Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoPv/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124457566
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124457566.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu,členieksenátuMgr.MiriamKamenskejaJUDr.MartinyHolecovejvprávnejvecižalobcuProWise,
a. s., so sídlom Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, IČO: 51 871 998, v konaní zastúpený Advokátska kancelária
Miroslav Vaško, s. r. o., so sídlom Šándorova 2, 821 03 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
53 066 464, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Miroslav Vaško, proti žalovanému 1/: A. A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. D. XXXX/XX, XXX XX D. – E. A. a žalovanému 2/: 360.media j. s.
a., so sídlom Námestie Martina Benku 4083/24, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 56
461 321, žalovaný 1/ a žalovaný 2/ v konaní spoločne zastúpení TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o.,
so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, v mene ktorej koná JUDr. Ján Lazur, LL.M.,
konateľ a advokát, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CbPv/13/2024-70 zo dňa 21. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CbPv/13/2024-70 zo dňa 21. januára 2025
potvrdzuje.

II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalovanému 1/ v celom rozsahu zamietol, vo výroku II. návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ v celom rozsahu zamietol a vo výroku III. rozhodol, že
žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 24. 12. 2024 sa

žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovaným 1/ a 2/ v nasledovnom znení: „I.
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 1 a žalovanému 2 ukladá povinnosť zdržať sa,
aj prostredníctvom akýchkoľvek tretích osôb, akéhokoľvek používania označenia, ktoré je predmetom
prihlášky obrazovej ochrannej známky vedenej Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
pod číslom POZ 2313-2024, a to až do dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. II. Súd
nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 2 ukladá povinnosť bezodkladne odstrániť z celej

webovej stránky F. označenie, ktoré je predmetom prihlášky obrazovej ochrannej známky vedenej
Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod číslom POZ 2313-2024, a to až do dňa
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. III. Žalobca je povinný podať žaloby vo veci samej, a to
najneskôr v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia v predmetnej veci.“

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je prevádzkovateľom
informačného systému TRANSPAREX., ktorý je založený na verejnej distribúcii informácií opodnikateľských subjektoch a iných právnických osobách a organizáciách, v súvislosti s čím sa stal
majiteľom obrazových ochranných známok Európskej únie zapísaných v registri ochranných známok
Európskej únie pod číslom 018308711 a 018335807. Základná identita rozlišovacích znakov je čierne

písmo na bielom podklade s modrou bodkou (kruh) a biele písmo na čiernom podklade s modrou bodkou
(kruh), pričom hlavným, najpodstatnejším a dominantným, resp. rozlišovacím prvkom ochranných
známok je modrá bodka na pravej strane ochranných známok. Poukázal na to, že dňa 03.09.2024
bola Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky podaná prihláška obrazovej ochrannej
známky pod číslom POZ 2313-2024, ktorá je voči ochranným známkam žalobcu prihlásená pre

rovnaké tovary a služby a jej prihlasovateľom je žalovaný 1/. Hlavným, dominantným a rozlišovacím
prvkom ochrannej známky je modrá bodka (kruh) na jej pravej strane, ktorá má zhodnú identitu
ako jeho ochranné známky, a to najmä vyobrazenie s bielym písmom na čiernom podklade a
rovnaký odtieň modrej farby bodky, a preto možno z pohľadu verejnosti považovať túto ochrannú
známku zameniteľnú s jeho ochrannými známkami. Okrem podobnosti (až zhodnosti) z vizuálneho
hľadiska poukázal aj na zhodnosť zo sémantického hľadiska, keďže výraz „transparex“, ktorého slovný

základ tvorí slovo „transparentne“ s významom „priesvitne, priehľadne, jasne, zreteľne“, ako aj výraz
„360“ (stupňov) s významom „všetky smery, resp. sledovanie všetkými smermi“, vnútorne evokujú u
bežného spotrebiteľa sledovanie a najmä odhaľovanie niečoho, nejakej skutočnosti alebo pravdy. Na
základe zhody ochranných známok zo sémantického a vizuálneho hľadiska považoval žalobca ich
porovnanie z fonetického hľadiska za nepodstatné, pretože sémantické a vizuálne hľadiská sú v danom

prípade u spotrebiteľa voči fonetickému hľadisku dominantné. Žalovaní už používajú ochrannú známku
prostredníctvom spravodajského webu napriek tomu, že prihláške tejto ochrannej známky ešte nebolo
vyhovené, a táto ešte nie je zapísaná v zozname ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky a aj napriek výzve žalobcu odmietajú upustiť od používania riadne nezapísanej
ochrannej známky. Jej ďalším používaním dochádza k porušovaniu práv žalobcu vo vzťahu k jeho

ochranným známkam a k nekalosúťažnému konaniu. Žalobca deklaroval zámer voči žalovaným podať
žalobu pre porušovanie práv k ochrannej známke a nekalosúťažnému konaniu žalovaných a do času
právoplatnosti rozhodnutí žiadal súd o poskytnutie ochrany formou neodkladného opatrenia.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 16.01.2025 žalovaní bez predchádzajúcej

výzvy súdu prvej inštancie doručili do konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
svoje vyjadrenie k podanému návrhu. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že
na jeho predloženie nevyzýval a nepovažoval za potrebné sa s jeho obsahom oboznámiť, preto ho
ani nedoručoval žalobcovi. K súvisiacemu návrhu žalobcu na odopretie prístupu do spisu žalovanému
1/ a žalovanému 2/ súd prvej inštancie uviedol, že žiadne z ustanovení Civilného sporového poriadku

neumožňuje súdu odoprieť prístup do spisu strane sporu, pričom žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa stali
stranou sporu okamihom doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu. Analogicky súd
prvej inštancie poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 396/2021.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia domáhal ochrany svojich ochranných známok z dôvodu, že do práv žalobcu ako majiteľa
ochranných známok zasahujú žalovaní používaním ich ochrannej známky 360°. Pre záver o tom, či
sa žalobcovi podarilo dostatočne osvedčiť, že žalovaní na území Slovenskej republiky zasahujú do
výlučných práv žalobcu ako majiteľa ochranných známok, súd prvej inštancie považoval za významné
posúdenie otázky, či sa ochranná známka používaná žalovanými javí byť zhodná alebo podobná s

ochrannými známkami žalobcu resp. či existuje pravdepodobnosť ich zámeny na strane verejnosti.

6. Súd prvej inštancie považoval za osvedčené, že žalobca je majiteľom obrazovej ochrannej známky
Európskej únie číslo 018308711 s názvom TRANSPAREX zapísanej dňa 08. 01. 2021 a obrazovej
ochrannej známky Európskej únie číslo 018335807 s názvom T-INDEX zapísanej dňa 13.03.2021

(spolu aj ako „ochranné známky žalobcu“) a že žalovaný 1/ podal dňa 03.09.2024 Úradu priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky pod číslom POZ 2313-2024 prihlášku obrazovej ochrannej známky .

7. Možnú zameniteľnosť označení žalobcu a žalovaných súd prvej inštancie vyhodnocoval z hľadiska
celkového dojmu posudzovaných označení. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti pripomenul, že

argumentácia žalobcu spočívala predovšetkým v tom, že za hlavný a dominantný rozlišovací prvok
svojej ochrannej známky považoval modrú bodku (kruh), ktorá má podľa jeho názoru zhodnú identitu s
ochrannou známkou žalovaného obsahujúcu bodku v rovnakom odtieni modrej farby, čím z vizuálneho
hľadiska tieto považuje za zameniteľné. Okrem toho poukázal aj na zhodnosť zo sémantického hľadiska,keď výraz „transparex“, ktorého slovný základ tvorí slovo „transparentne“ s významom „priesvitne,
priehľadne, jasne, zreteľne“, ako aj výraz „360“ (stupňov) s významom „všetky smery, resp. sledovanie
všetkými smermi“, podľa jeho názoru vnútorne evokujú u bežného spotrebiteľa sledovanie a najmä

odhaľovanie niečoho, nejakej skutočnosti/pravdy.

8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s presvedčením žalobcu o sémantickej zameniteľnosti ochranných
známok, keď pojem „transparex“, resp. „transparentne“ a „360 (stupňov)“ podľa súdu prvej inštancie
nie sú pojmami, ktoré by u bežného spotrebiteľa viedli k žalobcom naznačovaným úvahám, ktoré

sú skôr výsledkom umelého odvodzovania významu. Ide o pojmy, ktoré pripúšťajú viacero výkladov,
nejde o zaužívané výrazy, s ktorými by sa spájal primárne žalobcom prezentovaný výklad („360
stupňov“ je pojem využívaný aj v geometrii) a ktoré by boli vzájomne zameniteľnými pojmami. Len s
veľkou dávkou fantázie by bolo možné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že priemerný spotrebiteľ
si z označením „360“ asociuje výraz „transparentný“. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri
hodnotení celkového dojmu je sémantická (konceptuálna) a vizuálna odlišnosť predmetných ochranných

známok dostatočne dominantná, keď slovné prvky používané žalobcom pozostávajú z písmen, zatiaľ
čo ochranná známka žalovaných pozostáva výhradne z číselnej trojkombinácie, pričom ich nespája
obdobný význam. Vizuálny prvok spočívajúci v použití modrej bodky (kruhu) v označení používanom
žalovanými nie je sám o sebe spôsobilý bezprostredne vyvolať nebezpečenstvo zámeny s ochrannou
známkou žalobcu. Samotné použitie modrej bodky (kruhu) nedisponuje tak dominantnou rozlišovacou

schopnosťou, ktorá by sama o sebe viedla k záveru o zameniteľnosti obrazových ochranných známok
a ich majiteľov alebo o vzájomnom prepojení ochranných známok, resp. ich majiteľov. Vychádzajúc z
porovnania ochranných známok s prihliadnutím na mieru ich rozlišovacej schopnosti súd prvej inštancie
dospel k záveru, že pravdepodobnosť zámeny na účely konania o neodkladnom opatrení nedosahuje
takú mieru intenzity, ktorá by si vyžadovala bezprostredný zásah súdu do pomerov strán a preto návrh

žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/
zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neúspešný žalobca nemá nárok na ich náhradu.

10. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), d) a h) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“), teda z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z dôvodu,

že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie.

11. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že napriek nesúhlasu žalobcu sprístupnil žalovaným súdny

spis, na čo žalovaní reagovali zaslaním vyjadrenia k návrhu súdu. Poukázal na to, že konanie o
neodkladnom opatrení je zákonodarcom zaradené do tretej časti CSP s názvom „Osobitné procesné
postupy“, čo znamená, že konanie o neodkladnom opatrení je osobitným druhom konania, na ktoré sa
vzťahujú osobitné podmienky vyplývajúce, okrem iného, aj z podstaty a účelu predmetného konania.
Ust. § 354 CSP síce aplikuje na dané osobitné konanie všeobecné ustanovenia CSP, no aj pri ich

(primeranej) aplikácii musí súd dbať na účel konania a povahu veci. Z podstaty a povahy konania o
neodkladnomopatreníjednoznačnevyplýva,žežalovanýnemámaťpraktickyaždovydaniarozhodnutia
o neodkladnom opatrení informácie o obsahu spisu. Žalobca poukázal na výklad § 329 Civilného
sporového poriadku v komentárovej literatúre (Števček a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1261), podľa ktorej: „Ďalším zásadným argumentom je prevencia zmarenia

účeluneodkladnéhoopatreniaosobou,protiktorejnávrhsmeruje.Najmävprípadoch,akmáneodkladné
opatrenie zabrániť určitému správaniu sa, ktoré by mohlo zásadným spôsobom poškodiť práva alebo
oprávnené záujmy navrhovateľa, by už samotný priestor vytvorený oboznámením sa protistrany s
návrhom umožňoval tejto osobe ešte pred vydaním súdneho rozhodnutia zmariť účel, ktorý bol návrhom
pôvodne sledovaný.“

12.Žalobcanamietal,žesúdprvejinštancienesprávnezdôvodnilsvojpostupanalógioukukonkurznému
konaniu. Poukázal na čl. 4 ods. 1 CSP, ktorý určuje podmienky použitia analógie v civilnom sporovom
konaní tak, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohtozákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu
vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Z uvedeného ustanovenia CSP vo
vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie nepostupoval správne,

pretože analógiu (legis) neodôvodnil s odkazom na určité ustanovenie CSP alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci tak, ako to vyžaduje čl.
4 ods. 1 CSP, ale postup odôvodnil iba s odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, čo čl. 4 ods. 1
Civilného sporového poriadku neumožňuje. Podstatou, predmetom a účelom konkurzného konania je
riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov, pričom

podstatou, predmetom a účelom konania o neodkladnom opatrení je potreba bezodkladne upraviť
pomery medzi stranami sporu, prípadne zabezpečiť situáciu, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Konkurzné konanie neupravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci
(konanie o neodkladnom opatrení). Súd prvej inštancie postupoval v rozpore s CSP, keď nesprávnym
spôsobom aplikoval na posudzovanú situáciu analógiu (legis), čo viedlo k nesprávnemu procesnému
postupu súdu (sprístupnenie spisu žalovaným) a porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Ak

by konajúci súd postupoval analógiou iuris podľa čl. 4 ods. 2 CSP, jeho povinnosťou bolo prihliadať na
účel a podstatu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je potreba bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu, čoho eminentnou (správne malo byť pravdepodobne „imanentnou“, pozn. odvolacieho
súdu) súčasťou je aj prevencia zmarenia účelu neodkladného opatrenia.

13. Podľa žalobcu nie je pravdivý ani záver súdu prvej inštancie, že CSP mu neumožňuje odoprieť
strane sporu prístup do spisu. Súčasťou spisu môžu byť listiny, ktoré by ich sprístupnením žalovanému
mohli zmariť účel celého konania. V záujme prevencie takej situácie je možné obmedziť právo strany
nahliadnuť do spisu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na odbornú literatúru (Števček a kol., Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 400), ktorá na príklade možného zmarenia

účelu trestného stíhania (v posudzovanej veci je takým konaním analogické konanie o neodkladnom
opatrení) uvádza možnosť obmedzenia práva strany sporu nahliadnuť do súdneho spisu tak, že:
„Nemožno vylúčiť situáciu, pri ktorej sa súčasťou spisu stanú spisy o trestnom konaní, ktoré obsahujú
listiny,ktorésúdnebudevykonávaťakolistinnédôkazyanaprávonahliadaťdotýchtospisovsavzťahuje
§ 69 ods. 1 TP, podľa ktorého v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní môže právo nazerať

do spisu so závažných dôvodov odmietnuť, najmä ak v spise nemožno urobiť také opatrenia, ktoré
by zabránili zmareniu alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného stíhania. V takomto
prípade bude povinnosťou orgánu činného v trestnom konaní, ktorý predložil spis súdu, takéto dôvody
o tom, komu nemá byť umožnené nahliadnuť do pripojeného trestného spisu, oznámiť súdu. Následne
bude povinnosťou súdu zabezpečiť to, aby nebolo takejto osobe umožnené nahliadnutie do pripojeného

trestného spisu.“

14. Výsledkom nesprávneho procesného postupu konajúceho súdu bolo sprístupnenie súdneho
spisu žalovaným, ktorí zaslali súdu vyjadrenie, ktorým ovplyvnili napadnuté rozhodnutie. Ovplyvnenie
rozhodnutia súdu vyjadrením k návrhu preukazuje rovnaká argumentácia súdu a žalovaných ohľadom

sémantickej zameniteľnosti sporných označení.

15. Podľa žalobcu žalovaní porušujú resp. ohrozujú práva žalobcu k ochranným známkam a zároveň
sa daným konaním dopúšťajú nekalosúťažného konania. Súd prvej inštancie podľa žalobcu vôbec
neprihliadol na to, že z hľadiska celkového dojmu a z hľadiska osôb, ktorým sú označenia určené, môžu

byť uvedené pojmy vnútorne podobné a viesť k vzniku nebezpečenstva zámeny. Výraz „transparex“,
ktorého slovný základ tvorí slovo „transparentne“ môže mať (okrem už prezentovaného významu
„priesvitne, priehľadne, jasne, zreteľne“) aj význam „vidieť všade“, „vidieť všetko“, pričom rovnaký
význam má aj sporné označenie žalovaných, a to výraz „360 (stupňov)“. Súd prvej inštancie vôbec
neprihliadol na celkový kontext vytvorený medzi týmito výrazmi a účelom produktov, ktoré sú týmito

výrazmi označené. Účelom týchto produktov je odhaľovať ich adresátom skutočnosti, ktoré oni nevidia,
teda tieto produkty im umožňujú „vidieť všade“, resp. „vidieť všetko“. U bežného spotrebiteľa výrazy
„transparex“ a „360°“ (stupňov) v spojení s rozlišujúcim a dominantným prvkom v podobe modrej bodky
rovnakej farby a s ohľadom na rovnaký účel produktu, ktorým je odhaľovanie skrytých skutočností,
môžu z hľadiska celkového dojmu týchto označení vytvoriť nebezpečenstvo zámeny. Žalobca poukázal

aj na rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ č. T-512/15, podľa ktorého pri posudzovaní podobnosti
ochranných známok je nevyhnutné vychádzať z celkového dojmu, ktorý ochranné známky u bežného
spotrebiteľa môžu vyvolať s ohľadom na dominantné a rozlišovacie prvky. Zo sémantického hľadiska
sa označenia považujú za rovnaké alebo podobné vtedy, ak sú relevantnou verejnosťou vnímanéako označenia s rovnakým alebo podobným významom. Podstatné je, či prvky tvoriace porovnávané
označenia majú konkrétny význam, ktorý by pomohol spotrebiteľovi pri orientácii na trhu a identifikácii
nimi označovaných tovarov alebo služieb. Porovnávané označenia majú obdobný význam (pre daný

druh bežného spotrebiteľa prijímajúceho tieto označenia a z hľadiska účelu produktu) a môžu vyvolať
nebezpečenstvo zámeny a zmiasť tak spotrebiteľa, ktorí nebude schopný kolízne označenia zaradiť/
identifikovať k ich skutočným prihlasovateľom/majiteľom, čím vzniká očividné nebezpečenstvo zámeny,
voči ktorému žiada žalobca súdnu ochranu.

16. Namietal tiež, že vynaložil nemalé úsilie (zabezpečenie množstva komplikovaných IT riešení
a matematických algoritmov) a značnú sumu vlastných finančných prostriedkov (na rozdiel od
žalovaných, ktorí získali finančné prostriedky z verejnej zbierky, a teda nepodstupujú také podnikateľské
riziko ako žalobca) na tvorbu a prevádzku informačného systému TRANSPAREX, ktorý sa pokúsil
ochrániť registráciou ochranných známok, ktoré sú predmetom tohto konania. Prostredníctvom daných
ochranných známok chcel žalobca ochrániť a znásobiť svoju nemalú a dlhotrvajúcu investíciu do

informačného systému TRANSPAREX a zabezpečiť tak jeho jedinečnosť a výraznú odlíšiteľnosť
od súčasnej a budúcej konkurencie. Informačný systému TRANSPAREX je systémom „suchých“
objektívnych dát získaných z verejných zdrojov a vzájomne pospájaných algoritmami, čo vedie k
odhaleniu prepojení medzi rozličnými subjektmi (vlastnícke vzťahy, konflikt záujmov, úspešnosť čerpania
verejných zdrojov, atď.). Informačný systém TRANSPAREX je teda nezávislý, objektívny a apolitický

informačný systém. Žalobca má záujem uvedený účel informačného systému TRANSPAREX chrániť,
a to aj ochrannými známkami, ktoré majú u bežného spotrebiteľa pre takéto služby vytvárať asociáciu
s daným produktom žalobcu. Žalovaní začali dlho po tom používať označenie, ktoré je obdobné, resp.
zameniteľné s ochrannými známkami žalobcu, výzvu žalobcu odmietli a bezprostredne po tom podali
prihlášku ochrannej známky, ktorá práva žalobcu neporušuje, čo je jasný znak toho, že žalovaní sú

si vedomí možnej protiprávnosti nimi používaného označenia. Odo dňa 17.11.2024 začali žalovaní
používaťspornéoznačenievspojenístovarmiaslužbami,atovsúvislostisprevádzkouspravodajského
webu https://360tka.sk (ďalej len „Spravodajský web“), ktorý má byť podľa žalovaných nezávislý,
objektívny a apolitický. Teda Spravodajský web má mať v zásade rovnaké základné vlastnosti ako
informačný systém TRANSPAREX chránený zapísanými ochrannými známkami. Z vyššie predložených

informácii jasne vyplýva (nespochybnil to ani súd prvej inštancie), že informačný systém TRANSPAREX
aSpravodajskýwebsúsivzájomnekonkurenčné.Tedatovaryaslužbyoznačenéochrannýmiznámkami
žalobcu sú pre verejnosť, resp. bežného spotrebiteľa v konkurenčnom postavení k tovarom a službám
žalovaných. Za bežného spotrebiteľa v posudzovanej veci treba považovať osobu, ktorá má záujem
o taký druh informácii, ktoré poskytuje informačný systém TRANSPAREX a Spravodajský web, bežný

spotrebiteľ pre posudzovaný prípad si vie vyhľadať tieto konkurenčné zdroje informácii a porovnať ich.

17. Pre posúdenie zameniteľnosti ochranných známok žalobcu a označenia žalovaných je zároveň
nutné brať do úvahy, že informačné zdroje môžu patriť do jednej vlastníckej skupiny a ich príslušnosť
k skupine môže byť vyjadrená spoločným grafickým znakom, ako pri skupine JOJ, do ktorej patria

viaceré televízie, vrátane spravodajských webov (viď https://www.jojgroup.sk/portfolio/brandy/), pričom
televízie a spravodajské weby sú chránené obrazovými ochrannými známkami, ktoré obsahujú spoločný
prvok v podobe nasledujúceho grafického znaku: , ktorý je zväčša červenej farby, a ktorý jednoznačne
definuje príslušnosť televízie/spravodajského webu k jednej vlastníckej skupine. Obdobná situácia môže
nastať aj v posudzovanom prípade, čo môže u bežného spotrebiteľa spôsobiť, že nebude schopný

usúdiť, že produkty žalobcu opatrené ochrannými známkami žalobcu (zahŕňajúce spoločný znak so
sporným označením žalovaných v podobe modrej bodky rovnakej farby) nepatria do jednej a tej
istej vlastníckej skupiny s produktami žalovaných označených sporným označením. Bežný spotrebiteľ
si môže na základe vizuálneho prevedenia týchto označení, tvoreného určitými slovnými/číselnými
výrazmi a modrou bodkou, vytvoriť predstavu o tom, že tieto označenia môžu byť nejakým spôsobom

prepojené (najmä vo forme spoločného vlastníctva/vlastníckej skupiny alebo vo forme spoločného
prevádzkovateľa).

18. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie a odvolaním
žalobcu boli doručené žalovaným 1/ a 2/ (§ 329 ods. 1 veta druhá CSP). Žalovaní 1/ a 2/ (ďalej spoločne

aj ako „žalovaní“) v spoločnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.19. Podľa žalovaných súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalovaným ako strane sporu nie je
možné odmietnuť prístup do súdneho spisu, keď toto právo strany sporu je garantované v § 97 ods. 1
CSP. Právo na nahliadnutie do spisu je podstatným procesným právom každej strany konania, ktoré nie

je možné obmedziť len s poukazom na osobitosti konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Právna
úprava neodkladného opatrenia priamo predpokladá možnosť súdu nariadiť vo veci takéhoto návrhu
pojednávanie a získať aj vyjadrenie žalovanej strany. Ustanovenie § 329 ods. 1 CSP totiž obsahuje len
možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania, CSP vyjadrenie protistrany v konaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia nevylučuje. Žalobca nemá žiadne zákonné právo na rozhodnutie súdu len na
základe vlastných argumentov a ani na to, aby sa súd s týmito argumentmi stotožnil. Skutočnosť, že
žalovaní predložili súdu svoje právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu nemohlo viesť k porušeniu
práv žalobcu na spravodlivý proces, pretože žalovaní sú stranou konania a v súlade s princípom
kontradiktórnosti sú oprávnení predkladať súdu vyjadrenia a dôkazy, ktoré považujú za potrebné. Súd
prvej inštancie pritom jasne uviedol, že na toto vyjadrenie pri posúdení neprihliadol a vec posúdil len

na základe návrhu žalobcu. Aj pokiaľ by na vyjadrenie žalovaných prihliadol, nedošlo by k žiadnemu
pochybeniu a porušeniu procesných práv žalobcu. Súd konajúci o navrhovanom neodkladnom opatrení
je povinný dbať na zachovanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu a predchádza tomu, aby svojím
postupom nedôvodne vytvoril protistrane priestor na zmarenie neodkladného opatrenia. Žalobca žiadal
súd, aby žalovaným nariadil zdržať sa používania určitého označenia a odstrániť toto označenie z

webovej stránky. Ak by žalovaní vyhodnotili návrh ako dôvodný, mohli pristúpiť k dobrovoľnému plneniu
navrhovanej zdržovacej a odstraňovacej povinnosti. Naopak, ak by návrh nepovažovali za dôvodný,
ďalej by pokračovali v činnosti, ktorej zákazu sa žalobca domáha. Preto k žiadnemu zmareniu účelu
konania nemohlo dôjsť ani len v hypotetickej rovine a táto časť argumentácie žalobcu vedie k nelogickým
záverom. Preto k žiadnemu neoprávnenému zásahu do procesných práv žalobcu nedošlo a už vôbec

nie v intenzite, ktorá by viedla k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalovaní tiež poukázali na
to, že žalobca pracoval s komentárovou literatúrou mimoriadne selektívne pokiaľ tvrdil, že v konaní o
neodkladnom opatrení možno odmietnuť sprístupnenie súdneho spisu strane z rovnakých dôvodov, ako
tokomentárkCSPopisujenapríklade,aksúsúčasťouspisučastitrestnéhospisu.Komentáralehneďna
úvod citovanej vety uvádza, že komentárový výklad vychádza z príkladu, ak súdny spis „obsahuje spisy

o trestnom konaní, ktoré obsahujú listiny, ktoré súd nebude vykonávať ako listinné dôkazy“. Súčasťou
spisového materiálu v súdenej veci sú výhradne písomné dôkazy žalobcu, ktoré súd prvej inštancie
musel vyhodnotiť ako listinné dôkazy a s ktorými mali žalovaní právo sa oboznámiť. Táto situácia preto
nie je ani len podobná situácii s trestnými spismi, na ktorú poukázal žalobca. Súd prvej inštancie preto
postupoval správne, keď na konanie použil právnu úpravu CSP, ktorá obsahuje právo strany sporu na

nahliadnutie do súdneho spisu, ktoré podľa zákona nie je možné obmedziť. Súd prvej inštancie tak použil
právnu úpravu CSP, ktorá sa na konanie o neodkladnom opatrení uplatní v súlade s § 354 CSP.

20. Žalovaní ďalej poukázali na skutočnosť, že žalobca svoje nároky opiera o práva k ochranným
známkam EÚ T-index. (č. 018335807) a TRANSPAREX (č. 018308711) a tvrdí, že medzi nimi a logom

žalovaného 2/ dochádza k pravdepodobnosti zámeny, či dokonca, že majú byť obe označenia zhodné.
Podľa žalovaných podstata sporu spočíva v tom, či môže podobnosť v použitom grafickom prvku
modrého bodu vyvolať pravdepodobnosť zámeny. Poukázali na to, že modrá bodka nie je dominantným
a rozlišovacím prvkom ochranných známok, pretože sú založené zo slova vyjadreného veľkým tlačeným
písmom a zakončeného výrazne menšou modrou bodkou. Posúdenie dominantných prvkov je v

podstate posúdením toho, ktoré prvky sú v známke vizuálne výrazné. Tie sa určujú najmä na základe
veľkosti jednotlivých prvkov a ich umiestnenia v kompozícii ochrannej známky. Pokiaľ je súčasťou
označenia slovo, ktoré je výrazne väčšie ako ostatné prvky označenia a navyše je ľahko zapamätateľné
a vysloviteľné, dominantným prvkom označenia je práve toto slovo (Súdny dvor EÚ vo veci T-365/09).
Podľa usmernenia o ochrannej známke vydaného Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo

(EUIPO) jednoznačne platí, že jednoduché geometrické prostriedky ako kruhy, čiary, obdĺžniky alebo
pravidelné päťuholníky nedokážu odovzdať žiadny odkaz, ktorý by si spotrebitelia vedeli zapamätať.
Obyčajné, všedné obrazové prvky, najmä geometrické tvary a farby, ktoré len dotvárajú dominantnú
slovnú časť označenia, sú považované za nerozlišujúce (usmernenie EUIPO: 3.2.3.1). Zhoda v prvkoch,
ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, nevedie k pravdepodobnosti zámeny. Dominantné a rozlišujúce

prvky oboch ochranných známok žalobcu sú teda slovné prvky, a to buď TRANSPAREX alebo T-index,
nakoľko tieto sú proporčne výrazne väčšie oproti grafickej časti označení, grafickú časť reprezentuje
modrý bod, uvedený na štandardnom syntaktickom mieste na konci slova. Umiestnenie bodu na konci
označenia len umocňuje bežné použitie bodky ako interpunkčného znamienka používaného na koncitextu. V tomto kontexte má modrý bod výlučne dekoratívny charakter. Jeho štandardné umiestnenie
na konci označenia podporuje intuitívne čítanie a nevyvoláva dojem nezávislého prvku, ktorý by
akokoľvek menil charakter ochranných známok. Modrá farba bodu plní primárne estetickú úlohu, zatiaľ

čo rozpoznávacia funkcia ochranných známok je zabezpečená slovnými prvkami. Práve slovné prvky
nesú významovú aj identifikačnú váhu, zatiaľ čo grafický prvok dopĺňa celkový dizajn bez narušenia jeho
dominantne textového charakteru. Označenie 360o nie je ani len podobné voči ochranným známkam
T-index a TRANSPAREX. Kruh/bod je súčasťou loga žalovaného 2/ z dôvodu, že graficky odkazuje
na názov služieb žalovaného 2/, ktorý znie 360o. Kruh prezentuje slovný prvok „stupeň“, a teda slovo

„stupeň“ spolu s číslicou slovné spojenie „360 stupňov“. Žalovaný 2/ poskytuje pod týmto označením
audiovizuálne mediálne služby z oblasti spravodajstva a svojím názvom odkazuje na fakt, že sa na
veci verejného záujmu snaží pozerať z každého uhla pohľadu, teda z 360 stupňov. Modrý bod je
teda súčasťou ochranných známok žalobcu a aj loga žalovaného 2/, avšak v ochranných známkach
je použitý vždy a výlučne so slovným prvkom, ktoré dodáva ochrannej známke potrebnú dištinktivitu.
Žalobca nemá známkovo a ani inak chránený samotný modrý bod, ktorý sám o sebe nemá žiadnu

rozlišovaciu spôsobilosť. Modrý kruh nie je sám o sebe chránený žiadnym právom, žalobca k nemu
nemá výlučné práva a nemôže si na základe svojich ochranných známok monopolizovať používanie
základného geometrického tvaru v akejkoľvek farbe. Kolidujúce označenia sú odlišné aj z fonetického
hľadiska,čonespochybňujeanižalobcaaodlišnosťvykazujúajzosémantickéhohľadiska,atozdôvodu,
že sú použité v inom význame označenia pre stupne alebo interpunkčné znamienko, ako aj z dôvodu,

že nemajú žiadny konkrétny obsah, a teda ich sémantické porovnanie je irelevantné. Žalovaní tiež
poukázali na skutočnosť, že spotrebiteľ spravidla nemá možnosť priamo porovnať jednotlivé označenia
a musí sa spoliehať na nedokonalú spomienku na tieto označenia. V marketingových a novinových
článkoch sa žalobca a jeho služby identifikujú vždy cez príslušné slovné označenie, teda cez slovný
prvok transparex. Je logické, že táto pamäťová stopa z označenia sa uchová aj v mysli priemerného

spotrebiteľa a naopak, je úplne nelogické tvrdenie, že v pamäti sa uchová pamäťová stopa modrého
bodu. Za rovnako nelogické žalovaní považujú to, aby si spotrebiteľ túto pamäťovú stopu o slove
transparex akokoľvek spájal s názvom služby žalovaného 2/ 360o alebo 360-tka. Spotrebiteľovi sa podľa
žalovaných uchová pamäťová stopa z ochranných známok vo forme textu transparex, prípadne T-index,
pretože spotrebiteľ ich vníma s textom zľava doprava. Kľúčová pamäťová stopa z kolidujúcich označení

tak nemôže byť iná ako slovo transparex, T-index a 360, čo sú odlišné alfanumerické znaky. Kolidujúce
označenia sú odlišné, nemajú prirodzený spoločný význam a spotrebitelia nemajú dôvod tieto označenia
porovnávať. Výrazné odlišnosti kolidujúcich označení im vytvárajú odlišný celkový dojem a odstraňujú
akúkoľvek mieru podobnosti, ktorá môže byť založená na základe použitia modrého bodu.

