Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10P/110/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722202025
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Krasňan

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8722202025.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Františkom Krasňanom, vo veci starostlivosti o mal. A. B., nar.

XX.X.XXXX, zast. opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, bytom u matky, dieťa
rodičov: otca A. C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B., D. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Mgr. Martinou
Tomasovou, advokátkou so sídlom Poprad, Francisciho 3288 a matky A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.,
F. XX, právne zastúpená JUDr. Davidom Hoffmanom, advokátom so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie
80, v konaní začatom na návrh otca o úpravu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Zveruje mal. A. B. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že mal. A. bude v osobnej
starostlivosti matky každý párny týždeň v kalendárnom roku od nedele od 18:00 hod. až do nasledujúcej

nedele do 18:00 hod., kedy matka mal. dieťa odovzdá v mieste bydliska otca a následne bude každý
nepárny týždeň kalendárneho roka v starostlivosti otca od nedele od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele
do 18:00 hod., kedy otec mal. dieťa odovzdá v mieste bydliska matky, pričom každý z rodičov je
oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Výživné súd neurčuje.

III. Nariaďuje opakované výchovné opatrenie v zmysle § 37 Zákona o rodine a ukladá rodičom podrobiť
sa psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny v Poprade za účelom zlepšenia vzájomnej
komunikácieohľadnemal.dieťaťaakomunikácievovzťahuobochrodičovnavzájom,atonanevyhnutnú
dobu, najdlhšie na dobu 6 mesiacov nasledujúcich odo dňa 1.6.2024.

IV. Návrh otca mal. dieťaťa zamieta.

V. Návrh matky mal. dieťaťa zamieta.

VI. Návrh kolízneho opatrovníka zamieta.

VII. Ukladá rodičom mal. dieťaťa uhradiť doplatok na preddavok znaleckého dokazovania, a to matke
mal. dieťaťa v sume 139,52 eur a otcovi mal. dieťaťa v sume 139,52 eur, a to a účet súdu v lehote do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajšiemu súdu bol dňa 18.7.2022 doručený návrh otca na zverenie mal. dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že títo si budú dieťa v starostlivosti striedať v týždňovýchintervaloch, pričom otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý druhý a štvrtý
týždeň v mesiaci, výživné súd neurčí a maloletý bude mať trvalé bydlisko na adrese F. XX, B..
2. V návrhu uviedol, že dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov a úprava rodičovských práv

a povinností doposiaľ nebola súdom vykonaná. Spoločná domácnosť rodičov bola vedená od r. 2017
do júla 2022. Matka mal. dieťaťa oznámila otcovi, že odchádza zo spoločnej domácnosti a začala bývať
v Poprade v podnájme. Keďže otec má s maloletým vybudovaný výborný rodičovský vzťah, žiada o
zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.
3. Súd v zmysle § 31 ods. 2 Zákona o rodine ustanovil mal. dieťaťu opatrovníka, a to Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Poprad z dôvodu kolízie záujmov medzi rodičmi a mal. dieťaťom.
4. Matka sa k návrhu otca vyjadrila tak, že žiadala zveriť mal. dieťa do jej osobnej starostlivosti a žiadala,
aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne do 20. dňa v mesiaci
vopred a styk otca s maloletým aby sa neupravoval. V návrhu uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca
na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti, keďže v prevažnej miere matka mu od narodenia
zabezpečovala osobnú starostlivosť a momentálne žije v jednoizbovom byte s maloletým a bydlisko otca

je vzdialené od bydliska matky asi 30 km a dieťa by malo mať zachované určité stabilné prostredie.
5. Podaním v priebehu konania otec žiadal vydať neodkladné opatrenie, ktorým by súd zveril maloletého
do osobnej starostlivosti otca a matka aby bola oprávnená stretávať sa so synom každú sobotu od 9:00
hod., kedy si dieťa prevezme v mieste bydliska otca až do 18:00 hod., kedy otcovi v mieste bydliska otca
dieťa odovzdá. Zároveň žiadal zaviazať matku prispievať dočasne na výživu maloletého sumou 80,-

eur mesačne. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že došlo od podania návrhu
k zmenám v rodinnej situácii, a to zdravotného a duševného charakteru na strane dieťaťa, s matkou
sa nedá dohodnúť pre neustálu zmenu jej postoja, dieťa má vážny problém odchádzať k matke, matka
benevolentne pristupuje k bežným lekárskym prehliadkam maloletého a tiež to dôvodil momentálnym
rozpoložením psychického stavu mal. dieťaťa.

6. Súd uznesením zo dňa 4.10.2022 návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. Krajský
súd v Prešove v dôsledku odvolania otca proti rozhodnutiu súdu I. inštancie potvrdil uznesenie
o zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, a to uznesením zo dňa 2.11.2022.
7. Kolízny opatrovník v podanej správe z prešetrenia rodinných pomerov na strane oboch rodičov mal.
dieťaťa uviedol, že matka po odchode zo spoločnej domácnosti v júli 2022 z G. žije v prenajatom

jednoizbovom byte v B., za prenájom hradí 400,- eur mesačne. Mal. dieťa má samostatnú posteľ
a dostatok hračiek v byte, domácnosť je na vysokej úrovne, čo sa týka hygieny. Matka je zamestnaná
a poberá prídavky na dieťa vrátane daňového bonusu. Počas šetrenia v domácnosti bolo zjavné, že
maloletý je veľmi citovo naviazaný na matku, neustále sa dožadoval jej pozornosti. Vzhľadom na nízky
vek mu opatrovník položil niekoľko otázok primeraných jeho veku, maloletý odpovedal, že chce byť

u mamky, ale chce navštevovať aj tatíka v jeho dome. Otec mal. dieťaťa býva v rodinnom dome
v novostavbe bez súpisného čísla. V dome je vytvorená detská izba pre dieťa, dom je účelne zariadený
a hygiena na vysokej úrovni. Otec hradí náklady spojené s užívaním domu 200,- eur, splátku hypotéky
240,- eur. Otec je zamestnaný, dosahuje trvalý príjem. Maloletý v domácnosti u otca pôsobil veselým
dojmom, previedol opatrovníka po celom dome, ukazoval hračky a chcel sa hrať. Maloletý A. navštevuje

materskú školu, obaja rodičia potvrdili, že zle znáša ranné príchody do materskej školy, často reaguje
plačom až zvracaním, hlavne, keď ho odprevádza matka. Otec uviedol, že spolupracuje so školskou
psychologičkou a že matka odmietala spolupracovať. Obom rodičom bol počas rozhovoru odporúčaný
iný variant striedania dieťaťa ako dvojdňové intervaly, teda predlžovanie na 3 až 4 dni. Rodičia sa na
úprave rodičovských práv a povinností nevedia dohodnúť, preto je v záujme dieťaťa, aby boli upravené

rodičovské práva a povinnosti súdom.
8. Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol: „Trváme na podanom návrhu na úprave práv
a povinností, otec momentálne nesúhlasí so striedavou starostlivosťou. Otec chce zveriť mal. dieťa
do jeho osobnej starostlivosti, dôvody uvedie sám. Navrhuje, aby matke bol upravený styk s dieťaťom
a aby bola zaviazaná výživným. Je problém na strane mal. dieťa, čo sa týka jeho adaptability na

prostredie, problém nastáva v školskom prostredí. Problém nastáva, keď matka odvádza dieťa do škôlky,
dieťa opakovane zvracia, čo povedal aj školský psychológ. Problém sa opakuje, otec z toho dôvodu
kontaktoval detského psychológa – A. H., ktorá dala synovi termín na vyšetrenie na 28.11.2022. Otec
o tejto skutočnosti upovedomil aj matku. Z uvedeného dôvodu aj správu k vyšetreniu vieme následne
doložiť. Ide o dosť podstatnú okolnosť, na ktorú by súd mal vyčkať. Rodičia sa nevedia dohodnúť,

preto je potrebné meritórne rozhodnutie súdu. Otec má určité výhrady k starostlivosti matky o dieťa.
Ak matka bude trvať, aby dieťa bolo zverené jej do osobnej starostlivosti, budeme trvať na znaleckom
dokazovaní, aby sa zhodnotilo, ktorá forma úpravy rodičovských práv a povinností je najvhodnejšia.
K všetkým skutočnostiam sa vyjadrí otec. Otcovi sa nepáči, že v čase, keď matka pracuje na smeny,nesúhlasí s tým, aby do večerných hodín dieťa zostávalo v prítomnosti starých rodičov, ak on ako otec
vie si prispôsobiť čas dieťaťu. Dieťa mu plače do telefónu, ak je u starých rodičov. Žiadame, aby matka
predložila nájomnú zmluvu a tiež budeme navrhovať výpoveď svedka ku okolnostiam z G..“ Na ostatnom

