Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010569
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8120010569.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 18. októbra

2023 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom C., D. XXXXX/XX,

je vinný, že

- ako zodpovedný zástupca daňového subjektu E., F. so sídlom D. XX, C., IČO: XXX XXX XX, DIČ:
XXX XXX XXXX dňa 31.04.2015 elektronicky podal na miestne príslušný Daňový úrad Prešov riadne
daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014, v ktorom uviedol daň z
príjmov právnickej osoby v celkovej sume 63.626,21 Eur,
pričom v uvedenom daňovom priznaní neoprávnene zaúčtoval ako nákladovú položku faktúru vystavenú
spoločnosťou D., a. s. C. XX, B., IČO: XX XXX XXX číslo faktúry: XXXXXXXX G. zo dňa 13.12.2013
na sumu 420.875,- Eur bez DPH. Uvedenú faktúru spoločnosť D., F. vyhotovila v zmysle

zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 01.09.2012 uzavretú medzi D., H.. B. ako sprostredkovateľom a E.,
F. ako klientom, pričom k naplneniu Zmluvy o sprostredkovaní došlo v roku 2013 a teda obvinený ako
zodpovedný zástupca daňového subjektu spoločnosti E., F. mal faktúru vystavenú spoločnosťou D., a.
s. zahrnúť do daňových nákladov v roku 2013 a nie do daňových nákladov v roku 2014, čím
takýmto konaním neoprávnene ponížil vlastnú daňovú povinnosť a skrátil daň z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie roka 2014 v celkovej sume 69.444,37 Eur, čo predstavuje rozdiel
medzi skutočnou daňovou povinnosťou na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka
2014 v sume 133.070,58 Eur vyčíslenej znalcom a medzi priznanou daňou z príjmu právnickej osoby

v sume 63.626,21 Eur, uvedenej v daňovom priznaní za rok 2014,
teda

- v značnom rozsahu skrátil daň,

čím spáchal

- zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 276 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii
poľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.j)Trestnéhozákona aneexistenciipriťažujúcejokolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní
2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárnych
orgánov v obchodnej spoločnosti v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 30.3.2020 obžalobu na obvineného A. B. B. pre
skutok kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.
1, ods. 3 Trestného zákona.

Súdnahlavnompojednávanívykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného A.
B. B., svedkov A. I. J., A. K. L., A., H. L., I. K. E., A. M. J., znalca Ing. Richarda Palovčíka, prečítaním
výpovede svedka A. D. K., I. C. N., I. J. M., E. J., G. J., ako aj oboznámením listinných dôkazov
a zistil nasledovné:

Obžalovaný A. B. vyhlásil, že je nevinný a ďalej uviedol, že pracoval ako zástupca
zahraničných firiem pre dodávky technológie na Slovensku v oblasti farmaceutického priemyslu a asi
od roku 2011 bolo verejne známe, že v Kežmarku sa bude realizovať výstavba farmaceutickej firmy
a túto navštívil s ponukou technologických zariadení firiem, ktoré zastupuje. Keďže pracoval 18 rokov

v A. G. O. M. ako vedúci investičnej výstavby a následne ako technický námestník, firma mu ponúkla,
či nemôže im pomôcť pri výstavbe vzhľadom na to, že riaditeľ nemal skúsenosti s riadením takejto
farmaceutickej firmy. Následne na to, vznikli problémy s financovaním, čiže celá akcia sa posúvala
z roku 2011 až do roku 2013. Banka, ktorá financovala tento projekt mala záujem, aby technologickú
časť dodávky realizoval jeden dodávateľ. Investor ho požiadal, aby realizoval túto časť ako generálny

dodávateľ technológie s čím nakoniec súhlasil. Celá technológia bola už preddiskutovaná investorom
a dodávky boli väčšinou zo zahraničia, vrátane technologickej aj stavebnej časti. Po
preštudovaní tohto projektu zistil, že takéto podobné akcie už realizoval v A. v Šarišských Michaľanoch
a preto som súhlasil, že bude robiť generálneho dodávateľa. Koncom roka 2013 sa uvoľnili prostriedky
a začala sa realizovať táto akcia a samotné finančné veci prebiehali až od roku 2014 s tým, že

jeden dodávateľ firma D., s ktorou boli uzatvorené na začiatku zmluvy, že po
uvoľnení prostriedkov nadobúda platnosť a tým pádom oni vystavili túto faktúru na konci roka,
kedy táto akcia nezačala. Doplnil, že, akciou sa myslí výstavba celého tohto závodu. V roku 2013 sa
dávali prostriedky dokopy a fyzicky celá akcia sa začala realizovať až v roku 2014. Celé účtovníctvo mu
viedla A. L., pokračovala aj pri tejto akcii, nemal o nej žiadne pochybnosti a čo sa týka prevedenia tejto

faktúry, ako ona tieto veci realizovala, on jej do toho nevstupoval. Nie si je vedomý, aby ovplyvňoval
celkovú realizáciu, ako ona to zaúčtovala v roku 2014. Celá akcia sa realizovala v roku 2014 – 2015
úspešne, dnes firma pracuje a prináša aj produkty pre farmaceutický trh. Obžalovaný necíti žiadnu vinu,
čo sa týka faktúry, na základe ktorej je obvinený. Ďalej doplnil, že medzi firmou D. F. a E., s. r. o. bola
uzavretá zmluva o sprostredkovaní niekedy koncom roku 2011 s tým, že všeobecne bol záver, že pokiaľ

sa uvoľnia prostriedky, vstupuje do platnosti táto zmluva. On podpisoval tieto veci za E. ako štatutárny
zástupca a jednal s A. I. J. za firmu D., s.ro. a problém bol ten, že
prostriedky sa uvoľnili v decembri. Koncom roka sa nič z reálneho projektu nerealizovalo, ale firma si
vystavila faktúru. Následne pripustil, že zmluva o sprostredkovaní mohla byť zo
dňa 1. 9. 2012. Obraty spoločnosti E., F. pred realizáciou projektu v Kežmarku boli do 10.000 – 20.000,-

EUR maximálne a celý projekt mal hodnotu 2.800.000,- EUR. Spoločnosť E., F. bola platcom DPH až
pri tejto akcii a banka, ktorá financovala túto akciu, kontrolovala každý jeden pohyb, každú dodávku,
faktúru a potom uvoľnila prostriedky.

