Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/107/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204302
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1223204302.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B.,
narodeného XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa matky C. A. D., narodenej

XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, B., v konaní zastúpenej spoločnosťou Roman Kvasnica
a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany a JUDr. Andreou Vyskočovou, advokátkou, so
sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, a otca C. G. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX/XX,
I., Česká republika, prechodne bytom J. K. XX, J. X - L., Česká republika, v konaní zastúpeného JUDr.
Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátkou, so sídlom Javorinská 13, Bratislava – mestská časť Staré
Mesto, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu

Mestského súdu Bratislava II č. k. 40P/47/2023-507 zo dňa 11.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 11.03.2024 súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a výrokom II. rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, doručenému Okresnému súdu
Trnava dňa 01.02.2024 a postúpenému Mestskému súdu Bratislava II, ktorým do právoplatného
skončenia vo veci samej žiadal upraviť styk s maloletým A. počas Vianoc 2023 od 29.12.2023 od 18:00
hod. do 07.01.2024 do 19:00 hod., od 07.12.2023 od 15:00 hod. do 19:00 hod., od 10.12.2023 od 9:00
hod. do 15.12.2023 do 19:00 hod., každý párny týždeň od stredy 14:00 hod. do nedele 19:00 hod. s tým,

že otec si dieťa prevezme v materskej škole, ak sa dieťa v danom čase nebude nachádzať v materskej
škole, prevezme si ho a po ukončení styku vráti v mieste bydliska matky. Matka je povinná dieťa na styk
riadne a včas pripraviť a v mieste jej bydliska ho otcovi vydať. Žiadal, aby súd uložil matke povinnosť
ho informovať o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, o krúžkoch, ktoré navštevuje s uvedením názvu
krúžku a času, kedy sa maloleté dieťa tejto aktivity zúčastňuje, o činnosti v predškolskom zariadení a
jeho návšteve, pobytoch maloletého dieťaťa mimo bydliska matky a všetkých dôležitých skutočnostiach

v živote maloletého dieťaťa formou e-mailu každý pondelok. Zároveň žiadal, aby súd uložil matke
povinnosť zaslať mu kópie lekárskych správ z akýchkoľvek vyšetrení maloletého dieťaťa. Domáhal sa
toho, aby súd upravil jeho právo na komunikáciu s maloletým dieťaťom prostredníctvom aplikácie na
prenos obrazu a zvuku každý pondelok, utorok a nepárny piatok od 17:30 do 18:30 hod. s tým, že matka
je povinná danú komunikáciu zabezpečiť a ponechať maloleté dieťa osamote.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2, § 130 ods. 1, 2, 3, § 330
ods. 1, § 336 ods. 1, 2, 3, § 360 ods. 1, § 365 ods. 1, § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilnýmimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328
ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a článkom 5, ust. § 26, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Súd prvej inštancie (Mestský súd Bratislava II) konštatoval, že mu Okresný súd Trnava postúpil návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že mu o návrhu bráni rozhodnúť ust. čl. 16 Dohovoru
o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980,

publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod číslom 119/2001 Z.
z., (ďalej len „Dohovor“), podľa ktorého sa po doručení oznámenia o neoprávnenom premiestnení alebo
zadržaní dieťaťa podľa článku 3 justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, na územie ktorého bolo
dieťa premiestnené alebo na území ktorého je zadržiavané, zdržia rozhodovania vo veci opatrovníckeho
práva, až kým sa nerozhodne, že návrat dieťaťa sa podľa tohto Dohovoru neuskutoční, okrem prípadu,
keď v primeranej lehote po doručení oznámenia nebola podaná žiadosť podľa tohto Dohovoru.

5. Na odôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že postupoval podľa ustanovenia čl. 15
Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v
manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí,
(ďalej len „Nariadenie č. 2019/1111“), podľa ktorého aj v situáciách, keď má právomoc vo veci samej súd

iného členského štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc prijať predbežné
opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného členského
štátu, a to najmä s ohľadom na maloletého A., ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z uvedenej premisy preto aj bez toho, aby súd uznal svoju právomoc vo veci úpravy práv
a povinností k maloletému dieťaťu, konal v spojení s citovaným ust. § 130 ods. 2 CMP a rozhodoval o

dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom.

6. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu
dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia v znení petitu návrhu, keďže zmyslom neodkladného opatrenia je upraviť pomery, ak je

to bezodkladne potrebné. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať
vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne sa dotýkajúcu záujmov maloletých
detí, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len
tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy,
starostlivosť, výchova, zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené. Z podania otca doručeného

súdu dňa 23.02.2024 bolo zrejmé, že matka mu umožnila kontakt s maloletým dieťaťom od 26.02.2024
od 12:00 hod. do 03.03.2024 do 15:00 hod., čo otec potvrdil vo vyhlásení zo dňa 23.02.2024. Z
dôvodu, že otec osvedčil, že mu matka umožnila bez rozhodnutia súdu styk s maloletým dieťaťom
v rozsahu jedného týždňa, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je preukázaná naliehavá
potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Rodičia sa vedia na úprave styku dohodnúť

a na úrovni právnych zástupcov medzi nimi prebieha vecná komunikácia. Rovnako mal súd za
preukázané, že otec môže s maloletým dieťaťom dvakrát týždenne telefonovať. Vzhľadom na vypätý
rodičovský konflikt a prebiehajúce návratové konanie, ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené, súd
prvej inštancie nepovažoval za vhodné autoritatívnym rozhodnutím formou neodkladného opatrenia
styk otca s maloletým dieťaťom upravovať. Po skončení odvolacieho konania, v prípade akéhokoľvek

rozhodnutia odvolacieho súdu, po ustálení krajiny obvyklého pobytu dieťaťa, bude priestor na úpravu
právapovinnostírodičovkmaloletémuA.príslušnýmsúdom.Vtomtoštádiukonaniabybolorozhodnutie
súdu predčasné s prihliadnutím na preukázané závery, že nie sú splnené základné zákonné podmienky
pre jeho nariadenie, a to naliehavá potreba okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej
úpravypomerovvtakomprípade,keďjenávrhompreukázané,žezáujmy,starostlivosť,výchova,zdravie

alebo život maloletého dieťaťa sú vážne ohrozené, čo nie je tento prípad.

7. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh otca týkajúci sa informačnej povinnosti matky voči nemu o
zdravotnom stave maloletého dieťaťa, vrátane zaslania kópií lekárskych správ z akýchkoľvek vyšetrení
maloletého dieťaťa, krúžkov, ktoré navštevuje s uvedením názvu krúžku a času, kedy sa maloleté

dieťa tejto aktivity zúčastňuje, činnosti v predškolskom zariadení a jeho návšteve, pobytoch maloletého
dieťaťa mimo bydliska matky a všetkých dôležitých skutočnostiach v živote maloletého dieťaťa formou
e-mailu každý pondelok. V konaní bolo preukázané, že rodičia intenzívne komunikujú prostredníctvom
právnych zástupcov, a preto si otec na tejto platforme môže všetky tieto informácie od matky vyžiadať.Z obsahu písomnej komunikácie účastníkov nevyplývalo, že by matka otcovi odmietala tieto informácie
poskytovať, a preto súd nemal dôvod zaväzovať ju vopred k plneniu informačnej povinnosti, bez toho,
aby bolo preukázané, že túto povinnosť porušuje.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním otec z dôvodov, že konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.
Uviedol, že je aktuálne uväznený v právnom stave, kedy nemá zabezpečený riadny kontakt s maloletým
dieťaťom a žiadny súd aktuálne nekoná a nerozhoduje o jeho kontaktoch. Slovenské súdy konanie
o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu prerušili do času vyriešenia otázky

právomoci súdov Českej republiky a súdy Českej republiky danú otázku do dnešného dňa právoplatne
nevyriešili. Nemá tak žiadne iné právne možnosti ako sa domáhať kontaktu s dieťaťom na čas
kým sa vyrieši jurisdikcia a otázka obvyklého pobytu dieťaťa. Jeho jedinou možnosťou je inštitút
neodkladného opatrenia, resp. vhodného opatrenia podľa Haagskeho dohovoru, na zabezpečenie
kontaktov s maloletým dieťaťom na čas, kým sa vyriešia právne otázky medzi súdmi dvoch krajín.