pojednávaní súdu právny zástupca uviedol: „Aj po vyslovení právneho názoru súdu a komunikácii
s klientom môj klient trvá na podanom návrhu v zmysle jeho návrhu, trvá na zverení maloletého do jeho
osobnej starostlivosti a matke aby boli upravené rodičovské práva a povinnosti. Aj podľa znaleckého
posudku vyšli závery, že znalecký posudok nespochybňuje otca v jeho rodičovských kompetenciách
a v zmysle záverov je zrejmé, že maloletý má rovnaký vzťah k jednému aj k druhému rodičovi, teda

v zmysle týchto záverov sa nám javí ako najideálnejší model úpravy rodičovských práv a povinností
do budúcna v zmysle zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti a úpravy rodičovských práv
matke. So striedavou osobnou starostlivosťou otec nesúhlasí, nakoľko aj keď sa podrobili výchovnému
opatreniuaabsolvovaliupsychológaspoločnéstretnutia,záversícevyznieva,žetentoprocespsychológ
hodnotí pozitívne, avšak otázka výchovy, vedenia výchovy maloletého je stále problémom medzi matkou
a otcom, a teda táto otázka nie je medzi nimi dostatočne odkomunikovaná ani do budúcna a toto je

najväčší problém, ktorý sa musí zohľadniť v súvislosti s prípadným rozhodnutím o striedavej osobnej
starostlivosti, nakoľko práve komunikácia je jedným z podstatných zákonných znakov rozhodnutia
o striedavej osobnej starostlivosti. Klient ma informoval aj o tom, že na súd urobil od posledného
pojednávania doplňujúce dve podania, v ktorých obsiahol problémy vznikajúce v súvislosti s preberaním
maloletého, so starostlivosťou.“ Na záver právny zástupca otca uviedol: „Odkazujeme v plnom rozsahu

na naše písomné vyjadrenia, na náš zmenený návrh, pokiaľ ide o zverenie maloletého do osobnej
starostlivosti otca a úpravu rodičovských práv, matke aby bola rozhodnutá v zmysle predloženého
návrhu, ktoré sme zasielali aj protistrane ako návrh rodičovskej dohody. Otec nesúhlasí so striedavou
osobnou starostlivosťou, máme za to, že nie sú nateraz splnené podmienky pre nariadenie striedavej
osobnej starostlivosti, ako sme aj videli z prednesov a vyjadrení oboch rodičov, komunikácia je naďalej

veľmi negatívna a nie je predpoklad, že budú komunikovať podstatné veci týkajúce sa maloletého tak,
ako to predpokladá možnosť rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti. Otec uviedol na dnešnom
pojednávaní vážne výhrady, ktoré má vo vzťahu k matke, a to vo vzťahu k starostlivosti o maloletého
a výhrady k jej výchovnému prístupu, ktorý neustále reflektuje u maloletého v zmysle zmeny správania,
resp. akútneho zhoršenia zdravotného stavu, toto nemôže tolerovať ten fakt, aby dieťa nateraz bolo

zverené do osobnej starostlivosti matky, resp. aby bola striedavá osobná starostlivosť. Otec navrhuje,
aby matka bola oprávnená stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatka od 14:00 hod.
do pondelka do 8:00 hod. s tým, že maloletého by si odovzdávali v školskom zariadení a v každom
nepárnom týždni od stredy od 14:00 hod. do piatka do 8:00 hod. s tým, že dieťa by si prevzala
a odovzdala v školskom zariadení. Klient má za to, aby boli upravené rodičovské práva a povinnosti aj

v období sviatkov, a preto ohľadne sviatkov poukazujeme na návrh ohľadne rodičovskej dohody podaný
písomne. Nesúhlasíme s tým, aby súd na dnešnom pojednávaní rozhodol o striedavej starostlivosti,
alebo aby vyslovil predbežnú vykonateľnosť. Nie je dôvod ani na náhradu trov konania, keďže ide
o mimosporové konanie. Žiadame súd, aby vyhovel zmenenému návrhu otca.“
9. Právny zástupca matky na pojednávaní trval na podanom návrhu a uviedol: „Nerozumiem návrhu

otca na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko jeho prvotný návrh bol na zverenie
do striedavej starostlivosti, ktorá de facto prebieha v 2-dňových intervaloch. Pred pojednávaním sme
kontaktovali právneho zástupcu otca s návrhom na možnú dohodou ohľadne striedavej starostlivosti,
nakoľko matka má záujem na zmierlivom riešení v záujme dieťaťa. Nakoľko aj súd vo svojom rozhodnutí
o neodkladnom opatrení prejudikoval, že striedavá starostlivosť je vhodná, je v súlade so záujmami mal.

dieťaťa, len by bolo vhodné upraviť interval. Matka navrhuje interval na týždennej báze. Ak by súd mal
za to, že takáto forma striedavej starostlivosti nie je vhodná, žiadame, aby bolo dieťa zverené do osobnej
starostlivosti matky presne podľa nášho vyjadrenia. Matka, pokiaľ žila v spoločnej domácnosti s otcom,
ona plne zabezpečovala starostlivosť o mal. dieťa. Je schopná sa postarať o dieťa, má dobrý vzťah
s dieťaťom, deklaruje, že aj otec má dobrý vzťah s dieťaťom, nechce mu brániť v styku, plne rešpektuje

úlohuotcaajeochotnásanaúpravestykudohodnúť.Rodičiasavediadohodnúť,terazsidieťapreberajú
po dvoch dňoch. Na ostatnom pojednávaní pred súdom právny zástupca matky uviedol: „S podaniami,
ani vyjadreniami protistrany nesúhlasíme. Matka bola vždy počas konania priklonená k striedavej
starostlivosti, ktorá by sa javila ako vhodná, avšak zo strany otca dochádza k vytváraniu sporu, čo
preukazuje každým svojím vyjadrením, či už písomným alebo ústnym. Otec povyšuje svoje záujmy nad

záujmy dieťaťa a bez toho, aby rešpektoval aj rodičovské práva matky, vidíme tu dve odlišné osobnosti
rodičov, preto matka, aj aby zabezpečila stabilné prostredie pre dieťa, žiada, aby bol mal. A. zverený
do jej osobnej starostlivosti. Len preto, že otec maril striedavú starostlivosť, právo styku bolo určené
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od stredy, kedy si prevezmedieťa v školskom zariadení do pondelka v párnom týždni, kedy syna odovzdá do školského zariadenia.
Prázdniny ponechávame na zvážení súdu. Čo sa týka výživného, navrhujeme výživné určiť v sume 200,-
eur mesačne, zároveň však z pohľadu na to, že chceme, aby dieťa nabehlo na stabilný proces striedania,

žiadame predbežnú vykonateľnosť týchto výrokov a s ohľadom na marenie rodičovskej dohody, žiadame
priznať náhradu trov konania, aj keď berieme podstatu mimosporového konania. Poukazujem na
obšírne dokazovanie v spise.“ V záverečnej reči právny zástupca matky uviedol: „Poukazujeme na dnes
prednesený návrh. Uvediem dôvody, pre ktoré žiadame osobnú starostlivosť matky, a to je konfliktné
vytváranie situácií otca + podávanie trestných oznámení. Tiež poukazujem na znalecký posudok, kde

znalkyňa sa priklonila k osobnej starostlivosti matky, prikláňame sa k vyjadreniu kolízneho opatrovníka,
dieťa je viazané viac na matku, tiež nemožno opomenúť, že otec sám priznal, že niektoré veci nevie
zabezpečovať, ako je pranie, žehlenie, čo nahrádzajú jeho rodičia. Matka si vie zabezpečiť aj pracovné
záležitosti, aby zabezpečila adekvátnu starostlivosť o syna a prístup otca, že sa nechce dohodnúť na
starostlivosti o syna. Predbežnú vykonateľnosť žiadame z dôvodu, že je evidentné, že otec sa bude
odvolávať a my chceme zabezpečiť už teraz riadnu starostlivosť o dieťa. Poukazujem v ostatnom na

všetky naše podania, vyjadrenia. Matka sa v závere pripája k môjmu vyjadreniu.“
10. Otec na pojednávaní uviedol, že: „Problémom bolo odovzdávanie dieťaťa ráno, keďže to robila
matka. Bol som vyzvaný, tak som chodil viackrát. Teraz odovzdávam syna do škôlky ráno v pondelok,
štvrtok a piatok. Matka dáva v utorky a stredu. V sobotu je u matky do 16:00 hod., večer ho prevezmem
ja a v nedeľu je u mňa. Chcel by som, aby interval bol viac dní, ako dva. Rána už máme celkom