K spolupráci s účtovníckou uviedol, že v priebehu mesiaca pripravoval faktúry, ktoré

realizoval a na konci mesiaca jej ich odovzdal, ona tieto veci zúčtovala a oznámila mu, či treba zaplatiťDPH alebo na konci roka daňové veci a upozorňovala ho na to, čo kedy je splatné a vo vzťahu
k predmetnej faktúre uviedol, že takisto koncom roka jej odovzdal túto faktúru a táto faktúra sa nakoniec
splácala asi na 4-krát počas roka 2014. Platby realizoval on, ale ona mu dala tú čiastku akú má zaplatiť

a na aký účet. Príkazy do banky na úhradu, čiže DPH alebo za jednotlivé akcie dával on a keď dostal
faktúru za dodávateľa technológie, uhrádzal ju v čase, keď bola splatná a jej potom dokladoval celú
dokumentáciu. K spornej faktúre dodal, že táto bola vystavená a v decembri sa rozhodlo, že akcia pôjde,
že financovanie je zabezpečené, faktúru dostal tesne pred Vianocami v roku 2013 a ju posunul na konci
mesiaca pani L. s tým, že jej povedal, že ju bude splácať v roku 2014 a potom on riešil s dodávateľom,

že nie je schopný tú faktúru naraz zaplatiť a tak dodávateľ súhlasil so splátkami. Písomne to podchytené
nemali.

Pokiaľ v prípravnom konaní uviedol, že ekonómka ho ani neupozornila na to, že je
potrebné platiť za predchádzajúci mesiac do 25. dňa v mesiaci, nebol o tom informovaný, po prečítaní
výpovede na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že súhlasí. K skutočnosti, prečo faktúru od

spoločnosti D. H. .zo dňa 13.12.2013 vo výške základu dane 420 875 Eur, za sprostredkovateľskú
províziu 6,5% z uzatvoreného kontraktu riadne zaúčtoval zdaňovacom období roku 2013 a následne
dodatočným daňovým priznaním zaúčtoval do zdaňovacieho obdobia roku 2014 sa obžalovaný v
prípravnom konaní vyjadriť nevedel, pričom podľa neho ekonómka to aj konzultovala so spoločnosťou
D., kde na hlavnom pojednávaní uviedol že ekonómka konzultovala

so spoločnosťou to ako treba zaúčtovať faktúru. Nevie, k akému výsledku sa dopátrala, lebo nie je
odborník, účtovníctvo neovláda.

Svedok A. I. J., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v roku 2012 bol
predsedom predstavenstva a vlastníkom D., H., to je spoločnosť, ktorá

sa zaoberá účtovným, ekonomickým poradenstvom a vo veľkej miere poradenstvom pre
zahraničných investorov a v tom čase najväčším klientom bol a je ním dodnes A. P., a to je klient, ktorému
robili od začiatku poradenstvo pri výbere miesta až po ekonomické poradenstvo a vedenie účtovníctva.
V tom čase A. P. okrem toho, že hľadal miesto, kde podnikať, zháňal aj dodávateľov a bolo preňho
dôležité zohnať preňho najvhodnejšieho dodávateľa pre technologickú časť prístavby a keďže on poznal

aj A. B., došlo k tomu, že po nejakých jednaniach s obž. A. B. sa pokúsiť sprostredkovať obchod,
ktorý spočíva v dodaní technológií pre jeho klienta A. P.. Tie jednania sa pomerne naťahovali, ale asi
v roku 2012 aj podpísali zmluvu o sprostredkovaní a keďže rôzne atribúty do toho vstupovali, tak ešte
robili dodatok k zmluve, ktorý sa týkal podmienky výšky provízie za prípadné sprostredkovanie, to už
bolo v roku 2013, teda predmetom dodatku bola zmena spôsobu určenia provízie. Všetky jednania

viedli k úspešnému podpisu zmluvy medzi firmou pána B. B. a A. P., čím mu teda vznikol nárok na
sprostredkovateľskú odmenu, ktorú v súlade s aktuálnou podpísanou zmluvou vyfakturoval a potvrdil
a všetky ďalšie náležitosti ako odvod DPH, zaplatenie dane právnických osôb z danej faktúry prebehli.
Tým bola jeho úloha v danom obchode splnená. Táto provízia, ktorá bola vo výške 420,875 Eur bez
DPH a bola stanovená percentom z objemu obchodu mu bola vyplatená celá, ale po častiach a na

účet. K dôvodu dodatku dodal, že teda sa dohodli na fixnom spôsobe a nie percentuálne a uvedené
bolo s daňovým úradom konzultované, lebo bola administratívna chyba na faktúre, kde pani fakturantka
vystavila faktúru v znení, že dala do textu aj pôvodné percento, ale výsledná suma podľa dodatku
bola vyčíslená správne, tak sa zhodli s daňovým úradom, že to bola iba administratívna chyba, keďže
podstatná bola tá výsledná suma v súlade s dodatkom a chyba bola iba v texte. Svedok pokračoval, že

účtovníčku obžalovaného nepozná a na komunikáciu si nespomína.

Pokiaľ v prípravnom konaní uviedol, že s A. C. sa nikdy nestretol, rozpor na hlavnom
pojednávaní vysvetlil tým, že si nespomína, že by túto faktúru konzultovali, ale nevylúčil to,
že telefonicky mohli konzultovať všeobecné veci účtovania, nakoľko je to jeho profesia.

