Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. apríl 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27Csp/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124274203
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6124274203.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Intrum Slovakia s. r. o. so

sídlomvBratislave,Mýtna48,IČO:35831154,právnezastúpenéhoJUDr.JánomŠoltésom,advokátom
so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému A. B., narodenému XX.XX.XXXX,
bytom v C. D., E. F. C. XX/XX, o zaplatenie 3 387,81 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložilo povinnosť zaplatiť mu 3 387,81 eur ako istinu, 1
061,39 eur ako úrok a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3 387,81 eur od 15.06.2021 do zaplatenia.

2. V žalobe bolo uvedené, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Ahoj a. s., poskytla žalovanému
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1812002005 úver vo výške 5000,00 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazaluhradiťformouzmluvnedojednanýchpravidelnýchmesačnýchsplátok.Vrozporesozmluvnými
dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne
a včas. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť
vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej

výzve svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, právny predchodca žalobcu v súlade so
zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie
okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené
dňa 07.06.2021. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej
splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči žalobcovi sa tak od 15.06.2021 dostal do omeškania so
zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Žalovaný bol vyzvaný právnym zástupcom žalobcu
na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Žalovaný záväzok z titulu nesplateného úveru

žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil. Právny predchodca žalobcu Žalobca si uplatnil voči žalovanému
dlžnú istinu úveru vo výške 3387,81 eur, spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek
predžalobnej upomienke nezaplatil a aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel
medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.

3. Žaloba bola podaná Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý v upomínacom konaní sp. zn.
28Up/626/2024 pred vydaním platobného rozkazu vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy, týkajúce sa

postupu veriteľa pri zisťovaní bonity žalovaného. Na základe výzvy boli súdu predložené dôkazy
ohľadom skúmania bonity žalovaného, dokumentácia o preverovaní bonity, kópia občianskeho
preukazu, dohoda o zmene pracovných podmienok, výpisy z bankového účtu, výplatné pásky, výpis
z registra klientských informácii, dotazník o preverovaní príjmu a dokument z interného systému, zktorého vyplýva, že sa preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky žalovaného, výpočet, v ktorom je
uvedená platobná kapacita žalovaného. Z predloženej dokumentácie vyplynulo, že sa preverovala
históriu splácania a platobná kapacita v nebankovom registri klientských informácii. Žalovaný v prehľade

verifikačných otázok pred schválením úveru potvrdil, že pracuje, má zmluvu na dobu neurčitú a za 3
posledné mesiace od uvedeného dopytu mal čistý mesačný príjem 3647,32 eur, 2782,61 eur a 2777,51
eur. Žalovaný v čase žiadosti o úver mal iné existujúce úvery so splátkou 1566,00 eur. Výpočtom,
v ktorom sa od čistej mesačnej mzdy žalovaného vo výške 2735,82 eur odpočítala suma životného
minima, platného od 01.07.2018 do 30.06.2019 vo výške 205,07 eur, splátky iných úverov podľa NRKI

vo výške 1566,00 eur a výdavky na 1 nezaopatrené dieťa výške 93,61 eur, tak sa určila výška prípadnej
maximálnej splátky, ktorú by žalovaný bol schopný splácať v sume 871,14 eur. Právny predchodca
žalobcu teda mal za to, že postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovaného
pred uzatvorením predmetnej zmluvy.

4. K žalobe boli pripojené listinné dôkazy, výzva na zaplatenie zo dňa 26.04.2021, vyhlásenie okamžitej

splatnosti zo dňa 25.05.2021, dve doručenky a prehľad splátok a úhrad a výzva na zaplatenie zo dňa
19.03.2024.

5. V priebehu konania došlo k zmene na strane žalobcu uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa
09.12.2024, č. k. 27 Csp/89/2024-70, namiesto žalobcu Ahoj a. s. vstúpil do konania žalobca Intrum

Slovakia s. r. o., nakoľko došlo k postúpeniu spornej pohľadávky voči žalovanému z pôvodného veriteľa
na nového žalobcu.

