Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 56Cb/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123306895
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Brašková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6123306895.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Michaelou Braškovou, v spore žalobcu: A. B. C., D.: XX XXX XXX, C.

C. XXX XX E. XX, právne zastúpený F. G. H., I., C. C. J. C. B. XX, G., D. : XX XXX XXX proti žalovanému:
K. C., C. C. : L. XX/XX, XXX XX M., D. : XX XXX XXX, právne zastúpený H. & G., C., C. C. F. XX, XXX
XX E., D. : XX XXX XXX, o zaplatenie X XXX,XX B. s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím žalobným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
sumu vo výške X XXX,XX B. spolu s úrokom z omeškania vo výške XX % A. N. C. X XXX,XX B.

L. XX.XX.XXXX do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške XX B., a to
do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedol, že žalobca ako predávajúci uzatvoril so žalovaným
ako kupujúcim kúpnu zmluvu v zmysle ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej
predmetom bol predaj materiálu na výrobu produktov (lepidlá, osb dosky, molitány), látky na výrobu
produktov (francúzsky zamat), náradie (polohovací hydraulický stôl) a nábytok, a teda žalobcovi vznikol
záväzok dodať žalovanému tento tovar, pričom sa žalovaný za tento tovar zaviazal žalobcovi zaplatiť

kúpnu cenu. Podľa § 261 Obchodného zákonníka: „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.“ Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka: Kúpnou zmluvou sa predávajúci
zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a
previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.“ Uviedol, že
za dodanie predmetného tovaru vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXXX N. O. XX.XX.XXXX,
so splatnosťou XX.XX.XXXX, K. K. X.XXX,XX B.. Uviedol, že z dôvodu, že žalovaný predmetnú faktúru

nezaplatil ku dňu splatnosti, vyzval žalobca žalovaného prostredníctvom textovej správy na jej úhradu, a
to opakovane, t. j. dňa XX.XX.XXXX I. XX.XX.XXXX. C. vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej
čiastky Predžalobnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX. Uviedol, že neuhradená faktúra bola splatná tak ako
už bolo vyššie uvedené, žalovaný je zároveň v omeškaní, a to počnúc dňom XX.XX.XXXX v zmysle
dikcie § 365 Obchodného zákonníka. Podľa § 365 Obchodného zákonníka: „ Dlžník je v omeškaní, ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom.“ Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Ak výška úrokov z

omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda
Slovenskej republiky nariadením.2. Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX O. XX.XX.XXXX vydal platobný
rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške X XXX,XX B. spolu s
príslušenstvom. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

3. Žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že spoločnosť K. C.
-P. J. P. G. K. C. A. B. C.- P.. E. C. A. B. C. -žalobcu bol upovedomený o tom, P. C. K. C.- žalovaný
neeviduje žiadne dlhy voči jeho spoločnosti.

4. Následne Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podanému odporu a tak isto
ho vyzval, aby navrhol pokračovanie v konaní.

5. K podanému odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalobca popiera tvrdenia uvádzané
žalovaným v odpore k platobnému rozkazu zo dňa XX.XX.XXXX v celom rozsahu a súčasne navrhol
pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že

voči žalobcovi neeviduje žiadnu pohľadávku, pričom jediný spoločník a súčasne konateľ žalobcu mal
byť o tejto skutočnosti upovedomený a teda, že žalovaný nemá voči žalobcovi žiadne dlhy sa nezakladá
na pravde. Žalovaný zrejme nevzal na vedomie a neeviduje zmenu obchodného mena žalobcu. V čase
dodania tovaru žalovanému a vystavenia faktúry žalobca podnikal pod obchodným menom „Q. C.“.
Zmena obchodného mena spoločnosti tak ako vyplýva z Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu

bola vykonaná zápisom od XX.XX.XXXX. Od tohto času žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť pod
zmeneným menom a pod týmto zmeneným obchodným menom aj podal návrh na vydanie platobnému
rozkazu. Uviedol, že ak žalovaný považoval vystavenú faktúru č. XXXXXXX N. XX.XX.XXXX za
neoprávnenú a vystavenú chybne, prípadne, že mu boli fakturované položky, ktoré neboli dodané alebo
iným spôsobom nesprávnu, bol povinný na túto skutočnosť upozorniť a vyzvať žalobcu na jej opravu,

so súčasným uvedením, v čom mal rozpor spočívať. Žalovaný tak do dnešného dňa neurobil, a teda
z takéhoto konania žalovaného možno dôvodiť, že tvrdenia žalovaného sú len účelové. Uviedol, že
tak, ako to vyplýva z odporu žalovaného, žalovaný v časti D) k dvom otázkam neoznačil žiadne pole,
teda či bola žalovanému doručená faktúra na žalobcom uplatňovaný nárok a ďalej, či tento uplatňovaný
nárok vedie žalovaný vo svojom účtovníctve. Uviedol, že zastáva názor, že žalovaný túto časť nevyplnil