21. K argumentácii žalobcu s príkladom grafického znaku, ktorý používa TV JOJ, žalovaní uviedli, že
predmetný grafický znak je samostatne známkovo chránený množstvom ochranných známok, a to aj
ako samostatný grafický prvok (ochranná známka EÚ č. 014537369). Nie je možné porovnávať modrý
bod bez rozlišovacej spôsobilosti s grafickou značkou TV JOJ, ktorá je samostatne chránená ochrannou
známkou. Tento argument žalobcu preto žalovaní považovali za irelevantný.

22. Pravdepodobnosť asociácie medzi kolidujúcimi označeniami je podľa žalovaných vylúčená
aj vzhľadom na odlišnosti činností a služieb, na ktoré sa označenia vzťahujú a ktoré žalobca
vykonáva. Žalobca poskytuje pod ochrannými známkami informačný systém, zameraný na poskytovanie
ekonomických a obchodných informácií o podnikateľských subjektoch. Ponúka databázy finančných

ukazovateľov, informácie o verejnom obstarávaní, analýzy konfliktu záujmov a prepojení osôb, ako aj
prístup k údajom z katastra nehnuteľností. Služby žalovaného 2/ sú poskytované na spravodajskom
portáli 360tka.sk. Je to spravodajský, spoločensko-politický internetový portál, ktorý sa zameriava na
poskytovanie žurnalistiky, rozhovorov, reportáží a investigatívnych materiálov o aktuálnych politických
a spoločenských témach v režime zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Portál transparex.sk sa orientuje na
poskytovanie analytických a dátových služieb pre firmy a verejný sektor, zatiaľ čo 360tka.sk sa
zameriava na mediálny obsah, až žurnalistiku pre najširšiu verejnosť, ktorá konzumuje jeho obsah ako
čitateľ spravodajských článkov a publicistiky. Tieto rozdiely v povahe, účele, charaktere a zameraní
služieb odlišujú obe služby. Nie je síce vylúčené, že skupina verejnosti, ktorej príslušníci konzumujú

poskytované služby oboma stranami, sa môže čiastočne prekrývať. Zároveň ale platí, že len čiastočné
prekrytie v tomto prvku nezakladá podobnosť medzi poskytovanými službami. V zmysle konzistentne
aplikovaného kompenzačného princípu platí, že nižší stupeň podobnosti medzi tovarmi a službami môže
byť vyvážený vyšším stupňom podobnosti medzi známkami a naopak. V prípade žalobcu je situáciataká, že podobnosť neexistuje ani medzi označeniami a ani medzi ponúkanými službami. Z dôvodu
rozdielnosti oboch označení žalovaní nekonajú nekalosúťažne voči žalobcovi, keď v danom prípade
nedochádzaaniksplneniupodmienokgenerálnejklauzulynekalejsúťažepodľa§44ods.1Obchodného

zákonníka, keď medzi žalobcom a žalovanými nie je daná existencia súťažného vzťahu, keďže si v
ponúkaných službách nekonkurujú.

23. Žalovaní ďalej uviedli, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali
všeobecnú známosť jeho ochranných známok u podstatnej časti verejnosti. Pokiaľ žalobca pracoval

s tézou, že na rozbeh svojho podnikania vynaložil nemalé úsilie a značnú sumu vlastných finančných
prostriedkov a tvrdil, že žalovaní nemuseli postupovať také podnikateľské riziko ako žalobca, pretože
získali finančné prostriedky z verejnej zbierky, takéto porovnanie je podľa žalovaných nepodložené a
právne irelevantné, pretože každý podnikateľský subjekt čelí vlastným rizikám a výzvam, pričom spôsob
financovania nepredstavuje kritérium na posúdenie podobnosti označení. Dobré meno je v známkovej
praxi vyhradené úzkej skupine ochranných známok, majitelia ktorých vynaložili veľké sumy peňazí a

úsilia, aby vytvorili určitý obraz značky a jej známosti širokej verejnosti, čo však nie je prípad žalobcu.

24. Žalovaní sa ohradili voči tvrdeniu žalobcu, že podanie prihlášky obrazovej ochrannej v čierno-bielom
vyjadrení má preukazovať neoprávnenosť konania žalovaných. Rozšírenie známkovej ochrany pre
rôzne farebné varianty, vrátane najuniverzálnejšieho čierno-bieleho vyjadrenia, je logickým obchodným

krokom, ktorý zabezpečuje kontinuitu ochrany loga žalovaného 2/ pre poskytované služby a nesúvisí
s pôsobením žalobcu.

25. Odvolací súd dal pokyn na doručovanie vyjadrenia žalovaných na vyjadrenie žalobcovi, avšak
odvolaciemu súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia povinnosť doručiť žalobcovi vyjadrenie

žalovaných k podanému odvolaniu nevyplýva (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/120/2019). Keďže rozhodnutie o odvolaní nebolo podmienené ďalším vyjadrením žalobcu,
odvolací súd pristúpil k rozhodovaniu o odvolaní žalobcu bez potreby ďalších vyjadrení strán. Odvolací
súd vo vzťahu k zvolenému procesnému postupu tiež pripomína, že podľa § 329 ods. 2 CSP, ktoré je vo
vzťahu k odvolaciemu konaniu (§ 355 až 396 CSP) osobitným ustanovením, je pre neodkladné opatrenie

rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z hľadiska doktríny ide o špeciálne
procesné pravidlo, ktoré má osobný význam i pre odvolacie konanie v tom, že pri preskúmavaní
vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa tohto
zákonného ustanovenia je vylúčené, aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach,

ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1119).
Odvolací súd pri ustálení tohto procesného postupu prihliadol tiež na skutočnosť, že v súdenej veci
žalobca nepodal návrh na nariadenie odkladného opatrenia, ktoré by malo podľa jeho obsahu ambíciu

trvalým spôsobom upraviť pomery strán, preto napadnuté rozhodnutie nemá charakter rozhodnutia
vo veci samej. Z uvedených dôvodov, vychádzajúc z procesných osobitostí konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, preto v súdenej veci odvolaciemu súdu za súčasného zachovania
jeho povinnosti dodržať princíp rýchleho rozhodnutia o neodkladnom opatrení, postačovalo vyjadrenie
žalovaných, keď podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa §

365 ods. 3 CSP tiež platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (prípadné doplnenie odvolacích dôvodov odvolateľom v odvolacej republike nie je prípustné).

26. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania,

pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v lehote na podanie
odvolania, pričom v zmysle § 329 ods. 2 CSP vychádzal zo stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie a podľa obsahového vymedzenia odvolania dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne uzavrel, že vo vzťahu k žalovaným zákonné predpoklady pre nariadenie

žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia splnené nie sú. Odvolací súd po oboznámení sa
s obsahom spisu a dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré preskúmal na podklade podaného
odvolania, vo vzťahu k I. a II. výroku navrhovaného neodkladného opatrenia nezistil dôvod na to, aby
sa odchýlil od logickej argumentácie a relevantných právnych záverov súdu prvej inštancie spolu sosprávnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia,
ktoré sú dostatočnými východiskami pre vyslovenie záverov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd
sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k prvému a druhému výroku navrhovaného

neodkladného opatrenia v celom rozsahu stotožnil, konštatuje správnosť jeho dôvodov bez potreby ich
opakovania, na ktoré odkazuje a na zdôraznenie správnosti dopĺňa ďalšie dôvody (387 ods. 2, ods. 3
CSP).

27. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

28. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

29. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

30. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

31. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

32. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

33. Podľa § 341 ods. 1 CSP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania,

ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.

34. Odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vždy
rieši pomer dvoch proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov žalobcu a žalovaného, pričom musí
starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

preventívny zásah súdu do ich vzťahu a do ich práv. V zmysle právnej doktríny (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1119) podmienkami, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného
opatrenia, sú existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, navrhovateľom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti),

uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej
sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Odvolací

súd tiež poukazuje na skutočnosť, že pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je charakteristický zjednodušený procesný postup, kedy o návrhu súd rozhoduje na základe osvedčenia
podstatnýchskutočností,ktorévymedzujejednak§326ods.1CSPvrámcizákonnýchnáležitostínávrhu
nanariadenieneodkladnéhoopatreniaajednak§325ods.1CSPvspojenís§341ods.1CSP,pokiaľide
o podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu

odvolací súd (v obsahovom súlade so závermi súdu prvej inštancie) konštatuje, že v posudzovanom
prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

35. V súdenej veci sa žalobca ako majiteľ obrazovej ochrannej známky Európskej únie číslo 018308711
s názvom TRANSPAREX zapísanej dňa 08. 01. 2021 a obrazovej ochrannej známky Európskej

únie číslo 018335807 s názvom T-INDEX zapísanej dňa 13.03.2021 (spolu aj ako „ochranné
známky žalobcu“) aj pre medzinárodné (Nicejské triedenie) triedy tovarov a služieb č. 35, 38 a 41
domáhal pred začatím konania nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým chcel dosiahnuť, aby sa
žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zdržali akéhokoľvek používania (aj prostredníctvom tretích osôb) označenia,ktoré je predmetom prihlášky obrazovej ochrannej známky vedenej Úradom priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky pod č. POZ 2313-2024 a zároveň uloženie povinnosti žalovanému 2/ bezodkladne
odstrániť z webovej stránky F. označenie, ktoré je predmetom prihlášky obrazovej ochrannej známky

vedenej Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod č. POZ 2313-2024 až do dňa
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, tvrdiac, že dňa 03.09.2024 bola Úradu priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky pod č. POZ 2313/2024 podaná prihláška obrazovej ochrannej známky
pre medzinárodné (Nicejské triedenie), triedy tovarov a služieb číslo 35, 38 až 41 (ďalej len „ochranná
známka360“),ktorejprihlasovateľomježalovaný1/aktoráporušujeprávažalobcuakomajiteľaskorších

ochranných známok. Žalobca uviedol, že zo zobrazenia ochrannej známky 360 je zrejmé, že jej hlavným
dominantným a rozlišovacím prvkom je modrá bodka (kruh) na jej pravej strane, ktorá má zhodnú
identitu ako ochranné známky žalobcu, a to najmä vyobrazenie s bielym písmom na čiernom podklade,
pričom modrá farba bodky ochrannej známky 360 má rovnaký odtieň ako modrá farba bodky ochranných
známok žalobcu, keďže ochranná známka 360 je prihlásená pre rovnaké tovary a služby pod triedou
číslo 35, 38 a 41 a vzhľadom na skutočnosť, že zobrazenie časti ochrannej známky 360 v podobe modrej

bodky umiestnenej v pravej časti obrazovej ochrannej známky ako dominantného a rozlišovacieho
prvku obrazovej ochrannej známky možno považovať za zhodné s dominantným rozlišovacím prvkom
ochranných známok žalobcu v podobe modrej bodky umiestnenej v pravej časti obrazovej ochrannej
známky, možno z pohľadu verejnosti ochrannú známku 360 považovať za zameniteľnú s ochrannými
známkami žalobcu, teda tovary a služby označené ochrannými známkami žalobcu možno zo strany

verejnosti zameniť za tovary a služby označené zobrazením ochrannej známky 360. Z vizuálneho
hľadiska sú porovnávané označenia podobné, ba až zhodné a zhodu vykazujú aj zo sémantického
hľadiska. Z fonetického hľadiska sú porovnávané označenia rozdielne. Porovnanie z fonetického
hľadiska je nepodstatné, pretože sémantické a vizuálne hľadiská sú v danom prípade u spotrebiteľa voči
fonetickému hľadisku jednoznačne dominantné. Ďalej namietal, že zverejnená ochranná známka 360

ťažízdobréhomenaochrannýchznámokžalobcuazároveňmuspôsobujeujmu.Používanímoznačenia
ochrannej známky 360 dochádza k rozriedeniu rozlišovacej schopnosti ochranných známok žalobcu,
čím došlo k poškodeniu reklamnej funkcie starších ochranných známok žalobcu. Používanie ochrannej
známky 360 porušuje právo žalobcu k ochranným známkam, nakoľko spôsobuje zameniteľnosť týchto
ochrany známok a poškodzuje dobré meno ochranných známok žalobcu a jej používanie má preto aj

prvky nekalosúťažného konania.

36. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie pre správne posúdenie
dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za významné
zodpovedať otázku, či pri posudzovaných ochranných známkach existuje pravdepodobnosť ich

zámeny na strane verejnosti, keď možnú zameniteľnosť bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné
hodnotiť z hľadiska ich celkového dojmu, ktoré sú schopné vyvolať u priemerného spotrebiteľa
s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré ovplyvňujú jeho rozhodovanie v súvislosti s tovarom
alebo službou, resp. samotným podnikateľom. Súd prvej inštancie neprisvedčil argumentácii žalobcu
o sémantickej zameniteľnosti ochranných známok. Dospel k záveru, že pri hodnotení celkového dojmu

je sémantická (konceptuálna) a vizuálna odlišnosť z predmetných ochranných známok dostatočne
dominantná, keď slovné prvky používané žalobcom pozostávajú z písmen, zatiaľ čo ochranná známka
žalovaných pozostáva výhradne z číselnej trojkombinácie, ktoré nespája obdobný význam. Vizuálny
prvok spočívajúci v použití modrej bodky (kruhu), ktorý žalobca označil za hlavný a dominantný
rozlišovací prvok jeho ochrannej známky, podľa súdu prvej inštancie nie je sám o osebe spôsobilý

bezprostredne vyvolať nebezpečenstvo zámeny s ochrannou známkou žalobcu. Použitie modrej bodky
(kruhu) nedisponuje tak dominantnou rozlišovacou schopnosťou, ktorá by sama o sebe viedla k
záveru o zameniteľnosti obrazových ochranných známok a ich majiteľov alebo o vzájomnom prepojení
ochranných známok, resp. ich majiteľov. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že pravdepodobnosť
zámeny v danom prípade na účely neodkladného opatrenia nedosahuje takú mieru intenzity, ktorá by si

vyžadovala bezprostredný zásah súdu v podobe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.

37. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že pre posúdenie zameniteľnosti dotknutých ochranných
známok je zároveň nutné brať do úvahy, že rôzne informačné zdroje môžu patriť do jednej vlastníckej
skupiny a ich príslušnosť ku skupine môže byť vyjadrená spoločným grafickým znakom ako napríklad v

prípadeskupinyJOJ,ktoréobsahujúspoločnýprvokvpodobegrafickéhoznakuspravidlačervenejfarby,
ktorý identifikuje príslušnosť televízie alebo spravodajského webu k jednej vlastnícke skupine. Obdobná
situácia môže nastať aj v posudzovanom prípade, čo môže u bežného spotrebiteľa spôsobiť, že nebude
schopný rozlíšiť produkty žalobcu a žalovaných. Žalobca bol toho názoru, že súd sa sémantickoupodobnosťou pojmov transparex, resp. transparentne a 360o zaoberal len povrchne a neprihliadol na
to, že z hľadiska celkového dojmu a z hľadiska osôb, ktorým sú označenia určené, môžu byť uvedené
pojmy vnútorne podobné. Výraz transparex, ktorého slovný základ tvorí slovo transparentne, môže mať

aj význam vidieť všade, vidieť všetko, pričom rovnaký význam má aj sporné označenie žalovaných 360o.
Účelom produktov žalobcu a žalovaných je odhaľovať ich adresátom skutočnosti, ktoré oni nevidia,
teda tieto produkty im umožňujú vidieť všade, resp. vidieť všetko. U bežného spotrebiteľa preto výrazy
transparex a 360o, v spojení s rozlišujúcim dominantným prvkom v podobe modrej bodky rovnakej farby
a s ohľadom na rovnaký účel produktu, môžu z hľadiska celkového dojmu týchto označení vytvoriť

nebezpečenstvozámeny.Záversúduprvejinštancie,žežalobcaneosvedčilzameniteľnosťpoužívaného
označenia žalovaných s ochrannými známkami žalobcu, keď nepreukázal sémantickú zameniteľnosť a
nespája ich obdobný význam, preto podľa žalobcu nemôže byť správny.

38. Podľa čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke
Európskej únie (ďalej len „nariadenie o ochrannej známke EÚ“), ochrannú známku EÚ môžu tvoriť

akékoľvek označenia, najmä slová vrátane osobných mien, alebo kresby, písmená, číslice, farby, tvar
tovaru alebo obalu tovaru, alebo zvuky za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé: a) rozlíšiť
tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov a b) byť vyjadrené v
registri ochranných známok Európskej únie (ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom
a verejnosti umožňuje jednoznačne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej

známky.

39. Podľa článku 6 Nariadenia o ochrannej známke EÚ, ochranná známka EÚ sa nadobúda zápisom.

40. Podľa článku 9 ods. 1 Nariadenia o ochrannej známke EÚ, zápisom ochrannej známky EÚ nadobúda

majiteľ výlučné práva k nej.

41. Podľa článku 9 ods. 2 písm. b) Nariadenia o ochrannej známke EÚ, bez toho, aby boli dotknuté práva
majiteľov nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo dňom práva prednosti ochrannej známky EÚ,
má majiteľ uvedenej ochrannej známky EÚ právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho

súhlas, aby v obchodnom styku používali v súvislosti s tovarmi alebo službami akékoľvek označenie, ak
označenie je zhodné s ochrannou známkou EÚ alebo je jej podobné a používa sa v súvislosti s tovarmi
alebo službami, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka EÚ zapísaná,
alebo sú im podobné, pokiaľ existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; pravdepodobnosť
zámeny zahŕňa pravdepodobnosť asociácie označenia s ochrannou známkou.

42. V zmysle článku 9 ods. 3 písm. b) Nariadenia o ochrannej známke EÚ, podľa odseku 2 možno
zakázať najmä ponúkať takto označené tovary, uvádzať ich na trh alebo ich na tieto účely skladovať,
alebo ponúkať či poskytovať takto označené služby.

43. Podľa § 48 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov,
práva z ochrannej známky EÚ možno uplatniť najskôr odo dňa, keď Slovenská republika pristúpila k
Európskej únii.

44. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov,

nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je
spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

45. Odvolací súd konštatuje, že ochranná známka je označenie, ktorého účelom je rozlíšenie tovarov
a služieb jedného podniku od produktov a služieb ostatných podnikov (čl. 4 písm. a) Nariadenia

o ochranných známkach EÚ). Je preto zrejmé, že kľúčovou skutočnosťou pre známkové právo je
rozlišovacia spôsobilosť zložiek, ktoré tvoria ochrannú známku. Rozlišovacia spôsobilosť, ako to vyplýva
aj z čl. 4 písm. b) Nariadenia o ochranných známkach EÚ, je základnou podmienkou pre to, aby
bolo možné označenie uznať za ochrannú známku. Ochranná známka má formalizovanú povahu, čo
znamená, že legálnej definícii ochrannej známky zodpovedá len také označenie, ktoré je zapísané do

príslušného registra (čl. 4 Nariadenia o ochranných známkach EÚ). Preto platí, že predmet a vecný
rozsah ochrany práv majiteľa ochrannej známky je daný samotným obsahom zápisu ochrannej známky.
Ak tvorí ochrannú známku text a obrazový prvok, po zápise do registra ochranných známok je takéto
označenie chránené ako celok.46. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-342/97, bod 20, bod 27.)
možno vyvodiť, že pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny medzi ochrannou známkou a iným

označením používaným pre zhodné tovary alebo služby musí vnútroštátny súd zvážiť, či existuje
skutočná a riadne odôvodnená pravdepodobnosť zámeny pre priemerného spotrebiteľa konkrétneho
druhu tovaru alebo služieb (v dotknutom členskom štáte). Posúdenie pravdepodobnosti zámeny závisí
najmä od uznania ochrannej známky na trhu, od asociácie, ktorú možno vytvoriť s používaným alebo
zapísaným označením, od stupňa podobnosti medzi ochrannou známkou a kolidujúcom označením

a medzi identifikovanými tovarmi alebo službami. Pri tomto posúdení je potrebné vykonať celkové
posúdenie všetkých relevantných faktorov, najmä stupňa fonetickej, vizuálnej a koncepčnej podobnosti
medzi ochrannou známkou a kolidujúcim označením, a rozlišovacej spôsobilosti, ktorú má ochranná
známka buď sama o sebe, alebo na základe stupňa jej poznania z pohľadu širokej verejnosti.
Čím má skoršia ochranná známka vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť, tým väčšia je pravdepodobnosť
zámeny. Celkové posúdenie vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení

(ochranných známok) sa musí zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto ochranné známky vyvolávajú,
pričom treba zohľadniť najmä ich rozlišovacie a dominantné prvky. Platí tiež, že pravdepodobnosť
zámeny musí byť riadne podložená a skutočná, a nie len hypotetická alebo vzdialená. Pri celkovom
posúdení pravdepodobnosti zámeny zohráva rozhodujúcu úlohu vnímanie ochranných známok
priemerným spotrebiteľom daného druhu tovarov alebo služieb, teda priemerného zákazníka, ktorý

v sebe zjednocuje (spriemeruje) skúsenosti, vedomosti, pocity a dojmy do úvahy prichádzajúcich
adresátov ponuky a tej časti verejnosti, ktorá sa s účastníkmi a ich produktami alebo službami stretáva, či
ich vyhľadáva. Hľadisko priemerného spotrebiteľa, resp. priemerného zákazníka, berie do úvahy osoby,
ktoré majú dostatok informácií a sú v rozumnej miere pozorné a opatrné. Je možné od nich požadovať
určitý stupeň pozornosti a je možné do nich tiež očakávať, že náležite prihliadnu k podstatným rozdielom

medzi označením služieb. Je dôležité tiež zdôrazniť, že priemerný spotrebiteľ bežne vníma ochrannú
známku ako celok a neanalyzuje jej jednotlivé detaily.