Jeho vzťah s maloletým dieťaťom však nemôže počas danej doby ostať neupravený. Dodal, že existuje
pozitívny medzinárodný záväzok štátu, na území ktorého sa dieťa nachádza, vyvinúť aktívnu činnosť na
zabezpečenie kontaktu s druhým rodičom počas trvania návratového konania. Uvedený medzinárodný
záväzok štátu vychádza z medzinárodných dohovorov a najmä bol jasne a zreteľne pomenovaný v
judikatúre ESĽP potvrdenej Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Ústavný súd Slovenskej republiky definuje ďalej pozitívny záväzok štátu vo svojom náleze II. ÚS 8/96
tak, že: „pozitívnym záväzkom sa chránia aj práva a slobody stanovené v Ústave Slovenskej republiky.
Obsahom pozitívneho záväzku štátu vo vzťahu k právam a slobodám občana je povinnosť podnikať
opatrenia na ochranu práv, ktoré v ústave priznal občanovi, ale súčasťou pozitívneho záväzku nie je
povinnosť dosiahnuť výsledok, ktorý občan od štátu žiada.“

Pri aplikácii relevantných ustanovení Haagskeho dohovoru nesmú všeobecné súdy ignorovať ani
záväzky vyplývajúce z dohovoru, predovšetkým z jeho čl. 8. Ustanovenie čl. 8 dohovoru (ktorý
v tomto smere poskytuje obdobné garancie ako čl. 19 ods. 2 ústavy) prikazuje štátnym orgánom
zdržať sa zásahov do práva na súkromný a rodinný život, ale tiež zakladá aj pozitívny záväzok štátu
zabezpečiť účinný rešpekt k nim (porovnaj napr. II. ÚS 8/96, II. ÚS 47/97, I. ÚS 4/02). Orgány štátu

sú povinné zabezpečiť efektívnu ochranu práv garantovaných ústavou a príslušnými medzinárodnými
zmluvami o ľudských právach a základných slobodách a tejto ich povinnosti musí zodpovedať aj výklad
a uplatňovanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (I. ÚS 22/01, I. ÚS 4/02).
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 194/2019 zo 17. septembra 2019 znie tak, že:
„V takýchto mimoriadne citlivých konaniach (pozn: návratové) sa primeranosť opatrení musí posudzovať

z pohľadu rýchlosti ich implementácie, keďže plynutím času môže dôjsť k nenapraviteľným následkom
vo vzťahu medzi maloletým a rodičom, ktorému sa neoprávneným premiestnením dieťaťa porušili jeho
rodičovské práva.“ Mal za to, že jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na jeho dočasné
kontakty nie je možné posudzovať v duchu ako bežné návrhy na neodkladné opatrenia na kontakty v
národných veciach, teda vo veciach, kde sa riadne vo veci samej koná a nemajú cudzí prvok.

Uviedol, že procesne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle čl. 15 Nariadenia
č. 2019/1111, podľa ktorého aj v situáciách, keď má právomoc vo veci samej súd iného členského
štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc prijať predbežné opatrenia vrátane
ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného členského štátu, s ohľadom
na dieťa, ktoré sa nachádza v danom členskom štáte. Mal za to, že na rozhodovanie o takom

návrhu je miestne príslušný súd podľa miesta bydliska maloletého dieťaťa. Okresný súd Trnava však
postúpil jeho návrh na Mestský súd Bratislava II a tento ho spojil do konania o návrat, t.j. pod sp.
zn. 40P/47/2023. Poukázal na to, že hoci návrh na zabezpečenie kontaktov s maloletým dieťaťom
podal dňa 30.11.2023, o návrhu bolo rozhodnuté jeho zamietnutím až dňa 11.03.2024, čiže bol opäť
obeťou vzájomného dohadovania súdov o príslušnosti rozhodnúť o jeho návrhu, čo sa pripísalo na

dĺžke takéhoto rozhodovania. Prvoinštančný súd síce v bode 27 rozhodnutia uviedol, že aplikoval čl.
15 Nariadenia č. 2019/1111 a aplikoval aj ust. § 130 CMP. Bol toho názoru, že Mestský súd Bratislava
II nebol príslušný na rozhodovanie o návrhu podľa čl. 15 Nariadenia, ale o tom mohol rozhodovať
len súd podľa miesta pobytu maloletého dieťaťa, a to je Okresný súd Trnava. Mestský súd BratislavaII mohol rozhodovať len o návrhu podľa čl. 7 Haagskeho dohovoru v spojení s ust. § 130 CMP. Aj
Nariadenie Brusel IIaRecast aj Haagsky dohovor vychádzajú zo zásady, že nikto nesmie ťažiť zo
svojho protiprávneho konania; aj preto sú jednotlivé ustanovenia Haagskeho dohovoru a Nariadenia

koncipované na princípe predchádzania svojpomoci, resp. ochrany detí pred negatívnymi dôsledkami
realizácie svojpomoci.
Vo vzťahu k posudzovaniu návrhu prvoinštančným súdom uviedol, že v rámci odôvodnenia síce súd
prvej inštancie cituje aj ust. § 130 CMP, ale ďalej už pokračuje s bežnými ustanoveniami CMP o
bežných neodkladných opatreniach (nie v návratových veciach ale bežných ÚPP bez cudzieho prvku),

čomu zodpovedá aj jeho prístup a dôvody zamietnutia jeho návrhu, bez prihliadnutia na osobitosti
povahy návrhu na dočasnú úpravu kontaktov počas medzinárodného rodičovského únosu dieťaťa, a
teda počas návratového konania. V rámci návratového konania existuje jednak osobitné ust. § 130
CMP na zabezpečenie dočasného kontaktu medzi opusteným rodičom, ktorý čaká na rozhodnutie súdu
v krajine, kde maloleté dieťa žilo a taktiež osobitne danú situáciu upravuje Haagsky dohovor v čl. 7 písm.
f). Oba tieto predpisy dávajú osobitný dôraz na dočasnú úpravu kontaktu medzi opusteným rodičom

a dieťaťom. Z toho je zrejmé, že dočasná úprava kontaktov sa posudzuje odlišne od neodkladných
opatrení vydávaných podľa ust. § 325 CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie v bodoch 9 – 19
nesprávne cituje ustanovenia zákonov, ktoré na svoje rozhodnutie aplikoval. Ide o osobitný návrh, na
ktorý sa dané ustanovenia nevzťahujú. Prvoinštačný súd akoby na osobitosti daného návrhu neprihliadol
a na posúdenie návrhu aplikoval nesprávne ustanovenia zákona. Namietal, že nesprávne aplikácia

zákonných ustanovení vyplýva aj z bodu 26 napádaného uznesenia, kde uvádza vysvetlenie, ktoré
nie je možné aplikovať na dočasnú úpravu kontaktov v návratových konaniach, ktoré nepatrí medzi
konania starostlivosti súdu o maloletých, ktoré sú vymenované v ust. § 111 CMP, ale ide o osobitné
konanie, ktoré práve pre jeho osobitosti a odlišnú aplikáciu je upravené samostatne, vrátane potreby
úpravy dočasných kontaktov dieťaťa s druhým rodičom. Potrebu dočasných kontaktov medzi dieťaťom a

druhýmrodičomniejepotrebnéosobitneodôvodňovaťtátovyplývapriamozozákonaamedzinárodného
Haagskeho dohovoru. Účelom je zabezpečiť kontakt s druhým rodičom, keďže v rámci konania o návrat
sa nerozhodujú opatrovnícke veci, a teda zverenie dieťaťa alebo kontakty. Neaplikujú sa ani všeobecné
zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia, ale naopak všeobecné zásady na ktorých je
postavenýHaagskydohovoroobčianskoprávnychaspektochmedzinárodnýchúnosovdetíz25.októbra

1980.
Ďalej namietal celý bod 29 odôvodnenia napádaného uznesenia (v ktorom súd prvej inštancie dospel
k záveru o nesplnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže neodkladné opatrenia vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých majú miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu
voformebezodkladnejúpravypomerovsúzáujmy,starostlivosť,výchova,zdraviealeboživotmaloletého

dieťaťa vážne ohrozené), pretože osobitosť dočasnej úpravy kontaktov s rodičom, ktorý je tzv. opustený
rodič, je daná aj tým, že v rámci konania o návrat sa nepreukazujú okolnosti potrebné na rozhodovanie
o zverení maloletého alebo o rozsahu kontaktov. Bod 29 pritom obsahuje aj nesprávny predpoklad
toho, že dané rozhodnutie bolo vydané pred rozhodnutím vo veci samej. O návrate súd prvej inštancie
rozhodol pod tou istou spisovou značkou dňa 27.11.2023, rovnako bol realizovaný výsluch účastníkov

na pojednávaní konanom dňa 27.11.2023, kde matka pred súdom počas výsluchu potvrdila, že bez
súdneho rozhodnutia maloleté dieťa otcovi neumožní vidieť. Ďalej je potrebné uviesť, že na dočasné
kontakty počas návratových konaní nevzťahuje predpoklad „kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu
voformebezodkladnejúpravypomerovsúzáujmy,starostlivosť,výchova,zdraviealeboživotmaloletého
vážne ohrozené“ Neobstojí teda odôvodenie prvostupňového súdu o tom, že by neboli splnené zákonné

podmienky na vydanie vhodného opatrenia podľa ust. § 130 CMP. Po skutkovej stránke súdu postačil
jediný osobný kontakt medzi otcom a maloletým dieťaťom, ktorý sa zrealizoval vo februári 2024, čiže
po takmer šiestich mesiacoch bez absolútne žiadneho kontaktu s dieťaťom na zamietnutie návrhu na
akékoľvek budúce kontakty. Značné odďaľovanie konečného rozhodnutia, a tak stavu otca bez dieťaťa
a riadnych kontaktov s ním má na svedomí aj súd prvej inštancie, ktorému trvalo tri mesiace v návratovej

veci len písomne vyhotoviť uznesenia, ktorým rozhodol. Otec podal odvolanie a súd prvej inštancie
nepredložil vec odvolaciemu súdu, čím sa len predlžuje čas núteného odlúčenia otca od maloletého
dieťaťa. Aktuálne je situácia stále vyhrotená. Matka odmieta komunikovať s otcom, odkazuje ho len
na komunikáciu právnych zástupcov, čo je neprijateľné, keďže právni zástupcovia nemôžu suplovať
komunikáciu medzi rodičmi. Matka informácie otcovi stále neposkytuje, a to ani prostredníctvom jej

