Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200085
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200085.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcov: 1/ Farská 6 s.r.o.,
sídlom Mierové nám. 4, 911 01 Trenčín, IČO: 50 569 881, 2/ Saidler & Co. AG, so sídlom Ägeristrasse 34,
6300 Zug, Švajčiarska konfederácia, UID (IČO): CHE-316.071.160, obaja právne zastúpení: Advokátska
kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so sídlom Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536
891, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, sídlom Chlumeckého
2, 820 12 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 60/2022/An zo dňa
19.01.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému úradu Trenčín, katastrálnemu odboru, ako prvostupňovému orgánu verejnej správy (ďalej
aj len „prvostupňový orgán“ alebo „katastrálny úrad“) bol dňa 30.06.2022 doručený návrh žalobcu 1/ a 2/
(ďalej aj len „žalobcovia“) na vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy
o zriadení predkupného práva zo dňa 27.06.2022 (ďalej aj len „Zmluva o zriadení predkupného práva“),
ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným z predkupného práva Saidler & Co. AG (ďalej aj len „žalobca

2/“) a povinný z predkupného práva Farská 6 s.r.o. (ďalej aj len „žalobca 1/“). Predmetom Zmluvy
o zriadení predkupného práva bolo zriadenie predkupného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
vkatastrálnomúzemíA.,obecTrenčín,okresTrenčín,evidovanýmnaLVč.XXXXX,vedenomOkresným
úradom Trenčín, katastrálnym odborom, ako
- pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo 1176/1, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 159 m2 – podiel 1/1
- pozemok – parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo 1176/2, druh

pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 86 m2 – podiel 1/1
- pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo 1176/3 , druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 72 m2 – podiel 1/1
- stavba – polyfunkčná budova, druh stavby: budova obchodu a služieb, so súpisným číslom 49,
postavená na pozemku parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo1176/1, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 159 m2 – podiel 1/1
- stavba administratívna budova, druh stavby: administratívna budova, bez súpisného čísla, postavená

na pozemku parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo 1176/3, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 72 m2 - podiel 1/1 (ďalej aj len „nehnuteľnosti“).
2. Katastrálny úrad Rozhodnutím č. V – 5257/2022 zo dňa 29.07.2022 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“) zamietol návrh na vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvyo zriadení predkupného práva, pretože iba Zmluvou o zriadení predkupného práva bez scudzovacieho
právneho úkonu nebolo a nemohlo byť zriadené predkupné právo s účinkami vecného práva. Daný
právny úkon predstavoval len záväzkový (obligačný) vzťah medzi jeho účastníkmi a tento s poukazom

na § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastre nehnuteľností o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „katastrálny zákon“,
alebo „zákon č. 162/1995 Z. z.“) nie je predmetom evidencie katastra nehnuteľností. Katastrálny úrad
rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 602 a § 606 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
aj len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), v zmysle ktorých môže mať predkupné právo charakter

vecnoprávny aj záväzkový, ale uzatváral sa len ako vedľajšie dojednanie ku kúpnej zmluve medzi
predávajúcim a kupujúcim. Samotný záväzok účastníkov samostatnej zmluvy o zriadení predkupného
práva bez väzby na scudzovací typ zmluvy môže mať len záväzkovo-právny charakter, ktorý nemá
vecno-právne účinky a platí iba medzi zmluvnými stranami a nezaväzuje tretie osoby. Katastrálny úrad
poukázal na obdobný názor vyslovený v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010
a v rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016. Pokiaľ účastníci zmluvy uzavreli

Zmluvu o zriadení predkupného práva na základe zásady zmluvnej voľnosti, ide o platný záväzok, avšak
charakter tohto záväzku je vždy len obligačný, ktorý zaväzuje len zmluvné strany a na základe tohto
obligačného záväzku nie je možné vykonať zápis predkupného práva do katastra nehnuteľností.
3. Na základe včas podaného odvolania žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že
odvolanie žalobcov 1/ a 2/ zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru

