Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/79/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200220
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200220.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu: JUDr.
Marek Radačovský, správca konkurznej podstaty úpadcu RB, Veľké Kapušany s.r.o. v konkurze, so
sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, právne zastúpený advokátskou kanceláriou:
ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 53 540 964, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100479344/2020 z 20.02.2020 vo veci určenia
rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011 a jemu predchádzajúceho administratívneho konania,

takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 23.03.2020 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“), sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 100479344/2020
z 20.02.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce
(ďalej len „správca dane“) č. 102188510/2019 z 18.09.2019, vo veci určenia žalobcovi rozdielu na

dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 61 920,08 Eur (pozostávajúci zo správcom dane
neuznaného žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu DPH v sume 243,92 Eur a zo správcom dane
vyrubenej dane v sume 61 676,16 Eur) za zdaňovacie obdobie júl 2011, aby boli tieto rozhodnutia pre
ich nezákonnosť zrušené a vec vrátená správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie, a žalobcovi aby
bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Správca dane vykonal u žalobcu so začiatkom 11.11.2014 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty
(DPH) aj za zdaňovacie obdobie júl 2011 [daňová kontrola bola vykonaná aj za zdaňovacie obdobia
január 2011; február 2011; apríl 2011; máj 2011; august 2011; november 2011 a december 2011].Daňová kontrola bola z dôvodu potreby získania informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií
(MVI) opakovane prerušená a to:
- rozhodnutím č. 9810401/5/395835/2015 (prerušenie od 04.03.2015 do 12.06.2016);

- rozhodnutím č. 103794453/2016 (prerušenie od 30.08.2016 do 23.03.2018);
- rozhodnutím č. 100762341/2018 (prerušenie od 20.04.2018 do 26.04.2018);
- rozhodnutím č. 100909564/2018 (prerušenie od 10.05.2018 do 01.07.2018).

4. Závery daňovej kontroly správca dane sumarizoval v protokole z daňovej kontroly č. 102102712/2018

z 23.10.2018 (ďalej len „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole doručený žalobcovi 24.10.2018.
5. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102188510/2019 z 18.09.2019 správca dane určil žalobcovi za
zdaňovacie obdobie júl 2011 rozdiel na DPH v sume 61 920,08 Eur, pozostávajúci zo správcom dane
neuznaného žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu DPH v sume 243,92 Eur a zo správcom dane
vyrubenej dane v sume 61 676,16 Eur.

Správcadanevrozhodnutíkonštatoval,ževzdaňovacomobdobíjúl2011bolžalobcazapojenývštyroch
obchodných reťazcoch v rámci, ktorých dochádzalo k obchodovaniu:
1/ - s betonárskou oceľou poľského pôvodu a to v obchodnom reťazci: HUTA Celsa Ostrowiec Sp. Z.o.o.
(Poľsko) › žalobca (Slovensko) › Acélker Kft. (Maďarsko) › JP Fémker Kft. (Maďarsko) (ďalej tiež aj len
„reťazec 1/“);

2/ - s betonárskou oceľou maďarského pôvodu a to v obchodnom reťazci: OAM Ozdi Acélmuvek Kft.
(Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › Acélker Kft. (Maďarsko) › DUTRADE Zrt. (Maďarsko) (ďalej tiež aj
len „reťazec 2/“);
3/ - s betonárskou oceľou maďarského pôvodu a to v obchodnom reťazci: OAM Ozdi Acélmuvek Kft.
(Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › Acélker Kft. (Maďarsko) › ARCELORMITTAL Distribution Hungary

Kft. (Maďarsko) (ďalej tiež aj len „reťazec 3/“);
4/ - s betonárskou oceľou maďarského pôvodu a to v obchodnom reťazci: OAM Ozdi Acélmuvek Kft.
(Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › Acélker Kft. (Maďarsko) › JP Fémker Kft. (Maďarsko) (ďalej tiež aj
len „reťazec 4/“);
Správca dane uviedol, že v deň začatia daňovej kontroly 11.11.2014 nezískal od žalobcu doklady,

pretože tie ešte pred jej začatím 12.03.2014 žalobca odovzdal OČTK a nachádzali sa na Ministerstve
vnútra na jednotke finančnej polície NAKA, preto žalobca priebežne poskytoval správcovi dane podklady
iba z vlastného informačného systému. Správca dane mienil 11.11.2014 vykonať ústne pojednávanie
s konateľom žalobcu Rudolfom Bodnárom (ďalej len „konateľ žalobcu“), avšak kvôli jeho pracovnej
zaneprázdnenosti nestihol odpovedať na otázky správcu dane, preto sa mal vyjadriť písomne, pričom

vo svojom písomnom vyjadrení, konateľ žalobcu uviedol, že vzťahy s obchodnými partnermi má na
starosti on; obchodných partnerov sa snažil preverovať cez internet, známych a pod.; stále obchodoval
s hutným materiálom snažil sa nájsť serióznych partnerov, avšak na také detaily, že kto koho kontaktoval
si nepamätal s tým, že tovar zabezpečil stále tam, kde to bolo najvýhodnejšie pre žalobcu, nikdy sa
nezúčastnil nekalých obchodov; s obchodnými partnermi komunikoval emailovou formou; štandardne

bol obchodovaný tovar v množstve od 500 do 2000 ton; žalobca mal v roku 2011 skladové kapacity
v objeme cca 150 000 ton s tým, že záležalo od rozmerov, hmotnosti a tvaru tovaru; tovar so skladových
priestorov nakladal skladník podľa objednávky a urobil záznam ohľadne množstva, kvality a pôvodu
naloženého tovaru na základe čoho vystavil ložný list, prípadne CMR doklady o potvrdení prevzatia
tovaru; faktúry boli odosielané poštou a do predajnej ceny bola zahrnutá preprava, skladné a rabat od

3-6%. Vo vzťahu k obchodným partnerom z reťazca 1/ až 4/ sa konateľ žalobcu vyjadril k spoločnosti
Acélker Kft. (Maďarsko) – že konateľ žalobcu sám kontaktoval túto spoločnosť, výrobcovia boli rôzni,
adresa vykládky bolo podľa objednávok a prepravu hradil žalobca; vo vzťahu k reťazcom 2/ až 4/ sa
vyjadril k spoločnosti OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) – že sa jedná o maďarského výrobcu
betonárskej ocele, preprava sa dá zistiť z objednávok; vo vzťahu k reťazcom 1/ a 4/ k spoločnosti

JP Femker Kft. uviedol – že táto bola aj dodávateľom aj odberateľom, no nepamätal si ako bola
zabezpečená preprava, ale možno to zistiť z objednávok; vo vzťahu k reťazcu 3/ k spoločnosti
ARCELORMITTAL Distribution Hungary Kft. (Maďarsko) uviedol – že si nepamätá kto koho kontaktoval
a miesto vykládky je možné zistiť z objednávok.
Správca Dane konštatoval potrebu využitia MVI ohľadne obchodných spoločností s ktorými mal žalobca

priame obchodné vzťahy a to ohľadne skutočnosti, ktorých potreba preverenia vyvstala priamo z
dokladovžalobcunapr.akprevzatietovarupotvrdilodlišnýpríjemcanežnaakéhobolavystavenáfaktúra
a prepravné doklady s tým, že správca dane poznamenal, že keďže nie všetky obchodné spoločnosti
sa vyskytovali v každom kontrolovanom mesiaci roku 2011, preto jednotlivé MVI boli realizované v tommesiaci, v ktorom boli zistené skutočnosti o účelovom uplatnení si oslobodenia od DPH žalobcom na
pochybných odberateľov v Maďarsku.
V rámci prvej MVI 23.02.2015 správca dane žiadal informácie medzi inými aj ohľadne jednej spoločností

z reťazcov 1/ až 4/ [Acélker Kft. (Maďarsko) – prvý odberateľ vo všetkých štyroch reťazcoch] a tiež
ohľadne jednej spoločnosti z reťazca 3/ [ARCELORMITTAL Distribution Hungary Kft. (Maďarsko) - druhý
odberateľ] s tým, že urgencie vybavenia žiadosti o MVI boli žiadané celkovo ohľadne 8 spoločností
(vrátane uvedených) a správcom dane boli urgované 08.07.2015, 03.11.2015, 19.01.2016 a 06.05.2016.
V rámci druhej MVI správca dane preveroval informácie získané z nahliadnutia do spisu pred OČTK

v Bratislave, pričom 18.08.2016 a 23.08.2016 správca dane žiadal informácie medzi inými aj ohľadne
jednej spoločností z reťazcov 1/ a 4/ [JP Fémker Kft. (Maďarsko) – druhý odberateľ]; ohľadne jednej
spoločností z reťazcov 2/ až 4/ [OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) – výrobca betonárskej]; ohľadne
jednej spoločnosti reťazca 2/ [DUTRADE Zrt. (Maďarsko) – druhý odberateľ] a tiež ohľadne reťazca
1/ až 4/ žiadal o vypočutie bývalého konateľa Acélker Kft. (Maďarsko) Tótha Bálinta (bol aj konateľom
INKURENCIA Kft., ktorá bola taktiež obchodným partnerom žalobcu, avšak v iných zdaňovacích

obdobiach, pozn. súdu) – prvý odberateľ vo všetkých štyroch reťazcoch] s tým, že urgencie vybavenia
žiadosti o MVI boli žiadané celkovo ohľadne 9 spoločností (vrátane uvedených) a správcom dane boli
urgované 30.11.2016, 28.02.2017, 01.06.2017, 22.08.2017, 27.11.2017 a 20.02.2018.
V rámci tretej MVI 16.04.2018 správca dane reagoval na stanovisko maďarskej strany, ktorá označila
žiadosť o vypočutie konateľa spoločnosti Acélker Kft. (Maďarsko) Tótha Bálinta za nesprávnu, preto

správca dane pri zachovaní procesného postupu mohol zaslať novú žiadosť o vykonanie výsluchu tohto
konateľa až po pominutí dôvodov, pre ktoré bola kontrola v rámci predchádzajúcej MVI prerušená,
čo nastalo 23.03.2018, kedy v rámci MVI maďarská finančná správa zamietla vykonanie výsluchu
označeného konateľa z dôvodu, že uplynulo 5 rokov od obdobia, ku ktorému bol výsluch smerovaný s
tým, že súčasne maďarská strana žiadala, aby správca dane jej zaslal dve samostatné nové žiadosti

o MVI osobitne na každú zo spoločností, ktorých bol Tóth Bálint konateľom.
V rámci štvrtej MVI 04.05.2018 správca dane reagoval na oznámenie maďarskej finančnej správy
z predchádzajúcej MVI a poslal dve samostatné žiadosti o vypočutie Tótha Bálinta, ktorý bol konateľom
v spoločnostiach Acelkér Kft. (Maďarsko, reťazce 1/ až 4/) a INKURENCIA Kft. (Maďarsko, nebola
súčasťou obchodných reťazcov v zdaňovacom období júl 2011, pozn. súdu).

Správca dane poznamenal, že na ústnom pojednávaní 28.08.2018 konanom v snahe správcu dane
získať priamu spätnú väzbu a vysvetľujúce informácie ohľadne nejasnosti, ktoré vzišli z dokladov
žalobcu, konateľ žalobcu zo 75 otázok správcu dane odpovedal iba na 4 otázky, v zmysle odpovedí
ktorých v roku 2011 žalobca nemal pridelené IČ DPH v Maďarsku, Česku či Rakúsku, v roku
2011 nezamestnával zamestnancov k ohýbaniu betonárskej ocele (ešte dal informáciu ku kolaudácii

rekreačného objektu, čo sa netýka zdaňovacieho obdobia 07/2011, pozn. súdu) a na všetky ostatné
otázky chcel reagovať písomne a konateľ žalobcu aj napriek tomu, že ovládal maďarský jazyk sa
nevyjadril ani k vlastným účtovným dokladom, ktoré boli v maďarskom jazyku (doklady o spôsobe úhrady
za vydané faktúry spoločnosti Acelkér Kft. (Maďarsko, reťazce 1/ až 4/) a JP Fémker Kft. (Maďarsko,
reťazec 1/ a 4/).

Následne v písomnom vyjadrení doručenom správcovi dane 17.09.2018 žalobca sám popísal priebeh
obchodovania s hutným tovarom; dlhodobo udržiaval obchodné vzťahy s pochybnými maďarskými
odberateľmi so slabým ekonomickým zázemím; žalobca potvrdil, že veľkým spoločnostiam vedel
dodať tovar iba cez sprostredkovateľov, t.j. sporných odberateľov, takže aj napriek tomu, že žalobca
nakupoval tovar priamo od výrobcov, či známych spoločností, nebol v podnikaní a výbere priamych

svojich odberateľov nezávislý; žalobca neobjasnil ani nevysvetlil, ak účel mali dodávky neopracovanej
betonárskej ocele (BO), ktoré prebiehali v ten istý deň v rámci reťazca 4/ t.j. OAM Ozdi Acélmuvek
Kft. (Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › Acélker Kft. (Maďarsko) › JP Fémker Kft. (Maďarsko);
žalobca potvrdil, že nemal žiadne opatrenia na zabezpečenie straty vlastných príjmov od pochybných
zahraničných spoločností a v odpovedi na otázku ohľadne pokračovania v obchodných vzťahoch s

Acélker Kft., ktorá dlhodobo vykazovala finančnú nespoľahlivosť, žalobca uviedol, že tieto ich vzťahy
boli korektné a k 28.08.2018 sú všetky ich záväzky vyrovnané.
V ďalšom písomnom vyjadrení doručenom správcovi dane 20.09.2018 žalobca oznámil, že účtovníctvo
v období február 2011 robila externá účtovná firma (účtovala do 08/2011 a od 08/2011 účtovníctvo
viedla zamestnankyňa žalobcu, ktorá keďže účtovala v inom účtovnom programe nahodila duplicitne

účtovníctvo od januára 2011), ktorá účtovala podľa toho, ako jej boli doručené účtovné doklady, takže
dochádzalo k časovému posunu uplatnenia odpočítania dane; na žiadosť správcu dane účtovníčkou
žalobcu vytlačené daňové zostavy z PC žalobcu neboli podkladom pre daňové priznanie za obdobie01 - 07/2011, preto žalobca žiadal, aby správca dane neprihliadal na predloženú evidenciu DPH a aby
si vyžiadal podklady od OČTK.
1.1. V rámci reťazca 1/, o spoločnosti HUTA Celsa Ostrowiec Sp. Z.o.o. (Poľsko) bolo správcom dane

ustálené, že v tomto reťazci 1/ bol prvým dodávateľom betonárskej ocele (BO) žalobcovi a tiež aj jej
výrobcom a žalobca jej hradil tovar formou predplatby.
1.2. V rámci reťazca 1/, preverením o spoločnosti Acélker Kft. (Maďarsko), ktorá bola v reťazci 1/
prvým odberateľom BO od žalobcu, správca dane zistil z MVI (23.02.2015 – 17.02.2016), že za
rok 2011 síce podala daňové priznanie k DPH, avšak DPH nebola zaplatená, pričom na základe

dožiadaniami získaných informácii aj o iných spoločnostiach (skladovateľov) boli zistené v Acélker
Kft. podanom daňovom priznaní veľké rozdiely; spoločnosť mala nedoplatky na DPH, o výške
ktorých maďarská finančná správa neposkytla bližšie informácie, aj keď na to bola správcom dane
dopytovaná; táto spoločnosť nevykonávala žiadnu reálnu obchodnú činnosť len vystavovala faktúry;
jej spoločník s 20% podielom Tóth Henrik, ktorý je súčasne bratom konateľa tejto spoločnosti, pri
výsluchu uviedol, že okrem Acélker Kft. mal pracovný pomer a aj 10% podiel aj v ďalšej bratovej

spoločnosti INKURENCIA Kft., ktoré spoločnosti neuhrádzali dodávateľom za tovar a ich podlžnosti
za nich vysporiadala ďalšia bratova spoločnosť VAS FERRO Kft., pretože tieto spoločnosti zanikli a
jeho brat chcel nadviazať obchodný kontakt s dodávateľmi, ktorým tieto spoločnosti dlhovali, nový
obchodný kontrakt už v mene VAS FERRO Kft.; Acélker Kft. nevykonávala reálne obchodnú činnosť
len vystavovala faktúry a vykazovala vysoko stratovú činnosť (hodnoty nadobudnutia tovaru z iného

členského štátu a tovar nakúpený v tuzemsku bol vyšší ako vykázané zdaniteľné príjmy), spoločnosť
bola zadlžená, vykazovala slabú ekonomickú spôsobilosť, bola bez finančných prostriedkov. Spoločnosť
Acélker Kft. deklarovala v Maďarsku obchodné vzťahy s rovnakými odberateľmi, ako v predchádzajúcich
zdaňovacích obdobiach s ňou personálne prepojená spoločnosť INKURENCIA Kft.. Podľa vyjadrenia
konateľa žalobcu s Acélker Kft. nadviazal spoluprácu sám žalobca od mája 2011, pričom žalobca už

vo februári 2011 vykonával fakturácie s oslobodením pre INKURENCIA Kft., ktorá nemala finančné
prostriedky na zaplatenie a ktorej konateľom bola identická osoba ako v Acélker Kft.. Spoločnosť
Acélker Kft. nemala priestory na výkon ňou deklarovanej ekonomickej činnosti (veľkoobchod), v pozícii
zmiznutého obchodníka (missing trader) bola súčasťou karuselových podvodných reťazcov maďarských
a slovenských spoločností (viď spontánne poskytnutie informácií od materskej finančnej správy z roku

2014). Prepravné doklady v mesiaci júl 2011 súvisiace s dodaním tovaru pre Acélker Kft. ako pre
žalobcovho prvého odberateľa buď neobsahovali žiadnu pečiatku alebo sa na nich nachádzali pečiatky
už v poradí ďalších odberateľov žalobcu s to spoločností JP Fémker Kft. (Maďarsko, reťazce 1/ a 4/);
DUTRADE Zrt. (Maďarsko, reťazec 2/) alebo ARCELORMITTAL Distribution Hungary Kft. (Maďarsko,
reťazec 3/).

1.3. V rámci reťazca 1/, preverením spoločnosti JP Fémker Kft. (Maďarsko), ktorá bola v reťazci
1/ druhým odberateľom BO od žalobcu, pričom v mesiacoch január, február a máj 2011 bola
prvým odberateľom neopracovanej BO od žalobcu, správca dane zistil z MVI (23.08.2016 –
20.10.2017), že disponovala vhodnými zamestnancami, strojmi a vybavením na spracúvanie BO,
avšak nespolupracovala so správcom dane a nepredložila doklady na odstránenie pochybností či

zaúčtovaný finančný tok zodpovedal aj skutočnosti; v roku 2011 nakupovala od žalobcu BO a potom
ju predávala veľkým spoločnostiam – Hid Zrt., PV Femker Kft (v likvidácii) a aj žalobcovi; bola
zapojená do preverovaných obchodov na pozícii broker (obchodník) a cit „Aby táto maďarská spoločnosť
sa mohla vyhnúť povinnosti zaplatiť DPH pri nadobudnutí tovaru zo Slovenska a mohla si uplatniť
právo na odpočítanie DPH z maďarských tuzemských dodávok, určujúcim bola ochota kontrolovanej

spoločnosti (rozumej žalobcu) vyhotoviť faktúry s oslobodením (...) na inú maďarskú spoločnosť, než
na reálneho maďarského príjemcu.“
V súvislosti s reťazcom 1/ - [HUTA Celsa Ostrowiec Sp. Z.o.o. (Poľsko) › žalobca (Slovensko) › Acélker
Kft. (Maďarsko) › JP Fémker Kft. (Maďarsko)], správca dane uzavrel, že v jeho rámci žalobca udržiaval
obchodný vzťah s ekonomicky málo spôsobilou maďarskou spoločnosťou Acélker Kft., ktorá bola

v rozhodnom zdaňovacom období jeho strategickým odberateľom s rozhodným objemom fakturovaného
tovaru, ktorá však bola bez finančných prostriedkov, bola zadlžená (vyplýva z výpovede spoločníka
Tótha Henrika) a jej spoločníkom alebo konateľom boli identicky, ako v skorších zdaňovacích obdobiach
v INKURENCIA Kft., bratia Tóthovci. BO poľského pôvodu bola prepravená (s uplatnením oslobodenia
od DPH) na Slovensko, aby žalobca (s uplatnením oslobodenia od DPH) túto BO bez úpravy

cez zmiznutého obchodníka Acélker Kft. prepravil späť k maďarskej spoločnosti JP Fémker Kft., ktorá
čerpala DPH. Žalobca mal v súvislosti s obchodovaním s poľskou oceľou nízku ziskovosť, keďže BO
objednal, zaplatil, na Slovensku uskladnil na dva týždne, znášal náklady na výkladku a nákladku,
či administratívu a maržu mal 5,- Eur/tonu. Žalobca v Poľsku nakúpenú BO fakturačne nasmerovaldo umelo vytvoreného fakturačného reťazca, pričom správca dane nemal pochybnosti o materiálnom
základe prijatých faktúr, ani o uskutočnenej preprave žalobcom, v mesačnom predstihu v poľskej hute
objednaného a zaplateného tovaru, ktorý smeroval cez zmiznutého obchodníka (Acélker Kft.) priamo

k druhému odberateľovi (JP Fémker Kft.), ktorý však mal priame obchodné vzťahy priamo s poľskou
hutou (HUTA Celsa Ostrowiec Sp. Z.o.o.), takže si vedel a mohol nakúpiť BO s oslobodením bez DPH
priamo od huty, nie od žalobcu, v ktorom dôsledku správca dane uzavrel, že cieľom tohto reťazca 1/
bolo vytvoriť podmienky, aby konečný odberateľ nakúpili tovar s 27% sadzbou DPH od maďarského
dodávateľa, ktorú DPH v Maďarsku nikto neodviedol – preto poľská BO bola teda určená priamo

predruhéhomaďarskéhoodberateľaJPFémkerKft.,ajkeďtátomalapriameobchodnévzťahyspoľskou
hutou, a fakturácie žalobcu smerovali cez nespoľahlivú spoločnosť Acélker Kft..
2.1. V rámci reťazca 2/, preverením o spoločnosti OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko), ktorá bola v
reťazci 2/ prvým dodávateľom betonárskej ocele (BO) žalobcovi a tiež aj jej výrobcom, správca dane
zistil z MVI (23.08.2016 – 05.05.2017), že za dodávky BO od tohto dodávateľa žalobca hradil cenu
bezhotovostnepredjejdodanímalebopočasprebiehajúcichdodávokstým,žežalobcamávúčtovníctve

faktúry od tohto dodávateľa, ktorý je identifikovaný pre DPH v inom členskom štáte.
2.2. V rámci reťazca 2/, preverením o spoločnosti Acélker Kft. (Maďarsko), ktorá bola v reťazci 2/ prvým
odberateľom BO od žalobcu, správca dane zistil z MVI (23.02.2015 – 17.02.2016) – viď vyššie k reťazcu
1/ (bod. 1.2., pozn. súdu).
2.3. V rámci reťazca 2/, preverením o spoločnosti DUTRADE Zrt. (Maďarsko), ktorá bola v reťazci 2/

druhým odberateľom maďarskej BO od žalobcu, správca dane zistil z MVI (23.08.2016 – 29.09.2016), že
tátospoločnosťplatilažalobcovizadodávkytovarunamiestoprvéhoodberateľaAcélkerKft.(Maďarsko);
DUTRADE Zrt. nemala technológiu na spracovanie hutných produktov a tovar nakupovala hlavne kvôli
jeho ďalšiemu predaju.
V súvislosti s reťazcom 2/ - [OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › Acélker

Kft. (Maďarsko) › DUTRADE Zrt. (Maďarsko)] správca dane uzavrel, že v jeho rámci žalobca udržiaval
obchodný vzťah s ekonomicky málo spôsobilou maďarskou spoločnosťou Acélker Kft., ktorá bola
v rozhodnom zdaňovacom období jeho strategickým odberateľom s rozhodným objemom fakturovaného
tovaru, ktorá však bola bez finančných prostriedkov, bola zadlžená (vyplýva z výpovede spoločníka
Tótha Henrika) a jej spoločníkom alebo konateľom boli identicky, ako v skorších zdaňovacích obdobiach

v INKURENCIA Kft., bratia Tóthovci. Porovnaním dokladov v účtovnej evidencii DPH žalobcu, ktorá
bola predložená pri začiatku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2011 neboli zahrnuté faktúry
(FP20110501 z 29.07.2011; FP20110491 z 26.07.2011; FP20110499 z 28.07.2011 a FP20110498 z
28.07.2011) od dodávateľa OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) a neboli zahrnuté ani v evidencii
DPH pre august 2011, aj keď v pôvodnej evidencii DPH vypracovanej predchádzajúcou ekonómkou

žalobcu zahrnuté boli. Žalobcovi všetka dodaná maďarská BO bola následne bez úpravy expedovaná
naspäť do Maďarska cez pochybnú spoločnosť Acélker Kft. k ďalšej maďarskej spoločnosti DUTRADE
Zrt. (Maďarsko, reťazec 2/), ktorá si uplatňovala právo na odpočítanie DPH aj keď v celom fakturačnom
reťazci nedošlo k jej odvedeniu, t.j. maďarská BO bola prepravená s uplatnením oslobodenia
od DPH na Slovensko, aby ju žalobca s uplatnením oslobodenia od DPH prepravil bez úpravy

cez zmiznutého obchodníka (Acélker Kft.) späť aj v tomto reťazci 2/ maďarskej spoločnostiam
DUTRADEZrt.,ktoráčerpalaDPH.Žalobcatakumožnilvytvorenieokolnosti,abyfakturačnenasmeroval
dodávky cez pochybnú spoločnosť (Acélker Kft.), ktorá neodviedla DPH, k spoločnostiam, ktoré
napriek neodvedeniu DPH v reťazci obchodníkov, uplatnili si právo na odpočítanie 27% DPH z faktúr
od zmiznutého obchodníka ((Acélker Kft.).