zvládnuté. Syn sa pýta, kedy ide s kým po škôlke domov. Psychologička s maloletým pracuje. Ja by som
navrhoval, aby syn bol u mňa a aby matka ho mala v sobotu a aby som v pracovné dni ja odovzdával
maloletého do škôlky, keďže nestíham kvôli práci stále chodiť pre neho, stará matka z mojej strany by
išla pre chlapca všetky dni. Jednalo by sa len o hodinu. Tiež navrhujem, aby zatiaľ na skúšku mala
matka dieťa aj v stredu. Zvracanie ráno bolo asi 2 – 3x týždne dozadu. Ráno už príchod nie je taký

problém, len je tam plač. Stále ma pýta, aby som poobede prišiel pre neho ja alebo babka. S matkou sa
dohodnúť neviem. Psychologička mi povedala, že syn má hlbokú psychickú ranu. On má strachy, ktoré
spočívali v tom, že niečo do 3 rokov bolo zanedbané. Trpí strachmi. Nechodí so mnou vo výťahu, syn mi
povedal, že matka ho zabudla vo výťahu. Zvracanie ustálo, keď chodila pre syna babka – moja matka.
Psychologička povedala, že nie je potrebné, aby išiel maloletý k nej, je potrebné, aby my ako rodičia

sme išli k nej. Chlapec nechce k matke ísť. Matka mi uviedla, že nemá potrebu ísť za psychologičku, že
ona nie je blázon, preto sa nerealizovalo vyšetrenie u psychologičky. Syn sa mi posledné dva dni hraje
na výčap. Ja by som rád navrhoval striedavú starostlivosť, ale musím pozerať na syna, ona nechce.
Poukazujem na starostlivosť zo strany matky. Nemyslím si, že je vhodné, aby Ukrajinec žil v podnájme
s mojím synom. Poukazujem, že matka pije s partnermi alkohol v prítomnosti maloletého. Chlapec trávi

polovicu času u mojej starej mamy. Na ostatnom pojednávaní otec uviedol: „V poslednej správe som
ja súdu uviedol, že naše striedanie neprebehlo ideálne od posledného pojednávania, bolo to z rôznych
dôvodov, či už som ho vybral zo škôlky. Matke syn uviedol, že sa jej to bál povedať aj napriek tomu,
že sa pozvracal, dala ho do škôlky. Mne povie, že nechce rozprávať, keď je s matkou, bolí ho hlava,
keď je nenajedený a povie, že naňho v domácnosti matky kričali. Je to nahraté, keď ho straší. Matka sa

správa k synovi tak, že ho klame, odvádza ho nasilu do škôlky a z toho má syn strach. Každú útrapu
v živote musím vyriešiť ja. Ja si myslím, že striedanie dva dni u matky a dva dni u mňa a následne 3
dni u matky a 2 dni u mňa opäť, nie je ideálne, ale je lepším riešením. Ja nechcem, aby bol obmedzený
styk chlapca s mamou, chcem, aby bol čo najširší. Všimol som si, že sa zlepšilo správanie matky voči
synovi. Naša dynamika sa mení. Mám podmienky ideálne, najlepšie na bývanie pre syna. Stále, keď má

nejaký problém, tak mi zavolá, a preto nevidím dôvod, prečo by mi syn nemal byť zverený. Na základe
toho sme mali návrhy a preto ja trvám na zverení do mojej osobnej starostlivosti, je na rozhodnutí súdu,
budeme rešpektovať súd. Môj príjem činí 890,- EUR v čistom.“
11. Matka na pojednávaní uviedla: „Chcela som, aby dieťa bolo zverené do mojej str. starostlivosti, som
ochotná sa dohodnúť aj na striedavej starostlivosti, lebo syn má dobrý vzťah s otcom, ja mu nebránim

v styku žiadnom. Keď chce, zavolá mu. To, že mu volám, je normálna vec, keďže som jeho matka.
Tiež aj otec mu volá ráno, keď ide do škôlky. Tiež, keď príde zo škôlky a tiež aj večer mu zavolá. Ja
som pila alkohol, iba keď sme mali oslavu, ale nebola som opitá. Dieťa si teraz striedame po dvoch
dňoch. Syn naposledy zvracal v sobotu, keď išiel k otcovi, lebo išiel na záchod a on ma citlivý nos.
Naposledy som ho viedla do škôlky dva týždne dozadu, vtedy zvracal a plakal. Pred týždňom plakal,

lebo sa pýtal, kto príde pre neho. Chodí na pol ôsmu, aby nešiel do zbernej triedy, lebo mu to robí zle.
V utorok a stredu som ho niesla, neplakal, nezvracal, neplače stále, má také náladovky. Ja sa zúčastním
spolu s otcom vyšetrenia maloletého, ktoré máme naplánované. Ja si myslím, že by bolo vhodné, aby
bol týždeň s otcom a týždeň s matkou. Ja 23.11. nastupujem do novej práce, pracovný čas od 7:00hod. do 15:00 hod. a víkendy voľné. Budem robiť na pošte doručovateľku. Aj matka otca býva u neho
v domácnosti, varí mu, perie. Dieťa spí každý deň vo svojej posteli, keď je u mňa. Nefajčím a nepijem
pred synom. Ja som syna nebrala do krčmy. Na ostatnom pojednávaní matka uviedla: „poukazujem na

to, že otec syna ovplyvňoval kupovaním hračiek každý deň. Poukazujem, že chlapec nehnačkoval, inak
by som to riešila, tebe to povedala, zdravotný stav dieťaťa mám pod kontrolou. Systém striedania 2 – 2
– 3 dni by mi nevyhovoval, máme málo času na to, aby som sa mu venovala cez týždeň, v septembri
pôjde do školy. A. mi tvrdí, že chce byť aj u tatíka, aj u mamky. Stále mi synček rozpráva, že ma má rád
a že ma miluje. Ja pracujem na ministerstve obrany ako civilný pracovník, kde môj príjem činí v čistom

cez 800,- eur. Taktiež mám len jednu vyživovaciu povinnosť, ako otec mal. dieťaťa. My sme sa chceli od
začiatku dohodnúť aj na striedavej starostlivosti, ale nebola ochota z druhej strany.“
12. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol: „Navrhujem, aby obaja rodičia sa zúčastnili sedenia
na referáte poradensko-psychologických služieb za účelom možnej dohody, aby sa dohodli na inom
fungovaní ako teraz na dvojdňových intervaloch. U rodičov pretrváva konflikt a boj o dieťa, avšak sa
domnievame, že v tomto veku dieťa potrebuje oboch rodičov, aby sa snažili o nejakú dohodu ohľadne

striedania stretávania sa, aj, ak by nebol rovnaký čas u oboch, môže ostať dlhší interval u jedného
rodiča, čo sa potom môže dobehnúť u jedného rodiča cez prázdniny alebo sviatky. Ani zo správy
psychologičky nie je zjavné, že by dieťa zvracalo kvôli tomu, že ho dáva do škôlky matka. Nevidíme
dôvod na okliešťovanie trávenia času matky na dva dni do týždňa, skôr obidvoch vyzývam na riešenie
problému, ak má takéto problémy. Problém je tu dlhodobejší, nebol riešený, asi nesúvisí s odovzdávaním

dieťaťa. Sú deti, ktoré plačú aj 3 – 4 roky do škôlky. Navrhujem, aby rodičia navštívili referát poradensko-
psychologických služieb. Na ostatnom pojednávaní kolízny opatrovník uviedol: „V konaní bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie a je na prospech mal. dieťaťa, aby bolo vo veci rozhodnuté. Záujmom dieťaťa
nepochybne je, aby bol v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva aj rolu druhého rodiča v živote dieťaťa
a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. V tejto súvislosti otec neosvedčil dôvody,

aby bolo nevyhnutné zveriť mal. dieťa do jeho osobnej starostlivosti. V konaní bolo vykonané znalecké
dokazovanie a z jeho záverov vyplýva, že vhodnejšou formou je zverenie mal. dieťaťa do osobnej
starostlivosti matky a úprava styku otca s mal. dieťaťom rozšírenou formou. Otec odmieta striedavú
osobnú starostlivosť, ktorú by matka ako alternatívu prijala, ako sa uvádza v znaleckom posudku, a to
i napriek tomu, že znalkyňa túto formu starostlivosti nepovažuje v súčasnosti vzhľadom na okolnosti

pre dieťa za optimálnu. Kolízny opatrovník má za to, že pre mal. dieťa by bolo nariadenie striedavej
osobnej starostlivosti prospešné, a to hlavne z dôvodu, že obaja rodičia by mali možnosť rovnocenne
sa podieľať na výchove a výžive mal. dieťaťa. Vzhľadom na rozdielne stanoviská rodičov, na závery
znaleckého dokazovania, ako aj na odmietanie striedavej starostlivosti zo strany otca, kolízny opatrovník
odporúča mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať primeraným výživným, ktorého

výšku ponecháva na zvážení súdu a styk otca s mal. dieťaťom upraviť v zmysle návrhu matky, resp.
v takom rozsahu, ako otec navrhoval úpravu styku dieťaťa s matkou. Poukazujeme na to, že otec tento
styk považoval za dostatočný, takže je predpoklad, že bude postačujúci aj pre druhého rodiča, teda pre
neho.“
13. Súd požiadal o spoluprácu Referát poradenskopsychologických služieb v Poprade a rodičia

mal. dieťaťa sa zúčastnili viacerých sedení a konzultácií, kde cieľom malo byť poskytnutie
poradenskopsychologickej pomoci rodičom pri hľadaní dohody v starostlivosti o syna a zlepšení
vzájomnej komunikácie. Správa bola súdu podaná z psychologického procesu a poradenstva dňa
6.12.2022 a 20.2.2023. Bolo odporúčané súdu obrátiť sa na súdneho znalca z odboru psychológie.