č. V – 5257/2022 zo dňa 29.07.2022 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
katastrálny úrad sa pri svojom rozhodovaní dôsledne riadil právnou úpravou a tiež právnym názorom
prezentovaným v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžo 291/2009 ako aj právnym názorom publikovaným
v Katastrálnom bulletine č. 1/2017 v odpovedi na otázku č. 19. Prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad vyhodnotil žalovaný za vecne správne a aj náležite odôvodnené. V zákonom stanovenej

lehote podali žalobcovia správnu žalobu, ktorou sa domáhali tak zrušenia žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na
ďalšie konanie.
4. Žalobcovia namietali, že žalovaný nesprávne interpretoval ustanovenie § 602 ods. 1 a ods. 2 a § 51
OZ v spojení s § 1 ods. 1 a § 42 katastrálneho zákona, pričom žalovaný sa primárne oprel o logický

výklad § 602 ods. 1 a ods. 2 OZ a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp.
zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016. Podľa žalobcov, ani jedno z uvedených rozhodnutí NS SR nie je
publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR a teda nie sú rozhodnutiami zásadného
významu. Žalobcovia poukázali na to, že v právnej doktríne sa akceptuje názor, že predkupné právo
možno dojednať priamo v kúpnej zmluve alebo samostatnou zmluvou bez toho, aby sa muselo jednať

o vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim. Predkupné právo teda nemusí byť len vedľajším dojednaním
pri kúpnej zmluve, ale môže byť dohodnuté tiež v súvislosti s inou zmluvou alebo samostatne medzi
vlastníkom veci a treťou osobou. Dohodu o zriadení vecného predkupného práva môže aktuálny vlastník
nehnuteľnostiuzavrieťsktorýmkoľveksubjektompodľajehovoľbyabeztoho,abysasúčasneuzavierala
kúpna zmluva. Zmluvu o zriadení vecného predkupného práva možno uzavrieť v súlade s princípom

zmluvnej slobody ako nepomenovanú zmluvu podľa § 51 OZ. Podľa žalobcov neexistuje racionálny
dôvod, prečo by nemohlo byť vecné predkupné právo zriadené samostatnou zmluvou mimo kúpnej
(inej scudzovacej) zmluvy. To, že je predkupné právo upravené ako vedľajšie dojednanie automaticky
neznamená, že môže byť zriadené iba v rámci kúpnej zmluvy (prípadne inej scudzovacej zmluvy), ale
vyjadruje iba to, že pri týchto typoch zmlúv sa tieto vedľajšie dojednania v praxi najčastejšie vyskytujú,

preto im je venovaná osobitná pozornosť. To však nie je prekážkou zriadenia predkupného práva aj
v rámci inej ako scudzovacej zmluvy, prípadne samostatnou zmluvou bez súvislosti so scudzovacou
zmluvou.
5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na
zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že rozdiel medzi predkupným právom s obligačnými a vecno-
právnymi účinkami spočíva najmä v tom, že pokiaľ pri obligačnom práve oprávnená osoba
z predkupného práva nevyužije svoje právo na kúpu veci, tak predkupné právo ako také zaniká. Ak má
však predkupné právo vecno-právne účinky, tak odmietnutie ponuky oprávnenou osobou nespôsobuje
zánik predkupného práva. Povinná osoba síce môže predať vec tretiemu subjektu, avšak nakoľko sa

jedná o vecné právo, tak predá mu ju s právnym obmedzením, ktorého obsah je povinnosť rešpektovať
právo osoby oprávnenej z predkupného práva na prednostnú kúpu veci pre prípad, že by ju on už
ako vlastník chcel predať. Obmedzenie s týmto obsahom môže trvať najdlhšie po dobu života osoby
oprávnenej z predkupného práva, nakoľko toto právo je právom osobným a neprechádza na právnychnástupcov. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 604 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že
predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú osobu. Pokiaľ
je dohodnuté predkupné právo s vecno-právnymi účinkami, takéto predkupné právo pôsobí nielen medzi

účastníkmi zmluvy, medzi ktorými bolo dojednané, ale povinnosťou z predkupného právneho vzťahu
sú viazaní i právni nástupcovia povinného subjektu. Predkupné právo s vecno-právnymi účinkami musí
mať písomnú formu, čo vyplýva priamo zo zákona, keď zákonodarca zakotvil, že predkupné právo
dojednané ako vecné právo vzniká až vkladom do katastra nehnuteľností. Toto rozlíšenie predkupného
práva sa uvádza aj v rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžo/193/2010 zo dňa 15.06.2011, o ktorý sa opierajú

žalobcovia vo svojej žalobe. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom, ktorý bol prezentovaný práve v
Rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp. zn.
10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016 je z neskoršieho dátumu ako
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo 193/2010 zo dňa 15.06.2011.
6. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon
súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od
01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto
konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/31/2023, vedie na Správnom

súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-11S/31/2023.
7. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie
a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, viazaný rozsahom žalobných bodov v zmysle § 134 ods.
1 SSP, zohľadniac stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 135 ods. 1 SSP
v spojení s § 493e SSP, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, preto ju podľa § 190