3.1. V rámci reťazca 3/, preverením o spoločnosti OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko), ktorá bola v
reťazci 3/ prvým dodávateľom betonárskej ocele (BO) žalobcovi a tiež aj jej výrobcom, správca dane
zistil z MVI (23.08.2016 – 05.05.2017) - viď vyššie k reťazcu 2/ (bod. 2.1., pozn. súdu).
3.2. V rámci reťazca 3/, preverením o spoločnosti Acélker Kft. (Maďarsko), ktorá bola v reťazci 3/ prvým
odberateľom BO od žalobcu, správca dane zistil z MVI (23.02.2015 – 17.02.2016) – viď vyššie k reťazcu

1/ (bod. 1.2., pozn. súdu).
3.3. V rámci reťazca 3/, preverením o spoločnosti ARCELORMITTAL Distribution Hungary Kft.
(Maďarsko), ktorá bola v reťazci 3/ fakturačne druhým odberateľom maďarskej BO od žalobcu, správca
dane zistil z MVI (23.02.2015 – 26.01.2016), že táto spoločnosť mala obchodný vzťah so spoločnosťou
Acélker Kft., medzi ktorými však nie je žiadne personálne prepojenie s tým, že v zdaňovacom období

júl 2011 od Acélker Kft. nakúpená BO bola v tej istej hmotnosti a s tým istým autom a zväčša v ten
istý deň prijatá do skladu a ARCELORMITTAL Distribution Hungary Kft. (Maďarsko), ako druhého
odberateľa na základe faktúr od spoločnosti Acélker Kft., avšak už v nižšej jednotkovej cene 490,- Eur/
tona, než za akú bola BO nakúpená spoločnosťou Acélker Kft. od žalobcu 580,- Eur/tona. Získanéinformácie nasvedčujú, že táto spoločnosť bola zapojená na preverovaných dodávkach na pozícii broker
(obchodník), aby sa mohla vyhnúť povinnosti zaplatiť DPH pri nadobudnutí tovaru zo Slovenska a mohla
si uplatňovať právo na odpočet DPH z maďarských tuzemských dodávok, k čomu bola nevyhnutnou

ochota žalobcu vyhotovovať faktúry s oslobodením na túto maďarskú spoločnosť odlišnú od spoločnosti
reálneho maďarského príjemcu
V súvislosti s reťazcom 3/ - [OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › Acélker
Kft. (Maďarsko) › ARCELORMITTAL Distribution Hungary Kft. (Maďarsko)] správca dane uzavrel, že v
jeho rámci žalobca udržiaval obchodný vzťah s ekonomicky málo spôsobilou maďarskou spoločnosťou

Acélker Kft., ktorá bola v rozhodnom zdaňovacom období jeho strategickým odberateľom s rozhodným
objemom fakturovaného tovaru, ktorá však bola bez finančných prostriedkov, bola zadlžená (vyplýva
z výpovede spoločníka Tótha Henrika) a jej spoločníkom alebo konateľom boli identicky, ako v
skorších zdaňovacích obdobiach v INKURENCIA Kft., bratia Tóthovci. Porovnaním dokladov v účtovnej
evidencii DPH žalobcu, ktorá bola predložená pri začiatku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
júl 2011 neboli zahrnuté faktúry (FP20110501 z 29.07.2011; FP20110491 z 26.07.2011; FP20110499

z 28.07.2011 a FP20110498 z 28.07.2011) od dodávateľa OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) a
neboli zahrnuté ani v evidencii DPH pre august 2011, aj keď v pôvodnej evidencii DPH vypracovanej
predchádzajúcou ekonómkou žalobcu zahrnuté boli. Žalobcovi všetka dodaná maďarská BO bola
následne bez úpravy expedovaná naspäť do Maďarska cez pochybnú spoločnosť Acélker Kft. k ďalšej
maďarskej spoločnosti ARCELORMITTAL Distribution Hungary Kft. (Maďarsko, reťazec 3/), ktorá si

uplatňovala právo na odpočítanie DPH aj keď v celom fakturačnom reťazci nedošlo k jej odvedeniu,
t.j. maďarská BO bola prepravená s uplatnením oslobodenia od DPH na Slovensko, aby ju žalobca
suplatnenímoslobodeniaodDPHprepravilbezúpravycezzmiznutéhoobchodníka(AcélkerKft.)späťaj
v tomto reťazci 3/ maďarskej spoločnostiam ARCELORMITTAL Distribution Hungary Kft., ktorá čerpala
DPH. Žalobca tak umožnil vytvorenie okolnosti, aby fakturačne nasmeroval dodávky cez pochybnú

spoločnosť (Acélker Kft.), ktorá neodviedla DPH, k spoločnostiam, ktoré napriek neodvedeniu DPH
v reťazci obchodníkov, uplatnili si právo na odpočítanie 27% DPH z faktúr od zmiznutého obchodníka
((Acélker Kft.).
4.1. V rámci reťazca 4/, preverením o spoločnosti OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko), ktorá bola v
reťazci 4/ prvým dodávateľom betonárskej ocele (BO) žalobcovi a tiež aj jej výrobcom, správca dane

zistil z MVI (23.08.2016 – 05.05.2017) - viď vyššie k reťazcu 2/ (bod. 2.1., pozn. súdu).
4.2. V rámci reťazca 4/, preverením o spoločnosti Acélker Kft. (Maďarsko), ktorá bola v reťazci 4/ prvým
odberateľom BO od žalobcu, správca dane zistil z MVI (23.02.2015 – 17.02.2016) – viď vyššie k reťazcu
1/ (bod. 1.2., pozn. súdu).
4.3. V rámci reťazca 4/, preverením spoločnosti JP Fémker Kft. (Maďarsko), ktorá bola v reťazci 4/

druhým odberateľom BO od žalobcu, pričom v mesiacoch január, február a máj 2011 bola prvým
odberateľom neopracovanej BO od žalobcu, správca dane zistil z MVI (23.08.2016 – 20.10.2017) - viď
vyššie k reťazcu 1/ (bod. 1.3., pozn. súdu).
V súvislosti s reťazcom 4/ - [OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › Acélker
Kft. (Maďarsko) › JP Fémker Kft. (Maďarsko)], správca dane uzavrel, že v jeho rámci žalobca udržiaval

obchodný vzťah s ekonomicky málo spôsobilou maďarskou spoločnosťou Acélker Kft., ktorá bola
v rozhodnom zdaňovacom období jeho strategickým odberateľom s rozhodným objemom fakturovaného
tovaru, ktorá však bola bez finančných prostriedkov, bola zadlžená (vyplýva z výpovede spoločníka
Tótha Henrika) a jej spoločníkom alebo konateľom boli identicky, ako v skorších zdaňovacích obdobiach
v INKURENCIA Kft., bratia Tóthovci. Porovnaním dokladov v účtovnej evidencii DPH žalobcu, ktorá

bola predložená pri začiatku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2011 neboli zahrnuté faktúry
(FP20110501 z 29.07.2011; FP20110491 z 26.07.2011; FP20110499 z 28.07.2011 a FP20110498 z
28.07.2011) od dodávateľa OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) a neboli zahrnuté ani v evidencii DPH
pre august 2011, aj keď v pôvodnej evidencii DPH vypracovanej predchádzajúcou ekonómkou žalobcu
zahrnuté boli. Žalobcovi všetka dodaná maďarská BO bola následne bez úpravy expedovaná naspäť

do Maďarska cez pochybnú spoločnosť Acélker Kft. k ďalšej maďarskej spoločnosti JP Fémker Kft.
(Maďarsko, reťazec 4/), ktorá si uplatňovala právo na odpočítanie DPH aj keď v celom fakturačnom
reťazci nedošlo k jej odvedeniu, t.j. maďarská BO bola prepravená s uplatnením oslobodenia od DPH
na Slovensko, aby ju žalobca s uplatnením oslobodenia od DPH prepravil bez úpravy cez zmiznutého
obchodníka (Acélker Kft.) späť aj v tomto reťazci 4/ maďarskej spoločnostiam JP Fémker Kft., ktorá

čerpala DPH. Žalobca tak umožnil vytvorenie okolnosti, aby fakturačne nasmeroval dodávky cez
pochybnú spoločnosť (Acélker Kft.), ktorá neodviedla DPH, k spoločnostiam, ktoré napriek neodvedeniu
DPH v reťazci obchodníkov, uplatnili si právo na odpočítanie 27% DPH z faktúr od zmiznutého
obchodníka ((Acélker Kft.).V rámci všetkých štyroch obchodných reťazcov tak správca dane vyrubil žalobcovi DPH v sume
61 920,08 Eur a to v zdaňovacom období júl 2011 z, v rozhodnutí označených odberateľských faktúr
v hodnote 371 520,50 Eur po znížení o DPH v sume 309 600,42 Eur (371 520,50 – 309 600,42 =

61 920,08).
Správca dane sumarizoval, že žalobca v 07/2011 obchodoval s hutným materiálom, najmä s BO, ktorú
nakupoval prevažne z Maďarska, neskôr aj z Poľska a v neopracovanom stave ju predával výlučne
do Maďarska; v rozhodnom zdaňovacom období 07/2011 správca dane nespochybňuje uskutočnenie
prepráv reálneho tovaru (BO), nespochybňuje existenciu tovaru (BO), ale poukazuje na okolnosti,

ktoré svedčia o vedomosti žalobcu o zapojení sa do vytvárania účelových fakturačných reťazcov,
ktoré umožnili uplatnenie práva na odpočítanie DPH na druhom/treťom maďarskom odberateľovi bez
toho, aby došlo k odvedeniu DPH s tým, že žalobca mal v týchto reťazcoch pozíciu buffer-a; hutný
tovar bol cez naplánované reťazce zväčša vrátený do krajiny kde bol aj vyrobený cez zmiznutých
obchodníkov; obchodovanie prebiehalo v rámci schémy, kedy žalobca nakupoval BO zo zahraničia
(Maďarsko, Poľsko) a žalobca následne tento tovar fakturoval maďarskému obchodníkovi na pozícii

zmiznutého obchodníka (Acélker Kft.), ktorý však nebol skutočným príjemcom tovaru, tovar bol následne
prefakturovaný na ďalšiu maďarskú spoločnosť. Tovar, ktorý bol v mesiaci júl 2011 fakturovaný žalobcom
maďarskému odberateľovi Acélker Kft., bol v tej istej hmotnosti, s tým istým autom, zväčša v ten istý deň
prijatý do skladu avšak už priamo u druhého odberateľa na základe faktúr vystavených spoločnosťou
Acélker Kft., ale už v nižšej jednotkovej cene 490,- Eur/t, než za akú bol tento tovar nakúpený

spoločnosťou Acélker Kft. 580,- Eur/t. Maďarská BO bola po jej nakúpení žalobcom do maďarského
výrobcu následne bez úpravy expedovaná naspäť do Maďarska cez pochybnú spoločnosť Acélker
Kft. k ďalším maďarským spoločnostiam - DUTRADE Zrt. (Maďarsko, reťazec 2/); ARCELORMITTAL
Distribution Hungary Kft. (Maďarsko, reťazec 3/) a JP Fémker Kft. (Maďarsko, reťazce 1/ a 4/), ktoré
si uplatňovali právo na odpočítanie DPH aj keď v celom fakturačnom reťazci nedošlo k jej odvedeniu,

t.j. maďarská BO bola prepravená s uplatnením oslobodenia od DPH na Slovensko, aby ju žalobca
s uplatnením oslobodenia od DPH prepravil bez úpravy cez zmiznutého obchodníka (Acélker Kft.) späť
do Maďarska k spoločnostiam DUTRADE Zrt. (Maďarsko, reťazec 2/); ARCELORMITTAL Distribution
Hungary Kft. (Maďarsko, reťazec 3/) a JP Fémker Kft. (Maďarsko, reťazce 1/ a 4/). Ak by spoločnosť
Acélker Kft. (Maďarsko) bola iba sprostredkovateľom pri dodávkach poľskej BO do Maďarska (reťazec

1/), mohla a aj mala žalobcovi fakturovať províziu za množstvo sprostredkovaného predaja čo nerobila,
pričom pri sprostredkovaní predaja maďarskej BO (reťazce 2/ až 4), by už Acélker Kft. reálne žalobcu
nepotrebovala a tento by v obchodnom reťazci nefiguroval. Žalobca cez spoločnosť Acélker Kft. iba
posúval tovar na ďalšie maďarské spoločnosti, pričom celkovo za všetky kontrolované obdobia roku
2011, iba v 35 % bola platba uhradená na účet žalobcu a aj v naúčtovaných úhradách bolo zistené, že

tieto neuhradil prvý odberateľ žalobcu (Acélker Kft.) ako to účtoval žalobca, ale došlo k hotovostnému
vkladu na účet žalobcu na Slovensku. Správca dane vyzval žalobcu k predloženiu dokladov za účelom
spárovania ním prijatých platieb s jeho vlastnými faktúrami, avšak žalobcom predložené doklady
neumožňujú verifikovať a priraďovať úhrady k faktúram v roku 2011, ktoré vystavil žalobca. Žalobca
viedol skladovú evidenciu neprehľadným spôsobom, na veľkom množstve skladových kariet k tomu

istému tovaru, každý rok menil čísla skladových kariet a neviedol oddelenú účtovnú evidenciu skladu k
dodávkam,ktoréprebiehalimimoareálužalobcuzčohovyplývaskreslenáinformačnáhodnotaskladovej
evidencie; žalobca počas celého roku 2011 expedoval tovar pochybným maďarským spoločnostiam na
napriek tomu, že mal voči nim neuhradené svojej faktúry a neskôr dochádzalo k účtovnému postúpeniu
pohľadávok. Podľa správcu dane, žalobca aj keď mohol ukončiť obchodnú spoluprácu z dôvodu

neuhradených faktúr v lehote ich splatnosti, tak neurobil, čo poukazuje na to, že žalobca pri dodávkach
maďarským odberateľom nekonal nezávisle, ale podľa vopred premyslenej schémy obchodníkov tak,
aby sa vytvorili podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH bez toho, aby táto bola v
predchádzajúcom fakturačnom pohybe odvedená. Správca dane konštatoval, že faktúry vystavené pre
Acélker Kft. (Maďarsko) v dňoch 10.07.2011 a 17.07.2011 neboli touto spoločnosťou uhradené (celkovo

nebolo uhradených 8 faktúr aj za obdobie august 2011, september 2011, október 2011 a november 2011,
pozn.); správca dane konštatoval, že na účtovných dokladoch poskytnutých žalobcom boli skreslené
údaje, keďže na nich boli uvedené mená osôb, ktoré v júli 2011 neboli zamestnancami žalobcu
napr. Ing. Kočišová; správca dane konštatoval, že v roku 2011 dvom najväčším svojim odberateľom,
ktorí boli personálne prepojené, pričom jedným z nich bola Acélker Kft. (Maďarsko) a druhým bol

INKURENCIA Kft. (táto sa nenachádzala ani v jednom zo štyroch, v rozhodnom zdaňovacom období,
preverovaných pochybných obchodných reťazcoch, pozn.), žalobca fakturoval tovar celkovo v sume 5
141 577,- Eur, pričom úhrady od Acélker Kft. (Maďarsko) v roku 2011 nebolo možné verifikovať podľa
zaúčtovaných platieb žalobcom, pretože žalobca na podnikateľskom účte neprijal od nej žiadne platbyalebo žalobca prijaté úhrady od Acélker Kft. (Maďarsko) účtoval s odlišnými dátumami, než aké boli
uvedené vo výpisoch z účtu. Za zdaňovacie obdobie júl 2011 sa v zostave DPH vyhotovenej žalobcom
nenachádzajú prijaté faktúry od OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) – FP20110501 s dátumom

dodania 29.07.2011, FP20110491 s dátumom dodania 26.07.2011, FP20110499 s dátumom dodania
28.07.2011 a FP20110498 s dátumom dodania 28.07.2011 aj keď pôvodnej evidencii DPH boli tieto
uvedené, a súčasne sa tieto faktúry nenachádzajú v evidencií DPH za august 2011, ktorú vyhotovila
zamestnankyňa žalobcu. Svedkyňa Mária Köblöšová potvrdila, že do augusta 2011 alebo do septembra
2011 robila pre žalobcu účtovníctvo iná externá firma a v priebehu roku 2011 musela nanovo naúčtovať

všetkozprvéhopolroka2011,t.j.bankovévýpisy,internédoklady,dodávateľskéfaktúry,faktúrypokladňu
atď., pričom vylúčila, žeby spiatočne niečo opravila v účtovnej evidencii, ktoré tvrdenia boli správcom
dane spochybnené, pretože pri porovnaní účtovných dokladov predložených správcovi dane žalobcom a
dokladov získaných od OČTK bol zistený opak. K zdaňovaciemu obdobiu júl 2011 správca dane uviedol,
že podľa predloženej evidencie DPH za júl 2011 vytlačenej 04.11.2014, žalobca vykazoval odlišnú sumu
hodnoty nadobudnutého tovaru z iného členského štátu, než ako uviedol v podanom daňovom priznaní

za júl 2011, ktoré bolo podané 22.08.2011, ktorú nezrovnalosť žalobca vysvetlil tým, že v júli 2011 menili
externú účtovníčku na internú zamestnankyňu, ktorá nanovo naúčtovala faktúry podľa dátumu dodania
s tým, že externá účtovníčka účtovala faktúry do mesiaca, v ktorom dostala faktúry nie podľa dátumu
dodania uvedeného na faktúrach s tým, že žalobca dodatočné daňové priznanie nepodával, pretože
podľa jeho názoru zmeny sa týkali iba nadobudnutia tovaru, ktoré neovplyvňuje výšku jeho daňovej

povinnosti. Správca dane uviedol, že pri svojich zisteniach vychádzal z pôvodných účtovných dokladov
vydaných OČTK v marci 2014, v ktorých boli za júl 2011 zaúčtované všetky faktúry za tovar od OAM
Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) s dátumom dodania júl 2011, avšak v novo vypracovanej evidencii DPH
sa nachádzala iba časť týchto faktúr a chýbajúca časť faktúr sa nenachádzala ani v evidencii DPH za
august 2011, avšak v celkovej zostave všetkých prijatých faktúr za rok 2011 sú uvedené všetky faktúry

s dátumom dodania júl 2011 v dôsledku čoho má správca dane za spochybnené tvrdenie žalobcu, že
rozdiely vznikli z dôvodu, že žalobca nanovo zaúčtoval všetky prijaté faktúry podľa dátumu dodania.
KonateľžalobcuRudolfBodnárnavýsluchu07.08.2019uviedol,žepoznalibasvojhoprvéhoodberateľa,
no nepoznal konečného príjemcu tovaru čo je v rozpore s objednaním prepravy a z vystavovanie
prepravných dokladov a prepravných a ložných dokladov vystavených žalobcom. Správca dane totižto

vykonal dokazovanie aj požiadavkou o súčinnosť podnikateľské subjekty, ktoré na objednávku žalobcu
vykonávali prepravu tovaru, pričom od dopravcu Roland Mollár RM TRADING (Čierna nad Tisou) a
od STAVIMPEX Logistik s.r.o. (Čierne Pole, tu bolo vykonané aj miestne zisťovanie), správca dane
zistil na základe poskytnutých dokladov, že žalobca si objednával prepravu nie pre prvého odberateľa
Acélker Kft., ale pre konečného príjemcu t.j. DUTRADE Zrt. (Maďarsko- reťazec 2/) a ARCELORMITTAL

Distribution Hungary Kft. (Maďarsko - reťazec 3/).
Podľazistenísprávcudaneuvšetkýchmaďarskýchodberateľovžalobcuvroku2011došlokformálnemu
splneniupovinnostiatokpodaniudaňovýchpriznanínaDPHstýmvšak,žeztýchtopodaníbolozistené,
že všetci odberatelia žalobcu vykazovali vysoko stratovú činnosť, v daňových priznaniach uvádzali
odlišné údaje o hodnote nadobudnutia tovaru v porovnaní s hodnotou zo systému VIES, ktorú mali

tieto spoločnosti viesť, pričom hodnota nákupu tovarov u nich bola vyššia ako hodnota nimi vykázaných
tržieb, odberatelia žalobcu deklarovali ekonomickú činnosť v krátkom časovom období iba niekoľkých
mesiacov a maďarský správca dane evidoval voči týmto spoločnostiam nedoplatky na daniach.
Zo zistení správcu dane vyplynulo, že doklady boli žalobcom vyhotovované formálne a neodrážali reálny
skutkový stav; žalobca predával tovar pochybným spoločnostiam, bez zálohy, dával pokyny na vykládku

tovaru iným spoločnostiam, než na aké bol tovar fakturovaný; úhrady/zálohy boli prijímané od iných
spoločností než, ktorým bol tovar fakturovaný s oslobodením; nákup tovaru z jedného štátu a jeho
okamžitý alebo neskorší vývoz do toho istého štátu.
Správca dane podotkol, že je vecou žalobcu tak, ako každého iného daňového subjektu, aby si v záujme
minimalizácie obchodného rizika riadne preveroval osoby s ktorými uskutočňuje svoju podnikateľskú

