho,abykonkrétnenamietal,ktorýzáversprávcudanenemáoporuvovykonanomdokazovaní,resp.na
základe akej skutočnosti sa domnieva, že správca dane nevykonal vlastné dokazovanie. Konštatovanie
žalobcu v správnej žalobe, že dané skutočnosti namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane,
pričom poukázal na obsah svojich odvolacích námietok, nemožno považovať za relevantnú žalobnú

námietku, keďže správny súd nie je povinný vyhľadávať žalobné dôvody v iných podaniach žalobcu.
Zrozumiteľneaurčitoformulovaťžalobnédôvodyvsprávnejžalobejepovinnosťoužalobcu,keďžepodľa
§ 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania
uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je povinnosťou žalobcu vymedziť

dôvody správnej žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie
žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu
prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať
nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby.

Z formulácie žalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty
žalobca uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny
súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené
v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu,
resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy

sám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí
a postupov orgánov verejnej správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Ak by
tak správny súd urobil, nebol by už nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu
advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho
konania, predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v konaní pred správnym súdom majú

účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať
úkony v lehote určenej správnym súdom,“ najmä však s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ V
prípade, ak by správny súd za žalobcu sám dopĺňal všeobecne uplatnené žalobné dôvody, resp. ich

sám konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu administratívneho spisu dôvody nezákonnosti
rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy, porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a negoval by princíp materiálneho právneho štátu. Pre úplnosť správny súd dodáva, že namietanú vadu
spočívajúcu v nesprávnom rozložení dôkazného bremena žalobca v správnej žalobe označil ako vadu
podľa§191ods.1písm.g)SSP,tedaakoprocesnúvaduvkonanípredorgánomverejnejsprávy.Otázka

rozloženia dôkazného bremena a jeho prenosu medzi daňovým subjektom a správcom dane je však
otázkou právneho posúdenia veci. Keďže však správny súd posudzuje správnu žalobu podľa jej obsahu
(§ 55 ods. 3 SSP), táto skutočnosť nemala vplyv na posúdenie veci správnym súdom.

67. Tvrdenia žalobcu vo vzťahu k pochybnostiam správcu dane o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti

dokladov predložených žalobcom (bod 20. tohto rozsudku), ktoré žalobca uviedol ako argumentáciu
k podpore svojho tvrdenia o unesení dôkazného bremena, nepredstavujú relevantnú žalobnú námietku,
na základe ktorej by správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného
a rozhodnutia správcu dane, keďže predstavujú len vyjadrenie vlastného názoru žalobcu k niektorým
vybraným pochybnostiam správcu dane, resp. polemiku s týmito pochybnosťami, ktoré žalobca

opakovane prezentoval už vo vyjadrení k Protokolu a následne aj neskôr v administratívnom konaní.
Na to, aby predmetné tvrdenia žalobcu mohol správny súd považovať za žalobné námietky, by musel
žalobca namietať, v čom konkrétne je záver správcu dane nesprávny pre nezákonnosť, s ktorým
ustanovením zákona, prípadne zásadami logického uvažovania je v rozpore a aký to malo vplyvna práva a právom chránené záujmy žalobcu. Samotný nesúhlas žalobcu so závermi správcu dane
a vyjadrenie jeho vlastného hodnotenia predmetných skutočností odlišného od záveru správcu dane
nemožno považovať za relevantný žalobný bod v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. K tvrdeniu žalobcu,

že správca dane nezohľadnil skutočnosť, že žalobca ako samostatný podnikateľský subjekt nenesie
zodpovednosť za to, akým spôsobom si zmluvný partner zabezpečí splnenie povinností, na ktoré sa
zaviazal, správny súd pre úplnosť uvádza, že tvrdenie je vlastnou interpretáciou výzvy správcu dane
podľa § 46 ods. 5 Daňového priadku zo strany žalobcu. Správca dane žalobcovi nepričítal zodpovednosť
za plnenie zmluvných záväzkov jeho dodávateľa voči iným podnikateľským subjektom, ale od žalobcu

požadoval len preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na uplatnený odpočet
DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH, čo je vlastná zákonná povinnosť
žalobcu, keďže vzhľadom na dokazovaním zistené skutočnosti dospel k záveru, že deklarované plnenie
nemá materiálny, t. j. reálny základ a je len fiktívne.

