Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. jún 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/347/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123233241
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123233241.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Nové bývanie Priekopa, s.r.o., IČO:
51464209, so sídlom Dlhá 923/88B, 010 09 Žilina, zast. právnym zástupcom ADVOKÁTI Müller & Dikoš,
s.r.o., IČO. XXXXXXXX, Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, proti povinnému: EURO GAS – MARTIN s.r.o.,
IČO: 36 415 693, so sídlom Medňanského 16, 036 08 Martin, zast. GARAJ & Partners s.ro., IČO:
35 951 125, Jozefská 3, 811 06 Bratislava, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslav Šultiakom, so

sídlom exekútorského úradu: M. M. Hodžu 28, 031 01 Liptovský Mikuláš, pre vymoženie nepeňažného
plnenia, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/347/2023
zo dňa 15.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/347/2023 zo dňa
15.05.2023 z a m i e t a .

II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/347/2023 zo dňa 15.05.2023 vo výške 72,80 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa
10.02.2023 domáha od povinného vymoženie nepeňažného plnenia a to splnenia povinnosti uloženej

mu exekučným titulom – uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/135/2021 zo dňa 20.01.2022
vykonateľného dňa 04.02.2022 v rozsahu: „ 1/ukladá žalovanému (povinnému) povinnosť v rozsahu
práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parcela č. 1337/70 v prospech vlastníkov
a návštevníkov budov postavených na pozemkoch parc. č. 1337/67, parcela č. 1337/69 (v zmysle výpisu
z LV Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky, okres A., B. A., katastrálne územie A.
C. XXXX časti C“ Ťarchy) zdržať sa akéhokoľvek bránenia na prejazd motorovými vozidlami cez rampu

– vjazdový/výjazdový terminál a automatická pokladňa zn. Scheidt & Bachmann – postavená na parcele
CKN č. 1337/93 a CKN č. 1337/181, v k. ú. D., obec A., okres A.; 2. ukladá žalovanému povinnosť
v rozsahu práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parcela č. 1337/70 v prospech
vlastníkov a návštevníkov budov postavených na pozemkoch parcela č. 1337/67, parcela č. 1337/69 v
zmysle výpisu z LV Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky, okres A., Obec A.,
katastrálne územie A. C. XXXX, časti C“ Ťarchy strpieť a umožniť prejazd motorovými vozidlami cez

rampu vjazdový/výjazdový terminál a automatická pokladňa zn. Scheidt & Bachmann – postavená na
parcele CKN č. 1337/93 a parcele CKN č. 1337/181 v k. ú. D., obec A., okres A..

2. Dňa 04.04.2023 doručil súdny exekútor okresnému súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie.
O uvedenom návrhu povinného súd rozhodol uznesením sp. zn. 54Ek/347/2023 tak, že návrh povinného
na zastavenie exekúcie zamietol a rozhodol, že oprávnená má voči povinnému nárok na náhradu

trov právneho zastúpenia vo výške 72,82 eur. Predmetné uznesenie súd (v osobe vyššieho súdneho
úradníka) odôvodnil tým, že každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou.Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné
riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok.
Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť

vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno
znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť
sa považuje za bezvýnimočnú čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuté opravnými
prostriedkami,materiálnaprávoplatnosťsavyznačujeväčšouflexibilitou.Exekučnýmtitulom,ktorýmôže
exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z hľadiska materiálnej právoplatnosti je

rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len
z formálnej stránky. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že mal za preukázané, že ku dňu začatia
exekúcie si povinný povinnosti uvedené vo výroku exekučného titulu nesplnil, v zmysle právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa
začali dôvodne. Jedným z dôvodov podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je, že povinný
dobrovoľne plní, čo mu ukladá exekučný titul a že povinný žiadnym spôsobom nebráni a nikdy ani

nebránil oprávnenému v prejazde cez rampu, a že oprávnený disponuje čipovou kartou, ktorá mu
bola odovzdaná ešte v roku 2018 a oprávnený alebo tretie osoby na základe vlastného uváženia
oprávneného ju aktívne využívali. Oprávnený žiadnym spôsobom neinformoval povinného, že došlo
k strate čipovej karty alebo k jej poškodeniu. K predmetnému dôvodu súd uviedol, že je nedôvodný
a nemôže viesť k zastaveniu exekúcie, nakoľko povinný toto tvrdenie nepodložil žiadnym konkrétnym

dôkazom. Ak povinný tvrdí, že ešte v roku 2018 odovzdal oprávnenému čipovú kartu, ktorá mu umožní
prejazd cez rampu, tak súd konštatoval, že povinným navrhovaný dôvod na zastavenie exekúcie
je skutočnosťou, ktorú mal preukázať v rámci základného konania, resp. ak povinný nesúhlasí
s exekučným titulom, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti exekučnému titulu dovolanie. Ďalším
dôvodom zastavenia exekúcie podľa povinného bola skutočnosť, že výrok č. 1 a 2 exekučného titulu

sa opiera o právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok vo vlastníctve tretej osoby
rozdielnej od povinného a exekučný titul absolútne nezohľadňuje skutočnosť, že vo vzťahu k vecnému
bremenu prebieha správne súdne konanie, ktoré je vedené Krajským súdom v Žiline pod sp. zn.
30S/233/2021 a je zrejmé, že výrok č. 1 a 3 hoci vychádza zo stavu aktuálne evidovaného v katastri
nehnuteľností (z aktuálneho zápisu znenia vecného bremena) nemá právny základ, nakoľko tento