činnosť, aby si zaobstaral dostatok informácií o týchto obchodných partneroch a dodržal bežný štandard
podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika s tým, že pri daňovej kontrole nebolo verifikované, žeby
žalobca túto ostražitosť proti strate vlastných príjmov dodržiaval. Nebolo potvrdené, že by výsledkom
ekonomickejčinnostižalobcubolzisk,žalobcavykazovalformálnuziskovosť,vysokýstavneuhradených
pohľadávok najmä od maďarských odberateľov, čo korešponduje so závermi správcu dane, že v

účtovníctve prevažujú také zaúčtované dátumy úhrad k faktúram, ktoré nezodpovedajú skutočnosti
prijatých úhrad a v skladovej evidencii žalobcu sa nachádzali rozdielne predajné ceny BO rovnakého
pôvodu, pre rovnakého odberateľa a v rovnakých dňoch predaja s tým, že účtovná evidencia žalobcubola značne neprehľadná čo vzbudzuje pochybnosti o správnosti a presnosti vedenia účtovníctva
(zneprehľadnenie tovarového a finančného toku v účtovných záznamoch žalobcu).
Správcadanezáveromuviedolcit.„Správcadanemázato,žezistenérozporypriverifikovanífinančného

toku,vkontexteodlišnýchpríjemcovtovaru,vkontextezískanýchinformáciíoodberateľochodmaterskej
finančnej správy, v kontexte deficitu prijatých platieb za fakturované služby, v kontexte nedôveryhodnosti
k predkladaným účtovným záznamom daňového subjektu, spochybňujú ekonomické opodstatnenie
sporných dodávok. Zistené okolnosti spochybňujú ekonomický motív RB, Veľké Kapušany s.r.o.,
udržiavať obchodné vzťahy s neznámymi maďarskými odberateľmi, pre ktorých zabezpečoval tovar z

Maďarska alebo RB, Veľké Kapušany s.r.o. hradil prepravu tovaru k odlišným maďarským príjemcom
(než k akej spoločnosti bolo uplatnené oslobodené od DPH na faktúre), ale s ktorými už bol v priamom
obchodnéhovzťahu(...ARCELORMITTALDistributionHungaryKft.vroku2011(reťazec3/,pozn.súdu),
JP Fémker Kft. (reťazec 1/ a 4/, pozn. súdu) alebo druhý/tretí odberatelia hradili za tovar priamo na
účet kontrolovanej spoločnosti ... JP Fémker Kft. (reťazec 1/ a 4/, pozn. súdu) alebo aj keď RB, Veľké
Kapušany s.r.o. v rámci postúpení pohľadávok získal faktúry k následnému pohybu tovaru, z ktorých

vyplývalo, že u prvých odberateľov dochádzalo aj k zníženiu jednotkovej ceny. RB, Veľké Kapušany
s.r.o., napriek týmto zisteným okolnostiam, o ktorých nemohla nevedieť pokračovala v obchodných
dodávkach... Daňový subjekt voči maďarským odberateľom neuplatňoval pokuty a úroky z omeškania,
aj keď sa s odberateľmi na tom zmluvne dohodol ...“
Žalobca bol o správcom dane zistených skutočnostiach informovaný v oznámení doručenom mu

02.10.2018 a taktiež protokole z 23.10.2018, no žiadnym spôsobom zistené pochybnosti správcu dane
nevyvrátil so záverom, že žalobca svojím zapojením do zistených obchodných reťazcov umožnil získať
daňovú výhodu spoločnostiam na inom stupni reťazca.
Rozhodnutie správcu dane bolo žalobcovi doručené 19.09.2019.

6.Žalobcavosvojomodvolaníprotirozhodnutiusprávcudaneč.102188510/2019z18.09.2019namietal
správcom dane nedostatočné zistenie skutkového stavu, keďže podľa žalobcu, správca dane zisťoval
iba skutočnosti v neprospech žalobcu a nezabezpečil si úplnú účtovnú dokumentáciu žalobcu, ktorá bola
v origináloch predložená NAKA, v súvislosti s námietkou ktorou má žalobca za to, že so správcom dane
spolupracoval a tak po materiálnej ako aj po formálnej stránke dodanie tovaru preukázal, čo správca

dane nevyvrátil; namietal, že napriek vedomosti správcu dane z jeho činnosti z iných kontrol, tento
vykonal v danej veci dožiadanie o MVI po piatich rokoch, kedy už bolo dokazovanie spojené so značnými
ťažkosťami a v ktorom dôsledku správca dane z MVI ani nezískal odpovede na potvrdenie svojich
pochybností (odmietnutie vykonania výsluchu konateľa žalobcovho odberateľa z dôvodu uplynutia 5
rokov od kontrolovaného zdaňovacieho obdobia) a aj napriek tomu správca dane v MVI pokračoval,

aj keď vedel, že maďarská finančná správa už neposkytne žiadne informácie k roku 2011, okrem toho
namietal jednako neúmernú dĺžku prerušení daňovej kontroly v dôsledku MVI, ako aj ich neefektívnosť,
keďže správca dane mal opakovane požadovať informácie, ktoré už mal k dispozícii a tiež ich žiadal po
častiach (bez konkretizácie, pozn.); namietal porušenie § 69 daňového poriadku prekročením zákonnej
lehoty na vyrubenie dane a teda zániku tohto práva správcovi dane na jej vyrubenie. V ďalšom žalobca

iba vo všeobecnej rovine dôvodil tým, že tak dodávatelia ako aj odberatelia žalobcu a napokon aj
prepravcovia tovaru potvrdili spoluprácu so žalobcom a reálne uskutočnenie obchodov, a správca dane
toto nespochybnil, keďže nevykonal vo veci dostatočné zisťovanie a cit. „...neprihliadol na dôkazy....z
podaných súhrných výkazov, účtovných závierok, všetkých predložených skladových kariet, všetkých
nákladných listov ....“. Podľa žalobcu samotným správcom potvrdené dodanie mu cca 2000 dokladov

žalobcom dokazuje, reálne obchody – dodanie tovaru, jeho skladovanie, prepravu, ako aj úhrady zaň
s tým, že tieto doklady boli iba kópie na NAKA sa nachádzajúcich originálnych podkladov o ktorých
sa správca dane nezmieňuje. Žalobca označil za nepravdivé závery správcu dane, že žalobca neprijal
žiadnu alebo len čiastočnú platbu za tovar, že žalobca riadil maďarské spoločnosti s odôvodnením, že
žalobca mal vedomosť o váhe tovaru, preto žalobca cit. „... dával súhlas na vyskladnenie tovaru kde bol

tovar vzhľadom na rozmer a váhu tovaru uskladnený“, ktoré vysvetlenie žalobcu správca dane účelovo
v neprospech žalobcu vytrhol z kontextu. Žalobca má všetky obchodné transakcie riadne zaevidované
a správca dane sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so žalobcom k tomu predloženými dôkazmi
a jeho vyjadreniami produkovanými k zápisniciam správcu dane č. 101891957/2019, č. 101675298/2018
a k oznámeniu č. 552930/2018, preto rozhodnutie správcu dane nie je podľa žalobcu ani riadne

odôvodnené,naktorésvojevyjadreniažalobcavďalšomopakovanepoukázal.Napokonžalobcadôvodil
správcom dane nesprávne rozloženým dôkazným bremenom pri preukazovaní daňového podvodu,
ktoré dôkazné bremeno je predovšetkým na správcovi dane a nie na žalobcovi, ktorý nemôže skúmať
podvodné konanie na iných článkoch obchodného reťazca, preto podľa žalobu, mu nie je možné klásťza vinu, že nepreukázal skutočnosti týkajúce sa dodávateľov a odberateľov s ktorými žalobca nebol
v zmluvnom vzťahu alebo o ktorých nemal vedomosť. Žalobca zdôraznil, že mu správcom dane nebolo
preukázané vedomé zapojenie sa do podvodného reťazca a predložením dokladov svedčiacich o dodaní

tovaru, o jeho preprave a úhradách zaň žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol.

7. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100479344/2020 z 20.02.2020 žalovaný potvrdil odvolaním
žalobcu napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 102188510/2019 z 18.09.2019, pričom po zopakovaní
správcom dane zisteného skutkového stavu a zdôvodnenia jeho vyhodnotenia správcom dane, ako

aj po sumarizácii odvolacích námietok žalobcu, sa s odvolacími námietkami žalobcu, žalovaný takto
vysporiadal.
Žalovaný najsamprv podotkol, že žalobca si uplatnil oslobodenie od DPH z dodania tovaru (BO)
maďarským spoločnostiam evidovaným pre daň v tomto inom členskom štáte, takže v prvom rade
bolo na žalobcovi, aby preukazoval, že splnil podmienky na priznanie mu tohto oslobodenia s tým, že
následne aj správca dane vlastným dokazovaním preveroval tieto skutočnosti rozhodujúce pre správne

určenie dane. Keďže správca dane pri preverovaní žalobcom uvedených a deklarovaných skutočností
mal pochybnosti o žalobcom deklarovaných dodávkach tovaru do iného členského štátu, preveril nie len
žalobcu, ale aj celý obchodný reťazec v ktorom bol žalobca zaangažovaný do reťazových obchodov,
t.j. do za sebou reťazovite nasledujúcich dodávok tovarov prebiehajúcich v minimálne dvoch členských
štátoch EÚ, pričom na jednom článku platiteľov DPH v tomto reťazci nie je daň priznaná ani odvedená

a tento subjekt prestane existovať alebo ho nie je možné dopátrať (missing trader). Žalovaný ozrejmil,
že zmiznutý obchodník spravidla so správcom dane nespolupracuje, je nekontaktný, nemá aktíva ani
zamestnancov či prevádzkové priestory, daň neprizná alebo ju prizná a nedovedie, alebo ju prizná
v skreslenej sume, vykazuje vysoké obraty, zatiaľ čo v reťazci vyskytujúca sa spoločnosť tzv. buffer
(nárazník), so správcom dane spolupracuje, vystupuje ako daňovo spoľahlivý subjekt, nemusia mu

byť známe detaily o podvode, ale zvyčajne si uvedomuje, že sa podieľa na podvode, jeho cieľom je
zneprehľadniť vzťahy v obchodnom reťazci a tak sťažiť odhalenie daňového podvodu (v podvodnom
obchodnom reťazci môže byť zapojených viacero nárazníkov).
Žalovaný v súvislosti so správcom dane zisteným skutkovým stavom konkretizoval, že v správcom
dane zistených obchodných reťazcoch, na pozícii „zmiznutého obchodníka“, ktorému žalobca fakturoval

tovar bola spoločnosť Acélker Kft. (Maďarsko, reťazce 1/ až 4/), ktorá bola vo vzťahu k žalobcovi
na pozícii jeho prvého odberateľa, ale nebola skutočným príjemcom tovaru a ten fakturovala aj za
znížené ceny ďalším maďarským spoločnostiam; časť dodávok pre žalobcu bola v ten istý deň naložená
v Maďarsku prepravená cez Slovensko späť do Maďarska a v ten istý deň aj vyložená v Maďarsku
priamo u druhého alebo tretieho odberateľa; druhá časť dodávok tovaru bola prechodne uskladnená

u žalobcu vo Veľkých Kapušanoch a o niekoľko dní alebo mesiacov bola expedovaná maďarským
odberateľom fakturačne cez zmiznutého obchodníka; spoločnosti DUTRADE Zrt. (Maďarsko, reťazec
2/); ARCELORMITTAL Distribution Hungary Kft. (Maďarsko, reťazec 3/) a JP Fémker Kft. (Maďarsko,
reťazce 1/ a 4/), ako druhí odberatelia realizovali úhrady za prvého odberateľa. Na pozícii „buffer“
vystupoval v indikovaných obchodných reťazcoch aj žalobca, ktorý svojím zapojením do zistených

obchodných reťazcov umožnil získať daňovú výhodu spoločnostiam na inom stupni reťazca.
Žalovaný mal za to, že zo zistení správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že žalobca o úlohách
jednotlivých spoločností zapojených do indikovaných pochybných obchodov nesporne vedel, respektíve
pri zachovaní jeho náležitej miery obozretnosti vedieť mohol a mal, a to najmä vzhľadom k tomu, že:
- za tovar neplatil prvý odberateľ, ale druhí odberatelia bez obchodného vzťahu so žalobcom a druhý

odberateľ potvrdili prevzatie tovaru na prepravných dokladoch CMR a ložných listoch;
- žalobca sám objednával prepravu a nakládku v Maďarsku, aby bol tovar prepravený v ten istý deň
cezSlovenskokdruhémuodberateľovidoMaďarska,tedažalobcamaloorganizáciiprepravyvedomosť;
žalobcaobjednalahradilprepravutovaruvrámcinákladovvMaďarskuhocisúvisiaceprepravnédoklady
CMR deklarujú, že tovar bol uvedenými autami prevezený na Slovensko;

- dodávky tovaru prebiehali v rozpore s dohodnutými zmluvnými dojednaniami, keďže žalobca
nevystavoval zálohové faktúry a tovar expedoval bez zaplatenia;
- žalobca za omeškané platby maďarským odberateľom v indikovaných obchodných reťazcoch
nevystavoval faktúry na úroky z omeškania, ale naďalej s nimi pokračoval v obchodnej spolupráci, aj
keď podľa dokladov nachádzajúcich sa na OČTK žalobca slovenskému odberateľovi SIMOP SK a.s.

úroky z omeškania v roku 2011 fakturoval, v ktorej spojitosti žalovaný tiež podotkol, že v samotným
žalobcom 20.09.2018 predloženom výnosovom účte, na ktorý sa účtujú úroky z omeškania, už tieto
uvedené neboli, čo podľa žalovaného nasvedčuje tomu, že žalobca dodatočne upravoval svoje účtovné
záznamy;- žalobca účelovým spôsobom viedol svoje účtovníctvo;
- podľa zistení z vyrubovacieho konania mal žalobca dispozičné právo k slovenskému účtu maďarského
odberateľa Vas Ferro Kft. od septembra 2013, ktorý bol personálne prepojený aj s odberateľom Acélker

Kft. (zistené z dokladov žalobcu zaistených v jeho sídle v marci 2014 OČTK); žalobca mal dispozičné
právo aj k skladom v Maďarsku, dával písomné povolenia na uvoľnenie tovaru z týchto skladov (zistené
na základe pečiatok žalobcu na dokladoch);
Na základe uvedeného je neopodstatnenou odovolacia námietka žalobcu, že správcom dane nebola
preukázaná jeho vedomosť o zapojení sa do podvodných reťazcov, pretože žalobca nemohol nevedieť

o tom, že zistené obchodné reťazce boli vytvorené s cieľom získania daňovej výhody pre maďarských
obchodných partnerov.
Za neopodstatnenú mal žalovaný aj odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej správca dane
dokazovaním nevyvrátil splnenie si dôkaznej povinnosti žalobcom, ktorý po formálnej aj materiálnej
stránke dodanie tovaru preukázal, pretože žalovaný mal z administratívneho spisu jednoznačne
preukázané, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru a jeho prepravu, ale spochybnil účel

vytvorených fakturačných reťazcov, čo aj zdôvodnil. Žalovaný zdôraznil že žalobca v konaní neuviedol,
akým spôsobom si overil postavenie svojich obchodných partnerov, nevysvetlil prečo uzatváral zmluvy o
postúpení pohľadávok skôr ako samotné pohľadávky mali existovať, ani prečo prijímal úhrady od iných
spoločností k pohľadávkam voči svojim odberateľom skôr ako uzatvoril zmluvy o postúpení pohľadávok,
nevysvetlil z akého dôvodu bol tovar prepravený v ten istý deň z Maďarska na Slovensko a obratom

späť do Maďarska, hoci o tom musel mať vedomosť, keďže objednával prepravu tovaru, vierohodne
nevysvetlilrozporyvúčtovnýchdokladoch.Spoukazomnauvedenésažalovanýnestotožnilsnámietkou
žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu správcom dane.
Vo vzťahu k žalobcovej odvolacej námietke o správcom dane nezabezpečení a neúplnom vyhodnotení
dôkazov nachádzajúcich sa na NAKA, žalovaný podotkol, že žalobca nekonkretizoval, aké konkrétne

doklady mali správcovi dane chýbať pre úplné zistenie skutkového stavu, pričom žalobca sám nahliadol
do svojich účtovných dokladov na NAKA, avšak neoznámil, ktoré z nich správca dane nevyhodnotil
aj keď svedčia v jeho prospech. Podľa žalovaného práve naopak, správca dane porovnával doklady
predložené žalobcom s tými, ktoré boli v dispozícii OČTK a napokon aj s dokladmi získanými z MVI,
pričom v rozhodnutí poukázal na zistené rozdiely [napr. rozdielne údaje v hlavnej knihe predloženej

v roku 2014 a predloženej v roku 2018, kedy došlo za rok 2011 k odstráneniu účtu 662002-úroky
z omeškania; odlišné evidencie DPH predložené žalobcom k daňovej kontrole v roku 2014 oproti
tým, ktoré boli podkladom pre daňové priznania, napr. na niektorých dokladoch boli mená osôb, ktoré
v rozhodnom čase neboli zamestnancami žalobcu; zaúčtovanie prijatých platieb s dátumami, kedy sa
tieto na výpisoch z účtu žalobcu nenachádzali]. V uvedenej súvislosti žalovaný potvrdil, že je síce

pravdou, že žalobca vo vyrubovacom konaní predložil správcovi dane cca 2000 dokladov, avšak sa
jednaloodoklady,ktoréužsprávcadanemalkdispozíciiaktorénevyvrátilidôvodnépochybnostisprávcu
dane o účasti žalobcu na reťazových obchodoch poznačených podvodom. Správca dane dôsledne
preveroval finančný tok platieb v preverovaných reťazcoch v ktorej súvislosti aj poukázal na zistené
nedostatky (napr. v rozpore s tvrdením žalobcu, že platby boli realizované iba bezhotovostne bolo

zistenie, že žalobca prijímal platby od maďarských spoločností aj hotovostne, bez existencie faktúry,
ktoré označil ako úhrady za postúpené pohľadávky, ktoré pohľadávky v čase ich úhrad neexistovali.)
Žalovaný uzavrel, že ani dôkazy predložené žalobcom v odvolacom konaní neboli spôsobilé vyvrátiť
zistené a správcom dane odôvodnené skutočnosti.
Žalovaný mal za nedôvodnú aj odvolaciu námietku žalobcu o nadbytočnosti správcom dane vykonaných

MVI, keďže nimi zisťované skutočnosti mal mať správca dane už zistené z MVI realizovaných počas
skoršej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia jún, september a október 2011 (ďalej len „skoršia
daňová kontrola“), na čo žalovaný uviedol že pri MVI týkajúcej sa zdaňovacích období január - máj
2011, júl - august 2011, november - december 2011 správca dane nezisťoval totožné skutočnosti,
ako boli zisťované pri predchádzajúcej daňovej kontrole, dôkazom čoho je, že ak by správca dane

požadoval preveriť opakovane identické skutočnosti, tak zahraničná daňová správa by takú žiadosť
správcu dane zamietla, čo sa v danom prípade nestalo. V súvislosti so žalobcom správcovi dane
vytýkanou chybou, podľa ktorej správca dane v rámci MVI neskorým dopytom na maďarskú stranu
o vypočutie p. Bálinta Tótha tento dôkaz zmaril, žalovaný ozrejmil, že prvý krát správca dane požiadal
o vypočutie označenej osoby v rámci druhého prerušenia daňovej kontroly kvôli MVI (od 30.08.2016 do

23.03.2018) s tým, že v odpovedi z 15.03.2017 bolo správcovi dane oznámené, že výsluch označenej
osoby nebol vykonaný, keďže o jeho vykonanie správca dane požiadal na nesprávnom tlačive, avšak
keďže nové tlačivo, kvôli pretrvávajúcemu druhému prerušeniu daňovej kontroly nemohol správca dane
poslať, učinil tak až po skončení druhého prerušenia daňovej kontroly, pričom v odpovedi z 26.04.2018maďarskýsprávcadaneoznámil,žepodľamaďarskýchpredpisovužvroku2018nemožnomenovaného
vypočuť k zdaňovaciemu obdobiu 2011 s dodatkom žalovaného, že aj bez tohto vypočutia mal správca
dane dostatok iných dôkazov pre svoje závery.

K odvolacej námietke ohľadne nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly v dôsledku MVI žalovaný
konkretizoval obdobia štyroch prerušení daňovej kontroly kvôli MVI (identicky ako ich uviedol vo svojom
rozhodnutí aj správca dane, viď vyššie, pozn.) a tiež ozrejmil, že daňová kontrola podľa oznámenia
o jej začatí začala 11.11.2014 a skončila doručením protokolu žalobcovi 25.10.2018 (správne má byť
24.10.2018, pozn. súdu), a keďže po zohľadnení jej prerušení kvôli MVI by rok na vykonanie daňovej

kontroly uplynul až 08.11.2018, tak podľa žalovaného správca dane ukončil daňovú kontrolu v zákonnej
jednoročnej lehote a teda aj protokol z nej nadobudol povahu zákonne získaného dôkazu. Žalovaný
zdôraznil, že dátum prijatia žiadosti o MVI zahraničnou správou nemôže byť identický s dátumom kedy
správca dane požiada príslušný slovenský orgán (Finančné riaditeľstvo SR) o MVI, pretože príslušný
slovenský orgán, ktorý túto žiadosť od správcu dane dostane ju musí ešte preložiť, spracovať a až tak
zaslať zahraničnej správe a opačne s tým, že správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné

daňové orgány konajú. Vzhľadom na potrebu preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane
správca dane čakal na tieto odpovede a nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred ich doručením,
pretože tieto odpovede boli rozhodujúce pre kontrolu preverovaných obchodov. Žalovaný podotkol, že
správca dane počas období prerušenia daňovej kontroly zasielal pravidelné urgencie na vybavenie MVI.
V súvislosti s námietkou žalobcu o zániku práva vyrubiť daň, žalovaný s poukazom na § 61 ods.

5 daňového poriadku podľa, ktorého v prípade, ak je daňové konanie prerušené lehoty podľa tohto
zákona neplynú konštatoval, že počas prerušenia daňovej kontroly lehota na zánik práva vyrubiť daň
neplynula, a teda správca dane vykonal včas úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručenie
žalobcovi protokolu z daňovej kontroly dňom 25.10.2018, t.j. pred uplynutím zákonom stanovenej
lehoty 5 rokov na vyrubenie dane s dodatkom žalovaného, že táto 5 ročná lehota na vyrubenie

dane by správcovi dane uplynula dňa 01.01.2017, ale keďže daňová kontrola bola 4x prerušená
(04.03.2015-12.06.2016; 30.08.2016-22.03.2018; 20.04.2018-26.04.2018 a 10.05.2018-01.07.2018),
počas dôb prerušení ktorých táto neplynula.
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 26.02.2020.