Svedkyňa A. K. L., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pre obžalovaného
pracuje už od roku 1999. K forme spolupráce uviedla, že obžalovaný jej prinesie doklady alebo ona
si príde pre nich, teraz je to raz za mesiac, ona ich zaúčtuje a podá daňové
priznanie a doklady u seba drží, kým neuzavrie rok a po vypracovaní ročného daňového priznania mu

potom doklady vracia. Pracovala ako účtovníčka aj pre firmu Dovema v roku 2013 a následne aj v roku
2014. K faktúre XXXXXXX G. Q. D. uviedla, že bola to faktúra, ktorá bola DPH-čkou v decembri v roku
2013 a následne ju zaúčtovala nie do nákladov, ale do záloh, pretože jej bolo vysvetlené
obžalovaným, že je to provízia súvisiaca s budúcim rokom, čiže s rokom 2014 a nezaúčtovala ju v roku2013, ale následne v roku 2014, lebo jej povedal, že súvisí s činnosťou, ktorá
bola vykonávaná v roku 2014 a ona to považovala za časové rozlíšenie nákladov a predpokladala, že
súvisia s činnosťou budúceho roka, čiže nie roka 2013, ale 2014, a preto to vtedy dala na zálohu roku

2013. Obžalovaný jej uvedenú faktúru dal a pokiaľ ide o zaúčtovanie, ona sa rozhodla zúčtovať ako
považovala za správne. O tom, že ju nezaúčtovala správne, sa prvýkrát dozvedela, keď ju
predvolali na políciu. Z účtovného hľadiska v rámci podnikateľskej činnosti obžalovaného,
resp. spoločnosti E., F. nikdy neboli problémy, obžalovaný sa spoliehal na ňu, lebo
on nemá skúsenosti s vedením účtovníctva..

Vzhľadom na rozpory bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania zo dňa
23.1.2019, z ktorej vyplynulo, že pokiaľ ide o faktúru XXXXXXX G. Q. D. zo dňa
13.12.2023 na sumu 420 875,- Eur zaúčtovanú do daňových nákladov za rok 2014 a nie za rok 2013,
že má o tom vedomosť, túto faktúru neuznal aj daňový úrad pri kontrole ako nákladovú za rok 2014
a spomína si, že obžalovaný A. B. jej povedal, aby túto faktúru zaúčtovávala až v roku 2014, pretože

zákazku realizuje až v roku 2014 a nie v roku 2013. Ona urobila tak, ako jej to po povedal obžalovaný.

Následne svedkyňa dňa 29.10.2019 vypovedala, že predmetná faktúra bola zaúčtovaná v roku 2013 do
výdavkov z dôvodu, že si myslela, že je to výdavok roka 2013 a potom keď urobila daňové priznanie
tak sa p. B. videla vysoká strata a pýtal sa jej prečo, ak mu povedala, že je to tou faktúrou , na čo jej

povedal, že táto faktúra sa bude týkať až roka 2014 a vysvetlil jej okolnosti, na čo mu povedala, že to
musí byť v zálohách. Konečný stav ostal na účte 314 (zálohy) a preniesla sa do roku 2014 s
tým, že v roku 2014 bola preúčtovaná do nákladov. Skutočnosť, prečo bolo DPH z faktúry č.
XXXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2013 na sumu 420 875,- Eur poňaté do daňového priznania
DPH za 3. štvrťrok 2013 a základ dane bol zaúčtovaný do daňových nákladov za rok 2014 vysvetlila

tým, že tak to má byť. Lebo zdaniteľné plnenie je dňa 13.12.2023.

K rozporom svedkyňa, ktorá vzťah s obžalovaným označila za obchodný, na hlavnom pojednávaní
uviedla, že obžalovaný jej nehovorí, ako má účtovať, ale čo to je. Ďalej vypovedala, že dodatočné
daňové priznania podávali, lebo mali daňovú kontrolu a povedali nám, že nie sú v správnom daňovom

období zaúčtované, tak to správne zaúčtovala. Ku komunikácii s obžalovaným ďalej
zotrvala na tom, že keď obžalovaný vtedy povedal, že je tam veľká strata a ona
mu povedala, že je to preto, lebo je tam veľký náklad, on jej povedal, že sa to bude zaúčtovávať na
budúci rok, že to bude realizovať až na budúci rok v roku 2014 a dodala, že k zmene zaúčtovaniu
z nákladov za rok 2013 k zálohám na rok 2014 došlo na základe ich rozhovoru, kedy jej povedal, že

sa to bude realizovať až na budúci rok, preto uznala a zvážila, že to bude náklad na budúci rok, a
preto to opravila 2013 na 2014. Žiadny nátlak zo strany obžalovaného na ňu nebol. Obžalovaný do toho
nezasahoval. K výsledku daňového priznania za rok 2013 uviedla, že bola nejakých strata 500 000,-
EUR a keď to opravila tak okolo 80.000,- EUR.

Na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa A. H. L. vypovedala, že vykonala kontrolu k dani
z príjmu právnickej osoby za rok 2014, v rámci ktorej komunikovala s obžalovaným a neuznala faktúry
od istej spoločnosti, nakoľko neboli práce vykonané, čo potvrdil konateľ dodávateľa a taktiež konateľ
kontrolovanej spoločnosti E. a taktiež nebola uznaná provízia za sprostredkovanie, ale kvôli tomu, že
bola zle zaúčtovaná v nesprávnom zúčtovacom období, neuznali ich v roku 2014. K uskutočneniu tej

provízii došlo v roku 2013, lebo tam kontrolovaná spoločnosť uzatvorila zmluvu o sprostredkovaní s tým,
že tá sprostredkovateľská spoločnosť bude vyvíjať činnosť k tomu, aby došlo k uzatvoreniu zmluvy so
spoločnosťou z Kežmarku, ktorej meno už nevie a spoločnosť E. uzatvorila túto
zmluvu v roku 2013, k dodaniu došlo v roku 2013, čiže tá provízia mala byť nákladom v roku
2013, nie tak ako bola zaúčtovaná v roku 2014. Malo to teda vplyv na základ dane z príjmu právnickej

osoby v roku 2013, lebo náklady by boli zvýšené v roku 2013 o sumu tej neuznanej čiastky. Následne
kontaktovali konateľa spoločnosti, on prišiel na daňový úrad a do zápisnice bol oboznámený so zistením.

