Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. február 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 5T/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124012247
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kovačinová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124012247.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňa JUDr. Lucia Kovačinová, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar.

XX.XX.XXXX v Hammamet, Tuniská republika, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.02.2025, v Považskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný A. B. C. D. D. E. F. G. C. , nar. XX.XX.XXXX v Hammamet, Tuniská republika, trvale
bytom H., I. XXXX/X, E. H.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 31.07.2024, v čase o 14.50 hod., viedol ako vodič v H., po ul. Duklianskych
hrdinovsmeromnaulicuJ.,osobnémotorovévozidloznačkyMercedes-BenzGLEsEČV:H.stým,žepri
vchádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú cestu, nedal prednosť poškodenej cyklistke K. A., pohybujúcej sa
na bicykli zn. L. po cyklochodníku súbežne s ulicou Zlatovskou, z pohľadu obžalovaného zľava doprava,
následkom čoho došlo k zrážke prednej časti vozidla s pravou časťou bicykla, pričom poškodená
následne dopadla na vozovku a v dôsledku kolízie utrpela zlomeninu hlavičky a krčku vretennej kosti
vľavo, odreninu lakťa vľavo, zmliaždenie a odreninu lícnej oblasti vľavo a brady, zmliaždenie kolena a

stehna vpravo s krvným výronom, odreninu vonkajšieho členka a predkolenia vpravo, zmliaždenie a
odreninu predkolenia vľavo a natiahnutie slabiny vľavo, s obmedzením na obvyklom spôsobe života
nezávažným spôsobom v trvaní 21 dní, a to v oblasti, hygieny, obliekania a stravovania, pričom
obžalovaný porušil ustanovenie § 20 odsek 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov,

t e d a

- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, a

o d s u d z u j e s a z a t o

Podľa § 158 Tr. zák., za použitia § 56 ods. 2, 3 Tr. zák., na peňažný trest 1.500,- (slovom:
jedentisícpäťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., súd obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol
byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (slovom: tri) mesiace. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal na obžalovaného obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Trenčín vydal dňa 04.12.2024 trestný rozkaz č. k. 5T/93/2024 – 73, ktorý nenadobudol
právoplatnosť, nakoľko obžalovaný podal voči trestnému rozkazu odpor.

Obžalovaný sa v prípravnom konaní ku skutku, ktorý je mu kladený za vinu doznal. Po poučení urobil

na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je
vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím

o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a
zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne
uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.

Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku, ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku
5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa
nevykonáavykonáibadôkazysúvisiacesnepriznanýmskutkom,výrokomotreste,náhradeškodyalebo
ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej

trestnej činnosti.

Keďže obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný, na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c),
d), f) g) a h) Trestného poriadku odpovedal „áno“ a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia, a teda boli
splnené všetky podmienky k tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, tento jeho vyhlásenie prijal a

zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná
a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového
stavu, nakoľko tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním obžalovaného, resp. jeho vyhlásením.

Po právnej stránke potom súd jeho konanie kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona, teda že inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť
uloženú mu podľa zákona.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, oboznámením správ na obžalovaného, odpisu

registra trestov, registra priestupkov, oboznámením evidenčnej karty vodiča a nároku na náhradu škody,
pričom na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.02.2025 uviedol, že má 8 alebo 10 áut, ktoré
sú firemné a sú písané na jeho meno, a keď je nejaký priestupok napr. za parkovanie, tieto sú vedené

v evidencii na jeho meno ako majiteľa firmy, a preto je v evidencii tých 8 priestupkov. Za 42 rokov, kedy
šoféruje, dostal pokutu iba raz pred 20 rokmi a to za prekročenie rýchlosti, nikdy nemal žiadnu haváriu.
Chodí opatrne a dennodenne využíva motorové vozidlo či už na osobné účely ako aj na pracovné účely.
Nevie si predstaviť, že by prišiel o vodičský preukaz, nakoľko hoci jeho manželka má vodičský preukaz,
táto nešoféruje. Obžalovaný sa stará aj o chod domácnosti a v prípade potreby aj o vnúčatá.