Konanie pred správnym súdom

8. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. 100479344/2020 z
20.02.2020, ako aj proti jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu správcu dane odôvodnil štyrmi okruhmi
žalobných námietok, ktoré majú mať za následok nezákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí.

1. Nezákonné prekročenie maximálnej lehoty jedného roka na vykonanie dňovej kontroly, keďže tá
sa konala od 11.11.2014 do 25.10.2018, pričom dôvodom na legitímne prerušenie daňovej kontroly
nemohli byť obdobia jej štyroch prerušení kvôli MVI, pretože podľa žalobcu tieto MVI boli neefektívne,
keďže správca dane v ich rámci požadoval jednako informácie, ktoré už mal k dispozícii (zo skoršej
daňovej kontroly v roku 2011) a tiež ktoré mu boli známe z jeho činnosti (umelo prerušovaná daňová

kontrola); jednako žiadal tieto informácie po častiach a nie naraz jednou žiadosťou; jednako pri podávaní
žiadostí správca dane nedodržal predpísané náležitosti žiadosti, čím zmaril MVI a napokon prerušenie
daňovej kontroly v dôsledku MVI bolo neúmerné lehotám prípustným pre MVI. Z uvedených dôvodov
preto nemôžu prerušenia daňovej kontroly pre MVI mať vplyv na celkovú prípustnú jej zákonnú dĺžku
(porušenie § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní

a čl. 10 nariadenia Rady (EU) č. 904/2010), v nadväznosti na uplynutie lehôt ktorých je podľa žalobcu
potrebné vykladať aj slovné spojenie v § 61 ods. 4 daňového poriadku cit. „pominuli dôvody, pre ktoré sa
konanie prerušilo“, t.j. ich uplynutím zaniká aj dôvod prerušenia daňovej kontroly. Podľa žalobcu správca
dane tiež konal v rozpore s tým, že daňovú kontrolu neprerušil dňom odoslania žiadosti o poskytnutie
informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a nepokračoval v nej dňom doručenia odpovede, čím

dobu jej prerušenia predĺžil. V dôsledku prekročenia zákonom stanovenej maximálnej dĺžky daňovej
kontroly (1 rok) je podľa žalobcu potrebné aj protokol z tejto daňovej kontroly považovať za nezákonný
a aj rozhodnutie vychádzajúce z tohto protokolu.
2. Uplynutie lehoty na vyrubenie dane podľa § 69 daňového poriadku s dodatkom žalobcu, že v tomto
smere sa nie je možné stotožniť so žalovaným, že počas prerušení daňovej kontroly kvôli MVI táto

lehota na vyrubenie dane s ohľadom na § 61 daňového poriadku neplynula (spočívala), pretože podľa
žalobcu, ustanovene o prerušení plynutia lehôt sa vzťahuje iba na daňové konanie a nie aj na daňovú
kontrolu, ktorú nie je možné považovať za osobitný druh daňového konania, keďže jej výsledkom nie
je rozhodnutie, ktorým by sa osobe ukladali práva a povinnosti, ale výsledkom daňovej kontroly jeprotokol, ktorý nie je rozhodnutím. Daňová kontrola je teda svojou povahou procesom kontrolným,
nie rozhodovacím a je podkladom pre začatie vyrubovacieho konania, ktoré už je osobitným druhom
daňového konania. Podľa žalobcu cit. „Ak by sa ustanovenie § 61 daňového poriadku malo vzťahovať

aj na daňovú kontrolu, muselo by to byť v predmetnom ustanovení výslovne uvedené ...“ Na uvedenom
podľa žalobcu nič nemení ani druhá veta § 46 ods. 10 daňového poriadku, podľa ktorej sa na prerušenie
daňovej kontroly primerane použije § 61, pretože podľa žalobcu v tomto kontexte slovné spojenie
„primerane použije“ je potrebné chápať tak, že § 61 sa na prerušenie daňovej kontroly nepoužije
doslovne a v celosti, ale iba v rozsahu dôvodov na prerušenie a čo do neplynutia jednoročnej lehoty na

vykonanie daňovej kontroly.
3. Neunesenie dôkazného bremena správcom dane spočívajúce v nepreukázaní, že žalobca vedome
participoval na podvodnom konaní s úmyslom získať neoprávnené daňové zvýhodnenie. Žalobca
zdôraznil, že správca dane nezákonne pričítal na jeho ťarchu, že jeho obchodní partneri si neplnili
svoje daňové povinnosti a riadne neviedli účtovníctvo, čo však žalobca nemohol ovplyvniť a správca
dane mohol od neho vyžadovať iba také dokumenty, ktoré je žalobca povinný viesť a uchovávať iba vo

vzťahu k vlastným obchodom. Žalobca má za to, že predložením všetkých dokladov k preverovaným
obchodom, t.j. preukázaním hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, svoje dôkazné bremeno
uniesol, preto nie je možné sa stotožniť s tvrdením správcu dane a žalovaného, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno keď nepreukázal skutočnosti týkajúce sa dodávateľov alebo odberateľov, s ktorými
nebol v zmluvnom vzťahu, prípadne skutočnosti svedčiace o podvodnom konaní v rámci dodávateľsko-

odberateľského reťazca. Žalobca zdôraznil, že mu cit. „... nebolo v daňovom konaní preukázané, že sa
vedome zapojil do podvodného reťazca spoločností obchodujúcich s predmetným tovarom.“
4. Správcom dane nedostatočne zistený skutkový stav, keďže nepreukázal, žeby sa žalobca vedome
zúčastňoval na podvodnom konaní a závery správcu dane sú založené iba na jeho domnienkach.
Podľa žalobcu je v obchodných vzťahoch celkom bežné, že napriek zmluvnému dojednaniu sankcie za

omeškané platby dodávateľ tieto sankcie nerealizuje v záujme udržať si obchodného partnera a táto
skutočnosť nemôže byť dôkazom o podvodnom konaní aj preto, že uplatnenie zmluvných sankcií je
právom nie povinnosťou dodávateľa, pričom v danom prípade žalobca omeškanie s platbami riešil
postúpením pohľadávok. Taktiež podľa žalobcu správca dane nevníma rozdiel medzi dodaním tovaru
avystavenímfaktúry,čonemusíbyťvrovnakýdeňstým,žeodpočítaniedanesauplatňujevtommesiaci,

v ktorom je daňovému subjektu doručená faktúra. Keďže podľa žalobcu, správca dane odvodil záver
o účasti žalobcu na podvodnom konaní z takýchto nepresností, žalobca má za to, že cieľom správcu
dane nebolo objektívne zistenie skutkového stavu, ale za každú cenu preukázanie žalobcovi účasť na
podvodnom konaní. Žalobca má tiež za to, že vysvetlil aj nezrovnalosti v účtovníctve, pričom ako príklad
uviedol neprestavenie v softvéry mena predchádzajúcej zamestnankyne, pričom s týmito argumentami

sa správca dane nevysporiadal tak, ako sa nevysporiadal ani s dokladmi žalobcu nachádzajúcimi sa
na NAKA a na ťarchu žalobcu neprijateľne pričítal nekontaktnosť jeho obchodných partnerov a nimi
nesprávne vedené účtovníctvo. Žalobca dodal, že uňho boli vykonané daňové kontroly aj v iných
zdaňovacích obdobiach roku 2011, ktoré skončili s pozitívnym výsledkom pre žalobcu, avšak na tieto
skutočnosti správca dane vôbec nereflektoval. Rozdielna činnosť správcu dane je v rozpore s princípmi

právneho štátu a nie je racionálne, aby ten istý správca dane mohol dospieť k rozdielnym záverom
pri daňových kontrolách, ktoré prebiehali medzi tými istými subjektmi a týkali sa tej istej obchodovanej
komodity.
Žalobca žiadal nariadenie pojednávania vo veci.

9. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie žalobe odkladného účinku, ktorý návrh bol
zamietnutý uznesením krajského súdu č. k. 7 S 79/2020-88 zo 14.10.2020.

10. Dňa 22.07.2020 bol vtedajším právnym zástupcom daňového subjektu RB, Veľké Kapušany s.r.o.,
v tom čase ešte krajskému súdu oznámený vstup označenej spoločnosti (žalobcu) do konkurzného

konania.
Podľa zistenia krajského súdu z Obchodného vestníka č. 129/2020 zo 07.07.2020, bol uznesením
Okresného súdu Košice I. sp. zn. 32K 3/2020 z 23.06.2020 vyhlásený na majetok spoločnosti RB,
Veľké Kapušany s.r.o. (žalobca alebo aj „úpadca“) konkurz a za správcu konkurznej podstaty úpadcu
bol ustanovený JUDr. Marek Radačovský (konajúci v mene žalobcu).

Správca konkurznej podstaty žalobcu, v súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii, predložil 24.08.2020 krajskému súdu návrh na pokračovanie v súdnom konaní.11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu v podstate v celom rozsahu zotrval na svojich
vyjadreniach uvedených už v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom vo vzťahu k žalobnej námietke
ohľadnenedodržanialehotydaňovejkontrolynavyšežalovanýzdôraznil,žesprávcadaneboloprávnený

v rámci MVI pre konkrétne zdaňovacie obdobie požadovať informácie a to bez ohľadu na to, či v
inom konaní bola zasielaná žiadosť o MVI týkajúca sa zdaniteľných obchodov žalobcu aj v iných
zdaňovacích obdobiach, a konštatoval, že prerušenia daňovej kontroly boli odôvodnené, počas týchto
prerušení lehota na vykonanie daňovej kontroly neplynula a z toho dôvodu bola dodržaná; ohľadne
dátumu doručenia žiadosti o MVI zahraničnému orgánu a dátumu vystavenia tejto žiadosti, žalovaný

zopakoval dôvody uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí, obdobne ako aj ohľadne zániku práva
vyrubiť daň v zmysle § 61, § 46 ods. 10 a § 69 daňového poriadku. Napokon ohľadne námietky
údajného nepreukázania žalobcovi účasti na daňovom podvode, žalovaný taktiež zotrval na svojich
vyjadreniach v žalobou napadnutom rozhodnutí s tým, že zdôraznil, že správca dane nepričítal na
ťarchu žalobcu dôkaznú núdzu v spoločnostiach, ktoré sa zúčastnili podvodných reťazových obchodov,
ale na základe výsledkov dokazovania preukázal, že žalobca o týchto podvodných konaniach mohol

vedieť, resp. pri zachovaní náležitej miery obozretnosti vedieť mal. V uvedenej súvislosti žalovaný
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp zn. 4Sžf/1/2016 v ktorom bola zdôraznená povinnosť
obozretnosti prístupu daňového subjektu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä
povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu,
v zmysle povinnosti ktorej štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu

a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi partnermi, ale musí tiež zvažovať možné riziká z tohto
obchodovania. Žalovaný taktiež poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009
o povinnosti podnikateľa svojou činnosťou nielen napĺňať jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania,
ale aj o povinnosti mať vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí.
Žalovaný súhlasil s návrhom žalobcu na prejednanie veci na pojednávaní.

12. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného označil tvrdenia žalovaného a
správcu dane o účasti žalobcu na daňovom podvode iba za ich domnienky nemajúce oporu vo
vykonanom dokazovaní. Zdôraznil, že žalovaný a správca dane si neuvedomujú, že ich nezákonné
postupy, ktoré zásadným spôsobom obmedzujú žalobcu v podnikateľskej činnosti, zakladajú stav jeho

právnej neistoty, keďže správca dane vykonal daňovú kontrolu v roku 2014, avšak žalobca sa o konečnej
výške vyrubenej dane dozvedel až o 6 rokov neskôr, čo je absurdný stav, ktorý mimo iné viedol aj k
tomu, že uspokojenie nárokov štátu voči žalobcovi budú značne ovplyvnené hodnotou speňaženého
majetku žalobcu ako úpadcu. Na uvedenom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že správca dane
adresoval dožiadaným orgánom urgencie. Zmienil, že daňové orgány zneužili ustanovenie § 46 ods. 10

daňového poriadku a jeho výklad si prispôsobili tak, aby neprípustne dlhé vykonávanie MVI neviedlo
k nemožnosti vyrubeniu dane. Má za to, že pre samotné posúdenie dodržania lehoty na vykonanie
daňovej kontroly nie je podstatným, či jej prerušenie bolo spôsobené dožiadaným orgánom alebo
správcom dane, pretože smernica ustanovuje jednoznačnú lehotu pre dožiadaný orgán v rámci, ktorej
je dožiadaný orgán povinný informáciu poskytnúť s tým, že ak sa tak nestane, tak takéto konanie

nemôže byť pripísané na ťarchu daňového subjektu a po jej uplynutí musí daňová kontrola okamžite
pokračovať, čo sa však v danom prípade nestalo a správca dane tieto lehoty nereflektoval. Vyjadril názor,
že skutočnosť, že proces v rámci ktorého správca dane požiada o vykonanie medzinárodnej výmeny
informácií je časovo a administratívne náročný si musí správca dane zhodnotiť pred zvolením tohto
postupu a v prípade nedodržania zákonných lehôt musí niesť aj následky svojho postupu. Opakovane

argumentoval aj tým, že tento postup správcu dane nebol nevyhnutne potrebný, nakoľko informáciami,
ktoré v rámci medzinárodnej výmeny informácií žiadal už disponoval z iných daňových konaní. Uviedol,
že žalovaný nepreukázal vedomosť žalobcu o tom, žeby sa mal podieľať na podvodnom konaní, ani o
problematickosti jeho zahraničných obchodných partnerov. Žalovaný nepreukázal, že by mali tieto osoby
akékoľvek negatívne zápisy vo verejne dostupných registroch v čase zdaniteľných plnení. Žalobca má

za to, že ako obozretný podnikateľ vykonal všetky úkony, ktoré sa od neho vyžadujú v rámci overenia
svojich obchodných partnerov. Žalovanému vytkol, že v rámci tvrdení o podvodnom konaní nevykonal
Axel-Kittelov test. Prerušenie daňovej kontroly v celkovom trvaní 4 roky považuje žalobca za zásadný
zásah do jeho práva na vybavenie vecí, ktoré sú predmetom správy daní, bezodkladne a bez zbytočných
prieťahov.

13. Žalovaný, k jemu na vyjadrenie 08.09.2020 doručenému stanovisku (replika) žalobcu, už svoje
vyjadrenie (duplika) nepredložil.15. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu.

16. Na prejednanie veci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 30.04.2025, na ktoré boli
riadne a včas predvolaní obaja účastníci konania, avšak keďže žalovaný svoju neprítomnosť včas
ospravedlnil so súhlasom konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti, správny súd postupom podľa § 114
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti
žalovaného.

Na pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe; žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené,
pretože správca dane nerozlišoval medzi hmotnoprávnymi podmienkami a daňovým podvodom ako
rôznymi dôvodmi, pre ktoré môže nepriznať žalobcovi ako daňovému subjektu oslobodenie od DPH; v
zmysle judikatúry vyšších súdnych autorít je správca dane povinný pri indikovaní daňového podvodu
vykonávať Axel Kittel test, o ktorom sa správca dane vo svojom rozhodnutí nezmienil a v rámci tohto

testu ani na jedinom mieste svojho rozhodnutia správca dane ani žalovaný nezmienili, v akej výške a
na akom stupni reťazca vznikol daňový únik a taktiež nezdôvodnili a nepreukázali zapojenie sa žalobcu
do týchto daňových podvodov; poukázal, že v iných veciach žalobcu už správny súd rozhodol, avšak,
keďže v danej veci ide o inú vec, ako tomu bolo v zmienených iných veciach rozhodnutých správnym
súdom, apeloval na správny súd, že túto vec nemožno rozhodnúť iba skráteným poukazom na rozsudok

v inej veci. Má za to, že žaloba je dôvodná, preto navrhol, aby jej bolo vyhovené a ňou napadnuté
rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného, aby boli zrušené a vec vrátená správcovi dane nové
konanie a žalobcovi, aby bol priznaný plný nárok na náhradu trov konania.

Právne východiská pre rozhodnutie

17. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

19. Podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia

alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) v znení účinnom
k 11/2014, kedy začala daňová kontrola (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

21. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)
Daňový subjekt preukazuje (a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

osobitných predpisov.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správcovi dane z jeho činnosti.“

22. Podľa § 46 prvej vety ods. 1; prvej vety ods. 8; ods. 9 písm. a) a prvých dvoch viet ods. 10 daňového
poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole.

(8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov.
(9) Daňová kontrola je ukončená dňom (a) doručenia protokolu podľa odseku 8.(10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie
daňovej kontroly sa primerane použije § 61.“

23. Podľa § 45 ods. 1 písm. g); ods. 2 písm. c), d) a e) daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom
čase „(1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový
subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo (g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov
u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
(2) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: (c)

poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
(d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
(e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.“

24. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) a ods. 3 až 5 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)
Správca dane daňové konanie (b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej
na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.21a)
– odkaz na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie

Rady (EÚ) č. 904/2010.
(3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými
prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(4)Správcadanepokračujevdaňovomkonanízvlastnéhopodnetualebonapodnetúčastníkadaňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku
2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
(5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.“

25. Podľa § 69 prvej vety ods. 1; ods. 2 a ods. 3 písm. a) daňového poriadku v znení účinnom v
rozhodnom čase „(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň
ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1)-odkaz aj na Zákon č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla
povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti

podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa
osobitných predpisov.
(2) Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo
uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca
roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo

uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1)-odkaz aj na Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať
daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové
priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných
predpisov.

(3) Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa
osobitných predpisov1)-odkaz aj na Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa považuje
doručenie (a) protokolu z daňovej kontroly.“

26. Podľa § 19 prvých dvoch viet ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len

„zákon o DPH“) v znení účinnom ku dňu (31.07.2011) vzniku daňovej povinnosti (ďalej len „v znení
účinnom v rozhodnom čase“) „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je
deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“

27. Podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Oslobodené od dane je

dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim
alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v
inom členskom štáte.(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4.
Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo

iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,

d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.“

28. Podľa § 44 ods. písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „Oslobodené od dane
je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ak (a) by dodanie takého tovaru platiteľom
v tuzemsku bolo oslobodené od dane.“

29. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na

dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

30. V tomto prípade žalobca svoje námietky o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného č. 100479344/2020 z 20.02.2020, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane
č. 102188510/2019 z 18.09.2019, vo veci určenia žalobcovi rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie júl
2011, skoncentroval do štyroch žalobných bodov a to, (1) že správca dane prekročil zákonom povolenú
jednoročnú dobu trvania daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu a to v príčinnej súvislosti s podľa

žalobcu neúčelnými a neefektívnymi štyrmi jej prerušeniami kvôli získaniu informácií prostredníctvom ich
medzinárodnejvýmeny(MVI),keďžepodľažalobcusprávcadaneužtýmitoinformáciamimaldisponovať
zo skoršej daňovej kontroly vykonanej u žalobcu; informácie teda žiadal opakovane a po častiach; pri ich
vyžiadaní nedodržal procesné postupy a v stave prerušenia daňovej kontroly zotrval aj napriek uplynutiu
maximálnej zákonnej doby jej prerušenia; (2) že správca dane vyrubil žalobcovi daň aj napriek uplynutiu

zákonnej lehoty na jej vyrubenie podľa cit. § 69 daňového poriadku, ktorá lehota podľa žalobcu počas jej
prerušeniakvôliMVInemohlaspočívať(neplynúť)vzmyslecit.§46ods.10daňovéhoporiadkuvspojení
s cit. § 61 daňového poriadku, pretože neplynutie lehôt sa môže týkať len daňového konania a nie
daňovej kontroly, ktorá nie je konaním a „primeranosť“ aplikácie ustanovení o spočívaní, teda neplynutí
lehôt v daňovom konaní v podmienkach daňovej kontroly je treba chápať iba v rozsahu posudzovania

existencie dôvodov na prerušenie daňovej kontroly a nie aj v rozsahu neplynutia lehôt; (3) že správcom
dane nebolo preukázané, žeby sa žalobca podieľal na podvodnom obchodnom reťazci a (4) že správca
dane nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže jednako nezohľadnil doklady žalobcu nachádzajúce
sa na NAKA; jednako svoje rozhodnutie založil na nekontaktnosti žalobcových obchodných partnerov,
ktorá nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu a jednako správca dane podľa žalobcu nezohľadnil, že

pri skoršej daňovej kontrole vykonanej u žalobcu, táto skončila v prospech žalobcu, t.j. neboli zistené
žiadne pochybenia na strane žalobcu.

31. Prv než by sa bol správny súd zaoberal jednotlivými žalobnými námietkami žalobcu je nutné
poznamenať, že správny súd skrz tieto námietky posúdil zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí

a to nie len v intenciách explicitného znenia zákonných mantinelov citovaných právnych predpisov, t.j.
daňového poriadku a zákona o DPH, ale aj Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty, ktorou bol v záujme budovania jednotného trhu v podmienkach EÚ
zavedený jednotný systém DPH, pričom tieto posúdil aj v rámci interpretačnej praxe týchto predpisovpodanej Súdnym dvorom EÚ, ktorého závery sú pre národné interpretačné verzie smerodajné a to práve
vzáujmeužvyššiezmienenéhozáujmubudovaniaspoločnéhoajednotnéhodaňovéhosystému[mutatis
mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 86/2022-12 z 15.02.2022; body

22 a 23].
Správny súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou je skrze žalobné námietky iba posúdiť zákonnosť žalobu
napadnutých rozhodnutí z hľadiska zákonnej udržateľnosti v nich orgánmi verejnej moci prezentovaných
názorov, t.j. skúmať, ako a či sa orgán verejnej moci v rozsahu svojej kompetencie vysporiadal s už
pred ním žalobcom prednesenými námietkami v napadnutom rozhodnutí, a teda úlohou správneho

súdu nie je svojou argumentačnou činnosťou nahrádzať rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej moci.
Inými slovami, správny súd skúma či sa orgán verejnej moci (žalovaný) s námietkami žalobcu
vysporiadal zákonne udržateľným spôsobom a nie je úlohu správneho súdu svojou činnosťou nahrádzať
odôvodňujúcu argumentačnú platformu žalobou napadnutých rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu bolo
nevyhnutným v časti tohto rozhodnutia, venovanej priebehu administratívneho konania v reakcii na
charakter žalobných námietok v podrobnostiach uviesť obsah žalobou napadnutých rozhodnutí (t.j.

nejedná sa o bezdôvodné zahlcovanie tohto rozhodnutia pre vec nepodstatným textom), ako aj podstatu
odvolacích námietok žalobcu pred orgánmi finančnej správy, aby bolo zrejmým, či žalobca svoje
námietky uplatnil už aj pred orgánmi finančnej správy a ako sa s nimi tieto orgány vysporiadali.

1. K námietke prekročenia dĺžky daňovej kontroly

32. Pokiaľ ide o dĺžku u žalobcu správcom dane vykonanej daňovej kontroly pre daň z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie júl 2011 [daňová kontrola bola vykonaná aj za zdaňovacie obdobia január 2011;
február 2011; apríl 2011; máj 2011; august 2011; november 2011 a december 2011], v konaní nebolo
sporným a žalobca ani nespochybňoval, že táto daňová kontrola, v súlade s cit. § 46 ods. 1 daňového

poriadku začala 11.11.2014, t.j. dňom uvedeným v oznámení o začatí daňovej kontroly zo 14.10.2014
(č.l. 3-4 admin. spisu) a v súlade s cit. § 46 ods. 9 psím. a) daňového poriadku skončila 24.10.2018, t.j.
dňom doručenia žalobcovi protokolu z daňovej kontroly č. 102102712/2018 z 23.10.2018 (č.l. 1970-2107
admin. spisu) spolu s výzvou na vyjadrenie sa k tomuto protokolu, t.j. od 11.11.2014 do 24.10.2018
daňová kontrola vrátane jej štyroch prerušení takto trvala celkovo 1442 dní [(3 x 365) + 347].