právneho zástupcu. Kontakty či už osobné alebo video sú len diktátom matky a je každému zrejmé, že
jeden krátky osobný kontakt za mesiac nemôže byť ani zďaleka dostatočný na udržiavanie rodinných
vzťahov. Osobné kontakty sú len nadiktované matkou, ktorá nespraví žiadne kompromisy, ani ústupky.
Osobný kontakt sa zrealizoval zatiaľ len dva krát – jeden krát vo februári 2024 a druhý v marci.Maloletému dieťaťu nebolo umožnené sa ani stretnúť s rodinou otca, ako otec žiadal v návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia.Otecnavrhujekontakty,matkanávrhyneprijíma,lenstrohoodpovie,
teda cez jej právneho zástupcu, že môže len pár dní, a to len raz v mesiaci. Nejde o dialóg alebo snahu

hľadať kompromisy, ale o diktát matky a aplikovanie jej svojvôle. Takýmto správaním sa matka snaží
dosiahnuť jednak vymazanie otca zo života maloletého dieťaťa a jednak stať sa jeho preferenčným
rodičom, čo je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa.
V zmysel ust. § 130 CMP, čl. 7 Haagskeho dohovoru otec žiada kontakt aspoň dva krát mesačne. Ide o
minimálny kontakt na to, aby dieťa na svojho rodiča nezabudlo, aby rodinné vzťahy ostali zachované aj

počas únosu dieťaťa v tretej krajine. Videohovory žiada dva krát v týždni keď bude mať osobný kontakt
a tri krát v týždni kedy osobný kontakt mať nebude. Mal za to, že uvedený návrh predstavuje úplne
minimum na splnenie záväzku Slovenskej republiky o aktívnu snahu zabezpečiť udržanie rodinných
väzieb maloletého dieťaťa s opusteným rodičom počas konania o návrat.
Poukázal na to, že od matky nedostáva žiadne informácie o maloletom dieťati. Na správy nedostáva
žiadnu odpoveď. Matka mu neposkytla ani informáciu o tom, že dieťa v MŠ odpadlo a muselo byť

prevezené do nemocnice, čo sa náhodou dozvedel z MŠ. Bol toho názoru, že ide o jasný príklad
absolútnej snahy matky vymazať ho ako otca zo života dieťaťa počas trvania konania o návrat. Je
základnou povinnosťou matky s ním ako otcom komunikovať a odovzdávať mu všetky informácie
o maloletom dieťati.
Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vydal

uznesenie,ktorébudeplatiťdoprávoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhonaOkresnomsúdevTrnave
pod sp. zn. 13P/82/2023 alebo do právoplatného skončenia konania vedeného na Obvodnom súde pre
Prahu 9, sp. zn. 66Nc 2578/2023, ktorým upraví jeho styk s maloletým dieťaťom každý párny týždeň
od stredy 14:00 do nedele 19:00 hod. s tým, že si otec maloleté dieťa prevezme v MŠ, pokiaľ sa tam
maloleté dieťa z akéhokoľvek dôvodu nebude nachádzať prevezme si ho v mieste bydliska matky.

Odovzdanie maloletého dieťa po ukončení styku bude v bydlisku matky. Matka je povinná maloleté dieťa
na styk riadne a včas pripraviť a v mieste jej bydliska ho otcovi vydať. Žiadal, aby súd uložil matke
povinnosť informovať otca o maloletom dieťati, jeho zdravotnom stave, o krúžkoch (s uvedením názvu
krúžku a časov, kedy sa tejto aktivity maloleté dieťa zúčastňuje), aktivitách, o činnosti v predškolskom
zariadení a jeho návšteve, pobytoch maloletého dieťaťa mimo bydliska matky a všetkých dôležitých

skutočnostiach v živote maloletého dieťaťa formou e-mailu každý pondelok. Matka je povinná zaslať
otcovi aj kópie lekárskych správ z akýchkoľvek vyšetrení maloletého dieťaťa. Ďalej žiadal, aby bol
oprávnený komunikovať s maloletým dieťaťom prostredníctvom aplikácie na prenos obrazu a zvuku
každý pondelok, utorok a nepárny piatok od 17:30hod. do 18:30 hod. s tým, že matka je povinná
danú komunikáciu zabezpečiť a ponechať maloleté dieťa osamote. Navrhol, aby odvolací súd žiadnemu

z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

10. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že považuje najskôr za potrebné uviesť na pravú
mieru tvrdenia otca ohľadom jeho stretávania sa s maloletým A.. Otec jej v lete 2023 oznámil, že chce so
synom v roku 2023 tráviť 14 dní v júli a 14 dní v auguste, s čím súhlasila, lebo išlo o prázdninový režim a

otcovi v kontakte so synom nijako nebránila. Otec od septembra 2023 trval na tom, že si bude maloletého
A. brávať na 14 dní a jej umožní s ním byť následne 12 - 13 dní. Snažila sa otcovi vysvetliť, že maloletý A.
si musí plniť povinné predprimárne vzdelávanie, keďže budúci rok pôjde do prvej triedy, a teda nemôže
mať dve školy v dvoch krajinách pri nástupe do prvej triedy. Preto na otca apelovala, aby sa opäť zaviedol
predprázdninový režim a on bol s maloletým A. 5 dní v mesiaci, tak ako to bolo od leta 2020. Otec sa

rozhodol nastaviť vlastné pravidlá hry. Cez svoju právnu zástupkyňu jej potvrdil, že si maloletého A.
vyzdvihne v B. dňa 27.09.2023 a dňa 01.10.2023 o 13:00 hod. jej ho odovzdá na Hlavnej vlakovej stanici
v Prahe. O čom otec, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ju a jej advokátku dvakrát uisťoval.
Otec, napriek tomu, že sa zaviazal maloletého A. odovzdať matke v nedeľu 01.10.2023, odmietol jej ho
vrátiť. Otec jej navrhol dohodu 15/13, na základe ktorej by mal byť maloletý A. v starostlivosti otca 15

dní. Touto, pre ňu a hlavne maloletého A., nevýhodnou dohodou podmieňoval odovzdanie syna matke,
s čím nemohla súhlasiť, nakoľko by to nebolo v záujme maloletého dieťaťa, ktoré aktuálne, z dôvodu
povinného predprimárneho vzdelávania, potrebuje stabilné prostredie. Skutočnosť, že by navštevovalo
dve materské školy s predprimárnym vzdelávaním s povinnou predškolskou dochádzkou a následne
dve základné školy s povinnou školskou dochádzkou v dvoch rôznych štátoch, by bola pre maloleté

dieťa neúnosná. Dodala, že v období od 27.09.2023 do 18.10.2023 otec svojvoľne a bez jej súhlasu
umiestnil maloleté dieťa do detskej skupiny v J., vedenej spolkom K. M., M., ktorá nie je registrovaná, a
týmto svojím rozhodnutím prakticky znemožnil maloletému dieťaťu plnenie povinného predprimárneho
vzdelávania, ktoré má zabezpečené len v B. a spôsobil mu zmätok v živote. Počas doby v trvaní trochtýždňov, svojvoľného zadržania syna otcom, bola ona obmedzená zo strany otca v kontakte so synom
na 6 telefonátov v trvaní pár minút. Nakoľko od 27.09.2023, kedy odovzdala syna otcovi na základe
dohody s otcom, ktorú otec nakoniec nerešpektoval, uplynuli tri týždne, a otec jednoznačne zaujal postoj,

že jej syna odovzdá, iba keď mu podpíše dohodu podľa jeho predstáv. Vydieranie otca odmietla a dňa
18.10.2023 si osobne vyzdvihla maloleté dieťa zo M., z detskej skupiny, do ktorej ho otec umiestnil bez
toho, aby si vôbec vyžiadal jej súhlas. Od 19.10.2023 má maloleté dieťa opäť zabezpečené povinné
predprimárne vzdelávanie v Materskej škôlke, B. B. X, B..
Uviedla, že osobné stretnutie otca s maloletým A. sa konalo dňa 28.12.2023 v B., v trvaní dvoch hodín.

V januári 2024 prostredníctvom právneho zástupcu bola ona tá, ktorá kontaktovala právneho zástupcu
otca s návrhom dohody o úprave jeho styku s maloletým dieťaťom, a to najmä z dôvodu, že súdy
v Slovenskej republike a v Českej republike ešte nerozhodli o návrhoch rodičov týkajúcich sa úpravy
ich práv a povinností k maloletému dieťaťu. Za danej situácie, keď nebolo možné ani odhadnúť, dokedy
bude o návrhoch rodičov rozhodnuté, je v záujme maloletého dieťaťa vytvorenie stabilného prostredia
a aj vzhľadom na fakt, že maloletý A. si plní povinné predprimárne vzdelávanie len na Slovensku od

septembra 2023, navrhla, aby sa stretnutia maloletého A. s otcom realizovali každý štvrtý týždeň v
kalendárnom mesiaci od stredy od 12:00 hod. do nedele do 15:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa
prevezme v predškolskom zariadení, ktoré maloletý A. na Slovensku navštevuje a po ukončení stretnutia
otec odovzdá maloletého A. matke na Slovensku, v mieste bydliska matky aj maloletého A. v B., N. F.
E. O. XX. Zároveň od otca požadovala poskytnutie záruky, že maloleté dieťa jej v dohodnutom čase

vráti, aby sa nezopakovala situácia zo septembra 2023. Vzhľadom na veľkú vzdialenosť medzi J. P. B.
by bolo pre maloletého A. únavné a zaťažujúce cestovať niekoľko hodín autom dva krát do mesiaca z
B. do J. a z J. do B., preto navrhovala stretnutie otca so synom 5 dní po sebe nasledujúcich v týždni,
čo by bolo pre maloleté dieťa menej zaťažujúce ako cestovanie dva krát do mesiaca z B. do J. a z
J. do B. za účelom realizovania stretnutí, napr. od piatku do nedele. Poznamenala, že jej maloletý A.

