Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124011204
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124011204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a

sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, v trestnej veci obžalovaného
A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákon, na verejnom
zasadnutí dňa 8. apríla 2025 o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica, pracovisko Brezno sp. zn. 9T/86/2024 zo dňa 09.01.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica, pracovisko Brezno sp. zn. 9T/86/2024 zo dňa 09.01.2025 v celom výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

o d s u d z u j e

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvalo bytom F. XXXX/X, C. D. E., podľa 157 ods. 2

Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2
Trestného zákona, k peňažnému trestu vo výmere 1.000,- (tisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol úmyselne
zmariť, ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona,
ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere
14 (štrnásť) mesiacov.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno sp. zn. 9T/86/2024 zo dňa
09.01.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že

dňa 20.02.2024 o 09.15 hod. v obci G. D. H., D. I. B., pri cúvaní na služobnom dodávkovom motorovom
vozidlezn.RenaultMaster,ev.č.F.knajbližšejkrižovatke,sadostatočnenepresvedčilčizajehovozidlom
sa nenachádza iná osoba a zadnou časťou vozidla pri rýchlosti približne 2,5 km/h narazil do zadnej časti
tela chodkyne E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom B. XXX/XX, G. D. H., ktorá sa vtom čase pohybovalapo vozovke v smere osi vozovky, následkom čoho chodkyňa padla tvárou na vozovku, pričom utrpela
zlomeninu vonkajšej steny očnice vpravo, zlomeninu koreňa nosa, zlomeninu spodiny očnice vľavo,
zlomeninu steny dutiny hornej čeľuste a zlomeniny oboch krídiel kosti klinovej, tržné rany na pravom

obočí, zlomeniny dolného konca vretennej aj lakťovej kosti vpravo a otras mozgu ľahkého stupňa s
dobou liečenia 8 týždňov, a obmedzením v bežnom spôsobe života v trvaní najmenej 9 týždňov, čím
porušil ustanovenia § 22 ods. 2 a § 137 ods. 1, 2 písm. c), písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov.

Za to okresný súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 38
ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu na 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., obžalovanému uložil trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 22 (dvadsaťdva) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej E. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvalo bytom B. XXX/XX, G. D. H., škodu spočívajúcu v bolestnom vo výške 687 Eur,

v náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 4000 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom B. XXX/XX, G. D.
H., odkázal s časťou uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 4000 Eur, predstavujúceho
zostávajúcu časť nemajetkovej ujmy na civilný proces.

Podľa§288ods.2Tr.por.poškodenúE.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalobytomB.XXX/XX,G.D.H.,odkázal
s časťou uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 2333,73 Eur, predstavujúcou trovy trestného
konania, na konanie v zmysle § 558 ods. 1 Tr. por., ku ktorému dôjde po právoplatnosti rozhodnutia
v predmetnom konaní vo veci samej o vine a treste.

Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu,
spočívajúcu v nákladoch na poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 2320,04 Eur.

Proti citovanému rozsudku podal obžalovaný odvolanie dňa 22.01.2025 proti výroku o treste a uloženej
povinnosti nahradiť škodu, ktoré dodatočne odôvodnil prostredníctvom obhajcu dňa 24.1.2025. Uviedol,
že odvolanie odôvodňuje o dôvody uvedené v § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, a teda uložený
trest považuje za neprimeraný ako aj o dôvody uvedené v § 321 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku,
nakoľko je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Poukázal, že sa v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní ku skutku kladenému mu za vinu
v celom rozsahu priznal, konanie úprimne oľutoval a prostredníctvom splnomocneného zástupcu
sa poškodenej ospravedlnil. Spôsobená poistná udalosť bola zároveň nahlásená v zmysle
zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľovi motorového vozidla ev. č. F. a to spol. Kooperatíva a.s.. Na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.01.2025 urobil vyhlásenie v znení „som vinný“. Uložený trest

odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
podmienečne odložený na skúšobnú dobu na 28 (dvadsaťosem) mesiacov považuje za neprimerane
prísny a to jednak: že doposiaľ viedol riadny život, nebol súdne trestaný, spáchal nedbanlivostný trestný
čin, pričom poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44 publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2017. Na základe