SSP zamietol.
8. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, nakoľko
žalobca v správnej žalobe uviedol, že netrvá na nariadení pojednávania a žalovaný napriek svojej
pôvodnej požiadavke nariadiť pojednávanie vo veci vznesenej vo vyjadrení k správnej žalobe, podaním
doručeným správnemu súdu dňa 14.04.2025 oznámil, že netrvá na nariadení pojednávania, preto

rozhodnutie vo veci správny súd verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4
SSP dňa 22.05.2025. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na
úradnej tabuli správneho súdu od 15.04.2025 do 23.05.2025.
9. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad predkupného práva podľa Zmluvy o zriadení

predkupného práva uzavretej medzi žalobcami z dôvodu, že predmetný právny úkon predstavoval
len záväzkový (obligačný) vzťah medzi jeho účastníkmi, nakoľko medzi účastníkmi nebol uzavretý aj
scudzovací právny úkon (zároveň alebo aj samostatne) a tento právny úkon s obligačnými účinkami
nemohol mať účinky vecného práva, preto s poukazom na § 1 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností
nie je predmetom evidencie katastra nehnuteľností.

10. Podľa § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne
na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo.
11. Podľa § 602 ods. 2 Občianskeho zákonníka, také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného
scudzenia veci než predajom.
12. Podľa § 603 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil

vec ponúknuť na predaj.
13. Podľa § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo,
ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa
nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva
mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.

14. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.
15. Podľa § 604 Občianskeho zákonníka, predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby
a nemožno ho previesť na inú osobu.

16.Podľa§1ods.1zákonač.162/1995Z.z.,katasternehnuteľností(ďalejlen"kataster")jegeometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam,
a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky
vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zosprávy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú
alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").
17. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods.

1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
19. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
20. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

21. Úlohou správneho súdu bolo primárne posúdiť, či bolo možné samostatnou zmluvou zriadiť
predkupné právo s vecno-právnymi účinkami medzi žalobcami, ktorí neboli v pozícii predávajúceho
a kupujúceho, resp. neboli účastníkmi iného scudzovacieho úkonu.
22. Na základe ustanovení § 602 - 606 Občianskeho zákonníka a ustanovení § 1 ods. 1, § 28 ods.
1, 3 a § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správny súd konštatuje, že predkupné právo zmluvného

charakteru vzniká typicky na základe vedľajšieho dojednania pri kúpnej zmluve medzi predávajúcim
a kupujúcim, pričom z hľadiska právnej úpravy platí, že predkupné právo môže byť dohodnuté aj
pre prípady iného scudzenia, než predajom (§ 602 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom zákon
umožňuje dohodnúť predkupné právo aj pre prípady napr. darovania, výmeny a podobných scudzení. Z
toho vyplýva, že štandardný spôsob vzniku zmluvného predkupného práva v rámci právneho systému

Slovenskej republiky je taký, že predávajúci pri predaji veci dohodne s kupujúcim, že ak kupujúci
bude chcieť predmetnú vec predať, musí ju najprv ponúknuť na kúpu predávajúcemu. Osobitný právny
vzťah zmluvného predkupného práva vzniká ako vedľajšie dojednanie k primárnemu vzťahu, ktorým
je najčastejšie kúpna zmluva, resp. iný scudzovací úkon. Zriadenie predkupného práva bez takejto
väzby je možné, ale nezodpovedá klasickému zmluvnému predkupnému právu upravenému ako

inštitút občianskoprávnych vzťahov podľa § 602 a nasl. OZ. Ide potom len o dojednanie predkupného
práva s obligačnými účinkami. Záväzok z takéhoto dojednania zaväzuje len zmluvné strany a na
základe takéhoto obligačného záväzku nie je možné vykonať zápis predkupného práva do katastra
nehnuteľností.
23. Obligačné účinky a vecno-právne účinky predkupného práva sa odlišujú v tom, že pokiaľ pri

obligačnom práve oprávnená osoba z predkupného práva nevyužije svoje právo na kúpu veci, tak
predkupné právo ako také zaniká, na rozdiel od zriadeného predkupného práva s vecno-právnymi
účinkami, kedy odmietnutie ponuky oprávnenou osobou nespôsobuje zánik predkupného práva. Tretí
subjekt, ktorý môže kúpiť nehnuteľnosť od povinnej osoby, nehnuteľnosť nadobudne s právnym
obmedzením, ktorého obsahom je povinnosť rešpektovať právo osoby oprávnenej z predkupného práva