Svedkyňa I. K. E. na hlavnom pojednávaní ku stíhanému skutku uviedla, že má vedomosť, že
prebiehala daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014, ktorá bola už skončená,

a to rozhodnutím č. 102185538/2017 zo dňa 16. 10. 2017, viac sa vyjadriť
nevedela, nakoľko daňový úrad Prešov už nie je správcom E., F., pretože táto spoločnosť bola zrušená
formou zlúčenia a právnym nástupcom je od 10. 11. 2017 spoločnosť K., F., F., B..Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj Ing. Richard Palovčík, znalec z odboru Ekonómia
a manažment, odvetvie Účtovníctvo, daňovníctvo a Personalistika, ktorý
vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX, na záveroch ktorého zotrval a ktorý uviedol, že vychádzal

z predloženej dokumentácie a dospel k záveru, že ak by faktúra č. XXXXXXXXXXX
zo dňa 13.12.2013 na sumu 420 875,- Eur od spoločnosti D., H., bola zaúčtovaná v roku 2013 a nie
v roku 2014, tak ako bola účtovaná pôvodne, tak daňová povinnosť spoločnosti E., F. by bola v roku
2013 v sume 0,00 Eur v roku 2014 by bola v sume 133 070,58 Eur a nie v sume 63 626,21 Eur, ako
bola priznaná pôvodne, kde priznaná faktúra bola účtovaná v roku 2014, a teda za rok

2013 po správnosti mal byť vykázaný základ dane, daňová strata mínus 452.381,- EUR, daň priznaná
v daňovom priznaní je nula, keďže je strata, daň po úprave je nula a rozdiel je tiež nula. Pokiaľ ide o
rok 2014, kde mal byť po správnosti vykázaný základ dane 717.961,55 EUR, priznaná daň v daňovom
priznaní je 63.626,21 EUR, ale po správnosti malo byť priznané 133.070,58 EUR, a potom rozdiel je
po daňovej úprave, že subjekt mal zaplatiť 69.444,37 EUR, tým, že faktúru zaúčtoval do roka 2014,
nie do roku 2013, čo nebolo správne a tým pádom v roku 2014 si týmto zaúčtovaním znížil subjekt

svoju daňovú povinnosť o 69.444,37 EUR. Znalec pokračoval, že v rámci svojho znaleckého posudku
zohľadnil aj právo daňového subjektu na rozpustenie straty, keď bral do úvahy základ
dane znížený o odpočet 1 daňovej straty za rok 2013 (133 095,25 Eur). V tejto súvislosti
pokračoval, že v rámci účtovníctva sa majú účtovať veci vždy podľa časového a vecného hľadiska.
Faktúra je účtovný doklad, ktorý mal byť vystavený vtedy, keď vzniklo to dodanie. Predmetná faktúra

je vystavená s dátumom dodania služby 13. 12. 2013, a teda mala byť účtovaná do nákladov, malo byť
to účtované v roku 2013. Lenže vlastne tým, že pôvodné daňové priznanie bolo urobené v poriadku,
t.j. 24. 3. podali daňové priznanie tak ako malo byť, vykázali tam stratu 505.922,- EUR, tu
bola faktúra započítaná správne, len potom bola urobená oprava, ale len tým spôsobom, že
bolo prepísané číslo v daňovom priznaní, ale stále faktúra je vedená za rok 2013, a teda

firma podala dňa 31. 3. 2014 dodatočné daňové priznanie, kde už táto faktúra nebola účtovaná do
nákladov v roku 2013, ale do roku 2014 a v dôsledku uvedeného sa strata znížila z tých 500.000,- EUR
na 31.000,- EUR za rok 2013. K tvrdeniu obžalovaného, že zákazka bola v roku 2014 znalec uviedol,
že nevie o tom, že by firma rozporovala faktúru a takisto bola uzavretá aj zmluva o sprostredkovaní a aj
na základe tej zmluvy bola predmetná faktúra vystavená.

Svedok A. M. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v roku
2014 – 2015, bol konateľom spoločnosti A. P. a zároveň generálnym riaditeľom spoločnosti. Firma A.
P. v tom období stavala výrobný závod na výrobu farmaceutickej substancie v lokalite mesta Kežmarok.
Obžalovaného pozná od roku 2012 – 2013, pre neho bol dodávateľom technológie na

predmetný výrobný závod. Firma E. im predložila ponuku na základe doporučenia firmy D., ktorá im
robila účtovníctvo a po predložení ponuky uzatvorili zmluvu, firma im dodala komplet technológie od
začiatku do konca a pre nich prípad skončil zaplatením kúpnej zmluvy. Začalo sa to okolo roku 2012 a
projekt skončil až v roku 2014, keď kolaudovali ako ucelený celok. S firmou E. mali uzavretú zmluvu
o dodávke technológie, toto celé bolo kontrolované Exim bankou, lebo mali na to úver. Zmluva bola

uzatvorená v roku 2012 alebo v roku 2013. Za firmu E. jednal pán B. a za firmu D. A. J. .

Keďže si svedok nepamätal na podrobnosti najmä vo vzťahu k časovým okolnostiam, čo sa tiež považuje
zarozpory,súdprečítaljehovýpoveďzprípravnéhokonania,naktorejzotrvalazktorejvyplynulo,R.F.E.
F.. Prešov im na základe Zmluvy o dodaní tovaru č. XX/XXXX zo dňa 20.11.2013 dodala a namontovala

technologické zariadenie v celkovej sume 2 862 000,- Eur bez DPH a práce ukončila v roku 2015. Tieto
práce boli prebraté a zaplatené podľa faktúr, ktoré boli riadne poňaté do účtovníctva.

Za súhlasu strán bola prečítaná výpoveď svedka I. J. M., z ktorej
vyplynulo, že v daňovom subjekte bola Daňovým úradom Prešov vykonaná daňová kontrola na dani

z príjmov právnickej osoby za rok 2014, ktorá začala dňa 21.3.2017 a bol z nej spracovaný protokol č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 7.6.2017. Počas výkonu kontroly bolo zistené, že daňový subjekt zaúčtoval
výdavky v rozpore s § 2 písm. i) a j) zákona č. 595/2003 Z.z. v platnom znení a na základe uvedeného
správca dane v súlade s § 17 ods. 2 písm. a) predmetného zákona zvýšil základ dane a vyčíslil rozdiel
dane vo výške 126 584,70 Eur.