zápis nie je správny a nevychádza z právneho úkonu (dokumentu), na základe ktorého bol zápis
vykonaný. Súd k predmetnému uviedol, že samotné správne súdne konanie vedené Krajským súdom
v Žiline pod sp. zn. 30S/233/2021 o oprave chyby v katastrálnom operáte nie je právnou skutočnosťou,
ktorá by mohla mať za následok zastavenie exekúcie. Samotné správne konanie nepreukazuje zánik,
resp. neexistenciu hmotného práva, ktoré bolo oprávnenému priznané exekučným titulom. Súd pri

posúdení daného prípadu vychádzal z postulátu, že skutočnosť zakladajúca neprípustnosť exekúcie je
taká okolnosť, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného
titulu. Pokiaľ má potom oprávnený k dispozícii vykonateľný exekučný titul, ktorý nebol v predpísanom
konaní zrušený, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. Opačný výklad by bol v rozpore
sprimárnymúčelomexekučnéhokonania,ktorýmjerýchleaefektívneuspokojeniejudikovanéhonároku

oprávneného. V tomto smere súd tiež poukázal na skutočnosť, že zákon síce chráni záujmy povinného,
nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia
nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, aby sa uspokojenie jeho nároku
neodďaľovalo (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04). Spory a iné právne veci sú prejednávané
a rozhodované pred (k tomu povolanými) súdmi. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal

materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, najmä že v exekučnom titule nie je špecifikované, ako sa
má povinný zdržať bráneniu prejazdu cez rampu alebo ako má povinný oprávnenému umožniť prejazd
cez rampu, že v exekučnom titule absentuje špecifikácia spôsobu, akým nemá povinný v zmysle
výroku č. 1 brániť v prejazde cez rampu, že exekučný titul absolútne nerieši spôsob, akým povinný
má exekučný titul vykonať, ani tento spôsob z exekučného titulu nevyplýva, že povinný nie je osobou,

ktorej by vo vzťahu k vecnému bremenu vyplývali nejaké práva a/alebo povinnosti nakoľko sa jedná
o pozemok vo výlučnom vlastníctve pani E. a povinný de facto nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom
zasahovať do súdnych alebo iných konaní, ktoré sa vecného bremena týkajú a/alebo s ním súvisia
a teda nemá ani možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť jeho zápis, zmenu a/alebo výmaz, že rampa,
ktorá bola riadne skolaudovaná má nejaký svoj vlastný operačný systém a rampu nie je možné „len tak

nastaviť“, aby púšťala hocikoho alebo aby rozlišovala sama osoby a rampu (jej ramená) z technickej
stránky ani nie je možné zdvihnúť a nechať zdvihnutú, a to aj z dôvodu bezpečnosti a z dôvodu, že
by mohlo dôjsť k trvalému poškodeniu rampy, alebo jej časti – rampa nie je riešená po technickej
stránke ani z pohľadu operačného systému, aby sa dlhodobo zablokovali jej ramená vo vzduchuazostalizdvihnutéatď.Súdkpredmetnémuuviedol,ženiejepríslušnýskúmaťhmotnoprávnusprávnosť
exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, teda zaoberať sa správnosťou
skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý daný exekučný titul vydal. V danom štádiu konania už

nijakým spôsobom nemôže súd zasahovať alebo posudzovať dôvody, pre ktorý bol exekučný titul
vydaný. Jeho obsahom je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania
(aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané
nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie NS
ČR s 31.07.2008 sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo

„neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd
z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom exekučnom
konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza
tak súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní
ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať
rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základnom konaní

a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. Rovnako exekučný súd nie
je povinný skúmať, či samotné znenie výroku je možné realizovať spôsobom, nad ktorým sa v návrhu
na zastavenie exekúcie zamýšľa povinný. Exekučný súd ako vykonávací súd nie je oprávnený hodnotiť
stav rampy, alebo že rampu nie je možné „len tak nastaviť“, aby púšťala hocikoho alebo aby rozlišovala
osoby, alebo že nastavenie operačného systému rampy môže meniť výlučne len jej dodávateľ, alebo

že rampu (jej ramená) z technickej stránky ani nie je možné zdvihnúť a nechať zdvihnutú a či k nej má
oprávnený prístup napríklad čipovou kartou. Všetky tieto skutočnosti mal namietať povinný v základnom
konaní, resp. mohol včas využiť prostriedok procesnej obrany a podať dovolanie voči exekučnému titulu.
Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal zo zákonného ustanovenia,
z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené

všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti,
ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného
titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti
súd skonštatoval, že povinný nepredložil relevantný dôkaz, na základe ktorého by exekúcia proti nemu
vedená mohla byť zastavená. Súd skonštatoval, že oprávnený sa v exekučnom konaní domáha len

toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené
zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie a preto návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil

tým, že povinný už v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol uznesením zamietnutý, namietal
materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, a teda namietal absenciu takého exekučného titulu,
na podklade ktorého by exekúcia vôbec mohla začať a mohla byť vedená ďalej. Z napadnutého
uznesenia je zrejmé, že súd v rámci tohto uznesenia nerozlišuje medzi zásadným rozdielom
v pojmoch týkajúcich sa vlastností súdneho rozhodnutia a to právoplatnosti a vykonateľnosti. Súd