hovorí, že je pre neho cestovanie do J. zdĺhavé a únavné. Plánované stretnutie maloletého A. s otcom od
31.01.2024 do 04.02.2024 sa nerealizovalo z dôvodu ochorenia dieťaťa, o čom bol otec prostredníctvom
právneho zástupcu vopred informovaný. Stretnutie maloletého A. s otcom na základe dohody rodičov
sa realizovalo od 26.02.2024 od 12:00 hod. do 03.03.2024 do 15:00 hod., aj keď navrhovala styk od
28.02.2024 do 03.03.2024, pretože si bola vedomá toho, že otec a priori nebude súhlasiť s jej návrhom

a mala záujem, aby sa maloletý A. stretol s otcom. Stretnutie maloletého A. s otcom na základe dohody
rodičov sa realizovalo od 27.03.2024 do 03.03.2024 do 17:00 hod. vrátane Veľkonočných sviatkov.
Pôvodne navrhovala stretnutie maloletého A. s otcom od stredy 27.03.2024 od 12:00 hod. do 31.03.2024
do 15:00 hod., aby mohla byť s maloletým A. aspoň jeden deň počas Veľkonočných sviatkov, a to na
Veľkonočný pondelok dňa 01.04.2024. Mali spolu s maloletým A. už dlhšie naplánovaný program na

tento deň. Na naliehanie otca urobila ústupok a súhlasila s tým, aby si otec prevzal syna výnimočne v
stredu 27.03.2024 nie o 12:00 hod. ale o 9:30 hod., ako to požadoval otec a vrátil jej syna nie v nedeľu,
ale v pondelok 01.04.2024, ako to požadoval otec, a to o 12:00 hod. Kvôli tomu presunula naplánovaný
program pre maloletého A. 01.04.2024, o ktorom vedel a tešil sa na neho, na poobedňajšie hodiny,
t.j. po dvanástej hodine, rátajúc s tým, že otec prejaví aspoň aký taký rešpekt voči matke a nebude

opakovane a priori negovať jej snahu o zmierlivú dohodu ohľadom stretnutia maloletého A. s otcom,
pokiaľ súdy nerozhodnú. Tvrdila, že otcovi opätovne urobila ústupok a otec to zneužil a bez jej súhlasu
poslal prostredníctvom právneho zástupcu na súd prehlásenie, bez toho, aby sa spolu dohodli na čase
odovzdania maloletého A. matke 01.04.2024, pretože nesúhlasila s vrátením maloletého A. 01.04.2024
až o 17:00 hod. Trvala na poskytnutí záruk zo strany otca, že syna vráti 01.04.2024 o 12:00 hod., a že jej

počas návštevy maloletého A. u otca v Čechách umožní telefonický kontakt v dňoch 28.03.2024 o 19:30
hod. a 30.03.2024 o 19:00 hod. Otec jej telefonický kontakt so synom 28.03.2024 neumožnil a na jej sms
správu, ktorou mu oznámila čas, kedy by chcela telefonovať so synom, otec vôbec nereagoval. Otec
si svojvoľne zmenil čas jej telefonického kontaktu so synom dňa 30.03.2024 z 19:00 hod., ktorý si sám
určil na 18:00 hod., kedy sa otec hral so synom a v zápale hry nemal čas telefonovať s matkou.

Okrem osobných stretnutí otec má so synom video hovory dva krát do týždňa, a to v stredu a v sobotu v
trvaní od 30 minút do jednej hodiny, počas ktorého ona do ich komunikácie nezasahuje. Z uvedeného je
zrejmé, že styk otca s maloletým A. sa realizuje, aj keď nie v takom rozsahu, ako si to otec predstavuje.
Otec sa stále dožaduje v komunikácii s matkou prostredníctvom právnych zástupcov stretávania sa so
synom v rozsahu striedavej starostlivosti, nerešpektujúc fakt, že v zmysle ust. § 28a zákona č. 245/2008

Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predprimárne
vzdelávanie je povinné a maloletý A. si od septembra 2023 plní povinné predprimárne vzdelávanie
len na Slovensku, na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 08.09.2023
č.k. 13P/75/2023 – 17, ktorým súd výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nahradil súhlasotca s tým, aby si maloleté dieťa plnilo povinné predprimárne vzdelávanie v Materskej škole, B. B.
X, B.. V zmysle § 59a ods. 5 školského zákona, povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa formou
pravidelného denného dochádzania v pracovných dňoch v rozsahu najmenej štyri hodiny denne, okrem

času školských prázdnin. Poukázala na to, že maloletý A. nemá v Čechách zabezpečené povinné
predprimárne vzdelávanie a ani inú formu osobitného spôsobu plnenia povinného predprimárneho
vzdelávania v súlade s ust. § 23 školského zákona. Je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré by si od
septembra 2024 malo plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, aby si riadne, v súlade
so školským zákonom, plnilo povinné predprimárne vzdelávanie v zariadení na to určenom v zmysle

školského zákona, a to v Materskej škole, B. B. X, B..
Poprela, že by otcovi nebolo z jej strany umožnené sa vídať s maloletým dieťaťom. Otec je pravidelne
nielenvosobnomkontaktesmaloletýmA.,alemajúspoluajvideohovory,ktorésarealizovalivtýždňoch,
počas ktorých otec nebol v osobnom kontakte so synom, v priemere dva krát do týždňa v rozsahu 30 – 60
minút. Ako sám otec v odvolaní konštatoval, CMP v ust. § 130 ods. 2. upravuje, že súd môže rozhodnúť
o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom. Mala za to, že i keď v konaní pred súdom

prvej inštancie nebolo preukázané, že by bol maloletý A. neoprávnene premiestnený, alebo zadržiavaný
na území Slovenska, ako sa otec snaží navodiť dojem v prebiehajúcich konaniach pred súdmi na území
Slovenskej republiky ako i Českej republiky. V konaní pred súdom prvej inštancie preukázala, že otec sa
pravidelne stretáva s maloletým A. minimálne v takom rozsahu, ako bol zvyknutý sa stretávať so synom
od leta 2020, a to v priemere 5 dní v mesiaci. Pokiaľ by súd považoval za potrebné, v záujme maloletého

dieťaťa, aby bol režim jeho stretávania sa s otcom predvídateľný, pretože sa síce spolu stretávajú, ale
ani maloletý A. vopred nevie, kedy sa stretnutie uskutoční a je v neistote, nakoľko otec sa stále snaží
presadiť stretávanie sa so synom v rozsahu striedavej starostlivosti, a taktiež z dôvodu, že je prerušené
konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému A. vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.
zn. 13P/82/2023, mala za súladné s ust. § 130 CMP, upraviť stretávanie sa maloletého A. s otcom na čas

do právoplatného rozhodnutia súdu v krajine obvyklého pobytu vo veci úpravy starostlivosti o maloletého
A. tak, že otec by bol oprávnený stretávať sa s maloletým A. každý posledný týždeň v kalendárnom
mesiaci od stredy od 12:00 hod. do nedele do 15:00 hod. s tým, že otec si maloletého A. prevezme v
predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje na Slovensku a po ukončení stretnutia maloletého
A. odovzdá matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa v B..

Čo sa týka časti návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia
povinnosti matke, informovať ho o zdravotnom stave, krúžkoch maloletého dieťaťa, jeho aktivitách, o
činnosti v predškolskom zariadení a jeho návšteve, pobytoch maloletého dieťaťa mimo bydliska matky
a všetkých dôležitých skutočnostiach v živote maloletého dieťaťa formou e-mailu každý pondelok,
stotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý návrh otca v tejto časti zamietol, a preto navrhla,

aby odvolací súd v tejto časti odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.
Súd v návratovom konaní v zmysle ust. § 130 CMP môže rozhodnúť o dočasnej úprave styku rodiča
s dieťaťom, alebo prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie podmienok pre návrat dieťaťa, čo určite
nezahŕňa úpravu informačnej povinnosti rodiča, akej úpravy sa otec domáha svojím návrhom na

nariadenie neodkladného opatrenia. Naviac toho času nie je ani rozhodnuté o zverení maloletého A.
do starostlivosti jedného z rodičov, a teda ani nie je splnená zákonná podmienka na uplatnenie si
práva na pravidelné poskytovanie informácií o maloletom dieťati tomu rodičovi, ktorému nebolo dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení
maloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivostijednéhozrodičovdbánaprávotohorodiča,ktorémunebude