Z odpisu registra trestov obžalovaného zo dňa 17.02.2025 vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne
trestaný.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 17.02.2025 bolo zistené, že od

29.08.2022 je na obžalovaného vedených 7 priestupkov týkajúcich sa najmä priestupkov protibezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré boli riešené prostredníctvom napomenutia a blokových
pokút do výšky max. 50 eur.

Z evidenčnej karty vodiča bolo zistené, že obžalovaný má vodičské oprávnenie od 02.06.1983, z
evidenčnej karty vyplýva, že obžalovanému bolo spolu uložených 7 blokových pokút prevažne za
rýchlosť jazdy vo výške od 50 eur do 150 eur za obdobie od 17.11.2009 až do 29.08.2022.

Z dožiadania, pripojenia sa k trestnému konaniu od Sociálnej poisťovne zo dňa 15.10.2024 je zrejmé,

že poškodenej bolo zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín vyplatené nemocenské vo výške
906 eur a Sociálna poisťovňa sa pripojila ako poškodená strana k trestnému konaniu a navrhla, aby
v prípade odsudzujúceho rozsudku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu, ktorá jej
vznikla v dôsledku výplaty sociálnych dávok.

Z listu Union poisťovňa zo dňa 25.11.2024 bolo zistené, že táto poškodenej oznámila, že zlikvidovala

nahlásenú škodovú udalosť zo dňa 31.07.2024 a vyplatila jej poistné plnenie vo výške 3 487,01 eur.

Z oznámenia o poistnom plnení od Union poisťovne zo dňa 29.11.2024 vyplýva, že poisťovňa uhradila
Sociálnej poisťovni, pobočke Trenčín sumu 906 eur ako náhradu za vyplatenie nemocenských dávok
poškodenej za obdobie od 11.08.2024 do 15.09.2024.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 veta prvá Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona, peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 3 000 000 eur

páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný
trest uložiť, ak ho ukladá za prečin alebo zločin, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, a ak vzhľadom
na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť nápravy nepodmienečný trest odňatia slobody neukladá.

Podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona, ako samostatný trest môže byť peňažný trest uložený, ak vzhľadom
na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je
pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnejprevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti
– potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými

prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou
a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného
k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných
potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a

spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným
členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,
varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky
sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie
k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných

členov spoločnosti.

Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti)
trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť
trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa, možnosti jeho nápravy ale taktiež následky spôsobené

trestným činom. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin )pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa
konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy
budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich

spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia
možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred
spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov

a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, správanie po spáchaní trestného činu,

ospravedlnenie, priznanie a oľutovanie, osobné pomery a starostlivosť o domácnosť a rodinných
príslušníkov, pracovnú vyťaženosť a s prihliadnutím na doterajší život obžalovaného (nikdy sa nedopustil
trestného činu) dospel k záveru, že na jeho nápravu a ochranu spoločnosti nie je nevyhnutné ukladať mu
trest odňatia slobody, ale zákonom sledovaný účel trestu bude zabezpečený aj alternatívnym trestom, a
to peňažným trestom. Súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že náhrada škody, ktorá bola v konaní uplatnená

zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín vo výške 906 eur, bola počas konania uhradená a to
poisťovňou obžalovaného. Súd vzhľadom na spôsobený následok uložil obžalovanému peňažný trest
vo výške 1 500 eur, pričom zároveň súd obžalovanému neuložil trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá.