68. K námietke žalobcu, že žalovaný nepreukázal objektívnu vedomosť žalobcu o akejkoľvek

nezákonnosti a ani to, že žalobca o nezákonnosti mal vedieť na základe dostupných skutočností
a informácií, správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Žalovaný (a ani správca dane) nemal povinnosť
preukazovať, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o akejkoľvek nezákonnosti, či už na strane
priameho dodávateľa žalobcu, odberateľa žalobcu, prípadne kdekoľvek v dodávateľsko-odberateľskom
reťazci. Žalobca v správnej žalobe ani neuviedol, z ustanovenia ktorého predpisu by mala žalovanému

namietaná povinnosť vyplývať, pričom len samotné tvrdenie žalobcu nie je spôsobilé spochybniť
zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie žalovaného (a rovnako aj rozhodnutie
správcu dane) bolo založené na nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH v zmysle § 49
ods. 1 a 2 v spojení s § 51 Zákona o DPH zo strany žalobcu. V zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku
správca dane preukazoval len skutočnosti, na základe ktorých nadobudol pochybnosti o oprávnenosti

žalobcom uplatneného odpočtu DPH z Faktúr, pričom svoje pochybnosti žalobcovi Výzvou riadne
oznámil a vyzval ho na predloženie dokladov preukazujúcich jeho tvrdenia, že mu vznikol nárok na
odpočet DPH. Orgány verejnej správy nevytýkali žalobcovi pochybenia iných daňových subjektov,
resp. účastníkov dodávateľsko-odberateľských vzťahov, pričom skutočnosť, že poukázali na viaceré
konkrétne nezrovnalosti v preverovaných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, neznamená, že by

zodpovednosť za ne prenášali na žalobcu a zaťažovali žalobcu preukazovaním skutočností, ktoré
jeho dôkazné bremeno netvoria. Rovnako tvrdenie žalobcu, že dôvody uvádzané správcom dane sú
všeobecnými konštatovaniami, ktoré sa žalobcu ani nedotýkajú a na ktoré nemá žalobca žiadny vplyv,
nemožno považovať za relevantnú žalobnú námietku. Tvrdenie žalobcu je jednak v rozpore s obsahom
rozhodnutia správcu dane a obsahom administratívneho spisu, keďže správca dane podrobne uviedol

dôvody svojho rozhodnutia, ktoré riadne podoprel rozhodnými skutočnosťami zistenými na podklade
ním vykonaného dokazovania (ktoré rovnako uviedol aj vo Výzve a v Protokole), jednak správca dane
nevytýkal žalobcovi pochybenia iných subjektov, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť, ako je uvedené
vyššie, keďže od žalobcu požadoval len predloženie relevantných dokladov, ktoré by preukázali, že
Faktúry odrážajú reálne a existujúce plnenie dodané žalobcovi iným platiteľom dane, ktoré následne

žalobca aj použil na účel vlastného zdaniteľného plnenia svojmu odberateľovi, keďže správnosť,
pravdivosť a úplnosť dokladov, ktoré žalobca správcovi dane predložil, bola správcom dane na
základe riadne uvedených dôvodov spochybnená. Pre úplnosť správny súd podotýka, že preukazovanie
subjektívnej (vedomostnej) zložky daňového subjektu k nezrovnalostiam v dodávateľsko-odberateľskom
reťazci je súčasťou dôkazného bremena správcu dane v rámci vykonávania tzv. Axel Kittel testu podľa

Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 6. júla 2006 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04
Axel Kittel a Recolta Recycling, avšak týka sa prípadov, keď správcom dane bol preverovanému
daňovému subjektu odmietnutý odpočet DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode,
čo nie je predmetný prípad. Správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočet DPH z Faktúr pre
nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na odpočet DPH a nie z dôvodu

účasti žalobcu na daňovom podvode.