sa obmedzil iba na akési strohé a všeobecne konštatovanie týkajúce sa právoplatnosti exekučných
titulov, pričom evidentne absolútne opomenul posúdiť vykonateľnosť exekučného titulu, a to aj napriek
skutočnosti, že exekučný súd je povinný vykonateľnosť a to materiálnu aj formálnu skúmať ex offo.
Ak sa súd v rámci celého uznesenia zameriava iba na právoplatnosť tohto uznesenia je zrejmé,
že vykonateľnosť exekučného titulu vôbec neskúmal, zjavne ani pri vydaní poverenia na vykonanie

exekúcie, a preto má povinný za to, že exekúcia je vedená nezákonne a nezákonné je aj uznesenie,
a teda existujú dôvody na zastavenie exekúcie. Z uznesenia ďalej vyplýva, že súd zamieňa povinnosť
preskúmať materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu s hmotnoprávnym prieskumom exekučného
titulu. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu a jeho hmotnoprávny prieskum sú dva absolútne
rozdielne pojmy, resp. inštitúty, ktoré nie je možné ani zamieňať a ani stotožňovať. Kým materiálnu

vykonateľnosť exekučného titulu musí exekučný súd skúmať ex offo, hmotnoprávneho prieskumu
exekučných titulov, najmä teda súdnych rozhodnutí, ktoré sú exekučnými titulmi sa musí vyvarovať.
Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, čo
je dôvodom na zastavenie exekúcie. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný vôbec nenavrhol,
aby exekučný súd vykonal hmotnoprávne posúdenie uloženej povinnosti, povinný iba uviedol, že

všetky dôvody vedú k zastaveniu exekúcie, ktoré de facto mal exekučný súd skúmať aj bez
návrhu povinného. Ak si teda súd zamieňa materiálnu právoplatnosť exekučného titulu s materiálnou
vykonateľnosťou exekučného titulu a navyše stotožňuje materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu
sjehohmotnoprávnymprieskumom,potomjezrejmé,žeuznesenieniejezákonnéamalobybyťzrušenéa exekúcia v zmysle dôvodov špecifikovaných povinným v návrhu na zastavenie exekúcie zastavená.
Súd nie je oprávnený naprávať exekučný titul, ale je súčasne oprávnený vydať poverenie na vykonanie
exekúcie a nezastaviť exekúciu iba v prípadoch, ak exekučný titul je vykonateľný po materiálnej, ako

aj formálnej stránke. Ak raz súd v základnom konaní vydá rozhodnutie a /alebo nariadi neodkladné
opatrenie, ktoré nie je možné vykonať, alebo sa jedná o nesplniteľnú povinnosť, potom to neznamená,
že exekučný súd musí automaticky vydať poverenie alebo akceptovať vedenie takejto exekúcie.
Povinný ďalej uviedol, že ak má byť konkrétny exekučný titul vykonateľný aj po materiálnej stránke,
musí byť dostatočne určitý vo vymedzení oprávneného, povinného, ako aj v jasnom a konkrétnom

vymedzení uloženej a následne aj vymáhanej povinnosti. Z uvedeného následne vyplýva exaktný záver,
že ak exekučný titul nemá uvedené náležitosti, potom nemôže byť spôsobilým podkladom pre vedenie
exekúcie. Ak čo i len jedna z viacerých náležitostí materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu nie je
vyjadrená jasne a konkrétne, potom sa nejedná o vykonateľný exekučný titul a to aj napriek skutočnosti,
ak je vykonateľný po formálnej stránke alebo dokonca je takýto exekučný titul právoplatný. Skúmanie
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu spočíva v tom, že exekučný súd skúma, či je možné

na základe predloženého exekučného titulu exekúciu vykonať a teda skúma, či je jasne a konkrétne
identifikovaný a) oprávnený, b) povinný, c) obsah plnenia /povinnosti d) rozsah plnenia/povinnosti a e)
lehota na plnenie. Ak ktorúkoľvek z vyššie uvedených častí materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu
nie je možné identifikovať alebo nie je možné uviesť jasnú a konkrétnu odpoveď vyplývajúcu z výroku
exekučného titulu, potom tento nie je vykonateľný a absentuje materiálny predpoklad zákonného

vedenia exekúcie. Exekučný súd tak ex offo skúma, či je možné z exekučného titulu bez akýchkoľvek
pochybností zistiť a konkretizovať, že kto je povinný a kto je oprávnený, kto má povinnosti urobiť/
nerobiť, kedy a v akom rozsahu. Ak toto exekučný súd nevie z exekučného titulu zodpovedať, potom
nemôže byť exekúcia nariadená, ale musí byť zastavená. Pri aplikácii vyššieho uvedeného je možné
dospieť k záveru, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný a hoci je formálne vykonateľný,

ba dokonca právoplatný, potom exekúcia oprávneného v neprospech povinného musí byť zastavená.
Najpodstatnejším dôvodom materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu je, že v exekučnom titule nie
je uvedený spôsob/obsah povinnosti a ani rozsah povinnosti. V exekučnom titule absolútne absentuje
špecifikácia spôsobu, akým nemá povinný v zmysle exekučného titulu brániť v prejazde cez rampu
a súčasne absentuje špecifikácia konania, ktoré má povinný realizovať, aby umožnil prejazd motorovými