čoho sa domáha mimoriadneho zníženia trestu. Nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
v časti, že uloženie peňažného trestu by v jeho prípade bolo neprimerane prísne a znemožnilo mu
plnenie vyživovacej povinnosti, ako vo vzťahu k manželke tak aj k nenarodenému dieťaťu. V tejto
súvislosti poukázal, že v rámci svojej záverečnej reči navrhol súdu uloženie peňažného trestu, nakoľko
si plne uvedomoval, že v súčasnej dobe je zamestnaný ako aj na skutočnosť, že z predchádzajúceho

zamestnania má úspory, z ktorých by uhradil uložený peňažný trest a teda uloženie peňažného trestu
by žiadnym spôsobom neohrozilo a ani neznemožnilo plnenie vyživovacej povinnosti voči manželke
a nenarodenému dieťaťu. Taktiež nesúhlasí s uložením trestu zákazu činnosti riadiť všetky druhymotorových vozidiel po dobu 22 mesiacov a to aj vzhľadom na jeho doterajšiu bezúhonnosť ako aj jeho
postoj k prejednávanej veci. Tento považuje za neprimerane prísny.

V ďalšej časti odvolania, vo vzťahu k uloženej povinnosti nahradiť škodu zdravotnej poisťovni ako
aj poškodenej E. B. poukázal na ust. zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to konkrétne podľa § 4 ods.
1, 2, 3. Vyslovil názor, že vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu spisu nie je zrejmé, či pošk. spol.
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874,

si uplatnila nárok na poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 2320,04 eur u
poisťovateľa a či tento medzičasom neplnil svoju povinnosť, nesúhlasí s uloženou povinnosťou na
zaplatenie. Taktiež vo vzťahu k uloženej povinnosti zaplatiť pošk. E. B., škodu spočívajúcu v bolestnom
vo výške 687,- € a v náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 4000 eur poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR, ktorý uznesením zo dňa 16.10.2016, sp. zn. III. ÚS 666/2016 odmietol sťažnosť sťažovateľa,
ktorým bola poisťovňa, a ktorá smerovala voči rozhodnutiu odvolacieho súdu o priznaní nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu povinného zmluvného poistenia (Rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 31.3.2016, sp. zn. 3 Cdo 301/2012). S poukazom na vyššie citované rozhodnutia
povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má
pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode. Viď analogicky vychádzajúc z cit. rozhodnutia, povinné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pokrýva aj prípadnú náhradu nemajetkovej ujmy pošk..
Ďalej uviedol, že otázka zodpovednosti za vzniknutú nemajetkovú ujmu bola už judikovaná aj Súdnym
dvorom EÚ a to dvoma rozsudkami zo dňa 24.10.2013 a to rozsudkom vo veci Haasová C-22/12 a
rozsudkom vo veci Drozdvs C-277/12. K nemajetkovej ujme uviedol, že v prípade neoprávneného
zásahu do osobnostných práv majú dotknuté osoby nárok v zmysle § 13 Obč. zákonníka v prvom rade

domáhať sa zdržania neoprávnených zásahov, ďalej odstránenia následkov neoprávneného zásahu a
poskytnutia primeraného zadosťučinenia. Návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia sleduje
priznanie satisfakcie fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo porušené so zreteľom na to, že zásah
zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Nárok na priznanie finančnej satisfakcie -
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prichádza do úvahy len vtedy, ak by sa morálna satisfakcia

nezdala postačujúca. Pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia sú stanovené dve
kritéria, z ktorých musí súd vždy vychádzať, a to závažnosť vzniknutej majetkovej ujmy a okolnosti, za
ktorých došlo k neoprávnenému zásahu. Rozhodnutie o priznaní nemajetkovej ujmy pošk. E. B. vo výške
4.000,- eur považuje za nezákonné a nepreskúmateľné. Vyslovil názor, že podľa výsledku dokazovania
nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody, poškodené strany si majú uplatniť svoje

zákonné nároky u poisťovateľa v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým je Kooperatíva a.s., ktorá
už aj čiastočne plnila niektoré nároky poškodených.

Na záver podaného odvolania navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), písm. f) Tr. por.

napadnutý rozsudok v časti vo výroku o treste ako aj v časti vo výroku o náhrade škody zrušil a podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozsudkom rozhodol tak, že mu uloží primeraný peňažný trest ako
aj primeraný trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel. Vo vzťahu ku poškodeným
stranám navrhol, aby odvolací súd poškodených podľa § 288 Trestného poriadku odkázal s ich nárokom
na civilný proces.

