Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/116/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224010033
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2224010033.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin neoprávnenej
výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona
účinnéhood06.08.2024,osťažnostiobžalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduDunajskáStredazo

dňa 21.05.2025 pod sp. zn. 24T/2/2024, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.06.2025 v Trnave,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
D., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť

obžalovaného A. B. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol z dôvodu pretrvávania väzobného
dôvodu § 71 ods.1 písm. c) Trestného poriadku. Súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
väzbu obžalovaného nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 2964-2971 spisu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obžalovaný A. B., pričom okresný prokurátor
sa sťažnosti proti uzneseniu vzdal.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu namietal, že v predmetnej trestnej veci bolo dokazovanie fakticky,
i keď ešte nie formálne rozhodnutím súdu, ukončené.
Okresná prokuratúra Dunajská Streda, napriek tomu, že ide o väzobné trestné konanie, až po vykonaní
všetkých dôkazov na hlavnom pojednávaní, navrhla vypočuť ďalších dôkazov, a to bez bližšieho
odôvodnenia takéhoto návrhu, najmä vo vzťahu k ustanoveniu § 240 ods. 3 a 4 Tr. por. (analogicky platia
aj pre prokurátora).

Prokurátor pritom mal možnosť navrhnúť vypočuť týchto svedkov už pri podaní obžaloby, pretože nejde
o svedkov, ktorých potreba vypočutia vyplynula z dôkazov vykonávaného na hlavnom pojednávaní
Súd návrh prokurátora akceptoval i keď nie je v súlade so zákonom (nezákonnosť obžalovaný vidí v tom,
že nikomu nie je zrejmé z akých dôvodov návrh vychádza a k čomu majú byť svedkovia vypočúvaní)
a zasahuje tak do práva povinného na obhajobu zásadným spôsobom (už pri podaní obžaloby mal

obžalovaný poznať dôkazy proti sebe a mal mať možnosť sa s nimi oboznámiť, nejde o nové dôkazy).
V dôsledku toho dochádza k výrazným prieťahom v konaní, ktoré sa podľa názoru obhajoby nedajú
pokladať za prijateľné, súd kvôli predvolávaniu ďalších svedkov už dvakrát musel odročiť hlavné
pojednávanie.
V predmetnej trestnej veci tak nepostupujú orgány činné v trestnom konaní s osobitnou starostlivosťou
a urýchlením a ich postup nie je vedený snahou o čo najrýchlejšie skončenie trestného stíhania, ale

snahou o usvedčenie obžalovaného za každú cenu.Obžalovaný postup súdu vníma ako postup, ktorý nesvedčí o rovnom postavení strán v trestnom konaní,
čo sa prejavilo aj v súvislosti s oboznamovaním sa s predpismi telekomunikačnej prevádzky bez toho,
aby prokuratúra označila, ktoré z nich sú pre verejnosť relevantné a čo dokazujú.

Ďalej poukazoval na judikatúru ÚS SR a NS SR v súvislosti s väzobným rozhodovaním.
Taktiež uviedol, že s názorom súdu vysloveného na strane 13 a 14 uznesenia, že sa nemožno stotožniť
s premisou, aby zistenie skutočného stavu bez dôvodných pochybností bolo obmedzené väzobným
stíhaním, a že skutočnosť, že obžalovaný je väzobne stíhaný v každom prípade nemôže byť na úkor
riadnehozisteniaskutkovéhostavu,nemožnosúhlasiťvkontextestým,sčímtotovysvetleniesúdpoužil,

teda, že väzba je oprávnená dovtedy, kým nie je riadne zistený skutočný stav.
Toto rozhodnutie nie je pravda.
Každé väzobné stíhanie určite limitované je ( viď. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky pod
sp. zn. II. ÚS 55/98), je limitované tým, že väzba môže trvať len nevyhnutnú dobu a postup orgánov
činných v trestnom konaní musí byť vedený s osobitnou starostlivosťou a urýchlením.
Možno za takýto postup považovať návrh prokurátora urobený pred skončením trestného konania a jeho

akceptovanie súdom?
Toto je tá otázka, ktorú je potrebné zodpovedať.

Pre jej zodpovedanie bolo potrebné poznať odpoveď aj na to, prečo prokurátor až v závere dokazovania

žiada vypočuť ďalších svedkov a z akého dôvodu ich nenavrhol vypočuť v doterajšom konaní a nie len
tak návrh akceptovať a predlžovať tak konanie.
Obžalovaný podotýka, že doteraz bolo potrebné vypočuť približne rovnaký počet svedkov aký navrhuje
prokurátor, a zo spisového materiálu je zrejmé, ako dlho to trvalo.
Z uvedených dôvodov obžalovaný žiada, aby druhostupňový súd zrušil uznesenie Okresného súdu

Dunajská Streda č.k. 24T/2/2024 zo dňa 21.5.2025, a aby obžalovaného prepustil z väzby.
Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
a tak zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu v rámci plnenia prieskumnej povinnosti krajský súd zistil,