69. Námietka žalobcu, že správca dane sa s rozložením a rozsahom dôkazného bremena žalobcu
nevysporiadal dostatočne a tento nedostatok nenapravil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí, nie
je dôvodná. Žalobca netvrdil, že orgány verejnej správy sa s otázkou rozloženia dôkazného bremena

nevysporiadali, ale len to, že ich vysporiadanie sa s ňou nepovažuje za dostatočné. Takéto všeobecné
tvrdenie je len vyjadrením nesúhlasu a subjektívneho postoja žalobcu, čo neobstojí ako relevantná
žalobná námietka umožňujúca správnemu súdu súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov
verejnej správy. Na to, aby sa správny súd mohol námietkou vecne zaoberať, by žalobca musel uviesť,ktorú konkrétnu okolnosť rozloženia dôkazného bremena orgán verejnej správy neozrejmil, prečo je
práve daná okolnosť podstatná pre posúdenie veci a možnosť dosiahnutia iného rozhodnutia vo veci
samej a aký by to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu.

70. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, keď žalobca tvrdil, že z odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, či a prečo žalovaný považoval odvolacie námietky žalobcu proti
rozhodnutiu správcu dane za nedôvodné, mylné alebo vyvrátené, pričom vysporiadanie sa žalovaného
s odvolacími námietkami žalobcu považoval žalobca za nedostatočné, je nedôvodná. Správny súd musí

opätovne skonštatovať, že danú námietku žalobca formuloval len všeobecne bez toho, aby uviedol,
s ktorými konkrétnymi odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal a nevyhodnotil ich dôvodnosť,
prečo práve daná okolnosť mala byť podstatná pre rozhodnutie vo veci a mohla privodiť iné vecné
rozhodnutie. Nepostačuje len vyjadriť nespokojnosť s vyhodnotením odvolacích námietok žalovaným
tým, že ho žalobca považuje za nedostatočné, čo je len prezentáciou vlastného nesúhlasu žalobcu.
Správny súd je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom žalobných dôvodov, z čoho vyplýva, že

ak žalobca v správnej žalobe tieto dôvody dostatočne konkrétne nešpecifikuje, správny súd dôvody
nemôže sám vyhľadávať namiesto žalobcu. Ako už správny súd uviedol v bode 66. tohto rozsudku,
dostatočne konkrétne vymedzenie žalobných dôvodov je povinnosťou žalobcu a správny súd nemôže
sám vyhľadávať a zisťovať, v čom je odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nedostatočné,
keďže ak by tak urobil, prevzal by na seba úlohu žalobcu a nebol by už nestranným a nezávislým súdom.

Žalobca bol povinný v správnej žalobe vymedziť žalobné dôvody dostatočne konkrétne. Z obsahu
napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že s odvolacími námietkami žalobcu sa žalovaný
vysporiadal na str. 20 až 22 napadnutého rozhodnutia, pričom ak toto vysporiadanie nebolo dostatočné,
bolo povinnosťou žalobcu v správnej žalobe konkrétne uviesť skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo
veci, na ktoré žalovaný neposkytol zrozumiteľnú a logickú odpoveď, bez toho, aby ich musel správny

súd sám v obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného dohľadávať, čo namiesto žalobcu urobiť
nemôže, ako už bolo uvedené vyššie. Z rovnakých dôvodov nie je relevantnou žalobnou námietkou
ani tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného nie je uvedené, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, aké úvahy
ovplyvnilihodnoteniedôkazovapoužitieprávnychpredpisov,podľaktorýchsarozhodovalo,čospôsobilo

jeho nepreskúmateľnosť. Nestačí len odkázať na znenie ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku
bez bližšej konkretizácie toho, v čom nie je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade s daným
ustanovením.

