Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cb/144/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120423134
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6120423134.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu:

Mesto Banská Bystrica, sos ídlom: Československej armády 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271,
proti žalovanému: TRIDE INVEST, s.r.o., Kalinčiakova 1, Banská Bystrica, IČO: 31 628 281, v konaní
zastúpený: JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie: Stoličková 4, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 45 016 071, o zaplatenie 1.348,35 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny vo výške 1.192,52 Eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 4,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %

ročne zo sumy 4,57 Eur od 01. 07. 2020 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Súd žalobu v zostávajúcej časti z a m i e t a.

IV. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 99,62 %, s tým že o výške
náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
dňa 16.11.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.348,35 Eur s príslušenstvom

titulom nezaplateného nájomného za rok 2020. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi sporovými
stranami bola uzatvorená Nájomná zmluva č. 693/2018/PS ESM.1094 zo dňa 14.03.2018 v znení
Dodatku č. 1 zo dňa 31.10.2018 (ďalej ako „Zmluva“). Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti o celkovej
výmere 100 m2 - časť pozemkov parc. č. E KN 450/29 – ostatné plochy o výmere 34m2, parc. č. A. B.
XXX/X–ostatnéplochyovýmere24m2aparc.C.A.B.XXXXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmere
43m2, katastrálne územie D., vedené na Liste vlastníctva žalobcu č. XXXX. Nájomná zmluva bola
uzatvorená za účelom prenájmu pozemkov, ktoré žalovaný potreboval na realizáciu stavby „Stavebné

úpravy parkovacej plochy pred budovou E. F. X, G. G..“ Dodatkom č. 1 bol rozšírený dôvod prenájmu
o potrebu rozšírenia výstavby o dažďovú kanalizáciu. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 1.348,35 Eur
so splatnosťou 30.06. bežného roka. Žalovaný ani napriek doručeným výzvam nájomné riadne a včas
neuhradil.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal proti žalovanému platobný rozkaz č.k. 60Cb/144/2020-21 zo dňa
16.12.2020, ktorým návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný riadne a včas odpor. V podanom odpore žalovaný
poprel uplatnený nárok v celom rozsahu z dôvodu, že zmluvu ukončil na základe výpovedi zo dňa
04.10.2019, a to uplynutím výpovednej doby jedného mesiaca, ktorá začína plynúť od prvého dňamesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Nájomný vzťah založený zmluvou bol podľa názoru
žalovaného ukončený uplynutím výpovednej doby, t.j. k 30.11.2019. Z tohto dôvodu považuje uplatnený
nárok na zaplatenie nájomného za rok 2020 za bezdôvodný.

4. Okresný súd Banská Bystrica vzhľadom na doručený odpor zrušil vydaný platobný rozkaz Uznesením
č.k. 60Cb/144/2020-38 zo dňa 08.01.2021.

5. Vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného bolo žalovanému doručené dňa 08.01.2021 s tým, že má

možnosť sa k podanému vyjadreniu žalobcu v lehote 15 dní od doručenia tohto vyjadrenia písomne
vyjadriť, uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na svoju obranu. Žalobca v replike poprel ukončenie
zmluvy výpoveďou dňa 30.11.2019. Poukázal na ustanovenie zmluvy (čl. III ods. 1), z ktorej vyplýva
že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Pričom povinnosť nájomcu platiť nájomné bola aj po
právoplatnostiposlednéhokolaudačnéhorozhodnutiavyžadovanéhoprezrealizovaniestavby.Kponuke
na kúpu časti zhotovenej stavby na dotknutých pozemkoch žalobca uviedol, že k prevzatiu stavby došlo

až dňa 30.11.2020. Dovtedy bol žalovaný ako vlastník stavieb, ktoré sú umiestnené na prenajímanom
pozemku žalobcu užívateľom týchto pozemkov a preto bol povinný platiť nájomné aj za rok 2020, a to v
alikvotnej čiastke 1.234,15 Eur. Na základe uvedeného vzal čiastočne žalobu vo výške 114,20 Eur späť.
Žalobca považuje výpoveď za neúčinnú a nájomnú zmluvu považoval za platnú. Nesúhlasí s dôvodom
výpovede podľa čl. IV. ods. 2 a čl. III ods. 4 zmluvy. Podľa názoru žalobcu zmluvu bolo možné vypovedať

spôsobomdohodnutýmvčl.IIIods.3lenzostranyžalobcu.Keďženeexistovaladohodastránoukončení
zmluvy. Z tohto dôvodu sa na daný prípad neaplikuje § 677 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalobca opätovne poukázal na list, ktorým odpovedal na výpoveď zmluvy. Považuje ho za dostatočne
určitý, keď v ňom deklaroval že nepovažuje výpoveď žalovaného za platnú a účinnú, keďže v čase
jej doručenia žalobcovi ešte nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu časti stavebného objektu – SO 01

žalobcovi.