že po podaní žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu postupoval prvostupňový súd
podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku a o pretrvávaní dôvodov tzv. preventívnej väzby
obžalovaného a nemožnosti jej nahradenia dohľadom probačného a mediačného úradníka rozhodol
zákonným spôsobom.
Následne v odôvodnení svojho uznesenia okresný súd zrozumiteľne a dostatočne vyložil, aké konkrétne

skutočnosti bral do úvahy pri rozhodovaní o tom, že dôvody väzby obžalovaného v zmysle § 71
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku pretrvávajú aj v terajšom štádiu konania, s ktorým odôvodnením
sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia z hľadiska
relevantných skutočností totiž zodpovedá obsahu spisového materiálu s poukazom na doterajší spôsob
života obžalovaného.

V tejto súvislosti sťažnostný súd zdôrazňuje, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby sťažnostný súd opakoval vo svojom
rozhodnutí všetky správne právne závery súdu prvého stupňa (ktorý tento v napadnutom rozsudku
procesne súladným spôsobom odôvodnil) a preto postačí, ak na tieto ako na správne len poukáže s tým,
že sa s týmito v plnom rozsahu stotožňuje.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
(pod sp. zn. II.US 78/05, III.US 264/08, IV.US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,
v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania (analogicky i sťažnosti) sa odvolací súd môže obmedziť i
na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť
č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení,

že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v.
Romania,rozsudokz15.2.2017ksťažnostič.19997/02,§33;Hirvisaariv.Finland,rozsudokz27.9.2001
k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).
Ak si potom nadriadený súd osvojuje správnosť záverov napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
je jeho úlohou zamerať sa výlučne na riešenie sťažnostných námietok sťažovateľa.

Vprvomrade sťažnostnýsúduvádza,žedôvodnosťväzbypodľa§71ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku
u obžalovaného naďalej pretrváva a to na základe tých skutočností, ktoré veľmi podrobne popisuje
okresný súd vo svojom uznesení, pričom sťažnostný súd iba rekapituluje, že tieto sú aj naďalej dané tým,
že obžalovaný je recidivista s pestrou kriminálnou minulosťou, pričom bol už päťkrát súdne trestaný, ztoho naposledy za drogovú trestnú činnosť, za ktorú vykonal nepodmienečný trest v roku 2020. Aktuálne
je opäť dôvodne podozrivý z obdobnej, no ešte závažnejšej drogovej trestnej činnosti. Závažnosť skutku
je aj podľa sťažnostného súdu vyjadrená dlhodobým páchaním, viacerými osobami, ktorých zdravie

mohlo byť ohrozené, ako aj spôsobom a rozsahom konania. Ďalej okresný súd správne poukázal na
osobné pomery obžalovaného – ktorý je dlhodobo nezamestnaný, bez legálneho príjmu, a je škodlivým
užívateľom metamfetamínu. Podľa názoru sťažnostného súdu si obžalovaný ( v rovine dôvodného
podozrenia) zabezpečoval financie práve drogovou trestnou činnosťou, či už pre vlastnú potrebu alebo
na obživu. Z uvedených okolností je aj naďalej daná reálna obava z toho, že by v prípade prepustenia na

slobodu mohol pokračovať v páchaní obdobnej trestnej činnosti. Preventívna väzba je podľa tunajšieho
súdu odôvodnená aj jej účelom – teda zabrániť pokračovaniu v trestnej činnosti, pričom podľa ustálenej
judikatúry nie je potrebná istota, ale postačuje reálna hrozba. Na základe všetkých zistených skutočností
súd uzavrel, že ani v tomto štádiu konania neboli rozptýlené obavy z pokračovania v trestnej činnosti a
dôvody preventívnej väzby naďalej trvajú bez možnosti jej nahradenia alternatívnymi prostriedkami a to
s poukazom na veľmi podrobné zdôvodnenie okresného súdu s ktorým sa aj sťažnostný súd stotožňuje.

Ku konkrétnym sťažnostným námietkam sťažnostný súd nad rámec odôvodnenia napadnutého
uznesenia uvádza nasledovné.
Podľa § 272 ods. 2 Trestného poriadku má každá strana konania právo navrhovať vykonanie dôkazov
aj v štádiu hlavného pojednávania, vrátane jeho záveru, a súd je povinný takéto návrhy vyhodnotiť. Toto
platí aj pre prokurátora – bez ohľadu na to, že ide o väzobnú vec.

