Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/108/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124269225
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6124269225.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej, sudcov JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a JUDr. Danice Kočičkovej ako
členov senátu, v spore žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., IČ: 01-10-043108, so sídlom Váci
út 45/B, 113 7 Budapešť, Maďarsko, právne zast.: PETKOV & Co s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 430 742, proti žalovanému: A. B., C. B., nar: 21.04.1976,

bytom B. C. D. XX/XXXX, XXX XX C. E., občan SR, právne zast.: Advokácia GYŐRFI s.r.o., so sídlom
Francisciho 271/11, 982 01 Tornaľa, IČO: 55 132 049, o zaplatenie 165,45 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 1Csp/33/2024-121 zo dňa
21.08.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozhodol tak, že
žalobu zamietol (prvá výroková veta) a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu
100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania (druhá
výroková veta).
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy
165,45 Eur s príslušenstvom.

1.2 Žalobca je obchodná akciová spoločnosť, zriadená a registrovaná podľa maďarských právnych
predpisov; na základe maďarského zákona č. I. z roku 1988 o cestnej doprave (ďalej len ako „ZoCD“), v
spojení s nariadením maďarského Ministerstva inovácií a technológií Maďarska č. 45/2020 o diaľniciach,
rýchlostných cestách, hlavných cestách použiteľných za poplatok a o poplatku za ich použitie (ďalej len
ako „Nariadenie o poplatkoch“), je oprávnený a súčasne povinný vo vlastnom mene uplatňovať voči
neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej

cestyvoformetzv.sankčnéhopoplatku,vovýškeurčenejpodľaNariadeniaopoplatkoch,akoajprípadnú
náhradu škody.
1.3 Vzťah medzi žalobcom a neoprávneným používateľom ciest je podľa § 1 Nariadenia o poplatkoch
vzťahom civilnoprávnym (súkromnoprávnym) a spravuje sa, okrem citovaných právnych predpisov,
predpismi civilného (súkromného) práva.
1.4 Žalobca na základe elektronickej kontroly oprávnenosti používania spoplatnených ciest v Maďarsku

v čase 27.05.2022 09:32:17 hod., na mieste kontroly: Gy10B - M30 Miskolc (22.2km) előző, zistil, že
motorové vozidlo s evidenčným číslom C., registrované v Slovenskej republike a zaradené do platobnej
kategórie D1, ktorého držiteľom bol v čase kontroly žalovaný, bolo prevádzkované na uvedenom
spoplatnenom úseku cestnej komunikácie bez platného oprávnenia. V dôsledku tejto skutočnosti
žalovanému ex lege (podľa §11 ods. 1 Nariadenia o poplatkoch v spojení s §11 ods. 6 Nariadenia o
poplatkoch)vzniklapovinnosťzaplatiťžalobcovipohľadávkuvovýškeurčenejpodľa§13ods.2)aods.3)

Nariadenia o poplatkoch, s prihliadnutím na Prílohu č. 3 Nariadenia o poplatkoch, ktorá je pre kategóriu
vozidla žalovaného stanovená vo výške 16 220,- HUF (základná sadzba pohľadávky).1.5 Žalobca podľa § 33/B. ods. 5 ZoCD, prostredníctvom svojho právneho zástupcu v SR, vyzval
žalovaného na zaplatenie základnej sadzby pohľadávky, ako aj na zaplatenie nákladov spojených s jej
uplatnením voči žalovanému v Slovenskej republike, pričom žalovaného súčasne informoval, že túto

pohľadávku môže v základnej sadzbe zaplatiť len do 60 dní od doručenia výzvy na zaplatenie. Podľa §12
ods. 1 Nariadenia o poplatkoch sa výzva považuje za doručenú najneskôr dvadsiatym dňom odo dňa jej
podania, a to aj v prípade, ak sa adresát o obsahu zásielky nedozvedel. Napriek predchádzajúcej výzve
žalovaný pohľadávku v základnej sadzbe nezaplatil riadne a včas, v dôsledku čoho mu ex lege podľa
§11 ods. 1 a §12 ods. 4 Nariadenia o poplatkoch, s prihliadnutím na Prílohu č. 3 Nariadenia o poplatkoch,

vznikla povinnosť zaplatiť zvýšenú sadzbu pohľadávky vo výške 64 850 HUF, po prepočte 165,45 Eur.
Na zaplatenie tejto zvýšenej sadzby pohľadávky vrátane príslušenstva, bol žalovaný písomne žalobcom
vyzvaný predžalobnou výzvou, ktorá bola žalovanému odoslaná dňa 05.03.2024.
1.6 Náklady spojené s uplatnením práva žalobcu na zaplatenie pohľadávky a (vzniknuté v predsúdnom
štádiu uplatnenia pohľadávky) si môže žalobca, resp. ním poverené partnerské kancelárie, uplatňovať
podľa §11 ods. 7 Nariadenia o poplatkoch v spojení s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II).
1.7 Žalobca k žalobe a k replike priložil nasledovné listinné dôkazy: výzvu na zaplatenie sankčného
poplatku zo dňa 29.08.2022, podací hárok zo dňa 07.09.2022, predžalobnú výzvu zo dňa 29.02.2024,
podací hárok zo dňa 05.03.2024, preklad relevantných častí Zákona č. I/1988 o cestnej doprave,
Nariadenia Ministerstva Inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020. (XI. 28.) o diaľniciach, rýchlostných

cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za používanie a o
výške týchto poplatkov, Výšku poplatkov v rámci systému „E-MATRICA“, a Nariadenia č. 36/2007 (III
26) Ministerstva hospodárstva a Dopravy o poplatkoch za používanie diaľnic, rýchlostných ciest a
hlavných ciest. Na pojednávaní ďalej predložil Žiadosť o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel zo
dňa 13.07.2022, potvrdenia Slovenskej pošty o doručovaní zásielok, ako aj preklad relevantných častí

Zákona č. I/1988 o cestnej doprave, Nariadenia Ministerstva Inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020. (XI.
28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady
poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov, Výšku poplatkov v rámci systému „E-MATRICA“
a doručenku.
1.8 Žalovaný považoval nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný. Namietal, že nie je pravdou,

že bolo jeho vozidlo v uvedený deň na uvedenom mieste prevádzkované bez zakúpenej diaľničnej
známky - žalovaný sa stal držiteľom predmetného vozidla 10.02.2022, pričom predtým predmetné
vozidlomaloEČV:C.XXXXX(to,žesajednáotoistévozidlo,vyplývazoskutočnosti,ženapredložených
technických preukazoch má vozidlo rovnaké VIN); žalovaný v dotknutý deň, čiže 27.05.2022 zakúpil
na predmetné vozidlo 10 - dňovú diaľničnú známku, čo vyplýva z faktúry spoločnosti Voxinfo Kft. č.