Z uvedeného je zrejmým, že v danom prípade na prvý pohľad daňová kontrola u žalobcu trvala skutočne
viac ako v cit. § 46 ods. 10 daňového poriadku, povolenú dobu 1 roka (t.j. 365 dní), avšak, už samotné
toto ustanovenie cit. § 46 ods. 10 daňového poriadku počíta s prípadom prerušenia tejto doby trvania
daňovej kontroly, o dobu prerušenia ktorú sa tak zákonite celková jednoročná doba trvania daňovej
kontroly predlžuje (nadstavuje), t.j. cit. „... výkon daňovej kontroly sa predĺžil o čas, po ktorý bola

prerušená...“ (m.m. Najvyšší správny súd SR sp. zn. 10 Sžfk/69/2019 z 28.07.2022, bod 88).

33. V súvislosti s trvaním prerušenia daňovej kontroly a jej celkovej dĺžky, správny súd najsamprv
preskúmaním administratívneho spisu zisťoval, či v dôsledku týchto prerušení nedošlo z čisto
numerického hľadiska k prekročeniu jej celkovej zákonnej lehoty, v ktorej súvislosti je nutné uviesť, že

daňová kontrola bola 4x prerušená (celkovo v rozsahu 1095 dni) z dôvodu potreby získania informácii
správcom dane v rámci MVI a konkrétne sa jednalo o tieto prerušenia:
- rozhodnutím správcu dane č. 9810401/5/395835/2015 z 23.02.2015 (č.l. 476-477 admin. spisu) bola
daňová kontrola prerušená od 04.03.2015 do 12.06.2016, keďže podľa oznámenia správcu dane č.
103351341/2016z15.06.2016(č.l.891admin.spisu)dôvodyprerušeniadaňovejkontrolypominulidňom

13.06.2016;
- rozhodnutím správcu dane č. 103794453/2016 z 25.08.2016 (č.l. 1041-1042 admin. spisu) bola
daňová kontrola prerušená od 30.08.2016 do 22.03.2018, keďže podľa oznámenia správcu dane č.
100624456/2018 z 26.03.2018 (č.l. 1210 admin. spisu) dôvody prerušenia daňovej kontroly pominuli
dňom 23.03.2018;

- rozhodnutím správcu dane č. 100762341/2018 z 18.04.2018 (č.l. 1255-1256 admin. spisu) bola
daňová kontrola prerušená od 20.04.2018 do 26.04.2018, keďže podľa oznámenia správcu dane č.
100846787/2018 z 27.04.2018 (č.l. 1258 admin. spisu) dôvody prerušenia daňovej kontroly pominuli
dňom 27.04.2018;
- rozhodnutím správcu dane č. 100909564/2018 z 09.05.2018 (č.l. 1269-1270 admin. spisu) bola

daňová kontrola prerušená od 10.05.2018 do 01.07.2018, keďže podľa oznámenia správcu dane č.
101270110/2018 z 03.07.2018 (č.l. 1325 admin. spisu) dôvody prerušenia daňovej kontroly pominuli
dňom 02.07.2018.
Vzhľadom k uvedenému tak:- od začatia daňovej kontroly 11.11.2014 (vrátane) do jej prvého prerušenia 03.03.2015 (vrátane, keďže
04.03.2015 už bola kontrola prerušená), daňová kontrola trvala 113 dní;
- medzi koncom prvého prerušenia 13.06.2016 (vrátane, keďže prerušenie bolo ukončené deň pred

12.06.2016)azačiatkomjejdruhéhoprerušenia29.08.2016(vrátane,keďže30.08.2016užbolakontrola
prerušená) daňová kontrola trvala 78 dní;
- medzi koncom druhého prerušenia 23.03.2018 (vrátane, keďže prerušenie bolo ukončené deň pred
22.03.2018) a začiatkom tretieho prerušenia 19.04.2018 (vrátane, keďže 20.04.2018 už bola kontrola
prerušená) daňová kontrola trvala 28 dní;

- medzi koncom tretieho prerušenia 27.04.2018 (vrátane, keďže prerušenie bolo ukončené deň pred
26.04.2018) a začiatkom štvrtého prerušenia 09.05.2018 (vrátane, keďže 10.05.2018 už bola kontrola
prerušená) daňová kontrola trvala 13 dní;
- medzi koncom štvrtého prerušenia 02.07.2018 (vrátane, keďže prerušenie bolo ukončené deň pred
01.07.2018) a dňom skončenia daňovej kontroly 24.10.2018 (vrátane) daňová kontrola trvala 115 dní
Celkovo tak daňová kontrola trvala 347 dní (113+78+28+13+115), t.j. časovo čisto numericky, trvanie

daňovej kontroly neprekročilo zákonom maximálne limitovanú jej jednoročnú (365 dní) dĺžku trvania.

34. Samozrejme pre to, aby inštitút prerušenia daňovej kontroly nemohol byť svojvoľne zneužívaný
na umelé a neúčelné predlžovanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly je nutné skúmať (i) či to ktoré
jej prerušenie bolo účelným a afektívnym k ním sledovanému cieľu, získať všetky potrebné podklady

správcom dane na správne určenie dane, t.j. či správca dane požadoval taký okruh informácií, ktoré
bezprostredne súvisia s daňovou kontrolou a či neboli informácie žiadané opakovane alebo po častiach;
(ii) či bolo toto prerušenie aj časovo primerané a napokon (iii) z formálneho hľadiska či rozhodnutie
o prerušení daňovej kontroly, ako aj oznámenie o pominutí dôvodov prerušenia boli vykonané zákonným
spôsobom a či boli doručené daňovému subjektu.

35. Keďže žalobca tak v odvolacom konaní pred žalovaným, ako aj v žalobe namietal porušenie iba
dvoch (i-ii) z vyššie uvedených troch aspektov podľa neho nezákonných prerušení daňovej kontroly [t.j.
nenamietal nedostatok formálnych náležitostí rozhodnutia o prerušení konania a oznámenia o pominutí
dôvodov tohto prerušenia, ani absenciu ich doručenia, pozn.], správny súd v ďalšom skúmal, či sa

žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu o (i)
neúčelnosti,neefektívnostia(ii)časovejneprimeranostiprerušenípreverovanejdaňovejkontroly,vktorej
súvislosti sa správnemu súdu žiada dať do pozornosti, že žalobca túto odvolaciu námietku, ktorá je
identickyajžalobnounámietkou,žiadnymspôsobomnekonkretizoval,t.j.žalobcaibavšeobecnetvrdí,že
prerušenia daňovej kontroly boli neúčelné, pretože správca dane mal žiadať informácie nemajúce súvis

s daňovou kontrolou; že boli neefektívne, pretože správca dane mal podľa neho žiadať o informácie po
častiach a opakovane - správcovi dane známe už z inej daňovej kontroly u žalobcu a že tieto prerušenia
boli časovo neprimerané, pretože trvali viac ako prípustné zákonné lehoty prerušenia kvôli MVI. Žalobca
však neuviedol, ktoré konkrétne správcom dane v rámci MVI požadované informácie nemali súvis
s daňovou kontrolou a teda boli žiadané neúčelne; nekonkretizoval, ktoré informácie a ohľadne ktorého

z obchodných partnerov žalobcu už mal mať správca dane k dispozícii a preto mali byť správcom dane
takto duplicitne (opakovane) a teda neefektívne požadované a v tejto súvislosti žalobca poukázal iba
na opakovanú žiadosť správcu dane o vypočutie bývalého konateľa Tótha Bálinta spoločnosti Acélker
Kft. (Maďarsko, reťazce 1/ až 4/) a napokon žalobca konkretizoval iba svoj tretí argument o prekročení
zákonom prípustnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly kvôli MVI a to jednako odkazom na ich maximálne

zákonné dĺžky, ako aj poukazom, že správca dane neprerušil daňové konanie dňom odoslania žiadosti
o MVI, ale neskôr a že nepokračoval v daňovej kontrole ihneď po doručení odpovede z MVI, aj keď
opäť nekonkretizoval, o prípad ktorého konkrétneho prerušenia zo štyroch prerušení daňovej kontroly
sa uvedený postup mal týkať.
Vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcu v tomto bode je nutné vo všeobecnej rovine najsamprv

uviesť, že tieto sú formulované v identickom znení ako boli aj odvolacie námietky žalobcu v konaní
pred žalovaným a v tomto smere nereflektujú spôsob vysporiadania sa s nimi žalovaným v žalobou
napadnutom rozhodnutí a jednako, že na všeobecne formulované odvolacie námietky je len logickým,
že aj žalovaný dal žalobcovi v žalobou napadnutom rozhodnutí iba všeobecnú odpoveď. V tej súvislosti
správny súd dáva do pozornosti, že bez konkretizácie niektorých námietok, nie je možné posúdiť,

či tvrdenie žalobcu napr. o neúčelnosti prerušení daňovej kontroly alebo o nedostatočne zistenom
skutkovom stave, sú alebo nie sú opodstatnené, pretože nie je úlohou správneho súdu namiesto žalobcu
vyhľadávať možné porušenia zákona zo strany žalovaného a správny súd je oprávnený preskúmať
rozhodnutie žalovaného len v rozsahu žalobných bodov. Pritom vo vzťahu k v administratívnom spise sanachádzajúcim podkladom pre rozhodnutie správcu dane, žalobcovi nič nebránilo, aby svoje námietky
konkretizoval (napr. aby konkretizoval, ktoré konkrétne informácie správca dane mal mať už k dispozícii
pred MVI a teda ktoré žiadal duplicitne a pod., pozn.), keďže v zmysle cit. § 45 ods. 1 písm. g) daňového

poriadku mal žalobca právo nahliadať do administratívneho spisu.

36. So všeobecne formulovanou odvolacou námietkou žalobcu o, podľa neho, neúčelných štyroch
prerušeniach daňovej kontroly sa žalovaný podľa správneho súdu zákonne udržateľným spôsobom
vysporiadal taktiež, jednako iba všeobecným poukazom na účel MVI, ktorej cieľom je získanie správcom

danevšetkýchprerozhodnutierelevantnýchúdajovapodkladovohľadneobchodnýchpartnerovžalobcu
(daňového subjektu), s ktorými žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2011 vstupoval do
podozrivýchobchodnýchkontraktov,ajednakosumarizáciou(identickysosprávcomdane)údajovotom,
že:
- v rámci prvej MVI žiadosťami z 23.02.2015 správca dane žiadal zo zahraničia informácie celkovo o
8-ich spoločnostiach a medzi nimi v súvislosti s v tomto konaní preskúmavaným zdaňovacím obdobím

júl 2011, žiadal z Maďarska informácie aj ohľadne jednej spoločnosti z reťazcov 1/ až 4/ [Acélker Kft.
(Maďarsko) – prvý odberateľ vo všetkých štyroch reťazcoch] a tiež ohľadne jednej spoločnosti z reťazca
3/ [ARCELORMITTAL Distribution Hungary Kft. (Maďarsko) - druhý odberateľ] s tým, že pri tomto
prerušení správca dane urgoval vybavenie žiadosti o MVI v dňoch 08.07.2015, 03.11.2015, 19.01.2016
a 06.05.2016;

- v rámci druhej MVI žiadosťami z 18.08.2016 a 23.08.2016 správca dane preveroval informácie získané
z nahliadnutia do spisu pred OČTK v Bratislave, pričom správca dane žiadal informácie celkovo o 8-
ich spoločnostiach, vrátane v súvislosti s v tomto konaní preskúmavaným zdaňovacím obdobím júl
2011, správca dane žiadal z Maďarska informácie aj ohľadne jednej spoločností z reťazcov 1/ a 4/
[JP Fémker Kft. (Maďarsko) – druhý odberateľ v obidvoch reťazcoch]; ohľadne jednej spoločností z

reťazcov 2/ až 4/ [OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) – prvý dodávateľ vo všetkých troch reťazcoch
a výrobca BO]; ohľadne jednej spoločnosti reťazca 2/ [DUTRADE Zrt. (Maďarsko) – druhý odberateľ]
a tiež ohľadne reťazca 1/ až 4/ žiadal o vypočutie bývalého konateľa Acélker Kft. (Maďarsko) Tótha
Bálinta (bol aj konateľom INKURENCIA Kft., ktorá bola taktiež obchodným partnerom žalobcu, avšak v
iných zdaňovacích obdobiach, pozn. súdu), pričom správca dane urgoval vybavenie uvedených žiadostí

30.11.2016, 28.02.2017, 01.06.2017, 22.08.2017, 27.11.2017 a 20.02.2018;
- v rámci tretej MVI žiadosťou zo 16.04.2018 správca dane reagoval na stanovisko maďarskej strany,
ktorá označila žiadosť o vypočutie konateľa spoločností Acelkér Kft. a INKURENCIA Kft. (Maďarsko)
Tótha Bálinta za zaslanú na nesprávnom tlačive, preto správca dane pri zachovaní procesného postupu
zaslal túto novú žiadosť o vykonanie výsluchu tohto konateľa až po pominutí dôvodov, pre ktoré bola

kontrola v rámci predchádzajúcej druhej MVI prerušená, čo nastalo 23.03.2018;
- v rámci štvrtej MVI žiadosťami zo 04.05.2018 správca dane reagoval na oznámenie maďarskej
finančnej správy z predchádzajúcej MVI a žiadal informácie o celkovo o 2-och spoločnostiach, vrátane v
súvislostisvtomtokonanípreskúmavanýmzdaňovacímobdobímjúl2011,žiadalzMaďarskainformácie
aj ohľadne jednej spoločností z reťazcov 1/ až 4/ [Acélker Kft. (Maďarsko) – prvý odberateľ vo všetkých

štyroch reťazcoch].
Z uvedeného prehľadu je zrejmým, že správca dane žiadal v rámci všetkých štyroch prerušení kvôli
MVI o informácie bezprostredne súvisiace iba s žalobcom deklarovanými jeho obchodnými partnermi
z obdobia kontrolovaných zdaňovacích období roku 2011 a v ich rámci aj z času v tomto konaní
preskúmavaného zdaňovacieho obdobia júl 2011 a teda účelne, pričom žalobca netvrdí ani neosvedčuje

opak a, ako už bolo uvedené, nie je v kompetencii správneho súdu v tomto smere iniciatívne vyhľadávať
opak. Okrem toho, správca dane počas prerušení daňovej kontroly nebol nečinný, ale vyvíjal aktivity k
urýchleniu poskytnutia mu žiadaných informácií. Z uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru,
že uvedené všetky štyri prerušenia daňovej kontroly boli účelné, t.j. týkali sa a súviseli s predmetom
vykonávanej daňovej kontroly.

37. V spojitosti s účelnosťou prerušení daňovej kontroly, na margo žalobcom naznačeného možného
zásahu v ich dôsledku (rozumej v dôsledku prerušení, pozn.), do jeho práv ako podnikateľského
subjektu, správny súd ešte uvádza, že samotné prerušenie daňovej kontroly nemá žiadny vplyv
na vykonávanie podnikateľskej aktivity kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu), pretože počas

tohto prerušenia nie sú daňovému subjektu blokované ani finančné prostriedky, ani možnosti naďalej
vpodnikateľskýchaktivitáchpokračovať,animuniesúkladenézostranysprávcudanežiadnepovinnosti
či iné obmedzenia, v príčinnej súvislosti s ktorými by mohlo dôjsť k zásahu do jeho práva na slobodné
podnikanie.V tomto smere správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.
k. III. ÚS 726/2016-20 z 25.10.2016 podľa ktorého cit. „... počas prerušenia daňovej kontroly nemožno
uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový

subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú.“ Obdobne tak, podľa
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej len „najvyšší správny súd“) sp. zn. 8 Sžfk/38/2019
z 28.06.2022 (bod. 48) cit. „Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje
do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od
neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona (pozri aj rozsudok NSSR sp. zn. 3Sžf/46/2015 zo

dňa 27.07.2016, zverejnený v Zbierke stanovísk NSSR a súdov SR č. 60/2016).“a napokon aj podľa
rozhodnutia najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2 Sžfk/16/2019 z 27.10.2021 (bod. 56) cit. „Kasačný
súd pre úplnosť uvádza, že počas prerušenia výkonu daňovej kontroly nie je možné uvažovať, a to
ani prostredníctvom dožiadaného správcu dane, o uskutočňovaní úkonov pri správe daní ktoré daňový
subjekt zaťažujú...“

38. Pokaľ ide o žalobnú námietku o neefektívnosti správcom dane realizovaných prerušení daňovej
kontroly, opäť táto námietka žalobcu je viac-menej všeobecnou spočívajúcou v tvrdení o správcom
dane po častiach a opakovane vyžadovaných informáciách v rámci MVI, bez ďalšej jej špecifikácie,
o ktoré takto žiadané informácie by sa malo konkrétne jednať, okrem jednako opäť iba všeobecného
poukazu žalobcom na opakované vyžadovanie informácii správcom dane, s ktorými už mal správca

dane disponovať zo skorších daňových kontrol vykonaných u žalobcu a taktiež s poukazom na správcom
dane opakované neefektívne (po lehote) vyžadované vypočutia konateľa spoločností Acelkér Kft. a
INKURENCIA Kft. (Maďarsko) Tótha Bálinta v rámci druhého a opakovane tretieho prerušenia daňovej
kontroly.
S prvou, aj keď iba všeobecne, ale odôvodnenou časťou tejto námietky sa žalovaný v napadnutom

rozhodnutí vysporiadal konštatovaním, že od zahraničných finančných správ v rámci MVI nežiadal
žiadne opakované informácie, pretože v tejto preverovanej daňovej kontrole [za zdaňovacie obdobia
január, február, apríl, máj, júl, august, november a december 2011] nezisťoval totožné skutočnosti, aké
boli zisťované pri skoršej daňovej kontrole [za zdaňovacie obdobia jún, september a október 2011],
dôkazom čoho je aj to, že ak by tak bol správca dane činil, tak dožiadaný orgán by správcovi dane toto

vytkol a opakovane by mu informáciu neposkytoval, čo sa však nestalo. S uvedeným sa správny súd
stotožňuje a súčasne dodáva, že v tomto smere nie je spôsobilým obstáť argument žalobcu, že správca
danemaložalobcoviajehoobchodnýchpartnerochinformácieužzoskoršejdaňovejkontrolyvykonanej
u žalobu, pretože je zrejmým, že pri DPH v súvislosti s ktorou správca dane u žalobcu daňovú kontrolu
vykonával, je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac, pričom v rámci toho ktorého kalendárneho

mesiaca môžu obchody medzi hoc aj identickými obchodnými partnermi a hoc aj s identickým tovarom
prebiehať rôzne [napr. v jednom mesiaci, je toto obchodovanie transparentné bez formálnych (bez
nedostatkov vo faktúrach a sprievodných podkladoch), či materiálnych (bez nedostatkov pri dodaní
tovaru, napr. z hľadiska jeho deklarovaného množstva, kvality, či prepravy a pod.) závad; no v inom
mesiaci tomu tak byť zákonite nemusí a obchodný partneri sa môžu dopustiť napr. podvodného konania],

preto správca dane musí preverovať každý, daňovým subjektom v tom ktorom zdaňovacom období
deklarovaný obchod samostatne s ohľadom na jeho ad hoc formálne i materiálne okolnosti.
Ohľadne časti námietky o opakovanom a správcom dane neefektívnom požadovaní vypočutia svedka
Tótha Bálinta žalovaný v napadnutom rozhodnutí ozrejmil, že prvý krát správca dane požiadal
o vypočutie označenej osoby v rámci druhého prerušenia daňovej kontroly kvôli MVI (od 30.08.2016

do 23.03.2018) s tým, že v odpovedi z 15.03.2017 bolo správcovi dane oznámené, že výsluch
označenej osoby nebol vykonaný, keďže o jeho vykonanie správca dane požiadal na nesprávnom
tlačive, avšak keďže nové tlačivo, kvôli pretrvávajúcemu druhému prerušeniu daňovej kontroly nemohol
správca dane poslať, učinil tak až po skončení druhého prerušenia daňovej kontroly (od 20.04.2018 do
26.04.2018), pričom v odpovedi z 26.04.2018 maďarský správca dane oznámil, že podľa maďarských

predpisov už v roku 2018 nemožno menovaného vypočuť k zdaňovaciemu obdobiu 2011 s dodatkom
žalovaného, že aj bez tohto vypočutia mal správca dane dostatok iných dôkazov pre svoje závery.
Vsúvislostisuvedeným,správnysúdkonštatuje,žežalovanýmuvádzanéskutočnostiplnekorešpondujú
s obsahom administratívneho spisu a tieto skutočnosti nie sú skutočne spôsobilé oslabiť efektívnosť
druhého a tretieho prerušenia daňovej kontroly. Ako bolo žalovaným uvedené, v rámci druhého

prerušenia daňovej kontroly správca dane okrem informácii o 8-ich spoločnostiach s ktorými žalobca
v preverovaných zdaňovacích obdobiach roku 2011 kooperoval (z toho tri boli žalobcom deklarovanými
jeho obchodnými partnermi aj v pre toto konanie smerodajnom zdaňovacom období júl 2011, pozn.)
žiadal aj o výsluch svedka Tótha Bálinta, ktorý bol bývalým konateľom žalobcových obchodnýchpartnerov Acelkér Kft. (Maďarsko) a INKURENCIA Kft. (Maďarsko) , avšak je pravdou, že správca dane
túto žiadosť z 23.08.2016 (č.l. 1038 - 1040 admin spisu) poslal maďarskej strane síce s početnými
otázkami pre výsluch menovaného svedka, avšak na nesprávnom tlačive, čo bolo maďarskou stranou

bez ďalšieho, t.j. bez už v tejto odpovedi informácie, že podľa maďarských zákonov už v tom čase
nebolo možné menovaného vypočuť k preverovaným zdaňovacím obdobiam roku 2011 (už od nich
uplynulo 5 rokov), správcovi dane oznámené v odpovedi z 15.03.2017. Uvedený formálne nesprávny
postup správcu dane nemôže mať vplyv na efektívnosť celého druhého prerušenia daňovej kontroly,
pretože v rámci tohto druhého prerušenia správca dane o výsluch menovaného žiadal 1-krát a nie

opakovane a napokon vybavovanie tejto formálne nesprávnej jednej žiadosti dožiadanou zahraničnou
finančnou správou (Maďarsko) bolo časovo pohltené obdobím, kedy bolo zahraničnou finančnou
správou vybavovaných ďalších, v rámci tohto prerušenia správcom dane realizovaných 8-ich žiadostí
z 18.08.2016 a 23.08.2016, ktoré, ako už bolo uvedené, vo vzťahu k preverovaným zdaňovacím
obdobiam roku 2011 neboli bez účelu (t.j. bez významu) a posledná z nich bola vybavená 23.03.2018,
ktorým dňom druhé prerušenie daňovej kontroly bolo správcom dane aj bezodkladne ukončené. Inými

slovami, vybavovanie formálne nesprávnej žiadosti správcu dane z 23.08.2016 o výsluch svedka
v časovom rámci, v ktorom tak či onak, t.j. bez ohľadu na formálnu chybovosť tejto žiadosti, prebiehalo
vybavovanie aj iných pre vec podstatných 8-ich žiadostí v rámci druhého prerušenia daňovej kontroly,
nemôže mať žiadny dopad na efektívnosť ani primeranosť dĺžky tohto druhého prerušenia. Okrem
toho, správca dane obdržal odpoveď na túto svoju žiadosť (o chybnom tlačive) o vypočutie svedka z