Z prečítaných výpovedí svedkov A. D. K., E. J. a G. J. nevyplynuli žiadne rozhodné okolností
k stíhanému skutku.Z oboznámených listinných dôkazov súd zistil nasledovné :

Z oboznámeného výpisu z OR SR spoločnosti E., F. vyplýva, že spoločníkom

a konateľom v období od 27.5.1998 do 9.11.2017 bol A. B. B.. Spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia
a jej právnym nástupcom od 10.11.2017 je spoločnosť S., F..

Dňa 1.9.2012 B. T. U. V. F. M. F. D. H. ako „Sprostredkovateľom“ v zastúpení A. I. J. a spoločnosťou
E., F., ako „Klientom“ v zastúpení obžalovaným, ktorou sa sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť

smerujúcu k tomu, aby Klient mal možnosť uzavrieť ako dodávateľ s treťou osobou, a to spoločnosťou A.
P., s.ro, so sídlom Kežmarok („Zákazník“) zmluvu, predmetom, ktorej bola dodávka tovarov, materiálov
a služieb Zákazníkovi pre projekt výstavby farmaceutického závodu zákazníka
meste Kežmarok.

V zmysle článku IV predmetnej zmluvy upravujúceho províziu sa zmluvné strany dohodli, že Klient v

prípade uzavretia Zmluvy zaplatí Sprostredkovateľovi odmenu - províziu vo výške 6,5% z celkového
finančného plnenia bez DPH, ktorá bude predmetom zmluvy, t.j. zo sumy bez DPH, ktorú bude
Zákazník ako objednávateľ povinný podľa zmluvy zaplatiť klientovi ako dodávateľovi a nárok na províziu
vzniká 15 dní odo dňa uzavretia zmluvy. Podkladom na úhradu provízie bude faktúra vystavená
Sprostredkovateľom,ktorújesprostredkovateľoprávnenývystaviťnajskôrv15.deňoduzavretiazmluvy,

pričom zmluvné strany sa dohodli, že Klient je povinný zaplatiť sprostredkovateľovi províziu tak, že
a) sumu vo výške zodpovedajúcej príslušné daní z pridanej hodnoty (DPH ) z provízie najneskôr v lehote
7 dní odo dňa kedy Klient prijme od Zákazníka prvú, čo i len čiastkovú platbu finančného plnenia, ktoré
zákaz dní zaplatí Klientovi na základe zmluvy
b) a sumu zodpovedajúcu zvyšnej časti provízie najneskôr v lehote 90 dní odo dňa, keď Klient prijme

od Zákazníka prvú, čo i len čiastkovú platbu finančného plnenia, ktoré zákaz dní zaplatí klientovi na
základe zmluvy.

K predmetnej zmluve bol dňa 15.01.2013 M. F. D. H.. ako
„Sprostredkovateľom“ v zastúpení A. I. J. a spoločnosťou E., F., ako „Klientom“ v zastúpení

obžalovaným, uzavretý Dodatok číslo 1, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že Klient v prípade
uzavretia zmluvy zaplatí sprostredkovateľovi odmenu - províziu vo výške 420 875, 00 Eur bez DPH.

Bola oboznámená aj faktúra W. XXXXXXXXXXX vystavená dňa 13.12.2013 na sumu 420 875,- Eur bez
DPPH, (505 050,- Eur s DPH), spoločnosťou D., a. s. ako dodávateľom pre spoločnosť E.,

F. X. ako odberateľom, ktorou bola fakturovaná Spotrebiteľská provízia 6,5 % z uzatvoreného kontraktu,
s dátumom dodania 13.12.2013 a s dátumom splatnosti 20.12.2013. Z hlavnej knihy – obraty účtov,
obdobieod2013-01 do2013-12spoločnostiD.,H.plynie,žeuvedenásprostredkovateľská
provízia pre partnera E. bola zaúčtovaná 13.12.2013.

Súčasťou spisu je aj Zmluva o dodaní tovaru uzavretá dňa 20.11.2013 medzi spoločnosťou A. P., F.
ako objednávateľom a spoločnosťou E., F. X. ako dodávateľom, kde predmetom zmluvy bol záväzok
dodávateľa poskytnúť objednávateľovi plnenie spočívajúce v dodaní zariadení a montáže práce podľa
cenových ponúk uvedených v článku 1. zmluvy pričom dohodnutá cena podľa článku II bola 2 862 000,-
Eur a bola splatná na základe faktúry vystavenej dodávateľom a doručenej objednávateľovi.

Boli oboznámené aj daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby podané firmou E., F., kde
z daňového priznania za obdobie 01.01.2014 do 31.12.2014, plynie daň na úhradu vo výške 63 626,21
Eur. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013
vyplýva vykázaná daňová strata v sume 505 9922,- Eur a daňová povinnosť nula. Z následného

daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 je
vykázaná daňová strata v sume 31 506,- Eur a daňová povinnosť nula a daň na úhradu takisto nula
a plynie z neho zníženie daňovej straty v sume 474 416,- Eur.

Z protokolu DÚ Prešov, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 7.6.2017, K. C. E. K. T. F. E. F. bola daň z príjmov

právnickej osoby - rok 2014 plynie, že daňový subjekt podal dňa 31.3.2015 daňové priznanie k dani
z príjmov právnickej osoby za rok 2014 a tiež je v ňom uvedené, že daňový subjekt zaúčtoval interným
dokladom č. A. zo dňa 31.12.2014 na ťarchu nákladového účtu XXXXXX faktúru č.
XXXXXXXXXXX, int. č. XXXXX zo dňa 13.12.2013 od spoločnosti D., H. vo výške 420 875 Eur bezDPH, kde predmetom fakturácie bola sprostredkovateľská provízia 6,5 % z uzatvoreného kontraktu.
K. T. D. C. K. K. F. U. V. F. T. M. D. H. H. F. H. E. H. ako klient zo dňa 1.9.2012 vrátane Dodatku č. 1
zo dňa 15.1.2013. K naplneniu zmluvy došlo uzatvorením Zmluvy o dodaní tovaru č. XX/XXXX medzi

spoločnosťou A. P., F. ako objednávateľom a spoločnosťou E., F. X. ako
dodávateľom zo dňa 20.11.2013.