14.SúdnapojednávanívypočulsvedkyňuI.B.,matkunavrhovateľa,ktoráuviedla,žežilarokvspoločnej
domácnosti s rodičmi dieťaťa, pomáhala matke v starostlivosti o dieťa, v noci pomohli aj pri vstávaní
k dieťaťu spolu s manželom, keďže matka bola často unavená a v noci musela vstávať k dieťaťu, hrali
sa spolu s dieťaťom. Uviedla, že bolo viac nedostatkov v starostlivosti matky vo vzťahu k dieťaťu, že
jednak dávala matka dieťaťu jesť slaninu, bujóny, niekedy nešla vonku s dieťaťom vôbec a syn nechcel

ísť s matkou k jej rodičom, bol naviazaný na svedkyňu a jej manžela. Vyčítala matke dieťaťa pozeranie
seriálov v televízii, časté jedenie a spanie. Vzťah matky k A. charakterizovala tak, že ju má rád, ale len
postískať a chce ísť ku tatíkovi, jemu tie dve hodinky s matkou úplne stačia. Uviedla, že keď chlapec
kašle a kýcha, nejde s ním k lekárovi.

15. Svedkyňa A. E., ktorá je starou matkou maloletého dieťaťa zo strany matky, uviedla, že s matkou
žili asi do jeden a pol roka veku dieťaťa v rodičovskom dome, neskôr začali problémy a otec opustil
spoločnú domácnosť, lebo začal stavať dom. Uviedla, že veľakrát maloletý A. nechce ísť k otcovi, lebo
je naviazaný na mamu. Ide, lebo musí. Raz otec napadol mamu v aute, malý to videl. Preto má za to, žedieťa má strach, že keď nepôjde k otcovi, tak sa stane niečo podobné jeho mame. Uviedla, že naposledy,
keď bol u druhej babky, tak deň trvalo, kým ho dala dcéra dokopy. Je veľmi naviazaný na dcéru, lebo
v noci sa budí a plače a stále na ňu myslí. Všimla si, že keď A. plače, že nechce ísť k otcovi, majú také

metódy, že mu idú kúpiť auto, avšak následne to A. vyžaduje aj od iných. Uviedla, že partner matku
natáčal,sledovalanatáčaljuajvobchode,odtiaľjuprepustili,lebonepotrebujúproblémovépracovníčky.
Vadilo mu, že nastúpila do školy. Matka teraz chodí do školy, lebo otehotnela, keď mala 19 rokov a teraz
si robí maturitu, lebo skončila ako kaderníčka. Matka nemala v otcovi žiadnu podporu ako v partnerovi.
Keď mala problémy, volala rodičom. Uviedla, že keby nebolo partnerovej mamy, rodičia by žili v pohode.

Otcova matka takto zariadila život aj jeho sestre. Z trestného oznámenia, ktoré podal otec na matku, boli
starí rodičia v šoku. Boli 3 obvinenia, obvinil ich dcéru a manžela, že ho chcú zabiť, že tak povedal A.
F., druhé, že vozí syna na aute bez STK a tretie bolo, že je obvinená z toho, že sa nestará o syna, že
ho týra. Vtedy musela aj odísť z práce, aby sa dcéra upokojila, lebo malý plakal, dcéra plakala. Dcéru
si berú domov, lebo majú obavy, bude bývať u nich, lebo nevedia, čo ešte môže prísť zo strany otca
a jeho matky. Svedkyňa ďalej uviedla: „Naozaj si myslím, že keby to riešili iba oni dvaja, oni by sa vedeli

dohodnúť. Keby im išlo spoločne o syna ... . Otec mal na ňu narážky, že keď neurobíš to, pošlem na teba
sociálku. Ona sa pri otcovi tak vystresovala, vyhrážal sa jej, že jej zoberie malého, ale pokiaľ je moja
dcéra dobrá matka, nemá sa čoho báť. Neviem, či toto potrebuje chlapec.“

16. Súd uznesením zo dňa 3.8.2023 nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru poradenskej

psychológie na posúdenie osobnostnej štruktúry oboch rodičov, psychického stavu maloletého, jeho
citového vzťahu k matke i otcovi, ako aj posúdenie najvhodnejšej formy starostlivosti rodičov o dieťa.

17. Znalkyňa PhDr. Libuša Ščerbová v Znaleckom posudku č. 16/2023 uviedla, že mal. A. má rád oboch
rodičov, počas znaleckého konania A. spontánne viackrát prišiel za matkou, objal ju a povedal jej, že ju

ľúbi, posielal jej vzdušné bozky, má k matke vybudovanú pozitívnu, istú a bezpečnú vzťahovú väzbu.
Je medzi nimi vytvorený veľmi pozitívny citový vzťah, matka uspokojuje všetky potreby syna, aj po
stránke citovej. Vzťah A. k otcovi je takisto pozitívny, počas znaleckého konania prišiel spontánne aj
ku otcovi, ktorý sa mu venoval, snažil sa ho rozosmievať a otec navonok dosť teatrálne predvádzal
pozitívny a kamarátsky vzťah so synom. Napriek tomu je nepochybné, že A. má otca rád, je pre syna

identifikačným vzorom a má pre neho veľký význam. Uviedla, že útoky otca na matku a jej rodičov
môžu mať do budúcna negatívny vplyv na psychiku dieťaťa aj na psychiku a fungovanie matky, pretože
táto sa cíti terorizovaná zo strany otca jej sústavným pozorovaním, jej vypisovaním a udávaním jej
osoby. Komunikácia medzi otcom a matkou je poruchová, hlavne zo strany otca dieťaťa. Ten má
tendenciu byť voči matke prehnane kritický, sledovať jej správanie, obviňovať ju a pri najmenšom

podozrení neváha osloviť vyšetrovacie orgány alebo sociálny úrad. Jeho snahou je postaviť matku do
zlého svetla a dokázať, že nevie vychovávať svojho syna. Psychologickým vyšetrením osobnostnej
štruktúry matky zistila znalkyňa, že osobnosť matky je pokojná, menej spontánna, trpezlivá, vie sa
primerane ovládať, má vyššiu toleranciu frustrácie. Je primerane vytrvalá, pozitívne ladená, optimistická,
bez sklonu k agresii. Javí sa emočne stabilná, sociabilná, s vyššou potrebou sociálnych kontaktov,

prítomné znaky miernej infantility. Matka netrpí poruchou osobnosti, ani inou psychickou poruchou, ani
u nej neboli zistené také psychopatologické fenomény, ktoré by boli v negatívnom súvise vo vzťahu
k jej rodičovskej spôsobilosti, má rada svojho syna a je kompetentná saturovať jeho potreby. Hodnotová
orientácia matky je v prospech syna, vie uprednostniť potreby maloletého pred vlastnými potrebami.
Osobnosť otca sa javí ako emočne stabilná, pozitívne ladená, má málo psychosomatických porúch, je

komunikatívny, spoločenský, s dôrazom na sebaovládanie, bez výrazného sklonu k agresii. Vyššie skóre
v oblasti disimulácie charakterizuje snahu menovaného urobiť lepší dojem a nedostatok sebakritiky.
V jeho osobnosti sú zvýraznené črty sebaprezentácie, túžba byť stredobodom pozornosti, vyžaduje
uznanie a chválu, príliš sa zaoberá pravidlami a detailami, zvýraznený konzervativizmus, ťažkopádnosť,
sebadramatizovanie, túžba byť dôležitý, ale aj cit pre systematizované myslenie. Otec taktiež netrpí