23.08.2016 až po viac ako 7 mesiacoch (15.03.2017) od jej podania, takže ju správca dane nemohol
včas napraviť ešte v rámci druhého prerušenia daňovej kontroly a navyše maďarská strana v tejto
odpovedi iba uviedla, že žiadosť bola podaná na nesprávnom tlačive, ale bez toho, aby tiež už tu
uviedla, že už v čase tejto odpovede (15.03.2017) túto žiadosť hoc by bola opakovane podaná hoc
aj na správnom tlačive už nebolo možné vybaviť kvôli uplynutiu lehoty podľa maďarskej legislatívy na

jej vybavenie (uplynutie lehoty 5 rokov od dotknutého zdaňovacieho obdoba, pričom od posledného
preverovaného zdaňovacieho obdobia december 2011, táto lehota uplynula najneskôr v decembri 2016,
pozn.). Preto ani správcom dane síce formálne opakované žiadanie o vypočutie tohto svedka novou
vecne identickou žiadosťou zo 16.04.2018 iba na správnom tlačive v rámci tretieho prerušenia daňovej
kontroly, nie je možné hodnotiť bez ďalšieho ako neefektívne, pretože maďarská strana napokon mohla

túto žiadosť vyhodnotiť nie iba formálne (čo napokon urobila), ale aj vecne, a to ako identickú žiadosť iba
formálne opakovane zaslanú už na správnom tlačive, pričom až v odpovedi na túto žiadosť z 26.04.2018
maďarská strana správcovi dane oznámila, že podľa maďarskej legislatívy ju nie je možné vybaviť
s tým však, že je možné správcovi dane poskytnúť informácie o dvoch maďarských spoločnostiach,
ktorých bol svedok niekdajším konateľom o informácie ktoré potom správca dane žiadal v rámci štvrtého

prerušenia daňovej kontroly. Napokon aj keby čisto formálne správny súd vzhľadom k uvedenému, dobu
tretieho prerušenia daňovej kontroly od 20.04.2018 do 26.04.2018 (vrátane), t.j. 7 dní, vyhodnotil ako
neefektívnu, aj tak by daňová kontrola netrvala pôvodne ustálených 347 dní, ale 354 dní (347 + 7), takže
v konečnom dôsledku by táto skutočnosť nemala vplyv na záver, že v danom prípade daňová kontrola
neprekročila zákonom povolenú maximálnu jej dĺžku 1 roka (365 dní). Na margo formálne nesprávne

správcom dane zaslanej žiadosti o vypočutie svedka Tótha, správny súd iba poznamenáva, že týmto
postupom sa iba sám správca dane „ochudobnil“ o ďalšie týmto výsluchom možno získané informácie,
ktoré mohol využiť pre svoju argumentačnú platformu v žalobou napadnutom rozhodnutí a o to viac
musel vynaložiť úsilie na zdôvodnenie svojich záverov, čo avšak, ako to podotkol aj žalovaný, nič nemení
na skutočnosti, že správca dane mal dostatok aj iných dôkazov na podporu svojich zistení a z nich

vyvodených záverov (viď ďalej).
Z uvedených dôvodov mal správny súd za neopodstatnenú aj žalobnú námietku ohľadne žalobcom
tvrdenej neefektívnosti prerušení daňovej kontroly, kvôli ktorým mala byť prekročená maximálna
povolená jej dĺžka.

39. Napokon dĺžku daňovej kontroly žalobca v konaní pred žalovaným spochybnil aj námietkou
o neprimeranej dĺžke jednotlivých jej prerušení kvôli MVI a to jednako z dôvodu, že správca dane
neprerušil daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému orgánu
cudzieho štátu a nepokračoval v nej ihneď dňom doručenia odpovede, čím dobu jej prerušenia umelo
predĺžil, a jednako z dôvodu, že dĺžka jednotlivých jej predĺžení je v rozpore s čl. 10 nariadenia Rady

(EU) č. 904/2010), podľa ktorého dožiadaný finančný orgán cudzieho štátu poskytuje v oblasti daní
požadované informácie cit. „... ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti.
Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.“S touto námietkou sa žalovaný vysporiadal tvrdením, že dátum prijatia žiadosti o MVI zahraničnou
správou nemôže byť identický s dátumom kedy správca dane požiada príslušný slovenský orgán
(Finančné riaditeľstvo SR) o MVI, pretože príslušný slovenský orgán, ktorý túto žiadosť od správcu

dane dostane ju musí ešte preložiť, spracovať a až tak zaslať zahraničnej správe a opačne s tým, že
správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové orgány konajú. Vzhľadom na potrebu
preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane správca dane čakal na tieto odpovede a
nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred ich doručením, pretože tieto odpovede boli rozhodujúce
pre kontrolu preverovaných obchodov, a s dodatkom, že správca dane počas období prerušenia daňovej

kontroly zasielal pravidelné urgencie na vybavenie MVI.
Pokiaľ ide o prvú časť zdôvodnenia tejto námietky žalobcom, toto žalobca zopakoval aj v žalobe
nereflektujúc odpoveď žalovaného v žalobou napadnutom rozhodnutí, s ktorým zdôvodnením
žalovaného sa plne stotožňuje aj správny súd. Proces podávania žiadostí o MVI prebieha skrz Finančné
riaditeľstvo SR, ktoré žiadosť správcu dane spracuje pred jej postúpením zahraničnému finančnému
orgánu do jemu zrozumiteľnej podoby a ktorý proces si tak nepochybne vyžaduje časový priestor,

z ktorého dôvodu správca dane najsamprv logicky predkladá tieto žiadosti s časovým predstihom najprv
Finančnému riaditeľstvu SR a časovo až následne datovaným rozhodnutím dochádza k prerušeniu
daňovej kontroly a to tak, aby v ňom uvedený počiatočný deň prerušenia daňovej kontroly bol určený
v súlade s cit. § 61 ods. 3 daňového poriadku, t.j. aby nebol cit. „... skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie
odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami...“, t.j. prvý deň prerušenia

daňovej kontroly nie je automaticky zhodným s dátumom rozhodnutia, ale zhoduje sa buď s dátumom
odoslania tohto rozhodnutia o prerušení (ktorý môže, ale nemusí byť súčasne aj dátumom jeho vydania)
alebo je neskorší ako deň jeho odoslania, čo je pochopiteľným, keďže rozhodnutie o prerušení daňovej
kontroly by sa malo dostať do dispozičnej sféry kontrolovaného daňového subjektu, aby sa o tomto
prerušení aj on logicky včas dozvedel. Z uvedeného je zrejmým, že uvedený správcom dane zvolený

postup má svoje zákonné opodstatnenie a nie je svojvoľným postupom s cieľom umelého predlžovania
daňovej kontroly, ako sa mylne domnieva žalobca.
Aj v tomto prípade (i) pri prvom prerušení – žiadosti o MVI boli z 23.02.2015 a dokonca v ten
istý deň 23.02.2015 bolo rozhodnuté aj o prerušení daňovej kontroly počnúc dňom 04.03.2015, t.j.
správcom dane bol vytvorený časový priestor 9 dní na spracovanie týchto 8 žiadostí a ich doručenie

žalobcovi v období medzi vyhotovením žiadostí a rozhodnutia o prerušení a prvým dňom prvého
prerušenia daňovej kontroly; (ii) pri druhom prerušení - žiadosti o MVI boli z 18.08.2016 a 23.08.2016,
o prerušení bolo rozhodnuté 25.08.2016 počnúc dňom 30.08.2016, t.j. správcom dane bol v období
medzi vyhotovením žiadostí a vydaním rozhodnutia o prerušení na spracovanie 8 žiadostí vytvorený
časový priestor 1 deň a následne ešte 4 dní medzi rozhodnutím o prerušení a prvým dňom druhého

prerušenia daňovej kontroly (celkom 5 dní); (iii) pri treťom prerušení – žiadosť o MVI bola zo 16.04.2018,
o prerušení bolo rozhodnuté 18.04.2018 počnúc dňom 20.04.2018, t.j. správcom dane bol v období
medzi vyhotovením žiadosti a vydaním rozhodnutia o prerušení na spracovanie žiadosti vytvorený
časový priestor 1 deň a následne ešte 1 deň medzi rozhodnutím o prerušení a prvým dňom tretieho
prerušenia daňovej kontroly (celkom 2 dní); (iv) pri štvrtom prerušení – žiadosti o MVI boli zo 04.05.2018,

o prerušení bolo rozhodnuté 09.05.2018 počnúc dňom 10.05.2018, t.j. správcom dane bol v období
medzi vyhotovením žiadostí a vydaním rozhodnutia o prerušení na spracovanie 2-och žiadosti vytvorený
časový priestor 4 dni. Z uvedeného prehľadu je zrejmým, že uvedené správcom dane stanovené
lehoty (9, 5, 2 a 4 dni) na nevyhnutné procesné postupy, t.j. na doručenie a spracovanie viacerých
žiadosti o MVI, pred ich predložením zahraničnému orgánu nie sú zjavne premrštené ani okolnostiam

neprimerané.
Obdobne tak pokiaľ ide o ukončenie jednotlivých prerušení daňovej kontroly – (i) pri prvom prerušení
bola správcovi dane z ním vyžiadaných informácii, posledná doručená 13.06.2016, ktorým dňom podľa
oznámenia správcu dane z 15.06.2016 aj pominuli dôvody prvého prerušenia daňovej kontroly; (ii) pri
druhom prerušení bola správcovi dane z ním vyžiadaných informácii, posledná doručená 23.03.2018,

ktorým dňom podľa oznámenia správcu dane z 26.03.2018 aj pominuli dôvody druhého prerušenia
daňovej kontroly; (iii) pri treťom prerušení bolo správcovi doručené oznámenie o nemožnosti poskytnutia
ním požadovanej informácie 26.04.2018 a podľa oznámenia správcu dane z 27.04.2018 pominuli týmto
dňom 27.04.2018 dôvody tretieho prerušenia daňovej kontroly, t.j. pominuli až deň nasledujúci po
dni doručenia odpovede na jeho žiadosť o MVI; (iv) pri štvrtom prerušení bola správcovi dane z ním

vyžiadaných informácii, posledná doručená 02.07.2018, ktorým dňom podľa oznámenia správcu dane z
03.07.2018 aj pominuli dôvody štvrtého prerušenia daňovej kontroly. Z uvedeného je zrejmým, že v troch
zo štyroch prípadov, dôvody prerušenia daňovej kontroly pominuli v ten istý deň, kedy bola správcovi
dane doručená posledná z ním požadovaných informácii, okrem tretieho prerušenia, kedy po doručeníoznámenia správcovi dane o spôsobe vybavenia jeho žiadosti, podľa jeho oznámenia dôvody tohto
tretieho prerušenia pominuli až o jeden deň neskôr, ktorá lehota jedného dňa sa však nejaví nijako
neprimeraná, ktorá by neúmerne predlžovala dobu prerušenia daňovej kontroly tak, žeby to malo mať

vplyv na celkovú dobu trvania daňovej kontroly, ktorá po prípadnom pripočítaní aj tohto jedného dňa do
vyššie už ustálenej doby 347 dní daňovej kontroly, by tak trvala 348 dní a teda vždy menej ako zákonom
povolenú dobu 1. roka (365 dní). Vzhľadom k uvedenému sa javí byť nedôvodným tvrdenie žalobcu, že
správca dane mal umelo neúmerne predlžovať dobu prerušenia daňovej kontroly a tým aj samotnú dobu
daňovej kontroly, keď v daňovej kontrole nepokračoval ihneď dňom doručenia mu odpovede.

40. Podľa správneho súdu je zákonne udržateľným aj vysporiadanie sa žalovaného s druhým zo
zdôvodnení žalobcu o neúmernej dĺžke jednotlivých prerušení daňovej kontroly vzhľadom na čl. 10
nariadenia Rady (EU) č. 904/2010, a to poukazom žalovaného na skutočnosť, že správca dane žiadajúci
zahraničnýorgánfinančnejsprávyoinformáciuvrámciMVIvzásadenemážiadnemožnostiovplyvnenia
rýchlosti konania dožiadanej strany.

V uvedených súvislostiach totižto správny súd podporne poukazuje na ustálený názor vyššej súdnej
autority, najvyššieho správneho súdu napr. v rozhodnutí sp. zn. 8 Sžfk/38/2019 z 28.06.2022 (bod 49)
podľa ktorého cit. «V súvislosti s námietkou sťažovateľky týkajúcou sa nedodržania lehoty daňovej
kontroly v zmysle Nariadenia Rady č. 904/2010, kedy sťažovateľka mala za to, že pominutie dôvodov,
pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Nariadení

Rady č. 904/2010 pre poskytnutie požadovaných informácií, kasačný súd poukazuje najmä na rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 Hydina SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021, pre ktorý bolo predmetné
kasačné konanie i prerušené. V bode 35 tohto rozhodnutia Súdny dvor EÚ uviedol, že „lehoty stanovené
v článku 10 tohto nariadenia sa netýkajú vzťahov medzi príslušnými daňovými orgánmi, ktoré majú
spolupracovať v rámci mechanizmu zavedeného uvedeným nariadením a zdaniteľnými osobami, ale len

vzťahovmedzitýmitoorgánminavzájom.“Daňovésubjektytakaninemusiabyťoboznámenéopredĺžení
lehoty na vykonanie žiadosti, prípadne o nemožnosti odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote. „Zo
znenia týchto ustanovení a následne z kontextu, do ktorého patrí tento článok 10, teda vyplýva,
že prekročenie niektorej z lehôt stanovených týmto článkom nezakladá dotknutej zdaniteľnej osobe
žiadne právo a nemá žiadny špecifický dôsledok, a to ani pokiaľ ide o zákonnosť prerušenia daňovej

kontrolystanovenéhovnútroštátnymprávomžiadajúcehočlenskéhoštátu,dovtedy,kýmžiadanýčlenský
štát neposkytne požadované informácie“ (bod 37 rozsudku). Kasačný súd, aj s ohľadom na citované
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, konštatuje, že prekročenie lehoty na poskytnutie informácii v rámci MVI,
ktorá je stanovená v Nariadení Rady č. 904/2010, nemá priame účinky na prerušenie daňovej kontroly v
zmysle § 61 Daňového poriadku a nespôsobuje ďalšie plynutie lehoty na jej vykonanie. Daňová kontrola

tak v predmetnej veci pokračovala obdržaním konečnej správy od dožiadaných daňových orgánov.»
Obdobne tak podľa rozhodnutia najvyššieho správneho súdu sp. zn.10 Sžfk/69/2019 z 28.07.2022
(body 89-91) cit. „Vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia princípu proporcionality a
nezákonnosti rozhodnutí, keď mal za to, že nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie
daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku v súvislosti s podanými žiadosťami o

medzinárodnú výmenu informácií, kasačný súd poukazuje na to, že uznesením Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 5Sžfk/34/2018 zo dňa 5. marca 2020 bolo konanie o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti
rozsudku krajského súdu č.k. 6S/1/2017-284 zo dňa 18. januára 2018 postupom podľa § 100 ods. 1
písm. ) v spojení s § 452 ods. 1 SSP prerušené a Súdnemu dvoru EÚ boli predložené prejudiciálne
otázky podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v nasledovnom znení: Ustanovenie bodu 25

NariadeniaRady(EÚ)č.904/2010zodňa07.10.2010oadministratívnejspolupráciabojiprotipodvodom
v oblasti dane z pridanej hodnoty ,,lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytnutie informácii
sa majú chápať ako maximálne lehoty“ je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty, ktoré nemôžu byť
prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly?
Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií

stanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu?
Je možné charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty určené Nariadením
Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti
dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu?

Súdny dvor Európskej únie rozsudkom vo veci C-186/20 zo dňa 30. septembra 2021 rozhodol
o predložených prejudiciálnych otázkach tak, že Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7.
októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v
spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročeniemôže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského
štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu
administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.

Rešpektujúc právne záväzný názor Súdneho dvora EÚ dospel kasačný súd k záveru, že lehoty
stanovené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 pre orgány finančnej správy v
súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej
úpravy (ktorá v § 46 ods. 10 daňového poriadku stanovuje časový limit na vykonanie daňovej kontroly) a
vo väzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu

informácií vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a
porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného daňového subjektu.“

41. Uvedené východiská boli podkladom pre konečný záver správneho súdu o neodôvodnenosti
prvej žalobnej námietky žalobcu o prekročení zákonnej jednoročnej dĺžky daňovej kontroly v
príčinnej súvislosti s ním tvrdeným neúčelným, neefektívnym a časovo neprimeraným opakovaným

jej prerušením, keďže podľa správneho súdu jednotlivé procesné úkony zo strany správcu dane v
rámci vykonaného dokazovania prebiehali v časovom slede bez zbytočných prieťahov; správca dane
pokračoval vo výkone daňovej kontroly akonáhle pominuli dôvody na jej prerušenie; predmetom žiadosti
o MVI a teda dôvodom prerušení daňovej kontroly, bolo poskytnutie informácií, za účelom preverenia
žalobcom deklarovaných obchodov v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2011 a nejednalo sa o

neúčelné a nepodložené konanie správcu dane, ktorým by sledoval iba „umelé“ predlžovanie zákonnej
lehoty na výkon daňovej kontroly, naopak, správca dane si týmto konaním plnil svoje úlohy vyplývajúce
mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím MVI overoval podklady potrebné na správne
a úplné určenie dane.

2. K námietke uplynutia lehoty na vyrubenie dane

42. Uplynutie prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane podľa cit. § 69 ods. 1, 2 a 3 písm. a) daňového
poriadku [5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla žalobcovi povinnosť podať daňové priznanie + 5
rokov od konca roka, v ktorom bol žalobcovi doručený protokol z daňovej kontroly ako úkon smerujúci

na vyrubenie dane, za predpokladu, že tento protokol bol žalobcovi doručený do uplynutia lehoty
prvých 5 zmienených rokov], sa žalobca snažil spochybniť ním predloženým výkladom cit. § 46 ods. 10
daňového poriadku odkazujúceho v prípade prerušenia „daňovej kontroly“ na primeranú aplikáciu cit.
§ 61 daňového poriadku, ktorý zasa mimo iné pojednáva v ods. 5 o tom, že ak je „daňové konanie“
prerušené, tak lehoty podľa daňového poriadku neplynulú (spočívajú). Podľa výkladu žalobcu totižto cit.

§ 61 ods. 5 nie je možné aplikovať aj na daňovú kontrolu, ktorá nie je konaním, výsledkom ktorého by
bolo rozhodnutie a jednako „primeranosť“ aplikácie § 61 daňového poriadku je v podmienkach daňovej
kontroly treba chápať iba v rozsahu posudzovania existencie dôvodov na prerušenie daňovej kontroly a
nie aj v rozsahu neplynutia lehôt. V dôsledku tohto výkladu potom podľa žalobcu prekluzívna lehota na
vyrubenie mu dane, počas štyroch prerušení daňovej kontroly nemohla neplynúť.

43. Uvedená žalobná námietka bola bezo zmeny obsahu aj odvolacou námietkou v konaní pred
žalovaným, ktorý aplikujúc žalobcom zmienené ustanovenia tieto vyložil tak, že počas prerušenia
daňovej kontroly lehota na zánik práva vyrubiť daň neplynula, a teda správca dane vykonal včas
úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručenie žalobcovi protokolu z daňovej kontroly dňom

24.10.2018, t.j. pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty 5 rokov na vyrubenie dane s dodatkom
žalovaného, že táto 5 ročná lehota na vyrubenie dane by správcovi dane uplynula 01.01.2017, ale táto
sa predĺžila o čas štyroch prerušení daňovej kontroly, kedy táto prekluzívna lehota neplynula.

44. V súvislosti s uvedeným je nutné pozastaviť sa najsamprv pri znení cit. § 61 daňového poriadku,

ktorý pojednáva nie iba o dôvodoch obligatórneho (ods. 1) a fakultatívneho (ods. 2) prerušenia daňového
konania, či o začiatku a konci tohto prerušenia, ale nepochybne upravuje aj právny režim plynutia
všetkých lehôt upravených daňovým poriadkom a to tak, že tieto lehoty počas prerušenia daňového
konania neplynú (spočívajú). Právny režim plynutia lehôt podľa daňového poriadku, počas prerušenia
daňovej kontroly síce zákonodarca v daňovom poriadku explicitne neupravuje, ale v tomto smere si

vypomáha v cit. § 46 ods. 10 daňového poriadku odkazom na en bloc primeranú aplikáciu cit. § 61
daňového poriadku a to bez toho, aby tento odkaz nejakým spôsobom okliešťoval (obmedzoval) iba
vyslovene na niektoré otázky upravené § 61 daňového poriadku, z čoho možno vyvodiť, že § 61
daňového poriadku je možné aplikovať na prípad prerušenia daňovej kontroly aj v jeho časti upravujúcejneplynutie lehôt počas tohto prerušenia daňovej kontroly tak, ako to správne ustálil aj žalovaný. A keďže
jednou z lehôt podľa daňového poriadku, ktoré neplynú tak počas prerušenia daňového konania, ako
ani počas prerušenia daňovej kontroly, je aj prekluzívna lehota na vyrubenie dane podľa cit. § 69 ods. 1,

2 a 3 písm. a) daňového poriadku, tak v danom prípade počas štyroch prerušení daňovej kontroly táto
prekluzívna lehota neplynula a o dobu týchto prerušení sa táto prekluzívna lehota nadstavila (predĺžila).
Na margo argumentu žalobcu, že daňová kontrola nie je daňovým konaním, správny súd uvádza,
že s týmto sa dá len súhlasiť, avšak práve preto, že medzi týmito inštitútmi je rozdiel, zákonodarca
považoval za potrebné osobitne aj pri inštitúte prerušenia daňovej kontroly sa vyslovene zmieniť aj

o možnosti prerušenia daňovej kontroly za primeranej aplikácie bez výnimky celého cit. § 61 daňového
poriadku.

