Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 36Csp/127/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123212670
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7123212670.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,

a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.
r. o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX,
bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpený Občianske združenie Centrum správnej pomoci, Tomášikova
3, 040 01 Košice, IČO: 51 847 124, o zaplatenie 8.448,5 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 878,13 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 878,13 EUR od 17. 8. 2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou došlo tunajšiemu súdu dňa 24.7.2023 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
8,448,5 EUR a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 30.12.2020 do zaplatenia a
náhrady trov konania.
2.Žalobuodôvodniltým,žežalobcajeprávnymnástupcomspoločnostiConsumerFinanceHolding,a.s.,
Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB,

a.s.. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 16.4.2018 zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na
základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 10.000 EUR. Žalovaný sa predmetnú
pôžičku zaviazal splácať v pravidelných 96 mesačných splátkach v sume 167,92 EUR do celkovej sumy
pôžičky vo výške 16.120,32 EUR. Z vyššie uvedenej zmluvy žalovaný uhradil sumu 4.659,82 EUR.
Poukazujúc na § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka dôvodil, že vzhľadom k tomu, že žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j.
v súlade so zmluvou a zmluvnými podmienkami, žalobca listom zo dňa 29. 10. 2020 - predžalobná

upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ani v dodatočne
poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, žalobca využil svoje oprávnenie a dňa 19.12.2020 úver
zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 24. 12. 2020. Uviedol, že celkový dlh žalovaného
ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 8.448,5 EUR, pričom ku dňu podania žaloby mal žalovaný
uhradiť sumu 13.108,32 EUR, uhradil sumu 4.659,82 EUR, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého
finančného plnenia a rozdiel medzi týmito sumami činí dlžnú sumu. Zároveň si uplatnil aj príslušenstvo
- úroky z omeškania a to od 6-teho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti.

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku spolu so žalobou doručil notársku zápisnicu N 3283/2017,
NZ 54215/2017 NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017, z ktorej vyplýva, že žalobca je nástupníckou
spoločnosťou po zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., zmluvu o spotrebiteľskom
úvere Quatro pôžička uzavretú medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.4.2018, spotrebiteľskúrozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu dňa 16.4.2018, štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere, informáciu o RPMN a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver,
informácie v zmysle zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, obchodné podmienky na

poskytovanie spotrebiteľských úverov - Quatro pôžičky podpísané žalovaným dňa 16.4.2018, príkaz
na úhradu zo dňa 16.4.2018, predžalobná upomienka zo dňa 29. 10. 2020 adresovaná žalobcom
žalovanému,dôkazodoručenípredžalobnejupomienkyprevzatejžalovanýmdňa5.11.2020,oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.12.2020 adresovaný žalobcom žalovanému, prehľad
splátok a úhrad.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 1.9.2023, v ktorom uviedol, že
neuznáva pohľadávku žalobcu, čo do dôvodu a výšky majúc za to, že žaloba je nedôvodná a
neopodstatnená. Poprel tvrdenia žalobcu, že celková výška jeho dlhu voči žalobcovi je 8.448,50 EUR s
príslušenstvom a mal za to, že predmetná zmluva na podklade, ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok,
neobsahuje, resp. obsahuje nesprávne uvedené povinné náležitosti zmluvy a veriteľ nepreukázal, že pri

poskytnutí spotrebiteľského úveru postupoval s odbornou starostlivosťou, čo spôsobuje bezúročnosť a
bezpoplatkovosť predmetného úveru. Tvrdil, že nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, keďže žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že predčasnú splatnosť úveru vyhlásil a že
sa o tom žalovaný dozvedel, resp. že sa oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru mohlo
dostať alebo sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného v zmysle ustanovení § 45 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, poukazujúc aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 36/2020 zo dňa 15.12.2020.
Mal za to, že žalobca nepreukázal, že úkon vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bol žalobcom
uskutočnený v súlade s § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a mal tiež za to, že účinky vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, ako jednostranného právneho úkonu môžu nastať najskôr doručením
oznámenia o tejto skutočnosti dlžníkovi, avšak žalobca doposiaľ uvedené nepreukázal, že žalovaný sa

objektívne mal možnosť oboznámiť s prejavom vôle žalobcu, pričom dôkazné bremeno v tomto smere
zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je, aby sa určitá ním tvrdená skutočnosť rozhodná podľa hmotného
práva v konaní preukázala. Uviedol, že z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že doručoval, resp. doručil
žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, je potrebné ho považovať za neplatné pre rozpor
so zákonom, a keďže nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, úver ďalej beží, žaloba žalobcu bola

z toho dôvodu podaná predčasne, pretože konečná splatnosť predmetného úveru nastane až dňom
20.4.2026. Ďalej namietal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka výšky poskytnutého
úveru v zmysle predloženej zmluvy, majúc za to, že uzavretá úverová zmluva nespĺňa zákonom
požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úverov, keďže zo žalobcom
predložených dôkazov vyplýva, že v zmysle článku III. predmetnej úverovej zmluvy celková výška úveru

je 10.000 EUR, v zmysle článku V. poskytnutie pôžičky bolo vykonané prevodom na účet žalovaného
a v zmysle článku IX. bod 3 banka poskytne klientovi úver najneskôr v posledný kalendárny mesiac,
ktorý predchádza mesiacu, v ktorom bude splatná prvá splátka úveru, avšak veriteľ zmysle doloženého
príkazu na úhradu žalovanému previedol na ním udaný osobný účet len sumu 5.537,95 EUR, teda
nie sumu 10.000 EUR. Dôvodil, že predmetná úverová zmluva neobsahuje za akých podmienok má