žiadnou psychgickou poruchou, ani poruchou osobnosti. V oblasti agresivity je u neho zvýraznená
podozrievavovať. Mal. dieťa je aktuálne v dobrom psychickom stave, nebola u neho zistená neurotická
symptomatológia, strach, ani iné poruchy, ktoré by negatívne ovplyvňovali jeho správanie, má rád oboch
svojich rodičov, jeho psychický stav si nevyžaduje žiadnu aktuálnu odbornú intervenciu. Rodičia majú
v jeho živote nezastupiteľné miesto, chlapec vníma odlúčenie rodičov negatívne, ale už si na to zvykol

a sám hovorí: „Ja mám dva domovy, jeden u ocka a jeden u mamky.“ Podľa znalca sú obaja rodičia
kompetentní primerane vychovávať svojho syna (odpoveď znalca na otázku č. 7) u žiadneho neboli
zistené žiadne psychopatologické charakteristiky, ktoré by boli v priamej negatívnej súvislosti s ich
rodičovským poslaním. Obaja rodičia sú spôsobilí a kompetentní sa postarať o svojho syna a majúnezastupiteľné miesto v jeho živote (odpoveď na otázku č. 8). Vývoj psychického stavu u dieťaťa, ktorý
citlivo vníma napätie, nezhody a konflikty medzi rodičmi, bude v budúcnosti závisieť do vysokej miery
od toho, ako budú rodičia vzájomne komunikovať a spolupracovať pri jeho výchove. Znalkyňa optimálny

model starostlivosti do budúcna určiť nevedela, avšak vhodným sa javí model striedavej starostlivosti,
s ktorým maloletý doposiaľ nemal problém, tento aj preferuje samotné dieťa, lebo má pozitívnu vzťahovú
väzbu k obom rodičom. Znalkyňa však u rodičov odporúča začať normálne a efektívne komunikovať
a bolo by vhodné absolvovať poradenský proces na úpravu ich vzájomnej komunikácie. Maloletý by
podľa znalkyne prijal striedavú starostlivosť, a to striedanie sa u rodičov v týždňových intervaloch, lebo

má k obom pozitívnu citovú väzbu. Vzhľadom však k situácii, že komunikácia medzi rodičmi je aktuálne
neefektívna, partnersky dehonestujúca a nespolupracujúca hlavne zo strany otca a aj vzhľadom k tomu,
žeotecodmietastriedavústarostlivosť,matkabyjuakoalternatívuprijala,znalectútoformustarostlivosti
nepovažuje v súčasnosti vzhľadom na okolnosti pre dieťa za optimálnu, a teda ja javí vhodnejšou formou
zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky a úprava styku otca s maloletým rozšírenou formou.
Konečnú formu starostlivosti však určí súd, ktorý vezme do úvahy všetky okolnosti aj na strane rodičov.

18. Znalkyňa na pojednávaní pred súdom uviedla, že: „11.12. som podala Znalecký posudok č. 16/2023,
obsahom ktorého je znalecké konanie, čo sa týka zverenia mal. A. B. do starostlivosti jednému z rodičov
alebodostriedavejstarostlivosti.Znaleckýposudoksomvypracovalasamostatnerodičia+mal.syn,bolo
vykonané psychologické znalecké vyšetrenie dňa 14.11.2023. Bolo odpovedané na otázky položené

súdom. Osobnostný charakter matky je tak, ako je to popísané v posudku, vyplýva z výsledkov
jednotlivých psychologických vyšetrení, závery boli na základe dotazníkových a projektívnych metód.
Osobnosť matky sa javí ako pokojná, trpezlivá, vie sa primerane ovládať, má vyššiu toleranciu frustrácie,
je primerane komunikatívna, pozitívne ladená, dôverčivá, bez porúch agresií. Javí sa emočne stabilná,
uvoľnená, schopná primeranej koncentrácie, je prispôsobivá, sociabilná, má vyššiu potrebu sociálnych

kontaktov, sú prítomné znaky miernej infantility. Celkovo je to osobnosť, ktorá netrpí poruchou osobnosti
v zmysle cytopatie, je duševne zdravá, neboli zistené žiadne psychopatologické fenomény, ktoré
by boli v negatívnom súvise vo vzťahu k jej rodičovskej spôsobilosti. Matka má rada svojho syna,
je kompetentná saturovať potreby mal. A.. Jej hodnotová orientácia je v prospech syna, osobnosť
pána B. sa javí emočne stabilná, asertívna, pozitívne ladená, málo psychosomatických porúch, je

dostatočne komunikatívna, spoločenská, trpezlivá, s dôrazom na sebaovládanie, bez výrazného sklonu
k agresii, vyššie skoré v oblasti disimulácie charakterizuje snahu menovaného urobiť lepší dojem
a má zníženú sebakritiku. Zvýraznené sú črty sebaprezentácie, prílišné sa zaoberanie pravidlami
a detailmi. Otec tiež netrpí poruchou osobnosti v zmysle psychopatie a nemá zvýraznenú úzkostnú
depresívnu symptomatológiu. V dotazníku zameranom na agresívne prejavy dosiahol vyššie skóre

v oblasti podozrievavosť, nedôvera, vzťahovačnosť a upodozrievanie iných. Podľa môjho názoru by
mohol pokračovať model striedania medzi rodičmi v tom zmysle, že mal. A. so striedaním nemá zásadný
problém. Hovorí, že má dva domovy, jeden u ocka, jeden u matky. Maloletý má rád oboch rodičov,
má k nim vytvorenú pozitívnu citovú väzbu rovnako, ako rodičia majú radi svojho syna. Problém je
v tom, že otec nechce striedavú starostlivosť, resp. počas znaleckého konania odmietol striedavú

starostlivosť, snaží sa o zverenie syna do svojej osobnej starostlivosti. Matka je prístupná aj takej
alternatíve, aby syn bol zverený do striedavej starostlivosti, avšak v dlhších intervaloch, ako prebiehajú
teraz, s čím súhlasil aj maloletý A., keď hovoril, že musí často chodiť hore - dole a radšej by sa striedal
on v päťdňových intervaloch. Chcel by byť dlhší čas u jedného z rodičov, čo je pochopiteľné. Ja ako
znalec som bola naklonená striedavej starostlivosti, ktorá v súčasnosti funguje. Problém u striedavej

starostlivosti u rodičov je ich neprimeraná a neefektívna, dysfunkčná komunikácia, kde otec prevažne
hovorí so synom, s matkou sa spája prostredníctvom sociálnych sietí, SMS správ, Facebooku. Viac-
menej uviedol, že sa nerozprávajú spolu. Syn má rád oboch rodičov, pri znaleckom posudku som mala
pocit, že obaja rodičia sa dokážu primerane postarať o mal. dieťa s tým, že matka to dokáže vo všetkých
sférach, keď vie ožehliť, oprať, navariť, saturuje emocionálne potreby syna. Otec pri rozhovore uviedol,

že niektoré vecí neovláda, čo sa týka prania, žehlenia s tým, že si to dokáže zabezpečiť a väčšinou
tieto práce sprostredkúvala jeho matka, teda babka maloletého. Problém je komunikácia, matka je
v komunikácii prístupnejšia, prijala by striedavú starostlivosť v dlhších časových intervaloch, nakoľko
krátke striedanie je obťažné aj pre dieťa, aj pre rodičov, aj vzhľadom k tomu, že sú vzdialení 20 km.
Otec odmieta striedavú starostlivosť, jeho spôsob komunikácie je podľa môjho názoru taký, že aj čo sa

týka štúdia spisu, aj znovudoručenia materiálu, ktorý bol doručený po odoslaní spisu na vypracovanie
znaleckého posudku, je taký, že sa snaží všetkými možnými prostriedkami znevážiť druhého rodiča,
teda bývalú partnerku, sleduje jej správanie, určitým spôsobom jej znepríjemňuje život, čo hovorila aj
matka, ktorá sa cíti zo strany otca terorizovaná. Tiež oslovuje p. B. vyšetrovacie orgány, na pani matkubolo trestné stíhanie, sťažnosti boli posielané na súd, na sociálny úrad. Cieľom „ochrániť“ spravodlivosť
a svojho syna, chce sa domôcť svojich práv, znevažuje matku ako rodičia, vypadá to účelovo v tom
zmysle, že chce dokázať, že on je lepší rodič ako matka a z toho dôvodu chce aj osobnú starostlivosť.