47. Je potrebné doplniť, že na podklade právnej úpravy a relevantnej judikatúry je možné vymedziť len
základné východiská a princípy pri posudzovaní zameniteľnosti ochranných známok, a preto odvolací

súd považuje za potrebné súčasne pripomenúť, že každé konanie o ochranných známkach má svoje
osobitosti a nemožno mechanicky preberať závery, ktoré boli prijaté za iných situácií (pri porovnávaní
iných konkrétnych označení), než je tomu v posudzovanom prípade. Posudzovanie pravdepodobnosti
zámeny vychádza z porovnávania tovarov/služieb a porovnávania označení, pričom pre každé z týchto
porovnávaní platia osobitné kritériá, ktoré je potrebné zohľadňovať, a to osobitne, ako aj vo vzájomných

súvislostiach, čo spôsobuje takú rozmanitosť a špecifickosť každého jednotlivého prípadu, že konkrétne
závery o zameniteľnosti konkrétnych ochranných známok prijaté súdmi v iných prípadoch nie je možné
preberať pre iné prípady.

48. Z obsahu spisu vyplýva, že na podklade zápisu ochranných známok žalobcu v registri ochranných

známok EÚ je možné považovať za osvedčené, že ochranná známka žalobcu č. 018335807 pozostáva
s dominantného slovného prvku T-index pri použití čierneho písma na bielom podklade. Ochranná
známka žalobcu č. 018308711 pozostáva z dominantného slovného prvku TRANSPAREX pri použití
čierneho písma na bielom podklade. Jedná sa o bežné písmo, nie štylizované. Na konci slovného prvku
T-index a TRANSPAREX sa nachádza vpravo dole výrazne menšia modrá bodka (kruh). Tento grafický

prvok je veľkostne výrazne menej dominantný v porovnaní so slovným prvkom a jedná sa o bežný
geometrický tvar. Farby použité v ochranných známkach žalobcu sú jednoduché a bežne používané.
Ochranná známky žalobcu sú zapísané aj pre tovary a služby (Niceské triedenie) č. 35, 38 a 41.

49. Odvolací súd považoval na podklade zhodných tvrdení strán a z verejného registra Úradu

priemyselného vlastníctva SR za osvedčené, že označenie používané žalovanými predstavuje slovný
prvok v podobe trojčíslia 360 bielej farby na čiernom podklade v tvare kruhu. Vľavo hore je modrá bodka
(kruh) modrej farby, evokujúci význam 360°. Žalovaný 1/ podal prihlášku č. 2313-2024 na zápis tohto
označenia ako ochrannej známky pre medzinárodné (Niceské triedenie) tovarov a služieb č. 35, 38 a 41.

50. Odvolací súd považoval na účely neodkladného opatrenia za osvedčené, že porovnávané označenia
žalobcu a označenie 360 používané žalovanými sa vzťahuje na rovnaké tovary alebo služby č. 35, 38
a 41 v zmysle Niceského triedenia tovarov a služieb. Argumentáciu žalovaných vo vyjadrení k odvolaniu,
že porovnávané označenia sa nevzťahujú na rovnaké tovary/služby, odvolací súd na účely konaniaoneodkladnomopatrenípovažovalzairelevantnú.Tvrdeniažalovanýchotom,žeportáltransparex.sksa
orientuje na poskytovanie analytických a dátových služieb pre firmy a verejný sektor, zatiaľ čo 360tka.sk
sa zameriava na mediálny obsah, až žurnalistiku pre najširšiu verejnosť, ktorá konzumuje jeho obsah

ako čitateľ spravodajských článkov a publicistiky, by mohli mať význam v konaní vo veci samej, v ktorej je
možné vykonať dokazovanie v pravom zmysle slova, ale podrobné posudzovanie a porovnanie povahy,
účelu, charakteru a zamerania poskytovaných služieb strán presahovala rámec otázok posudzovaných
v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa dokazovanie nevykonáva
a ani vykonať nemôže vzhľadom na obmedzený čas, ktorý zákonodarca vyhradil súdu na rozhodnutie

o takomto návrhu v záujme poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov jeho
navrhovateľa.

51. V konaní nebolo zo strany žalobcu tvrdené, že by kolidujúce označenia boli foneticky zhodné a
aj odvolací súd považoval za osvedčené, že pri kolidujúcich označeniach nie je daná žiadna zvuková
zhoda alebo podobnosť.

52. S prihliadnutím k rozlišovacím (dištinktívnym) a dominantným prvkom porovnávaných označení
ani odvolací súd nemal za osvedčené tvrdenie žalobcu o vizuálnej podobnosti až zhodnosti označení.
Ak pozostáva označenie zo slovnej a obrazovej zložky, slovná zložka má v zásade väčší vplyv
na priemerného spotrebiteľa ako obrazová zložka. Táto všeobecná zásada v známkovom práve je

podporená judikatúrou, keď v rozsudku Všeobecného súdu (EÚ) z 14. júla 2005 vo veci T-312/03,
Selenium- Ace, bod 37, súd uviedol, že: „Napokon, pokiaľ ide o obrazový prvok, odvolací senát v
napadnutom rozhodnutí dospel k názoru, že ak sa ochranná známka skladá zo slovných a obrazových
prvkov, musia sa slovné prvky v zásade považovať za prvky s vyššou rozlišovacou schopnosťou, pretože
priemerný spotrebiteľ ľahšie odkáže na predmetný výrobok uvedením jeho mena, než opisom obrazovej

zložky ochrannej známky. Podľa odvolacieho senátu je logické domnievať sa, že priemerný spotrebiteľ
bude slovnú zložku vnímať ako ochrannú známku a obrazovú zložku ako dekoratívny prvok.“ Pokiaľ
žalobca založil svoju argumentačnú líniu na tom, že dominantným grafickým prvkom je v danom prípade
pri jeho označeniach modrá bodka (kruh), odvolací súd je toho názoru, že sa nejedná o dominantný
grafický prvok a rozhodujúcu úlohu v ochranných známkach žalobcu zohráva veľkostne dominantný

slovný prvok. Aj podľa názoru odvolacieho súdu preto rozlišovacia spôsobilosť zapísaných ochranných
známok žalobcu vyplýva zo slovného prvku TRANSPAREX a T. index, a nie z grafického prvku v podobe
modrej bodky alebo kruhu. Čo sa týka grafického prvku v podobe modrej bodky alebo kruhu, tento
nemá dostatočnú mieru odlišovacej spôsobilosti, ktorá by zakladala podobnosť ochranných známok
žalobcu s označením, ktoré pre svoje služby používajú žalovaní, ako na to správne poukázal aj súd

prvej inštancie. Totožnosť alebo podobnosť obrazových prvkov nie je postačujúca na vyvodenie záveru o
existencii pravdepodobnosti zámeny, pokiaľ aspoň jedno z kolidujúcich označení obsahuje ďalší odlišný
slovný prvok. Žalobca ničím neosvedčil predpoklad, že samotná modrá bodka (kruh) umožňuje zo
strany spotrebiteľskej verejnosti dostatočnú orientáciu na trhu tak, aby bolo možné predpokladať, že
všetky označenia obsahujúce modrý kruh alebo modrú bodku patria do obchodnej alebo inak prepojenej

skupiny, do ktorej patrí aj žalobca. Argumentácia žalobcu smerujúca k vyhradeniu modrej bodky (kruhu)
akojedinečnéhorozlišujúcehoprvkuprejehoslužbyniejeopodstatnená,nezakladásanalogickejúvahe
a nezodpovedá ani záverom súdnej praxe, ktorá je odvolaciemu súdu známa.

53. Žalobca má ako súčasť zapísanej ochrannej známky slovné vyjadrenie transparex a T-index a

žalovaní používajú označenie 360. Slovo transparex, ktorého základ spočíva v slove transparentný
(priesvitný, priehľadný, priezračný, zrejmý, zreteľný), nie je významovo podobné s číselným označením
360, resp. 360o, čo v matematickom vyjadrení zásadne vyjadruje veľkosť uhla celého kruhu (kruh má
360°), čomu je možné pripísať význam aj „z každého uhla“ alebo aj „zo všetkých uhlov“, ako to objasnili
odvolaciemu súdu žalovaní, čo ale nie je obdobný význam, aký je možné pripísať slovu transparentný.

Pokiaľ by mal súd dospieť k záveru o sémantickej podobnosti ochranných známok žalobcu a označenia
používaného žalovanými pre svoje tovary a služby, muselo by sa jednať o pojmovú podobnosť slovnej
zložky v týchto označeniach, teda o dve jazykové verzie toho istého označenia alebo o slovné
vyjadrenia majúce zhodný alebo podobný význam. Pokiaľ žalobca vo svojej odvolacej argumentácii
uviedol, že slovo transparex a označenie 360o majú rovnaký význam vidieť všade, resp. vidieť všetko,

nejedná sa o prirodzenú asociáciu priemerného spotrebiteľa, teda o takú asociáciu, ktorá by bola
výsledkom prirodzeného celkového dojmu, ktorú tieto označenia bezprostredne po ich vzhliadnutí
a aj následne zanechajú v pamäti bežného spotrebiteľa. Uvedené porovnanie nezakladá predpoklad,
že u významnej časti relevantnej verejnosti dôjde k zameniteľnosti týchto označení z hľadiska ichvýznamu, keďže porovnanie významu dominantných prvkov označení nezakladá prirodzenú asociáciu
vo vzťahu k službám/tovarom ponúkaných žalobcom a žalovanými, teda nezakladá asociáciu o tom,
že sa jedná o totožného producenta služieb/tovarov. Vo vzťahu k slovnému prvku T-index a 360

žalobca žiadnu významovú podobnosť ani len netvrdil. Odvolací súd preto považoval na účely konania
o neodkladnom opatrení za osvedčené, že dominantný slovný resp. číselný prvok 360 označenia
používaného žalovanými má dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k dominantným slovným
prvkom T-index a TRANSPAREX v ochranných známkach žalobcu.

54. Ani koncepčná podobnosť dotknutých označení v tom, že pozostávajú z dominantného slovného
a číselného prvku pri použití kontrastu čiernej farby a bielej farby (označenia žalobcu zahŕňajú čierne
písmo na bielom podklade a označenie žalovaných biele písmo na čiernom podklade) a modrej
bodky (kruhu), teda keď obe označenia charakterizuje z grafického hľadiska skôr jednoduchý, ako
výrazne nápaditý a inovatívny (z hľadiska použitia farieb alebo tvarov) obsah, nepostačuje na to, aby
vyvolala pravdepodobnosť zámeny. Ani napriek snahe žalobcu nebolo možné zo strany odvolacieho

súdu prehliadnuť odlišný vizuálny vnem nezapísanej ochrannej známky 360 v porovnaní so staršími
ochrannými známkami žalobcu s prihliadnutím na slovný prvok, ktorý bol dominantný tak v nezapísanej
ochrannej známke používanej žalovanými, ako aj v starších ochranných známkach žalobcu. Aj
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Spv/2/2018 sa podáva, že pri porovnaní označení
môžu nastať prípady, keď prvky, v ktorých sa kolízne označenia zhodujú, nemajú žiadnu, alebo majú

nízku rozlišovaciu spôsobilosť. Ak sa porovnávané označenia zhodujú v prvku s nízkou rozlišovacou
spôsobilosťou, pri posúdení pravdepodobnosti zámeny je potrebné sa zamerať na vplyv nezhodujúcich
sa prvkov na celkový dojem označení. Zohľadní sa podobnosť/rozdielnosť a rozlišovacia spôsobilosť
nezhodujúcich sa prvkov. Samotná zhoda v prvku s nízkym stupňom rozlišovacej spôsobilosti obvykle
nebude viesť k pravdepodobnosti zámeny. Vzhľadom k tomu, že porovnávané označenia sa zhodujú

iba v nedištinktívnom prvku v podobe modrej bodky (kruhu), pričom z hľadiska vizuálnej koncepcie
ochranných známok žalobcu a žalovaných na nich dominujú slovné prvky dostatočne odlišujúce
kolidujúce označenia, nie je daný dôvod domnievať sa, že grafický znak v podobe modrej bodky
(kruhu) na týchto označeniach môže vyvolať mylný dojem zhodnej známkovej rady v prípade služieb/
tovarov ponúkaných zo strany žalobcu a služieb/tovarov ponúkaných zo strany žalovaných, ktoré sú nimi

označené. Na konštatovanie zhodnosti označení je potrebné, aby porovnávané označenia boli rovnaké
resp. podobné vo všetkých relevantných aspektoch, pričom žalobcovi sa na účely tohto konania podarilo
dostatočne osvedčiť len zhodu v prvku bez rozlišovacej spôsobilosti. Pri celkovom porovnaní dotknutých
označení preto dospel odvolací súd k záveru, že priemerný spotrebiteľ alebo relevantná verejnosť
prijímajúca služby/tovary oboch strán konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tieto

označenia rozlíši a nie je nimi mätená z hľadiska celkového dojmu, akým na priemerného spotrebiteľa
tieto označenia vizuálne pôsobia.