byť vyčerpaná zostávajúca časť úveru, prečo nebol vyčerpaný, resp. prevedený na účet celý objem
dohodnutého úveru, čo mal žalovaný splniť, aby sa tak stalo. Majúc za to, že celková výška úveru
uvedená v zmluve je iná ako preukázateľne poskytnutá žalovanému a nie sú uvedené ďalšie podmienky
poskytnutia celej dohodnutej sumy úveru, uvedené spôsobuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1
písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Tiež

mal za to, že žalobca nepreukázal, aby pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy posúdil s odbornou
starostlivosťou jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver, mal za to, že žalobca nepreukázal a teda
neuniesol dôkazné bremeno, že si splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 7 a nasledujúcich zákona
o spotrebiteľských úverov, a to, že pri poskytovaní predmetného spotrebiteľského úveru postupoval s
odbornou starostlivosťou a dostatočne posúdil jeho schopnosť ako spotrebiteľa splácať predmetný úver.

Poukazujúc na článok 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS dôvodil, že žalobca hrubo porušil svoje
povinnosti ako veriteľ týkajúce sa odbornej starostlivosti a porušenie povinnosti, resp. hrubé porušenie
povinností veriteľa s odbornou starostlivosťou skúmať bonitu spotrebiteľa má za následok okrem
bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o úvere aj to, že veriteľ nie je oprávnený požadovať

jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. Navrhol súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako
zjavenie nedôvodnú.
5. K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca písomným podaním zo dňa 27. 9. 2023 tvrdiac,
že spotrebiteľská zmluva je platná, zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, bolisplnené základné zákonné predpoklady pre platnosť právneho úkonu. Tvrdil, že žalovaný k podpisu
zmluvy nebol žiadnym spôsobom nútený a túto nepodpísal pod nátlakom, s parametrami zmluvy bolo
riadne oboznámený a tieto boli konkretizované vo forme zmluvných podmienok s ktorými bol tiež

žalovaný riadne oboznámený. Dodal, že o skutočnosti, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy svedčia
aj čiastkové úhrady žalovaného. Uviedol, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom
žalovanýakožiadateľvžiadostiuviedolpriemernýčistýmesačnýpríjemvovýške852EURatentopríjem
bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne, uviedol, že je ženatý, že nemá žiadne nezaopatrené dieťa
a že nemá žiadne mesačné finančné výdavky. Pre zistenie skutočných finančných nákladov žalovaného

bol žalobcom vykonaný dopyt do registra SRBI zo dňa 16.4.2018, ktorým boli zistené skutočné mesačné
finančné náklady v registri vo výške 286 EUR, pričom životné minimum v tom čase bolo vo výške
199,48 EUR a zákonná rezerva tak predstavovala sumu 97,88 EUR. Žalobca vychádzal z príjmu -
výdavkov v sume 268,64 EUR a keďže výsledkom porovnania príjmov a výdavkov je suma vyššia ako je
výškapožadovanejsplátky(167,92EUR),žiadosťžalovanéhooposkytnutiespotrebiteľskéhoúverubola
schválená. Vo vzťahu k otázke vyhlásenia okamžitej splatnosti dlhu žalobca uviedol, že dodržal všetky

zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle
článku 14 bod 14.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej
90 dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovanému. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
dlhu bolo žalovanému zasielané len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému
adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia

dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Dodal, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť
najneskôr doručením podanej žaloby. Tvrdil, že predmetná listina má však len deklaratórny charakter a
jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom.
6. Žalobca súdu predložil listinné dôkazy, ktorým preukazoval skúmanie tzv. bonity žalovaného, a to jeho
úverové zaťaženie, resp. výpisy z registra klientskych informácií týkajúcich sa zmluvných vzťahov.

7. Žalobca písomným podaním zo dňa 3.10.2023 doplnil predchádzajúce vyjadrenie o skutočnosť, že
je nesporné, že v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.4.2018 bol poskytnutý
žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 10.000 EUR, pričom suma 5.537,95 EUR bola žalovanému
vyplatená na jeho účet a rozdiel vo výške 4.462,05 EUR, t.j. rozdiel medzi sumou 10.000 EUR a

sumou, ktorá bola žalovanému vyplatená na účet, tento bol použitý na konsolidovanie zmluvy pod číslom
6270249, pričom doložil prehľad splátok a úhrad k predmetnej zmluve poukazujúc na dátum 16.4.2018,
v ktorý deň došlo k pripísaniu finančných prostriedkov na danej zmluve vo výške 4.462,05 EUR.