71. Z rovnakých dôvodov správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu v správnej žalobe,

že žalovaný a správca dane neposkytli relevantnú odpoveď na námietku žalobcu, že preverovaná
transakcia bola vyhodnotená nesprávne. Žalobca netvrdil, že orgány verejnej správy neposkytli
žalobcovi odpoveď, ale len to, že mu neposkytli podľa jeho názoru relevantnú odpoveď, čo znamená, že
žalobca len nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutí orgánov verejnej správy, a to navyše bez konkrétnej
špecifikácie, v čom je odôvodnenie rozhodnutí nezrozumiteľné alebo nedostatočné. Uvedenie vlastnej

interpretácie skutkového stavu žalobcom (tvrdenia žalobu, že spoločnosť Michalec – Invest SK s.r.o.
zabezpečovala splnenie zmluvy cez subdodávateľov, pričom „práca“ bola odovzdaná v októbri 2020,
ďalej tvrdenie, že to, akým spôsobom si C. D. zabezpečil subdodávateľov, je jeho podnikateľským know-
how, avšak „práce“ pre žalobcu boli z jeho strany vykonané včas a riadne, a tvrdenie, že zo svedeckej
výpovede C. D. jednoznačne vyplýva, že žalobcovi „práce“ odovzdal a Zmluvu splnil, pričom žalobca si

splnil záväzok zaplatiť dohodnutú cenu) nemožno považovať za žalobnú námietku, z ktorej by vyplývalo,
že rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú nezákonné, ale len za prezentáciu vlastných záverov
žalobcu, osvojenie ktorých nie je povinnosťou orgánov verejnej správy. Žalovaný a správca dane na
podklade vykonaného dokazovania dospeli k iným záverom a tieto v napadnutých rozhodnutiach aj
uviedli. Obdobne to platí aj vo vzťahu k nesúhlasu žalobcu s vyhodnotením otázky oprávnenia D. D.

uzatvárať zmluvy za spoločnosť La Persona s.r.o. (opísané v bode 25. tohto rozsudku) a fakturovaným
sumám (opísané v bode 26. tohto rozsudku). Orgány verejnej správy sú povinné odôvodniť svoje
rozhodnutie tak, aby z neho boli zrejmé skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu vo
veci (výrok rozhodnutia) a nie tak, aby jeho odôvodnenie zodpovedalo predstavám účastníka konania
a rovnako nie sú povinné ani viesť s účastníkom konania polemiku o jeho interpretácii skutkových

okolností. Napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane považuje správny súd z dôvodov, na
ktorých sú založené, za presvedčivé, logicky a konzistentne odôvodnené.72. Námietku žalobcu, že žalovaný a ani správca dane sa relevantne nevyjadrili k dôvodom, na
základe ktorých nemali za potrebné vykonať výsluchy svedkov, ktoré žalobca žiadal, správny súd
rovnako nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú. Orgány verejnej správy uviedli vo svojich rozhodnutiach

podrobné a zrozumiteľné dôvody, pre ktoré nepovažovali za potrebné vykonať výsluchy svedkov,
ktorých žalobca navrhoval vypočuť (správca dane na str. 26 a 27 svojho rozhodnutia a žalovaný
na str. 21 svojho rozhodnutia), a preto správny súd nepovažuje ich rozhodnutia v tomto ohľade za
nepreskúmateľné. Sám žalobca v správnej žalobe pripustil, že orgány verejnej správy dôvody pre
nevykonanie dokazovania žalobcom navrhovanými výsluchmi svedkov uviedli, len s týmito dôvodmi

nesúhlasí (bod 27. tohto rozsudku) a prezentoval dôvody svojho nesúhlasu. Žalobca v správnej žalobe
neuviedol, ktoré konkrétne tvrdenia a skutočnosti spôsobilé preukázať dôvodnosť ním uplatneného
práva na odpočet DPH by sa mali navrhovanými svedeckými výpoveďami preukázať, prečo žalobca
považuje dôvody nevykonania výsluchov navrhovaných svedkov za nezákonné, ale len skonštatoval
záver správcu dane k nevykonaniu výsluchov a vyjadril svoj nesúhlas s ním, čo nie je spôsobilé
spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného v tomto ohľade. Správny

súd podotýka, že podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie správca dane, a teda správca
dane sám uváži, ktoré dôkazy a ako vykoná tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie. Správca dane sa v zmysle uvedeného sám rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná.
Z ustanovení Daňového poriadku nevyplýva, že správca dane (a ani orgán verejnej správy druhého
stupňavodvolacomkonaní)jeviazanýnávrhminavykonaniedokazovaniazostranydaňovéhosubjektu.