F.- 180690 a z e-mailového potvrdenia z adresy G., podľa ktorého jej platnosť začala 27.05.2022 o
8:04:01 hod. a bola platná do 05.06.2022 do 23:59:59 hod. Z dôvodu nedopatrenia ale žalovaný zadal
nesprávne (staré) EČV: C. XXXXX, namiesto nového EČV: C.. Ak by bol žalovaný vedel, že takýto nárok
z dôvodu administratívneho nedopatrenia voči nemu žalobca eviduje, bol by mu túto chybu oznámil.
Avšak žalovaný nikdy žiadnu predžalobnú výzvu nedostal.

1.9 Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie predložil nasledovné listinné dôkazy: technické
preukazy k vozidlám s EVČ: C. a EČV: C., Faktúru za úhradu známky a VoxPay potvrdenie.
1.10 Žalobca k procesnej obrane žalovaného uviedol, že žalovaný použil spoplatnenú cestu v Maďarsku
bez platného oprávnenia. Pod použitie spoplatnenej cesty bez platného oprávnenia spadá aj prípad, ak
je zakúpená nesprávna e-matrica - ani v takomto prípade platné oprávnenie na použitie spoplatnenej

cesty pre motorové vozidlo nevznikne. Nie je medzi stranami sporná skutočnosť, že e-matrica bola
nesprávna (a to minimálne z dôvodu, že je v nej uvedené nesprávne EČV). Z uvedeného dôvodu
žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradný poplatok za použitie spoplatnenej cesty v
Maďarsku bez platného oprávnenia. Žalobca nemá povinnosť doručovať výzvu do vlastných rúk. Výzva
bola žalovanému hmotnoprávne riadne doručená (dostala sa do jeho dispozície) dňa 09.09.2022 -

uloženímnapoštevsúladesteórioudôjdenia,atodomiestaevidovanéhovevidenciivozidielakomiesto
pobytu žalovaného (§111 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z.). Nepochybne je to žalovaný, kto za aktuálnosť
údajov zapísaných v evidencii zodpovedá.
1.11 Žalovaný považoval tvrdenie žalobcu, že žalovaný je povinný zaplatiť náhradný poplatok, napriek
tomu,žebolopripodaníodporupreukázané,žepoplatokzapoužitievozidlanadiaľničnomúsekuGy10B

- M30 Miskolc (22.2km) előző bol uhradený, nemá zákonnú oporu. Predmetom tohto konania nie je
správne trestanie žalovaného za použitie cestného úseku bez formálnej úhrady diaľničnej známky a
žalovaná čiastka nie je pokutou uloženou v správnom konaní. Suma, ktorej sa žalobca domáha, je
civilným nárokom, údajne prameniacim v nezaplatení „ceny za službu“, pričom táto ale zaplatená bola.Samotná skutočnosť, že pri úhrade došlo k nesprávnej evidencii EČV, nič nemení na tom, že cena za
službu bola riadne uhradená. Nárokovanie si riadne uhradenej ceny za použitie cesty, opätovne len z
dôvodu nesprávne označenej platby, je rovnako nezákonné, ako nárokovanie si neuhradenej faktúry len

z dôvodu nesprávneho označenia platby variabilným symbolom pri zadávaní prevodu. Akékoľvek ďalšie
nároky ktoré si žalobca v súvislosti s (ne)zaplatenou cenou za použitie cestného úseku uplatňuje, majú
akcesorickú povahu, čo znamená, že môžu vzniknúť a existovať, len ak cena za použitie cesty nebola
uhradená. Keďže pri použití cestného úseku bola od počiatku cena za použitie cesty riadne uhradená,
akékoľvek nároky, ktoré by vzišli z jej neuhradenia, sú v tejto chvíli bezpredmetné. Zdôraznil, že žiadna

výzva žalobcu mu nikdy doručená nebola. Čo sa týka tvrdení žalobcu o tom, že zásielky je potrebné
považovať za doručené už ich uložením na pošte, je v danom prípade absolútne bezpredmetné,
pretože aj keby to bola pravda, žalovaný bol úplne vylúčený z možnosti si zásielku prevziať, pretože
bola poštovým doručovateľom reálne vydaná úplne cudzej osobe. Nielenže zásielka mala byť údajne
doručená manželke žalovaného, čo vyplýva z dopísaného textu na doručenke, ale ani táto skutočnosť
nie je pravdou, pretože podpis na doručenke nepatrí ani manželke žalovaného B. H. B., čo si môže aj

súd sám overiť zo systému REGOB, kde je vzorový podpis jeho manželky z občianskeho preukazu.
1.12 Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, replikou, duplikou,
správou od OR PZ, ODI Rimavská Sobota ohľadom detailov o TEČ, čestným prehlásením, Zákonom č.
I/1988 o cestnej doprave (ZoCD), výpisom z obchodného registra, výškou poplatkov v rámci systému
E - matrica, Nariadením o poplatkoch, potvrdením zo Slovenskej pošty a Žiadosťou o poskytnutie