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Tvrdila, že informuje otca o zdravotnom stave
maloletého A., o jeho krúžkoch, čo vyplýva aj z konania pred súdom prvej inštancie, a teda nie sú
pravdivé tvrdenia otca, že ho vôbec neinformuje o maloletom dieťati. Rozsah a frekvenciu otcom

požadovanej informačnej povinnosti vo vzťahu k jej osobe považuje za šikanu. Ohľadom času syna
tráveného v predškolskom zariadení, má otec ako druhý zákonný zástupca, ktorého uviedla v prihláške
syna do materskej školy a otec bol o prijatí syna do MŠ riadne škôlkou informovaný, možnosť informovať
sa priamo v predškolskom zariadení, čo otec vôbec nerobí a prenáša zodpovednosť na matku.
Vo vzťahu k časti návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia

povinnosti matke, umožniť mu komunikovať s maloletým dieťaťom prostredníctvom aplikácie na prenos
obrazu a zvuku každý pondelok, utorok a nepárny piatok od 17:30 do 18:30 hod., stotožnila sa so
záverom súdu prvej inštancie, ktorý návrh otca v tejto časti zamietol, a navrhla, aby odvolací súd v
tejto časti odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Otecpravidelne komunikuje so synom prostredníctvom aplikácie na prenos obrazu a zvuku, a to dva krát
do týždňa v čase, kedy maloleté dieťa nemá krúžky. Otcom požadovaný čas zasahuje synovi do
krúžkov, kedy má YTA akadémiu a futbalové tréningy. Nie je teda potrebné neodkladným opatrením

upravovať komunikáciu maloletého A. s otcom prostredníctvom aplikácie na prenos obrazu a zvuku,
ako to požaduje otec, nakoľko táto komunikácia sa realizuje v primeranom rozsahu vzhľadom aj na iné
aktivity maloletého dieťaťa v poobedňajších hodinách ako sú krúžky, hra s kamarátmi, a to o to viac, že
otec požaduje, aby pri ich video hovoroch bolo maloleté dieťa najlepšie samé v miestnosti, kde by neboli
nikýmaničímrušený,avtakomprípadebymuselbyťmaloletýA.lendomaačakaťnatelefonátysotcom.

V minulosti, pred tým, ako otec ako prvý podal návrh na súdy, vôbec netelefonoval s maloletým dieťaťom,
maloleté dieťa na to nebolo zvyknuté. Bola toho názoru, že za situácie, keď je maloletý A. v konflikte
rodičov, pravidelne sa stretáva s otcom a otec ho aj v telefonátoch zaťažuje problémami dospelých, bolo
by v záujme maloletého A., aby spolu telefonovali jeden krát v týždni, v ktorom sa nebude realizovať
ich stretnutie, a to v rozsahu najviac 30 minút, teda nie ako požaduje otec predmetným návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia, čo by ani nebolo v záujme maloletého dieťaťa.

Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým návrh otca
v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, potvrdil ako vecne správne, alebo aby odvolací súd zmenil
odvolaním napadnuté rozhodnutie len v časti návrhu otca na úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom
tak, že nariadi opatrenie, ktorým upraví stretávanie sa otca s maloletým A. každý posledný týždeň v
kalendárnom mesiaci od stredy od 12:00 hod. do nedele do 15:00 hod. s tým, že otec si maloletého A.

prevezme v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje na Slovensku a po ukončení stretnutia
maloletého A. odovzdá matke, v mieste bydliska maloletého dieťaťa v B., a to najdlhšie do doby, než
bude o styku otca s maloletým A. právoplatne rozhodnuté vo veci úpravy starostlivosti o maloleté v
krajine obvyklého pobytu.

11. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že dňa 17.04.2024 sa na základe
predvolania dostavili na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately matka a maloleté
dieťa za účelom vykonania pohovoru s maloletým dieťaťom. Ten bol uskutočnený bez prítomnosti matky.
Dieťa bolo zhovorčivé, v dobrej nálade, ale bolo vidieť, že vníma rodičovský konflikt. Počas pohovoru
dieťa uviedlo, že by chcelo, aby sa to už skončilo a chcelo by, aby aj oni boli ako iné rodiny. Dieťa

dodalo, že k otcovi chodí, keď povie matka, musí sa jej opýtať, ale chcelo by, aby to bolo viac ako je to
v súčasnosti (aktuálne je to 5 dní v mesiaci). Hovorilo o tom, že by to mohlo byť 10 dní u otca a 10 dní
umatky,abytobolofér.Maloletédieťanaotázkyodpovedaloovplyvnenénázormiobomarodičmiasamé
priznalo, že ak je s matkou, hovorí tak, ako chce matka a keď je s otcom, hovorí ako chce on. Nechce,
aby boli rodičia smutní. Jeho želaním by bolo, aby sa rodičia k sebe vrátili, ale vie, že to sa nestane.

V závere rozhovoru dieťa uviedlo, že je zmätené a nevie, čo si má myslieť, hovorilo napr. o situácii
s macochou, mama mu povedala, že v J. má macochu, jemu sa to slovo nepáči, tak mu zamestnanci
oddelenia vysvetľovali, že ju môže oslovovať menom, ak sa tak bude cítiť lepšie. Verbalizovalo, že sa
trápi aj preto, lebo mu matka povedala, že otec ich opustil a oni teraz nemajú peniaze. Kolízny opatrovník
bol toho názoru, že je potrebné čím skôr upraviť styk dieťaťa s rodičmi, aj z dôvodu upokojenia napätia

v rodine, nastavenia pravidiel pre všetkých jej členov a najmä upokojenia psychického vypätia z neistoty
u dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu otca v celom rozsahu. Súhlasil s rozhodnutím
odvolacieho súdu aj bez nariadenia pojednávania.

12. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec tak, že matka vo svojom vyjadrení účelovo vyberá informácie,

ktoré popisuje len čiastočne tak, aby zapadli do jej príbehu. Opomína uvádzať zásadné okolnosti. Na
záver žiadala, aby súd upravil kontakty medzi otcom a maloletým dieťaťom na čas kým sa nebude
právoplatne rozhodnuté o návrate maloletého dieťaťa len raz za mesiac na 5 dní. Snaží sa navodiť
dojem, ktorý nepreukazuje, že údajne tak sa otec stretával s maloletým dieťaťom do leta 2020, čo je
klamstvo.Zdôraznil,žekontaktmedzirodičomavlastnýmmaloletýmdieťaťomvintenziterazdomesiaca

je nedostatočný, a to aj na čas trvajúceho súdneho konania. Jedná sa o pomer 25 dní matka a 5 dní
otec. Je všeobecne známe, že minimálnym rozsahom kontaktov medzi rodičom a dieťaťom je aspoň
dva krát do mesiaca. S kratším rozsahom dochádza k narušovaniu vzťahu medzi rodičom a dieťaťom
a vzájomnému odcudzeniu. Správaním matky dochádza k odsudzovaniu medzi otcom a maloletým
dieťaťom, ktorý sú zvyknutí na takmer dennú vzájomnú prítomnosť. Tvrdil, že s maloletým dieťaťom

sa stretával takmer denne, nielen spolu trávili čas v jeho domácnosti, chodil s ním aj na voľnočasové
aktivity, zastavil sa po práci za ním, boli v dennom tak osobnom aj telefonickom kontakte. O uvedenom
svedčí aj pohovor maloletého dieťaťa na ÚPSVaR, podľa ktorého je zrejmé, že otec mu veľmi chýba,
dožaduje sa tráviť s ním čas. Maloleté dieťa uvádza, ako mu chýba otec, ako chce byť s oboma rodičmirovnako, ako nechce, aby sa rodičia hádali a prejavuje želanie, aby sa konflikt vyriešil. Taktiež uvádza,
ako matka na neho prenáša záťaž tým, že mu uvádza, že ak ho dá tatinovi, už ju nikdy neuvidí. Takéto
manipulatívne vyhlásenia rodiča sú vysoko škodlivé pre dieťa. Maloleté dieťa tiež popisuje, ako sa samé

dožaduje stretnutí s otcom a matky sa stále pýta, kedy bude zasa s otcom. Následne popisuje negatívne
reakcie matky na tieto otázky.
Uviedol, že matka neumožnila kontakty medzi ním a maloletým dieťaťom takmer 5 mesiacov (od
18.10.2023 do 26.02.2024). Aktuálne matka umožňuje len 5 dní do mesiaca, odôvodňujúc to povinnou
predškolskou dochádzkou. Preto kontaktoval materskú školu, ktorá sa vyjadrila, že môže neprítomnosť

maloletého dieťaťa bez problémov v materskej škole ospravedlniť a dané nie je prekážkou širších
kontaktov medzi ním a maloletým dieťaťom. Aj letné prázdniny odmieta rozdelenie na polovicu medzi
rodičov. Dôvody neuvádza (už nemá ako dôvod ani predškolskú dochádzku počas leta a mesiacov júl a
august), a preto už len autoritatívne diktuje dátumy. Dodal, že za takých okolností má len dve možnosti,
atozobraťmaloletédieťabezsúhlasumatky,alebosapodrobiťjejdiktátu.Vždyprezentujesvojnesúhlas
s rozsahom 5 dní do mesiaca, ale postoj matky je nemenný.