6. Žalobca sa k žalobe nasledovne: "Svoj dlh mám záujem splatiť, keď mi to okolnosti dovolia. (zdravotný
stav, zamestnanie)".

7. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 14.04.2025, obe strany sporu svoju neúčasť ospravedlnili a
súhlasili s prejednaním veci bez ich prítomnosti.

8.Podľa§132ods.1-3Civilnéhosporovéhoporiadku(CSP)vžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostí

podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

9.Opísanierozhodujúcichskutočnostímusíbyťzrozumiteľné,inaktozakladávadupodania,spočívajúcu
v nezrozumiteľnosti. V žalobe preto musí žalobca uviesť pravdivo a úplne tie skutočnosti, z ktorých je
zrejmé,aképrávonasúdnuochranuohrozenéhoaleboporušenéhoprávasižalobcažalobouuplatňujea
na základe akých skutočností. Judikatúra vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nutné
na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť

také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v
takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po
skutkovej stránke (sp. zn. 3 Obo 77/2007). Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú
nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže
slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z

dôkazných prostriedkov. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem
tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Povinnosť pripojiť k návrhu listinné či iné pripojiteľné dôkazy
(napr. dvd nosiče, iné pamäťové médiá a pod.) slúži na to, aby súd mohol bez zbytočných prieťahov
pripraviť pojednávanie vo veci. Nesplnenie tejto povinnosti nie je dôvodom na odmietnutie podania alebo
zastavenie konania, pretože nejde o nedostatok podmienky konania ani o vadu návrhu, okrem prípadu,

ak by to bolo expressis verbis uvedené v zákone (R 66/2000).

10. Podľa § 149, § 150 ods. 1 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietkyknávrhomprotistranynavykonaniedôkazovahmotnoprávnenámietky.Stranymajúpovinnosť

pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

11. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnostipreukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť

dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana
sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo

pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť
označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej
povinnosti je teda tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.

12. Z čl. 6 až 8 Civilného sporového poriadku (CSP) vyplýva, že civilné sporové konanie je ovládané
zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že je povinnosťou strán sporu tvrdiť rozhodné
skutočnosti (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1) a navrhovať o nich dôkazy (čl. 8 ). Okrem povinnosti tvrdenia
tak majú strany sporu dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
vlastných tvrdení. Uvedené povinnosti môže strana plniť od začiatku konania v žalobe, vo vyjadrení

k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní.
Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania (§ 154 CSP). Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva zaťažuje tú
stranu sporu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, stranou sporu
tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Obvykle platí, že

skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú
záležitosťou žalovaného. Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré
vyznieva nepriaznivo pre stranu sporu, ktorá tzv. dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, ktorú zaťažovalo dôkazné
bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné

prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti).

13. V danej veci si žalobca uplatnil nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V žalobe nebolo uvedené,
aké zmluvné podmienky si strany dojednali, a to najmä počet a výška splátok, výška dohodnutej odmeny,
nebolo tiež uvedené akú časť svojho dlhu žalobca splatil, pre ktorú splátku veriteľ vyhlásil okamžitú

splatnosť úveru. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil, nebolo možné tieto údaje zistiť, pričom
podstatnýnedostatokspočívalvtom,žežalobcanepredložilakolistinnýdôkazzmluvuospotrebiteľskom
úvere a ani takýto dôkaz nenavrhol vykonať. Z citovaného vyjadrenia žalovaného nebolo možné dovodiť,
žesúhlasístvrdeniamižalobcu,resp.uznávasvojzáväzokvočipôvodnémuveriteľovi.Nasúdomurčené
pojednávanie, kde by bolo možné skutkový stav veci objasniť, sa strany sporu nedostavili. Súd tak nemal

možnosť posúdiť oprávnenosť nároku, a preto, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno
dôkazné, bola žaloba zamietnutá.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15.Vsporebolúspešnývcelomrozsahužalovaný,náhradutrovkonaniasineuplatnil,zrejmevdôsledku
toho, že mu žiadne nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.