úmyselne z dôvodu, aby nebolo jednoznačne preukázané, že nárok uplatňovaný žalobcom je oprávnený
a na mieste. Podaný odpor nie je úplný. Poukázal na komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným
prostredníctvom textových správ. Dňa XX.XX.XXXX upozornil žalobca žalovaného na výšku zostatku
jeho dlhu. Položky, na ktorých úhradu žalobca žalovaného vyzýval pritom úplne reflektujú na fakturované
položky. Žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval ani dodaný tovar ani výšku dlžnej sumy. V jednej

zo správ zaslaných žalobcovi priamo uvádza: „...prvé, čo potrebujem, je hlavne vyplatiť teba“. Dodal, že
žalobca opakovane upozornil žalovaného na úhradu dlhu textovou správou z XX.XX.XXXX s uvedením
aktuálneho zostatku, ktorý sa rovná žalovanej sume, čo do výšky aj typu výrobku, pričom z dodaného
tovaru - nábytku v sume X.XXX B. došlo k čiastočnej úhrade vo výške XXX,- B., so zostatkom vo
výške X.XXX,XX B.. Žalobca dokonca žalovanému ponúkol možnosť zápočtu jeho dlhu oproti dodaniu

tapacírovaného nábytku žalobcovi, čo žalovaný odmietol. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca
voči žalovanému podnikol mnoho ústretových krokov, ktoré však neboli úspešné. Uviedol, že na základe
uvedených skutočností mal preukázateľne za to, že pohľadávka žalobcu z titulu neuhradenej faktúry
je splatná a žalovaný ju je povinný uhradiť. Argumenty žalovaného nie sú opodstatnené a zásadne s
nimi nesúhlasí. Žalobca nemá inú možnosť iba sa súdnou cestou domáhať svojho práva na zaplatenie

predmetnej faktúry žalovaným.

6. Následne sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že trvá naďalej na svojom tvrdení
neexistencie pohľadávky resp. záväzku voči žalobcovi. Žalovaný vo svojom účtovníctve neeviduje
faktúru č. XXXXXXX, o ktorej titul opiera žalovaný svoju žalobu. V prvom rade žalovaný so žalobcom

neuzavrel žiadnu kúpnu zmluvu, ani žiadnu zmluvu, ktorej by predmetom bol predaj materiálu na
výrobu produktov (lepidlá, osb dosky, molitany), látky na výrobu produktov (francúzsky zamat), náradie
(polohovacíhydraulickýstôl)anábytok.Žalovanýnemátedaanivedomosť,žebymalvzniknúťžalobcovi
záväzok dodať žalovanému nejaký tovar, resp. že by takýto tovar mal byť zo strany žalobcu žalovanému
dodaný, a nie ešte to, že by za takýto tovar mal žalovaný žalobcovi zaplatiť. Z obsahového vymedzenia

kúpnej zmluvy podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplývajú jej podstatné náležitosti, ktorými
je vymedzená kúpna zmluva ako osobitný typ zmluvy a ktoré ju odlišujú od ostatných zmluvných typov.
V prípade, ak z obsahu zmluvy vyplýva, že chýba niektorá z jej podstatných náležitostí, ku vzniku
kúpnej zmluvy nedôjde. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú: (1) určenie zmluvných strán, (2)určenie predmetu kúpy, (3) záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho
vlastnícke právo k predmetu kúpy a (4) záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Vzhľadom na absenciu
zmluvných strán, a najmä určenie predmetu kúpy a v neposlednom rade záväzku predávajúceho dodať

predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy nemožno hovoriť o
vzniku kúpnej zmluvy. Na vznik kúpnej zmluvy je potrebné splniť podstatné náležitosti, podmienky na
uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktoré v tomto prípade úplne absentujú, nakoľko svoj nárok žalobca opiera
iba o faktúru, ktorá jednak nikdy nebola doručená druhej strane (žalovanému), a ktorej predmet nebol a
ani nemohol byť doručený žalovanému. Preto vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal aby súd podanej