8.Žalovanýpísomnýmpodanímzodňa14.11.2023doplnil,ževeriteľjepriposúdeníúverovejschopnosti

klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj
skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať, pričom dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer
medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení
bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Zotrval na tvrdení,

že veriteľ v jeho prípade nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže nemal žiadne informácie o jeho
pravidelných mesačných výdavkov, ktoré ho ako veriteľa ani nezaujímali. Nezohľadnil ani napr. jeho
vek (v čase poskytnutia predmetného úveru mal 66 rokov) a ani jeho ďalšie výdavky súvisiace s
jeho zdravotným stavom. Zotrval na námietke týkajúcej sa neplatnosti zosplatnenia úveru, majúc
za to, že k naplneniu predpokladov predvídaných § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je

potrebné realizovať dva právne úkony, z ktorých navyše druhý v poradí musí byť vykonaný v lehote
do splatnosti najbližšej splatnej splátky, čo sa však prejednávanom spore nestalo. K tvrdeniu žalobcu,
ktorým mal preukazovať vyplatenie sumy 4.462,05 EUR, ako rozdiel reálne vyplatenej sumy z úveru
na účet žalovaného a dohodnutej sumy úveru v úverovej zmluvy uviedol, že žalobca nepredložil žiaden
relevantný dôkaz, ktorým by toto svoje tvrdenie preukázal, keďže jednak listina - prehľad splátok a

úhrad kvázi konsolidovaného úveru je len interným dokladom žalobcu, nie je verejnou listinou a taktiež
vo výpise z úverového registra, ktorý mal vyhotovený a veriteľ mal doňho nahliadnuť pred samotným
poskytnutím predmetného úveru, sa žiaden úver žalovaného s parametrami ako ho uvádza žalobca a
ktorý mal byť vyplatený poskytnutým úverom nenachádza. Zotrval na tvrdení, že žalobca mu neposkytol
v zmysle zmluvy celú dohodnutú sumu úveru na jeho účet, v zmluve neuviedol za akých podmienok má

byť vyčerpaná zostávajúca časť úveru, ktorá žalovanému na jeho účet v zmysle zmluvy preukázateľne
nebola poskytnutá, z akého dôvodu nebol poskytnutý na jeho účet celý objem dohodnutého úveru a za
akých podmienok a na aký účet mal byť prevedený zvyšok finančných prostriedkov a preto je potrebnépredmetnú zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov poukazujúc na § 9 ods. 2 písm. g) v
nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.
9. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 15.1.2025 potvrdil, že oznámenie o vyhlásení okamžitej

splatnosti úveru žalovanému doručoval obyčajnou poštou, pretože pred zosplatnením bola žalovanému
adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol upozornený na možnosť zosplatnenia v prípade
neuhradenia splátok. Dodal, že žalobca k dátumu zosplatnenia z predpísaných 31 splátok evidoval
úhradu 27 splátky, teda do omeškania sa dostal s 28 splátkou ako prvou v celosti neuhradenou splatnou
dňa 20.8.2020. Predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 6270249 uzavretou medzi stranami sporu

a prehľad splátok a úhrad k tejto zmluve, ktorými dôkazmi preukazoval zaslanie sumy 4.462,05 EUR.

10.Súdposúdilpodstatnéskutkovétvrdeniastránsporu,právneargumentystránsporuazapreukázané
považuje nasledovné skutočnosti: dňa 16.4.2018 bola medzi VÚB, a.s. v postavení veriteľa a žalovaným
v postavení dlžníka uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere Quatro pôžičky, v zmysle ktorej sa
žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver v celkovej výške 10.000 EUR pri fixnej úrokovej sadzbe

vo výške 13,90 %, pri hodnote odplaty 13,90 %, hodnote RPMN 13,90 %, priemernej hodnote RPMN
8,58 %, pri najvyššej prípustnej výške odplaty 17,50 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vypočítané na
sumu 6.120,32 EUR, celkovú čiastku, ktorú mal žalovaný zaplatiť činila sumu 16.120,32 EUR. Žalovaný
sa v zmysle zmluvy zaviazal predmetný úver splácať v pravidelnými mesačných splátkach v počte 96 v
sume 167,92 EUR, so splatnosťou prvej splátky ku dňu 20.5.2018, so splatnosťou každej ďalšej splátky

vždy k 20. dňu v mesiaci a s termínom konečnej splatnosti ku dňu 20.4.2026. Žalobca ako veriteľ mal
žalovanému predmetný úver poskytnúť prevodom na jeho účet určený v zmluve. Súčasťou zmluvy je aj
splátkový kalendár. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili aj obchodné podmienky veriteľa a cenník. Tiež
nebolo sporné, že žalovaný obchodné podmienky na poskytovanie spotrebiteľských úverov - Quatro
pôžičky prijal a bol s nimi oboznámený, o čom svedčí jeho podpis zo dňa 16.4.2018. Bolo nesporné, že

žalobca na účet žalovaného uvedený v spotrebiteľskej zmluve B. XX XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX
dňa 16.4.2018 pod variabilným symbolom 1820007133 previedol zo zmluvou garantovanej výšky úveru
10.000 EUR sumu 5.537,95 EUR. Tiež bolo nesporné, že žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa
29.10.2020 oznámil žalovanému, že zo zmluvy evidenčného čísla 6274588 uzatvorenej dňa 16.4.2018
eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 490,77 EUR s upozornením, že ak do 5.12.2020

nedôjde k úhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Je tiež nesporné, že predmetná výzva bola
žalovaným prevzatá dňa 5.11.2020. Listom zo dňa 24.12.2020 žalobca úver zosplatňuje s celkovou
dlžnou čiastkou v sume 8.549,61 EUR. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný na úverovú
zmluvu uhradil splátky v celkovej výške 4.659,82 EUR a tiež vyplýva, že ku dňu 19.12.2020 došlo k
zosplatneniu úveru v celkovej výške 8.561,49 EUR.

11. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.),
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,
podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
14. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa ust. § 2 písm. g), h), i), j), k), l) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie g)
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladovpatria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského

úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou
mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského
úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe
uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského

úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v
zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac
úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o
spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak
v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru,
úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré

sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta
dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru
maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
17. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa,

ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu

alebosťažnosť,d)meno,priezvisko,dátumnarodenia,rodnéčísloaadresutrvaléhopobytuspotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského

úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o
spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme
odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom
úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index
alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a
súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie
istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu,
ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné
poplatkyprineplnenízmluvyospotrebiteľskomúvere,q)upozornenietýkajúcesanásledkovnesplácaniaspotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených
spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky
ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom

splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu

a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y)
názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery

nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje
slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

19. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až l), s), z) a aa),

20. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa ust. § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

22. Podľa ust. § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

23. Podľa ust. § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

26. Podľa ust. § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky.

27. Súd vzhľadom na viaceré námietky žalovaného vznesené v rámci procesnej obrany zaujíma
nasledovné stanovisko:28. Žalovaný tvrdil, že žalobca mu neposkytol v zmysle zmluvy celú dohodnutú sumu úveru na jeho účet,
v zmluve neuviedol za akých podmienok má byť vyčerpaná zostávajúca časť úveru, ktorá mu na jeho
účet v zmysle zmluvy preukázateľne nebola poskytnutá, nepreukázal a v žalobe ani netvrdil z akého

dôvodu nebol poskytnutý na jeho účet celý objem dohodnutého úveru a tiež v zmluve nie je ani zmienka o
tom, na aký účet mal byť prevedený zvyšok finančných prostriedkov. Preto mal za to, že predmetný úver
je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkov poukazujúc na § 9 ods. 2 písm. g) v nadväznosti
na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z..

29. Súd po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy dospel k záveru, že vyššie uvedená obrana žalovaného
je v celom rozsahu dôvodná. Súd dospel k záveru, že zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne
uvedená celková výška úveru 10.000 EUR, pričom z listinných dôkazov doložených žalobcom vyplýva,
ženaúčetžalovanéhouvedenývzmluvebolapreukázateľnezdohodnutéhoúveruvovýške10.000EUR
poskytnutálenčasťtohtoúveruatovsume5.537,95EUR,očomsvedčídôkaz-príkaznaúhraduzodňa
16.4.2018, pričom táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Žalobca tvrdí, že zvyšok úveru, t.j. nad

sumu 5.537,95 EUR, ktorá suma nepochybne bola prevedená na účet žalovaného, teda suma 4.462,05
EUR, bola použitá na splatenie iného úveru, ktorý uzavrel žalovaný so žalobcom dňa 6.12.2017, č.
zmluvy 6270249/1720036366 a predložil dôkaz, z ktorého vyplýva, že dňa 16.4.2018 v prospech vyššie
uvedenej zmluvy bola suma 4.462,05 EUR pripísaná ako úhrada.

30. Súd je toho názoru, že táto suma nečiní dlh zo zmluvy číslo XXXXXXX/XXXXXXXXXX uzavretej
medzi stranami sporu dňa 16.4.2018. Navyše spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa
16.4.2018 neobsahuje žiadne zmluvné dojednanie, ktoré by upravovalo, že sumou 4.462,05 EUR dôjde
k splateniu, resp. konsolidovaniu iného úveru, na čo správne poukazoval aj žalovaný.

31. Pokiaľ žalobca sumu 4.462,05 EUR previedol v prospech inej zmluvy, resp. tak ako on tvrdil, že
došlo ku konsolidácii iného úveru, ktorý mal žalovaný uzavretý so žalobcom, konal tak bez akéhokoľvek
právneho dôvodu, keďže zmluva zo dňa 16.4.2018 neobsahovala žiadne zmluvné dojednanie ohľadom
použitia tejto vyššie uvedenej sumy na konsolidovanie iného úveru, teda neobsahovala žiadne
podmienky, neuvádzala za akých podmienok má byť vyčerpaná zostávajúca časť úveru, ktorá

žalovanému na jeho účet v zmysle zmluvy preukázateľne nebola poskytnutá.

32. Preto obrana žalovaného vo vzťahu k vyššie uvedenej problematike alebo spornej otázke je v celom
rozsahudôvodnáasúdsavcelomrozsahustotožňujesoskutkovýmitvrdeniamižalovanéhoatiežmáza
to, že v preskúmavanej spotrebiteľskej zmluve nie sú uvedené jasne, určito a zrozumiteľne podmienky

upravujúce čerpanie úveru, pretože táto zmluva neobsahuje žiadne také zmluvné ustanovenie, ktoré by
upravovalo za akých podmienok má byť vyčerpaná zostávajúca časť úveru, neobsahuje také zmluvné
ustanovenie, ktoré by upravovalo podmienky a číslo účtu, na ktorý by mal byť prevedený zvyšok
finančných prostriedkov.

33. V zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu
menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Pojem celková výška úveru je
potrebné vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru označuje celkovú sumu, ktorá bola daná k
dispozícii spotrebiteľovi, čo na strane druhej vylučuje také sumy, ktoré si veriteľ úveru napr. účtuje

na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú spotrebiteľovi reálne vyplatené,
prípadne jedná sa o sumy, ktoré spotrebiteľovi nie sú poukázané na jeho účet uvedený v zmluve. Aby
bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúce z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve nielen formálne, ale zároveň musia
byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa

účel sledovaný právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorými je úplné informovanie spotrebiteľa
o podmienkach, v tomto prípade, úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany. Jednou
z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške úveru, ktorého definíciu podáva
ustanovenie § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.. Spotrebiteľ na základe správne v zmluve uvedených
informácií o výške skutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho

záväzku, o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú má povahu jeho
záväzok z hľadiska nákladov s ním spojených. Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úverov, pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákonstriktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bezpoplatkov (§ 11
ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch).