6. Žalovaný zaslal dupliku dňa 07.03.2024. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu ohľadom
ukončenia nájomného vzťahu na základe výpovedi. Dôvodom bola skutočnosť, že nájomná zmluvy
bola uzatvorená na dobu neurčitú. Pričom nebolo dohodnuté obmedzenie trvania zmluvy osobitným

spôsobom, ktorý deklaruje žalobca ako moment „prevzatia stavieb žalobcom“. Vzhľadom k uvedenému
bol žalovaný oprávnený nájomnú zmluvu vypovedať kedykoľvek, bez ohľadu na konanie / nekonanie
žalobcu vo vzťahu k výzve na odkúpenie stavieb. Poukazuje na dojednanie zmluvy o zvýšenom
nájomnom v čase po kolaudácii stavieb, účelom ktorého bolo motivovať žalovaného na vypracovanie
ponuky na odkup stavieb za 1,- Eur v rozsahu porealizačného geometrického plánu (záberu pozemkov

podľa skutkového zamerania stavieb). Ponuku žalovaný vykonal podaním zo dňa 04.10.2019 s názvom
„Ponuka/Výpoveď“. Súčasne však pre prípad že žalobca nebude na ponuku reagovať obratom, žalovaný
nájomnú zmluvu v súlade s § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka vypovedal. Nekonanie žalobcu do
30.11.2020, teda viac než 1 rok nemôže dopadnúť na ťarchu žalovaného. Ďalej žalovaný poukázal na
to, že v zmluve nebolo dojednané obmedzenie žalovaného ako nájomcu vo vzťahu k zákonnej možnosti

vypovedať zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú.

7. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 18.03.2024. Na základe žiadosti
žalovaného došlo k zmene termínu pojednávania a pojednávanie sa uskutočnilo dňa 25.03.2024.
Žalobca zobral žalobu čiastočne späť vo výške istiny 1.078,32 Eur, to znamená spolu s prvým

čiastočným späťvzatím žaloby, ktoré bolo vo výške 114,20 Eur, žalobca zobral žalobu čiastočne späť
v celkovej výške 1.192,52 Eur s príslušenstvom, ktoré sa vzťahuje na túto sumu. Žalobca zdôvodnil
svoj úkon prekvalifikovaním právneho základu uplatneného nájomného v zmysle čl. 20 bod. 2 por. č.
11 Zásad hospodárenia s majetkom mesta Banská Bystrica za obdobie od 01.01.2020 do 30.11.2020
a zohľadnením obdobia, za ktoré požadoval nájomné do 30.11.2020. Predmetom žaloby po čiastočnom

späťvzatí žaloby bol nárok na zaplatenie istiny vo výške 155,83 Eur s príslušenstvom a to úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 155,83 Eur od 01.07.2020 do zaplatenia. Strany sporu zotrvali
na svojich argumentačných líniách. Žalobca poukázal na to, že hoci sa v nájomnej zmluve uvádza,
že táto bola uzatvorená v režime Občianskeho zákonníka, Mesto Banská Bystrica musí pri nakladaní
so svojím majetkom postupovať aj v zmysle zákona o majetku obcí, a v tomto zmysle treba vykladať

všetky paragrafy týkajúce sa nájomnej zmluvy ako aj samotný obsah nájomnej zmluvy. V danom prípade
nastala špecifická situácia, že k majetkoprávnemu vysporiadaniu stavby, ktorá bola umiestnená na
majetku Mesta Banská Bystrica nedošlo bezprostredne po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.
Na základe tejto skutočnosti Mesto Banská Bystrica, keďže chcelo zabrániť situácii bezdôvodnéhoužívania majetku, v zmysle zásad hospodárenia nakladania s majetkom mesta stanovilo špecifickú
výšku nájomného v prípade, ak je uzatvorená nájomná zmluva na ktorej je umiestnená stavba. Čo
sa týka ukončenia zmluvy, v tomto prípade nie je možné nehnuteľnosť vypratať a preto na základe