vozidlami cez rampu. Nie je úlohou súdu, aby vysvetľoval na základe vlastných domnienok alebo
špekulácií, čo má alebo nemá plniť povinný alebo ako, ale v rámci prieskumu vykonateľnosti exekučného
titulu je súd povinný si položiť a zodpovedať otázku, či je možné konkretizovať a jasne špecifikovať
rozsah a obsah povinnosti podľa exekučného titulu a v prípade zápornej odpovede je súd povinný
exekúciu zastaviť, čo však súd bezdôvodne neurobil. Okrem skutočností, že exekučný titul sa odvoláva

na vecné bremeno, ktoré je predmetom súdneho prieskumu a ohľadom ktorého prebieha záznamové
konanie a výmaz tohto vecného bremena, toto vecné bremeno je absolútne neurčité v tom, kto je
reálne oprávnený k prejazdu cez uvedenú parcelu – podľa názoru povinného nie je zrejmé primárne,
kto je návštevníkom a v podstate ani vlastníkom budov – veď aktuálne neexistuje vlastník budov, ale
existujú výlučne vlastníci bytov a nebytových priestorov, čo vyplýva z príslušných listov vlastníctva.

Z príslušných listov vlastníctva súčasne ani nevyplýva, že by oprávnený bol vlastníkom stavieb v zmysle
vecného bremena. Nevykonateľnosť exekučného titulu vyplýva aj z uvedenej skutočnosti a to, že ktoré
konkrétne osoby majú mať zabezpečený prejazd cez rampu. Ak by sa aj reálne pristúpilo k exekúcii,
povinný je v právnej neistote, nakoľko nevie ako by mal inak v zmysle exekučného titulu tento vykonať
a/alebo v prospech koho (kto je vlastníkom a kto je návštevníkom) – následne by spôsob závisel od

svojvôle oprávneného alebo súdneho exekútora... alebo ak by nebolo možné spôsob identifikovať,
povinný by prakticky nevedel identifikovať spôsob, akým nemá brániť v prejazde cez rampu, a teda
by len dostával pokuty, až kým by zrovna netrafil nejaký akceptovateľný spôsob nebránenia alebo
umožnenia prejazdu cez rampu. Takýto stav nemôže byť v žiadnom exekučnom konaní akceptovaný.
Ani táto skutočnosť nebola zohľadnená súdom v uznesení. Súd sa v uznesení ani nezaoberal závermi

vyplývajúcimi z kolaudačného rozhodnutia Mesta Martin zo dňa 21.12.2015, z ktorého vyplýva, že rampa
zabezpečuje spoplatnený a kontrolovaný vstup na parkovisko. Z kolaudačného rozhodnutia vyplýva,
že parkovisko sa uzatvára. Ak existuje právoplatné kolaudačné rozhodnutie, z ktorého je zrejmé, že
prejazd cez rampu je spoplatnený a kontrolovaný, potom v rámci exekúcie sa nemôže z kontrolovaného
a spoplatneného prejazdu cez rampu automaticky stať prejazd nekontrolovaný a nespoplatnený, v inom

prípade by došlo k porušeniu tohto kolaudačného rozhodnutia a všeobecne záväzných právnych
predpisov. Exekúcia by v takomto prípade bola vykonávaná nezákonne. Navyše by sa aj takýmto
konaním dostal povinný do stavu absolútnej právnej neistoty. Povinný taktiež osvedčil, že z technického
hľadiska rampa nefunguje len tak, ako si oprávnený zaumieni a komu to zrovna vyhovuje, čo v uznesenítaktiež nebolo zohľadnené. Povinný ďalej uviedol a poukázal na skutočnosť, že žiadnym spôsobom
nebráni a ani nikdy nebránil oprávnenému v prejazde cez rampu, a to a z dôvodu, že oprávnený
disponuje čipovou kartou. Oprávnený žiadnym spôsobom neinformoval povinného, že došlo k strate

čipovej karty alebo k jej poškodeniu. Pasivita oprávneného podľa názoru povinného nemôže byť
podkladom pre nútenú aktivitu povinného a to ešte spôsobom, ktorý ani nevyplýva z exekučného
titulu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho – ktorého účastníka treba rešpektovať
tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej

právnej skutočnosti. Vzhľadom na uvedené súd nepostupoval správne a ani zákonne, lebo nemožno od
povinného spravodlivo požadovať, aby preukázal neexistujúcu skutočnosť, t.j. že nebráni oprávnenému
v práve prejazdu podľa exekučného titulu. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie nepodložil žiadnym relevantným dôkazom, ktorým by reálne preukázal,
že zo strany povinného dochádza k nerešpektovaniu exekučného titulu, t.j. zo samotného návrhu na
vykonanie exekúcie, ktorej podkladom má byť exekučný titul nie je zrejmé, kedy v akom rozsahu a už

vôbec nie akým spôsobom dochádza k porušovaniu exekučného titulu povinným. Oprávnený za týmto
účelom nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Pri porovnávaní pozície oprávneného a povinného možno
dospieť k záveru, že súd s nimi nezaobchádza rovnako. Oprávnenému súd automaticky vydal poverenie
na vykonanie exekúcie na základe materiálne nevykonateľného exekučného titulu a bez toho, aby vôbec
oprávnený preukázal porušovanie exekučného titulu zo strany povinného – oprávnenému stačilo iba

podať návrh na vykonanie exekúcie a na druhej strane u povinného, ktorého návrh na zastavenie
exekúcie je zamietnutý o.i. aj z dôvodu, že nepreukázal negatívnu skutočnosť. Povinný má ďalej za to,
že uznesenie je nedostatočne odôvodnené a vo viacerých bodoch zmätočné a nepreskúmateľné.