údajov z evidencie vozidiel z MV SR a skonštatoval, že v danom prípade sa jedná o vec s tzv.
cudzím prvkom, pretože žalobca je maďarská obchodná spoločnosť a z procesného hľadiska má
súd prvej inštancie právomoc vo veci rozhodnúť (s poukazom na uznesenie Súdneho dvora EÚ z
21.9.2021 vo veci C-30/21, a to podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych

a obchodných veciach - prepracované znenie). Z hmotnoprávneho hľadiska na vec musel súd prvej
inštancie aplikovať maďarský právny poriadok, a to s poukazom na kolíznu normu, ktorou je v tomto
prípade NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o
rozhodnomprávepremimozmluvnézáväzky(ďalejlenakonariadenieRÍMII). Vsúladesčl.4nariadenia
RÍM II, sa použije všeobecné pravidlo pre učenie rozhodného práva, pričom v tomto prípade sa jedná

o mimozmluvný záväzok (zákonnú povinnosť), vyplývajúci z civilného deliktu, pričom tieto záväzky sa
spravujú právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda. Škoda mala vzniknúť žalobcovi,
ktorý je maďarskou obchodnou spoločnosťou, a to za neuhradenie poplatku za používanie spoplatného
úseku cesty v Maďarsku. Podľa § 33A ZoCD, za používanie ciest, stanovených osobitným právnym
predpisom, v rámci určeného obdobia, vzniká povinnosť zaplatiť poplatok (poplatok za používanie)

- v prípade jeho opomenutia vzniká povinnosť zaplatiť náhradný (sankčný) poplatok. Podľa § 33B
ods. 5 ZoCD, pokiaľ nebol zaplatený poplatok za používanie ciest, organizácie oprávnené vyberať
poplatok, resp. nimi poverené obchodné organizácie sú povinné v rámci 60 dňovej prekluzívnej lehoty
odo dňa zistenia držiteľa dotknutého vozidla organizáciami oprávnenými vyberať poplatok alebo nimi
poverenými organizáciami podať na poštu výzvu na zaplatenie náhradného poplatku (sankčného)

poplatku. Pokiaľ držiteľ vozidla (vodič), ktorý nezaplatil poplatok za používanie ciest ani náhradný
poplatok, podpísal a prevzal zápisnicu o miestnej kontrole, v tom prípade nie je potrebné mu doručiť
výzvu na zaplatenie náhradného poplatku. Povinnosť zaplatiť náhradný poplatok sa premlčí v lehote 2
rokov. Nie je možné uplatňovať úroky z omeškania z náhradného poplatku. Podľa § 33B ods. 8 ZoCD,
na vykonávanie kontrolnej činnosti ohľadne poplatku za používanie cesty je oprávnený dopravný úradný

orgán, správca verejných ciest podľa §33 ods. 1 bod ba) a obchodná spoločnosť spravujúca cestné
poplatky. Podľa § 1 Nariadenie o poplatkoch za používanie úsekov rýchlostných ciest definovaných v
Prílohe č. 1. s motorovým vozidlom, ako aj s prívesným vozíkom (ďalej spolu ako: motorové vozidlo),
patriacim do poplatkovej kategórie v zmysle tohto nariadenia - v rámci občianskoprávneho vzťahu - s
výnimkami zakotvenými v § 2. - je potrebné zaplatiť poplatok za používanie (ďalej ako: poplatok za

používanie cesty), ďalej v prípade opomenutia úhrady tohto poplatku je potrebné zaplatiť náhradný
poplatok. Podľa § 10 ods. 1 Nariadenia č. 45/2020, na základe ustanovení § 33/B, odseku 8) zákona
Kkt., kontroluje organizácia oprávnená kontrolovať úhradu poplatku za používanie ciest (ďalej ako:
organizácia oprávnená kontrolovať úhradu poplatku za používanie ciest) správnosť oprávnenia a
zakúpenie oprávnenia na základe evidenčného čísla, krajiny registrácie a poplatkovej kategórie. Podľa §

11ods.1Nariadeniaopoplatkoch,akmotorovévozidlovčasekontrolynedisponujeplatnýmoprávnením
- s výnimkou uvedenou v ustanoveniach odsekov 2) a 3) -, z dôvodu neoprávneného používania cesty,
osoba povinná uhradiť poplatok, zaplatí náhradný poplatok zodpovedajúci poplatkovej kategórii vozidla.
Podľa § 11 ods. 7 Nariadenia o poplatkoch, náhradný poplatok vyberá spoločnosť NÚSZ Zrt., v rámcičoho je spoločnosť NÚSZ Zrt., alebo ňou využitý spolupracujúci partner, oprávnený uplatniť aj svoje
preukázateľné náklady, ktoré jej/im vznikli v súvislosti s vymáhaním náhradného poplatku. Podľa § 12
ods. 1 Nariadenia o poplatkoch, výzvu na úhradu náhradného poplatku podľa ustanovenia § 33/B,

odseku 5) zákona Kkt., ktorá bola odoslaná poštou ako doporučená listová zásielka s doručenkou - do
dokázania opaku - je potrebné považovať za doručenú v deň pokusu o doručenie, ak adresát odmietne
zásielku prevziať. Ak bolo doručenie neúspešné z dôvodu, že zásielka sa spoločnosti NÚSZ Zrt. vrátila z
bydliska fyzickej osoby, respektíve z adresy držiteľa - právnickej osoby zaevidovanej v evidencii cestnej
dopravy s označením „nehľadal”, alebo „odsťahoval sa”, dokument je potrebné považovať za doručený

v dvadsiaty deň odo dňa prijatia poštou, až do dokázania opaku. Podľa § 12 ods. 4 Nariadenia o
poplatkoch, ak toto nariadenie nestanovuje inak, náhradný poplatok je splatný od získania vedomosti o
jeho vyrubení, najneskôr však od doručenia výzvy podľa odseku 1). Základ sumy náhradného poplatku
obsahuje Príloha č. 3.
1.13 Žalovaný na pojednávaní vzniesol voči nároku žalobcu námietku preklúzie ako aj premlčania.
Vo vzťahu k preklúzií nároku žalovaného súd prvej inštancie skonštatoval, že z predloženej listiny

od MV SR je zrejmé, že žalobca túto prevzal dňa 14.07.2022, kedy sa dozvedel, kto je vlastníkom
predmetného vozidla. Od tohto dňa plynula žalobcovi 60 dňová prekluzívna lehota (do 12.09.2022) na
vypracovanie výzvy a jej podanie na pošte. V danom prípade výzva na zaplatenie sankčného poplatku
bola vypracovaná dňa 29.08.2022 a podaná na pošte 07.09.2022, t.j. v rámci prekluzívnej lehoty. Právo
žalovaného (pozn. odvolacieho súdu- správne má byť žalobcu) preto nie je prekludované. K námietke