Obžalovaný A. B. sa na verejné zasadnutie, na ktorom sa rozhodovalo o jeho odvolaní nedostavil, svoju
neúčasť ospravedlnil a požiadal odvolací súd, aby konal v jeho neprítomnosti.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že napadnutý

rozsudok považuje za zákonný a dôvodný. Navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí, uviedol, že rozsudok považuje za nezákonný z dôvodov,
ktoré uviedol v podanom odvolaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti o výroku
o treste ako aj náhrade škody zrušil a sám vo veci rozsudkom rozhodol tak, ako uviedol v odvolaní.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k
späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval
podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného je
čiastočne dôvodné.

Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a

zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že
nepopieraspáchanieskutkuuvedenéhovobžalobe,jeneodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže

odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe.

Krajský súd konštatuje, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom

dňa 9.1.2025 v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo
spáchania žalovaného skutku. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku
postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného
poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného
prijal a v takom prípade výrok o vine je odvolaním nenapadnuteľný. Keďže odvolací súd v napadnutom

rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby
odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaných odvolaní v zmysle § 317 ods.1 Tr.
por. len výrok o uloženom treste.

Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu

dostatočne neprihliadol na všetky zásady významné pre ukladanie trestov a na účel trestu tak, ako
vyplývajú z ustanovení § 34 Trestného zákona, pretože okresný súd dostatočne nevyhodnotil splnenie
podmienok na uloženie alternatívneho trestu a taktiež sa dostatočne nevysporiadal pri ukladaní trestu
zákazu činnosti okolnosťami prípadu, preto výrok o treste odňatia slobody zrušil a o treste rozhodol sám.

Pokiaľ ide ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na
všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal
z účelu trestu. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné pripomenúť, že v rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Vo všeobecnosti treba

uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu jeho následku (zásada proporcionálnosti trestu). Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák.

pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností. Odvolací súd, tak ako aj súd prvého stupňa u osoby obžalovaného
vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., keďže sa k trestnému činu priznal
a oľutoval ho, priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák., odvolací súd u osoby obžalovaného
nevzhliadol.

Obžalovanému za spáchaný trestný čin podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. hrozil trest odňatia slobody na jeden
ažpäťrokov.Podľa§56ods.1,ods.2Tr.zák.,peňažnýtrestmôžesúduložiťod160eurdo3000000eur
páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Bezsplnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin alebo
zločin, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, a ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného
trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy nepodmienečný

trest odňatia slobody neukladá. Odvolací súd dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné
pôsobiť trestom odňatia slobody, pretože účel trestu môže byť naplnený aj alternatívnym trestom, a to
peňažným trestom, pritom prihliadol, že trestný čin bol spáchaný z nedbanlivosti, obžalovaný doposiaľ
viedol riadny život a k zavineniu sa priznal, keď na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo
spáchania skutku. Pri úvahách o výške peňažného trestu odvolací súd prihliadol na osobné a majetkové

pomery obžalovaného a uložil mu peňažný trest vo výške 1.000 (tisíc) eur. Zároveň uložil obžalovanému
pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu, náhradný trest odňatia slobody vo výmere troch
mesiacov.

Odvolaním napadnutému výroku, ktorým okresný súd obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 22 mesiacov,

odvolací súd poznamenáva, že v prípadoch, kedy dochádza k spáchanej trestnej činnosti páchateľmi
v súvislosti s vedením motorových vozidiel, sa spravidla ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti s
ich vedením a v tomto smere je možné pripustiť, že takýto trest má svoj význam z hľadiska naplnenia
očakávaného účelu trestu. Okresný súd však v danom prípade pri stanovení výmery trestu (jej dĺžky)
dostatočne nezohľadnil okolnosti prípadu, preto odvolací súd v tomto smere modifikoval výmeru trestu

zákazu činnosti a obžalovanému podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., § 36 písm. l), Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.
zák., uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 14 (štrnásť)
mesiacov.

Odvolací súd má za to, že takto uložené tresty povedú k dosiahnutiu účelu trestu tak, ako to je vyjadrené

v ustanovení § 34 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o argumentáciu obžalovaného k uloženej povinnosti mu nahradiť spôsobenú škodu
poškodeným, tak s touto sa odvolací súd nestotožnil.
Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku, poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na

zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa
vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na
vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich,
zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o

priznanívinyaprijatítrestu,vyjadriťsakvykonanýmdôkazom,máprávozáverečnejrečiaprávopodávať
opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v
priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný
v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné
kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol

byť zmarený účel trestného konania.

Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený

uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému

nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.