Jeho súdy a hodnotenia matky majú subjektivistický charakter, kde hodnotí správanie matky zo svojho
subjektívneho pohľadu, podľa toho, čo on si myslí, že je alebo nie je správne. Matku stavia opakovane
do negatívneho svetla. Myslím si, že otec má naozaj rád svojho syna, ale cesta, ktorú si zvolil smerom
dehonestácie matky, nie je správna, lepšou cestou by bolo s matkou komunikovať a vyhýbať sa tomu,
aby matku sústavne riešili inštitúcie, či to bolo oznámenie o priestupkoch, atď.. Poukazujem ma trestné

konanie, či rôzne podania na úrad práce, správy. Matka sa cíti neustále pod drobnohľadom, kontrolou, čo
neprispieva jej psychickej pohode, ako aj psychickej pohode dieťaťa, ktoré veľmi citlivo vníma konflikty
medzi rodičmi, pretože predtým sa hádali pred ním, dieťa bolo svedkom ich nedorozumení a konfliktov,
matka rešpektuje otca, pokiaľ otec s ňou rovnocenne komunikuje. Otec matku podľa nášho názoru
nerešpektuje. Jeho správanie je účelové, matka je naklonená komunikácii s otcom, pokiaľ sa táto vedie
primeraným spôsobom, je naklonená striedavej starostlivosti, nepopiera, že otec má syna rád, dokázal

by sa o neho postarať a dokázal by mu byť vhodným identifikačným vzorom, kým otec matku všetkými
možnými spôsobmi dehonestuje a snaží sa dokázať, že je zlá matka, spochybňuje ju v úlohe matky.
V dôsledku tejto neprimeranej komunikácie má syn psychické ťažnosti, tento je veľmi senzitibilný na
prejavy rodičov, bol by rád, ak by rodičia sa vedeli dohodnúť, možno by potom mal maloletý menší
problém so zvracaním pri návšteve škôlky, pretože tento prejav môže mať psychický pôvod. Maloletý

mal pri znaleckom skúmaní dobrý vzťah k obom rodičom, prišiel na znalecké konanie s matkou, držal
sa jej, nechcel sa jej pustiť a opakovane chodil do miestnosti, kde bola matka, hovoril jej, že ako ju
ľúbi, posielal jej tam vzdušné bozky, chodil si k nej pre objatie. Chodil aj k otcovi, s týmto sa trošku
„šalili“, nemal strach z otca, ale momentálne prioritne by som povedala, že viac inklinuje k matke, aj
keď otec má jeho rád, aj on má rád otca. Vzhľadom na všetky spomínané okolností mám pocit, že

v záujme mal. A. by bolo viac zverenie do osobnej starostlivosti matky. Konečný verdikt vynesie súd,
ktorý berie do úvahy aj iné okolnosti a podmienky, ktoré ja som nemusela poznať.“ Ďalej uviedla, že otec
sa veľmi snažil prezentovať vzťah so synom až teatrálnym spôsobom a sklon k sebadramatizácii vyplýva
aj z vykonaných testov. Tiež otec má sklon k určitej disimulácii, t. zn. javiť sa v lepšom svetle, to tiež
vyplynulo z vyššieho skóre v testoch. Poukázala, že dieťa pomoc nepotrebuje, skôr to potrebujú rodičia,

aby si zlepšili komunikáciu, aby vedeli lepšie spolupracovať a dieťa sa prispôsobí tomu, čo mu rodičia
povedia. Dieťa nie je špeciálne úzkostné, depresívne, iba citlivo reaguje na konflikty medzi rodičmi. Skôr
rodičia by mohli absolvovať komunikačný poradenský proces, je dôležité, aby normálne komunikovali
a z toho budú mať osoh všetky strany, teda, ako najťaživejší faktor tohto konania videla nespoluprácu
rodičov, lebo obaja sa bijú o dieťa, nevedia spolu ani rozprávať, mali by spolu viac komunikovať. Pokiaľ

to nedokážu, odporučila navštíviť psychologickú poradňu, z čoho najviac bude profitovať ich syn. Práve
z komunikačnej bariéry medzi rodičmi môže mať maloletý psychickú ujmu. Otec si vybral matku, má
s ňou dieťa a musí s ňou vedieť vyjsť tak, aby dieťa malo z toho prospech. Matka na otca nehovorí také
veci, ako otec na matku. Otec sa ju snaží dehonestovať a robiť z nej zlú matku.

19. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa so
znaleckým posudkom, ako aj výsluchom znalca na pojednávaní a ostatnými listinnými dôkazmi súd zistil
nasledovný skutočný stav veci:

20. mal. dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu vyššie uvedených rodičov. Úprava práv

a povinností voči mal. dieťaťu dosiaľ súdom nebola vykonaná. Otcovstvo mal. dieťaťa bolo určené.
Spoločná domácnosť rodičov mal. dieťaťa bola vedená od r. 2017 až do júla 2022, kedy matka mal.
dieťaťa odišla zo spoločnej domácnosti bývať spolu s dieťaťom do podnájmu a otec mal. dieťaťa
podal dňa 18.7.2022 návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca tak,
že otec bude oprávnený zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého každý druhý a štvrtý týždeň

v mesiaci, súd výživné neurčí a otec bude oprávnený prevziať maloletého každý druhý a štvrtý týždeň
pred bytom matky o 18:00 hod. a matka bude povinná prevziať maloletého pred bytom otca každý
prvý a tretí týždeň v mesiaci o 18:00 hod. na vyššie vymedzený čas. Matka sa k návrhu vyjadrila tak,
že žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať výživným v sume 200,- eur
mesačne a styk otca s maloletým neupraviť. Zistil, že matka je pozitívne ladená osobnosť, bez porúch,

či agresií, pokojná a trpezlivá a netrpí poruchou osobnosti, má rada svojho syna a je kompetentná
saturovať všetky potreby mal. dieťaťa, jej hodnotová orientácia je v prospech syna. Osobnosť otca
sa javí emočne stabilná, pozitívne ladená, je dostatočne komunikatívny, avšak má snahu urobiť lepší
dojem voči vonkajšiemu okoliu a má zníženú sebakritiku, má zvýraznené črty sebaprezentácie. Otectiež netrpí poruchou osobnosti v zmysle psychopatie, avšak u znalca dosiahol vyššie skóre v oblasti
podozrievavosti a nedôvery. Súd však z obsahu znaleckého posudku zistil, že znalkyňa ani u jedného
z rodičov nenašla nič, čo by ich zásadným spôsobom malo diskvalifikovať v očiach súdu z pohľadu

starostlivosti o dieťa, záujmu rodiča o dieťa i vzájomných väzieb každého rodiča s dieťaťom. Dieťa
má vybudované silné citové väzby k obom rodičom, ani jedného z nich neodmieta, ani jedného z nich
nevylučuje, oboch svojich rodičov má rado. Aj podľa názoru znalkyňa by mohol pokračovať model
striedania medzi rodičmi, keďže dieťa nemá so striedaním zásadný problém. Znalkyňa však poukázala
na to, že aktuálna forma striedania v krátkych intervaloch u každého z rodičov je náročná pre dieťa, dieťa

zároveňtrpísprávanímrodičov,atovdôsledkuneprimeranejkomunikácieaznalkyňavyvarovalarodičov
pred neefektívnou komunikáciou a poukázal na chybu v komunikácii, ktorú nateraz robí otec dieťaťa,
keď matku všetkými možnými spôsobmi dehonestuje a snaží sa dokázať, že je zlá matka a spochybňuje
ju v úlohe matky. Najmä v dôsledku tejto jeho neprimeranej komunikácie má syn psychické ťažkosti,
lebo je podľa znalkyne veľmi senzitibilný na prejavy rodičov.

21.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

22. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

23. Podľa ods. 2 cit. ust., ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú
osobnústarostlivosťodieťaobidvajarodičiazáujemaakobidvajarodičiasúhlasiasospoločnouosobnou
starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak
je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

24. Podľa ods. 3 cit. ust., ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

25. Podľa ods. 4 cit. ust., rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

26. Podľa ods. 5 cit. ust., súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri

schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,

rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

27. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení, uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

28. Podľa § 37 ods. 4 písm. a) Zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na
zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného
opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolomaloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým
bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o
maloleté dieťa osobne stará, uložiť povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa

odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom.

29. Podľa § 62 ods. 1 Zákona rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. V prípade, kedy súdy rozhodujú o úprave styku rodiča s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že
právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove,
s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu
by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát
rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy

v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou
nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa
tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porovnaj nálezy Ústavného súdu Českej
republiky III. ÚS 2298/15 – bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11).