Poukázalnato,žesnímmatkaabsolútneoničomnekomunikuje,tedakomunikáciuúplneodmieta.Preto
je nevyhnutné, aby sa určila aj komunikačná povinnosť matke, tak ako on žiada. Matka nepredložila
ani jednu správu, ktorou by ho o niečom informovala, lebo neexistuje. Uvádza klamstvá a nevie ich
preukázať. Uvedené tvrdenie vyvracia aj fakt, že komunikácia o maloletom dieťati prebieha medzi
právnymi zástupcami a nie medzi rodičmi. Získavanie informácii o vlastnom dieťati, ktoré sa nachádza

na území Slovenskej republiky a uloženie danej povinnosti jednoznačne patrí pod čl. 15 Nariadenia
Brusel II recast 2019/1111. Maloleté dieťa bolo v mesiaci december 2023 hospitalizované a on dostal
informáciu od materskej školy, nie od matky. Ani hospitalizáciu dieťaťa mu matka neplánovala oznámiť.
Dokonca mu klamala, že ide len na bežnú prehliadku k lekárovi s maloletým dieťaťom. Následne
musel zdĺhavo a komplikovane získavať informácie od lekárov, kontaktovať ÚPSVaR, materskú školu,

právnikov zapojiť, volať všetky nemocnice, aby vôbec zistil v akej nemocnici je maloleté dieťa. Trvalo
dva dni sa k informáciám od tretích osôb dostal, pritom to malo byť základnou povinnosťou matky, dať
mu správu, kde je maloleté dieťa, z akých dôvodov a podať základné informácie o jeho diagnóze a
stave. To sa však nestalo. Uvedené bolo vyčerpávajúce nielen pre neho, ale aj pre tretie osoby, ktoré
sú zapojené do tohto procesu, aby vedel aspoň základné veci o dieťati. Toto je ilustrácia poskytovania

informácii matkou otcovi.
Žiadaltaktiežčastejšietelefonickékontakty,akotie,čoautoritatívneurčilamatka.Aktuálnyjedinýkontakt
medzi ním a maloletým dieťaťom je jedna hodina za celý týždeň počas telefonátu, kedy je matka
prítomná. Pokiaľ by súd vyhovel návrhom podľa vyjadrenia, podporil by tým autoritatívne správanie
matky, ktorá by v ňom ďalej pokračovala. Nesnažila by sa ani len hľadať kompromisy a vychádzať

akýmkoľvek jeho požiadavkám v ústrety, veď nemusí, súd jej pozíciu podporí. Mal za to, že je potrebné
nájsť určitý balans a rovnováhu tak, aby sa maloleté dieťa mohlo osobne stretnúť s otcom aspoň dva
krát do mesiaca, čo je úplne minimum a telefonovať s ním ideálne každý deň, ak to nie je možné aspoň
tri krát do týždňa. Deti majú mať právo na prístup k svojím rodičom denne, zavolať im, keď ich niečo
trápi, rozprávať sa o bežných veciach, dané nemá byť problém pre matku, jedine že by jej cieľom bolo

narušenie vzájomného vzťahu otec - syn a snaha o vzájomné odlúčenie.
K udalostiam v septembri/októbri 2023 uviedol, že matka dané udalosti vykresľuje neúplne, čím je
spôsobená ich nepravdivosť ako celok. Prvé porušenie nastalo dňa 16.09.2023 zo strany matky, pretože
tento termín mal byť s maloletým dieťaťom a bol dva krát písomne potvrdený (e-mailovou formou) na
dobu14dní.Taktofungovaliniekoľkomesiacovnazákladedohody.Matkasadanésnažilazmeniťsvojím

autoritatívnym správaním. Pred dohodnutým termínov mu bolo oznámené, že k odovzdaniu dieťaťa
nedôjde a pre prípad jeho príchodu za dieťaťom bude zo strany jej advokátky kontaktovaná Polícia
v Trnave. Po niekoľkých dňoch dostal od advokátky matky informáciu, že mu bude dieťa odovzdané dňa
27.09.2023, avšak iba za predpokladu potvrdenia, že ho odovzdá po piatich dňoch, dňa 01.10.2023 (s
ohľadom na cestu medzi J. a B. sa jednalo iba o tri celé dni). S takto jednostranne nadiktovaným režimom

nesúhlasil, čo viedlo iba k avízu, že bez požadovaného súhlasu mu maloleté dieťa odovzdané nebude.
Pokiaľ teda chcel maloleté dieťa vidieť, musel pod nátlakom matke vyjadriť súhlas. S predstihom pred
prisľúbeným termínom odovzdania dňa 01.10.2023 matke komunikoval podmienku, že k odovzdaniu
maloletého dieťaťa dôjde iba vtedy, ak matka prisľúbi pravidelné odovzdávanie maloletého A. vždy po 14
dňoch. Teda režim, ktorý bol nastavený od mesiaca jún. Matka dňa 18.10.2023 bez akejkoľvek interakcie

s otcom plačúce maloleté dieťa násilne odvliekla z detskej skupiny K. a znovu previezla na Slovensko.
Maloleté dieťa sa dožadovalo otca, nechcelo odísť. Matka ho proti jeho vôli za použitia násilia odviezla.
Od danej doby matka akýkoľvek kontakt odmietala. Stretnutie s maloletým dieťaťa mu nebolo umožnené
ani keď bol osobne v B. dňa 08. 11. 2023 a prosil matku o stretnutie so synom. Rovnaká situácia sapotom odohrala aj 27. 11. 2023, kedy išiel do Bratislavy a so synom sa nestretol. Tvrdil, že rodičia
fungovali v režime 14 dní u otca a 14 dní u matky, dokým matka autoritatívne a svojvoľne daný režim
nezmenila pod vyhrážkou, že inak dieťa neuvidí vôbec. Následne autoritatívne nasadila režim 5 dní u

otca 25 dní u nej, z ktorého nie je východisko pre neho, ani pre maloleté dieťa. Maloleté dieťa sa priamo
matky dopytuje na častejší kontakt, matka na tieto dopyty reaguje negatívne. Mal za to, že matkou
navrhovaný styk maloletého dieťaťa s otcom, teda raz mesačne, nie je v záujme maloletého dieťaťa,
ktoré sa dožaduje častejších kontaktov s otcom, ktorý tiež túži byť so svojím synom. Tvrdil, že nikdy
nebránil telefonátom medzi matkou a maloletým dieťaťom, a to ani v októbri 2023. Telefonujú spolu koľko

oni dvaja chcú a potrebujú, on do toho nezasahuje. Poznamenal, že matka vybrala účelovo len niektoré,
viaceré telefonáty trvajú skoro hodinu. Dodal, že je zaskočený tým, že matka opäť klamlivo konštatuje
rozsah, v ktorom mal s maloletým dieťaťom tráviť čas do jeho únosu zo strany matky. Narastajú v ňom
obavy, či klamstvá matky nemôžu mať v tejto miere skôr patologický charakter.

13. Kolízny opatrovník oznámil, že po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného

opatrenia zo dňa 30.11.2023 je toho názoru, že styk maloletého A. s rodičmi je potrebné čím skôr upraviť
z dôvodu upokojenia napätia v rodine, nastavenia pravidiel pre všetkých jej členov a najmä upokojenia
psychického vypätia u maloletého dieťaťa. Avšak návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia
nepovažoval za aktuálny z dôvodu, že od podaného návrhu, t. j. novembra 2023 sa pomery v rodine
čiastočne upravili. Maloleté dieťa sa aktuálne s otcom stretáva pravidelne – 5 dní v mesiaci, pričom

predmetom návrhu sú minuloročné vianočné prázdniny a matka počas rozhovoru dňa 17.04.2024
na oddelení uviedla, že otca pravidelne informuje o zdravotnom stave maloletého dieťaťa a všetkých
skutočnostiach, ktoré sa ho týkajú. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie,
že je potrebné upraviť pomery účastníkov, čo i len dočasne, aby neboli ohrozené práva účastníkov.
Súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

14. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec (ktoré vyjadrenie už súd ostatným účastníkom
nedoručoval s poukazom na ust. § 374 ods. 3 druhej vety CSP), ktorý uviedol, že matka ho ohľadom
zdravotnéhostavudieťaťa,anioďalšíchskutočnostiach,ktorésahotýkajúneinformuje,pretoinformácie
ňou podané úradu sú klamlivé. Mal za to, že je nevyhnutné, aby sa určila aj komunikačná povinnosť

matketak,akoonžiada.Dodal,žejehostyksmaloletýmdieťaťomrazzamesiacjenedostatočný,atoani
ako predbežná úprava pomerov. Prejavuje konštantný nesúhlas s diktátom matky s takýmto rozsahom,
žiadaminimálnypredbežnýrozsahvidieťsvojedieťadvakrátmesačne.Tvrdil,žematkaprostredníctvom
svojejprávnejzástupkyneodmietaakékoľvekrozširovaniekontaktov,akékoľvekkompromisy,lensitvrdo
ide svoje 5 dní raz do mesiaca. Z toho 2 dni precestuje otec s dieťaťom a mesačne tak s ním môže reálne

tráviť 3 dni na aktivity, pretože mu matka prvý deň dieťa odovzdá až v poobedných hodinách. Navrhol,
aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol tak, že je oprávnený stretávať sa
s maloletým dieťaťom každý párny týždeň od stredy od 10:00 do nedele do 19:00.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 3 ods. 5 písm. b) CMP preskúmal vec, v ktorej nie je

viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1 CSP a po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolacom prieskume odvolaním
napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru o splnení podmienok pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

16. Predmetom konania je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha úpravy
styku s maloletým dieťaťom, vrátane kontaktu prostredníctvom aplikácie na prenos obrazu a zvuku,
uloženia povinnosti matke ho informovať o záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa a zasielať mu
lekárske správy z vyšetrení maloletého dieťaťa.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

17. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 130 ods. 2 CMP, súd môže rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým.Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s

oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Podľa bodu 17 poslednej vety Nariadenia č. 2019/1111, Haagsky dohovor z roku 1980, a teda aj kapitola
III tohto nariadenia, ktorou sa dopĺňa vykonávanie Haagskeho dohovoru z roku 1980 v rámci vzťahov
medzi členskými štátmi, by sa mali naďalej uplatňovať na deti do veku 16 rokov.