Správca dane zaslal Dožiadanie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 7.4.2017 na Daňový úrad Bratislava vo
veci preverenia obchodného vzťahu so spoločnosťou D., a s, Bratislava, pričom jej zástupca potvrdil

obchodný vzťah so spoločnosťou E., ktorý sa uskutočnil na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa
1.9.2012 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 15.1.2013. Spoločnosť D. H.,F., vystavila dňa
13.12.2013 faktúru č. XXXXXXXXXXX s dátumom dodania 13.12.201
a zahrnula ju do výnosov v roku 2013.

Z protokolu ďalej plynie, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších

predpisov sa náklady a výnosy účtujú v tom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich
úhrady. Rozhodujúcim kritériom pre zaradenie účtovného prípadu do účtovného obdobia je
deň uskutočnenia účtovného prípadu, ktorý je definovaný v § 2 Opatrenia MF SR č.
23054/2002-92, podľa ktorého dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splnenia dodávky. Daňový
subjekt E., F. mal faktúru č. 13047 zo dňa 13.12.20213 od spoločnosti D., H., vo výške

420 875,- Eur bez DPPH zahrnúť do daňových nákladov v roku 2013, nakoľko dňom splnenia dodávky
podľa Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 1.9.2012 je uzatvorenie Zmluvy o dodaní tovaru č. XX/XXXX
dňa 20.11.2013. Na základe uvedených zistení správca dane v súlade s § 7 ods. 2 písm. a) zákona č.
595/2003 Z,z o dani z príjmov v znení neskorších predpisov zvýšil základ dane o čiastku 420 875,- Eur.

V nadväznosti na uvedené bolo oboznámené aj Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, č. XXXXXXXX/
XXXX zo dňa 16.10.2017, v zmysle ktorého Daňový úrad vyrubil daňovému subjektu E. rozdiel dane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 v sume 126 584,70 Eur, kedy daň vyrubená
podaním daňovým priznaním je 63 626,21 Eur, daň zistená správcom dane
je 10 210, 91 Eur, kedy náklady vecne a časovo nesúvisiace s kontrolovaným zdaňovacím obdobím vo

vzťahu k faktúre č. XXXXXXXXXXX boli poňaté tak ako v protokole o vykonaní daňovej kontroly aj do
tohto rozhodnutia.

Podľa správy o povesti OO PZ Prešov - Sever, obžalovaný je zamestnaný vo firme Dovema, kde pracuje
ako predavač. V mieste bydliska nemá problémy so susedmi, užívanie omamných a psychotropných

látok zistené nebolo a taktiež nebolo zistené, že by sa stretával so záujmovými osobami polície.

Podľa správy o povesti Mesta Prešov obžalovaný bol priestupkovo riešený pre
spáchanie priestupku na úseku dopravy dňa 28.11.2012, 5.5.2014 a 14.2.2023.

Obžalovaný A. B. nebol doposiaľ súdne trestaný .

Súd zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrnne dospel k nasledujúcemu záveru:
Zo strany obžalovaného A. B. ako konate3a spoloenosti E., F. došlo k protiprávnemu konaniu, kei doa
31.04.2015 elektronicky podal na miestne príslušný Daoový úrad Prešov riadne daoové priznanie k dani

z príjmov právnickej osoby za rok 2014, v ktorom uviedol dao z príjmov
právnickej osoby v celkovej sume 63.626,21 Eur, prieom v uvedenom daoovom priznaní
neoprávnene zaúetoval ako nákladovú položku faktúru vystavenú spoloenos?ou D., H.. Prievozská 14,
Bratislava, eíslo faktúry: XXXXXXXX G. zo doa 13.12.2013 na sumu 420.875,- Eur bez DPH, kde táto
faktúra bola vystavená predmetnou spoloenos?ou na základe Zmluvy o sprostredkovaní, C. E. E. B. T.

U. V. E. Y. M. F.?H. A. P. N. F. H. E. F. zo doa 20.11.2013, teda mal faktúru vystavenú spoloenos?ou D.,
a. s. zahrnú? do daoových nákladov v roku 2013 a nie do daoových nákladov v roku 2014, eím na úkor
štátneho rozpoetu získal neoprávnený prospech vo výške 69.444,37 Eur,

Obžalovaný A. B. poprel spáchanie skutku, kde jeho obrana spoeívala jednak v tom, že celé úetovníctvo

mu viedla A. L., a eo sa týka prevedenia tejto faktúry, ako ona tieto veci realizovala, on jej do
toho nevstupoval, poprel, že by jej dal nejaký pokyn oh3adne zaúetovania a zároveo sa bránil v podstate
tým, že medzi firmou D. F. a E., s. r. o. bola uzavretá zmluva o sprostredkovaní niekedy koncom roku
2012 s tým, že všeobecne bol záver, že pokia3 sa uvo3nia prostriedky, vstupuje do platnosti táto zmluvaa tie sa uvo3nili v decembri, firma si vystavila faktúru, ktorú dostal v decembri 2013 a posunul ju na
konci mesiaca pani L. s tým, že jej povedal, že ju bude spláca? v roku 2014 a zákazka sa aj realizovala
v roku 2014.

Trestný ein „skrátenie dane“ sa najeastejšie definuje ako akéko3vek konanie páchate3a v dôsledku kto-
rého je mu vymeraná nižšia dao alebo k vymeraniu tejto povinnej platby vôbec nepríde (R 4/1995). Pri
skrátení dane ide o osobitný prípad podvodu, ktorým sa v rozpore so zákonom ovplyvouje daoová po-
vinnos? ureitého subjektu tak, že ten v rozporu so skutoenos-?ou predstiera nižší rozsah tejto povinnosti

alebo predstiera, že takúto povinnos? nemá. Skrátenie dane možno dosiahnu? aktívnym konaním (nap-
ríklad podaním úmyselne skresleného daoového priznania, v ktorom sa predstiera nižší rozsah vlastnej
daoovej povinnosti, než aký zodpovedá zákonu) ako aj opomenutím konania ku ktorému bol daoový
subjekt povinný (§ 122 ods. 1 Tr. zák.),.Podstata skrátenia dane je preto v tom, že páchate3 koná tak,
aby dosiahol ureenie dane v nižšej než zákonnej sume alebo aby vôbec zmaril ureenie dane. Skráte-
ním dane je potom rozdiel medzi daoou, ktorú má subjekt tejto dane nies? a daoou, ktorá sa v dôsled-

ku trestnej einnosti skutoene ureila (sumou nižšou než zákonnou). Ak z tohto dôvodu sa vôbec neurei-
la (nepriznala) dao, je skrátením celá dao, ktorú mal nies? subjekt dane pod3a zákona.