žalobe žalobcu nevyhovel, nakoľko je nedôvodná.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na XX.XX.XXXX, na ktoré predvolal právneho zástupcu
žalobcu, a právneho zástupcu žalovaného, ktorí sa na pojednávanie ustanovili. Na pojednávanie sa
ustanovil aj žalobca. V súlade s ustanovením § 180 CSP súd preto pojednával a napokon aj rozhodol v
prítomnosti právnych zástupcov sporových strán ako aj žalobcu.

8. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že
v celom rozsahu poukazujú na podané písomné znenie žaloby ako aj ostatné písomné podania v tejto
právnej veci. Uviedol, že žalobca ako predávajúci uzatvoril so žalovaným zmluvu predmetom ktorej bol
materiál na výrobu produktov, lepidlá, osb dosky, molitany, látky francúzsky zamat, náradie a polohovací

hydraulický stôl ako aj určitý nábytok potrebný k výrobe čalúneného nábytku. Po dodaní tovaru žalobca
vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXX, ktorej obsahom bol už spomenutý tovar. V počiatku odberateľ
žalovaný nemal nijaké námietky ani voči výške tovaru ani voči tomu, že by mu bol fakturovaný iný tovar
resp. nedodaný tovar. Ako vyplýva z priloženej komunikácie v sms tento tovar žalovaný akceptoval, ale
nevedel ho občas zaplatiť. Takže toto bola jediná jeho výhrada, že teda nevie dodržať dátum splatnosti

a teda bude ho splácať neskôr resp. na splátky. Keďže svoju dohodu alebo svoj prístup žalovaný nesplnil
žalobcovi neostalo nič iné, len obrátiť sa s nárokom na tento súd. Na základe uvedeného navrhol, aby
súd vydal rozsudok tak, ako ho uviedli v písomnom návrhu.

9. Na predmetnom pojednávaní žalobca v rámci svojho prednesu uviedol, že s p. K., čiže majiteľom

spoločnosti žalovaného spolupracovali dlhšie. Uviedol, že s p. K. nebol žiaden problém, spolupracovali
spolu dlhšie, jedná sa o vyššiu sumu ako je na faktúre, čiže p. K., má aj dôkazy na to, že p. K. mu splácal
peniaze, vyplácal čo mohol, ale jedného dňa sa stalo to, že prestal platiť a tak mu neostávalo nič iné
len vystaviť faktúru a vyžiadať ho týmto spôsobom, aby to riešil právnik, pretože prestal komunikovať.
Po výzve od právnika mu prišlo od neho niekoľko sms, ktoré budú tiež alebo už sú pridelené k súdu,

kde sa vyjadril tak, že tovar keď chce, má si ho prísť vyzdvihnúť niekde vonku, že ho necháva a že ho
ďalej nepotrebuje.

10. Na predmetnom pojednávaní žalovaný v plnom rozsahu rozporoval žalovaný návrh, uviedol, že sa so
súdnou žalobou nestotožňuje čo do obsahu, dôvodu a výšky žalovanej sumy. Uviedol, že v prvom rade

popiera uzatvorenie akejkoľvek kúpnej zmluvy so žalobcom, o čom doposiaľ nedisponujeme žiadnym
dôkazom zo strany žalobcu, tak isto vzhľadom k tomu, že sa jedná o obchodno-právny vzťah resp.
záväzok medzi žalobcom a žalovaným mal za to, že žiadnym spôsobom nie sú splnené podmienky
v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda, že by obchodno-právny vzťah resp. záväzok
medzi stranami obsahoval už iba určenie zmluvných strán, určenie predmetu kúpy a najmä záväzok

predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu
kúpy ako poukazoval aj žalobca vo svojej žalobe, nakoľko uvádzal sám, že žalobcovi vznikol záväzok
dodať žalovanému tento tovar a na základe toho, že táto povinnosť nebola ako obligatórna náležitosť
obchodno-právneho záväzku v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka splnená, tak mal za to, že
ani záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu nemohol byť naplnený. V rámci svojej dôkaznej povinnosti