32.BerúcdoúvahyajNálezÚstavnéhosúduSRvovecisp.zn.II.ÚS662/2014:„voveciachúpravystyku
musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto skutočností vyabstrahovať, čo je
v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a za týmto účelom zisťovať tiež názor maloletého dieťaťa ... .
Znenie ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine zdôrazňuje záujem dieťaťa ako dlhodobo všeobecne
prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako

i z dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého
dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha, (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83). Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa,
ktorépodľasvojejpovahyazávažnostimôžeprevážiťnadzáujmomrodiča.Uvedenékonštatovaniamajú
na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého

dieťaťa a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych
dôvodov možná nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa.“

33. V zmysle § 24 ods. 2 a ods. 3 Zákona o rodine hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie
striedavej starostlivosti je kumulatívne splnenie nasledovných podmienok: a to, že obaja rodičia sú

spôsobilí dieťa vychovávať, obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, je to v záujme
dieťaťa (č.l. 5 Základných zásad Zákona o rodine) a budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Z výsluchu svedkov na pojednávaní, z výsluchu rodičov mal. dieťaťa, ako aj z výsluchu znalkyne
v nadväznosti na podaný posudok mal preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať
(nespôsobilosť žiadneho z rodičov zistená nebola), matka, ako aj otec majú o osobnú starostlivosť

o dieťa záujem, samotné dieťa je citovo naviazané na oboch rodičov, chce s nimi tráviť rovnaké časové
obdobia a má záujem byť v starostlivosti každého z nich, a ďalej, že budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa (s poukazom na závery znalkyne v bodoch 6, 7, 8, 12 a 13 posudku), zároveň súd napriek
tomu, že rodičia sú voči sebe do istej miery konfliktní svojím správaním, čo môže byť dôsledkom
aj dosiaľ nevysporiadaného vzájomného partnerského vzťahu a vyrovnania sa každého z partnerov

s rozchodom, zistil, že aj títo rodičia vedia spolupracovať v takej miere, aby boli zaistené potreby dieťaťa.
V tejto súvislosti mal súd na zreteli aj zlepšenie vzájomnej komunikácie oboch rodičov, a preto im týmto
rozsudkom zároveň uložil výchovné opatrenie v zmysle § 37 Zákona o rodine.

34. Keďže zo záverov znaleckého dokazovania vyplynula potreba rovnocennej starostlivosti zo strany

otca, ako aj matky voči synovi, keďže chlapec má oboch rodičov rád, k obom inklinuje rovnako, sú tam
vytvorené silné citové väzby, ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku, a to najmä v bodoch č. 1, 3,
4, 5, 6, 7, 8 a 12, súd posudzoval vhodnosť nariadenia striedavej starostlivosti, a to, či je vhodná pre
mal. dieťa a či je v jeho záujme a zistil, že aj vzhľadom na odporúčanie znalca v bodoch 12 a 13 sa súdstotožnil s potrebou nariadiť striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov u mal. dieťaťa, a to aj napriek
odporúčaniu v bode 14 znaleckého posudku, a teda nezveril mal. dieťa do výlučnej osobnej starostlivosti
matky (ale ani otca), keď súd má zato, že je možné závadnú komunikáciu medzi rodičmi i dehonestujúce

vyjadrenia otca na stranu matky napraviť výchovným opatrením, ktoré súd pri rozhodnutí vo veci samej
opakovane nariadil (§ 37 ods. 4 Zák. o rodine), a preto prihliadajúc na celý obsah spisu, ako aj okolnosti
správania sa oboch rodičov v priebehu celého konania, kde môže konštatovať čiastočne zlepšujúcu sa
komunikáciu medzi rodičmi navzájom, nariadil striedavú osobnú starostlivosť, pretože prioritne prihliadal
na záujem mal. dieťaťa mať a udržiavať „rovnocenné“ väzby s oboma rodičmi a dopriať mal. A. „dva

domovy, jeden u ocka a jeden u mamky“, ako sa pred znalkyňou vyjadrilo samotné mal. dieťa.

35. V súlade so závermi znaleckého dokazovania, ako aj v zmysle výpovedí účastníkov konania,
svedkov a znalkyne súd vychádzal pri svojom rozhodnutí v podstatnej miere z vykonaného znaleckého
dokazovania, a to znaleckého posudku znalkyne PhDr. Libuše Ščerbovej, ktorého závery v podstatnej
miere neboli v celom konaní spochybnené inými závažnejšími dôkazmi, a preto na tieto závery súd vo

svojom rozhodnutí aj poukazuje.

36. Zároveň súd v zmysle § 24 ods. 5 Zákona o rodine pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností rešpektoval právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom, najmä na jeho
citové väzby, vývinové potreby, vzhľadom na vek maloletého (6 rokov), stabilitu budúceho výchovného

prostredia a musel dbať o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavania pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi, čo vyplynulo aj z vykonaného
dokazovania vo veci.

37. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvým výrokom rozsudku zveril maloletého do striedavej

starostlivosti oboch rodičov v jednotýždňových intervaloch, s rozdelením na párny a nepárny kalendárny
týždeň vždy do nedele od 18:00 hod. až do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., pričom sledoval tak dlhší
časový interval, kedy bude dieťa u každého rodiča, čo by malo byť na prospech dieťaťa a striedanie
by tak nemalo zbytočne zaťažovať oboch rodičov, ako je to v prípadoch, ak je upravený v širokom
rozsahu styk druhého rodiča, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, čo býva spravidla

zaťažujúce pre dieťa i rodičov pri častom striedaní a odovzdávaní dieťaťa. V nadväznosti na to súd mal
za prospešnejšie pre dieťa striedanie v pravidelných týždňových intervaloch ako uvažovanie o zverení
dieťaťa do starostlivosti jedného rodiča a úpravou rozšíreného styku dieťaťa s druhým rodičom by sa
„takpovediac“ narúšal každý týždeň proces domáceho prostredia vytváraného rodičom, ktorému je dieťa
zverené do osobnej starostlivosti.

38. Zároveň súd neurčil vyživovaciu povinnosť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine v nadväznosti
na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, pretože nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo
potrebné rozhodnúť o určení vyživovacej povinnosti jedného z rodičov. V konaní pritom prihliadol
v zmysle § 62 ods. 2 a ods. 6 Zákona o rodine na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
a porovnávajúc príjmy oboch rodičov v zmysle § 62 ods. 2 a 75 ods. 1 Zákona o rodine zistil, že výška

príjmu oboch rodičov je v zásade na rovnakej alebo podobnej úrovni, ako aj majetkové pomery oboch
rodičov vzhľadom na rovnaký rozsah intervalu, ktorý dieťa počas trvania striedavej starostlivosti bude
tráviť u každého rodiča.
39. Ako vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 421/2019 „Ústavný
súd všeobecne k rodinnoprávnej problematike konštatuje, že v súčasnosti existuje široká zhoda – a to

a j v medzinárodnom práve - na podpore myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej
moci týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom ich rozhodovania. Uvedené
potvrdzuje v priestore Európskej únie napr. aj Charta základných práv Európskej únie, v ktorej podľa
čl. 24 ods. 2, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami,
ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Pre dosiahnutie

spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom je potrebné zo strany konajúceho súdu
zohľadniť predovšetkým tieto kritéria: existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie do
starostlivosti usilujúcimi sa osobami, mieru zachovania identity a integrity dieťaťa a jeho rodinných
väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej – ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich sa
o zverenie dieťaťa do starostlivosti, zaistiť jeho priaznivý fyzický a psychický vývoj vrátane vzdelávacích,

emocionálnych, materiálnych a iných potrieb, ako aj prianie dieťaťa.“ (porovnaj 52 a nasl. Všeobecného
komentára č. 14 Výboru pre práva dieťaťa č. 14 z 29.5.2013 o práve dieťaťa na to, aby jeho najlepšie
záujmy boli prvoradým hľadiskom, CRG/C/GC/14; nálezy Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 248/13
a I. ÚS 1554/14).40. Súd preto v zmysle uvedených záverov znaleckého dokazovania, ako aj dôsledným vypočutím
znalkyne na pojednávaní mal preukázané, že v zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine je najvhodnejším
riešením úpravy rodičovských práv a povinností forma striedavej starostlivosti, a to aj napriek nesúhlasu

otca mal. dieťaťa, keď vzal do úvahy osobnosť otca mal. dieťaťa, osobnosť matky mal. dieťaťa, ako aj
vek a citové väzby mal. A., ktoré svedčili v prospech oboch rodičov v zmysle záverov znalca a z pohľadu
rodičovských kompetencií nebola tu žiadna okolnosť vylučujúca jedného z rodičov z aktívnej úlohy
podieľať sa na výchove dieťaťa rovnocennou formou tak, ako je to u druhého rodiča. Prihliadal pritom
na skutočnosť, že už v priebehu konania si rodičia odskúšali fungovanie striedavej starostlivosti po

praktickej stránke, a to síce v časovom intervale inom, ako je určený týmto rozhodnutím, teda v kratších
intervaloch striedania (2 dni u otca – 2 dni u matky – 3 dni u otca a naopak), avšak je podstatné,
že v priebehu konania neboli zistené žiadne závady fungovania striedavej starostlivosti medzi oboma
rodičmi. Už na začiatku konania bol medzi rodičmi rozvíjajúci sa hlboký konflikt, ktorý však súd sa
pokúsil zmierniť v priebehu konania, a to aj opakovaným nariadením výchovného opatrenia na zlepšenie
vzájomnej komunikácie oboch rodičov, ako vyplýva z doložených správ, najmä z poslednej správy