premlčania s poukazom na § 33B ods. 5 ZoCD skonštatoval, že premlčacia doba je dvojročná, pričom
žalovaný sa skutku dopustil dňa 27.05.2022 a žaloba bola podaná (pôvodne na Okresnom súde Banská
Bystrica) dňa 25.03.2024, t.j. v rámci premlčacej lehoty - právo žalovaného (pozn. odvolacieho súdu-
správne má byť žalobcu) nie je ani premlčané.
1.14 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi stranami sporu

nebolo sporné to, že žalovaný dňa 27.05.2022 o 09:32:17 hod. na motorovom vozidle využil spoplatnený
úsek cesty na diaľničnom úseku Gy10B - M30 Miskolc (22.2km) előző. Taktiež nebolo sporné to,
že žalovaný vykonal úhradu pred využitím spoplatneného úseku diaľnice, hoci podľa predloženého
potvrdenia a faktúry žalovaný zakúpil 10 dňovú „diaľničnú známku“ vo vzťahu k vozidlu s EČV:
C., pričom jazdu vykonal na motorovom vozidle s EČV:C.. Nakoniec spornou skutočnosťou nebolo

ani to, že sa jedná o to isté vozidlo (na základe VIN čísla vozidla z predložených technických
preukazov), pričom došlo k zmene EVČ vozidla dňa 10.02.2022 z pôvodného EČV: C. na nové EČV:C..
Spornou skutočnosťou bolo len to, či žalovaný je povinný hradiť sankčný/náhradný poplatok v prípade,
ak uhradil poplatok za používanie ciest na vozidlo s chybným EČV; spornou bolo aj doručovanie
výzvy žalovanému. Základom mimozmluvnej zodpovednosti je porušenie určitej, objektívnym právom

ustanovenej, povinnosti. Porušenie objektívnym právom ustanovenej povinnosti je znakom civilného
deliktu (t.j. porušenie mimozmluvnej povinnosti, adresovanej všeobecne každému subjektu alebo
homogénnej skupine subjektov, ktoré sú neznáme až do okamihu, kým nedôjde ku škodnej udalosti).
Deliktuálne právo (v užšom ponímaní) teda pokrýva situácie, v rámci ktorých je potrebné rozhodnúť, či
určitý subjekt, ktorý utrpel ujmu, prípadne inú stratu, môže na tomto podklade požadovať reparáciu od

iného subjektu, s ktorým ho nespája žiadny iný právny vzťah ako ten, ktorého základom je skutočnosť
vedúca k vzniku ujmy. Tento koncept odlišuje deliktuálne právo od iných systémov, kompenzujúcich
utrpenú ujmu. V danom prípade, vychádzajúc z § 1 Nariadenia o poplatkoch, ako aj § 33A ZoCD, je
daná deliktuálna zodpovednosť zakladajúca povinnosť uhradiť náhradný sankčný poplatok, v prípade
používania spoplatneného úseku ciest, stanovených osobitným právnym predpisom, v rámci určeného

obdobia, kedy subjekt opomenie zákonom uloženú povinnosť zaplatiť poplatok (poplatok za používanie).
Zákon sankcionuje len omisívne konanie, t.j. opomenutie a teda neuhradenie poplatku za používanie
cesty, kedy oba právne predpisy používajú pojem opomenutia úhrady poplatku. V danom prípade je však
z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalovaný neopomenul vykonanie úhrady - túto vykonal predtým,
ako využil spoplatnený úsek cesty. Žalobca zároveň nerozporoval skutočnosť, že by od žalovaného

prijal predmetnú sumu, ktorá vyplýva z predloženého potvrdenia o kúpe 10- dňového oprávnenia.
Zároveň je potrebné konštatovať, že v danom prípade súd prvej inštancie vec posudzoval v režime
súkromného práva. V danom prípade má sankčný poplatok v podstate akcesorickú povahu vo vzťahu
k poplatku za používanie cesty, pričom vznik jeho nároku je podmienený opomenutím úhrady poplatku
za používanie cesty, a teda že vodič neuhradí poplatok vôbec. Až v prípade, ak účastník cestnej

premávky odignoruje zákonom stanovenú povinnosť uhradiť základný poplatok, má to za následok
vznik povinností hradiť sankčný poplatok. Jedná sa o kompenzačný mechanizmus, aby vždy došlo
k úhrade za spoplatnený úsek cestnej komunikácie a je na rozhodnutí vodiča, či zaplatí poplatok za
používanie cesty dobrovoľne, alebo zvýšený sankčný poplatok. Účelom zákona v danom prípade nie jesankcionovať, pretože predmetný nárok má svoj základ v civilnom práve a nie v rovine administratívneho
trestania. Len zákonom stanovená skutočnosť opomenutia úhrady je rozhodujúca na vznik nároku
na sankčný poplatok. Vychádzajúc zo zmenia zákona „skutková podstata“, ktorá zakladá nárok pre

sankčný poplatok, je ustanovená v opomenutí uhradiť poplatok a to či už vedome alebo z nedbanlivosti.
V danom príde však bola vôľa žalovaného jasná a základný poplatok aj uhradil. Ak došlo k úhrade
poplatku, nemožno hovoriť o tom, že by žalovaný zákonom stanovenú povinnosť opomenul. Žalovaný
„len“ nesprávne uviedol už neaktuálne EČV vozidla. Na to, aby bolo možné konštatovať, že žalovaný
opomenul uhradiť poplatok za používania cesty, muselo by sa jednať o absolútnu absenciu úhrady, kedy

by žalovaný žiadnu úhradu nevykonal. Žalovaný však úhradu vykonal, podľa názoru súdu prvej inštancie
preto neboli splnené podmienky na to, aby si žalobca mohol žiadať úhradu sankčného poplatku. Pri
vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti zvažoval všetky skutkové okolnosti danej veci, a to spravidla
aj tie, ktoré sa týkajú správnosti poskytnutého evidenčného čísla vozidla. V tejto súvislosti je potrebné
konštatovať, že hoci si žalovaný počínal do značnej miery neopatrne na predchádzanie vzniku škody,
kedy zadal neaktuálne EČV vozidla, v konečnom dôsledku sa stále jedná o totožné vozidlo, s ktorým

