Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Kurjaková
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3Pc/13/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824201312
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5824201312.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomC.D.XX,tohočasuvÚstavenavýkontrestuodňatiaslobodypremladistvých
Sučany, proti osobe oprávnenej na výživné: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, v konaní o zníženie
výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh otca na zníženie výživného voči plnoletému E. F., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 3P/54/2024-9 zo dňa 13.5.2024 bol návrh otca ako navrhovateľa
na zníženie výživného voči plnoletému dieťaťu- synovi ako osobe oprávnenej z výživného vylúčený na
samostatné konanie, keďže navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 3.05.2024 žiadal tak o zníženie
výživného na svoje maloleté deti ako aj o zníženie výživného určeného na plnoletého E., ktoré bolo
posledne určené rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/85/2015 zo dňa 05.12.2015, a to na
na sumu minimálneho výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona , a to do 01.06.2024.
2. Podaný návrh navrhovateľ odôvodňoval tým, že sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS Sučany a odpykáva si trest 5,6 roka, kde predpokladaný koniec je 09.03.2028. Je síce
zaradený do práce, ale jeho zárobok ani zďaleka nedosahuje sumu výživného. S deťmi nekomunikuje,
teda skôr oni nekomunikujú s ním. Je to od roku 2015, kedy matka deti porušila telefóne čísla a tým
pretrhla komunikáciu. Deti ho vraj nenávidia, čo je zapríčinené tým, že spolu nekomunikujú, pretože bola
medzi nimi zničená dôvera a matka nechce ani počuť o obnove a nejakom progrese. Namiesto toho chce
jehopobytvovýkonepredĺžiťatozdôvoduexekúcienavýživnéhoatrestnéhooznámeniazazanedbanie
povinnej výživy. On je zamestnaný, snaží sa robiť maximum, čo je v jeho silách. Tu ale stojí zákon,
zákon o rodine proti väzenskému. Pretože od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene
jeho pomerov, tiež pre kruté správanie sa deti k ich otcovi, ich nenávisť a opovrhovanie, neodpovedanie
na listy, žiada o zníženie výživného.
3. Osoba oprávnená z výživného sa písomne k návrhu navrhovateľa vyjadrila až podaním zo dňa
30.3.2025 (čl. 84) v ktorom uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí. Zároveň ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní nariadenom vo veci na deň 31.3.2025, čo odôvodňoval svojimi študijnými
povinnosťami, tiež súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Ohľadne svojich
výdavkov poukázal na vyjadrenie svojej matky s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá sa
vyjadrovala v mene jeho ďalších maloletých súrodencov k návrhu navrhovateľa na zníženie výživného
na mal. deti vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 3P/54/2024 (čl. 86), kde poukazovala na jehovýdavky akonavýdavkyplnoletéhodieťaťavpodobe ubytovanianainternáte68eurmesačne,cestovné
75 eur mesačne, strava v jedálni + desiata a večere 200 eur mesačne, vreckové 60 eur mesačne, mobil
18 eur mesačne, školské pomôcky 30 eur a ostatné výdavky ( kozmetika, lieky , oblečenie, obuv ) v sume
80 eur.
4. Na nariadenom pojednávaní, ktoré bolo s poukazom na ustn. § 180 CSP uskutočnené v neprítomnosti
osoby oprávnenej z výživy navrhovateľ vypovedal, že je vo výkone trestu a dieťa potrebuje peniaze,
čo je síce pekné, ale on robí všetko čo je v jeho silách vo výkone trestu a pracuje. Mrzí ho, že je na
Slovensku a že sú také mzdy aké sú a že UVTOS vôbec nepozerá na to, že tie deti nejakým spôsobom
potrebujú žiť. Keby mohol zobral by aj dve aj tri roboty ,aby mohol viac zarobiť, ale bohužiaľ to nie je
v jeho silách. Tým, že nastúpil do vtos dňa 09.09.2022, je ľahké si to spočítať, päť a pol roka. Mrzí ho
táto situácia a on nemôže viac platiť a matka na neho podáva trestné oznámenie, podáva na neho aj
exekúciu. Majú spoločný majetok kde sa bojí, že príde aj o ten, počas toho kým bude vo väzení. Niekto
jej poradil, že ak nezaplatí dvakrát do roka výživné, tak tým, že bol v ústave dvakrát PN a samozrejme,
že má nula zárobok a tým pádom UVTOS neodviedlo nič na výživné, tak bolo trestné oznámenie a jeho
rodičia, či chceli či nechceli, museli uhradiť sumu 3.600,- Eur. Sedí už 32 mesiacov, mal na začiatku
ušetrené nejaké peniaze, ale tým, že sa z účtov platilo výživné vo výške 270,- Eur a takisto hypotéka na
dom vo výške 260,- Eur mesačne, čo platili jeho rodičia, a teda ušetrených nejakých 22-tisíc, tie sú už
dávno preč. Nemá nič. Úver platia rodičia, aj poistku na dom. So synom už 10 rokov nie je v žiadnom
kontakte. Jeho matka na neho naklamala, navymýšľala si. On sa chcel s ním normálne rozprávať, písal
všetkým deťom aj na narodeniny, ale bez reakcie.