žalobca žiadnym spôsobom neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko doposiaľ nemá žalovaný preukázané
resp. nemáme preukázané, že by bol vystavený nejaký dodací list, nejaký odovzdávací resp. preberací
protokol za predmet kúpy, tak isto nedisponujeme žiadnou e-mailovou komunikáciou, že by samotná
kúpna zmluva ako taká vznikla iba a čo sa týka faktúry ako aj žalovaný vo svojom odpore poukazoval,
že faktúra podľa jeho názoru resp. v ich účtovníctve neexistuje, nemá ju pridelenú, tak isto nemáme

dôkaz o tom, že by faktúra bola doručená resp. prebratá zo strany žalovaného a tvrdenia žalobcu, že
bolo medzi žalovaným a žalobcom nejaký obchodno-právny vzťah uviedol, že k tomu sa nevie vyjadriť,
ale podľa tvrdenia klienta medzi nimi existovalo viacero či už záväzkov alebo nejaký obchodný vzťah aj
na báze zrejme iných záväzkov alebo iných možno dojednaní, nakoľko podľa informácií mal vedomosť,že podnikali spolu v rámci možno nejakého predaja alebo sprostredkovanie predaja, ale k tomuto sa
nevie vyjadriť, takže vzhľadom na uvedené poukázal aj na písomné podania, ktoré boli doručené súdu
zo dňa XX.X.XXXX a teda navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

11. Následne právny zástupca žalobcu uviedol, že si myslí, že žalovaný špekulatívnym spôsobom tak
isto v odpore nevyplnil tú časť odporu, ktorá ho vyzýva k tomu, aby jasne priznal, či je predmetná faktúra
súčasťou jeho účtovnej evidencie alebo nie je a mal za to, že to urobil z toho dôvodu, aby mohol teraz
účelovo zahmlievať situáciu a snažil sa vyhnúť zaplateniu.

12. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, ako uvádzal právny zástupca žalobcu
tak ak nejaká sms komunikácia existuje, túto považuje za nejakým spôsobom za bezpredmetnú, čo sa
týka tohto prípadu, nakoľko tá sms komunikácia je neurčitá, jednoducho z tej sms komunikácie nie je nič
zrejmé, ak je nejaký záväzok alebo dlh alebo nejaký obchodno-právny vzťah bol resp. existoval medzi
žalobcom a žalovaným, tak možno ako dve fyzické osoby komunikovali o nejakom dlhu alebo uviedol,

že nevie sa k tomu vyjadriť ako to kvalifikovať. Mal za to, že tento dôkaz nie je hodný a relevantný toho,
aby potvrdzoval nejaký obchodno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a mal za to, že takýmto
dôkazom, ktorý je podľa jeho názoru nulitný, tak nemôže žalobca opierať žalobu a uniesť dôkazné
bremeno vo vzťahu k dôvodnosti samotného žalobného nároku.

13. V rámci záverečných rečí právny zástupca žalobcu uviedol, že v celom rozsahu poukazuje na svoje
písomné podania vo veci. Mal za to, že písomnými dôkazmi preukázali dostatočne existenciu záväzku
žalovaného voči žalobcovi. Mal za to, že je potrebné prihliadať na to ako sa vyjadrili obe sporové strany
v tejto veci, pričom sms komunikácia priložená k žalobe jednoznačne potvrdzuje výšku predmetného
záväzku. Tak isto aj potvrdzuje vedomosť o tom, že predmetná faktúra bola vystavená na spoločnosť

K., C. I. teda mal za to, že obrana žalovaného je lživá. Žalovaný výslovne klame s cieľom vyhnúť sa
zaplateniu za tovar, ktorý odobral. Zároveň chcel poukázať na komunikáciu zo dňa XX.XX., ktorá je
súčasťou spisu, kde žalovaný uvádza: „Prišla mi od Teba faktúra, bohužiaľ nemám ju z čoho vyplatiť“.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný od počiatku nenamietal vystavenie faktúry na spoločnosť K., keďže
to bola iná fakturácia, ktorá prebehla medzi žalobcom a žalovaným. Na základe uvedeného navrhol, aby

súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a priznal trovy konania vo výške 100 %.

14. Žalobca nevyužil právo záverečnej reči.

15. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečných rečí uviedol, že sa plne pridržiavajú ich písomných

podaní ako aj ústnych prednesov na dnešnom pojednávaní. Mal za to, že žiadnym spôsobom nebola
preukázaná existencia záväzku medzi žalobcom a žalovaným kvalifikovaným ako kúpna zmluva, ktorá
by mala vzniknúť v zmysle tvrdení žalobcu. Nakoľko sa jedná o obchodno-právny vzťah mal za to,
že žiadnym spôsobom neboli naplnené podmienky teda obligatórne náležitosti v zmysle § 409 ods. 1
a nasl. Obchodného zákonníka. Mal za to, že žiadnym spôsobom nie je preukázaná existencia kúpnej

zmluvy, žiadnym spôsobom nie je preukázané dodanie tovaru, žiadnym spôsobom nie je preukázaná
výška kúpnej ceny, ktorú samozrejme vzhľadom k tomu, že majú za to, že je neexistencia kúpnej
zmluvy alebo záväzku medzi stranami, tak ju ani nerozporovali túto výšku ceny, nakoľko mali to
za bezpredmetné, keďže tento právny úkon je nulitný odhliadnuc od vyjadrení právneho zástupcu
v záverečných prednesoch ohľadom sms správ ako sa vyjadroval tak ak bol obsah, že nejaká faktúra

mala byť v komunikácii v zmysle sms, tak mal za to, že nie je zrejmé o akú faktúru sa jedná, nie je zrejmé
o akú faktúru čo sa týka výšky sumy, resp. kúpnej ceny sa jedná, takže mal tak isto za to, že tento dôkaz
je iba zmätočný. Poukázal na to, že faktúra bola iba účelovo vystavená zo strany žalobcu a teda mal
za to, že dôkazy, ktoré predložil žalobca v tomto konaní svojim spôsobom nie sú v zmysle dôkazného
bremena únosné, čím mal za to, že žalovaný nárok žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný. Z tohto titulu

žiadal, aby bola žaloba žalobcu zamietnutá.

16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to najmä
s : faktúrou č. XXXXXXX (č.l. 10 súdneho spisu), snímkou obrazovky – textové správy (č.l. 11-12
súdneho spisu), predžalobnou výzvou (č.l. 13 súdneho spisu), výpisom z Obchodného registra žalobcu.

17. Súd uvádza, že pokiaľ ide o návrh žalobcu na výsluch žalobcu súd pri tomto dôkaze uplatnil zásadu
sudcovskej koncentrácie mal za to, že tento dôkaz mohol žalobca navrhnúť už skôr, nakoľko žalovaný
nárok žalobcu rozporoval od svojho počiatku, rovnako aj doručenie faktúry žalovaný rozporoval už vosvojom vyjadrení zo dňa 19.09.2024 a preto súd na tento dôkaz neprihliadal. Tento dôkaz súd na záver
z dôvodu uplatnenia zásady sudcovskej koncentrácie zamietol.

18. Podľa § 409 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

19. Podľa § 420 ods.1 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti

a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v
zmluve.

20. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 263 Obchodného zákonníka, ods. 1 strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.

4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459,
477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1,
§ 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725,
729, 743 a 771c. Ods. 2 Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé
zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

22. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákazníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju
v celom rozsahu zamietol. Súd poukazuje najmä na skutočnosť, že v konaní nebola v prvom rade

preukázaná existencia – vznik záväzkovo- právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý mal
vzniknúť na základe kúpnej zmluvy, pričom tento súd posudzoval podľa ust. §261 ods. 1 Obchodného
zákonníka ako obchodno- právny. Hoci žalobca tvrdil, že medzi stranami sporu bola uzavretá kúpna
zmluva, uvedenú skutočnosť súd nemal žiadnym spôsobom preukázanú. Podľa § 409 Obchodného
zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú

jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa
zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy podľa obchodného zákonníka
sú teda : (1) určenie zmluvných strán, (2) určenie predmetu kúpy, (3) záväzok predávajúceho dodať
predmet kúpy kupujúcemu a (4) previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy a (5) záväzok
kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť

od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a
§ 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311
ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384,
386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499,
§ 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a,

672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c. Podľa ods. 2, strany sa nemôžu odchýliť
od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré
ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