tohto bola stanovená osobitná výška nájomného, ktorá sa uplatnila aj v tomto prípade. To znamená,
že nie je rozhodujúce v danom prípade, že žalovaný sa rozhodol ukončiť jednostranným právnym
úkonom tento nájomný vzťah výpoveďou, ktorá bola doručená žalobcovi 10.10.2019 ale tým kedy dôjde
k vykonaniu majetkovoprávnych úkonov, ktoré umožnili ukončiť tento nájomný vzťah. Podľa názoru
žalobcu je irelevantné tvrdenie žalovaného, pretože rozhodujúci bol zmluvný vzťah, ku ktorému pristúpil

žalovaný. Žalovaný tvrdil, že žalobou je uplatňovaný nárok na zaplatenie nájomného za rok 2020, ktorý
však neexistuje. Žalovaný spôsobil zánik nájomného vzťahu ku dňu 30.11.2019 podanou výpoveďou zo
dňa 04.10.2019. Mohol tak konať na základe ustanovení nájomnej zmluvy. Žiadne ustanovenie nájomnej
zmluvy, ani žiadne ustanovenie zákona o majetku obcí, ani zásad hospodárenia s majetkom Mesta
Banská Bystrica neobmedzuje a neobmedzovalo žalovaného pri možnosti vypovedať nájomnú zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú. Pokiaľ žalobca mal snahu naviazať trvanie nájomnej zmluvy existenčným

spôsobom na moment odovzdania vybudovaných stavieb, alebo moment prevodu vlastníckeho práva
k vybudovaným stavbám mal to do návrhu textu nájomnej zmluvy zapracovať.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ktorými sú: Nájomná zmluva
č.693/2018/PS ESM-1094 zo dňa 14.03.2018, Kópia katastrálnej mapy zo dňa 24.01.2018 z č.l.5,

Katastrálna mapa vytvorená gys plán z č.l.6, Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 31.10.2018 z
č.l.7, Výzva na uhradenie pohľadávky zo dňa 22.07.2020 s doručenkou z č.l.8, Výzva na uhradenie
pohľadávky zo dňa 22.07.2020 s doručenkou z č.l. 8, Výzva na uhradenie pohľadávky zo dňa 12.10.2020
s doručenkou z č.l.9, Ponuka výpoveď zo dňa 04.10.2019 z č.l.129, Vec: výpoveď nájomnej zmluvy č.
693/2018/PS ESM-1094- Oznámenie zo dňa 29.10.2019 z č.l.30, Geometrický plán zo dňa 03.05.2019,

Katastrálna mapa z č.l. 47,48, Kolaudačné rozhodnutie zo dňa 06.06.2019 z č.l.49,50, Katastrálna mapa
z č.l. 51, Úplné znenie zásad hospodárenia a nakladania majetkom mesta Banská Bystrica v znení
dodatkov č.1 až 3 z č.l.52 až 60, Záznam z odovzdania a prevzatia časti stavby, stavebné úpravy
parkovacej plochy pred budovou Slovenskej pošty 5, Banská Bystrica zo dňa 30.11.2020 z č.l.61. Súd
neprihliadol na listinu – Čestné vyhlásenie žalovaného, že nebolo úmyslom žalovaného znením čl. 3

alebo 4 Nájomnej zmluvy obmedziť možnosti vypovedať zmluvu nakoľko v tejto časti uplatnil sudcovskú
koncentráciu konania. Právny zástupca žalovaného listinu neuplatnil v rámci procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas ak ich strana mohla predložiť už
skôr, aby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Konanie je vedené od roku
2020 a uvedené čestné prehlásenie bolo predložené až na pojednávaní. Súd uvádza, že skutočnosť, že

ju právny zástupca obdržal od klienta pred pojednávaním, nie je ospravedlniteľným dôvodom pasivity
žalovaného v konaní. Navyše, keď sa predkladanými listinami žalovaný snažil reagovať na argumenty
žalobcu, ktoré boli uvedené už v žalobe a replike.