Aj keď je ideálne, aby prokurátor navrhol dôkazy už pri podaní obžaloby, nie je to právna podmienka
prípustnostidôkaznéhonávrhu.To,žeprokurátornavrholďalšíchsvedkovažpovykonaníinýchdôkazov,
nezakladá nezákonnosť konania, pokiaľ súd preskúmal dôvodnosť návrhu a rozhodol o jeho prípustnosti
v súlade so zákonom.
Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že návrh prokurátora neobsahoval riadne odôvodnenie, ani táto námietka nemá

svoje opodstatnenie. Trestný poriadok nevyžaduje, aby bol každý dôkazný návrh podrobne odôvodnený,
najmä ak je jeho význam zrejmý zo spisu alebo prebiehajúceho dokazovania.
Tak obžalovaný, ako i prokurátor je oprávnený zmeniť stratégiu dokazovania na základe dôkazov, ktoré
už boli vykonané, a to je v praxi častý a legitímny postup.
Ak obžalovaný tvrdí, že nevedel, aké dôkazy budú použité proti nemu, a tým bola porušená zásada

rovnosti zbraní, tak sťažnostný súd uvádza, že v praxi platí, že obhajoba musí mať možnosť sa k
dôkazom vyjadriť a pripraviť na ne, čo sa zabezpečuje ich vykonaním na hlavnom pojednávaní, nie tým,
že budú všetky dôkazy známe už v obžalobe a to najmä za situácie, že potreba ich dokazovania vyjde
najavo až počas hlavného pojednávania. Navyše, obžalovaný mal možnosť sa k návrhu prokurátora
vyjadriť, čo aj prostredníctvom obhajcu urobil, a tým boli jeho práva zachované.

Ak obžalovaný namieta, že dokazovanie sa predlžuje a dochádza k prieťahom, sťažnostný súd uvádza,
že každé predĺženie konania samo osebe nie je automaticky porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, pokiaľ je odôvodnené potrebou objasnenia skutkového stavu (ako na to správne
poukázal i okresný súd). Súd aj prokurátor majú ústavnú a zákonnú povinnosť zistiť skutkový stav
bez dôvodných pochybností. Ak je na to potrebné doplniť dokazovanie, nemôže sa to považovať za

nedôvodné predlžovanie, aj keď ide o väzobnú vec.
Ak obžalovaný poukazuje na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 55/98, že väzba má trvať len
nevyhnutný čas, tak táto zásada naďalej platí, ale nezakazuje orgánom činným v trestnom konaní doplniť
dokazovanie, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd nemá povinnosť rozhodnúť predčasne
len preto, že obžalovaný je vo väzbe, ak ešte nie je skutkový stav náležite zistený.

Pokiaľ ide o námietku neoznačenia konkrétnych dôkazov (telekomunikačná prevádzka), tunajší súd
uvádza, že ak prokuratúra predložila listinné dôkazy (napr. telekomunikačné záznamy), ich význam a
použiteľnosť sa určuje až po ich vykonaní na súde. Neoznačenie konkrétnych údajov z týchto záznamov
neznamená, že je ich vykonanie nezákonné.
Na záver teda sťažnostný súd konštatuje, že námietky obžalovaného nezakladajú dôvod na zrušenie

uznesenia súdu ani na jeho prepustenie z väzby. Postup prvostupňového súdu bol v medziach zákona a
rozhodnutie súdu o doplnení dokazovania neporušilo práva obžalovaného na obhajobu, zásadu rovnosti
zbraní ani na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Predĺženie konania je dôsledkom snahy
objasniť skutkový stav a nie je možné ho kvalifikovať ako neprimeraný prieťah.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol sťažnostný súd o podanej sťažnosti

obžalovaného tak, že ju ako nedôvodnú zamietol.
Na záver sťažnostný súd iba konštatuje, že aj v aktuálnom štádiu trestného konania sú naďalej splnené
zákonné podmienky pre trvanie preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Reálnaobavazpokračovaniavtrestnejčinnostiuobžalovanéhonebolarozptýlená,atonajmävzhľadomna jeho doterajší spôsob života, opakovanú trestnú činnosť obdobného charakteru, aktuálne dôvodné
podozrenie zo závažnej drogovej trestnej činnosti, ako aj jeho osobné a sociálne pomery.
Zároveňsťažnostnýsúdkonštatuje,ževprípadeobžalovanéhonebolomožnénahradiťväzbudohľadom

probačného a mediačného úradníka a to s poukazom na jeho predchádzajúce správanie, trestnú
minulosť a súčasné podozrenie z ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, kedy by takýto dohľad nebol
spôsobilý zabezpečiť účel väzby, a teda zabrániť obžalovanému v pokračovaní v trestnej činnosti.
Sťažnostný súd sa zaoberal aj ťažiskovou námietkou týkajúcou sa údajných prieťahov v konaní
a porušenia práva obžalovaného na rozhodnutie vo väzobnej veci v primeranej lehote, pričom po

preskúmaní procesného postupu v doterajšom priebehu konania nezistil také prieťahy, ktoré by
dosahovali intenzitu zásahu do základného práva obžalovaného na urýchlené rozhodnutie vo väzobnej
veci, a ktoré by preto odôvodňovali jeho prepustenie z väzby na slobodu.
Z tohto dôvodu sťažnosť obžalovaného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú
zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.