25. Z predložených listinných dôkazov nebol žiadnym spôsobom preukázaný vznik a existencia

obchodno-záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, ktorý mal byť založený kúpnou zmluvou. Aj keď
pre platnosť kúpnej zmluvy sa nevyžaduje písomné forma, musí byť preukázaná existencia dohody
zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach. V prvom rade musí byť preukázané, že kúpna zmluva
bola uzavretá medzi stranami sporu, t.j. medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim.Uvedené však v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Pokiaľ ide o predloženú faktúru, č.
XXXXXXX M. je síce účtovným dokladom, ale sama osebe, nie je dôkazom o uzavretí takejto zmluvy,
medzi subjektmi, ktoré sú na nej uvedené ako dodávateľ a odberateľ. Nehovoriac o tom, že v konaní

nebolo preukázané ani jej doručenie žalovanému. Ani priložená snímka obrazovky nie je dôkazom toho,
žeby medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva, z ktorej by žalobcovi vznikol nárok na
plnenie.Pokiaľideosamotnúsnímku,súduniejezrejmémedzikým,akýmisubjektmi(čifyzickými,alebo
právnickýmiosobami,aleanikonkrétnemedziakýmiosobami)tátokomunikáciavôbecprebehlaapokiaľ
ide o jej obsah, súd poukazuje prioritne na skutočnosť, že uvedená sms komunikácia prebehla ešte v

F. XXXX (je na nej uvedený dátum XX.XX.XXXX I. XX.XX.XXXX) a februári XXXX (je na nej uvedený
dátum XX.XX.XXXX), čo uviedol, aj žalobca vo svojom žalobnom návrhu (nie teda XX.XX.XXXX ako
to bolo žalobcom tvrdené v záverečnej reči), pričom predložená faktúra č. XXXXXXX bola vystavená
XX.XX.XXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX s dátumom dodania XX.XX.XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že
predmetná sms komunikácia sa nemohla týkať plnenia, ktoré bolo fakturované cca rok potom (hoci to
mohlo byť aj neskôr, keďže v sms komunikácii sa už riešil dlh, nie objednávka, resp. dodanie tovaru

a pod.)..

26. Na základe vykonaného dokazovania súd ďalej nemal preukázané určenie predmetu kúpy medzi
stranami sporu a ani záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho
vlastnícke právo k predmetu kúpy. V konaní nebola preukázaná žiadna ponuka žalobcu, ani žiadna

objednávka žalovaného na požadovaný tovar – predmet kúpy uskutočnená voči žalobcovi, nebol
doložený ani iný doklad, z ktorého by bolo možné zistiť čo malo byť predmetom kúpnej zmluvy, príp.
z ktorého by bolo možné vyvodiť, čo, aký predmet kúpy sa mal žalobca zaviazať žalovanému dodať
a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy. Konkrétne v konaní nebolo preukázané, že si
žalovaný u žalobcu objednal ním tvrdený materiál na výrobu produktov, lepidlá, osb dosky, molitany,

látky francúzsky zamat, náradie a polohovací hydraulický stôl ako aj určitý nábytok potrebný k výrobe
čalúneného nábytku, ktoré si mal žalobca vyúčtovať predloženou fa č. XXXXXXX.

27. V konaní nebol preukázaný ani záväzok žalovaného ako kupujúceho zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu
za dodaný tovar. Jednak nebol doložený dodací list, príp. iný dokument -preberací protokol, ktorý by

preukazoval dodanie predmetu kúpy (nebolo preukázané, že žalobca dodal a žalovaný prevzal od
žalobcu ním tvrdený materiál na výrobu produktov, lepidlá, osb dosky, molitany, látky francúzsky zamat,
náradie a polohovací hydraulický stôl ako aj určitý nábytok potrebný k výrobe čalúneného nábytku, ktoré
boli fakturované fa č. XXXXXXX). V konaní teda nebol preukázaný záväzok žalovaného ako kupujúceho
zaplatiť kúpnu cenu za tovar dodaný žalobcom ako predávajúcim a nebola preukázaná ani dohoda

o kúpnej cene a jej výške. Uvedené samotná faktúra bez ďalších, iných dôkazov, a to ani v spojení
s priloženou sms komunikáciou nepreukazuje.