34. Žalobca tak síce formálne poskytol žalovanému finančné prostriedky v sume 10.000 EUR, avšak v
dôsledku veriteľom uskutočneného prevodu finančnej čiastky vo výške 4.462,05 EUR v prospech inej
úverovej zmluvy, žalovaný s týmito finančnými prostriedkami nemohol disponovať a v skutočnosti mu
bola ako úver poskytnutá suma nižšia, než bola deklarovaná v zmluve o úvere.

35. Súd prijíma záver, že úverová zmluva neobsahuje správne údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona
o ochrane spotrebiteľa a preto je potrebné uplatniť sankciu za porušenie tejto povinnosti v zmysle § 11
ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že aj keď
v zmluve bola uvedená výška úveru 10.000 EUR, v skutočnosti žalovanému bola poskytnutá len suma
5.537,95 EUR a zvyšnou sumou 4.462,05 EUR bola vykonaná konsolidácia iného úveru. Ak teda bol
v zmluve dohodnutý úver 10.000 EUR, mala byť žalovanému poskytnutá celá táto suma. Tak ako súd

vyššie uviedol v zmluve nie sú žiadne zmluvné dojednania, ktoré by upravovali, že sumou 4.462,05 EUR
dôjde k splateniu iného úveru.

36. Keďže zmluva nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy sankciou je, že úver je bezúročný
a bezpoplatkový, pričom strany sú povinné vrátiť si to, čo si navzájom plnili. Súd zdieľa názor, že na to,

aby sa úver považoval za bezúročný a bezpoplatkov je postačujúca absencia, čo i len jednej z náležitostí
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu sa súd
už ostatnými povinnými obsahovými náležitosťami nezaoberal.

37. V danom prípade má žalobca nárok na zaplatenie rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru v sume

5.537,95 EUR a zaplatenými splátkami žalovaným vo výške 4.659,82 EUR, a teda žalobca má nárok na
zaplatenie sumy 878,13 EUR na istine, na zaplatenie ktorej súd žalovaného aj zaviazal.

38. Žalovaný mal zato, že žalobca nepreukázal, aby pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy posúdil s
odbornou starostlivosťou jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver, mal za to, že žalobca nepreukázal

a teda neuniesol dôkazné bremeno, že si splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 7 a nasledujúcich
zákona o spotrebiteľských úverov, a to, že pri poskytovaní predmetného spotrebiteľského úveru
postupoval s odbornou starostlivosťou a dostatočne posúdil jeho schopnosť ako spotrebiteľa splácať
predmetný úver. Poukazujúc na článok 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS dôvodil, že žalobca

hrubo porušil svoje povinnosti ako veriteľ týkajúce sa odbornej starostlivosti a porušenie povinnosti,
resp. hrubé porušenie povinností veriteľa s odbornou starostlivosťou skúmať bonitu spotrebiteľa má
za následok okrem bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o úvere aj to, že veriteľ nie je
oprávnený požadovať jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. Tvrdil, že veriteľ je pri posúdení
úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta najmä jeho príjmy

a výdavky, tak aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s
vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať, pričom dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený
na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po
vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Zotrval
na tvrdení, že veriteľ v jeho prípade nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže nemal žiadne informácie

o jeho pravidelných mesačných výdavkov, ktoré ho ako veriteľa ani nezaujímali. Nezohľadnil ani napr.
jeho vek (v čase poskytnutia predmetného úveru mal 66 rokov) a ani jeho ďalšie výdavky súvisiace s
jeho zdravotným stavom.

39. Žalobca k posúdeniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver uviedol, že žalovaný ako

žiadateľ v žiadosti uviedol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 852 EUR a tento príjem bol overený
dopytom do Sociálnej poisťovne, uviedol, že je ženatý, že nemá žiadne nezaopatrené dieťa a že nemá
žiadne mesačné finančné výdavky. Uviedol, že pre zistenie skutočných finančných nákladov žalovaného
bol žalobcom vykonaný dopyt do registra SRBI zo dňa 16.4.2018, ktorým boli zistené skutočné mesačné
finančné náklady v registri vo výške 286 EUR, pričom životné minimum v tom čase bolo vo výške

199,48 EUR a zákonná rezerva tak predstavovala sumu 97,88 EUR. Žalobca vychádzal z príjmu -
výdavkov v sume 268,64 EUR a keďže výsledkom porovnania príjmov a výdavkov je suma vyššia ako
je výška požadovanej splátky (167,92 EUR), žiadosť žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru
bola schválená.40. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

41. Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na

jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

42. Podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely poskytovania spotrebiteľských

úverov poskytovať údaje o spotrebiteľských úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov
o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "register"); to neplatí pre údaje o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, ktoré nie sú spotrebiteľskými úvermi, ktoré poskytuje veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky.

43. Podľa ust. § 7 ods,. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky1 sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať
údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

44. Podľa ust. § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

45. Podľa ust. § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom

na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

46. Podľa ust. § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

47. Podľa ust. § 7 ods. 21 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky
podľa odseku 20 písm. a).

48. Podľa ust. § 7 ods. 23zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
bankaapobočkazahraničnejbankymôžuposkytnúťspotrebiteľskýúverspotrebiteľovi,lenakspotrebiteľ
spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

49. Podľa ust. § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa
použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné,
primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životnýchpotrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch
spotrebiteľaaďalšieinformácieofinančnejaekonomickejsituáciispotrebiteľa.Informácieopríjmepodľa
prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo

externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných
potriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosť,jenevyhnutnéposudzovať
s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa.

50. Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj

porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

51. Účelom povinnosti zakotvenej v ustanovení § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je, aby neboli
poskytované úvery osobám, u ktorých existuje predpoklad, že nebudú schopné úver splácať. Aby veriteľ
predchádzal uvedenému, musí overenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver vykonať riadne, nielen

formálne, t. j. musí údaje potrebné pre overovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
riadne zistiť a preveriť zo zdrojov nezávislých od spotrebiteľa - napr. prostredníctvom výplatných pások,
výpisov z účtu, šekov týkajúcich sa úhrad mesačných nákladov a pod.. Spoľahnutie sa na údaj o
príjme alebo o výdavkoch spotrebiteľa poskytnutý spotrebiteľom bez jeho akéhokoľvek preverenia zo
strany veriteľa nemožno považovať za vynaloženie odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Skutočnosť, že práve veriteľ je tou osobou, ktorá nesie
zodpovednosť za plnenie si povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver potvrdzujú aj ustanovenia § 7 ods. 1, 4, 17 písm. b) a ods. 27 zákona
č. 129/2010 Z. z.. Z týchto je jednoznačne zrejmé, že práve veriteľ je tou osobou, ktorá je povinná
preduzatvorenímzmluvyospotrebiteľskomúvereposúdiťschopnosťspotrebiteľasplácaťspotrebiteľský

úver, teda zisťovať a preverovať, okrem iných údajov, aj údaje o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa.
Za riadne overenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver zodpovedá v každom prípade veriteľ, a to
bez ohľadu na to, či samotné činnosti smerujúce k overeniu vykonávajú jeho zamestnanci alebo
finanční sprostredkovatelia alebo dokonca prípadné ďalšie osoby, ktoré by v rámci outsourcingu služieb
vykonávali overovanie pre veriteľa.

52. Uzákonením tejto povinnosti (§ 7 ods. 1 citovaného zákona) ako aj zavedením sankcie za jej
porušenie (§ 11 ods. 2 citovaného zákona) bol do právneho poriadku SR implementovaný čl. 8 ods. 1, 2
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008, podľa ktorého "Členské štáty
zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe

14CoCsp/23/2021 3 dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade
potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú
veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy,
si môžu túto povinnosť zachovať." Výklad ust. § 7 ods. 1, v spojení s ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. musí zodpovedať výkladu ust. § 8 ods. 1 smernice a musí sa uskutočňovať s ohľadom na cieľ a

účel smernice (viď rozsudok SD EÚ vo veci C-565/12, bod 54 odôvodnenia, rozsudok SD EÚ vo veci
C- 351/12, bod.44).

53. Bonita klienta je ukazovateľ, ktorý vyjadruje schopnosť klienta splácať úver. Veriteľ, banka posudzuje
bonitu pri každej žiadosti o úver. Ide o hodnotenie, ktoré zohľadňuje napríklad informácie o výške

príjmu, výške výdavkov, odpočítateľné položky (životné minimum), sumu, ktorá klientovi ostáva po
odpočítaní výdavkov. Bonita klienta predstavuje komplexné hodnotenie jeho schopnosti riadne a včas
splácať úver. Je to kľúčový ukazovateľ, ktorý veritelia, banky analyzujú pri posudzovaní žiadosti o
úver. Súčasťou bonity je výpočet disponibilného príjmu a posúdenie zadlženosti klienta prostredníctvom
regulovaných ukazovateľov. Disponibilný príjem je suma, ktorú klient reálne môže využiť na splácanie

úveru. Tento príjem zahŕňa mzdu a iné príjmy po odpočítaní daní a povinných odvodov. Teda bonita
klienta predstavuje najdôležitejší parameter, ktorý rozhoduje o tom, či vám bude úver poskytnutý. Príjmy
hrajú podstatnú rolu, ale nie sú to jediné, na čo sa veritelia, banky pri hodnotení klientov zameriavajú.
Existujú ďalšie ukazovatele, ktoré rozhodujú o bonite. Posudzujú sa osobné údaje ako vek, dosiahnutévzdelanie, profesia, počet detí a pod. Ďalej sa prihliada na výdajovú stránku klienta či výšku splátky.
Veriteľa, banku hlavne zaujíma, koľko po odčítaní všetkých výdajov a príjmov zostane k dispozícií na
splatenie úverových splátok. Do výdajov sa započítava predovšetkým hodnota životného minima, ktorá

sa odvíja od počtu členov v domácnosti a ich veku a ďalej ostatné splátky a výdaje, ku ktorým je dlžník
zaviazaný. Ide hlavne o splátky iných úverov, leasingu, poistenia atď.