55. Konanie žalobcu v podobe podania prihlášky obrazovej ochrannej známky v čierno-bielom vyjadrení,
nie je žiadnym dôkazom o podobnosti dotknutých ochranných známok a preto v žiadnom smere

nespochybňuje závery preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie či odvolacieho súdu. Žiadny
význam odvolací súd nemohol pripísať ani poukazu žalobcu na skupinu JOJ, ktorej spoločným znakom
je typická špirála spravidla červenej farby, pretože v prípade skupiny JOJ sa nejedná o taký prvok,
ktorý by bolo možné v porovnaní s jednoduchým kruhom v ochranných známkach žalobcu označovať
za všeobecný geometrický tvar, podlieha osobitnej ochrane a žalobca v konaní nepredložil žiadny taký

dôkazný prostriedok, z ktorého by bolo možné mať za osvedčené, že jeho skoršie ochranné známky sú
verejnosti obzvlášť známe, čo na účely tohto konania vylučuje podobnosť postavenia žalobcu a skupiny
JOJ.

56. Na základe týchto východísk aj odvolací súd bol toho názoru, že označenie 360° používané

žalovanými pre tovary a služby (Niceské triedenie) č. 35, 38 a 41 nie je zameniteľné s ochrannými
známkami žalobcu, a to s prihliadnutím na vizuálne, fonetické i sémantické hľadisko kolidujúcich
označení a ani vo vzťahu k celkovému dojmu, ktorým predmetné označenia pôsobia na priemerného
spotrebiteľa, preto nie je spôsobilé vyvolať pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti (čl. 9
ods. 2 písm. b) Nariadenia o ochranných známkach). Pretože v danom prípade nebolo osvedčené

nebezpečenstvo pravdepodobnosti zámeny medzi týmito označeniami na strane priemernej verejnosti,
aniužívaniedotknutéhooznačenia360zostranyžalovanýchpriponúkaníslužieb/tovarovnepredstavuje
podľa odvolacieho súdu nekalosúťažné konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže (§ 44 ods. 1
Obchodnéhozákonníka).Navrhovanéneodkladnéopatreniepretonespĺňapožiadavkuopodstatnenosti,keď žalobca neosvedčil potrebu navrhovaného zásahu zo strany súdu do práv žalovaných za účelom
ochrany jeho práv ako majiteľa ochrannej známky (§ 326 ods. 1 CSP v spojení s § 341 ods. 1 CSP).

57. Žalobca ďalej namietal, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces, ako to predpokladá § 365 ods. 1 písm. b) CSP a v zmysle § 365 ods. 1 písm. d)
Civilnéhosporovéhoporiadkukonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, keď súd prvej inštancie vyhovel žiadosti žalovaných a sprístupnil žalovaným súdny spis pred

rozhodnutím súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení, na čo žalovaní reagovali zaslaním vyjadrenia
k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým ovplyvnili rozhodovanie súdu prvej
inštancie o neodkladnom opatrení. Žalobca nesúhlasil s postojom súdu prvej inštancie vyjadrenom
v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého ustanovenia CSP neumožňujú súdu odoprieť prístup do spisu
strane sporu, keďže zákonodarca neupravil postavenie strán sporu v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia odlišne, a ani s tým, že súd prvej inštancie pri posúdení tejto otázky analogicky poukázal na

rozhodnutie Ústavného súdu SR týkajúceho sa konkurzného konania.

58. Podľa § 97 ods. 1 CSP, strany a ich zástupcovia majú právo nahliadať do súdneho spisu a robiť si
z neho výpisy, odpisy a kópie alebo požiadať súd o vyhotovenie kópii za úhradu vecných nákladov.

59.Podľa§354CSP,nakonaniepodľatejtočasti(vrátanekonaniaonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia, pozn. odvolacieho súdu) sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je
ustanovené inak.

60. V zmysle § 354 CSP sa na konanie o neodkladnom opatrení použijú subsidiárne (podporne)

všeobecné ustanovenia o konaní, vrátane § 97 ods. 1 CSP. Podľa komentárovej literatúry k 97 ods. 1
CSP (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540 s.) právo strany nahliadnuť do súdneho
spisu treba považovať za podstatnú časť práva na súdnu ochranu, ktoré slúži na to, aby strana konania
mohla presadiť svoje práva v konaní na súde tak, aby jej nebola odňatá možnosť konať pred súdom.

Právo strany konania nahliadnuť do spisu je absolútne čo do rozsahu skutočností, s ktorými sa strana
konania môže oboznamovať a vzťahuje sa na všetky listiny, ktoré tvoria súdny spis, vrátane pripojených
spisov, teda na všetky listiny, ktoré chce súd vo svojom postupe a rozhodovaní použiť. Nemožno vylúčiť
situáciu, pri ktorej sa súčasťou spisu stanú spisy o trestnom konaní, ktoré obsahujú listiny, ktoré súd
nebude vykonávať ako listinné dôkazy a na právo nahliadať do týchto spisov sa vzťahuje § 69 ods.

1 Trestného poriadku, podľa ktorého v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní môže právo
nazerať do spisu zo závažných dôvodov odmietnuť, najmä ak v spise nemožno urobiť také opatrenia,
ktoré by zabránili zmareniu alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného stíhania. V takomto
prípade bude povinnosť orgánu činného v trestnom konaní, ktorý predloží spis súdu, takéto dôvody
o tom, komu nemá byť umožnené nahliadnuť do pripojeného trestného spisu, oznámiť súdu a následne

je povinnosťou súdu zabezpečiť to, aby nebolo takejto osobe umožnené nahliadnutie do pripojeného
trestného spisu.

61. Odvolací súd konštatuje, že je možné súhlasiť so žalobcom len v tom, že absolútna povaha práva
strany nahliadnuť do spisu je obmedzená ustanovením § 69 Trestného poriadku. Vo vzťahu k súdenej

veci je však potrebné zdôrazniť, že z obsahu spisu a ani z tvrdení strán nevyplýva, že by súčasťou spisu
bol spis o trestnom konaní v štádiu prípravného konania, resp. že by v danom prípade nastali okolnosti
zakladajúce dôvod postupovať podľa ust. § 69 Trestného poriadku, ktorý v odseku 2 upravuje, že v
prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní môže právo nazerať do spisu a s ním spojené práva
podľa odseku 1 zo závažných dôvodov odmietnuť, najmä ak v spise nemožno urobiť také opatrenia,

ktoré by zabránili zmareniu alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného stíhania. Možnosť
odmietnutia práva nazrieť do spisu sa týka iba prípravného konania (nie konania pred súdom), jeho
dôvodom musia byť závažné okolnosti takého charakteru, že by umožnenie nazretia do spisu mohlo
ohroziť alebo zabrániť dosiahnutiu účelu, ktorý je definovaný v § 1 Trestného poriadku (trestný poriadok
upravujepostuporgánovčinnýchvtrestnomkonaníasúdovtak,abytrestnéčinybolináležitezistené,ich

páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba
rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb) a orgány činné v trestnom
konaní nevedia urobiť preventívne opatrenia, ktoré by tomu zamedzili. Podľa názoru odvolacieho súdu
právo strany nahliadnuť do spisu (ktoré je v širšej miere súčasťou práva na rovné postavenie strán podľačl. 6 CSP a právo na kontradiktórne konanie podľa čl. 9 CSP) je možné obmedziť len na základe zákona.
Žalobca však v podanom odvolaní nepoukázal na žiadnu tak závažnú skutočnosť, z ktorej by vyplývalo
obmedzenie absolútneho práva žalovaných nahliadnuť do spisu resp. z ktorej by bolo možné vyvodiť, že

bybolomožnévsúvislostistýmtokonanímakceptovaťnegatívnuvýnimkuvovzťahukprávužalovaných
nahliadať do súdneho spisu či už podľa Trestného poriadku, alebo na základe ustanovení CSP.

62. Je nutné zdôrazniť, že § 329 ods. 1 CSP stanovuje pre súdy len možnosť rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania,

a nie povinnosť, teda ani ustanovenie § 329 ods. 1 CSP nevylučuje vyjadrenie strany vo vzťahu k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako na to správne poukázali žalovaní. Osobitná úprava procesného postupu súdu pri konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odráža najmä skutočnosť, že o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je súd povinný rozhodnúť v lehote 30 dní, a preto síce nedoručovanie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia protistrane síce zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera

tradičnú zásadu audiatur et altera pars (nech je vypočutá aj druhá strana), avšak vzhľadom na účel
tohto inštitútu je takýto zásah legitímny a zákonný, keďže vyžadovanie vyjadrenia protistrany pred
rozhodnutím o neodkladnom opatrení by znemožnilo, resp. by mohlo znemožniť, poskytnutie rýchlej
a účinnej procesnej ochrany, a to najmä z časového hľadiska. Ďalším zásadným argumentom pre prijatie
takejto právnej úpravy bola prevencia zmarenia účelu neodkladného opatrenia osobou, proti ktorej

návrh smeruje, a to najmä v prípadoch, ak má neodkladné opatrenie zabrániť určitému správaniu sa,
ktoré by mohlo zásadným spôsobom poškodiť práva alebo oprávnené záujmy navrhovateľa, a preto už
samotným oboznámením protistrany s návrhom by umožňoval tejto osobe ešte pred vydaním súdneho
rozhodnutia zmariť účel, ktorý bol návrhom sledovaný. Z obsahu spisu vyplýva, že čo sa týka časového
hľadiska, vyjadrenie žalovaných k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemalo vplyv na

rozhodovanie súdu prvej inštancie v zákonnej lehote (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol
žalobcom podaný dňa 27. 12. 2024, vyjadrenie žalovaných bolo súdu doručené dňa 16. 1. 2025 a
súd prvej inštancie o ňom rozhodol dňa 21. 1. 2025). V danom prípade sprístupnením súdneho spisu
žalovaným nemohlo dôjsť ani k reálnej hrozbe zmarenia žalobcom navrhovanej predbežnej súdnej
ochrany vzhľadom na petit návrhu, resp. predmet súdnej ochrany, predmet ktorej tvorilo uloženie