4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že povinný

aj naďalej protiprávne bráni oprávnenému v prejazde cez rampu, oprávnený nemá prístup k pozemkov
a stavbám v jeho výlučnom vlastníctve, povinný plne ignoruje a nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie
súdu, t.j. exekučný titul. Tvrdenie, že oprávnený disponuje čipovou kartou, ktorá umožňuje prejazd
predmetnou rampou je nepravdivé. Oprávnený nedisponuje čipovou kartou, ktorá mu umožňuje
prejazd cez rampu. Povinný neustále uvádza, že vstup na parkovisko je spoplatnený, no oprávnený

nemá záujem vstupovať na parkovisko povinného alebo pani E., a preto nie je možné požadovať
od oprávneného, aby za prejazd predmetnou rampou, cez ktorú má jediný prístup k svojim
nehnuteľnostiam) uhrádzal povinnému nejaké parkovné, oprávnený nevyužíva parkovisko povinného
ani pani E.. Exekučný titul neukladá oprávnenému povinnosť, že oprávnený má povinnému platiť
za prejazd rampou. Čo sa týka argumentácie, že výrok exekučného titulu nemá právny základ,

pretože vychádza zo zápisu vecného bremena v katastri nehnuteľností a že prebieha správne súdne
konanie na Krajskom súde v Žiline sp. zn 30S/233/2021, túto oprávnený považuje za irelevantnú.
Exekučné konanie začalo na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Povinný
nie je sporovou stranou ani účastníkom správneho súdneho konania vedeného na Krajskom súde
v Žiline sp. zn 30S/233/2023, pričom podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok vo vzťahu

k správnou žalobou napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu. Povinný prevádzkuje parkovisko
na parcelách vo vlastníctve pani E.. Povinný však neprevádzkuje parkovisko na nehnuteľnostiach,
ktoré sú vo vlastníctve oprávneného evidované na LV č. XXXX F. C. XXXX, k. ú. D., obec A..
Oprávnený podaným exekučným návrhom nezasahuje do podnikateľskej činnosti povinného, ktorý
má z parkovného, ktoré vyberá za využívanie pozemkov vo vlastníctve pani E. príjem. Povinný však

nie je zo žiadneho právneho dôvodu a titulu oprávnený požadovať od oprávneného, aby povinnému
uhrádzal parkovné za využívanie svojich vlastných nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX F. C.
XXXX, k. ú. D., obec A., resp. si nabíjal kartu, ako sa snaží navodiť povinný. Navyše oprávnený
uvádza, že prejazd cez rampu nie je možný ani pri stlačení tlačidla na vybranie parkovacieho žetónu.
Oprávnený zdôraznil, že povinný jednoznačne protiprávne bráni oprávnenému v prejazde cez rampu,

oprávnený nemá prístup k pozemkom a stavbám v jeho výlučnom vlastníctve evidovaným na LV č.
XXXX F. C. XXXX, povinný úplne ignoruje a nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie súdu, t.j. exekučný
titul. Medzi oprávneným a povinným nikdy nebola uzatvorená akákoľvek zmluva o spoplatnení prejazdu
cez rampu povinného a/alebo parkovania oprávneného na jeho vlastných pozemkoch evidovaných na
LV č. XXXX F. XXXX. Vo vzťahu k vecným bremenám popisovaným povinným oprávnený uviedol, že

povinný nie je vlastníkom akejkoľvek z parciel, na ktoré poukazuje, a teda ako 3. osoba vo vzťahu k
vecným bremenám nie je legitimovaným subjektom na posúdenie ním popisovaných vecných bremien.
Oprávnený ďalej uviedol, že zo zápisu vecného bremena na LV č. XXXX, k. ú. D. vyplýva, že vecné
bremeno – právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parcela č. 1337/70 a vprospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na pozemkoch parcela č. 1337/67, 1337/69 –
V 1294/94,-518/05 a teda oprávnený je oprávnený na prechod a prejazd cez pozemok parcela CKN
č. 1337/70. Oprávnený je toho názoru, že exekučný titul je vykonateľný po formálnej i materiálnej

stránke. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že
sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom a materiálna stránka
vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného
a povinného, hlavne určitý výrok. Oprávnený má za to, že výrok exekučného titulu je dostatočne
určitý. Námietky povinného k neurčitosti výroku exekučného titulu sú absolútne účelové. Údajnú

technický nemožnosť upraviť rampy tak, aby povinný splnil, čo mu ukladá exekučný titul oprávnený
úplne odmieta, takéto tvrdenia povinného sú zavádzajúce. Povinný má predmetné rampy obsluhovať/
zabezpečiť/nastaviť/zaobstarať ich nastavenie tak, aby splnil povinnosť uloženú exekučným titulom.
Povinný nemôže predsa ad absurdum tvrdiť, že využívanie parkoviska prevádzkovaného povinným
je spoplatnené a pokým si oprávnený neuhradí „parkovné“ (pričom pozemky parkoviska oprávnený
nevyužíva, potrebuje sa dostať cez rampy za účelom prístupu k svojim nehnuteľnostiam), povinný