54. Vzhľadom k uvedeným okolnostiam bolo povinnosťou žalobcu ako veriteľa, s prihliadnutím na
spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, náležite skúmať bonitu dlžníka, pričom vzhľadom k tomu, že

dlžník je ženatý, bolo potrebné skúmať úverové zaťaženie rodiny ako takej, t. j. dlžníka ako aj jeho
manželky, pričom len pri takomto postupe mohol žalobca ako veriteľ náležite zistiť a posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a splniť tak povinnosť uloženú veriteľovi v ust. § 7 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z. z. Príjem spotrebiteľa je možné zistiť len z jeho reálneho príjmu po zohľadnení úverového
zaťaženia spotrebiteľa. Pokiaľ takto veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepostupuje,
je splnený zákonný predpoklad v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona, pretože takéto nekonanie s

odbornou starostlivosťou je potrebné posudzovať ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1,
pretože pokiaľ veriteľ posudzuje príjmy spotrebiteľa len ako príjem napr. zo zamestnania, dôchodok
a pod. a nezohľadňuje úverové zaťaženie spotrebiteľa existujúce v čase pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, potom nedisponuje údajmi o skutočnom príjme spotrebiteľa a nemôže náležite
vyhodnotiť ani bonitu spotrebiteľa, t. j. schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, berúc do

úvahy životné minimum spotrebiteľa, resp. aj členov jeho rodiny.

55.Účelomus.§7ods.1citovanéhozákonajeposúdenieschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľský
úver, pričom toto posúdenie má veriteľ vykonať s odbornou starostlivosťou za účelom, aby úver bol
poskytnutý iba spotrebiteľovi, ktorý je schopný úver splácať, berúc do úvahy všetky okolnosti, ktoré

schopnosť tohto spotrebiteľa splácať úver ovplyvňujú. Veriteľ je teda povinný posúdiť náležite bonitu
spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, pričom na dostatočné informácie pre posúdenie bonity
spotrebiteľa je potrebné zistiť skutočný príjem spotrebiteľa pri zistení úverového zaťaženia spotrebiteľa,
aby tak veriteľ mohol s odbornou starostlivosťou posúdiť, či spotrebiteľ je schopný pri úverovom
zaťažení, ktoré už spotrebiteľ mal v čase pred uzavretím spotrebiteľskej úverovej zmluvy, splácať

poskytnutý úver podľa splátok stanovených veriteľom, berúc do úvahy aj ďalšie skutočnosti, a pokiaľ
spotrebiteľ je ženatý, je povinnosťou skúmať aj skutočný príjem manželky, vrátane úverového zaťaženia
a nutných výdajov na živobytie. Len pri zistení týchto údajov je potom veriteľ schopný s odbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť splácania úveru spotrebiteľom. Povinnosť veriteľa posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, je potrebné vykladať tak, že táto nie je obmedzená len na

vykonanie šetrení a zistení ohľadom tejto schopnosti, ale je povinnosťou veriteľa získané výsledky aj
správne, v súlade s cieľom a účelom ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., vyhodnotiť.

56. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že posúdil schopnosť žalobcu splácať úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi, keď vychádzal z ním uvedeného mesačného príjmu vo výške 852 EUR, ktorý

si mal podľa jeho tvrdení overiť v Sociálnej poisťovni, pričom dôkaz o tejto skutočnosti nedoručil, keď
vychádzal iba z informácii žalovaného, ktorý mal uviesť, že nemá žiadne mesačné výdaje a vykonaním
dopytu do registra SRBI, z ktorého zistil, že žalovaný je zaťažený mesačnou splátkou 286 EUR, s
tvrdením, že si tak povinnosť preverovania bonity v zmysle zákona dostatočne a dôsledne splnil, súd
uvádza, že s týmto tvrdením žalobcu sa súd nestotožňuje, pretože nie akékoľvek, ale len relevantné

informácie pre posúdenie bonity spotrebiteľa je veriteľ povinný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere získať práve za účelom splnenia jeho povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona, čo
s prihliadnutím na skutkové zistenia v predmetnej veci nemožno konštatovať. Žalobca nevzal vôbec
do úvahy, že žalovaný je ženatý, a teda neskúmal príjem jeho manželky, neskúmal nutné výdaje
žalovaného, resp. rodiny v súvislosti so zabezpečením bývania, nákladov na stravu a ostatných

potrebných nutných výdajov na živobytie, nezohľadnil aj vek žalovaného. Pokiaľ do úvahy vzal len výšku
životného minima, v čase uzavretia zmluvy sumu 199,48 EUR pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pričom
výška životného minima sa upravuje vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu
rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností a táto stále rastie (od 1.7. 2018 predstavovala už
sumu 205,07 EUR pre jednu plnoletú fyzickú osobu, od 1.7.2019 sumu 210,20 EUR pre jednu plnoletú

fyzickú osobu), pričom v danom prípade bolo potrebné vychádzať z výšky životného minima dvojice
(žalovaný + manželka) bez detí, teda ku dňu uzavretia zmluvy zo sumy 338,64 EUR mesačne, ktorá
predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov.57. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií

získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.10.
V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné

opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili

potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo
14.júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého

obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.11. V tejto
súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,EU:C:2014:190)
posudzoval dodržanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského
štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku

veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku 8 smernice 2008/48,t.j. preveriť
pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov,
ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol,
že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho
vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca2014, LCL

Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SDvo veci C-42/15
Home Credit Slovakia, a.s. proti D. E.).Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie
únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 citovaného zákona je plne opodstatnené vyžadovať v
súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na
plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené

všetkypovinnostiapodmienky,ktorénatietozmluvnévzťahykladieprávnaúpravazameranánaochranu
spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a ďalšie.
Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť
vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 citovaného zákona.

58. Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého
přednegativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako
celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu
spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů
atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti

spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné
služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví,
že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze
přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském
úvěru, tedy nepostupuje s odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský

úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových
a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. ...
Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl, ověřit, resp. objektivně podložit minimálně
potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. F., A. G. B., J.: Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně
některých zákonůč. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN

9788074001185).Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele využívat veřejně dostupné informace,
jakými jsou například státem publikované údaje o životním a existenčním minimu podle zákona č.
110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných výdajích obyvatelstva (databáze
Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo od spotřebitele zjištěnými (nepouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích“ (porovnaj rozsudok Nejvyššího soudu ČR
33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018).

59. Veriteľ v zmysle ustanovení § 7 a § 11 citovaného zákona je pri posúdení úverovej schopnosti klienta
povinnýbraťnazreteľakoexistujúcusituáciuklienta,najmäjehopríjmyavýdavky,takiskutočnosti,ktoré
možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti
očakávať(napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti,
poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi

príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania
do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože
nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo
ochorie apod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú

schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu citovaného zákona vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so
žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti
spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj
preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa

takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať

si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí

okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu
sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

60.Žalobcasinazákladezískanýchinformáciínemoholvytvoriťdostatočnýobrazoplatobnejschopnosti

žalovaného, nakoľko jeho pravidelný mesačný príjem poznal jedine z informácie poskytnutej mu
žalovaným, report zo Sociálnej poisťovne nedoložil, aj keď tvrdil, že príjem žalovaného bol ním overený
dopytom v Sociálnej poisťovni. Zo spisu teda nevyplýva, že by žalobca iným spôsobom zisťoval príjem
žalovaného, príjem jeho manželky pri jeho vedomosti o osobnom stave žalovaného, nezisťoval jeho
skutočné nutné výdaje potrebné na živobytie. Žalobca síce zhromaždil o žalovanom isté množstvo

informácií vrátane poskytnutých úverov, z ktorých vyplynula úverová zaťaženosť žalovaného mesačne
v sume 286 EUR a následne mu poskytol úver, keď mal zato, že žalovaný bude mať rezervu 97,88
EUR, učinil tak bez toho, aby dostatočne vyhodnotil všetky potrebné kritéria pre posúdenie úverovej
schopnosti žalovaného.

61. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe
považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 citovaného zákona. Súd
zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ nepozná celkový
objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný
úver. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej

situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovanej splácať dlh zo zmluvy.

62. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.

63. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej
mu ust. § 7 ods. 1 citovaného zákona.64. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 citovaného zákona nie
je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

65. Za daného stavu súd konštatuje, že žalobca pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, teda žalobca
ako veriteľ sa v tomto prípade dopustil porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona a preto
v súlade s ust. § 11 ods. 2 veta prvá citovaného zákona nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa

jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a keďže súd má zato, že došlo k hrubému porušeniu
povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov
podľa § 11 ods. 2 veta druhá citovaného zákona.

66. Vzhľadom k tomu, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru straty práva žalobcu
na jednorazové zosplatnenie spotrebiteľského úveru z dôvodov vyššie uvedených, nepovažoval za

nutné sa osobitne venovať k obrane žalovaného vo vzťahu k neplatnému zosplatneniu.

67. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že úver je potrebné považovať za bezúročný
a bezpoplatkový, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 878,13 EUR, ktorá tvorí rozdiel
medzi sumou poskytnutého úveru (5.537,95 EUR) a sumou splatenou žalovaným v prospech úverovej

zmluvy (4.659,82 EUR). V prevyšujúcej časti istiny žalobu zamietol.

68. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

69.Podľaust.§517ods.1vetaprváObčianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,
je v omeškaní.

70. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

71. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

72. Nakoľko je nepochybné, že žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť poskytnutý úver riadne a včas,
dostal sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo
požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky

z omeškania vo výške 5% ročne zo žalobou požadovanej dlžnej sumy od 30.12.2020, t.j. od 6 dňa
nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

73. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobca v spore nepreukázal doručovanie oznámenia o zosplatnení
úveru žalovanému. A navyše žalobca ani nemal právo úver zosplatniť s poukazom na záver súdu

o porušení § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorého porušenie sa spája so sankciou veriteľa podľa
§ 11 ods. 2 veta prvá citovaného zákona.

74. Za kvalifikovanú výzvu na plnenie súd považoval doručenie žaloby žalovanému, ktorá mu
nepochybneboladoručenádňa16.8.2023,očomsvedčívykázanédoručenie(čl.46súdnehospisu).Od

nasledujúceho dňa sa tak žalobca preukázateľne dostal do omeškania so súdom priznanou sumou, t.j.
od 17.8.2023. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovanej
s plnením peňažného dlhu bola 0,00 % a teda jej navýšenie o 5 percentuálnych bodov, predstavuje 5 %
ročný úrok z omeškania. Súd tak priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 17.8.2023 do
zaplatenia zo súdom priznanej dlžnej sumy 878,13 EUR. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti požadovaného

príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.448,50 EUR od 30.12.2020 do
16.8.2023 žalobu zamietol.75. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

76. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

77. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

78. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania proti neúspešnej stane. Úspech vo veci
sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výrokom rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.

79. V spore bol úspešný žalovaný v rozsahu 89,61 %, čo predstavuje neúspech žalobcu, jeho neúspech

predstavuje 10,39 %, čo predstavuje úspech žalobcu. Žalovaný má tak nárok na náhradu preukázaných,
odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 79,22 %. Keďže jednak žalovanému v
spore žiadne trovy nevznikli a jednak žalovaný ich náhradu výslovne nežiadal priznať, súd mu nárok
na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestský súd Košice.

Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).