bola vykonaná jazda. To, že E-matrica je viazaná na EČV vozidla, je čisto praktická záležitosť pre účely
kontroly správnosti úhrady, ako jednoznačného identifikátora vozidla vizuálnou kontrolou. Je potrebné
konštatovať, že žalovaný pochybil, keď zadal nesprávne EČV vozidla, avšak v konečnom dôsledku z
faktického hľadiska je potrebné uviesť, že toto konanie žalovaného nemá za následok vznik „škody“
v podobe neobdržania úhrady za vozidlo, ktoré reálne využíva spoplatnený úsek cesty, a nemôže

byť sama o sebe predpokladom pre naplnenie skutkovej podstaty civilného deliktu, pretože žalovaný
svoju zákonnú povinnosť uhradiť poplatok neopomenul – preto nevznikol nárok na úhradu sankčného
poplatku. Na jednej strane nemožno poprieť racionálny význam zavedenia povinnosti zadať správne
EČV, pre ktoré sa úhrada poplatku vzťahuje na účely kontroly, avšak v každom jednotlivom prípade treba
prihliadať aj na konkrétne skutkové okolnosti a s tým aj spojenú relevanciu opravy zadaných údajov a

prípadné následky, ktoré by nastali, ak by oprava vykonaná nebola. Je síce pravdou, že zakúpená E-
matrica sa kontroluje formou evidenčného čísla, krajiny registrácie a poplatkovej kategórie, v danom
prípade však súd prvej inštancie konštatuje, že neexistovalo vozidlo s chybne zadaným EČV t.j. C.,
pretože táto bola dňa 15.03.2022 skartovaná, v čoho dôsledku sa nemohlo pohybovať po spoplatnenom
úseku cesty iné vozidlo, za ktoré by žalovaný svojou nerozvážnosťou zaplatil úhradu. Zo spisového

materiálu vyplýva, že vozidlo s uvedeným chybným EČV neexistuje, v čoho dôsledku je zrejmé, že v
rozhodnom čase nejazdilo takéto vozidlo, čo z materiálneho hľadiska zakladá úzus, že žalovaný v tomto
prípade vykonal úhradu sám za seba. To znamená, že aj keď žalovaný nesprávne zadal EČV vozidla, s
ktorým vykonal jazdu na spoplatnenom úseku cesty, stále aj napriek chybnému EČV sa jedná o totožné
motorové vozidlo, pričom je vylúčené, že by vykonal úhradu za iného, a v konečnom dôsledku žalovaný

(pozn. odvolacieho súdu- správne má byť žalobcu) neutrpel žiadnu škodu, ktorá by zakladala pre neho
nárok na zaplatenie sankčného poplatku - nemôže na tomto podklade potom požadovať reparáciu od
žalovaného v podobe náhradného/sankčného poplatku, keďže žalovaný neopomenul vykonať úhradu
základného poplatku, čo je nosnou „skutkovou podstatou“ tohto nároku. Chybou žalovaného len došlo
k administratívnej chybe v nesprávne uvedenej EČV, čo však v konečnom dôsledku nič nemení na tom,

že úmysel žalovaného vykonať úhradu za svoje vozidlo bol zjavný.
1.15 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu zamietol ako podanú
neoprávnene; o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Cvilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „C.s.p.“) tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie (v celom rozsahu) podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie a žiadal (odvolací návrh), aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a pre prípad úspechu v odvolacom konaní si uplatnil voči žalovanému právo

na náhradu trov odvolacieho konania. Namietol existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. a), b), d), e), f) a h) C.s.p (neboli splnené procesné podmienky súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci;súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich

skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
2.1 Súd prvej inštancie nesplnil pozitívny záväzok štátu, plynúci mu z medzinárodnej zmluvy, ktorá má
prednosť pred zákonom (čl. 7 ods. 5 Ústavy SR), a teda aj pred Civilným sporovým poriadkom, pretožeex offo riadne nezistil cudzie právo vo veci, a to v celom aplikovateľnom rozsahu; (ii) na základe uvedenej
vady potom súd prvej inštancie vec neposúdil prizmou celého právneho rámca aplikovateľného vo veci,
čo malo za následok predčasné, nedostatočné a nesprávne právne posúdenie vo veci; vadou vecnej

nesprávnosti súd prvej inštancie potom zaťažil aj závislý výrok o práve na náhradu trov konania, keď
správne mal žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2.2 Namietol, že povinnosť aplikácie práva cudzieho štátu slovenským súdom nezahŕňa iba aplikáciu
určitej konkrétnej normy právneho poriadku cudzieho štátu izolovane, ale predpokladá aplikáciu
právnehoporiadkucudziehoštátuvjehocelosti,sozohľadnenímrelevantnejjudikatúrysúdnychorgánov

cudzieho štátu. Iba takáto aplikácia vnútroštátneho práva cudzieho štátu slovenskými súdmi zodpovedá
požiadavke jej ústavnej konformnosti (ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 95/2017; uznesenie NS SR, sp. zn. 2M
Cdo 16/2014). Aj nesprávna aplikácia cudzieho práva je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie nepostupoval spôsobom predpokladaným v Európskom dohovore o informáciách o cudzom
práve, zverejneným v Zbierke zákonov ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej
republiky č. 82/1997 Z. z. (ďalej aj ako „Dohovor o informáciách“), na základe čl. 2 ods. 1 a ods. 2 ktorého

je národným orgánom, povereným vykonávaním Dohovoru o informáciách, Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, na ktoré sa súd prvej inštancie mal v zmysle čl. 3 predmetného dohovoru obrátiť
so žiadosťou o informáciu o cudzom práve, následne malo ministerstvo žiadosť od súdu prvej inštancie
zaslať maďarskému národnému orgánu poverenému vykonávaním Dohovoru o informáciách a ten by
bol následne povinný zaslať (v zmysle čl. 6 Dohovoru o informáciách) odpoveď. Cieľom odpovede je