bude naďalej protiprávne zasahovať do práv oprávneného. Povinný si povinnosť uvedenú vo výroku
exekučného titulu ku dňu začatia exekúcie nesplnil. V sťažnosti a vo svojom návrhu na zastavenie
exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce potrebu zastavenia exekúcie, právny záver
o zániku vymáhaného nároku, o splnení povinnosti uloženej exekučným titulom, o zrušení exekučného
titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom oprávnený je toho

názoru, že neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, preto je potrebné
podaný návrh na zastavenie exekúcie a sťažnosť považovať za nedôvodné.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na

povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v

ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná,
preskúmalnapadnutéuzneseniebeznariadeniapojednávaniaadospelkzáveru,žesťažnosťpovinného
nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci,
z ktorého vyvodil správny záver. Nad rámec argumentácie obsiahnutej v napadnutom uznesení a na
doplnenie jeho odôvodnenia sťažnostný súd udáva nasledovné:

14. Exekučným titulom v predmetnej veci je neodkladné opatrenie vydané Krajským súdom v Žiline
sp. zn. 14Cob/135/2021 zo dňa zo dňa 20.01.2022, ktorým bola povinnému uložená povinnosť bližšie
špecifikovaná v I. výroku, bode 1. a 2. predmetného uznesenia. Z odôvodnenia predmetného uzneseniavyplýva, že nosné dôvody tohto rozhodnutia odvolací súd vyvodil z LV č. XXXX z ktorého vyplýva
„vecné bremeno – právo prechodu a prejazdu motor. vozidlom cez pozemok parc. č. 1337/70 v
prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na pozemkoch parcela č. 1337/67, 1337/69

– V 1294-327/94 – 518/05. Z obsahu spisu ako i samotných tvrdení žalovaného (povinného) pritom
vyplýva, že existenciu tohto titulu žalovaný (povinný) popiera a že bráni žalobcovi (oprávnenému),
aby využíval práva plynúce mu z predmetného vecného bremena v rozsahu a kvalite, ako vyplýva
z verejného registra – katastra nehnuteľností. Ak z verejne dostupného registra vyplýva v prospech
žalobcu zapísané vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu, tak potom vlastník rampy má

povinnosť uvedené vecné bremeno rešpektovať, umožniť ho v rozsahu vyplývajúcim z katastra
nehnuteľností využívať osobám na to oprávneným. Ak bolo pre odvolací súd nosné konštatovanie
v rovine existencie vecného bremena, tak potom bol povinný tiež rešpektovať aj skutočnosti z neho
vyplývajúce, ktoré sa premietli do rozhodnutia v zmysle výrokovej časti I. exekučného titulu. Ak bol
základom rozhodnutia odvolacieho súdu zápis vecného bremena v katastri nehnuteľností, tak ako
vyplýva z LV č. XXXX, tak potom tento zápis našiel premietnutie i v konkretizácii osôb, v prospech

ktorých bolo nariadené neodkladné opatrenie výrokom I. bodom 1. a 2. rozhodnutia odvolacieho
súdu. Predmetné právo prejazdu a prechodu zodpovedajúce vecnému bremenu (LV č. XXXX) bolo
súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 17.07.1994, ktorej vklad bol povolený dňa 20.07.1994 pod V 1294/1994.
Z uvedeného vyplýva, že v čase vydania stavebného povolenia tak, ako bolo uvedené v ods. 18 a 19.
napadnutého uznesenia okresného súdu „vydaného mestom A. boli skutočnosti v rovine predmetného

vecného bremena tak žalobcovi (oprávnenému) ako i žalovanému (povinnému) zrejmé a známe.“

15. K argumentácii povinného, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení si zamieňa formálnu
a materiálnu právoplatnosť exekučného titulu s formálnou a materiálnou vykonateľnosťou exekučného
titulu a povinnosť skúmať, či je exekučný titul materiálne vykonateľný s pojmom hmotnoprávneho

prieskumu exekučného titulu, súd udáva, že vyšší súdny úradník iba okrajovo poukázal na skutočnosť,
že pokiaľ rozhodnutie súdu disponuje vlastnosťou právoplatnosti, zakladá medzi účastníkmi kvalitatívne
nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný
tak pre účastníkov ako aj navonok vo vzťahu k všetkým orgánom a že súd disponuje oprávnením
preskúmavať exekučný titul iba za predpokladu, ak je týmto exekučným titulom rozhodcovský rozsudok

alebo notárska zápisnica. K uvedenej argumentácii vyšší súdny úradník pristúpil práve preto, že povinný
v návrhu na zastavenie exekúcie poukazoval na skutočnosť, že mu v zmysle exekučného titulu nie
je známy okruh subjektov, ktorému má byť povolený prejazd cez rampu a rovnako mu nie je zrejmý
spôsob, akým má povinnosť judikovanú exekučným titulom vykonať. Uvedené argumenty podľa názoru
vyššieho súdneho úradníka mal a s poukazom na zistenia súdu v sťažnostnom konaní aj povinný uviedol

v základnom konaní, pričom uvedenými okolnosťami sa súd v základnom konaní vysporiadal.