9. Z predmetných listinných dôkazov ako aj z obsahu celého spisového materiálu, z prednesu strán

sporu súd zistil nasledovný skutkový stav veci. Dňa 14.03.2018 bola medzi stranami sporu uzatvorená
Nájomná zmluva č. 693/2018/PS ESM.XXXX v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.10.2018. Predmetom
zmluvy bol nájom nehnuteľností o celkovej výmere 101 m2 - časť pozemkov parc. č. A. B. XXX/XX
– ostatné plochy o výmere 34 m2, parc. č. A. B. XXX/X – ostatné plochy o výmere 24m2 a parc.
č. E KN XXXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 43m2, katastrálne územie D., vedené

na Liste vlastníctva žalobcu č. XXXX. Nájomná zmluva bola uzatvorená za účelom realizácie stavby
„Stavebné úpravy parkovacej plochy pred budovou Slovenskej pošty 5, Banská Bystrica.“ Dodatkom č.
1 bol rozšírený dôvod prenájmu o potrebu rozšírenia výstavby o dažďovú kanalizáciu. Nájomné bolo
dohodnuté v rámci dvoch období: 1) do dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia vyžadovaného
pre zrealizované stavby a úpravy a 2) odo dňa nasledujúceho po dni právoplatnosti najneskôr vydaného

kolaudačného rozhodnutia vyžadovaného pre realizované stavby a úpravy. Predmetom tohto konania
je obdobie po právoplatnosti vydaného kolaudačného rozhodnutia., nakoľko kolaudačné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2019 (čl. 49, 50). Výška ročného nájomného za prenajaté pozemky
bola stanovená podľa článku 20 ods. 2 poradové číslo 12 zásad hospodárenia a nakladania s majetkom
mesta Banská Bystrica (1348,35 Eur za rok). Žalobca na pojednávaní zmenil právny základ uplatnenia

výšky ročného nájomného za prenajaté pozemky a určil ho podľa poradového čísla 11 - „nájomné
za novovybudované komunikácie a inžinierske siete za účelom občianskej vybavenosti, ktoré budú po
kolaudácii odovzdané do majetku mesta“ vo výške 170 Eur za celú výmeru za rok so splatnosťou dňa
30.06. bežného roka. Vo vzťahu k uvedenej zmene zobral žalobca žalobu čiastočne späť. Predmetomtohto konania potom bol nárok na zaplatenie nájomného vo výške 155,83 Eur za obdobie od 01.01.2020
do 30.11.2020. Príslušenstvo pohľadávky pozostávalo zo zákonného úroku z omeškania. Súd za
nesporné považoval, že k odovzdaniu a prevzatiu stavby došlo dňa 30.11.2020. Pričom k ukončeniu

prác došlo dňa 28.06.2019 bez závad (čl. 61).

10. Spornou otázkou v konaní bolo ukončenie nájomnej zmluvy a s tým súvisiaci nárok na zaplatenie
nájomného za rok 2020 (do 30.11.2020).

11. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej ako
„CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

12. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k spätvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. Žalobca má právo so svojim návrhom disponovať, t. j. môže ho za konania vziať späť, či už celkom,

alebo sčasti. Späťvzatím návrhu žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne
nerozhodol. V prípade, že k spätvzatiu návrhu dôjde pred predbežným prejednaním sporu alebo pred
prvým pojednávaním, na rozhodnutie súdu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu súhlas
žalovaného nie je potrebný.

15. Žalobca vzal žalobu čiastočne späť vo výške istiny 1.078,32 Eur spolu s príslušenstvom, ktoré sa
vzťahuje na túto sumu, a to dvoma úkonmi: prvým čiastočným späťvzatím žaloby, ktoré bolo vo výške
114,20 Eur a druhým čiastočným späťvzatím, ktoré bolo vo výške 1.192,52 Eur. Dôvodom čiastočného
späťvzatia žaloby bolo prekvalifikovanie právneho základu uplatneného nájomného v zmysle čl. 20 bod.
2 por. č. 11 Zásad hospodárenia s majetkom mesta Banská Bystrica za obdobie od 01.01.2020 do

30.11.2020. Procesný úkon žalobcu bol urobený pred otvorením pojednávania. Preto súd nevyžadoval
súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby a konanie v časti istiny vo výške 1.192,52 Eur zastavil v zmysle
ustanovenia § 145 ods. 2 CSP v rozhodnutí vo veci samej. (I. výrok uznesenia).

16. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení („Obchodného

zákonníka“),tentozákonupravujepostaveniepodnikateľov,obchodnézáväzkovévzťahy,akoajniektoré
iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

17. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa

predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

18. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

19. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

20. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (Ďalej ako „Občiansky
zákonník“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v
dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

21. Podľa § 677 ods.1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu
možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.22. Podľa § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu
možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v
jednomesačnej lehote.

23. Vo veci bolo nesporné, že predmetom posúdenia bol vzťah medzi subjektom verejného práva
a podnikateľom, keďže predmetom posúdenia sú záväzkové vzťahy, ktorými sa zabezpečovali verejné
potreby žalobcu a podnikateľským subjektom, ktorý činnosť vykonával v rámci jeho podnikateľskej
činnosti. Čiže sa jednalo o relatívny obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 9 ObZ, ktorý vznikol

uzatvorením pomenovanej zmluvy – nájomnej zmluvy, ktorá je upravená v § 663 a nasl. Občianskeho
zákonníka, keďže predmetom nájmu boli pozemky vo vlastníctve žalobcu. Zmluva bola medzi stranami
uzatvorená písomnou formou.

24. Spornou otázkou v konaní bolo ukončenie nájomnej zmluvy. Strany sa v čl. III bod 1 zmluvy dohodli,
že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Zmluvné strany si dohodli špeciálny výpovedný dôvod

na strane prenajímateľa (čl. III bod 3) a vo vzťahu k výpovedi si dohodli výpovednú dobu v trvaní jedného
mesiaca, ktorá začala plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po písomnom doručení výpovede.
Iný spôsob ukončenia nájomného vzťahu si zmluvne osobitne neupravili. Vzhľadom k uvedenému sa na
ukončenie zmluvy vzťahujú ustanovenia zákona.

25. Vo všeobecnosti platí, že pojmovým znakom nájmu je jeho dočasnosť. Nie je pritom dôležité, či je
nájom dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú. Ak nie je doba nájmu v nájomnej zmluve upravená,
platí, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Aj v prípade, ak je nájom dojednaný na dobu neurčitú,
je isté, že k jeho skončeniu raz budúcnosti dôjde, buď z dôvodu, ktorý výslovne pripúšťa niektoré z
ustanoveníoskončenínájmualebonazákladevšeobecnejúpravyzánikuzáväzkov.Zustanovenia§677

ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplývajú 2 spôsoby skončenia nájmu dojednaného na dobu neurčitú:
1) vzájomná dohoda zmluvných strán alebo 2) výpoveď. Keďže sa jedná o ustanovenie, ktoré má
dispozitívnu povahu, uvedené platí v prípade, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Súd po preštudovaní
nájomnej zmluvy dospel k záveru, že si zmluvné strany upravili osobitný prípad možnosti ukončenia
zmluvy výpoveďou len zo strany prenajímateľa v čl. III bode 3 zmluvy. V prejednávanom prípade však

došlo k ukončeniu zmluvy výpoveďou zo strany nájomcu. V zmluve si zmluvné strany nedohodli osobitné
podmienky pre ukončenie zmluvy výpoveďou zo strany nájomcu a tento spôsob ukončenia nájomnej
zmluvy v zmluve nevylúčili. Preto v prípade, keď sa nájomca rozhodol ukončiť nájomný vzťah dohodnutý
na dobu neurčitú formou výpovedi, mohol tak urobiť v zmysle zákona v trojmesačnej lehote, keďže
predmetomnájmubolipozemky(nehnuteľnosti).Formuvýpovedesícezákonnepredpisuje,zmluvavšak

bola uzavretá písomne, preto musela byť urobená v písomnej forme. Pre plynutie výpovednej doby sa
uplatňujú pravidlá o počítaní času, výpovedná doba tak začne plynúť od prvého dňa nasledujúceho
po jej doručení druhej zmluvnej strane. V konaní bolo preukázané, že žalovaný dňa 04.10.2019 zaslal
žalobcovi výpoveď z nájomnej zmluvy (čl. 29). Doručenku, ktorou by bolo preukázané doručenie
výpovede žalobcovi žalovaný do konania nepredložil. Z oznámenia žalobcu zo dňa 29.10. 2019 (čl.