poskytnúť objektívne a nestranné informácie o práve dožiadaného štátu tomu justičnému orgánu, ktorý
žiadosť podáva. Ak je to vhodné, odpoveď má obsahovať text relevantných právnych noriem a súdnych
rozhodnutí. V rozsahu nevyhnutnom na poskytnutie správnej informácie dožadujúcemu orgánu treba k
žiadosti pripojiť ďalšie listiny, napríklad výňatky z vedeckých diel a z pracovných dokumentov. Možno k
nej pripojiť aj komentáre. (čl. 7 Dohovoru o informáciách). Súd prvej inštancie však vyššie naznačený

postup nevykonal, nezabezpečil ani postup v zmysle Zmluvy medzi Československou socialistickou
republikouaMaďarskouľudovourepublikouoprávnejpomociaúpraveprávnychvzťahovvobčianskych,
rodinných a trestných veciach, zverejnenej v Zbierke zákonov ako Oznámenie Federálneho ministerstva
zahraničných vecí č. 63/1990 Zb. (ďalej aj ako „Zmluva o právnej pomoci“), kedy súd prvej inštancie,
opäť prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti, mal na účely svojho rozhodnutia získať relevantné

cudzie právo (postupom v zmysle čl. 13 Zmluvy o právnej pomoci). Súd prvej inštancie bol úplne pasívny
a vec posúdil iba na základe listín založených v spise. Riadne zistenie cudzieho práva prostredníctvom
justičnej spolupráce je garanciou zachovania zásady iura novit curia. Ak súd justičnú spoluprácu na
získanie cudzieho práva nevyužije, hoci cudzie právo na rozhodnutie sporu potrebuje, zasahuje tým do
podstaty súdneho procesu, ktorým je materiálna právna ochrana strán sporu. Už len z tohto dôvodu –

že súd prvej inštancie riadnym spôsobom nezistil cudzie právo, lebo zanedbal postupy na jeho riadne
zistenie – je dôvodom na zrušenie napádaného rozsudku.
2.3 Okruh maďarských právnych noriem, ktoré súd prvej inštancie vo veci údajne aplikoval, je
špecifikovaný v bodoch 9. až 17. odôvodnenia napádaného rozsudku. V ďalších častiach odôvodnenia
– v bodoch 18. až 25. však už nekonfrontoval svoje právne úvahy so znením jednotlivých ustanovení.

Navyše – okruh súdom aplikovaných právnych noriem nie je úplný a to z dôvodu, že súd prvej inštancie
riadne maďarské právo nezistil - opomenul vo veci aplikovať napr.: a) §3 ods. 1 Nariadenia o poplatkoch,
b) §4 ods. 2 a 3 Nariadenia o poplatkoch a c) §7 ods. 1 Nariadenia o poplatkoch, pričom tieto normy
vo veci aplikovateľné boli. Následne tieto normy neinterpretoval vo vzájomných súvislostiach napr. s §1,
§10 a §11 Nariadenia o poplatkoch.

2.4 Nárok žalobcu na sankčný (náhradný) poplatok, ako aj na náklady predsúdneho vymáhania
pohľadávky, je daný a dôvodný. Súd prvej inštancie k opačnému záveru (nedôvodnosť žaloby) dospel
na základe nesprávneho a nedostatočného právneho posúdenia veci. Podľa §3 ods. 1 Nariadenia
o poplatkoch, skutočnosť úhrady poplatku za používanie cesty vo vzťahu k motorovému vozidlu
patriacemu do danej poplatkovej kategórie, s určeným evidenčným číslom, vedie na základe tohto

nariadenia k vzniku oprávnenia na používanie cesty (ďalej ako: oprávnenie). Oprávnenie je potrebné
zakúpiť na niektorú z dôb uvedených v odseku 2) a podľa poplatkovej kategórie uvedenej v §8 odsek
1) pred začatím používania spoplatneného úseku cesty. Takto zakúpené oprávnenie vedie k vzniku
oprávnenia od momentu jeho kúpy, na obdobie nasledujúce po jeho zakúpení, uvedené v odseku 2),
s výnimkou ustanovení zakotvených v §16, odsek 1). Podľa §4 ods. 2 a 3 Nariadenia o poplatkoch

„(2) Pri predaji oprávnenia je potrebné zaevidovať nasledovné údaje: a) evidenčné číslo motorového
vozidla, ktoré je dotknuté oprávnením, b) krajina registrácie motorového vozidla, ktoré je dotknuté
oprávnením, c) kupujúcim určená – na základe osvedčenia o evidencia motorového vozidla alebo
iného oficiálneho dokumentu vydaného na motorové vozidlo- poplatková kategória, d) s ohľadom naustanovenia tohto nariadenia určená doba platnosti oprávnenia, čas konca platnosti oprávnenia, e) čas
začiatku platnosti oprávnenia pre použitie spoplatnených úsekov ciest, f) dátum zakúpenia oprávnenia
pre použitie spoplatnených úsekov ciest, g)označenie predajného miesta; (3) Kupujúci skontroluje a

schváli ním zadané údaje pri kúpe.“ Podľa §7 ods. 1 Nariadenia o poplatkoch platí, aj to, že: „Podpis,
alebo v prípade elektronických predajných kanálov potvrdzujúce oznámenie je potvrdením toho, že
údaje zaregistrované do centrálneho systému spoločnosti NÚSZ Zrt. zodpovedajú skutočnosti a vôli
kupujúceho.“ V konaní bolo zistené, že žalovaný disponoval zakúpenou e-matricou pre vozidlo s EČV:
C.. Spoplatnená cesta však bola použitá a e-matrica zakúpená v čase, keď vozidlo malo EČV: C..