Vykonaným dokazovaním nebolo spochybnené, že doa 19.2012 bola uzavretá Zmluva
o sprostredkovaní medzi spoloenos?ami D. H.,F., ako „Sprostredkovate3om“ a spoloenos?ou E.. K tejto

zmluve bol 15.1.20213 uzavretý Dodatok eíslo 1, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že v
prípade uzavretia zmluvy zaplatí spoloenos? E. F.. Sprostredkovate3ovi – spoloenosti D., F. X. odmenu
- províziu vo výške 420 875, 00 Eur bez DPH.

K naplneniu zmluvy došlo uzatvorením Zmluvy o dodaní tovaru e. 11/2013 medzi spoloenos?ou A. P., F.

ako objednávate3om a spoloenos?ou E., F. X. V. ako dodávate3om zo doa 20.11.2013 a v nadväznosti
na uvedené bola doa 13.12.2013 vystavená faktúra e. XXXXXXXXXXX, ktorou bola
teda fakturovaná provízia na sumu 420 875,- Eur bez DPPH, (505 050,- Eur s DPPH) spoloenos?ou
D., H. F. ako dodávate3om pre spoloenos? E., F. X. ako odberate3om, s dátumom dodania 13.12.20213
a s dátumom splatnosti 20.12.2013.

Obžalovaný je teda z daného skutku usvedeovaný najmä listinnými dôkazmi, ale aj
výsluchom svedkyne A. H. L., ktorá vypovedala, že vykonala kontrolu k dani z príjmu právnickej osoby
za rok 2014, v rámci ktorej nebola uznaná provízia za sprostredkovanie, a to z dôvodu, že
bola zle zaúetovaná v nesprávnom zúetovacom období, neuznali ich v roku 2014, keiže k dodaniu na
zákale zmluvy o sprostredkovaní došlo v roku 2013, eiže tá provízia mala by? nákladom v roku 2013

a uvedené vplyv na základ dane z príjmu právnickej osoby v roku 2013, lebo náklady by boli zvýšené
v roku 2013 o sumu tej neuznanej eiastky.

Tieto závery sú premietnuté aj do protokolu DÚ Prešov, e. XXXXXXXXX/XXXX zo
doa 7.6.2017.

VneprospechvyznievaajvýpoveiznalcaIng.RichardaPaloveíka,ktorýtaktiežuviedol, že keižedaoový
subjekt predmetnú faktúru e. XXXXXXXXXXX zaúetoval do roka 2014, nie do roku 2013, eo nebolo
správne, v dôsledku uvedeného si týmto zaúetovaním znížil svoju daoovú povinnos? o 69.444,37 EUR,
eo predstavuje rozdiel medzi skutoenou daoovou povinnos?ou na dani z príjmov právnickej osoby za

zdaoovacie obdobie roka 2014, ktorá mala by? vyeíslená v sume 133.070,58 Eur a medzi priznanou
daoou z príjmu právnickej osoby v sume 63.626,21 Eur.

Obžalovaný ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt konal formou priameho úmyslu v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona, lebo chcel poruši? záujem chránený týmto zákonom, a teda záujem štátu

na riadnom vymáhaní daní a vo výroku popísaným konaním naplnil všetky znaky základnej skutkovej
podstaty skrátenia dane a poistného, nako3ko týmto konaním úmyselne znížil rozsah vlastnej daoovej
povinnosti daoového subjektu, v mene ktorého konal, prieom rozdiel v rozsahu skutoenej daoovej po-
vinnosti daoového subjekt u a priznanej a uhradenej do štátneho rozpoetu bol s poukazom
na závery znalca Ing. Paloveíka vo výške 69.444,37 EUR.

Vzh3adom k uvedenému obžalovaný naplnil aj znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného einu
skrátenia dane a poistného pod3a § 276 ods. 3 Tr. zák., nako3ko s poukazom na § 124 ods. 1 Trestného
zákona a § 125 od. 1 Trestného zákona sa škodou rozumie aj získanieprospechu v príeinnej súvislosti s trestným einom a v tomto prípade došlo k zníženiu vlastnej daoo-
vej povinnosti vo v znaenom rozsahu, lebo znaená škoda predstavuje suma dosahujúca najmenej100-
násobok sumy 266,- eur, k naplneniu eoho v tomto prípade došlo.

Súd sa zároveo nemohol stotožni? s vyššie uvedenou obranou obžalovaného spoeívajúcou jednak
v tom, že veci vz?ahu k úetovaniu faktúry realizovala ekonómka, on jej do toho nevstupoval
a tiež, že nie je vedomý, aby ovplyvooval, ako ona to zaúetovala v roku 2014, kde pokia3 ide o tvrdenie,
že nedal žiaden pokyn, to je vyvrátené výsluchom svedka A. L., ktorá na hlavnom pojednávaní síce

uviedla, že obžalovaný jej nehovorí ako má úetova? a že faktúru zaúetovala nie do nákladov, ale do
záloh, pretože jej bolo vysvetlené obžalovaným, že je to provízia súvisiaca s budúcim rokom, eiže
s rokom 2014 a nezaúetovala ju v roku 2013, avšak v prípravnom konaní popísala, že faktúru zaúetovala
tak, ako jej to po povedal obžalovaný, kde zároveo popísala, že predmetná faktúra bola zaúetovaná
v roku 2013 do výdavkov z dôvodu, že si myslela, že je to výdavok roka 2013, no po urobení daoového
priznania sa obžalovanému videla vysoká strata, na eo jej povedal, že táto faktúra sa bude týka? až

roka 2014, prieom rozpory na hlavnom pojednávaní vysvetlila len tým, že obžalovaný jej povedal len
to, eo to je.