30) ako aj z vyjadrenia samotného žalobcu na pojednávaní mal súd preukázané, že výpoveď bola
žalobcovi doručená dňa 10.10.2019. Od tohto momentu začala plynúť trojmesačná výpovedná doba,
ktorá uplynula dňa 10.01.2020. Čo sa týka výšky nájomného, súd sa stotožnil s názorom žalobcu o tom,
že v zmysle zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Banská Bystrica si mohol žalobca
nárokovať na zaplatenie nájomného podľa článku 20 bod 2 poradového čísla 11, tak ako to uviedol

na pojednávaní. To znamená, že pri vyčíslení výšky nájomného od 01.01.2020 do 10.01.2020 súd
vychádzal zo sumy 170 Eur za celú výmeru. Výška mesačného nájomného bola 14,17 Eur a výška
nájomného za 10 dní trvania nájomného vzťahu v mesiaci január bola vo výške 4,57 Eur.

26. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že žalovaný bol povinný platiť nájomné aj

po právoplatnosti posledného kolaudačného rozhodnutia do dňa, kedy došlo k reálnemu prevzatiu
stavieb žalobcom (30.11.2020). Strany sporu sa síce dohodli, že nájomca má povinnosť predložiť
žalobcovi písomnú ponuku na prevod vlastníckeho práva k vybudovaným stavbám na prenajímaných
pozemkoch za 1 Euro, čo aj v liste, ktorého súčasťou bola výpoveď z nájomnej zmluvy urobil. Avšak
zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by trvanie nájomného vzťahu bolo ohraničené práve

reálnym odovzdaním stavby. Z tohto dôvodu žalovaný mal právo nájomnú zmluvu vypovedať bez
udania dôvodu kedykoľvek. Čo aj vykonal. Na základe uvedeného súd nemohol priznať žalobcovi nárok
z titulu nájomného za čas, ktorý bol po zániku nájomnej zmluvy. Súd iba podporne uvádza, že čl. IV
bod 2 nájomnej zmluvy neznamená ukončenie nájomnej zmluvy a ani podmienenie trvania/ukončenianájomnej zmluvy momentom prevzatia stavieb žalobcom. Uvedené ustanovenie odráža len povinnosť
žalovaného ponúknuť žalobcovi zhotovené stavby na pozemkoch na predaj. Uvedené dojednanie strán
sporu nemožno vykladať v prepojení so zákonnou možnosťou ukončenia nájomnej zmluvy. Nakoľko táto

nebola stranami sporu vylúčená.

27. Žalobca si uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky – úroky z omeškania. Medzi stranami neboli
dohodnuté úroky z omeškania. Preto súd priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania podľa § 369
ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013

Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to v sadzbe, ktorá sa rovná
základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť
percentuálnych bodov. V čase omeškania so splatením pohľadávok bola úroková sadzba Európskej
centrálnej banky v čase od 18.09.2019 do 26.06.2022 vo výške 0 %. Žalobca si však úroky z omeškania
uplatnil len vo výške 5% ročne (v nižšej výške). Preto súd žalobcovi priznal úroky z omeškania
v požadovanej výške od 01.07.2020 do zaplatenia, tak ako to uviedol vo výroku rozsudku.

28. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd po posúdení veci dospel k záveru, že
žalovaný si záväzok zaplatiť nájomné od 01.01.2020 do 10.01.2020 nesplnil riadne a včas, preto žalobe
v časti vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4,57 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4,57 Eur od 01. 07. 2020 do zaplatenia do troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. (výrok II. a III. tohto rozsudku)

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Súd návrhu žalobcu vyhovel v časti istiny vo výške 4,57 Eur s príslušenstvom, v časti istiny vo
výške 1.192,52 Eur konanie z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil a v zostávajúcej časti

žalobu zamietol. Preto súd musel posúdiť, koho zavinením došlo k zastaveniu a zamietnutiu žaloby. Súd
mal z vykonaného dokazovania preukázané, že k zastaveniu konania a zamietnutiu časti žaloby došlo
v dôsledku zavinenia, ktoré je možné pričítať žalobcovi. Z tohto dôvodu súd žalovanému voči žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 99,62 % tak, ako je uvedené v štvrtom odseku tohto rozhodnutia.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (výrok IV.
tohto rozsudku)

Poučenie:

Proti výroku súdneho rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia

na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej

inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčeniasudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.