45. V danom prípade zdaňovacieho obdobia júl 2011 začala 5-ročná prekluzívna lehota na vyrubenie
dane (§ 69 ods. 1 daňového poriadku) plynúť od 31.12.2011 a pri jej štandardnom neprerušenom plynutí
by uplynula 31.12.2016, avšak keďže počas jej plynutia bola daňová kontrola 2x prerušená v rozsahu

celkovo 1036 dní [prvé prerušenie od 04.03.2015 do 12.06.2016, t.j. 466 dní + druhé prerušenie od
30.08.2016 do 22.03.2018, t.j. 570 dní], takže po pripočítaní (nadstavení) tejto doby prerušenia, by
správcovi dane táto 5 ročná prekluzívna lehota na vyrubenie dane uplynula až 02.11.2019, avšak aj
počas tohto predĺženého plynutia lehoty bola daňová kontrola opäť ešte 2x prerušená v rozsahu celkovo
60 dní [tretie prerušenie od 20.04.2018 do 26.04.2018, t.j. 7 dní + štvrté prerušenie od 10.05.2018

do 01.07.2018, t.j. 53 dní], takže po pripočítaní aj tejto doby prerušenia, by správcovi dane prvotná 5
ročná prekluzívna lehota na vyrubenie dane uplynula až 01.01.2020. Avšak keďže ešte do uplynutia
tejto prvotnej 5 ročnej lehoty bol žalobcovi 24.10.2018 doručený protokol z daňovej kontroly, tak od
31.12.2018 začala správcovi dane plynúť nová 5 ročná subjektívna prekluzívna lehota na vyrubenie
žalobcovi dane [prvá veta § 69 ods. 2 a 3 psím. a) daňového poriadku], z čoho je zrejmým, že žalobou

napadnutým rozhodnutím správcu dane z 18.09.2019 v spojení so žalobou napadnutým rozhodnutím
žalovaného z 20.02.2020 bola žalobcovi vyrubená daň za zdaňovacie obdobie júl 2011 včas a to aj pri
zachovaní 10 ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty na jej vyrubenie (druhá veta § 69 ods. 2 daňového
poriadku], ktorá by v tomto prípade od 31.12.2011 uplynula 31.12.2021.
Žalovaný v podstate vo svojom rozhodnutí dospel k zákonným záverom, aj keď nesprávne ukotvil záver

plynutia uvedených 5 ročných lehôt vždy k 01.01. toho ktorého roka, keďže do začiatku plynutia týchto
lehôt nepočítal 31.12. toho ktorého roka (t.j. lehotu nepočítal od konca roka, ako to predpokladá § 69
daňového poriadku), ale lehotu počítal až od 01.01, ktorý výpočet je nesprávny, pretože v danom prípade
a nejedná o lehotu určenú na dni do plynutia ktorej sa nepočíta deň v ktorom nastala skutočnosť určujúca
plynutie lehoty tak, ako to predpokladá § 27 ods. 2 daňového priadku, ale sa jedná o lehoty určené

na roky (§ 27 ods. 2 daňového priadku), avšak uvedený o jeden deň posunutý nesprávny výpočet nič
nemení na vyššie uvedených záveroch, že žalobcovi bola vyrubená daň v zákonnej lehote.

46. Z uvedených dôvodov mal správny súd za to, že žalobcovi bola žalobu napadnutým rozhodnutím
správcu dane vyrubená daň včas a teda v súlade s § 69 daňového poriadku, preto aj túto žalobnú

námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

3. K nepreukázaniu účasti žalobcu na daňovom podvode

47. V rámci tejto žalobnej námietky žalobca opätovne nereagoval na spôsob vysporiadania sa s ňou

žalovaným v žalobou napadnutom rozhodnutí, t.j, neuvádza prečo by názor žalovaného mal byť
nezákonným,aleopakovane,akoajvodvolacomkonanípredžalovanýmdôvodítým,(i)žesprávcadane
nevykonal vo veci test daňového podvodu a že tak nie je zrejmým, na akom základe svoje rozhodnutie
založil, keďže žalobca má za to, že predložením všetkých dokladov k preverovaným obchodom, svoje
dôkazné bremeno uniesol, takže nie je možné sa stotožniť s tvrdením správcu dane a žalovaného, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno; (ii) že správca dane preniesol na žalobcu nezákonne dôkazné
bremeno ohľadne skutočností na strane jeho obchodných partnerov, ako napr. ich nekontaktnosť či
neplnenie si odvodových povinností, o čom však žalobca nemohol mať vedomosť a nemohol ich ani
ovplyvniť a (iii) napokon, že správca dane nepreukázal vedomú účasť žalobcu na daňovom podvodnom
konaní.

48. V súvislosti s uvedeným správny súd v prvom rade vo všeobecnosti uvádza, že odmietnutie
odpočtu DPH alebo oslobodenia od DPH, z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu
účasti na podvodnom reťazci sú dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné v žiadnom prípadekumulovať,pretožesavzájomnevylučujú.Inýmislovami,akbysprávcadanekonštatoval,žeudaňového
subjektu neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odpočtu DPH alebo pre oslobodenie
od DPH (dodanie tovaru je jednou z hmotnoprávnych podmienok), je neprípustné, aby správca dane

súčasne (kumulatívne) identickému daňovému subjektu za identické zdaňovacie obdobie odmietol
tento odpočet alebo oslobodenie od DPH aj z dôvodu jeho účasti na daňovom podvode. Totižto pri
preukazovaní zapojenia daňového subjektu do podvodného reťazca sa spravidla vychádza z premisy,
že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH alebo oslobodenia od DPH boli splnené.
Taktiež v zmysle už bohatej judikatúry, je tiež potrebné mať na zreteli, že jedna a tá istá okolnosť (napr.

dodanie tovaru iným, ako vo faktúre deklarovaným dodávateľom) síce nemusí mať sama o sebe vplyv
pre odmietnutie priznať odpočet DPH alebo oslobodenie od DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych
podmienok, avšak súčasne identická okolnosť už môže v spojení s inými skutočnosťami mať
význam pre posúdenie či objektívnej alebo aj subjektívnej vedomostnej zložky daňového subjektu o
jeho participovaní na dodávateľsko-odberateľskom obchodnom reťazci poznačenom podvodom. Iným
slovami vo všeobecnosti povedané, ak určitá skutočnosť nepostačuje na prijatie záveru o odmietnutí

priznania odpočtu alebo oslobodenia od DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, to ešte
automaticky neznamená, že tá istá skutočnosť nemôže zavážiť pri hodnotení napr. vedomostnej zložky
daňového subjektu o jeho participovaní na daňovom podvode.
Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu sa v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ
zisťujú prostredníctvom tzv. Axel Kittel testu, ktorého fázy boli špecifikované v rozhodnutiach C- 439/04

a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling. V rámci tohto testu musí správca dane v rámci svojho
dôkazného bremena kumulatívne preukázať - 1/ objektívnu existenciu podvodu na DPH (t.j. chýbajúcu
daň) a to v ktoromkoľvek článku obchodného reťazca; 2/ objektívne skutkové okolnosti na podklade
ktorých kontrolovaný daňový subjekt o podvode na ktoromkoľvek článku reťazca vedel alebo mohol
vedieť, pričom postačuje nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho

subjektu);3/čikontrolovanýdaňovýsubjektprijalopatrenia,ktoréjeodnehomožnérozumnevyžadovať,
aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný
test konkrétneho subjektu).
Napokon v súvislosti s uvedeným, je pre zjednodušenie ďalšej argumentácie nevyhnutné tiež vo
všeobecnej rovine zjednodušene opísať princípy prenosu dôkazného bremena pri daňovej kontrole.

Dôkazné bremeno je primárne na daňovom subjekte (žalobcovi), ktorý musí v prvom rade preukázať
pravdivosť skutočností, na podklade ktorých si uplatňuje nárok na odpočet DPH alebo na oslobodenie
od DPH; následne, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na preverenie pravdivosti týchto daňovým
subjektom (žalobcom) tvrdených a dokladmi preukazovaných skutočností, t.j. v tomto štádiu dochádza
k prenosu dôkazného bremena na správcu dane, aby preukázal, že daňovým subjektom (žalobcom)

tvrdené a preukazované je alebo nie je pravdivé, a až v prípade, že správca dane nepravdivosť tvrdení
daňového subjektu dôveryhodne vykonaným dokazovaním spochybní, dochádza k prenosu dôkazného
bremena opäť na daňový subjekt (žalobcu), aby tieto správcom dane preukázané dôvodné pochybnosti
v druhom kole oslabil, vyvrátil alebo zdôvodnil.

49. V okolnostiach danej veci sa tak prvá časť (í) tejto námietky žalobcu javí nedôvodnou a vnútorne
rozpornou, ako to ustálil aj žalovaný, ktorý v žalobou napadnutom rozhodnutí poukazom na konkrétne
správcom dane zistené skutočnosti (viď ďalej), zdôvodnil správnosť a opodstatnenosť jednoznačného
záveru správcu dane o existencii daňového podvodu a o účasti žalobcu na obchodných reťazcoch
zaťažených daňovým podvodom, z ktorého dôvodu správca dane za účelom indikovania daňového

podvodu napokon vykonával a s pozitívnym výsledkom aj vyhodnocoval tzv. Axel Kittel test, pričom aj
keď tento test správca dane vo svojom rozhodnutí vyslovene takto neoznačil (nepomenoval), to ešte
neznamená, žeby sa nezaoberal odôvodňovaním jednotlivých jeho bodov tak, ako boli vyšpecifikované
vyššie.
O vnútornej rozporuplnosti tejto časti žalobnej námietky svedčí to, že žalobca na jednej strane tvrdí,

že mu nie je zrejmým na akom základe správca dane založil svoje rozhodnutie o nepriznaní žalobcovi
odpočtu DPH, keďže podľa žalobcu správca dane nevykonal vo veci test daňového podvodu, avšak
na strane druhej v tretej časti (iii) tejto svojej námietky paradoxne žalobca tvrdí, že správca dane
nepreukázal jeho vedomú účasť na daňovom podvode (?). Z uvedeného je zrejmým, že žalobcovi v
konečnom dôsledku musí byť tiež jasné, že podkladom pre rozhodnutie správcu dane bol jednoznačný

záver o existencii daňového podvodu a o participovaní žalobcu na ňom, keďže sám žalobca sa bráni
tvrdením o nepreukázaní svojej vedomosti práve o daňovom podvodnom konaní.
Okrem toho námietka žalobcu o ním unesení dôkazného bremena tým, že správcovi dane predložil
všetky doklady o v rozhodnom zdaňovacom období júl 2011 deklarovaných obchodoch, v okolnostiachsprávcom dane ustáleného daňového podvodu, svedčí o nepochopení žalobcom vyššie opísaných
princípov prenosu dôkazného bremena. Žalobca totižto predložením dokladov o deklarovaných
obchodoch uniesol svoje dôkazné bremeno takpovediac iba v „prvom kole“ dokazovania, keďže

podľa správcu dane tieto žalobcom predložené podklady postačovali síce na preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre žalobcom uplatňované oslobodenie a odpočet DPH, z ktorého dôvodu
napokon správca dane preto svoje rozhodnutie ani nezaložil na nesplnení hmotnoprávnych podmienok,
avšak tieto žalobcom predložené doklady a tvrdenia už nepostačovali na unesenie ním dôkazného
bremena v akoby pre neho v „druhom kole“ dokazovania zameraného na vyvrátenie či oslabenie

dokazovaním sformovaných dôvodných pochybností správcu dane o daňovom podvode a o vedomosti
žalobcu o ňom. Z uvedeného je zrejmým, že správca dane a aj žalovaný v žalobou napadnutých
rozhodnutiach konštatovali síce žalobcom neunesenie dôkazného bremena, avšak činili tak nie vo
vzťahu k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na oslobodenie a na nepriznanie nadmerného
odpočtuDPH,takakosamylnedomnievažalobcaaktorýzávernapokonanineboldôvodomrozhodnutia
správcu dane, ale správca dane toto konštatoval vo vzťahu k žalobcom nepreukázaniu jedného z bodov

testu daňového podvodu a to vedomosti žalobcu o daňovom podvodnom konaní (dôvody viď ďalej),
ktorý dôvod, t.j. daňový podvod, bol napokon aj podkladom rozhodnutia správcu dane.
Inými slovami, unesením dôkazného bremena daňovým subjektom (žalobcom) vo vzťahu k preukázaniu
splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie nadmerného odpočtu a oslobodenia od DPH, ešte
dokazovanie a prenos dôkazného bremena v daňovej kontrole nekončí, ale tento proces pokračuje do

štádia preverovania podvodného konania, v rámci ktorého sa v prípade jeho preukázania správcom
dane, prenáša dôkazné bremeno opäť na daňový subjekt v požiadavke preukázať, či tento daňový
subjekt (žalobca) o podvodnom daňovom konaní vedel alebo pri vynaložení všetkej starostlivosti
a obozretnosti poctivého obchodníka vedieť mohol a mal a či na jeho zamedzenie prijal dostatočné
opatrenia.

50. Podľa žalovaného a aj podľa správneho súdu sa javí byť nedôvodnou aj druhá časť (ii) tejto
žalobnej námietky žalobcu o údajnom nezákonnom prenose na žalobcu dôkazného bremena ohľadne
statusu a správania sa jeho obchodných partnerov z hľadiska ustálenia záveru o daňovom podvode
a z takto formulovanej námietky opäť plyne neporozumenie žalobcom princípom a podstate prenosu

dôkazného bremena vo vzťahu k preukazovaniu daňového podvodu v príčinnej súvislosti s nárokmi
daňového subjektu na odpočítanie DPH alebo na oslobodenie od DPH. Totižto nie každý správcom dane
ustálený daňový podvod, musí byť zákonite aj dôvodom pre následné nepriznanie daňovému subjektu
odpočítania DPH alebo oslobodenia od DPH, a toto sa deje iba v prípade ak daňový subjekt neunesie
dôkazné bremeno a nepreukáže, že o existujúcom daňovom podvode nevedel ani vedieť nemohol.

A contrario, ak daňový subjekt unesie dôkazné bremeno a preukáže, že o existujúcom správcom dane
zistenom daňovom podvode objektívne nevedel ani vedieť nemohol, správca dane mu nemôže odoprieť
nárok na odpočítanie DPH alebo na oslobodenie od DPH, čo sa v tomto prípade nestalo.
V danom prípade totižto správca dane nekládol žalobcovi za vinu skutočnosti, ako je nekontaktnosť,
zánik alebo neplnenie si odvodových povinností jeho obchodnými partnermi, ako sa celkom mylne

domnieva žalobca, pretože tieto skutočnosti sú napokon významnými pre unesenie dôkazného bremena
samotnýmsprávcomdane,ktorýmusízhromaždiťdostatokobjektívnychdôkazovindikujúcichexistenciu
v obchodnom reťazci podvodne konajúcich subjektov, a nie pre daňový subjekt (žalobcu). Inými slovami
správca dane netvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o zistenie daňového podvodu
(t.j. nekládol mu za vinu nemajetnosť alebo nekontaktnosť jeho obchodných partnerov), ale tvrdil, že

žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol pokiaľ ide o preukázanie jeho ne/vedomosti, že je zapojený
do obchodného reťazca takýmto podvodným daňovým konaním poznačeného, t.j. inými slovami,
správca dane tvrdil, že žalobca nevyvrátil jeho dôvodné pochybnosti o jeho participovaní na daňovom
podvode a to je rozdiel, pričom pri vedomostnej zložke daňového subjektu postačí aj nedbanlivosť, t.j.
nielenže daňový subjekt vedel, ale aj vtedy keď vedieť mohol a mal pri vynaložení všetkej ostražitosti

a obozretnosti, ktorú v dôsledku nedbanlivosti však daňový subjekt na svoju škodu nevynaložil (t.j.
správca dane kládol žalobcovi za vinu, že vzhľadom na všetky objektívne existujúce varovania na
strane obchodných partnerov žalobcu, žalobca aj napriek tomu nebol obozretným, tieto nevyhodnotil
ako rizikové pre participovanie na podvodnom daňovom konaní a s týmito žalobcom nepreverenými
subjektami žalobca obchodoval).

Keďže žalobca v žalobe namietal iba nesprávnosť záveru správcu dane o svojej vedomosti o daňovom
podvodnom konaní (viď ďalej), avšak nenamietal nesprávnosť záverov správcu dane o existencii
daňového podvodného konania ako takého v zistených štyroch obchodných reťazcoch, tento záver
(rozumej o existencii daňového podvodu) tak správny súd, súc viazaný žalobnými bodmi, nebol povinnýani preskúmavať, avšak len pre zjednodušenie ďalšej argumentácie a pre komplexnosť veci správny
súd v kocke poukazuje na dôvody, ktoré správcu dane viedli k záveru o existencii daňového podvodu:
- reťazec 1/: HUTA Celsa Ostrowiec Sp. Z.o.o. (Poľsko) › žalobca (Slovensko) › Acélker Kft. (Maďarsko)

› JP Fémker Kft. (Maďarsko) – v reťazci zapojený prvý odberateľ žalobcu Acélker Kft. (Maďarsko) síce
podala daňové priznanie k DPH, avšak DPH nebola zaplatená; táto spoločnosť nevykonávala žiadnu
reálnu obchodnú činnosť len vystavovala faktúry na v poradí druhého žalobcovho odberateľa, ktorému
bol tovar od žalobcu priamo dopravený a cez spoločnosť Acélker Kft. (Maďarsko) bol iba prefakturovaný;
prvý odberateľ žalobcu Acélker Kft. (Maďarsko) mu za dodaný tovar neplatil, tento odberateľ vykazoval

vysoko stratovú činnosť, nemal žiadne finančné prostriedky, bol zadlžený a hodnota ním nadobudaného
tovaru bola vyššia ako jeho zdaniteľné príjmy; spoločnosť Acélker Kft. nemala priestory na výkon ňou
deklarovanej ekonomickej činnosti (veľkoobchod) a v pozícii zmiznutého obchodníka (missing trader)
bola súčasťou karuselových podvodných reťazcov; prepravné doklady v mesiaci júl 2011 súvisiace
s dodaním tovaru pre Acélker Kft. ako pre žalobcovho prvého odberateľa buď neobsahovali žiadnu
pečiatku alebo sa na nich nachádzala pečiatka už v poradí ďalšieho odberateľa žalobcu s to spoločností

JP Fémker Kft. (Maďarsko), ktorá nespolupracovala so správcom dane a nepredložila doklady na
odstráneniepochybnostíčizaúčtovanýfinančnýtokzodpovedalajskutočnosti,pričomdopreverovaných
obchodov bola zapojená na pozícii broker (obchodník); žalobca v Poľsku nakúpenú BO fakturačne
nasmeroval do umelo vytvoreného fakturačného reťazca cez zmiznutého obchodníka Acélker Kft.
(Maďarsko) s faktickým prepravením tohto tovaru (BO) priamo k druhému odberateľovi JP Fémker Kft.,

ktorý však mal aj priame obchodné vzťahy priamo s poľskou hutou (HUTA Celsa Ostrowiec Sp. Z.o.o.),
takže si vedel a mohol nakúpiť BO s oslobodením bez DPH priamo od Poľskej huty, nie od žalobcu,
pričom ak malo byť uveriteľným, že žalobca mal vystupovať iba ako sprostredkovateľ tohto obchodu,
tak JP Fémker Kft., neplatila žalobcovi žiadnu sprostredkovateľskú províziu; cieľom tohto reťazca 1/
bolo vytvoriť podmienky, aby konečný odberateľ nakúpili tovar s 27% sadzbou DPH od maďarského

dodávateľa, ktorú DPH v Maďarsku nikto neodviedol;
- reťazec 2/: OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › Acélker Kft. (Maďarsko) ›
DUTRADE Zrt. (Maďarsko) – obchodovanie v tomto reťazci prebiehalo podľa identického vzorca, aký je
popísaný v reťazci 1/ (viď vyššie) s opätovným zapojením na pozícii zmiznutého obchodníka spoločnosti
Acélker Kft. (Maďarsko) s tým, že žalobca tento krát v Maďarsku nakúpenú BO fakturačne nasmeroval

do umelo vytvoreného fakturačného reťazca cez tohto zmiznutého obchodníka Acélker Kft. (Maďarsko)
s faktickým prepravením tohto tovaru (BO) priamo k druhému odberateľovi a to spoločnosti DUTRADE
Zrt. (Maďarsko), ktorá platila žalobcovi za dodávky tovaru namiesto prvého odberateľa Acélker Kft.;
prepravné doklady v mesiaci júl 2011 súvisiace s dodaním tovaru pre Acélker Kft. ako pre žalobcovho
prvého odberateľa buď neobsahovali žiadnu pečiatku alebo sa na nich nachádzali pečiatky už v

poradí ďalšieho žalobcovho odberateľa DUTRADE Zrt. (Maďarsko); v účtovnej evidencii DPH žalobcu,
ktorá bola predložená pri začiatku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2011 neboli zahrnuté
niektoré faktúry (FP20110501 z 29.07.2011; FP20110491 z 26.07.2011; FP20110499 z 28.07.2011 a
FP20110498 z 28.07.2011) od dodávateľa OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) a neboli zahrnuté ani
v evidencii DPH pre august 2011, v ktorom dôsledku sa skresľovalo množstvo žalobcom nakúpeného

a ďalej ním predávaného tovaru (BO) v tomto zdaňovacom období; všetka žalobcovi dodaná maďarská
BO bola následne bez úpravy expedovaná naspäť do Maďarska cez pochybnú spoločnosť Acélker Kft.
k ďalšej maďarskej spoločnosti DUTRADE Zrt., ktorá si uplatňovala právo na odpočítanie DPH aj keď
v celom fakturačnom reťazci nedošlo k jej odvedeniu, t.j. maďarská BO bola prepravená s uplatnením
oslobodenia od DPH na Slovensko, aby ju žalobca s uplatnením oslobodenia od DPH prepravil bez

úpravy cez zmiznutého obchodníka (Acélker Kft.) späť aj v tomto reťazci 2/ maďarskej spoločnostiam
DUTRADE Zrt., ktorá čerpala DPH;
- reťazec 3/: OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › Acélker Kft. (Maďarsko)
› ARCELORMITTAL Distribution Hungary Kft. (Maďarsko) - obchodovanie v tomto reťazci prebiehalo
podľa identického vzorca, aký je popísaný v reťazcoch 1/ a 2/ (viď vyššie) s opätovným zapojením

na pozícii zmiznutého obchodníka spoločnosti Acélker Kft. (Maďarsko) s tým, že žalobca tento krát
v Maďarsku nakúpenú BO fakturačne nasmeroval do umelo vytvoreného fakturačného reťazca cez
tohto zmiznutého obchodníka Acélker Kft. (Maďarsko) s faktickým prepravením tohto tovaru (BO)
v tej istej hmotnosti a s tým istým autom a zväčša v ten istý deň priamo do skladu k druhému
odberateľovi a to spoločnosti ARCELORMITTAL Distribution Hungary Kft. (Maďarsko) na základe faktúr

od spoločnosti Acélker Kft., avšak už v nižšej jednotkovej cene 490,- Eur/tona, než za akú bola BO
nakúpená spoločnosťou Acélker Kft. od žalobcu 580,- Eur/tona; prepravné doklady v mesiaci júl 2011
súvisiace s dodaním tovaru pre Acélker Kft. ako pre žalobcovho prvého odberateľa buď neobsahovali
žiadnu pečiatku alebo sa na nich nachádzali pečiatky už v poradí ďalšieho žalobcovho odberateľaARCELORMITTAL Distribution Hungary Kft. (Maďarsko); v účtovnej evidencii DPH žalobcu, ktorá bola
predložená pri začiatku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2011 neboli zahrnuté niektoré faktúry
(FP20110501 z 29.07.2011; FP20110491 z 26.07.2011; FP20110499 z 28.07.2011 a FP20110498 z

28.07.2011) od dodávateľa OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) a neboli zahrnuté ani v evidencii
DPH pre august 2011, v ktorom dôsledku sa skresľovalo množstvo žalobcom nakúpeného a ďalej
ním predávaného tovaru (BO) v tomto zdaňovacom období; všetka žalobcovi dodaná maďarská BO
bola následne bez úpravy expedovaná naspäť do Maďarska cez pochybnú spoločnosť Acélker Kft. k
ďalšej maďarskej spoločnosti ARCELORMITTAL Distribution Hungary Kft., ktorá si uplatňovala právo na

odpočítanie DPH, aj keď v celom fakturačnom reťazci nedošlo k jej odvedeniu, t.j. maďarská BO bola
prepravená s uplatnením oslobodenia od DPH na Slovensko, aby ju žalobca s uplatnením oslobodenia
od DPH prepravil bez úpravy cez zmiznutého obchodníka (Acélker Kft.) späť aj v tomto reťazci 3/
maďarskej spoločnostiam ARCELORMITTAL Distribution Hungary Kft., ktorá čerpala DPH;
- reťazec 4/: OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › Acélker Kft. (Maďarsko) ›
JP Fémker Kft. (Maďarsko) - obchodovanie v tomto reťazci prebiehalo podľa identického vzorca, aký je

popísaný v reťazcoch 1/ až 3/ (viď vyššie) s opätovným zapojením na pozícii zmiznutého obchodníka
spoločnosti Acélker Kft. (Maďarsko) s tým, že žalobca tento krát v Maďarsku nakúpenú BO fakturačne
nasmeroval do umelo vytvoreného fakturačného reťazca cez tohto zmiznutého obchodníka Acélker
Kft. (Maďarsko) s faktickým prepravením identického tovaru (BO) priamo k druhému odberateľovi a to
spoločnosti JP Fémker Kft. (Maďarsko) na základe faktúr od spoločnosti Acélker Kft.; prepravné doklady

v mesiaci júl 2011 súvisiace s dodaním tovaru pre Acélker Kft. ako pre žalobcovho prvého odberateľa
buď neobsahovali žiadnu pečiatku alebo sa na nich nachádzali pečiatky už v poradí ďalšieho žalobcovho
odberateľa JP Fémker Kft. (Maďarsko); v účtovnej evidencii DPH žalobcu, ktorá bola predložená pri
začiatku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2011 neboli zahrnuté niektoré faktúry (FP20110501
z 29.07.2011; FP20110491 z 26.07.2011; FP20110499 z 28.07.2011 a FP20110498 z 28.07.2011) od

dodávateľa OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko) a neboli zahrnuté ani v evidencii DPH pre august
2011, v ktorom dôsledku sa skresľovalo množstvo žalobcom nakúpeného a ďalej ním predávaného
tovaru (BO) v tomto zdaňovacom období; všetka žalobcovi dodaná maďarská BO bola následne bez
úpravy expedovaná naspäť do Maďarska cez pochybnú spoločnosť Acélker Kft. k ďalšej maďarskej
spoločnosti JP Fémker Kft., ktorá si uplatňovala právo na odpočítanie DPH aj keď v celom fakturačnom

reťazci nedošlo k jej odvedeniu, t.j. maďarská BO bola prepravená s uplatnením oslobodenia od DPH
na Slovensko, aby ju žalobca s uplatnením oslobodenia od DPH prepravil bez úpravy cez zmiznutého
obchodníka (Acélker Kft.) späť aj v tomto reťazci 4/ maďarskej spoločnostiam JP Fémker Kft., ktorá
čerpala DPH.