Aj keby súd uveril svedkyni, že obžalovaný je žiaden pokyn na zaúetovanie predmetnej faktúry nedal,
eo ale nekorešponduje s vykonaným dokazovaním, ale bez oh3adu na uvedené objektívna stránka

žalovaného trestného einu obžalovaným naplnená bola, lebo aj kei
obžalovaný sa bránil tým, že zákazka bola realizovaná až neskôr, nie v roku 2013, no keiže obžalovaný
pôsobil ako konate3 spoloenosti a pod3a § 135a ods. 1 Obchodeného zákonníka bol povinný vykonáva?
svoju pôsobnos? s odbornou starostlivos?ou, a to aj oh3adne plnenia daoových povinností zo strany
obchodnej spoloenosti, v mene ktorej konal, a teda bol povinný zaobstara? si všetky potrebné informácie

k správnemu a zákonnému postupu. Nie je totiž skutkovým omylom konanie, kei v dôsledku nedostatku
odborných znalostí považuje obžalovaný ureité konanie za dovolené, a to v rozpore so skutoenos?ou,
pretože v pochybnostiach sa nie je možné, bez ialšieho, spo3ahnú? sa na svoj vlastný úsudok, ale
je nutné získa? potrebné informácie od osôb, ktoré tie odborné znalosti majú. V tomto prípade, ide
o konanie, ktorého sa obžalovaný mohol vyvarova?, keiže nezvolil tú možnos?, ktorá je v súlade so

zákonom (po doplnení informácii od osoby s odbornými znalos?ami), ale úmyselne
zvolil tú možnos?, ktorá bola pre neho výhodnejšia. Neobstojí potom jeho obrana, že úetovníeke do
úetovania nevstupoval, lebo je zrejmé, že mal vedomos? od úetovníeky, že po zaúetovaní faktúry v
roku 2013 do výdavkov, bola daoová strata vysoká, a preto rozhodol, že táto faktúra sa bude týka? roku
2014, a v dôsledku uvedeného faktúra nebola úetovaná do nákladov v roku 2013, ale do roku 2014,

kde potom z uvedeného dôvodu sa strata znížila na 31.000,- EUR za rok 2013, eím na úkor štátneho
rozpoetu získal neoprávnený prospech vo výške 69.444,37 Eur.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k názoru, že spôsob poeínania obžalovaného
a okolností za akých k tomu došlo umožouje prija? záver, že konanie bolo takej intenzity a charakteru,

že došlo k naplneniu skutkovej podstaty žalovaného trestného einu po stránke objektívnej ako aj
subjektívnej.

Vzh3adom na vyššie uvedené teda súd uzavrel, že obžalovaný A. C. B. svojim konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty zloeinu skrátenia dane a poistného pod3a § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného

zákona.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods.
4 Trestného zákona, prieom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie,
pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer pri?ažujúcich

a po3aheujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, prieom
skutoenos?, že doposia3 viedol riadny život posúdil ako po3aheujúcu okolnos? pod3a § 36
písm. j) Trestného zákona. Z pri?ažujúcich okolností pod3a § 37 Trestného zákona súd nezistil žiadnu.

Pod3a § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpeei? ochranu spoloenosti pred

páchate3om tým, že mu zabráni v páchaní ialšej trestnej einnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súeasne iných odradí od páchania trestných einov, trest zároveo
vyjadruje morálne odsúdenie páchate3a spoloenos?ou. Pod3a § 34 ods. 3 Trestného zákona trest mápostihova? iba páchate3a tak, aby bol zabezpeeený eo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby.

Trestný zákon v jeho osobitnej easti umožouje za trestný ein kvalifikovaný ako
vo výroku rozhodnutia, a to zloein skrátenia dane a poistného pod3a § 276 ods. 3, zákona uloži? trest
v rozmedzí 4 až 10 rokov.

Súd pri ukladaní trestu zoh3adnil easový odstup, ktorý uplynul od skutku a je preto toho názoru, že trest

ukladaný v rámci trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bol neprimerane prísny a na dosiahnutie
individuálnej a generálnej prevencie postaeí aj trest odoatia slobody uložený pod spodnou hranicou
trestnej sadzby, a to v trvaní 2 rokov. Zároveo dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné
pôsobi? trestom odoatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale úeel trestu je možné dosiahnu? aj
samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmieneene odložil a ureil skúšobnú dobu v trvaní 4
rokov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, ei aj len hrozba trestu postaeí na

to, aby sa do budúcna vyvaroval akémuko3vek protiprávnemu konaniu, lebo bude povinný v skúšobnej
dobe vies? riadny život, kde v opaenom prípade sa vystaví riziku, že súd a to už aj v priebehu skúšobnej
doby rozhodne, že sa neosvedeil a nariadi výkon trestu odoatia slobody, ktorý mu bol podmieneene
odložený.

Spoukazomnacharakter trestnejeinnostikladenej zavinuobžalovanémuazároveosodkazomna§61
ods.1Trestnéhozákonaobžalovanémuuložiltrestzákazueinnostišpecifikovanývovýrokurozhodnutia.
V zmysle § 61 ods. 6 Trestného zákona ho obligatórne ukladal v hornej polovici zákonnom stanovenej
trestnej sadzby, teda v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov, kde tento trest uložený
obžalovanému súd považoval za dostatoený na zabezpeeenie úeelu trestného

zákona a že bude výchovne pôsobi? na obžalovaného, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Rozsudok neobsahuje žiaden výrok o náhrade škody, nako3ko daoový úrad si nárok neuplatnil a tiež
súd poukazuje na skutoenos?, že keiže škoda mala by? spôsobená na
príjmovejeastiŠtátnehorozpoetuSlovenskejrepublikyvzastúpeníFinanenýmriadite3stvomSlovenskej

republiky, Daoovým úradom Prešov, eo nemožno považova? s poukazom na
Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 11. 2017,
sp. zn. Tpj 39-60/2017 za nárok na náhradu škody, ktorý je možné uplatni? v trestnom
konaní pod3a § 46 ods. 3 Trestného poriadku v tzv. adhéznom konaní.

Tento trest uložený obžalovanému súd považoval za dostatoený na zabezpeeenie úeelu Trestného
zákona a že bude výchovne pôsobi? na obžalovaného, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Na základe vyššie uvedených skutoeností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej easti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na
Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.