Dôkazy navrhované daňovým subjektom nemusí správca dane vykonať, ak podľa jeho úvahy neprispejú
k zisteniu rozhodnutých skutočností. Správca dane v predmetnom prípade (a rovnako aj žalovaný
v odvolacom konaní v odpovedi na odvolaciu námietku žalobcu) svoju úvahu k nevykonaniu žalobcom
navrhovaných výsluchov svedkov podoprel podrobnou, zrozumiteľnou a logickou argumentáciou, a teda
postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku.

73. Nedôvodná je aj námietka nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, keď žalobca v správnej
žalobe všeobecne tvrdil, že za kľúčové boli považované len dôkazy obstarané správcom dane, pričom
orgány verejnej správy nevykonali dokazovanie dostatočne v záujme objektívneho zistenia skutkového
stavu. Ani v tomto prípade správny súd nemohol na základe takto všeobecne formulovaného tvrdenia

žalobcu skonštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane. Správny súd
uvádza, že je to správca dane, kto vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom jeho úlohou je zistiť
skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku
alebo osobitného predpisu pre správcu dane nevyplýva povinnosť samostatne obstarávať dôkazy
v prospech daňového subjektu tak, aby ním uplatnený nárok mohol byť priznaný. Dôkaznú povinnosť na

preukázanie svojich tvrdení má daňový subjekt, pričom ak svoje dôkazné bremeno neunesie (viď bod
64. tohto rozsudku), ním uplatnený nárok mu nemožno priznať a správca dane nie je povinný zisťovať
skutkový stav tak, aby bolo možné nároku daňového subjektu vyhovieť. V daňovom konaní nemožno
hovoriť o zásade materiálnej pravdy v tom ohľade, že správca dane je povinný vyhľadávať akékoľvek
a všetky skutočnosti, vrátane tých, ktoré svedčia o oprávnenosti nároku daňového subjektu, ak si daňový

subjekt svoju dôkaznú povinnosť sám nesplní. Uvedené závery vyplývajú aj z Rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/52/2016 zo dňa 6. júna 2017, podľa ktorého: „Zásada objektívnej
pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v
daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie

nie je konaním vyhľadávacím“. Dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane len ohľadom jeho pochybností
o oprávnenosti nároku, ktorý si daňový subjekt uplatňuje. Tieto pochybnosti nemôžu byť založené len
na nepodložených tvrdeniach a dohadoch, ale musia byť podložené dokazovaním, ktoré musí správca
dane sám vykonať. Nie je však povinný nahrádzať aktivitu daňového subjektu a obstarávať dôkazy
v prospech uplatneného nároku daňového subjektu na zníženie jeho daňovej povinnosti, ak tento svoje

nároky a tvrdenia preukázať nevie. Neunesenie dôkazného bremena tvrdení daňového subjektu a s tým
spojené negatívne následky vo vzťahu k jeho daňovej povinnosti musí daňový subjekt znášať. Správca
dane riadne umožnil preukázať žalobcovi ním uplatňovaný nárok na odpočet DPH, teda že žalobca splnil
podmienkypodľa§49ods.1a2vspojenís§51ZákonaoDPH,apriamohonasplneniejehodôkazného
bremena prostredníctvom Výzvy podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku aj vyzval. Žalobca však žiadne

dôkazy na Výzvu nepredložil a až vo vyrubovacom konaní v rámci svojho vyjadrenia k Protokolu navrhol
vykonať výsluchy osôb označených ako svedkov, s čím sa však orgány verejnej správy vysporiadali tak,
že návrhu žalobcu nevyhoveli a dôvody pre tento postup aj riadne zdôvodnili (bod 72. tohto rozsudku).
Uvedenie len samotných tvrdení zo strany žalobcu k skutkovému stavu (popísané v bode 30. tohtorozsudku), ktoré majú charakter jeho vlastnej polemickej interpretácie skutkových okolností, nemožno
považovať za dostatočné pre unesenie dôkazného bremena tvrdení žalobcu o oprávnenosti jeho nároku
na odpočet DPH a zároveň pre spochybnenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej

správy.