28. V prípade, že chýba niektorá z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, k vzniku kúpnej zmluvy
nedôjde.Určeniepodstatnýchnáležitostízmluvy,ktorýmijezároveňvymedzenýjejminimálny(základný)

obsahmákogentnúpovahupodľa§263ods.2Obchodnéhozákonníka.Zmluvnéstranysúpretoviazané
požiadavkou zákona na podstatné náležitosti zmluvy a tieto nemôžu z jej obsahu vylúčiť alebo upraviť
iným spôsobom, ktorý nezodpovedá základnému vymedzeniu kúpnej zmluvy. Dôsledkom takéhoto
postupu je skutočnosť, že ku vzniku kúpnej zmluvy vôbec nedôjde, resp. posúdenie tohto vzťahu na
základe nepomenovanej zmluvy podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

29. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, mal súd za to, že v konaní nebol preukázaný vznik
kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, keď nebola preukázaná
dohoda strán sporu o jej podstatných náležitostiach, nebolo preukázané, že si žalovaný žalobcom
tvrdený predmet kúpy u žalobcu objednal, nebolo preukázané, že žalobca ním tvrdený predmet kúpy

žalovanému dodal, nebola preukázaná dohoda o kúpnej cene a jej výške a teda nebol preukázaný
ani záväzok žalovaného ako kupujúceho zaplatiť žalobcovi ako predávajúcemu kúpnu cenu vo výške
XXXX,XX B., t.j. žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoj nárok na zaplatenie sumy XXXX,XX B.
uplatnený žalobou titulom nezaplatenia faktúry č. XXXXXXX.

30. Súd zároveň hodnotil či úmyslom strán sporu nebolo založiť obchodno -záväzkový vzťah
nepomenovanou zmluvou podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, avšak súd nemal tento
úmysel strán sporu preukázaný a rovnako v konaní nebolo preukázané dostatočné určenie predmetuzáväzkov strán sporu a preto podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka takúto zmluvu nemožno
považovať za uzavretú.

31. Na záver súd uvádza, že žalobca je iniciátor sporu a je výlučne na ňom, aby svoj žalobou uplatnený
nárok a svoje skutkové tvrdenia preukázal relevantnými dôkazmi. Súd mal však za to, že žalobca v tomto
smere dôkazné bremeno neuniesol, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd žalobu v celom
rozsahu zamietol, nakoľko v konaní nebol preukázaný záväzok žalovaného spočívajúci v povinnosti
zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu vo výške 4 570,68 Eur fakturovanú faktúrou č. XXXXXXX.

32. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu nemohol priznať ani paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v sume XX,-XXX a rovnako uplatnené úroky z omeškania, a preto
i v tejto časti žalobu zamietol. Tým, že súd nepovažoval nárok žalobcu za preukázaný, u žalovaného
nemohlo nastať omeškanie a preto žalobcovi nevznikol nárok na paušálnu náhradu nákladov podľa ust.
§ 369c Obchodného zákonníka a nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka.

33. Nakoľko žalovaný uplatnil námietku nepríslušnosti, súd sa vysporiadaval aj s touto námietkou a to
ešte pred nariadením pojednávania. Nakoľko mal súd za to, že je nedôvodná podľa § 42 CSP súd
na ňu neprihliadal. Súd na námietku neprihliadal, nakoľko mal za to, že podľa § 22 CSP, vzhľadom
k tomu, že ide o obchodno-právny spor, je na konanie príslušný Okresný súd Žilina. Zároveň vychádzal

už aj z ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.X J., X J. ako
aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline – sp. zn. XX J. I. z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.
zn. XX J., podľa ktorých základným princípom je okamžitá aplikovateľnosť novej procesnej úpravy na
konania začaté a prebiehajúce podľa doterajších predpisov. Ak nie je v prechodných ustanoveniach
upravenéinak,jepotrebné,abysúdyajnakonaniazačatéaprebiehajúcepodľapredchádzajúcejprávnej

úpravy, aplikovali novú právnu úpravu, a to od momentu nadobudnutia jej účinnosti. V súlade s princípom
okamžitejaplikovateľnostiprocesnýchpredpisov bolopotompotrebnénovúprávnuúpravuaplikovaťina
konanie začaté do XX.XX.XXXX, Pričom uvedené platí aj na upomínacie konanie, ktoré tvorí s konaním
pred Okresným súdom Žilina jeden celok.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému
žalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivplnomrozsahu.Ovýškenáhradytrov

konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou Okresného súdu
Žilina na Krajský súd Banská Bystrica.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,

teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značkakonania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).