na prednostnú kúpu pre prípad, ak by ju aj on, ako nový vlastník, chcel predať. Občiansky zákonník
v ustanovení § 604 upravuje, že toto právo neprechádza ďalej na právnych nástupcov, ide o právo
osobné, teda neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú osobu. Rozdiel
medzi dojednaným predkupným právom s obligačnými a vecno-právnymi účinkami spočíva v tom,
že dohodnuté predkupné právo s vecno-právnymi účinkami pôsobí nielen medzi účastníkmi zmluvy,

medzi ktorými bolo dojednané, ale povinnosťou z predkupného právneho vzťahu sú viazaní i právni
nástupcoviapovinnéhosubjektu,narozdieloddojednanéhopredkupnéhoprávasobligačnýmiúčinkami,
ktoré zaväzujú len účastníkov zmluvy o dojednaní tohto predkupného práva. Z Občianskeho zákonníka
rovnako vyplýva, že predkupné právo s vecno-právnymi účinkami musí mať písomnú formu a vzniká
ako vecné právo až vkladom do katastra nehnuteľností (§ 603 ods. 2 OZ).

24. Predkupné právo medzi osobami, ktoré medzi sebou neuzavreli kúpnu alebo obdobnú zmluvu,
ako scudzovací právny úkon, je možné dojednať, ale nevyplýva priamo z úpravy v § 602 a nasl. OZ,
pretože tieto ustanovenia predpokladajú, že ide o vedľajší záväzok viazaný na scudzovací vzťah. Takáto
dohoda môže teda existovať a byť platná na základe zmluvnej voľnosti, avšak nejde o štandardné
zmluvné predkupné právo, ktoré má potenciál vyvolať vecno-právne účinky. Vecno-právny účinok

možno dosiahnuť len za splnenia zákonných požiadaviek, ak ide o vzťah medzi účastníkmi pôvodného
scudzovacieho úkonu. Takouto zákonnou požiadavkou je vklad do katastra nehnuteľností. Predkupné
právo nadobúda účinnosť voči tretím osobám v prípade, ak je zriadené ako vecné právo, ktoré musí byť
zapísané v katastri nehnuteľností.25. Kataster však pred zápisom (povolením vkladu) skúma, či predkupné právo spĺňa zákonné
podmienky na zápis ako vecné právo. Podľa katastrálneho zákona nie je možné zapísať záväzkové
predkupné právo iba s obligačnými účinkami, teda také, ktoré vzniklo iba zmluvou medzi subjektmi,

ktoré neboli účastníkmi pôvodného scudzovacieho úkonu, pretože takéto predkupné právo nemá vecno-
právny charakter. Ak medzi subjektmi, ktoré uzatvorili zmluvu o predkupnom práve, neexistuje kúpna
alebo obdobná zmluva (scudzovací úkon), predkupné právo nie je viazané na nehnuteľnosť ako vecné
právo. V takomto prípade je katastrálny úrad oprávnený zamietnuť návrh na vklad aplikujúc ustanovenie
§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona po prihliadnutí na relevantnú skutočnosť majúcu vplyv na povolenie

vkladu v zmysle § 31 ods. 1 posledná veta katastrálneho zákona, ak zistí, že zmluva nemá právnu
účinnosť potrebnú na zápis vecného práva v zmysle § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je prípad
záväzkového predkupného práva medzi tretími osobami, ktoré nie sú účastníkmi scudzovacieho úkonu.
26. Relevantnou skutočnosťou nie je to, že v zmluve predloženej na zápis predkupného práva, účastníci
zmluvy konštatujú, že zriadili predkupné právo k nehnuteľnostiam ako vecné právo. Takýmto sa nestáva
len na základe vyhlásenia účastníkov právneho úkonu, pretože predkupné právo, ako vecné právo,

vzniká len pri splnení zákonných podmienok.
27. Z ustanovenia § 1 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva, že katastrálny úrad zapíše len práva, ktoré
sú predmetom vecno-právneho účinku. Ak medzi zmluvnými stranami, ktoré predkupné právo dohodli,
neexistoval scudzovací úkon, ich vzťah zostáva len záväzkovým. V takom prípade predkupné právo
nebolo dohodnuté ako vecné právo (bez ohľadu na jeho označenie v zmluve o zriadení predkupného

práva), a preto nemôže mať účinky voči tretím osobám, čo je podmienka na zápis do katastra
nehnuteľností. Keďže medzi zmluvnými stranami v tu posudzovanej veci neexistuje vzťah viazaný na
prevod vlastníckeho práva, katastrálny úrad nemohol povoliť vklad, pretože predkupné právo medzi nimi
nemá charakter vecného práva. Zmluvné predkupné právo v tomto prípade nemá nárok na zápis do
katastra nehnuteľností, pretože ide len o záväzkový vzťah, ktorý pôsobí medzi účastníkmi zmluvy o