Podľa čl. 15 ods. 1 písm. a) Nariadenia č. 2019/1111, aj v situáciách, keď má právomoc vo veci samej súd
iného členského štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc prijať predbežné
opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného členského
štátu, s ohľadom na dieťa, ktoré sa nachádza v danom členskom štáte.

Podľa čl. 27 ods. 2 Nariadenia č. 2019/1111, súd môže v ktoromkoľvek štádiu konania v súlade s článkom
15 preskúmať, či by sa mal upraviť styk medzi dieťaťom a osobou, ktorá žiada o jeho návrat, pričom
zohľadní najlepší záujem dieťaťa.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že na Mestskom súde Bratislava II sa vedie pod sp. zn. 40P/47/2023

návratové konanie, ktoré inicioval otec, návrhom doručeným súdu dňa 08.11.2023, ktorým sa domáha
nariadenia návratu maloletého dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu, do Českej republiky, nariadenia
matke, aby maloleté dieťa navrátila na územie Českej republiky do troch dní od právoplatnosti uznesenia
a v prípade, ak matka maloleté dieťa na územie Českej republiky nevráti, je otec oprávnený po uplynutí
stanovenej lehoty maloleté dieťa prevziať za účelom jeho navrátenia do krajiny obvyklého pobytu, t. j.

do Českej republiky.
Matka maloletého dieťaťa iniciovala na Okresnom súde Trnava konanie o úprave rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu a nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je vedené pod sp.
zn. 13P/82/2023, v ktorom konaní súd uznesením č. k. 13P/82/2023-63 zo dňa 09.10.2023 nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku I. konanie v časti o návrhu matky na úpravu styku otca

s maloletým dieťaťom prostredníctvom neodkladného opatrenia zastavil, výrokom II. otcovi uložil
povinnosť odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti matky a výrokom III. neodkladným opatrením,
účinným až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, zveril maloleté dieťa do starostlivosti
matky. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec spolu s námietkou nedostatku právomoci.
O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 11CoP/207/2023-218 zo dňa

17.01.2024 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. S poukazom na čl. 19 ods. 2 Nariadenia (Rady) ES č. 2201/2003 z 27. novembra
2003 o súdnej právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, Okresný súd Trnava
uznesenímč.k.13P/82/2023-234zodňa25.01.2024prerušilkonanievedenénaOkresnomsúdeTrnava

pod sp. zn. 13P/82/2023, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Obvodnom súde
pre Prahu 9 pod sp. zn. 66Nc/2578/2023.
Otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia datovaného dňom 30.11.2023, podaným na
Okresný súd Trnava dňa 01.12.2023 domáhal, aby súd do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 13P/82/2023 upravil jeho styk s maloletým A. počas Vianoc 2023

od 29.12.2023 od 18:00 hod. do 07.01.2024 do 19:00 hod., od 07.12.2023 od 15:00 hod. do 19:00 hod.,
od 10.12.2023 od 9:00 hod. do 15.12.2023 do 19:00 hod., každý párny týždeň od stredy 14:00 hod.
do nedele 19:00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme v materskej škole, ak sa dieťa v danom čase
nebude nachádzať v materskej škole, prevezme si ho a po ukončení styku vráti v mieste bydliska matky.
Matka je povinná dieťa na styk riadne a včas pripraviť a v mieste jej bydliska ho otcovi vydať. Žiadal,

aby súd uložil matke povinnosť ho informovať o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, o krúžkoch,
ktoré navštevuje s uvedením názvu krúžku a času, kedy sa maloleté dieťa tejto aktivity zúčastňuje, o
činnosti v predškolskom zariadení a jeho návšteve, pobytoch maloletého dieťaťa mimo bydliska matky a
všetkých dôležitých skutočnostiach v živote maloletého dieťaťa formou e-mailu každý pondelok. Zároveň
žiadal, aby súd uložil matke povinnosť zaslať mu kópie lekárskych správ z akýchkoľvek vyšetrení

maloletého dieťaťa. Domáhal sa aj toho, aby súd upravil jeho právo na komunikáciu s maloletým
dieťaťom prostredníctvom aplikácie na prenos obrazu a zvuku každý pondelok, utorok a nepárny piatok
od 17:30 do 18:30 hod. s tým, že matka je povinná danú komunikáciu zabezpečiť a ponechať maloleté
dieťa osamote.Krajský súd v Trnave v prípise zo dňa 17.01.2024 (sp. zn. 14CoPno/19/2023) konštatoval, že počas
odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 11CoP/207/2023 otec podal
vyššie uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom nie je krajský súd ako odvolací

súd oprávnený rozhodnúť, nakoľko mu v tom bráni ust. § 16 Dohovoru (za súčasnej aplikácie čl. 2 ods.
1 základných princípov CMP) a príslušným na rozhodnutie je Mestský súd Bratislava II, na ktorom sa
pod sp. zn. 40P/47/2023 vedie konanie o návrat maloletého dieťaťa do cudziny. Príslušnosť Mestského
súdu Bratislava II možno odvodiť aj z ust. § 130 ods. 2 CMP. Preto Krajský súd v Trnave postúpil podľa
ust. § 6 ods. 1 CMP predmetné podanie (spis vedený pod sp. zn. 11CoPno/19/2023) Mestskému súdu

BratislavaII,ktorýonávrhuotcananariadenieneodkladnéhoopatreniarozhodolodvolanímnapadnutým
uznesením, postupom podľa čl. 15 Nariadenia č. 2019/1111.

19. Šiesty diel prvej hlavy, druhej časti CMP upravuje Konanie o návrat maloletého do cudziny
pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (§ 123 - § 134), ktoré konanie nie je v zmysle
cˇl. 19 Dohovoru možné považovať za konanie, ktore´ho predmetom je rozhodovanie o pra´vach a

povinnostiach vocˇi malolete´mu dieťaťu. Konanie o na´vrat, na rozdiel od ostatny´ch konani´ podlˇa
ust. § 111 CMP, je osobitny´m konaním, ktore´ obligato´rne vykazuje medzina´rodnopra´vny charakter.
Ustanovenie § 130 ods. 2 CMP oprávňuje súd rozhodnúť o dočasnej úprave styku rodiča s dieťaťom,
ktorým rozhodnutím sa predchádza odcudzeniu rodiča a dieťaťa, je tým zaistený výkon ich práva na
vzájomný styk. Úprava styku, ktorú urobí súd rozhodujúci o návrate dieťaťa, je iba dočasná. Tento

súd nie je príslušný rozhodovať vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa, medzi ktoré spadá
aj úprava styku dieťaťa s jeho rodičmi. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd rozhodujúci o návrate
dieťaťa, ktorým je v danej veci Mestský súd Bratislava II bol príslušný na rozhodovanie o návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia, čo možno vyvodiť tiež z čl. 27 ods. 2 (obsiahnutým
v kapitole III – Medzinárodné únosy detí) Nariadenia č. 2019/1111, ktorý odkazuje na čl. 15 tohto

nariadenia, s poukazom na to, že kapitola III dopĺňa vykonávanie Dohovoru. Neobstojí potom odvolacia
argumentácia otca o nepríslušnosti Mestského súdu Bratislava II na rozhodovanie o jeho návrhu podľa
čl. 15 Nariadenia č. 2019/1111.

20. Odvolací súd sa stotožnil tak s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie za

použitia čl. 15 Nariadenia č. 2019/2011, ako aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci i aplikáciou
ustanovení upravujúcich neodkladné opatrenia vo vnútroštátnej právnej úprave (podľa CMP a CSP),
keďže právomoc prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa
právneho poriadku daného členského štátu má súd v naliehavých prípadoch, majúc za to, že podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené.

21. Po posúdení okolností konkrétneho prípadu dospel odvolací súd k zhodnému záveru ako súd prvej
inštancie, teda, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný pre nesplnenie
podmienok na jeho nariadenie, keď mal preukázané, že osobný kontakt otca s maloletým dieťaťom sa
(aj podľa zhodných tvrdení rodičov) realizuje zväčša v rozsahu piatich dní v mesiaci, čím sú zachované

väzby medzi otcom a maloletým dieťaťom a zároveň je zabránené vzájomnému odcudzeniu sa. Zo
spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 14CoP/106/2024 v tam obsiahnutom tvrdení matky zo
dňa 22.05.2024 vyplývalo, že stretnutie syna s otcom sa realizovalo od 26.02.2024 do 03.03.2024,
od 27.03.2024 do 03.03.2024 (zrejme do 03.04.2024?) a od 24.04.2024 do 05.05.2024. Otec tvrdenia
matky nerozporoval, s výnimkou styku so synom v období od 27.03.2024, pričom koniec styku uvádzal

na deň 01.04.2024 a doplnil, že styk so synom realizoval aj v období od 29.05.2024 do 02.06.2024.
Nielen osobným kontaktom, ale i kontaktom audiovizuálnym v rozsahu dva krát týždenne je zaistený
výkon práva dieťaťa a jeho otca na vzájomný styk. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo styk so
svojím otcom zabezpečený, teda, aby malo vo svojom živote prítomného i otca ako mužský vzor, ktorý je
v jeho živote nezastupiteľným prvkom. Námietka otca spočívajúca v nedostatočnom rozsahu jeho styku