16. Krajský súd v Žiline v rozhodnutí, ktoré je exekučným titulom, konštatoval aj jeho súladnosť
s rozhodnutím Ústavného súdu SR I. ÚS 122/2021 v zmysle ktorého „Z viazanosti súdu petitom
vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Napriek tomu,

že znenie zákona to neuvádza bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať
i to, aby súd neprisúdil iné plnenie ako ktorého sa účastníci domáhali.“ Odvolací súd v exekučnom
titule reflektoval na odvolacie námietky povinného a zúžil rozsah uloženej povinnosti žalovanému, t.j.
povinnému neodkladným opatrením v rozsahu vymedzenom v zriadenom vecnom bremene, rovnako sa
rozsah zápisu vecného bremena v katastri nehnuteľností premietol aj do konkretizácie osôb, v prospech

ktorých bolo nariadené neodkladné opatrenie. Súd sa stotožňuje s názorom vyššieho súdneho úradníka
obsiahnutom v napadnutom uznesení, že vedenie konania na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.
30S/233/2021 o oprave chyby v katastrálnom operáte nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mohla mať
za následok zastavenie exekúcie. Samotné vedenie konania nepreukazuje zánik, resp. neexistenciu
hmotného práva, ktoré bolo oprávnenému priznané exekučným titulom.

17. Pokiaľ ide o otázku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu v tejto súvislosti súd udáva, že
povinnému bola uložená povinnosť 1/zdržať sa akéhokoľvek bránenia na prejazd motorovými vozidlami
cez rampu výjazdový/vjazdový terminál a automatická pokladňa značky Schedit & Bachmann ďalej
postavená na parcele CKN 1337/93 a parcele CKN č. 1337/181 v k. p. Priekopa obec A. okres A. a

povinnosť strpieť a 2/ umožniť prejazd motorovými vozidlami cez uvedenú rampu.

18. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 49/2021 22 zo dňa
23.02.2021 v zmysle ktorého súd je v exekučnom konaní povinný vychádzať predovšetkým z výrokurozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, prípadne v spojení s jeho odôvodnením ktoré tvorí jeden
celok, avšak ak tento nie je jasný a určitý, nemôže sa domnievať a teoreticky určovať respektíve
dopĺňať výrok uloženej povinnosti. Z rozhodnutí súdov vydaných v základnom konaní je zrejmé, že

povinnýjevlastníkomaprevádzkovateľomrampy–vjazdový/výjazdovýterminálaautomatickápokladňa
zn. Schedit & Bachmann, ktorá je postavená aj na parcele oprávneného CKN č. 1337/93 a parcele
CKN č. 1337/181. Stavba predmetnej rampy bola povolená stavebným povolením Mesta Martin –
kolaudačné rozhodnutie č. ŠSU – 34278/142853/2015. Nakoľko exekučný titul znie na povinnosť zdržať
sa akéhokoľvek bránenia v prejazde motorovými vozidlami cez predmetnú rampu a povinnosť strpieť

a umožniť prejazd motorovým vozidlám cez predmetnú rampu, je zrejmé, že konanie povinného má
spočívať v povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by zamedzovalo, alebo bránili prejazdu
cez rampu vo vlastníctve povinného a tento prejazd strpieť. Takáto formulácia uloženej povinnosti
podľa názoru súdu spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti, pričom technický spôsob zabezpečenia
splnenia judikovanej povinnosti je v tomto prípade na povinnom, či vydá oprávneným subjektom
čipové karty, ktoré ich budú oprávňovať na bezplatný prejazd rampou, prípadne prejazd zabezpečí

iným nastavením rampy, či iným spôsobom. To, že exekučný titul nešpecifikuje konkrétne spôsoby
realizácie povinnosti povinného neznamená, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný. Práve
naopak, zovšeobecnenie tejto povinnosti zabezpečuje jeho materiálnu vykonateľnosť. Ak by súd určil
spôsoby realizácie povinnosti povinného, mohlo by to viesť k tomu, že povinný by hľadal spôsob, ktorý
v exekučnom titule špecifikovaný nie je a tým bránil v prejazde a nestrpel a neumožňoval prejazd

motorovými vozidlami. Uložením povinnosti zdržať sa akéhokoľvek bránenia na prejazd súd vyjadril,
že nie je prípustný žiaden možný spôsob bránenia. V rámci posudzovania materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu je oprávnením a povinnosťou exekučného súdu podať výklad výrokom uloženej
povinnosti, nejedná sa o dotváranie, či „ domnienky alebo špekulácie“ súdu, čo má alebo nemá plniť
povinný. Ak by exekučný súd nevedel, resp. nemohol posúdiť, čo má povinný plniť, nevedel a nemohol

by ani posúdiť otázku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

19. Pokiaľ povinný namieta neurčitosť okruhu subjektov oprávnených na prejazd, s touto okolnosťou sa
už dostatočným spôsobom vysporiadal Krajský súd v Žiline v odôvodnení exekučného titulu, na ktoré
exekučný súd poukazuje. Oprávnený nemusí byť vymedzený len ako určitá osoba, ale aj podľa určitého

kritéria.