Podľa§288ods.2Trestnéhoporiadkunacivilnýprocesalebonakonaniepredinýmpríslušnýmorgánom
odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len
sčasti.Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu.

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Z citovaných ustanovení Trestného poriadku jednoznačne vyplýva, že poškodený si nárok na náhradu
škody v adhéznom konaní uplatňuje proti obžalovanému, ktorý mu trestným činom ublížil na zdraví,

spôsobil majetkovú, morálnu alebo inú škodu. V prípade, ak súd rozsudkom uloží obžalovanému
povinnosť podľa § 287 ods. 1 Tr. por., aby poškodenému nahradil spôsobenú škodu, tak obžalovaný
má právo aby poisťovateľ (poisťovňa) za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky
na náhradu škody (v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z.).

Zákonu zodpovedá výrok o náhrade škody, keďže poškodení si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu
škody, škoda bola verifikovaná vykonaným dokazovaním.

Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. okresný súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej E.
B., škodu spočívajúcu v bolestnom vo výške 687,- Eur, a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., škodu,

spočívajúcu v nákladoch na poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 2320,04 Eur, keďže výška
škody bola v tomto smere vykonaným dokazovaním súdu prvého stupňa verifikovaná, tak odvolací súd
sa stotožnil s takýmto rozhodnutím. Pokiaľ ide o uplatnený nárok poškodenej na bolestné vo výške
687,- zo znaleckého posudku č. 11/2024 vypracovaného znalcom J. J. K., z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie je zistiteľné, že bodové ohodnotenie poranení, ktoré

poškodená utrpela pri nehode, predstavuje 240 bodov, pričom hodnota jedného bodu je 28,60 Eur, čo
celkovo predstavuje 6864,- Eur. Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že spoločnosť KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. poškodenej uhradila bolestné vo výške 6177,60 Eur, pričom rozdiel činí 686,40 Eur,
preto súd obžalovaného správne zaviazal k zvyšku uplatnenej náhrady. Taktiež bolo preukázané, že
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., E. B. ako poistenkyni uhradila náklady za poskytnutú zdravotnú

starostlivosť za obdobie 23.02.2024 až 19.06.2024 vo výške 2320,04 Eur.

Poškodená E. B. si taktiež uplatnila nárok spočívajúcu v náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 8000
eur, pričom okresný súd určil výšku nemajetkovej ujmy 4000 eur, ku ktorej obžalovaného k jej náhrade
zaviazal. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia je v tejto časti zrozumiteľné, logické

a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami
a odvolací súd sa s dôvodmi v plnom rozsahu stotožnil, na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v
podrobnostiachpoukazuje,keďžeopakovaťsprávneapodrobnédôvodyzákonnéhorozhodnutiabybolo
nadbytočné. Napriek tomu k veci dodáva, že výšku náhrady zadosťučinenia určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Občiansky zákonník

žiadnu maximálnu ani minimálnu hranicu výšky zadosťučinenia v peniazoch nestanovuje. Ustanovenie
§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje len, že zadosťučinenie má byť primerané. Určenie výšky
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri tejto úvahe musí riadiť dvoma
v zákone taxatívne stanovenými kritériami podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda závažnosťou
vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Z týchto kritérií potom

musí konajúci súd pri svojom rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádzať.
Zásah predstavovaný v obmedzení obvyklom spôsobe života je spôsobilý na vyslovenie zadosťučinenia
v podobe nemajetkovej ujmy. Bolo zistené, že poškodená bola v súvislosti so vzniknutými zraneniami
obmedzená pri vykonávaní akýchkoľvek činností v domácnosti, v rodinnom živote, ako aj pri ďalších
elementárnych činnostiach. Tieto skutočnosti sú zistiteľné znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva

a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie, ako aj aj lekárskymi správami. Odvolací súd v rámci tejto
časti dodáva, že odvolacie argumenty obhajoby obžalovaného v konfrontácii so závermi súdu prvého
stupňa neobstoja ako dostatočné na to, aby presvedčili odvolací súd o nesprávnom či nezákonnompostupe okresného súdu pri určení výšky nemajetkovej ujmy a uloženiu povinnosti obžalovanému k jej
náhrade.

Keďže okresný súd nevyhovel v plnom rozsahu uplatnenej výške nároku nemajetkovej ujmy, preto
postupoval správne, keď podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú E. B., so zvyšnou časťou nároku odkázal
na civilný proces.

S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol, tak ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.