5. V rámci skutkového stavu bolo zistené, že navrhovateľ/otec A. B. je otcom toho času maloletého A.
F., nar. XX.XX.XXXX ako aj plnoletého H. F., nar. XX.XX.XXXX (rodné listy detí z čl. 78-79) a ďalšieho
účastníka v tomto konaní a to plnoletého syna E. F., nar. XX.X.XXXX ako osoby oprávnenej z výživného.
Posledne o výživnom pre vtedy všetky maloleté deti bolo rozhodované v rámci rozvodového konania
rodičov týchto detí, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k.
1P/85/2015-212 zo dňa 05.12.2016, kedy súd zároveň schválil rodičovskú dohodu podľa ktorej deti
boli zverené matke (v tej dobe ešte aj maloletý E., nar. XX.XX.XXXX) a navrhovateľ /otec sa zaviazal
prispievať na výživu vtedy maloletého E. sumou 110,- Eur mesačne ( na maloletého A. sumou 70,-
Eur mesačne a na mal. H. sumou 90 eur mesačne) (čl. 26)). V danej dobe bol navrhovateľ /otec
zamestnaný v I. J. v pracovnej pozícií „údržbára, kuriča a vodiča“ s pracovným pomerom na dobu
neurčitú a s mesačným príjmom vo výške 563,17 Eur za obdobie od 1/2016 do 10/2016 v priemere
v čistom čl. 109). Osoba oprávnená z výživného, teda E. F. bola vo veku 14 rokov.
6. Pokiaľ ide o pomery osoby oprávnenej z výživného aktuálne v súčasnosti z vykonaného dokazovania,
a to zo správy Úradu práce soc. vecí a rodiny, oddelenie pre HN, NV a ŠSD v Námestove zo dňa
27.3.2025 (čl. 77) , ako aj potvrdenia o návšteve školy zo dňa 3.10.2024 (čl.82) mal súd preukázané,
že tento je v súčasnosti študentom vysokej školy - 3. ročníka K. L., M. N. O. M.. . Z lustrácie zo
Sociálnej poisťovne z čl. 70 , 62 spisu ku dňu 26.3.2025 mal súd preukázané, že tento pracoval na
základe Dohody o brigádnickej práci študenta v spoločnosti P. Q., K. so sídlom M., a to do 10/2024,
kde jeho vymeriavací základ bol v 10/2024 v sume 652 eur, v 11/2024 v sume 25,86, v 12/2024 v sume
200,42 eur, v 1/2025 v sume 187,60 eur a v 2/2025 v sume 98/49 eur. Jeho výdavky poostávajú tak
zo základných výdavkov na stravu, oblečenie ako aj na hygienu, aj z výdavkov spojených s jeho
vysokoškolským štúdium, ktoré tento prostredníctvom písomného podania svojej matky uvádzal ako
ubytovania na internáte 68 eur mesačne, cestovné 75 eur mesačne, strava v jedálni + desiata a večere
200 eur mesačne, vreckové 60 eur mesačne, mobil 18 eur mesačne, školské pomôcky 30 eur a ostatné
výdavky ( kozmetika, lieky , oblečenie, obuv ) v sume 80 eur. Uvedené výdavky neboli navrhovateľom
na pojednávaní rozporované.
7. Pokiaľ ide o navrhovateľa a jeho súčasné pomery z rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
6T/168/2018-1183 zo dňa 14.09.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 3To/19/2022-1237
zo dňa 25.08.2022 mal súd preukázané, že navrhovateľ /otec A. B. bol uznaný za vinného zo zločinu
ublíženia na zdraví spáchaného v štádiu pokusu, z prečinu porušovania domovej slobody ako aj prečinu
nebezpečnéhovyhrážaniaatovzmyslepríslušnýchustanoveníTrestnéhozákona,začomuboluložený
trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov, otec bol zároveň povinný nahradiť poškodenému
J. F. (otcovi matky) škodu vo výške 5.942,92 Eur. Navrhovateľ/ otec sa v súčasnosti z dôvodu uznaniaza vinného zo spáchania vyššie uvedených trestných prečinov a zločinu nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody pre mladistvých Sučany (čl. 2, čl. 101-103), a to od 27.9.2022, výkon trestu odňatia
slobody nastúpil v Ústave na výkon väzby dňa 9.9.2022, predpokladaný termín trestu odňatia slobody
má stanovený na 9.3.2028. Tento je v danom ústave zaradený do práce, a to od 5.10.2022 až po
súčasnosť, pričom jeho čistý mesačný príjem za obdobie od 5/2024 do konca 2/2025 bol v priemere vo
výške 191,81 Eur, kde uvedené bolo zistené z listinného dokladu predloženého otcom ako aj ústavom
označenéhoako„Rozúčtovaniepracovnejodmenykudňu11.3.2025(čl.66-67).Otcovi bolivykonávané
z daného príjmu zrážky na výživné a to nasledovne: 5/2024- 53,76 Eur ,6/2024- 39,75 Eur, 7/2024-
54,78 Eur , 8/2024 - 54,24 Eur, 9/2024- 15,16 Eur, 10/2024 -5,18 Eur, 11/2024 - 43,10 Eur, 12/2024-
42,54 Eur, 1/2025 - 38,97 Eur, 2/2025- 63,02 Eur. Z uvedenej sumy sú tiež vykonávané aj zrážky na
ZVJS, osobné a vreckové, tak ako to vyplýva z uvedeného rozúčtovania pracovnej odmeny z čl. 66-67
spisu.
8. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom a účinnom znení (ďalej len „Zákon o
rodine“) (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.
9. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
12. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Citované ustanovenie § 78 ods. 1 zákona o rodine predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti
súdnych rozhodnutí, ktorá vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu
závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre
nepodstatnú zmenu v pomeroch. Okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného, budú
preto dôvodom na zmenu rozhodnutia len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s
pôvodnými pomermi (R 3/1967).
14. Predmetom konania je zníženie výživného na plnoleté dieťa. Zákon o rodine kladie dôraz na to,
že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký
príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich
odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu
si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených
maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je
plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby
dieťaťa. Ak sa rodič úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, nemožno túto
skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa. Vyššie uvedené konštatovanie je možné aplikovať aj na prípadyuž plnoletých detí ktoré sa však svojou sústavnou činnosťou pripravujú na svoje budúce povolanie, čo
je aj tento prípad plnoletého dieťaťa E. F..
15. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd pristúpiť len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery
na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinných osôb. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd
porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového
rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej
úpravy vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Ako už bolo uvedené vyššie v rámci zisteného skutkového stavu bolo preukázané, že pomery na
strane otca plnoletého dieťaťa, ktoré je osobou oprávnenou z výživného sa v porovnaní s jeho pomermi
v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom značne zmenili, a to jednak pokiaľ ide o výšku ním
dosahovaného príjmu, ako aj pokiaľ ide o možnosti navrhovateľa/ otca tento príjem si zabezpečiť, keďže
v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2016 bol navrhovateľ/ otec pracovne činný
s príjmom vo výške cca 563,17 Eur v čistom, zatiaľ čo v súčasnosti je tento v dôsledku obmedzenia
svojej osobnej slobody reálne obmedzený na možnosti dosahovať vyšší príjem ako posledne, čomu
zodpovedá aj jeho súčasný príjem vo výške cca 191,81 Eur v čistom. Napriek uvedenému zisteniu súd
návrh navrhovateľa/otca na zníženie výživného zamietol, keďže mal zato, že tento návrh nie je dôvodný,
nakoľko z vykonaného dokazovania bolo zároveň preukázané, že navrhovateľ/ otec sa o možnosť
vykonávania pracovnej činnosti z ktorej by mu plynuli finančné prostriedky, ktoré by bolo možné použiť
aj na výživu nezaopatrených detí, pripravil sám svojou protispoločenskou činnosťou, ktorej sa dopustil
spáchaním zločinu ublíženia na zdraví spáchaného v štádiu pokusu, prečinu porušovania domovej
slobody ako aj prečinu nebezpečného vyhrážania v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona.
V prípade navrhovateľa/ otca súd vychádzal z jeho potencionálneho príjmu a nie z príjmu faktického,
a teda reálneho príjmu, ktorý tento v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody dosahuje, keďže ako
bolo uvedené vyššie, navrhovateľ/ otec sa svojím úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť
platiť výživné, čo nemožno pričítať na ťarchu plnoletého dieťaťa, ktoré je možné považovať za dieťa
nezaopatrené, keďže vykonaným dokazovaniam bolo preukázané, že tento sa sústavným štúdium
pripravuje na svoje budúce povolanie. Z uvedených dôvodov navrhovateľova/ otcova vyživovacia
povinnosť v posledne stanovenej výške trvá aj keď je vo výkone trestu odňatia slobody a nie je dôvod za
daného skutkového stavu nič meniť na jeho posledne určenej výške. Uvedené vychádza aj z doterajšej
súdnej praxe ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/236/2018 z 20.2.2019 ako aj napr. Nález
ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1181/07). V danom konaní mal súd zároveň preukázané, že z hľadiska vyššie
uvádzaných výdavkov osoby oprávnenej na výživu, je posledne určená suma výživného vo výške 110
eur len minimálnou čiastkou ktorou jej môže navrhovateľ/otec prispievať na výživu ako študujúceho
plnoletého dieťaťa , keďže na strane osoby oprávnenej na výživu nastali okolnosti odôvodňujúce skôr
zvýšenie výživného ako jeho zníženie, a to z hľadiska jej veku ako aj vysokoškolského štúdia nehovoriac
o dobe, ktorá uplynula od posldeného rozhodovania súdu o výživnom, kedy bolo teraz už plnoleté dieťa
vo veku 14 rokov. .
17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom
prípade súd nemal za to, žeby boli splnené podmienky ustanovené v ust. § 55 Civilného mimosporového
poriadku, a teda, žeby bolo možné priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania - § 364 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, ţe právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania - § 365 ods. 1 až 3 CSP.
Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.