zriadení predkupného práva a nemá účinok voči tretím osobám.
28. Na základe uvedeného žalovaný rozhodol správne, ak potvrdil rozhodnutie katastrálneho úradu o
zamietnutí návrhu na vklad, keďže predmetné predkupné právo nemá charakter vecného práva, ktoré
by mohlo byť zapísané do katastra nehnuteľností, ako spôsobilý predmet zápisu v zmysle § 1 ods. 1
katastrálneho zákona.

29. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky neboli dôvodné. V danom
prípade nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čím malo dôjsť podľa žalobcov k ukráteniu
na ich právach vyplývajúcich im zo zásady zmluvnej autonómie.
30. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že predkupné právo môže byť dohodnuté i v úplne samostatnej zmluve, s
týmto je možné sa síce stotožniť, avšak k tomu, aby zmluvné dojednanie malo vecno-právne účinky je

potrebné, že takáto samostatná zmluva musí byť uzavretá vo väzbe k scudzovaciemu právnemu úkonu
medzi tými istými účastníkmi zmluvného vzťahu.
31. Pokiaľ žalobcovia namietali, že katastrálny úrad a žalovaný opreli svoje závery o Rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp. zn.
10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05. 2016 a zároveň tvrdili, že existujú aj iné názory Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, pričom poukázali na rozhodnutie sp. zn. 2Sžo 193/2010 zo dňa 15.06.2011,
správny súd uvádza, že žalovaný ani katastrálny úrad nepochybili ak vychádzali z právneho názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa rozhodnutia, ktoré bolo vydané neskôr, teda ide o
aktuálnejšiu rozhodovaciu prax. Retrospektívna zmena judikatúry sa uplatňuje na ešte neukončené
prípadyameníleninterpretáciuexistujúcichprávnychnoriem.Zmenajudikatúrysatýkavýkladuzákonov

a právnych predpisov, ktoré sú záväzné pre rozhodujúce orgány. Retrospektívne pôsobenie zmeny
judikatúry znamená, že nový výklad právnej normy sa uplatní na všetky neukončené právne spory.
Rozdiel oproti retroaktivite právnych noriem je v tom, že retrospektíva judikatúry nezmení priamo právnu
normu, ale mení len jej výklad a aplikáciu už existujúcich noriem. Retrospektívna aplikácia sa nevzťahuje
na prípady, ktoré už boli právoplatne rozhodnuté, čím sa zachováva právna istota v už skončených

právnych veciach. Retrospektívne pôsobenie judikatúry vyplýva zo súdnych rozhodnutí a zmien v
judikatúre súdov. Správny súdny poriadok v ustanovení § 139 ods. 3 SSP ukladá súdu pri rozhodovaní
prihliadať na ustálenú rozhodovaciu prax súdov vyššej autority, pričom odklon od judikatúry je potrebné
náležite odôvodniť. Správny súd poukazuje tiež na to, že retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry má
menší dosah na právnu istotu, pretože sa vzťahuje iba na výklad zákonov v aktuálne riešených alebo

budúcich prípadoch. Za nesprávny by považoval správny súd práve taký postup, pokiaľ by rozhodujúci
orgán verejnej správy nezohľadnil zmenu judikatúry na riešené a neukončené prípady.
32.Zvyššieuvedenýchdôvodovsasprávnysúdstotožnilsprávnymnázoromžalovaného,žepredkupné
právo na zmluvnom základe s vecno-právnymi účinkami je možné dohodnúť podľa § 603 ods. 2Občianskeho zákonníka, čo ale predpokladá súčasné uzatvorenie prevodnej zmluvy, ktorá podmienka
v tu posudzovanej veci nebola splnená. Keďže zo zmluvy o zriadení predkupného práva uzatvorenej
medzi žalobcami predloženej na vklad predkupného práva žiadne vecno-právne účinky nevyplývajú,

žalovaný (aj katastrálny úrad) správne posúdili, že táto zmluva nie je vkladuschopnou listinou podľa § 31
ods. 1 katastrálneho zákona, čo vyústilo do zamietnutia návrhu na vklad podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona.
33. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu nezistil

porušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcov, na základe ktorých by bolo možné
vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).
34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP
nepriznal žalobcom právo náhradu trov konania z dôvodu ich neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu
verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo
požadovať (§ 168 SSP).

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).