VozidlusEČV:C.oprávnenienapoužitiespoplatnenejcestynazákladee-matrice,zakúpenejprevozidlo
s EČV: C., nevzniklo, pretože vznik oprávnenia a skutočnosť úhrady poplatku potrebného na vznik
oprávnenia sa viaže k určenému evidenčnému číslu v e-matrici (§3 ods. 1 Nariadenia o poplatkoch).
Údaje na zakúpenej e-matrici teda nezodpovedali ani skutočnosti (§7 ods. 1 Nariadenia o poplatkoch
a contrario) a osoba kupujúca e-matricu zároveň schválila nesprávne údaje (§4 ods. 3 Nariadenia o
poplatkoch). Podľa §1 Nariadenia o poplatkoch „Za používanie úsekov rýchlostných ciest definovaných

v Prílohe č. 1. s motorovým vozidlom, ako aj s prívesným vozíkom (ďalej spolu ako: motorové vozidlo),
patriacim do poplatkovej kategórie v zmysle tohto nariadenia – v rámci občianskoprávneho vzťahu –
s výnimkami zakotvenými v § 2. – je potrebné zaplatiť poplatok za používanie (ďalej ako: poplatok
za používanie cesty), ďalej v prípade opomenutia úhrady tohto poplatku je potrebné zaplatiť náhradný
poplatok.“ Podľa §10 ods. 1 Nariadenia o poplatkoch „Na základe ustanovení § 33/B, odseku 8)

zákona Kkt. kontroluje organizácia oprávnená kontrolovať úhradu poplatku za používanie ciest (ďalej
ako: organizácia oprávnená kontrolovať úhradu poplatku za používanie ciest) správnosť oprávnenia
a zakúpenie oprávnenia na základe evidenčného čísla, krajiny registrácie a poplatkovej kategórie.“
Podľa §11 ods. 1 Nariadenia o poplatkoch: „Ak motorové vozidlo v čase kontroly nedisponuje platným
oprávnením – s výnimkou uvedenou v ustanoveniach odsekov 2) a 3) -, z dôvodu neoprávneného

používania cesty osoba povinná uhradiť poplatok zaplatí náhradný poplatok zodpovedajúci poplatkovej
kategórii vozidla.“ V prejednávanej veci teda došlo k úhrade poplatku za použitie spoplatnenej cesty
vozidlom s EČV: C., no súčasne – došlo k opomenutiu úhrady za použitie spoplatnenej cesty vozidlom
s EČV: C. (§1 Nariadenia o poplatkoch). Vozidlo s EČV: C. nedisponovalo v čase kontroly platným
oprávnením a preto nárok na zaplatenie náhradného sankčného poplatku žalobcovi voči žalovanému,

ako držiteľovi vozidla s EČV: C., vznikol. Závery súdu prvej inštancie sú preto absolútne nesprávne a
neudržateľné.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu o tom, že súd prvej inštancie bol
povinný postupovať podľa zmienených medzinárodných zmlúv, z dôvodu ich prednosti pred slovenskými

zákonmi, nie sú pravdivé. Prednosť takýchto medzinárodných zmlúv pred slovenskými zákonmi bola
do Ústavy SR zakotvená až novelou č. 90/2001 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2001 (pridaný Čl. 7 ods.
5 Ústavy SR), a do vtedy platného zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky
až novelou č. 275/2002 Z.z., s účinnosťou od 01.07.2002 (novela §6 ods. 2 zákona). Zmienené
medzinárodné zmluvy boli zverejnené v zbierke zákonov v 90.-tych rokoch, preto nemajú prednosť pred

slovenskými zákonmi. Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď v súlade s §53 ods. 1 zákona
č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom urobil všetky potrebné opatrenia
pre zabezpečenie obsahu cudzieho práva, a to aj tak, že akceptoval znenie právnych predpisov
predložených samotným žalobcom, ktorých obsah žalovaný nenamietal. Keďže zákon súdu umožňuje
na zabezpečenie cudzieho práva uložiť túto povinnosť aj účastníkom konania, súd pri akceptácii takto

zabezpečeného znenia právnych predpisov postupoval v rámci zákonom predpokladaného postupu,
výberom z alternatívnych dispozícii vyjadrených v prvej vete slovom „alebo“. Taktiež, ak by aj hypoteticky
súd mal postupovať podľa zmienených medzinárodných zmlúv, je nesporné, že súdom prvej inštancie
aplikované znenie právnych predpisov sa zhoduje s platným maďarským znením, preto nedodržanie
formálneho procesného postupu nemení nič na tom, že na vec bolo aplikované správne platné znenie

cudzích právnych predpisov. Pri aplikovanom správnom znení platného cudzieho práva má otázka
postupu zabezpečovania jeho znenia v odvolacom konaní len akademickú rovinu, ktorej zodpovedanie
akokoľvek nemá vplyv na správnosť prvostupňového rozhodnutia.
3.1 Je nedôvodný argument žalobcu o tom, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neodkázal
na použitie, a ani nepoužil pri právnom posudzovaní ustanovenia §3 ods. 1, §4 ods. 2 a 3 a §7 ods. 1

Nariadenia o poplatkoch, čo zakladá nesprávne právne posúdenie veci. Zistenie a aplikácia aj cudzieho
práva je ex offo úlohou súdu. Ak súd pri právnom posudzovaní veci nezistil potrebu aplikácie týchto
noriem maďarského nariadenia, je iba logické, že ich v odôvodnení neuviedol, tak ako neuviedol ani
stovky ďalších ustanovení, ktoré nepoužil. Žalovaným nedodržané označenie platby správnym EČV,alebo definície a povinnosti v §3 ods. 1, §4 ods. 2 a 3 a §7 ods. 1 Nariadenia o poplatkoch, nič
nemenia na tom, že úhrada poplatku za použitie diaľničného úseku bola vykonaná, preto občiansko-
právnej pohľadávke žalobcu bolo pred použitím diaľnice riadne zadosťučinené. Súd prvej inštancie

preto nemohol žalobcovi priznať nárok na zaplatenie sankčného poplatku, pretože bolo preukázané, že
poplatok bol v celej výške uhradený pred použitím diaľnice, teda k opomenutiu podľa §1 Nariadenia
o poplatkoch – a tým k nástupu ustanovení o sankčnom poplatku – nedošlo. Z uvedených dôvodov
žalovaný navrhol, aby „súd odvolanie žalobcu zamietol“ a zaviazal ho na náhradu trov odvolacieho
konania žalovanému v rozsahu 100%.

4. Ďalšie relevantné podania (odvolacia replika a odvolacia duplika) neboli podané.

5. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods.1 C.s.p.), z dôvodov vymedzených v odvolaní
podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §389 ods. 1 písm. b),c) C.s.p. zrušil a

vec mu podľa §391 ods. 1,2 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5.1 Podľa ustanovenia §389 ods.1 písm. b),c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
lenaksúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho

posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
5.2 Podľa ustanovenia §391 ods. 1,2 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier,
zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí (ods. 1);ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu (ods. 2).

6. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v zmysle odvolacích námietok a po preskúmaní obsahu
súdneho spisu, odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu sú dôvodné.
6.1 Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v prejednávanej veci sa jedná o vec s tzv. cudzím

prvkom; z procesného hľadiska má súd prvej inštancie právomoc vo veci rozhodnúť, z hmotnoprávneho
hľadiska na vec musel aplikovať maďarský právny poriadok s poukazom na kolíznu normu - nariadenie
RÍM II, podľa čl. 4 ktorého sa použije všeobecné pravidlo pre učenie rozhodného práva - v tomto prípade
(jedná sa o mimozmluvný záväzok -zákonnú povinnosť vyplývajúci z civilného deliktu) sa tieto záväzky
spravujú právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda (v prejednávanej veci mala škoda

vzniknúť žalobcovi, ktorý je maďarskou obchodnou spoločnosťou, a to za neuhradenie poplatku za
používanie spoplatného úseku cesty v Maďarsku).
6.2 Napriek vyššie uvedenému (správnemu) záveru súdu prvej inštancie, z obsahu spisu ani
z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie relevantným spôsobom
zisťoval obsah cudzieho (maďarského práva), tak ako dôvodne žalobca v odvolaní namietal (viac

v bode 2.2 odôvodnenia tohto uznesenia). Povinnosť aplikácie práva cudzieho štátu slovenským
súdom nezahŕňa iba aplikáciu určitej konkrétnej normy právneho poriadku cudzieho štátu izolovane,
naopak, predpokladá aplikáciu právneho poriadku cudzieho štátu v jeho celosti, navyše so zohľadnením
relevantnej judikatúry súdnych orgánov tohto štátu. Zistené skutkové okolnosti veci môžu byť
podraďované pod právne normy cudzieho právneho poriadku až po ustálení ich účelu a zmyslu. Na

tom nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že právo cudzieho štátu aplikujú slovenské súdy. Iba takáto
aplikácia vnútroštátneho práva cudzieho štátu slovenskými súdmi totiž môže zodpovedať požiadavke
jej ústavnej konformnosti. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 95/2017 z 12.
septembra 2017).
6.3 Dôvodnou je tiež odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie (i) nekonfrontoval svoje právne

úvahy zo znením jednotlivých ustanovení, ktoré citoval v bodoch 9. až 17. odôvodnenia napádaného
rozsudku a (ii) okruh aplikovaných právnych noriem nie je úplný, pretože súd prvej inštancie riadne
maďarské právo nezistil, najmä opomenul vo veci aplikovať (a) §3 Nariadenia o poplatkoch (v zmysle
ktorého oprávnenie na používanie spoplatneného úseku cesty sa viaže k motorovému vozidlu s určeným
evidenčným číslom), (b) §4 Nariadenia o poplatkoch (v zmysle ktorého je pri zakúpení oprávnenia

potrebné i.a. zaevidovať evidenčné číslo vozidla a následne údaje skontrolovať) a (c) §7 Nariadenia
o poplatkoch (v zmysle ktorého oznámenie o potvrdení platnosti oprávnenia obsahuje i.a. evidenčné
číslo vozidla). Predmetné normy súd prvej inštancie neinterpretoval vo vzájomných súvislostiach
s ostatnými ustanoveniami predmetného nariadenia (napr. s §1, §10 a §11).6.4 Odvolací súd preto konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva relevantnú odpoveď,
prečo by nárok žalobcu nemal byť dôvodný, ak vozidlo s EČV: C., ktorého držiteľom bol v čase
elektronickej kontroly na spoplatnenej ceste v Maďarsku žalovaný, nemalo platné oprávnenie na použitie

predmetnej spoplatnenej cesty (ak vznik oprávnenia a skutočnosť úhrady poplatku, potrebného na vznik
oprávnenia, sa viaže k určenému evidenčnému číslu v e-matrici), pričom podľa §11 ods. 1 Nariadenia
o poplatkoch, ak motorové vozidlo v čase kontroly nedisponuje platným oprávnením, je z dôvodu
neoprávneného používania cesty osoba povinná zaplatiť náhradný poplatok (určený podľa §13 ods. 2)
a ods. 3) Nariadenia o poplatkoch, s prihliadnutím na Prílohu č. 3 Nariadenia o poplatkoch).

7. Keďže súd prvej inštancie nedostatočne zistil obsah cudzieho (maďarského práva), neaplikoval
pri posúdení veci (vo vzájomných súvislostiach) všetky relevantné ustanovenia maďarských právnych
predpisov a keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva odpoveď na všetky (najmä žalobcom)
nastolenéotázkyaskutkovétvrdenia,došlokporušeniuprávažalobcunaspravodlivýproces,čozakladá
odvolací dôvod v zmysle §365 ods. 1 písm. b) C.s.p. a preto neostalo odvolaciemu súdu nič iné, ako

postupom podľa §389 ods.1 písm. b), c) C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť
(vrátane závislého výroku o náhrade trov konania) a vec mu v zmysle §391 ods.1, 2 C.s.p. vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. V ďalšom konaní súd prvej inštancie zistí obsah maďarského práva, aplikovateľného na prejednávanú

vec (vrátane relevantnej judikatúry súdnych orgánov Maďarska), opätovne uvedie, ktoré normy aplikoval
na prejednávanú vec a to jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach a relevantným spôsobom
zdôvodní svoje rozhodnutie tak, aby dávalo odpoveď na všetky podstatné skutkové tvrdenia strán sporu
(vrátane tých, ktoré uviedli v odvolacom konaní). Vysporiada sa tiež s námietkou žalovaného ohľadom
(ne)doručovania výzvy, čo síce súd prvej inštancie označil za spornú otázku medzi stranami, avšak

následne sa ňou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal. Relevantným spôsobom
odôvodní aj závislý výrok o trovách konania (vrátane trov odvolacieho konania v zmysle §396 ods.3
C.s.p.), pričom ak opätovne dospeje k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, zváži (vzhľadom na
pochybenie žalovaného pri registrácii oprávnenia v Maďarsku) aplikáciu ust. §257 C.s.p., pri zachovaní
práv strán sporu v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 153/2018 zo

dňa 18. júla 2018.

9. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).