konajúcej psychologičky (č.l. 343 spisu), rodičia spolu začali aktívnejšie komunikovať a rozprávať sa
o problémoch maloletého s tým, že situácia sa čiastočne stabilizovala. Uvedené potom svedčilo záveru
súdu o tom, že aj napriek zhoršenej komunikácii zo strany rodičov, a to najmä zo strany otca voči matke,
nebol tu iný závažný dôvod, pre ktorý by súd nenariadil formu striedavej starostlivosti o dieťa. Ako je
zrejmé z obsahu spisu, formu striedavej starostlivosti mala na zreteli znalkyňa vypracúvajúca znalecký

posudok, avšak táto samotná uviedla, že nateraz kvôli zhoršenej komunikácii rodičov by bolo vhodnejšie
rozhodnúť o zverení mal. Michala do výlučnej starostlivosti matky. Znalkyňa však nevylúčila striedavú
starostlivosť a považuje ju za prospešnú pre maloletého. Rodičia v takomto režime striedania fungujú už
takmer dva roky a v priebehu konania aj matka mal. dieťaťa, ako aj kolízna opatrovníčka zhodne navrhli
striedavú starostlivosť u mal. A., s touto nesúhlasil výlučne otec počas celého konania.

41. Zároveň súd mal v spise preukázané výsledky šetrení ohľadne trestných oznámení otca voči matke,
a to doloženými uzneseniami o zastavení trestného stíhania, resp. uznesením prokurátora o zamietnutí
sťažnosti otca voči zastavenie trestného stíhania, keďže skutok nebol trestným činom (vo veci 1
Pv/94/23/7706-12 zo dňa 17.4.2024), ako aj vo veciach trestného stíhania vo veci zločinu týrania blízkej
osoby ČVS: ORP-56/1-VYS-PP-2023 z 5.10.2023, ďalej záznam o odložení veci vydaný Okresným

úradom Poprad vo veci priestupku voči občianskemu spolunažívaniu zn. PR.2023/212-2ZS a záznam
o odložení veci v priestupkovej veci proti občianskemu spolunažívaniu sp. zn. PR.2023-1306-2BM zo
dňa 6.11.2023 a ďalšie, z ktorých vyplýva, že matke mal. dieťaťa nebolo v žiadnej z týchto vecí uložené
právoplatné rozhodnutie a nedopustila sa trestného činu voči svojmu synovi ani priestupkového konania.
42. K ďalším argumentom a CD nahrávkam zo strany otca mal. dieťaťa doloženým do spisu, ako aj k jeho

písomným vyjadreniam súd uvádza, že konanie o úpravu rodičovských práv a povinností smerovalo
k usporiadaniu práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu tak, aby boli v čo najrozumnejšej miere
určené práva a povinnosti oboch rodičov podieľať sa na osobnej starostlivosti ohľadne mal. dieťaťa
(prípadne na vyživovacej povinnosti u nerezidentného rodiča), toto konanie však nemalo za cieľ detailné
porovnávanie výchovných metód, správania sa každého z rodičov ku dieťaťu, odovzdávanie dieťaťa

do školského zariadenia či porovnávanie úrovne jednotlivých domácností u matky a otca, smerovalo
a má smerovať výlučne k určeniu rodičovských práv a povinností, príp. k zisteniu skutočnosti, ktorá by
niektorého rodiča vylúčila z osobnej starostlivosti o dieťa, ak sú na to závažné dôvody a nesmerovalo
taktiež k porovnávaniu výchovných metód oboch rodičov. Aj z uvedených dôvodov preto súd v tomto
rozsudku nemohol zodpovedať všetky skutočnosti namietané otcom ohľadne správania sa matky voči

dieťaťu, keďže to nebolo predmetom tohto konania.
43. Súd nariadil III. výrokom tohto rozsudku opakované výchovné opatrenie rodičom mal. dieťaťa,
a to v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, a to podrobiť sa psychologickému odbornému
poradenstvu za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie prostredníctvom Centra pre deti a rodiny B.,
B. XXXX/XX, a to po dobu najdlhšie 6 mesiacov, pričom výchovné oparenie bude počas tejto doby

trvať a realizovať sa v intervaloch tak, ako to určí psychológ z uvedeného centra, pričom súd určil, že
toto opatrenie sa môže realizovať odo dňa 1.6.2024. Tu je potrebné poukázať na záverečný návrh kol.
opatrovníka, ktorým tento poukázal na potrebu nariadiť výchovné opatrenie, aby rodičia počas doby
určenej súdom navštevovali príslušné centrum pre deti a rodiny za účelom zlepšenia ich komunikácie.
Na problematickú komunikáciu rodičov poukazovala už znalkyňa vo vypracovanom znaleckom posudku,

ako aj v jej výpovedi na pojednávaní pred súdom a aj z toho dôvodu súd tretím výrokom tohto rozsudku
nariadil výchovné opatrenie, ktoré bolo v danej veci už opakované, keďže predchádzajúce výchovné
opatrenie nesplnilo dosiaľ svoj účel.44. Súd zamietol návrh otca na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a na určenie výživného zo
strany matky, nakoľko takýto záver nevyplynul zo znaleckého dokazovania a ani z obsahu celého spisu,
preto takýto návrh považoval súd vzhľadom na vek maloletého, jeho citové väzby k obom rodičom (a

zároveň veľmi úzke citové väzby na matku podľa znaleckého posudku) za najlepšie riešenie vhodnosti
výchovného prostredia. Zároveň súd dáva na vedomie otcovi, že ak by neochotou spolupracovať
s matkou, prípadne pokračovaním v komunikácii s matkou, znevažujúcim či dehonestujúcim spôsobom
aj naďalej pokračoval, môže sa svojím vlastným pričinením dostať do stavu, kedy striedavá starostlivosť
bude nevyhovujúca pre dieťa i matku a v takomto prípade bude nutné uvažovať o zmene úpravy práv

a povinností, a to smerom k zvereniu dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky s určením vyživovacej
povinnosti zo strany otca a úpravou styku otca s mal. dieťaťom.
45. V prevyšujúcej časti návrh matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného
zo strany otca zamietol, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynul záver o potrebe zverenia mal.
dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti matke, keď podľa názoru súdu najlepší záujem dieťaťa bude
neplnený jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože tomuto nebránili

závažné dôvody a po stránke citových väzieb dieťaťa na oboch rodičov boli preto naplnené predpoklady,
a to aj podľa záverov znaleckého dokazovania. K tomu súd poukazuje aj na odôvodnenie tohto rozsudku
v odsekoch 34 a 36 rozsudku.
46. Súd zamietol VI. výrokom tohto rozsudku aj návrh kolízneho opatrovníka, ktorým tento žiadal na
ostatnom pojednávaní súdu zveriť dieťa do výlučnej starostlivosti matky a upraviť styk otca s mal.

dieťaťom rozšírenou formou, keďže otec odmieta striedavú osobnú starostlivosť a znevažuje rolu matky
v živote syna. Vzhľadom na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti mal súd toto riešenie
z hľadiska naplnenia potrieb dieťaťa a jeho citového vývinu za prospešnejšie pre dieťa, ako zverenie
dieťaťa len do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, keďže mal za to, že obaja rodičia by sa mali
rovnocenne podieľať na výchove a výžive mal. dieťaťa. Aj z uvedeného dôvodu nevyhovel návrhu na

zverenie dieťaťa len do výlučnej starostlivosti jedného rodiča.
47. Súd VII. výrokom tohto rozsudku uložil rodičom dieťaťa uhradiť doplatok na preddavok znaleckého
dokazovania, a to matke mal. dieťaťa v sume 139,52 eur a otcovi mal. dieťaťa v sume 139,52
eur, obom na účet súdu v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom doplatok
predstavuje polovicu neuhradených nákladov za účasť znalkyne a jej výpoveď k znaleckému posudku

na pojednávaní 179,04 eur, ktorú súd rozdelil na polovicu pre každého rodiča, t. j. uložil zaplatiť v sume
89,52 eur a k tomu pripočítal sumu 50,- eur ako sumu doplatku za znalecký posudok v sume 1.099,99
eur, pričom každý z rodičov sa už na znaleckom posudku podieľal úhradou preddavku v sume 500,-
eur, preto z vyúčtovania za znalecký posudok zostala neuhradená len suma 99,99 eur, ktorú súd taktiež
rozdelil na polovicu pre matku i otca dieťaťa.

48. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania, keď prihliadol na charakter tohto konania, ktoré je vedené medzi otcom a matkou mal.
dieťaťa a jedná sa o konanie vo svojej podstate nesporové.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3

vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).