Súd dodáva, že vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa dopustil spáchania trestného činu v súvislosti
s vedením motorového vozidla, súd neopomenul ani ustanovenie § 61 Trestného zákona upravujúce
trest zákazu činnosti a preto skúmal či u obžalovaného je potrebné ukladať popri podmienečnom treste
odňatia slobody aj tento trest. V zmysle § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže
súd uložiť, ale nemusí, a to v prípadoch, v ktorých sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s

touto činnosťou, na rozdiel od ustanovení, kde je uloženie trestu zákazu činnosti obligatórne. Ukladanie
trestu zákazu činnosti je tak v zmysle § 61 ods. 2 Trestného zákona fakultatívnou možnosťou zo strany
súdu. Súd by mal pritom zvažovať, či okrem iného aj vzhľadom na okolnosti spáchania trestného činu,
spôsob jeho spáchania a jeho následky, osobu obžalovaného a jeho predchádzajúci život je uloženie
tohto trestu nevyhnutné s ohľadom na zásadu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie, pričom

obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. V tomto prípade súd dospel k záveru, že okrem
argumentácie uvedenej v predchádzajúcej časti odôvodnenia, na ktorú súd odkazuje, aj prirozhodovaní o treste zákazu činnosti, uloženie peňažného trestu bez trestu zákazu činnosti dostatočne
napĺňa účel trestu z pohľadu ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň takéto rozhodnutie
je i v súlade s ustanovením § 34 ods. 3 Trestného zákona (zásadou personality trestu), kedy trest má

postihovať páchateľa tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Súd
v tomto smere zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, vodičské oprávnenie
mu nebolo nikdy odobraté, za obdobie od získania vodičského oprávnenia (v roku 1983, t. j. 42 rokov)
bolo u neho zaznamenaných pár priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (väčšinou
išlo o pokuty za parkovanie, prekročenie rýchlosti) riešených blokovo s maximálnou výškou pokuty 150

eur. Zároveň súd prihliadol na to, že sa stará o chod domácnosti a vodičské oprávnenie nevyhnutne
využíva aj pri svojej podnikateľskej činnosti. Obžalovaný zároveň využíva vodičské oprávnenie aj pri
návštevách lekárov (nakoľko je diabetik). Pokiaľ ide o skutočnosť, že manželka obžalovaného disponuje
vodičským oprávnením, avšak táto ho nevyužíva a nešoféruje. Podľa názoru súdu by potom uloženie
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá obžalovanému malo negatívne následky pre jeho rodinu
(manželku, vnúčatá) a podnikanie, čo rozhodne nie je záujmom spoločnosti a tento ďalší trest (okrem

peňažného trestu) by už neprimerane zasahoval rodinu a podnikanie obžalovaného. S prihliadnutím
aj na predchádzajúcu disciplinovanosť obžalovaného pri vedení motorového vozidla, nie je ukladanie
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá nevyhnutné pre zabezpečenia ochrany spoločnosti a
nápravy obžalovaného.

Je potrebné tiež poukázať na okolnosti spáchania skutku, najmä skutočnosť, že obžalovaný neprekročil
maximálnu povolenú rýchlosť na danom úseku, nebolo u neho zistené požitie alkoholu. Nejednalo
sa tak o žiadny prípad bezohľadnej rizikovej jazdy, ale oneskorenú reakciu obžalovaného. Uloženie
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidla by bolo v tomto konkrétnom prípade s prihliadnutím aj
k priznaniu sa a oľutovaniu trestného činu obžalovaným v rozpore so zásadami pre ukladanie trestov,

najmä personality trestu uvedenou v § 34 ods. 3 Trestného zákona, nakoľko by nielen výrazným
ale aj neprimeraným spôsobom zasiahol rodinu a podnikanie obžalovaného. Z uvedených dôvodov
súd obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá neukladal. S prihliadnutím na uvedené,
súd mal za to, že uložený peňažný trest u obžalovaného bude napĺňať nielen znaky zákonnosti, ale
aj spravodlivosti a individualizácie trestu a zároveň bude plniť funkciu individuálnej ako aj generálnej

prevencie a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Zároveň súd pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, uložil obžalovanému
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace.

Nakoľko uplatnená škoda zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín bola v konaní v plnom rozsahu
uhradená zo zákonného zmluvného poistenia obžalovaného, súd o náhrade škody nerozhodoval.

Nazákladetýchtoskutočnostípotomsúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n áo s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.