20. K námietke povinného „súd sa v uznesení nezaoberal závermi vyplývajúcimi z kolaudačného
rozhodnutiaMestaMartinzodňa21.12.2015,zktoréhomávyplývať,žerampazabezpečujespoplatnený
akontrolovanývstupnaparkovisko.Z kolaudačnéhorozhodnutiavyplýva,žeparkoviskosauzatvára.Ak

existuje právoplatné kolaudačné rozhodnutie, z ktorého je zrejmé, že prejazd cez rampu je spoplatnený
a kontrolovaný, potom v rámci exekúcie sa nemôže z kontrolovaného a spoplatneného prejazdu cez
rampu automaticky stať prejazd nekontrolovaný a nespoplatnený, v inom prípade by došlo k porušeniu
tohto kolaudačného rozhodnutia a všeobecne záväzných právnych predpisov“, exekučný súd uvádza,
že preskúmavaním uvedených skutočností by podrobil exekučný titul vecnému prieskumu, čo je

v exekučnom konaní vylúčené. Uvedená argumentácia mohla byť a aj bola predmetnom prieskumu
v základnom/odvolacom konaní. Uvedené nespadá pod materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu.

21. K argumentácii povinného týkajúcej sa skutočnosti, že oprávnený nijakým spôsobom nepreukázal/
neosvedčilneplneniesipovinnostizostranypovinnéhosúdudáva,ževprvomradeoprávnenýdisponuje

exekučným titulom – neodkladným opatrením, ktorého účelom a zmyslom je upraviť pomery účastníkov
za predpokladu, ak oprávnený hodnoverne osvedčí dôvodnosť a trvanie hmotnoprávneho nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Oprávnený túto požiadavku splnil, v dôsledku ktorej skutočnosti
bol vydaný exekučný titul. Neobstojí preto argumentácia povinného, že v prejazde oprávnenému nikdy
nebránil. Povinný na svojich právach nie je ukrátený, nakoľko mu zákon dáva priestor brániť sa proti

nezákonne vedenej exekúcii podaním návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a rovnako
možnosťoupreskúmaniauzneseniavydanéhovyššímsúdnymúradníkomzákonnýmsudcom.Exekučné
konanie je v zásade konaním písomným, avšak zohľadňuje práva a právom chránené záujmy všetkých
subjektov zúčastnených na exekúcii. V tomto smere súd poukazuje na samotné vyjadrenie povinného
obsiahnuté v návrhu na zastavenie exekúcie, z ktorého vyjadrenia je zrejmé, že povinný nevykonal

žiadne nastavenia rampy, ktoré by umožňovali oprávnenému prejazd (uvedené podľa jeho názoru ani
nie je možné, sa to nedá) a rovnako ohľadom čipovej karty sa sám povinný vyjadril, že táto je aktívna
po úhrade/dobití kreditu. Z uvedených tvrdení je zrejmé, že oprávnený nemôže za súčasného stavu cez
rampu prejsť, teda, že povinný (technickým) nezabezpečením možnosti prejazdu motorovým vozidlomoprávneného mu v prejazde bráni, netrpí ho a neumožňuje. Preto poukaz povinného na tzv. negatívnu
dôkaznú teóriu neobstojí. Je na povinnom, aby tvrdil a preukázal skutočnosť, že si judikovanú povinnosť
plní a teda nie je daný dôvod na pokračovanie v exekúcii. Navyše oprávnený popiera, že by mu povinný

čo i len vydal a odovzdal čipovú kartu umožňujúcu prejazd cez rampu. Ak oprávnený tvrdí negatívnu
skutočnosť, teda že sa niečo nestalo, že mu povinný kartu nevydal, túto negatívnu skutočnosť nevie
dokázať, je dôkazné bremeno na povinnom, aby nielen tvrdil, ale aj preukázal, že mu danú čipovú kartu
(aktívnu) vydal a tým preukázal túto pozitívnu skutočnosť.

22. Sudca dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v
danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal dôvody
na zastavenie exekúcie súdom a súčasne súd ani ex offo nezistil existenciu dôvodov na zastavenie
exekúcie súdom. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade s Exekučným poriadkom, súd sa
nemohol stotožniť s názorom povinného uvádzaného v sťažnosti. Vzhľadom na uvedené súd podanú
sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/347/2023 zo dňa

15.05.2023 považoval za nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju v celom rozsahu zamietol, pretože
nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

23. Súd však v neposlednom rade dáva na zreteľ, že Okresný súd Martin v uznesení sp. zn.
17CB/40/2021 - 46 zo dňa 23.08.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

14Cob/135/2021 zo dňa 20.01.2022 (exekučným titulom) poučil povinného o tom že môže podať voči
žalobcovi žalobu o navrátenie do pôvodného stavu, prípade žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy
spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

24. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

27. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného uplatnil trovy exekučného konania vrátane

nároku na náhradu trov právneho zastúpenia za predmetné vyjadrenie. V ustanovení § 255 CSP v
spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania
premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná
strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré
táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto

konaní úspešný (súd o sťažnosti povinného proti uzneseniu rozhodol tak, že túto sťažnosť povinného
zamietol), voči povinnému mu vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v
súvislosti so sťažnostným konaním. O trovách konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 199d ods. 1
Exekučného poriadku priznal úspešnému oprávnenému voči povinnému nárok na ich náhradu z titulu
právneho úkonu „vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinného“ a to vo výške 72,80 eur (odmena za

úkon právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č.
655/2004 Z.z. vo výške 48,15 Eur + režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 Eur + 20% DPH vo
výške 12,13 eur). Priznané trovy exekúcie podľa tohto uznesenia budú v prospech oprávneného voči
povinnému vymáhané po právoplatnosti tohto rozhodnutia na základe vydaného dodatku k povereniu
na vykonanie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučný poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).