74. Žalobca v bode V. d) správnej žaloby namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu. V prípade
existencie nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy oprávňujúcej správny súd ho zrušiť podľa

§ 191 ods. 1 písm. f) SSP ide o uvedenie takých skutkových zistení orgánom verejnej správy, ktoré
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. sú s ním v rozpore, prípadne skutkové zistenia orgánu
verenej správy z obsahu administratívneho spisu vôbec nevyplývajú. Aby však správny súd mohol
z daného dôvodu napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušiť, žalobca musí v správnej
žalobe konkrétne uviesť, ktoré skutkové zistenie orgánu verejnej správy z obsahu administratívneho
spisu a vykonaného dokazovania nevyplýva, pričom správny súd nemôže dané skutkové zistenia

identifikovať z administratívneho spisu orgánu verejnej správy sám (obdobne viď bod 66. tohto
rozsudku).Vpredmetnomprípadežalobcavsprávnejžalobetvrdil,žepredkladalbližšienešpecifikované
dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení, predovšetkým v jeho Vyjadrení k Protokolu
a zároveň uviedol viacero všeobecných tvrdení, že závery žalovaného nie sú založené na hodnoverných
dôkazoch, ale vychádzajú iba z vlastného hodnotiaceho úsudku, závery orgánov verejnej správy sú

v rozpore so zásadami logiky, správca dane bez opory v dôkazoch „naprojektoval skutkový stav,
ktorý nebol zistený“, nepostupoval v súlade so zásadou materiálnej pravdy, záver daňovej kontroly
nezodpovedá zásadám daňového konania a pod. (popísané v bode 33. tohto rozsudku). Takéto
všeobecné tvrdenia nezodpovedajú relevantným žalobným dôvodom umožňujúcim správnemu súdu
prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy a skonštatovanie ich nezákonnosti podľa

§ 191 ods. 1 písm. f) SSP. Žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP nemožno chápať tak,
že správny súd bude overovať, či všeobecné tvrdenia žalobcu zodpovedajú administratívnemu spisu,
resp. porovnávať všetky zistenia a závery orgánu verejnej správy s jeho administratívnym spisom bez
toho, aby žalobca v správnej žalobe identifikoval, o ktoré konkrétne zistenia orgánu verejnej správy sa
jedná. Uplatnenie tohto žalobného dôvodu predpokladá, že žalobca pozná administratívny spis orgánu

verejnej správy a na základe tohto poznania sám identifikuje rozpor zistení orgánu verejnej správy s jeho
obsahom. Žalobca v správnej žalobe len uviedol viaceré svoje tvrdenia, ktorými vo všeobecnosti vyjadril
svoje hodnotenie postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, čo však nepostačuje na spochybnenie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane a ich zrušenie správnym súdom podľa
§ 191 ods. 1 písm. f) SSP.

75. V bode VI. správnej žaloby žalobca uviedol citácie viacerých ustanovení právnych predpisov
bez relevantnej argumentácie, z ktorej by vyplývalo, že orgány verejnej správy uvedené predpisy
porušili. Prostý výpočet zákonných ustanovení nemožno považovať za žalobnú námietku umožňujúcu
správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu dane.

76. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky,
pričom uviedol len vybranú časť z ich odôvodní, správny súd uvádza, že bez toho, aby žalobca
konkretizoval ako sú v nich uvedené závery aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci,
je takéto poukázanie bezpredmetné. Nepostačuje na rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s

nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žaloba by musel ozrejmiť ich právny
a skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona,
relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
Výňatky odôvodnení súdnych rozhodnutí takéto kritériá nespĺňajú.

77. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí
správcu dane a žalovaného, vrátane konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného a správcu dane z dôvodov uvedených v správnej žalobe nie je možné zrušiť, a
preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

78. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.79. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho

súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozsudok nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej
ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.