51. Ako bolo vyššie už zmienené žalobca žalobou nespochybňoval závery správcu dane o zistení
daňového podvodu v rámci správcom dane indikovaných štyroch vyššie popísaných obchodných
reťazcov a z uvedených dôvodov, sa správny súd preto dôvodnosťou týchto záverov bližšie nezaoberal
(k tomu viď ešte ďalej, pozn.), avšak žalobca namietal, že v rámci testu daňového podvodu nebola
správcom dane preukázaná vedomá účasť žalobcu na tomto podvodnom konaní.

Zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s jemu predchádzajúcim rozhodnutím
správcu dane je zrejmým, že pre vedomosť (vedomú i nevedomú nedbanlivosť) žalobcu o jeho zapojení
sa do vyššie označených obchodných reťazcov poznačených podvodným konaním, realizovaným vo
všetkých štyroch reťazcoch na identickom spôsobe správania sa, boli signifikantnými tieto skutočnosti:
- v rozhodnom zdaňovacom období júl 2011 žalobca dodával všetku ním nakúpenú poľskú aj maďarskú

BO s oslobodením od DPH iba odberateľovi do Maďarska a to spoločnosti Acélker Kft. (Maďarsko),
ktorá žalobcovi za dodaný tovar neplatila, vykazovala vysoko stratovú činnosť, nemala žiadne finančné
prostriedky, bola zadlžená, nevykonávala žiadnu reálnu ekonomickú činnosť a iba vystavovala faktúry;
- žalobca netvrdil ani nepreukázal, žeby pri výbere tohto svojho obchodného partnera - Acélker Kft.
(Maďarsko) - zachoval vyžadovanú obozretnosť a preveril si ho, aj napriek tomu, že v rozhodnom

zdaňovacom období sa jednalo o jeho strategického odberateľa, pričom podľa vyjadrenia konateľa
žalobcu, so spoločnosťou Acélker Kft. nadviazal spoluprácu sám žalobca od mája 2011, aj keď žalobca
už vo februári 2011 vykonával fakturácie s oslobodením od DPH aj pre inú maďarskú spoločnosť
INKURENCIA Kft., ktorá tiež nemala finančné prostriedky na zaplatenie za tovar a konateľom ktorej bola
identická osoba ako v Acélker Kft.;

- na prepravných dokladoch o dodaní tovaru pre Acélker Kft., ktoré boli podkladom pre uplatnene
si žalobcom oslobodenia od DPH sa nenachádzali pečiatky a podpis tohto odberateľa potvrdzujúce
dodanie tovaru do iného členského štátu, ale tieto prepravné doklady buď neobsahovali žiadnu pečiatku
alebo sa na nich nachádzali pečiatky už v poradí ďalších žalobcových odberateľov a to JP Fémker Kft.(Maďarsko, reťazce 1/ a 4/); DUTRADE Zrt. (Maďarsko, reťazec 2/) a ARCELORMITTAL Distribution
Hungary Kft. (Maďarsko, reťazec 3/);
- aj napriek neuskutočneniu platieb od Acélker Kft. za dodaný tovar alebo k ich zaplateniu inou

maďarskou spoločnosťou, ktorá bola v poradí druhým odberateľom žalobcu, o ktorom mal žalobca
vedomosť práve z dôvodu priameho doručovania mu tovaru (BO) od žalobcu, žalobca v obchodovaní
s Acélker Kft. pokračoval;
- žalobca fakturoval ním predávanú BO síce na spoločnosť Acélker Kft. (Maďarsko), avšak faktická
preprava BO bola realizovaná od žalobcu priamo k v poradí druhým odberateľom žalobcu;

- žalobca účelovým spôsobom viedol svoje účtovnú evidenciu, keď v rozhodnom zdaňovacom období júl
2011 nemal v účtovníctve záznam o reálnom množstve jemu dodanej maďarskej BO od jej dodávateľa
a výrobcu OAM Ozdi Acélmuvek Kft. (Maďarsko), čo v konečnom dôsledku skresľovalo množstvo
žalobcom nakúpenej BO, ktorú ďalej zobchodoval do Maďarska;
Uvedené správcom dane a žalovaným zistené a ustálené skutočnosti aj podľa správneho súdu
nepochybne evokujú nielenže nevedomú (zanedbanú) neznalosť, ale dokonca až vedomú nedbanlivosť

žalobcu o neštandardných obchodných praktikách pri intrakomunitárnom obchodovaní s cieľom vytvoriť
pre seba aj pre svojich zahraničných obchodných partnerov podmienky na podvodné konanie v oblasti
DPH spočívajúce v možnosti žalobcu uplatniť si oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do Maďarska
odberateľovi s virtuálnym sídlom bez finančných prostriedkov, ktorý napokon žalobcovi ani riadne za
dodaný tovar neplatil, čo v rozpore so štandardom účelu podnikania, ktorým je dosahovanie zisku,

ponechalo nepochopiteľne žalobcu bez patričnej reakcie voči tomuto jeho obchodnému partnerovi.
Vzhľadomkuvedenýmskutočnostiamvyvstávapochybnosťoskutočnomzámere,resp.účelevytvorenia
indikovaných obchodných reťazcov, keďže žalobca, ktorý vystavoval faktúry s oslobodením na
identifikačné údaje inej maďarskej spoločnosti (Acélker Kft.) než na reálnych maďarských príjemcov
[JP Fémker Kft. (Maďarsko); DUTRADE Zrt. (Maďarsko) a ARCELORMITTAL Distribution Hungary Kft.

(Maďarsko)]tohtotovaru,nepochybnevedel,žefakturovanietovarujeúčelovéaneodrážaskutkovýstav,
keďže za tovar žalobcovi platili v poradí druhí maďarský odberatelia, ku ktorým bol tento tovar aj reálne
prepravovaný a skrz zmiznutého obchodníka a prvého žalobcovho insolventného odberateľa Acélker
Kft. bol vytvorený iba formálny fakturačný tok tovaru, v ktorom dôsledku boli vytvorené podmienky na
to, aby sa spoločnosti JP Fémker Kft. (Maďarsko); DUTRADE Zrt. (Maďarsko) a ARCELORMITTAL

Distribution Hungary Kft. (Maďarsko) vyhli povinnosti odviesť DPH z nadobudnutia tovaru a mohli si
nárokovať odpočet DPH aj, keď táto reálne odvedená nebola.

52. Vzhľadom k uvedenému správny súd konštatuje, že správca dane a aj žalovaný, vo vzťahu
k preukázaniu subjektívnej stránky vedomosti žalobcu o možnom zapojení sa do podvodného konania

na úseku DPH, riadne a v logických súvislostiach odôvodnili vedomú nedbanlivosť žalobcu (vedel,
ale bez primeraných dôvodov sa domnieval, že škodlivý následok nenastane), a dokonca daňové
orgány v tomto kontexte riadne odôvodnili aj nevedomú nedbanlivosť žalobcu (nevedel, ale vedieť
mohol a mal), keď poukázali, že žalobca, pri vynaložení všetkej objektívnej starostlivosti, ktorú od
neho ako starostlivého hospodára bolo možné očakávať, neprijal žiadne preventívne opatrenia hoci tak

učiniť mohol a mal, aby zabránil hoc aj len svojej nevedomej účasti na daňovom podvodnom konaní.
Žalobca totižto sám potvrdil, že nemal žiadne opatrenia na zabezpečenie straty vlastných príjmov od
pochybných zahraničných spoločností; žalobca v konaní neuviedol, akým spôsobom si overil postavenie
svojich obchodných partnerov; nevysvetlil prečo prijímal úhrady od iných spoločností k pohľadávkam
voči svojmu odberateľovi; nevysvetlil z akého dôvodu bol tovar prepravený v ten istý deň priamo

k v poradí druhým odberateľom a nie k prvému odberateľovi, hoci o tom musel mať vedomosť, keďže
na prepravných dokladoch boli pečiatky týchto druhých odberateľov; vierohodne nevysvetlil rozpory v
účtovných dokladoch [napr. neevidovanie všetkých dodávateľských faktúr].
Inými slovami, z uvedeného je zrejmým, že žalobca sa na vlastnú škodu nepresvedčil s kým obchoduje
a to v nie malých materiálnych i finančných objemoch a svojich obchodných partnerov si nielenže

nepreveril vopred, ale ani po svojej negatívnej skúsenosti s nimi (napr. opakované neplatenie za dodaný
tovar; virtuálne sídlo odberateľa; odlišný tok tovaru ako bol deklarovaný vo faktúre a pod), nevyvodil
z tejto svojej skúsenosti dôsledky, ale v neštandardnom obchodovaní pokračoval.
Na margo, až na pojednávaní žalobcom predneseného argumentu, že správca dane neoznámil
žalobcovi, aké dôkazy by mal žalobca predložiť, aby preukázal, že prijal opatrenia potrebné na

zabránenie svojej čo i len nevedomej účasti na daňovom podvodnom konaní, správny súd uvádza, že
dávanie poradenstva resp. inštruktáž akéhokoľvek daňového subjektu správcom dane v naznačenom
smere je neprijateľnou, pretože je jednako nemožné zovšeobecniť, aké dôkazné prostriedky by mal
daňový subjekt predložiť alebo navrhnúť na preukázanie ním tvrdeného, keďže diapazón týchtodôkazných prostriedkov je odvodzovaný práve od charakteru tvrdeného a jednako preukázanie
tvrdeného by malo byť predovšetkým v záujme samotného daňového subjektu, keďže on si uplatňuje
oslobodenie od DPH a nie správcu dane, ktorý v tomto smere svojou činnosťou nemôže nahrádzať

očakávanú a nevyhnutnú aktivitu daňového subjektu. V naznačenom smere správny súd podporne
poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/39/2021 z 22.08.2023,
podľa ktorého cit. „... nebolo chybou správcu dane, že neuviedol akými inými dôkazmi mal žalobca
disponovať, prípadne predložiť na preukázanie nároku na odpočítanie dane, keďže správca dane
nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech kontrolovaného daňového subjektu“ (m. m.

Najvyšší súd SR sp. zn. 4 SŽfk/4/2019).“ alebo na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 10 Sžfk/69/2019 z 28.07.2022 podľa ktorého (body 48, 74 a 65 v uvedenom poradí z dôvodu
nesprávneho číslovania ods., pozn.) cit. „...daňový poriadok presne nešpecifikuje, aké dôkazy majú
byť predložené, akou dôkaznou silou tieto disponujú, a toto bude vždy závisieť od konkrétnej dôkaznej
situácie a charakteru dokazovaných skutočností. Určenie, aké dôkazy má na svoje tvrdenia daňový
subjekt predložiť, či ako má pri svojej podnikateľskej činnosti preverovať svojich obchodných partnerov,

však nie je úlohou správcu dane. (...)
Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby
subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil,
že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr.
Teleos plc. a spol. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno

v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej
osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené
podvodomzostranypredchádzajúcehosubjektu,závisípredovšetkýmodokolnostítohoktoréhoprípadu
vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).
(...)

K právu Európskej únie a jej judikatúre je potrebné ešte dodať, že vyžadovanie primeranej obozretnosti
podnikateľského subjektu je s ňou súladné. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré
od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC
Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.,

C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo
dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového
subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59).
Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto

uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým
fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11
a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie

a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať
rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre
dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že
sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).“

53. Všetky uvedené konštatovania boli podkladom pre záver správneho súdu o neopodstatnenosti aj
tejto tretej žalobnej námietky žalobcu o daňovými orgánmi údajnom nepreukázaní a neodôvodnení
podieľania sa žalobcu na podvodnom daňovom konaní v interakcii so samotným žalobcom
v zdaňovacom období júl 2011 deklarovanými jeho obchodnými partnermi.

54. Napokon v súvislosti s týmto žalobným bodom, správny súd ešte nad rámec uvádza, že, ako už bolo
zmienené vyššie, žalobca ani v žalobe a ani v odvolacom konaní pred žalovaným nenamietal, správcom
dane nepreukázanie daňového úniku a keďže táto námietka žalobcu odznela až na pojednávaní,
konanom v čase už po uplynutí lehoty na rozširovanie žalobných bodov, tak správny súd sa ňou nebol

povinný zaoberať a to aj z dôvodu, že sa ňou pre jej absenciu aj v odvolacom konaní nezaoberal
ani žalovaný a teda správny súd v tomto konaní preskúmavajúci rozhodnutie žalovaného, tak v tomto
smere ani nemá v rámci žalobou napadnutého rozhodnutia čo preskúmať. Avšak aj napriek tomu,
správny súd podotýka, že uvedená námietka žalobcu by bola neopodstatnenou, pretože správca danemôže konštatovať vznik daňového úniku na ktoromkoľvek článku reťazca, pričom v prípade všetkých
štyroch reťazcov tento indikoval na úrovni tak na pozícii vo všetkých štyroch reťazcoch nasadeného
zmiznutého obchodníka (Acélker Kft.), ako aj na pozícii koncových odberateľov [JP Fémker Kft.

(Maďarsko); DUTRADE Zrt. (Maďarsko) a ARCELORMITTAL Distribution Hungary Kft. (Maďarsko)],
ktorí si uplatňovali odpočty DPH.

4. K námietke správcom dane nedostatočne zisteného skutkového stavu

55.Vrámcitejtožalobnejnámietkyžalobcavpodstatesumarizovalsvojetvrdeniaotom,žesprávcadane
nezohľadnil doklady žalobcu nachádzajúce sa na NAKA; svoje rozhodnutie založil na nekontaktnosti
žalobcových obchodných partnerov, ktorá nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu; nezohľadnil, že
žalobca zmenou účtovníčky vysvetlil nezrovnalosti v účtovníctve; nezohľadnil, že pri skoršej daňovej
kontrole vykonanej u žalobcu, táto skončila v prospech žalobcu, t.j. neboli zistené žiadne pochybenia
na strane žalobcu a napokon, že omeškanie so žalobcom fakturovanými platbami a neuplatnenie ním

zmluvných sankčných mechanizmov voči obchodným partnerom, je právom žalobcu s cieľom udržania
si tohto obchodného partnera a nie dôkazom o daňovom podvode.

56. Na margo procesu dokazovania je nutné vo všeobecnej rovine najprv uviesť, že dokazovanie
je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o všetkých

skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Dokazovanie zo strany správcu dane
primárne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, vzhľadom na
jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.
Počas dokazovania sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci uplatňovania ktorej
správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale môže dokazovanie

vykonať aj z vlastného podnetu, a to hlavne z dôvodu, že správca dane je povinný zistiť skutkový stav
veci čo najúplnejšie. Daňové konanie, ale nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to
práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a aké závery z nich vyvodí.
V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy a v
zmysle týchto zásad sú daňové orgány povinné postupovať.

V uvedenej súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014
z 10.02.2015 podľa ktorého cit. „... aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi
dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly
alebo daňového konania. Táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný
hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,

čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí
zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.“
Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, však nepredstavuje absolútnu povinnosť
správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných

skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná,
akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery
vyplývajúcezrealizovanéhodokazovaniaznichvyvodí,atopredovšetkýmsprihliadnutímnaskutočnosti
a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.
Správca dane v daňovom konaní nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym

orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje
zistenýskutkovýstav.Pritomtopostupemusízachovávaťprávadaňovéhosubjektu,rešpektovaťzásadu
spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je zasa v pozícii účastníka daňového
konania,ktorýjepovinnýpreukazovaťvzmysle§24ods.1daňovéhoporiadkua)skutočnosti,ktorémajú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

57. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu v tejto žalobnej námietke je nevyhnutné opäť uviesť, že žalobca

tieto svoje argumenty ďalej neodôvodňuje iba ich bez ďalšieho naznačuje, t.j. ako uviedol v žalobou
napadnutom rozhodnutí žalovaný, žalobca, ktorý mal možnosť nahliadať tak do vyšetrovacieho ako aj do
administratívneho spisu, nekonkretizuje ktoré doklady nachádzajúce sa na NAKA správca dane nemal
mať k dispozícii a teda, ktoré by oslabovali, alebo vyvracali správcom dane ustálené závery a teda bymali na tieto závery vplyv. Žalovaný tiež uviedol že správca dane opakovane nahliadal a vyžiadaval si
doklady žalobcu nachádzajúce sa na NAKA, čoho dôkazom je, podľa správneho súdu aj administratívny
spis, z ktorého je uvedená činnosť správcu zrejmá.

Podľa správneho súdu neobstojí ani námietka o vysvetlení nezrovnalostí v účtovníctve (zmenou
účtovníčky),pretožežalobca,akodaňovýsubjektjepovinný,bezohľadunasubjekt,ktorýmuúčtovníctvo
vedie, toto viesť tak, aby bolo v súlade so skutočnosťou a nie prispôsobovať ho z akýchkoľvek viac či
menej závažných dôvodov aktuálnym faktickým potrebám.
K otázke žalobcom tvrdeného, že správca dane mal žalobcovi nesprávne pričítať na ťarchu

nekontaktnosť či nemajetnosť jeho obchodných partnerov sa už správny súd vyjadril vyššie s tým,
že opakujem, správca dane netvrdil, ako sa žalobca mylne domnieva, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ ide o existenciu podvodného obchodného reťazca, ale toto tvrdil v súvislosti s tým, že
žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol pokiaľ ide o preukázanie jeho „subjektívnej“ ne/vedomosti, že
je zapojený do obchodného reťazca takýmto podvodným daňovým konaním poznačeného.
Správny súd sa už vyššie vyjadril aj k dôvodom, pre ktoré závery z jednej daňovej kontroly, resp.

z jedného zdaňovacieho obdobia nie sú a ani nemôžu byť smerodajné pre daňovú kontrolu v inom
zdaňovacom konaní.
Napokon správny súd konštatuje, že je síce uveriteľným tvrdenie žalobcu, že neuplatnenie si ním
voči obchodným partnerom zmluvných sankčných mechanizmov v prípade ich omeškania s platbami
za dodaný tovar, môže byť síce vecou žalobcu v záujme udržania si obchodného partnera, avšak

súčasne je pochopiteľným, že opakovanie sa tohto vzorca správania sa, vyvoláva dôvodné podozrenie
a pochybnosti o skutočných jeho dôvodoch či zámeroch, a to hlavne z dôvodu jeho seba-deštrukčného
charakteru vo vzťahu k podnikaniu žalobcu, ktorého cieľom by malo byť dosahovanie zisku poctivým
a štandardným spôsobom obchodovania. Uvedené dôvodné podozrenia a pochybnosti v kombinácii
so zistenými daňovými únikmi následne zákonite vedú k záveru, že akceptovaním uvedených

neštandardných vzorcov správania sa v obchodných vzťahoch zo strany žalobcu, došlo k daňovému
podvodu na ktorom žalobca hoc aj len nevedome (z dôvodu neostražitosti) participoval.

58. Správny súd má za to, že po vykonaní rozsiahleho dokazovania daňové orgány v súlade s daňovým
poriadkom správne zistili skutkový stav, ktorý vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali;

dôkazy vyhodnotili vo vzájomných súvislostiach, ako aj z nich vyvodený právny záver. Podľa názoru
správneho súdu, preto žalobou napadnuté rozhodnutia daňových orgánov spĺňajú zákonné požiadavky
na ich formálne náležitosti i vecný obsah a správny súd v nich nezistil žiadnu nelogickú či nezákonnú
úvahu, ktorá bola podkladom pre ich skutkové a právne závery.

59. Čo sa týka ďalších prípadných žalobných námietok správny súd dáva do pozornosti, že právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania,
čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. rozsudok ESĽP Garcia
Ruiz v. Španielsko z 21.01.1999, taktiež uznesenia ÚSSR sp. zn. III. ÚS 95/06 a III. ÚS 260/06).

60. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, vychádzajú

z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu, preto
správny súd postupom podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023, správnu žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

61. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnom súde.“

62. Podľa § 168 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania

iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne.“63. Podľa § 175 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

64. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa cit. § 168
SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému
žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať (žalovaný vyjadrovaním sa v konaní vykonával iba činnosť na úseku jemu zverenej správy
vecí verejných), správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

65. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. a)

SSP v ich znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP
v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohtoprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).