s maloletým dieťaťom je nedôvodná, práve vzhľadom na realizáciu vyššie uvedeného styku, pričom
ani zo samotného ust. § 130 CMP, ktoré upravuje fakultatívnu možnosť súdu rozhodnúť o dočasnej
úprave styku rodiča (v tomto prípade otca) s maloletým dieťaťom, nie je možné dospieť k záveru o
opodstatnenostitvrdeníotca,žeibastykomsmaloletýmdieťaťomvrozsahunímnavrhovanéhokaždého
párneho týždňa v mesiaci od stredy do nedele sa zabezpečí to, aby dieťa na svojho otca nezabudlo

a aby rodinné vzťahy zostali zachované. Vzťah otca s maloletým dieťaťom je zachovaný ich osobným
i audiovizuálnym kontaktom, ktorý zároveň zabezpečuje aj to, aby dieťa na svojho otca nezabudlo. Právu
styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť,
ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčenímnezákonnýchzásahovpodľačl.7a8Dohovoruoprávachdieťaťa.Realizáciastykuznamenáprerodičov
a deti jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek rozkolom vo vzťahu medzi rodičmi.
Keďže sa otec s maloletým dieťaťom stretáva a ich kontakt prebieha aj formou videohovorov (ak keď

nie v takom rozsahu, ako otec požaduje), odvolací súd bol toho názoru, že nie je namieste uchýliť sa
k existujúcim právnym nástrojom, ktorých použitie je plne dôvodné tam, kde sa styk rodiča s maloletým
dieťaťom nerealizuje.
Nad rámec vyššie uvedeného sa žiada poukázať na špecifickosť spoločenských vzťahov, ktoré sú
predmetom konania. Ide o veľmi citlivé vzťahy medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, do ktorých by zo

strany štátnych orgánov malo byť zasahované čo najmenej, čo vyplýva ako z povahy týchto rodinných
vzťahov, tak z povahy samotnej štátnej moci. O to viac je treba apelovať na oboch rodičov, aby sa
snažili dosiahnuť dohodu o ďalších podmienkach výchovy svojho dieťaťa prirodzenou cestou, aby ich
komplikovaným vzťahom nebol poškodený ich syn.
Aj napriek argumentácii otca uvedenej v odvolaní, že vyjadreným prianím dieťaťa je byť s každým svojím
rodičom rovnako, teda v rovnakom počte dní v mesiaci, žiada sa dodať, že názor dieťaťa je ovplyvnený

konfliktom jeho rodičov, kedy dieťa vo svojich názoroch je ovplyvnené ich názormi a pred každým z nich
vyjadruje svoje prianie súladne s prianím toho ktorého rodiča, ku ktorým obom má vytvorený pozitívny
citový vzťah, a teda žiadneho nechce sklamať. Z uvedeného dôvodu nebolo možné názor dieťaťa bez
ďalšieho prevziať a považovať ho za významný faktor pre prijatie rozhodnutia, keďže tento je vo výraznej
miere ovplyvnený každým z rodičov, ktorí presadzujú svoje záujmy, teda maloleté dieťa aj vzhľadom

na svoj vek nemá dostatočné zručnosti na sformovanie svojho vlastného názoru do tej miery, aby naň
nemali vplyv vonkajšie faktory. Je potrebné apelovať na oboch rodičov, aby pred maloletým dieťaťom
neriešili ich vzájomné nezhody, ale mali na zreteli v prvom rade záujem maloletého dieťaťa a jeho zdravý
fyzický a psychický vývin, uvedomujúc si, že má právo na oboch svojich rodičov.

22. V záujme vysporiadania sa s odvolacími námietkami otca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie
odvolací súd poukazuje na správny postup súdu prvej inštancie vychádzajúci z dôkazov predložených
účastníkmi konania a špecifickosť daného konania. Pokiaľ sa otec odvoláva na to, že minimálny
predbežný rozsah jeho styku s maloletým dieťaťom je aspoň dva krát mesačne, odvolací súd dodáva,
že zväčša (podľa súdnej praxe) býva styk rodiča s dieťaťom štandardne upravený každý druhý týždeň

v mesiaci, a to od piatka poobedných hodín do nedele poobedných až večerných hodín, avšak
v okolnostiach danej veci, s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa, by nebolo vhodné určiť
takýto rozsah styku, keďže vzdialenosť medzi bydliskom otca (J.) a bydliskom matky (B.) je cca 392 km,
teda väčšiu časť styku by otec s dieťaťom trávili štyri krát mesačne na ceste. Pritom by išlo o jeden deň
navyšeoprotisúčasnémurozsahustykuotcasmaloletýmdieťaťom,čobypredstavovalolendvacelédni

bez cestovania, ktoré by spolu mohli tráviť (oproti súčasným trom) a dieťa by bolo zaťažované zdĺhavým
presunom medzi bydliskami rodičov. Odvolací súd nezdieľa názor otca o nevyhnutnosti zásahu súdu
formou nariadenia neodkladného opatrenia do jeho realizujúceho sa styku s maloletým dieťaťom, keďže
tentoprebiehaajvširšejformeakopäťdnídomesiacaajenutnézohľadniťajto,žedieťasiodseptembra
2024 začne plniť povinnú školskú dochádzku, teda jeho režim sa zmení v porovnaní s aktuálnym stavom,

kedy navštevuje predškolské zariadenie.

23. Konanie o návrat maloletého dieťaťa do cudziny je špecifickým konaním týkajúcim sa maloletého
dieťaťa, ktorého cieľom je obnoviť pôvodný stav a umožniť príslušnému orgánu v štáte obvyklého pobytu
maloletého dieťaťa, aby rozhodol vo veci starostlivosti o maloleté dieťa. To znamená, že v predmetnom

konaní o návrat súd nerozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu,
ale len rozhodne, či navráti alebo nenavráti dieťa do krajiny jeho obvyklého pobytu a v závislosti od tohto
rozhodnutia príslušný súd vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa v určenej krajine v samostatnom
konaní rozhodne o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu. V konaní o
návrat súd nerozhoduje o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t. j. o informačnej

povinnosti rodiča, ktorému dieťa je zverené do osobnej starostlivosti vo vzťahu k druhému rodičovi.
Zdržanie sa rozhodovania súdom vo veci opatrovníckeho práva je dané výslovne v čl. 16 Dohovoru,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Pokiaľ sa teda otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia
(ktorý návrh síce podal na Okresný súd Trnava, ale v zmysle pokynu Krajského súdu v Trnave bol o ňom
príslušný rozhodnúť Mestský súd Bratislava II v konaní o návrat), ktorým by súd uložil matke povinnosť

ho informovať o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, o krúžkoch, ktoré navštevuje s uvedením názvu
krúžku a času, kedy sa maloleté dieťa tejto aktivity zúčastňuje, o činnosti v predškolskom zariadení a
jeho návšteve, pobytoch maloletého dieťaťa mimo bydliska matky a všetkých dôležitých skutočnostiach
v živote maloletého dieťaťa, formou e-mailu každý pondelok, vrátane zasielania mu kópii lekárskychspráv z akéhokoľvek vyšetrenia maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie jeho návrhu s poukazom na
vyššie uvedené nemohol vyhovieť.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičia by si mali uvedomiť, že svojim aktuálnym

vzájomným postojom a chovaním, vzájomnou nespoluprácou, neschopnosťou konštruktívne osobne
komunikovať vo veciach týkajúcich sa dieťaťa (komunikácia rodičov prebieha prostredníctvom ich
právnych zástupcov), vzájomnými atakmi, pôjdu v konečnom dôsledku len proti záujmu vlastného
maloletého dieťaťa, ktorému tým budú odopierať právo na pokojné a konfliktami rodičov nezaťažované
detstvo.

24. Odvolací súd po zvážení všetkých zistených a osvedčených skutkových okolností daného prípadu
vyplývajúcich zo spisového materiálu, v súlade s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že potreba dočasnej úpravy pomerov úpravou styku otca s maloletým dieťaťom
neodkladným opatrením preukázaná nebola. Odvolacie dôvody otca nemali vplyv na správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie a neviedli odvolací súd k úvahe o nevyhnutnosti rozšírenia styku

(osobného či audiovizuálneho) otca s maloletým dieťaťom v zmysle jeho odvolacieho návrhu, nezistiac
pre takéto riešenie žiadne závažné dôvody.

25. Na základe uvedeného, keďže neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. §

387 ods. 1 CSP potvrdil, keď odvolacie argumenty otca vyhodnotil ako neopodstatnené.

26. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

27. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie
a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu
rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje
vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím

konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec
skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn.8Cdo/83/2017).Žiadnazuvedenýchprocesnýchsituáciivprejednávanomprípadenenastala,apreto
o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí
vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 CSP

a § 262 ods. 1 CSP.

28. Súd prvej inštancie sa dopustil v záhlaví svojho rozhodnutia zrejmej nesprávnosti v priezvisku matky,
v dátume narodenia otca a označenia jeho štátnej príslušnosti (toto pochybenie nebolo prekážkou
preskúmania rozhodnutia odvolacím súdom), preto postupom podľa ust. § 224 CSP v spojení s ust. §

234 ods. 2 CSP vydaním opravného uznesenia vykoná opravu záhlavia uznesenia, v ktorom uvedie
správne priezvisko matky, dátum narodenia otca a jeho štátnu príslušnosť.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).