povinnosti žalovaným zdržať sa používania označenia 360 a jeho odstránenie z webovej stránky
žalovaného 2/. Samotná vedomosť o takomto návrhu zo strany žalovaných nebola spôsobilé zmariť
účel, ktorý bol navrhovaným neodkladným opatrením sledovaný. Neušlo pozornosti súdu tiež to, že ani
samotný žalobca žiadnu možnosť (či už hypotetického alebo reálneho) zmarenia tohto účelu v podanom
odvolaní neopísal. Naviac z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva i to, že podľa tvrdení

samotného žalobcu podaniu návrhu predchádzala výzva žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/ zo dňa
04. 09. 2024 na upustenie od používania a odstránenie označenia 360, ktorá je súčasťou spisového
materiálu vedeného v listinnej podobe na č.l. 24 a nasl. aj spolu s odpoveďou na túto výzvu zo
strany zástupcu žalovaných, ktorej súčasťou je i upozornenie žalobcu na to, že ak žalovaný 1/ výzvu
neuposlúchne, žalobca pristúpi ku krokom na ochranu svojich práv. Na základe skutkových relácií

súdenej veci preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nemohol svojím postupom
v podobe umožnenia žalovaným nahliadnuť do súdneho spisu nedôvodne vytvoriť pre žalovaných
priestor na zmarenie neodkladného opatrenia, pretože jediný negatívny dôsledok tohto postupu aj
podľa samotného žalobcu predstavuje výlučne skutočnosť, že žalovaní sa k jeho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyjadrili. V zmysle § 329 ods. 1 CSP pritom platí, že vyjadrenie protistrany

v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zákon nevylučuje, vyjadrenie v odôvodnených
prípadoch predpokladá, pritom nie je podstatné, či o vyjadrenie protistranu požiada súd, alebo sa
protistrana vyjadrí z vlastnej iniciatívy. Preto skutočnosť, že v posudzovanom prípade žalovaní nahliadli
do súdneho spisu a podali vyjadrenie k návrhu žalobcu, nijak nezasiahlo do procesných práv žalobcu
a ani samotný žalobca súdu nevysvetlil, aké jeho konkrétne procesné právo bolo týmto postupom

zmarené. Žalovaní v okolnostiach súdenej veci totiž svojím vyjadrením mohli len prispieť k objasneniu
skutkového stavu a preto namietaný postup súdu prvej inštancie nepredstavuje porušenie práva žalobcu
na spravodlivý proces, keď v súdenej veci zjavne nedošlo k obchádzaniu účelu, ktorý sleduje § 329
ods. 1 CSP, keď účelom tejto právnej úpravy v okolnostiach posudzovaného prípadu bolo najmä
zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť konania, a nie výslovne znemožniť protistrane sa k návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vyjadriť z obavy pred zmarením jeho účelu. Procesný postup súdu
prvej inštancie tak z pohľadu odvolacieho súdu nevykazuje žiadne vady. Zákonom predpokladaným
procesným postupom súd prvej inštancie ani nemohol znemožniť žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§365 ods. 1 písm. b) CSP). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach
najvyššiehosúduarozumiesanímlenfaktická,vydaniukonečnéhorozhodnutiapredchádzajúcačinnosť
alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej

procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj napr. R 129/1999, NS
SR sp. zn. 3Cdo 38/2015, sp. zn. 5Cdo 201/2011, sp. zn. 6Cdo 90/2012, sp. zn. 5Cdo 90/2017, sp.
zn. 3Cdo 186/2017). Žalobca nebol postupom súdu prvej inštancie ukrátený na realizácii žiadneho zo
svojich procesných práv a preto odvolací súd túto odvolaciu argumentáciu ako celok nemohol posúdiť
ako opodstatnenú.

63. Nie je možné dospieť ani k záveru, že konanie pred súdom prvej inštancie trpí inou vadou, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), keď aj z obsahu
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v súlade s § 329 ods. 1 CSP súd prvej inštancie vychádzal len
z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a základom prijatého rozhodnutia súdu prvej inštancie
bolo výlučne posúdenie zákonných podmienok pre jeho nariadenie v podobe posúdenia existencie

potreby dočasnej úpravy pomerov strán (§ 325 ods. 1 CSP, § 341 ods. 1 CSP v spojení s § 328
ods. 1 CSP), keď preukázať resp. osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia bolo výlučne
procesnou povinnosťou žalobcu (§ 326 CSP).

64. Žalobca síce formálne vytýkal v podanom odvolaní súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup

majúcizanásledoknesprávnerozhodnutievoveciazásahdojehoprocesnýchpráv,zobsahupodaného
odvolania však implicitne vyplýva nespokojnosť žalobcu so samotným výsledkom rozhodovacej činnosti
súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto pripomína, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou

tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov či rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (napr. roz.
Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

65. Žalobca v podanom odvolaní namietal tiež to, že súd prvej inštancie mal v rozpore so znením
čl. 4 CSP nesprávne aplikovať analógiu legis resp. iuris poukázaním na rozhodnutie ÚS SR II. ÚS
396/2021. Podľa jeho odvolacích tvrdení podstatou, predmetom a účelom konkurzného konania je
riešenie úpadku dlžníka, pričom podstatou, predmetom a účelom konania o neodkladnom opatrení je

potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, prípadne zabezpečiť situáciu, ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená, teda konkurzné konanie neupravuje právnu vec čo do obsahu a účelu
najbližšiu posudzovanej právnej veci, a teda súd prvej inštancie nemohol uplatniť analógiu podľa čl. 4
CSP.

66. Odvolací súd k tejto argumentácii žalobcu uvádza, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo
k nesprávnej aplikácii analógie v zmysle čl. 4 CSP, ako to namietal žalobca v odvolaní. Inštitút analógie
podľa čl. 4 CSP je legitímnou metódou aplikácie práva využívanej len v prípadoch, ak určitý spoločenský
vzťah nie je upravený konkrétnym ustanovením príslušného zákona, resp. iného právneho predpisu,
tzv. analogia legis, resp. ak existuje spoločenský vzťah, na ktorý nepamätá právna norma, ktorá by

ho regulovala, tzv. analogia iuris (ÚS SR 388/2018). Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
je zrejmé, že súd prvej inštancie nevyužil analógiu legis a ani analógiu iuris v zmysle čl. 4 CSP,
a teda právnu vec, v tomto prípade právo žalovaných nahliadnuť do spisu, neposúdil podľa konkrétneho
ustanovenia zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZKR“), ktoré by považoval za ustanovenie čo do obsahu a účelu najbližšie vo vzťahu

posudzovanej právnej veci, a ani nepristúpil k sudcovskej tvorbe práva, ale aplikoval ustanovenie §
97 ods. 1 CSP priamo a výslovne upravujúce právo strany nahliadať do spisu. Z obsahu napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 396/2021 výlučne
z dôvodu, že ústavný súd v tomto rozhodnutí posudzoval obdobnú procesnú situáciu, ako bola tá,
ktorá nastala v súdenej veci. Z ustanovení ZKR totiž vyplýva, že konkurzný súd návrh veriteľa na

vyhlásenie konkurzu pred začatím konkurzného konania dlžníkovi nedoručuje, ani dlžníka nevyzýva,
aby sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadril (§ 14 ods. 2 ZKR). Konkurzné konanie potom začína
zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania (§ 14 ods. 3 ZKR) bez toho, aby bol dlžníkovi
poskytnutý priestor na vyjadrenie k veriteľskému návrhu na vyhlásenie konkurzu. V tomto smere je danápodobnosť procesnej situácie, ktorá nastala aj v súdenej veci, kedy aj ustanovenie § 329 ods. 1 CSP
umožňuje súdu rozhodnúť o neodkladnom opatrení bez vyjadrenia protistrany. Ústavný súd v tomto
rozhodnutí vyslovil záver, že pokiaľ dlžník iniciatívne zistí, že je voči nemu podaný veriteľský návrh

na vyhlásenie konkurzu, dlžníkovi nemožno uprieť právo na nahliadnutie do súdneho spisu a ani na
vyjadrenie k takémuto návrhu (aj keď to právna úprava ZKR nepredpokladá). Pokiaľ preto súd prvej
inštancie v záujme zvýraznenia správnosti jeho argumentácie o práve žalovaných nahliadnuť do spisu
v súdenej veci odkázal na takéto rozhodnutie ústavného súdu, je jeho poukaz priliehavý vo vzťahu
k posudzovanej procesnej situácii, pričom nešlo o aplikáciu analógie legis resp. iuris zo strany súdu prvej

inštancie, ako sa nesprávne domnieva žalobca v odvolaní, ale len o výklad a aplikáciu ust. § 97 ods. 1
CSP zo strany súdu prvej inštancie na okolnosti súdnej veci, ktoré v súlade s čl. 2 ods. 2 CSP podporil
odkazom na rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít (NS SR sp. zn. 6Cdo/129/2017).

67. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj proti
závislému výroku III. o náhrade trov konania. Žalobca však neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu,

prečo v rozsahu výroku o náhrade trov konania považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne,
a teda žalobca neumožnil odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu závislého
výroku III. o trovách konania. Odvolací súd totiž posudzuje nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
len podľa odvolateľom tvrdených odvolacích dôvodov a jeho obsahového vymedzenia, keďže podľa
§ 381 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a s výnimkou vád, ktoré sa

týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď
neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, odvolací súd na iné pochybenia súdu prvej inštancie prihliadať
nemôže, aj keby ich v odvolacom konaní zistil. Pretože prípadné pochybenie súdu prvej inštancie pri
závislom rozhodovaní o náhrade trov konania nie je možné subsumovať pod vadu týkajúcu procesných
podmienok a pretože odvolacie dôvody vrátane ich obsahového vymedzenia možno podľa § 365 ods.

3 CSP meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, pričom podľa § 373 ods. 1 in fine
CSP platí, že na doplnenie odvolacích dôvodov súd odvolateľa nevyzýva, odvolací súd je odvolacími
dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal výlučne
v zmysle dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.

68. Vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok, a ktoré preskúmava odvolací súd, aj keď neboli v
odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v tomto konaní nezistil.

69. Vzhľadom na konštatované skutočnosti odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

70. Odvolací súd zároveň pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
(nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý
argument strany konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Odvolací
súd preto nezachádzal do všetkých detailov prejednávanej veci a na účely správneho posúdenia
tohto prípadu vyhodnocoval len tú argumentáciu strán sporu, ktorá mala význam pre toto konanie

a rozhodnutie a inými tvrdeniami strán sa pre nadbytočnosť nezaoberal. Tak ako správne uviedol aj
súd prvej inštancie vo vzťahu preskúmavanému rozhodnutiu, výsledok konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neprejudikuje výsledok prípadného konania vo veci samej a v prípade zmeny
skutkovej situácie oproti tej, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie, ani prípadný výsledok konania o inom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 ods. 3 CSP).

71. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

72. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).